Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 30, 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9CoP/2/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5718203354
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5718203354.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava

Mejstríka a členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci navrhovateľa: E.
R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. R., X. E., proti osobe oprávnenej z výživného (odporkyni): A. R., nar.
XX.XX.XXXX, bytom E., Q. XXXX/X, prechodne Q. XX, o zrušenie výživného na plnoleté dieťa, na
odvolanie oprávnenej z výživného proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 18Pc/11/2018-74 zo dňa
03.07.2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Martin zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči dospelej
dcére, ktorá bola naposledy určená rozsudkom tamojšieho súdu sp.zn. 11C/41/2011 zo dňa 10.11.2011,
kedy bolo stanovené výživné vo výške 150,00 Eur mesačne. Vyživovaciu povinnosť zrušil súd prvej
inštancie ku dňu 31.08.2018. Rozhodnutie zdôvodnil s poukazom na ust. § 62, § 78 Zákona o rodine,
pričom konštatoval, že oprávnená z výživného - dcéra navrhovateľa ukončila denné štúdium v Spojenej
škole Martin, žiačkou bola do 31.08.2018. V zmysle § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 600/2003 Z. z. nie je
nezaopatrené dieťa, a preto aj v súlade s § 157 CMP nastala taká zmena pomerov, ktorá umožňuje zrušiť

výživné. V nasledujúcom období oprávnená z výživného je evidovaná ako študentka nadstavbového
kombinovaného štúdia, avšak štúdium nevykonáva, čo potvrdila samotná oprávnená v podaní zo dňa
28.01.2019. S ohľadom na to je potom irelevantné, že má status študenta v školskom roku 2018/2019,
pričom táto skutočnosť nezakladá nárok na výživné. Vychádzajúc zo záveru, že dcéra navrhovateľa je
schopná samostatne sa živiť, súd zrušil vyživovaciu povinnosť v zmysle návrhu.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie oprávnená. Uviedla, že tento

považuje za nesprávny a nezákonný. Nie je možné, aby platila argumentácia súdu, že vyživovacia
povinnosť skončila dňom 31.08.2018. Potvrdila, že ukončila štúdium na Spojenej škole Martin dňa
21.06.2018výučnýmlistom,avšakjejzáujembolpokračovaťvprípravenapovolanie,apretosarozhodla
pokračovať v štúdiu na kombinovanom nadstavbovom štúdiu, ktoré by jej umožnilo v priebehu dvoch
rokov si urobiť maturitu. Tu nastúpila do vyučovacieho procesu dňa 06.09.2018, pričom vykonávanie
konzultácii malo vplyv na rozvrhnutie jej času na brigádnickú prácu, avšak neumožňovalo trvalé
zamestnanie. Tento stav bol minimálne do konca januára 2019. Jej finančná situácia, ako aj matky a

prístup otca, ju viedol k rozhodnutiu nepokračovať v štúdiu. Toto sa ale vyvíjalo postupne v priebehu
prvého polroka školského roku 2018/2019. Žiadala, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej
inštancie a vyživovaciu povinnosť zrušil ku dňu 31.01.2019.3. K podanému odvolaniu sa vyjadril navrhovateľ, ktorý uviedol, že s takýmto návrhom súhlasí. Žiadal
však, aby súd zaviazal oprávnenú k vráteniu výživného v sume 600,00 Eur za obdobie od 17.01.2019
do 18.06.2019, ktoré jej zaplatil.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 65 a § 66 CMP
a postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1
CMP rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

5. Z preskúmavaného rozhodnutia, ako aj spisového materiálu, odvolací súd zistil, že predmetom
konania bolo zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči dcére ako oprávnenej z vyživovacej
povinnosti. Výživné bolo naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Martin sp.zn. 11C/41/2011
zo dňa 10.11.2011 vo výške 150,00 Eur mesačne. V tom čase bola dcéra navrhovateľa maloletá,
zverená do osobnej starostlivosti matky. Dcéra navrhovateľa na Strednej odbornej škole strojníckej
v Martine realizovala štúdium od 01.09.2014, ktoré ukončila vykonaním záverečnej skúšky dňa

