Uznesenie – Majetok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 28, 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4To/26/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1320010094
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Kováč
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1320010094.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Karola Kováča a sudcov JUDr. Tibora
Kubíka a JUDr. Vladimíra Buchvalda, v trestnej veci obvineného O. L., pre prečin krádeže podľa §
212 ods. 1 písm. g/, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., o sťažnosti prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu
Bratislava III z 02.02.2020 sp. zn. 0T/29/2020, na neverejnom zasadnutí konanom 28. mája 2020 takto

r o z h o d o l :

P. § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sa sťažnosť prokurátora z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Okresného súdu Bratislava III z 02.02.2020 sp. zn. 0T/29/2020 bolo rozhodnuté tak, že
podľa § 348 ods. 1 písm. a/ Tr. por. s poukazom na § 241 ods. 1 písm. b/ Tr. por. za použitia § 214
ods. 1 Tr. por. sa trestná vec proti obvinenému O. L., ktorý je trestne stíhaný podľa obžaloby Okresnej
prokuratúry Bratislava III zo dňa 30.01.2020 sp. zn. 3Pv 64/20/1103, pre prečin krádeže podľa krádeže
podľa § 212 ods. 1 písm. g/, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe,

že dňa 29.01.2020 v čase o 21.55 hod. v Bratislave na ulici Račianska č. X v predajni Z. W. odcudzil
voľne položený tovar a to 1 ks plechovka kofola 0,25 l v hodnote 0,52 € a 1 ks Margot Artemis 50 g v
hodnote 0,52 € takým spôsobom, že si ich vložil za opasok na nohaviciach a následne s ním prešiel
cez pokladničnú zónu bez zaplatenia, kde bol zadržaný pracovníkom SBS služby, čím týmto konaním
spôsobil spol. TESCO Stores SR, a.s., škodu krádežou vo výške 1,04 €, pričom pokutovým blokom č.
XXXXXXX1 zo dňa 07.10.2019 mu bola uložená sankcia pokuta za priestupok proti majetku podľa § 50

ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch a skutku sa dopustil napriek tomu, že trestným rozkazom
Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 0T/3/2020 zo dňa 05.01.2020 právoplatným dňom 05.01.2020 bol
odsúdený za prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g/ Tr. zák. k peňažnému trestu vo výške 250,- €,

postúpila príslušnému okresnému úradu, pretože nejde o trestný čin, ale žalovaný skutok by sa mal
prejednať ako priestupok.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť prokurátor. V písomných dôvodoch svojej
sťažnosti sa prokurátor domáhal, aby krajský súd zrušil napadnuté uznesenie a uložil okresnému
súdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol. Sťažovateľ konštatoval, že s úvahou a záverom súdu, že
závažnosť vyššie uvedeného skutku je nepatrná a preto nejde o prečin, nie je možné súhlasiť, pričom
má za to, že súd náležite nevyhodnotil všetky kritéria určujúce trestnosť prečinu, ktoré sú taxatívne

vymenované v ustanovení § 10 ods. 2 Tr. zák. Prokurátor dodal, že výška spôsobenej škody je veľmi
nízka a odcudzené veci obvinený vrátil poškodenej spoločnosti avšak tu je potrebné zvýrazniť, že
sa tak stalo iba preto, lebo bol pristihnutý pri čine a v podstate inú možnosť ani nemal, teda nešlo
o zásluhu obvineného. Súd vôbec nevyhodnotil ani ďalšie hodnotiace kritérium podľa § 10 ods. 2
Tr. zák. a to okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný. Takouto dôležitou okolnosťou bola skutočnosť,
že obvinený predmetný čin spáchal dňa 29.01.2020, teda iba 23 dní potom, čo bol dňa 05.01.2020

právoplatne odsúdený za podobný čin. Budovu Okresného súdu Bratislava III dňa 05.01.2020 opustil
s právoplatným trestným rozkazom, avšak zjavne bez akéhokoľvek výchovného vplyvu súdu, beznepríjemných pocitov z pobytu v cele policajného zaistenia a najmä, bez odhodlania viesť riadny život.
Skutočnosť, že obvinený podľa svojho tvrdenia bol hladný a preto kradol potraviny, neospravedlňuje
jeho konanie, zvlášť preto, že obvinený je mladý, zdravý človek, žijúci na území hlavného mesta

