Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, April 25, 2018

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 14C/204/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208217400
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Štepániková

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2018:1208217400.34

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Štepánikovou v právnej veci žalobcov:

X. N., I. XX.XX.XXXX, Z. K. XX, Ž. 2.) W. N., I. XX.XX.XXXX, Z. K. XX, Z., proti žalovanému: Slovenská
republika - zastúpená Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky,
so sídlom Námestie slobody 6, 810 05 Bratislava, IČO: 30416094, za účasti intervenienta na strane
žalovaného: Mesto Žilina, Nám. obetí komunizmu č.1, 011 31 Žilina, IČO: 00321796, o náhradu
nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu vo výške 3.970,- eur spolu s 8,50 % ročným
úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 19.05.2008 až do zaplatenia a žalobkyni v 2. rade sumu vo výške

16 885,- eur spolu s 8,50 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 19.05.2008 až do zaplatenia,
všetko do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcom sa proti žalovanému priznáva 100 % náhrada trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa svojim návrhom a pripusteným zmeneným návrhom domáhali aby súd zaviazal
žalovaného zaplatiť žalobcovi 1/ sumu vo výške 3.970,- eur spolu s 8,50 % ročným úrokom z omeškania
z dlžnej sumy od 19.05.2008 až do zaplatenia a žalobkyni v 2/ sumu vo výške 16 885,- eur spolu s 8,50
% ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 19.05.2008, všetko do 15 dní odo dňa právoplatnosti

rozhodnutia. Svoju žalobu odôvodnili tým, že ako oprávnený užívatelia bytu v obytnom dome na K.
U. Č..XX v Žiline dom zapísaný na Y. Č.. XX pre N..Ú. Ž. niekoľko rokov psychicky a fyzicky trpia v
dôsledku odpojenia bytu od prívodu vody a kanalizácie. Nemajú možnosť použiť sociálne zariadenie
bytu nemajú ako vykonávať osobnú hygienu pretože kúpeľňa ostala bez pripojenia na rozvod vodovodu
a ak by aj voda do kúpeľne bola nanosená nemá po použitý ako odtiecť do kanalizácie. Vo svojom návrhu
ďalej poukázali na to, že podaním zo dňa 10.2.2005 vyrozumela pani W. Š. miestne a vecne príslušný
stavebný úrad o tomto havarijnom stave kanalizácie a vodovodnej prípojky. Stavebný úrad však nekonal

účelne a neposkytol oprávneným subjektom náležitú ochranu. Stavebný úrad mal z úradnej povinnosti
ex offo zahájiť voči všetkým vlastníkov stavby správne konanie v zmysle §87/1 zákona č. 50/1961 Zb. v
spojení s §3/1 a 3 zák. č 71/1967 Zb. pretože stavba( §139/2 písm. a zák. č. 50/1967 Zb) nezodpovedá
základným požiadavkám na stavby v dôsledku čoho je trvalo ohrozený život a zdravie jej užívateľov.
Napriekznačnémučasovémuodstupuodokamihukedysaonevyhovujúcomstavebnotechnickomstave
správny orgán dozvedel vo veci nekoná a prizerá sa na utrpenie užívateľov bytu. Stavebný úrad mal
povinnosť vo veci konať ex offo a rozhodnúť. Niekoľkoročnou nečinnosťou sa tak dopustil nesprávneho

úradného postupu. Stavebnú úrad obdržal v decembri 2007 podanie žalobcu 1 zo dňa 27.11.2007-
návrh na predbežné prerokovanie náhrady škody v zmysle zákona č 514/2007 Z.z. z ktorého má riadne
preukázané čo žalobcovia namietajú, v akých podmienkach niekoľko rokov žijú. Hoci stavebný úrad
obdržal predmetné podanie vo veci nekoná. Žalobcovia navrhli svojmu návrhu vyhovieť.2. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, listinnými dôkazmi, prehratím DVD
nosiča.

