Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Tuesday, February 25, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24CoE/3/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2307218110
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Vanková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2307218110.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudkýň:
JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Andrea Dudášová, v exekučnej veci v prospech oprávneného:
Slovenská konsolidačná, a.s., IČO: 35 776 005, so sídlom Bratislava, Cintorínska 21, proti povinnému:
X. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., E. XXXX/XX A, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Ing. Roman
Liščák, so sídlom Exekútorského úradu Hlohovec, Nám. Sv. Michala 5/A, pod sp. zn. EX 1642/2007,

pre vymoženie 66,38 eur a trov exekúcie, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Galanta, č.k. 23Er/28/2007-40 zo dňa 17.09.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd odvolanie oprávneného o d m i e t a.

II. Povinnému a súdnemu exekútorovi sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. exekúciu zastavil a výrokom II. oprávnenému
uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi odmenu a náhradu trov exekúcie vo výške 92,68 eur, a
to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

2. Napadnuté uznesenie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou § 57 ods. 1 písm. h), § 58 ods.
1, 5, § 196, § 200 ods. 1, 5, § 203 ods. 1, 2, 3, § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“ alebo „EP“), § 14 ods. 1, 2, 3, § 15 ods. 1, § 22 ods.
1VyhláškyMSSRč.288/1995Z.z.oodmenáchanáhradáchsúdnychexekútorov(ďalejlen„Vyhláška“).

3. Vecne súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že exekučným titulom bolo vykonateľné
rozhodnutie ODI OR PZ v Galante, č.k. AA 1828185 zo dňa 11.10.2005 a tiež tým, že súdu prvej

inštancie bol dňa 21.02.2017 doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie v zmysle §
57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov
exekúcie. Na výzvu súdu oprávnený podaním doručeným súdu dňa 02.10.2017 oznámil, že súhlasí
so zastavením exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. V podaní doručenom
súdu dňa 11.04.2018 oprávnený uviedol, že exekúcia sa mala zastaviť na základe § 57 ods. 1 písm. b)
Exekučného poriadku, keď exekučný titul bolo možné vykonať len v trojročnej lehote podľa § 88 ods.

1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008. Súd prvej inštancie sa na
základe zistených skutočností s týmto názorom oprávneného nestotožnil a v zmysle § 57 ods. 1 písm.
h) Exekučného poriadku exekúciu zastavil. Rozhodnutie o náhrade trov exekúcie odôvodnil odkazom
na § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.

4.Protitomutouzneseniupodalvzákonnejlehoteodvolanieoprávnený,domáhajúcsa,abysúdvzmysle

§ 376 Civilného sporového poriadku vyhovel odvolaniu a v celom rozsahu zrušil predmetné uznesenie.
V odvolaní dôvodil tým, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Oprávnený uviedol, že v uvedenom konaní je exekučným titulom blok na pokutu č. AA 1828185,
právoplatný dňa 11.10.2005 a vykonateľný dňa 26.10.2005 a mal za to, že podľa ustanovenia § 88 ods.
1 zákona o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008, t. j. v čase vydania exekučného titulu, bolo

rozhodnutie možné vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na jej zaplatenie.
V zmysle uvedeného zákonného ustanovenia tak lehota na vykonanie exekučných titulov skončila v
roku 2011 a na plynutie tejto lehoty prihliada súd ex offo, bez vznesených námietok. Poukázal pritom
na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3M Cdo11/2009, 2M Cdo3/2013, 3M Cdo2/2013, 4M
Cdo3/2013, 5M Cdo20/2011, 6M Cdo4/2013, 7M Cdo13/2011, 1M Cdo4/2013. Na základe vyššie

uvedeného má oprávnený za to, že je daný postup súdu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného
poriadkuzdôvodu,žeexekučnýtitulsastalpočasexekúcieneúčinnýmvdôsledkuuplynutiaprekluzívnej
lehoty určenej na jeho vykonanie a na náhradu trov exekúcie a odmeny súdneho exekútora má byť v
zmysle zákona zaviazaný povinný.

5. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

6. K odvolaniu oprávneného sa vyjadril súdny exekútor. Súdny exekútor navrhol napadnuté uznesenie
potvrdiť ako vecne správne, nakoľko odvolanie smeruje len proti dôvodom exekúcie a len proti výroku
o náhrade trov exekúcie. K tvrdeniam oprávneného o údajnej preklúzii exekučného titulu poukázal na
uznesenia krajských súdov a Najvyššieho súdu SR v skutkovo a právne totožných konaniach sp. zn.

25CoE/2/2019, 1CoE/267/2016, 20CoE/13/2016, 7CoE/54/2018, 25CoE/111/2016, 12CoE/113/2018 a
6MCdo/12/2012.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), skôr ako mohol pristúpiť k meritórnemu
preskúmaniuvecinazákladepodanéhoodvolania,muselsazaoberaťnaplnenímformálnychpodmienok

pre jeho podanie, medzi nimi prednostne otázkou, či ide o rozhodnutie, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 355 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie je nevyhnutné odmietnuť (§ 386
písm. c) CSP).

8. Zo spisu odvolací súd zistil, že dňa 18.09.2007 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh pôvodného

oprávneného na vykonanie exekúcie. Následne súdny exekútor podal na súd prvej inštancie žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, na základe čoho ho súd prvej inštancie poveril dňa
15.10.2007 vykonaním exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie - Blok na pokutu
nezaplatenú na mieste, vydané Okresným dopravným inšpektorátom OR PZ Galanta č. AA 1828185 zo
dňa 11.10.2005. Uvedeným rozhodnutím bola povinnému uložená pokuta vo výške 2.000,- Sk (66,38

Eur) z dôvodu porušenia povinnosti účastníka cestnej premávky podľa § 3 ods. 2 písm. b) zákona
č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách a § 22 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch v znení neskorších predpisov. Exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 11.10.2005 a
vykonateľnosť dňa 26.10.2005.