Slovenskej republiky Bratislavy, ktorému v princípe nič nebráni v tom, aby sa riadne zamestnal a
finančné prostriedky na uspokojovanie základných životných potrieb získal poctivou prácou. Pri jeho
prvom (zaznamenanom) priestupku, išlo o odcudzenie pánskeho parfumu, pričom tento rozhodne nie
je artiklom na uspokojenie základných životných potrieb. V odôvodnení napadnutého uznesenia sa
uvádza, že súd nepodporuje podobné nežiaduce protiprávne konanie a v prípade, ak sa obvinený bude

opakovane dopúšťať priestupku proti majetku, teda zlyhá výchovné pôsobenie miernejších prostriedkov
na jeho nápravu, je možné uvažovať o trestnej represií voči obvinenému. K uvedenému prokurátor
poznamenal, že vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je evidentné, že výchovné pôsobenie
miernejších prostriedkov, ba dokonca aj predchádzajúceho odsúdenia zlyhalo a v prípade obvineného,
je už na mieste uvažovať o trestnoprávnom postihu posudzovaného skutku. Ad absurdum by podľa
uvažovania súdu bolo možné vylúčiť trestnoprávnu represiu s poukazom na princíp ultima ratio pri

všetkých podobných skutkoch, pričom postup súdu v posudzovanom prípade je nie len pre obvineného,
ale aj pre spoločnosť (potencionálnych páchateľov) takým odkazom, že nie je potrebné rešpektovať
zákony, pretože opakovaná krádež potravín je ospravedlniteľná a defacto nepostihnuteľná prostriedkami
trestného práva. Záverom prokurátor navrhol, aby Krajský súd v Bratislave tejto sťažnosti vyhovel,
napadnuté uznesenie zrušil a uložil súdu prvého stupňa, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Krajský súd v Bratislave ako nadriadený orgán podľa § 192 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. por. preskúmal
správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie
predchádzajúce tomuto výroku napadnutého uznesenia a zistil, že sťažnosť prokurátora nie je dôvodná.

Podľa 348 ods. 1 písm. a/ Tr. por. ak sa koná po odovzdaní osoby súdu podľa § 204 ods. 1, sudca
pre prípravné konanie vypočuje obvineného, najmä na okolnosti zadržania a skutočnosti odôvodňujúce
návrh na vzatie do väzby, ak je podaný, a prednostne, najneskôr v lehote podľa § 87 ods. 2, určí termín
vykonania hlavného pojednávania spravidla do pätnástich pracovných dní od podania obžaloby, ak vec
nevybaví trestným rozkazom alebo neurobí z niektoré z rozhodnutí podľa § 241 ods. 1 písm. a/ až g/;

termín bezodkladne oznámi prokurátorovi a obžalovanému, ktorému zároveň doručí obžalobu, a ak je
prítomný obhajca, oznámi termín hlavného pojednávania a doručí obžalobu aj obhajcovi.

Podľa § 241 ods. 1 písm. b/ Tr. por. obžalobu podanú na súde pre prečin a zločin s výnimkou obzvlášť
závažného zločinu, za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby

najmenej dvanásť rokov preskúma samosudca a podľa jej obsahu a obsahu spisu postúpi vec inému
orgánu, ak sú tu okolnosti uvedené v § 214 ods. 1.

Podľa 214 ods. 1 Tr. por. prokurátor, alebo policajt postúpi vec inému orgánu, ak výsledky vyšetrovania,
alebo skráteného vyšetrovania preukazujú, že nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by mohol byť

priestupkom alebo iným správnym deliktom alebo by mohol byť prejednaný v disciplinárnom konaní.

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.

Sťažnostný súd úvodom konštatuje, že konanie, ktoré predchádzalo napadnutému uzneseniu, bolo

vykonané sudcom pre prípravné konanie v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku.
Rozhodnutiu okresného súdu, ktorým bola podľa § 348 ods. 1 písm. a/ Tr. por. s poukazom na § 241
ods. 1 písm. b/ Tr. por. za použitia § 214 ods. 1 Tr. por. trestná vec obvineného O. L., stíhaného pre
prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g/, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., postúpená príslušnému okresnému
úradu, pretože nešlo o trestný čin, ale žalovaný skutok by sa mal prejednať ako priestupok, nemožno

vytknúť žiadnu chybu či nedostatok, pričom aj odôvodnenie samotného uznesenia vyhotovil sudca pre
prípravné konanie zodpovedajúcim spôsobom a tak krajský súd v zásade na odôvodnenie napadnutého
uznesenia v celom rozsahu odkazuje.