3. Žalobca v 1.rade vo svojej výpovedi pridŕžal svojich písomných a ústnych prednesov, okrem
iného uviedol: ,,Chcem len uviesť, že som súdu dostatočným spôsobom preukázal, opodstatnenosť
uplatneného nároku, v spise je dôkaz o tom, že keď som opýtal iných stavebných orgánov, bola tam
jednak možnosť, povinnosť a aj chuť v takejto veci konať. Taktiež z obsahu spisu vyplýva, že vysoko

postavená osoba žalovaného do novín napísala článok o tom, že ak k takémuto zásahu dôjde, tak sa
majú v stavebnej veci obrátiť dotknutý na mesto. Taktiež som doložil dôkaz o tom, ako sa mesto teda
intervenient na strane žalovaného v periodiku doslova chváli s tým, že budova na ulici Národná mala
zlú omietku ktorá sem-tam spadla, a tak im dali pokyn zjednať nápravu. Takže tu ako keby na dome ulici
Holého 10 neplatil žiaden zákon a mesto nemalo vôbec chuť s týmto niečo robiť. Aj vzhľadom na odstup
času mám za to, že výška nemajetkovej ujmy bola mnou uplatnená iba v symbolickej výške. Mesto ako

stavebný orgán, malo v tomto konať, avšak aj podľa jeho odpovedi je jasné, že konať ani nechce, a
popiera účel, význam a samotný stavebný zákon, keďže podľa neho sa jedná iba o výkon vlastníctva,
teda potom sa ich pýtam kvôli čomu má napr. majiteľ domu, ktorý ma podiel 1/1 teda že ma celý dom
svoj, keby len chcel zatepliť dom, a týmto nemá komu a ako poškodiť, tak nesmie ho zatepliť, kým mu
na to nedá mesto súhlas, a zase niekto iný, len mu na tom jeho dome padá omietka, a mesto mu nedá

pokoj.” Navrhol žalobe v plnom rozsahu vyhovieť.

4. Žalobkyňa v 2.rade sa vo svojej výpovedi pridŕžala svojich písomných a ústnych prednesov, okrem
iného uviedla: ,,Ja by som chcela k tomu dodať, že my sme dali dosť dôkaz k tomu, že stavebný úrad a aj
Ministerstvo pochybilo a nedá sa povedať, z akého dôvodu či je tam niečo iné alebo nepoznajú zákony,

ale ani jedno nie je dobré. Máme tu posudok od človeka z Košíc ktorý je ozaj fundovaný a poradil sa aj s
ďalšími kolegami a dal nám za pravdu, že byt čo máme nevyhovuje požiadavkám na bývanie. A takisto
aj pán X. ktorý sa špecializuje na stavebné právo poukázal, že páni ktorí majú v tom konať, nekonajú,
a mylne si myslia, že majú pravdu. A ja navrhujem, že my sme už dali toho veľa, nemáme čo viac dať,
ak protistrana s týmto nesúhlasia, a Okresný súd v Bratislave nie je si moc istý, tak navrhujem, aby bol

predvolaný na naše pojednávania pán X., ktorý to vysvetlí aj tu zástupcovi z Ministerstva. My sme už
vyčerpali všetko. Alebo prípadne nech sa to zmedializuje.” Navrhla žalobe v plnom rozsahu vyhovieť.

5. Poverený zástupca žalovaného sa vo svojej výpovedi pridŕžal svojich písomných a ústnych prednesov
okrem iného uviedol: ,,Absolútne odmietam, že by vedľajší účastník Mesto Žilina namietal, že v roku

2001 bola voda a odpad odpojený. Jednoznačne vyplýva z dokumentu kt. je v súdnom spise z 12.9.2001
čo vydal Okresný úrad v Žiline oznámenie o odstavení odpadovej vody v objekte na K. U. Č.. XX v
Žiline - odpoveď. V tomto dokumente sa píše, že bola v predmetnom bytovom dome vykonaná kontrola
kt. zistila nové napojenie na kanalizáciu, pričom celý tento dokument sa nachádza v súdnom spise.
Vo vyjadrení zo 14.10.2016 sme uviedli, že vo veci odstavenia kanalizácie a vodovodnej prípojky bol

daný podnet právnemu predchodcovi vedľajšieho účastníka - Okresného úradu v Žiline odbor životného
prostredia. A ten odpovedal aj pani žalobkyni. Nárok na náhradu škody považujeme za premlčaný,
presne tak ako sme to uviedli v našich písomných vyjadreniach. Čo sa týka určitých vyjadrení žalobcu
Mesto Žilina o ich údajnej pasivite v tomto súdnom spore s tým súhlasiť nemôžem, pretože ako nám
súd povedal, mesto odpovedalo, že má záujem vstúpiť do tohto súdneho pojednávania ako intervenient

na strane žalovaného. ´´ Poverený zástupca žalovaného zotrval na svojich doterajších písomných a
ústnych vyjadreniach ako aj písomných aj ústnych vyjadreniach intervenienta, a žiadal, aby súd ukončil
dokazovanie v tejto veci a následne žalobu zamietol.