9.Podľa§355ods.2CSP,ktorýsapoužijeajvexekučnomkonaní(§9aods.1EP),protiuzneseniusúdu
prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa. Prípustnosť odvolania proti uzneseniam
o zastavení exekúcie vyplýva z § 58 ods. 5 Exekučného poriadku, podľa ktorého by v zásade bolo
prípustné odvolanie proti uzneseniu o zastavení exekúcie tak podľa § 57 ods. 1 písm. b), ako aj písm.
h) Exekučného poriadku. Aj v exekučnom konaní však podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku platí

ustanovenie § 358 CSP, podľa ktorého odvolanie nie je prípustné len proti dôvodom rozhodnutia. V tomto
zmysle potom treba vykladať aj § 363 CSP, v zmysle ktorého možno za odvolacie dôvody považovať,
len také dôvody, kvôli ktorým sa považuje za nesprávny výrok rozhodnutia, nie jeho odôvodnenie.

10. Z obsahu odvolania oprávneného je zrejmé, že tento považuje napadnuté uznesenie za nesprávne a

domáhasajehozmenytak,žesúdexekúciuzastaví.Napadnutýmuznesením(výrokomI.)všakexekúcia
bola zastavená a oprávnený sa tak v skutočnosti nedomáha žiadnej zmeny napadnutého uznesenia, ale
domáha sa len zmeny dôvodu, na ktorom bude založený úplne rovnaký výrok napadnutého uznesenia.
Oprávnený tak v skutočnosti výroku I. napadnutého uznesenia nevytýka žiadnu nesprávnosť, domáha
sa rovnakého výroku, ale nesúhlasí len s dôvodmi, ktoré súd prvej inštancie viedli k tomuto rozhodnutiu.

Takéto odvolanie tak v skutočnosti smeruje proti odôvodneniu napadnutého rozhodnutia, proti ktorému
však odvolanie podľa § 358 CSP nie je prípustné (podobne napr. rozhodnutia NS SR sp. zn. 3 Obo
73/2007, sp. zn. 1 Obo 58/2010, sp. zn. 1 Sžr 21/2013).11. Oprávnený sa odvolaním okrem toho domáha aj zmeny výroku o náhrade trov exekúcie tak, že
na ich platenie súd zaviaže povinného. Obsahovo to nadväzuje na namietané dôvody zastavenia
exekúcie, keďže v prípade zastavenia exekúcie podľa § 57 písm. b) Exekučného poriadku by skutočne

neprichádzala do úvahy aplikácia § 203 ods. 2, ale ani ods. 1 Exekučného poriadku o zavinení
oprávneného na zastavení konania. Podľa ustanovenia § 243b ods. 3 Exekučného poriadku, ktoré
ustanovuje výnimku z aplikácie § 243b ods. 2 Exekučného poriadku, teda z aplikácie predpisov účinných
do 31.03.2013 na exekučné konania začaté do tohto dňa, sa o odvolaní proti výroku o trovách pri
zastavení exekúcie rozhodne podľa týchto predpisov len vtedy, ak bolo podané pred 01.11.2013; inak

sa naň použijú predpisy účinné od 01.11.2013. Novela Exekučného poriadku účinná od 01.11.2013
(zákon č. 299/2013 Z.z.) tak zrušila prípustnosť samostatného odvolania proti výroku o náhrade trov
konania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku. V dôsledku zmeny vykonanej v § 58 ods. 6
Exekučného poriadku účinnej od 01.11.2013 tak žiadne ustanovenie Exekučného poriadku, ani iného
predpisu nepripúšťa, podať odvolanie len proti výroku o náhrade trov exekúcie.

12. V prerokúvanej veci bolo napadnuté uznesenie vydané dňa 17.09.2019. Oprávnený síce formálne
napadol toto uznesenie ako celok, ale z vyššie uvedených dôvodov je toto odvolanie v časti smerujúcej
proti výroku I. o zastavení exekúcie neprípustné. V dôsledku toho treba toto odvolanie posudzovať tak,
ako keby smerovalo len proti výroku II. o náhrade trov exekúcie. Oprávnený bol pritom v napadnutom
uznesení aj správne poučený, že proti výroku o náhrade trov exekúcie nie je odvolanie prípustné.

Odvolanie oprávneného tak podľa už citovaných ustanovení nie je prípustné ani v tejto časti (§ 355 ods.
2 CSP a contrario).

13. Vzhľadom na to odvolací súd neprípustné odvolanie oprávneného podľa § 386 písm. c) CSP
odmietol.

14. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté analogicky ako pri zastavení konania podľa
§ 396 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 a contrario Civilného sporového poriadku, pretože výsledok
odvolacieho konania obdobný jeho zastaveniu podaním odvolania, proti rozhodnutiu, proti ktorému nie
je odvolanie prípustné, zavinil oprávnený. Hoci oprávnený podaním odvolania zavinil, že sa konanie

skončilo jeho odmietnutím, povinnému a súdnemu exekútorovi žiadne trovy exekúcie nevznikli, preto im
odvolací súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

15. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to pripúšťa
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu I. inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde I. inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).