Sudca pre prípravné konanie postupoval správne, keď skúmal, či v posudzovanej veci boli alebo neboli

splnené podmienky upravené v ustanovení § 10 ods. 2 Tr. zák., podľa ktorého, nejde o prečin, ak
vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru
zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná.Formálne chápanie kategórie trestných činov má v ustanovení § 10 ods. 2 Tr. zák. zakotvenú výnimku.
Táto výnimka sa dá chápať dvoma spôsobmi. Podľa prvého je vyjadrená v § 8 Tr. zák. v poslednej
alinei slovami „ak tento zákon neustanovuje inak“. Práve § 10 ods. 2 Tr. zák. je v priamej nadväznosti

na túto alineu a zavádza do formálneho chápania trestného činu možnosť uplatnenia tzv. materiálneho
korektívu. Pri tomto poňatí materiálny korektív znamená, že prečin má len formálne znaky, teda znaky
skutkovej podstaty trestného činu, avšak na korekciu prílišnej tvrdosti tohto postupu môžu byť v
konkrétnom prípade použité určité materiálne kritériá, ktoré, keď sú závažné, a zistí sa nízka závažnosť
prečinu, spôsobujú, že konkrétny čin nie je prečinom. Druhý spôsob považuje § 10 ods. 2 Tr. zák.

za materiálny znak prečinu, za jeden zo zákonných znakov trestného činu (avšak výlučne prečinu)
uvedeného v § 8 Tr. zák. Nech už zvolíme ktorýkoľvek z týchto teoretických prístupov, praktické dôsledky
tohto ustanovenia sú rovnaké. Ak je závažnosť činu vykazujúceho formálne znaky (znaky skutkovej
podstaty) prečinu nepatrná, nejde o prečin. Obligatórne, teda závažnosť prečinu musí byť zvažovaná
pri rozhodovaní o každom čine vykazujúcom formálne znaky prečinu.

Pri určení závažnosť prečinu ako merateľného kritéria materiálneho znaku (materiálneho korektívu) je
potrebné si uvedomiť, že materiálny znak (materiálny korektív) je daný súborom viacerých skutočností,
ktoré treba v každom jednotlivom prípade zvážiť ako jeden celok, aj keď v každom jednotlivom prípade
môže byť pomer, s ktorým sa prihliada na tieto jednotlivé skutočnosti a na vzájomný vzťah medzi
nimi, rôzny. Materiálny znak (materiálny korektív) je určený spôsob vykonania činu a jeho následkom,

okolnosťami, za ktorých bol čin spáchaný, mierou zavinenia páchateľa a pohnútkou páchateľa.

Z uvedeného teda vyplýva, že tento stupeň závažnosti nemožno konkrétne vyjadriť a je len na
zvážení príslušného orgánu činného v trestnom konaní a súdu, ako všetky tieto taxatívne vymedzené
okolnosti vymedzujúce závažnosť prečinu bude posudzovať a či teda na základe materiálneho znaku

(materiálneho korektívu) uzná, či ide o prečin, alebo nie. V prípade pozitívneho vyhodnotenia uvedených
kritérií a konštatovania, že vzhľadom na spôsob vykonania činu, následky, okolnosti, za ktorých bol čin
spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná, nejde teda o prečin, čin
súdne trestný, a môže byť vyhodnotený ako priestupok, resp. iný administratívno-právny delikt a takto
aj kvalifikovaný a naďalej riešený.

Z doposiaľ vykonaného dokazovania vyplynulo, že obvinený O. L. sa k žalovanému skutku priznal, v
prípravnom konaní uviedol toľko, že ho napadla „blbá“ myšlienka, nakoľko celý deň nejedol a nemal
pri sebe žiadne peniaze, tak išiel kradnúť do predajne. Obvinený v rámci svojho výsluchu pred sudcom
pre prípravné konanie sa k predmetnému skutku bližšie nevyjadroval, avšak vyjadril ľútosť nad svojim