5. Intervenient na strane žalovaného sa pridŕžal svojich písomných a ústnych prednesov a aj vznesenej

námietky premlčania. Navrhol žalobu zamietnuť. Vo svojom prednese ďalej uviedol že v tom čase išlo
o odsek 14 čiže udržiavacie práce a pre udržiavacie práce nie je potrebné ani ohlásenie. Teda v zmysle
písm. a uvedeného ustanovenia sa pod udržiavacími prácami rozumie aj výmena, oprava odtokových
zvodov a mnohé ďalšie napr. opravy, výmeny priečok, omietok atď.

6. Žalobca v 1.rade podal žalovanému žiadosť zo dňa 27.11.2007 v zmysle §15/1 zákona č. 514 /2003
Z.z. a rozšírenú žiadosť zo dňa 19.7.2008.7. Vo vyjadrení žalovaného zo dňa 26.11.2008 žalovaný uviedol že MVRR SR konštatovalo, že postup
stavebného úradu v danej veci nevykazuje znaky nesprávneho úradného postupu v zmysle zákona
č.514/20036 Z.z. a z toho dôvodu žalobcami uplatnené nárok y na náhradu škody podľa zákona č.

514/2003 Z.z. MVRR SR nemôže uznať. Taktiež nemožno považovať za preukázané že žalobcami
uvedená nemajetková ujma za ktorú žiadajú odškodnenie by mala mať príčinnú súvislosť s postupom
stavebného úradu v danej veci.; Nemajetková ujma bude predmetom dokazovania súdu pričom určenie
jej výšky je predpokladom voľnej úvahy súdu s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti
za ktorých k poručeniu práva došlo.

8. Právny zástupca ktorý zastupoval žalobkyňu v 2.rade v tomto konaní na základe rozhodnutia centra
právnej pomoci vo svojom prednese uviedol, že uvedená škoda ktorá bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom nepodliehala režimu občianskeho zákonníka ale podliehala režimu zákona č.
514/2003 Z.z. pričom poukázala nato, že jeho mandantka nemohla hneď v roku 2001 po spôsobené
zásahu dr.M. do odpadu a prívodu vody pani U. neodkladne riešiť náhradu škody. V zmysle toho zákona

ale ona využil a všetky dostupné zákonné prostriedky aby v zmysle stavebného zákona a správneho
poriadku prinútila Dr. M. aby odstránila nezákonný stav. Ďalej uviedol že pokiaľ chcel a Dr.M. riešiť odpad
a prívod vody do svojho bytu mala to urobiť so súhlasom stavebného úradu a pokiaľ to Dr.M. neurobila v
súlade s ustanoveným zákonom a správnym poriadkom na podnet pani UŽ. a následne na podnet pani
N. a jej syna mala stavebný úrad ex offo konať a formou rozhodnutia mal nariadiť Dr. M. uvedenie ňou

prevedeným prác do pôvodného stavu a to v súlade s projektovou dokumentáciou ktorá bola predložená
pri výstavbe predmetného domu č.XX na K. v Žiline. Tým že to ta kto nebolo vykonané, považujeme to
na nesprávny úradný postup a tento úradný postup nemožno subsumovať od roku 2001 ale v podstate
až po tom čo jej stavebný úrad a iné inštitúcie odpísali že to nie j e možné urobiť v rámci stavebného
konania preto nemožno tento nárok považovať za premlčaný.

9. Znalec prof. R.. X. N. H.. Vo svojom znaleckom úkone č. 1/2013- Odborné stanovisko k posúdeniu
stavebnej činnosti uviedol v bode II.- Posúdenie Podľa zákona ak sa vlastník rozhodne pre takúto
stavebnú úpravu ( ako je opísaná v objednávke v prílohe tohto stanoviska) je povinnosťou tohto vlastníka
požiadať stavebný úrad o stavebné povolenie. V zmysle tohto zákona sa musí na stretnutí spoločenstva

vlastníkov bytov získať súhlas väčšiny vlastníkov v dome ( 1 byt-1 hlas). Ak sa získala povolenie
má zmysle požiadať stavený úrad o stavebnú povolenie ( stavebné úpravy vedúce k zmene stavby).
Za zrealizovanie stavebných úprav v byte bez stavebného povolenia stavebný úrad uloží v zmysle
stavebného zákona pokutu. ( Bol porušený stavebný zákon). Po zrealizovaní takejto úpravy bytová
jednotka na prvom NP prestane slúžiť účelu a tým nebude splnená požiadavka podľa §43 zákona 50/76