21.06.2018. V školskom roku 2018/2019 bola prijatá na nadstavbové kombinované štúdium v spojenej
škole v dvojročnom maturitnom odbore. Štúdium započala od 01.09.2018. Podľa oznámenia školy
sa štúdium vykonáva formou konzultácií v poobedňajších hodinách od 15.00 hod. do 19.15 hod. v
stanovených termínoch v kalendárnom mesiaci, prípadne po individuálnej dohode. Svojím podaním
zo dňa 28.01.2019 oprávnená z výživného uviedla, že na polroku v školskom roku 2018/2019

štúdium ukončila a nechodí do školy. Výživného, ktoré bolo súdom určené, sa vzdáva. Vzhľadom na
takto zistené skutočnosti bol postup súdu prvej inštancie, ktorý zrušil vyživovaciu povinnosť dňom
31.08.2018, správny. Je nepochybné, že ukončením štúdia dňa 21.06.2018 získala oprávnená z
výživného schopnosť samostatne sa živiť. Tomu nasvedčovala aj skutočnosť, že vykonávala prácu
(hoc aj brigádnicky), pričom mala možnosť pokračovať v nadstavbovom štúdiu, ktoré však už nebolo

dennou formou, ale len formou konzultácií. Z jej vyjadrenia je zrejmé, že takéto štúdium zanechala (z
vyjadrenia navrhovateľa vyplynulo, že na konzultácie do školy nechodila ani v prvom polroku školského
roka 2018/2019). Pokiaľ následne v odvolaní a aj z vyjadrenia otca vyplynulo, že sú schopní sa
dohodnúť na skončení vyživovacej povinnosti k 31.03.2019 (a ako vyplynulo z vyjadrenia otca, výživné
k tomuto obdobiu bolo zaplatené), rozhodnutie súdu, ktorý stanovil koniec vyživovacej povinnosti

dňom 31.08.2018, nie je tomu prekážkou. Z vyjadrenia otca vyplynulo, že žiada o vrátenie len neskôr
zaplateného výživného (po januári 2019). V tomto prípade je potrebné vychádzať zo zákonných
ustanovení, najmä Zákona o rodine, v zmysle ktorého plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (§ 62 ods. 1 ZoR).
Pokiaľ teda bol podaný návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti súdom, správne tento rozhodoval v

súlade so zákonnými ustanoveniami Zákona o rodine, keď z vykonaného dokazovania vyplynulo, že
osoba oprávnená z výživného po ukončení štúdia záverečnou skúškou nebola po 31.08.2018 odkázaná
na výživu navrhovateľa, nakoľko bola schopná sama sa živiť. Pri rozsudkoch upravujúcich výživné sa
vychádza z rozhodujúceho stavu v čase vyhlásenia rozhodnutia, pričom pre zmenu predchádzajúceho
rozhodnutia o určení výživného sa predpokladá zmena pomerov na strane oprávneného, povinného

alebo na oboch stranách. Jedným zo spôsobov zmeny (zániku) vyživovacej povinnosti je nadobudnutie
spôsobilosti samostatne sa živiť. Keďže takáto skutočnosť z vykonaného dokazovania súdom prvej
inštancie vyplynula, správny bol jeho záver o zániku vyživovacej povinnosti k určenému dátumu. S
takýmto rozhodnutím sa odvolací súd plne stotožnil, pričom z podaného odvolania nevyplynuli také
skutočnosti alebo dôvody, ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový alebo právny stav odlišne od

súdu prvej inštancie. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil.

6. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 52 CMP v spojení ust. § 396 CSP a
rozhodol, že žiaden z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania nemá.

7. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného

uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach

podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).