konaním. Z výsluchu splnomocnenej zástupkyni poškodenej spoločnosti a svedkyne Z. Z. vyplynulo,
že bola informovaná o krádeži v ich predajni Expres Tesco. Podľa získaných informácií, mal jeden
muž v ich predajni odcudziť plechovku kofoly a cukrovinku zn. Margot, spolu v hodnote 1,04-, eur.
Páchateľa zadržal pracovník súkromnej bezpečnostnej služby. Nakoľko tovar bol vrátený do predajne
v nepoškodenom stave, žiadna škoda poškodenej spoločnosti nevznikla. Svedok U. V. vypovedal, že

ako zamestnanec súkromnej bezpečnostnej služby dňa 29.01.2020 vo večerných hodinách spozoroval
jedného muža, ako z regálu s cukrovinkami zobral čokoládovú tyčinku Margot, ktorú následne vložil
do zadného vrecka nohavíc, resp. dozadu za opasok nohavíc. Neskôr tento muž zobral aj plechovku
kofoly, ktorú si tiež zasunul dozadu za opasok. Následne páchateľ sa presunul do pokladničnej zóny a
z predajne odišiel bez zaplatenia. Svedok páchateľa dostihol a požiadal ho, aby spolu išli do zázemia

predajne, kde ho vyzval, aby vyložil nezaplatený tovar. Uvedený muž spod mikiny vybral cukrovinku a
plechovku kofoly. Tovar bol nepoškodený vrátený do predajne. Tento muž bol napokon zadržaný až do
príchodu polície. Z obsahu spisu ďalej vyplynulo, že konanie páchateľa bola zachytené aj na kamerovom
zázname. Z pokladničného dokladu poškodenej spoločnosti TESCO STORES SR, a. s. Bratislava sa
dalo zistiť, že hodnota odcudzeného tovaru bola v celkovej výške 1,04-, eur.

Z dôkazov k osobe obvineného bolo zrejmé, že tento páchateľ bol iba jeden krát súdne trestaný, a
rovnako iba jeden krát priestupkovo postihnutý. Z odpisu registra trestov, ako aj z rovnopisu súdneho
rozhodnutia vyplynulo, že obvinený bol trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava III z 05.01.2020
sp. zn. 0T/3/2020 odsúdený k peňažnému trestu vo výmere 250,- eur s náhradným trestom odňatia

slobody v trvaní 2 mesiace a to pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g/ Tr. zák. Išlo o skutok
(čin) zo dňa 03.01.2012 a ktorého sa mal dopustiť tak, že z predajne Terno odcudzil rôzne potraviny (2
ks pasty z údeného mäsa, 1 ks Eiskafé a 1 ks jablkový závin) v celkovej hodnote 2,70,- eur. Citovaný
trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 05.01.2020. Ďalej treba konštatovať, že z výpisu ústrednejevidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR vyplynulo, že obvinený má evidovaný jeden priestupok
proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, pričom išlo o priestupok zo
dňa 07.10.2019, za čo bol potrestaný pokutou vo výške 30,- eur. Z úradného záznamu a z hlásenia o

krádeži (na č. l. 28 - 29) sa dalo bližšie zistiť, že priestupca dňa 07.10.2019 po príchode do predajne dm
- drogerie markt odcudzil pánsky parfum zn. Hugo Boss a jednu voňavku zn. Bvlgari v celkovej hodnote
119,20,- eur.

Výsledky skráteného vyšetrovania preukazujú, že obvinený sa na predmetný čin nepripravoval, ani si ho

vopred neplánoval. Spúšťacím mechanizmom protiprávneho konania obvineného bolo to, že bol hladný
a nemal k dispozícii žiadne peniaze, za ktoré by si mohol zakúpiť potraviny. Rozhodujúcim v tomto
smere bol preto druh odcudzeného tovaru (jedna cukrovinka a jedna plechovku sladeného nápoja),
keďže motívom konania obvineného nebola snaha získať finančný prospech, ale chcel iba uspokojiť
svoju základnú životnú potrebu - zabezpečiť si potravu a najesť sa. Obžalovaný týmto činom spôsobil
škodu vo výške 1,04,- eur, pričom rozsah škody spôsobenej na majetku poškodeného subjektu je tiež