Z.z. ,,Základné požiadavky na stavby”. V bode III. V závere svojho odborného stanoviska znalec uviedol,
že po a/ opísaná činnosť ktorou sa odpojila kúpeľňa bytovej jednotky na 1. Nadzemnom podlaží (1.
NP ) od napojenia na verejný vodovod a od napojenia na verejnú kanalizáciu je stavebnou činnosťou.
b/ v prípade, že nedošlo k ohlasovacej povinnosti a schváleniu uvedenej činnosti stavebným úradom a
správcom budovy je opísaná stavebná činnosť v rozpore s ustanoveniami zákona 50/76 Z.z. ako aj v

rozpore s jeho vykonávacími predpismi. c/ bytová jednotka po takomto zásahu ( v prípade že nebola
táto bytová jednotka na 1.NP v inom mieste napojená na vodovod a kanalizáciu ) nevyhovuje základným
technickým požiadavkám kladeným na stavby v zmysle zákona 50/76 Z.z. ako aj vyhlášky 532/2002 Z.z.

10. Žalobca v 1.rade prezentoval prehrávkou videozáznamu na svojom notebooku na pojednávaní

konanom dňa 9.7.2013 fotodokumentáciu plus video za prítomnosti všetkých zúčastnených strán. K
tomu žalobca v 1.rade uviedol nasledovný výklad: ,,Vidno tu pôvodný odpad, pôvodný odpad z bytu,
a to z nášho bytu, ktorý bol odrezaný a zablendovaný, aby sme to nemohli my používať. Keď som to
fotil, takýto bol pôvodný stav ešte minulý mesiac a to som vysekol časť z tohto zablendovaného plastu a
keď som dal vyliať vodu ktorú som doniesol do kúpeľne v kýbli voda išla von. Takže odpad bol funkčný.

Pustím to aj ako video a je to tu vidno ako voda vyteká a steká po stene až dole. Takže odpad bol v našom
byte funkčný a nevidím dôvod aby ho niekto odpojil aby nemohol byť ani znova napojený do bytu. Ďalšiu
vec ktorú chcem ukázať je vodovodný stupačka, ktorá je odpojená v podlahe pivnice. Táto časť sa musel
a odseknúť aby bolo vidno a t betón ktorý je okolo sa musel odseknúť aby bolo vidno zvyšok stupačky.
Tam je vidno suť ktorá zostala potom odseknutí aby bolo vôbec možné nafotiť tento kus stupačky. A

detail museli tam usadiť blendu inak by voda vytopila pivnicu. A takto je detail celkový, vidno tu novú
rúru a tu išla kedysi pôvodná rúra kt. išla v omietke domu a ktorá bola z časti zlikvidovaná .Omietku som
musel osekať aj v časti odpadu keďže vidno aj na fotke že odpad bol zamurovaný a to ten, ktorý bol
odpílený. Vidno to aj tu omietku tak ako bola vysekaná nová omietka.11. Listom zo dňa 19.5.2008 pod číslom 2008-8541 /29309-5:530/ Ka oznámil žalovaný žalobcovi v
prvom rade okrem iného ,,V oblasti štátnej správy však nemôže byť každý nesprávny úradný postup

základom nároku na náhradu skody, najmä nie taká aktivita štátnej správy, ktorá vychádza z právnych
noriem pripúšťajúcich administratívnu úvahu; štát totiž zodpovedá ten za rozpornosť s platným právom
a nie za zákonom dovolenú alternatívu riešenia, aj keď v danom prípade nie najfunkčnejšiu. Vzhľadom
na vyššie uvedené, postup stavebného úradu v danej veci nevykazuje znaky nesprávneho úradného
postupu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z.; vzhľadom na uvedené Váš nárok na náhradu škody podľa

zákona č. 514/2003 Z.z. MVRR SR nemôže uznať.

12. Listom zo dňa 19.5.2008 pod číslom 2008 - 10290/29327 - 3:530/ Ka oznámil žalovaný žalobcovi v
druhom rade okrem iného ,, V oblasti štátnej správy však nemôže byť každý nesprávny úradný postup
základom nároku na náhradu škody, najmä nie taká aktivita štátnej správy, ktorá vychádza z právnych
noriem pripúšťajúcich administratívnu úvahu; štát totiž zodpovedá ten za rozpornosť s platným právom

a nie za zákonom dovolenú alternatívu riešenia, aj keď v danom prípade nie najfunkčnejšiu. Vzhľadom
na vyššie uvedené, postup stavebného úradu v danej veci nevykazuje znaky nesprávneho úradného
postupu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z.; vzhľadom na uvedené Váš nárok na náhradu škody podľa
zákona č. 514/2003 Z.z. MVRR SR nemôže uznať.

13. V liste zo dňa 10.2.2005 adresovanom Mestskému úradu ,Oddeleniu stavebného poriadku v Žiline
doručeným Mestskému úradu v Žiline dňa 15.2.2005 matka žalobkyne v 2. Rade a babka žalobcu v
1.rade pani W. Š. uviedla že ako spolumajiteľka 1 obytného domu na Hollého 10 v Žiline ich žiada o
informáciu, či bola splnená ohlasovacia povinnosť pani M., ktorá v roku 2001stavebnými úpravami bytu
zasiahla do nosnej konštrukcie domu. Či si splnila túto povinnosť v roku 2001 pri výmene strechy a

v roku 2003 pri výmene omietky domu a ak dostala toto povolenie, prečo nebol vyžiadaný súhlas jej
ako spoluvlastníčky. Zároveň požiadala Mestský úrad Žilina, či dal povolenie B..M. aby odpojila jej byt
prívodu vody kanalizácie, nakoľko týmto konaním sa jej značne znehodnotil byt, s tým, že ak dal súhlas
k tomuto odpojeniu, požiadala ho, aby sa prívod a odtok vody uviedol do pôvodného stavu. Zároveň
v liste upozornila, že bolo skonštatované súdnym znalcom, že na tieto stavebné práce bolo potrebné

stavebné povolenie.

14. Ako vyplynulo z výpovede žalobcu v 1. Rade na pojednávaní pani W. Š. zomrela dňa 30.1.2007.

15. Z potvrdenia W..S. N. zo dňa 25.9.2007 a 18.3.2010 súd zistil, že žalobkyňa sa lieči v psychiatrickej

ambulancii ako i v jej psychologickej ambulancii.

16. Z potvrdenia MEDCENTRA zo dňa 4.6.2012 súd zistil, že žalobkyňa v 2. rade rehabilitovala v tomto
zariadení nakoľko sa zhoršil zdravotný stav chrbtice v dôsledku nosenia vedier s vodou.

17. Z Listu vlastníctva č.69 zo dňa 30.7.2004 vedenom Správou katastra Žilina súd zistil, že pani W. U.
I.. XX.X.XXXX bola vedená ako vlastník 1 domu postavenom na parcele 1682 súp. č. 8.

18.Podľa§4/1písm.czákonač.514/2003účinnéhokudňoupodania tejtožalobyOds.1Vovecináhrady
škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu c) ministerstvo

alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej
správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj
keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu
podľa osobitného predpisu,

Podľa § 14/1,2 a § 17/1,2 zákona č. 514/2003 účinného ku dňou podania tejto žaloby Ods.1 Územná
samospráva zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný
postup sa považuje aj porušenie povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie o zákonom ustanovenej
lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonnýzásahdopráv,právomchránenýchzáujmovfyzickýchosôbaprávnickýchosôb.Ods.2Právo

na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takýmto postupom
spôsobená škoda
Podľa §17 ods.1 Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.1a)
Ods.2 V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinenímvzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom,
uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 15/1,2 a § 16/1,2 zákona č. 514/2003 účinného ku dňu podania tejto žaloby
Podľa § 15 ods.1 Nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným
zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom
opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o

predbežnéprerokovanienároku(ďalejlen„žiadosť“)spríslušnýmorgánompodľa§4a11.Ods.2Akbola
žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému
orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.
Podľa § 16 Ods.1 Ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do
šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo
jeho neuspokojenej časti na súde. Ods.2 Každý je povinný bez zbytočného odkladu na požiadanie

príslušného orgánu, ktorý koná v mene štátu, písomne oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre
predbežné prerokovanie nároku.