určujúcim hľadiskom pre určenie závažnosti prečinu. Nemožno tiež prehliadnuť ani to, že obvinený
odcudzený tovar vrátil do predajne v nepoškodenom stave a tak si v tomto konaní poškodená spoločnosť
TESCO STORES SR, a. s. Bratislava, nárok na náhradu škody ani neuplatnila. Hoci mieru závažnosti
spáchaného skutku zvyšuje aj kriminálna minulosť páchateľa, resp. iné negatívne poznatky, avšak
v osobe obvineného O. L. nemožno vzhliadnuť takého narušeného páchateľa - recidivistu, ktorý

by sústavne, hlavne v dlhšom časovom období páchal majetkové delikty, či už vo forme trestných
činov, alebo priestupkov, prípadne majetková trestná činnosť by sa stala bežnou, dokonca pravidelnou
súčasťou jeho života. Treba zopakovať, že obvinený bol doposiaľ iba jedenkrát súdne trestaný a
jedenkrát priestupkovo postihnutý. Na strane druhej, obvinenému priťažuje to, že teraz posudzovaný
skutok (zo dňa 29.01.2020) spáchal vo veľmi krátkom časovom období od spáchania skutku (zo dňa

03.01.2020), za ktorý bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava III z 05.01.2020
sp. zn. 0T/3/2020, pričom toto citované odsudzujúce rozhodnutie zrejme na obvineného nemalo žiadny
výchovný vplyv, keďže po uplynutí takmer štyroch týždňov znovu sa dopustil obdobného činu.

Vzhľadom na vyššie uvedené zistenia, ako aj na základe zhodnotenia všetkých hľadísk uvedených v §

10 ods. 2 Tr. zák. dospel aj nadriadený súd k záveru, že závažnosť teraz posudzovaného skutku (činu),
vykazujúceho formálne znaky prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g/, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., bola
iba nepatrná. V posudzovanej veci preto aj krajský súd v žalovanom skutku zistil iba priestupok proti
majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, v znení neskorších predpisov.

Súd druhého stupňa (rovnako ako sťažovateľ) si zároveň uvedomuje, že spoločnosť negatívne a
pomerne citlivo vníma stále rozširujúcu sa trestnú činnosť majetkového charakteru a dožaduje sa
prísnych postihov pre páchateľov takýchto deliktov, avšak to neznamená, že súdy môžu rezignovať na
základné kritéria stanovené zákonom (Trestným zákonom a Trestným poriadkom), vrátane ustanovenia
§ 10 ods. 2 Trestného zákona pokiaľ ide o prečin a iba formálne a paušálne, bez osobitných, resp.

individuálnych hľadísk posudzovať ten ktorý žalovaný skutok (čin), osobu páchateľa, jeho doterajší
život, stupeň narušenia a možnosti nápravy. Pokiaľ sudca pre prípravné konanie v posudzovanej veci
postupoval v zmysle ustanovenia § 241 ods. 1 písm. b/ Tr. por., takto zvolený postup v žiadnom
prípade nepredstavuje odkaz pre obvineného O. Jesenského, ani pre ostatných páchateľov, že recidíva
drobných krádeží potravín je ospravedlniteľná, akceptovateľná a nepostihnuteľná, keďže aj žalovaný

skutok sa bude prejednávať ako priestupok pred príslušným okresným úradom. Tu treba poukázať aj na
ustanovenie § 20 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, podľa ktorého, do uplynutia dvojročnej
lehoty (ide o lehotu, po uplynutí ktorej dochádza k zániku zodpovednosti za priestupok), sa nezapočítava
doba, počas ktorej sa pre ten istý skutok viedlo trestné stíhanie.

Možno preto uzavrieť, že sťažnostné námietky prokurátora predstavujú len inú hladinu hodnotenia
skutočností zakotvených v ustanovení § 10 ods. 2 Tr. zák., čo je pre túto procesnú stranu pochopiteľné.
Takéto hodnotenie však nadriadený súd nemôže akceptovať, najmä ak sa v sťažnosti zvýrazňujú a
zároveň preceňujú len tie skutočnosti, ktoré vyznievajú v neprospech obvineného, avšak tie skutočnosti,
ktoré vyznievajú v jeho prospech sú podceňované, resp. zatlačované do úzadia, pričom materiálny znak

(materiálny korektív) je daný súborom viacerých skutočností, ktoré treba zvážiť a zhodnotiť ako jeden
celok.Na podklade týchto úvah, sťažnostný súd nezistil dôvody pre zrušenie napadnutého uznesenia a preto
postupom podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť prokurátora ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.