Podľa § 100/1 a § 101 OZ, Podľa § 100 Ods.1Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie
odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 11/4 zákona 182/1993 Z.z. účinného v rozhodnom období vlastník bytu alebo nebytového

priestoru v dome nemôže vykonávať úpravy bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktorými by
ohrozoval alebo rušil ostatných v neprimeranom rozsahu alebo by menil vzhľad domu bez súhlasu
spoločenstva; ak sa spoločenstvo nezriaďuje, je potrebný súhlas väčšiny všetkých vlastníkov bytov a
nebytových priestorov v dome. Ustanovenia osobitných predpisov nie sú tým dotknuté.13)

Podľa § 43b/1,2,3,4,5,6 zákona50/1976 Z.z. účinného v rozhodnom období
Podľa §43 Ods.1 Bytové budovy sú stavby, ktorých najmenej polovica podlahovej plochy je určená na
bývanie. Medzi bytové budovy patria
a) bytové domy,
b) rodinné domy,

c) ostatné budovy na bývanie, napríklad detské domovy, študentské domovy, domovy dôchodcov a
útulky pre bezdomovcov.
Ods.2 Bytový dom je budova určená na bývanie pozostávajúca zo štyroch a z viacerých bytov
so spoločným hlavným vstupom z verejnej komunikácie. Ods.3 Rodinný dom je budova určená
predovšetkým na rodinné bývanie so samostatným vstupom z verejnej komunikácie, ktorá má najviac

tri byty, dve nadzemné podlažia a podkrovie.Ods.4 Byt je obytná miestnosť alebo súbor obytných
miestností s príslušenstvom usporiadaný do funkčného celku s vlastným uzavretím, určený na trvalé
bývanie.Ods.5 Obytná miestnosť je miestnosť, ktorá svojím stavebnotechnickým riešením a vybavením
spĺňa podmienky na trvalé bývanie.
Ods.6 Príslušenstvo bytu na účely tohto zákona sú miestnosti, ktoré plnia komunikačné, hospodárske

alebo hygienické funkcie bytu.

Podľa § 54,55/1,2 zákona50/1976 Z.z. účinného v rozhodnom období
Podľa § 54 Stavby, ich zmeny a udržiavacie práce na nich sa môžu uskutočňovať iba podľa stavebného
povolenia alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu.

Podľa § 55 Ods.1 Stavebné povolenie sa vyžaduje, pokiaľ tento zákon a vykonávacie predpisy k
nemu alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, pri stavbách každého druhu bez zreteľa na ich
stavebnotechnickévyhotovenie,účelačastrvania;stavebnépovoleniesavyžadujeajprizmenestavieb,
najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách. Ods.2 Ohlásenie stavebnému úradu postačí
a) pri jednoduchej stavbe, jej prístavbe a nadstavbe, ak tak určil stavebný úrad v územnom rozhodnutí,

b) pri drobných stavbách, ktoré plnia doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe a ktoré nemôžu podstatne
ovplyvniť životné prostredie;
c) pri stavebných úpravách, ktorými sa podstatne nemení vzhľad stavby, nezasahuje sa do nosných
konštrukcií stavby, nemení sa spôsob užívania stavby a neohrozujú sa záujmy spoločnosti;d) pri udržiavacích prácach, ktoré by mohli ovplyvniť stabilitu stavby, požiarnu bezpečnosť stavby,
jej vzhľad alebo životné prostredie a pri všetkých udržiavacích prácach na stavbe, ktorá je kultúrnou
pamiatkou,

e) pri stavbách elektronických komunikačných sietí (nosiče telekomunikačných zariadení)
umiestňovaných na existujúcich objektoch, ktoré nepresahujú výšku 6 m, šírku 2,5 m a nezasahujú do
nosných konštrukcií stavby,
f) pri prízemných stavbách elektronických komunikačných sietí, ak ich zastavaná plocha nepresahuje
25 m2 a výška 4,5 m,

g) pri výmene alebo dopĺňaní telekomunikačných zariadení na existujúcich stavbách elektronických
komunikačných sietí, keď nedôjde k zmene stavby.

19. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané že pani W. Š., U. bola vlastníčkou 1 domu
postavenom na parcele XXXX M.. Č.. X.kat. úz. Žilina. Ako vlastník 1/4 predmetnej nehnuteľnosti sa
listom doručeným Mestskému úradu v Žiline dňa 15.2.2005 domáhala o poskytnutie informácie, , či bola

splnená ohlasovacia povinnosť pani M., ktorá v roku 2001stavebnými úpravami bytu zasiahla do nosnej
konštrukcie domu. Či si splnila túto povinnosť v roku 2001 pri výmene strechy a v roku 2003 pri výmene
omietky domu a ak dostala toto povolenie, prečo nebol vyžiadaný súhlas jej ako spoluvlastníčky. Zároveň
požiadala Mestský úrad Žilina, či dal povolenie p. M. aby odpojila jej byt prívodu vody kanalizácie,
nakoľko týmto konaním sa jej značne znehodnotil byt, s tým, že ak dal súhlas k tomuto odpojeniu,

požiadala ho, aby sa prívod a odtok vody uviedol do pôvodného stavu. Zároveň v liste upozornila, že
bolo skonštatované súdnym znalcom, že na tieto stavebné práce bol potrebné stavebné povolenie.
Do dnešného dňa však ani jej ani jej právnym nástupcom t.j. žalobcom nedošla žiadna odpoveď zo
strany príslušného odboru Mestského úradu v Žiline. Jej byt a následne po jej smrti byt žalobcov zostal
odpojený v kúpeľni od prívodu vody a tak tiež i od odtoku vody. K odpojeniu došlo v roku 2001 a to

tým, že vlastník bytu nachádzajúcom sa nad bytom žalobcov pri výkone stavebných úprav vo svojom
byte odpojil jednu prípojku a jeden zvod čím vlastne znefunkčnil kúpeľňu so sprchou, umývadlom a WC
žalobcov. Od vody a kanalizácie bol odpojený iba byt žalobcov, a to tak, že vlastník bytu nad žalobcami
odpojil vodovodnú prípojku aj kanalizáciu v pivnici a nové zvody urobil po fasáde predmetného bytového
domu ako to vyplýva i s priloženej fotodokumentácie. Byt žalobcov mal 2 záchody a kúpeľňu ,zostal im

funkčný iba malý záchod na konci bytu a umývadlo v kuchyni. Vlastníčka bytu 1x žiadala Mestský úrad
v Žiline, oddelenie stavebného poriadku, aby zjednalo nápravu a to listom zo dňa 10.2.2005 doručeným
15.2.2005.Žalobcovia vstúpili do práv vlastníčky až po jej smrti teda po 30.1.2007.
Žalovaný v tomto konaní nepredložil žiadny listinný dôkaz, ktorým by bol príslušný stavebný odbor
Mestského úradu v Žiline urobil nejaké kroky k prešetreniu skutočností opísaných v liste právnej

predchodkyne žalobcov z 10.2.2005.
Vlastníčka bytu nad bytom žalobcov vo svojom vyjadrení zo 4.7.2001 uviedla : ,,V rámci rekonštrukcie
môjho bytu, ktorá zodpovedala len jeho zveľadeniu a nejednalo sa o rekonštrukciu, ktorá by podliehala
stavebnému konaniu, bolo zistené, že v byte sa nachádzajú dva prívody vody a dva odpady. Z toho
jeden prívod vody a jeden odpad bol nefunkčný. Z môjho bytu viedla jedna odpadová rúra cez byt pani

U.. Jej nefunkčnosť sme zistili jednak z pivnice a jednak aj z bytu, keď sme napustili vodu. Následne
bolo zrejmé, že voda neodteká a odpad u pani U. je zapchatý. Mali sme záujem túto závadu odstrániť
na vlastné náklady a to aj v byte pani U.. Na miesto sme objednali stroj na opravu takýchto porúch
určený, avšak po niekoľkých hodinách bol výsledok neúspešný. Išlo hlavne o to, že upchanie bolo v
byte pani U., ktorá opravárov do svojho bytu nepustila. Na základe tejto skutočnosti sme boli nútený

sekať otvor v múre po vonkajšej fasáde domu asi 20 m dlhý, aby sme obišli zvod pani U. a v pivnici sa
napojili na starý zvod novým zvodom.” Znalec prof. R.. X. N. H.. Vo svojom znaleckom úkone č. 1/2013-
Odborné stanovisko k posúdeniu stavebnej činnosti uviedol v bode II.- Posúdenie Podľa zákona ak sa
vlastník rozhodne pre takúto stavebnú úpravu ( ako je opísaná v objednávke v prílohe tohto stanoviska)
je povinnosťou tohto vlastníka požiadať stavebný úrad o stavebné povolenie. V zmysle tohto zákona

sa musí na stretnutí spoločenstva vlastníkov bytov získať súhlas väčšiny vlastníkov v dome ( 1 byt -1
hlas). Ak sa získala povolenie má zmysle požiadať stavený úrad o stavebnú povolenie (stavebné úpravy
vedúce k zmene stavby). Za zrealizovanie stavebných úprav v byte bez stavebného povolenia stavebný
úrad uloží v zmysle stavebného zákona pokutu. ( Bol porušený stavebný zákon). Po zrealizovaní takejto
úpravy bytová jednotka na prvom NP prestane slúžiť účelu a tým nebude splnená požiadavka podľa §43

zákona 50/76 Z.z. ,,Základné požiadavky na stavby´´. V bode III. V závere svojho odborného stanoviska
znalec uviedol, že po a/ opísaná činnosť ktorou sa odpojila kúpeľňa bytovej jednotky na 1. Nadzemnom
podlaží (1. NP ) od napojenia na verejný vodovod a od napojenia na verejnú kanalizáciu je stavebnou
činnosťou. b/ v prípade, že nedošlo k ohlasovacej povinnosti a schváleniu uvedenej činnosti stavebnýmúradom a správcom budovy je opísaná stavebná činnosť v rozpore s ustanoveniami zákona 50/76 Z.z.
ako aj v rozpore s jeho vykonávacími predpismi. c/ bytová jednotka po takomto zásahu ( v prípade že
nebola táto bytová jednotka na 1.NP v inom mieste napojená na vodovod a kanalizáciu ) nevyhovuje

základným technickým požiadavkám kladeným na stavby v zmysle zákona 50/76 Z.z. ako aj vyhlášky
532/2002 Z.z.
VzhľadomkvyššieuvedenémuakoajspoukazomnalistadresovanýB..M.akoajnasamotnévyjadrenie
vlastníčky vrchného bytu malo oddelenie stavebného poriadku konať a zjednať nápravu.
Tým že došlo k takémuto odpojeniu časti bytu žalobcov od vody a kanalizácie byt žalobcov prestal

vyhovovať technickým požiadavkám kladeným na stavby v zmysle zákona 50/76 Z.z. Navyše žalobkyňa
v 2. rade lekárskymi správami preukázala zhoršenie svojho zdravotného stavu. Okresný úrad v Žiline do
dnešného dňa na písomnú žiadosť právnej predchodkyne žalobcov nereagoval, neprešetril pravdivosť
alebo nepravdivosť skutočností opísaných v predmetnom liste. Žalobcovia žijú v nevyhovujúcich
podmienkach, ktoré si však sami nespôsobili. Súd preto vzhľadom k vyššie uvedenému vykonanému
dokazovaniu ak po aj citovaným zákonným ustanoveniam žalobe žalobcov vyhovel. Listom zo dňa

19.5.2008 oznámil žalovaný žalobcom nárok na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. MVRR
SR nemôže uznať. Žalobcovia si žalobu na súd podali v zákonom stanovenej 6 mesačnej lehote, súd
na vznesenú námietku premlčania preto neprihliadol.

20. O náhrade trov konania by rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP. Keďže žalobcovia mali vo veci

plný úspech priznal im súd právo na náhradu trov konania v 100% výške.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého
rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 Civilného sporového poriadku

nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 CSP. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie
so súhlasom strany podľa § 359 CSP. Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia
intervenientovi. Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do
konania vstúpil. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy,

písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127
ods. 1 Civilného sporového poriadku uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka,
čo sa ním sleduje a podpis, ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania
je aj uvedenie spisovej značky tohto konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ

domáha (odvolací návrh). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva a spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového
poriadku aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci
samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie

dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového
poriadku len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní
pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a)sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 373 ods. 4 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia
podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu.
Podľa § 263 ods. 1 ,2 Civilného sporového poriadku, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená
advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania

advokáta. Ak bola v konaní úspešná strana zastúpená viacerými advokátmi, súd určí za prijímateľa
náhrady trov konania jedného z nich.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podľa §
376 ods. 1 Civilného sporového poriadku podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (personálna
exekúcia). Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že
naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len "oprávnený"). Oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie (§ 38 ods. 1, 2 Exekučného poriadku). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého jej vykonaním
poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).