Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 31, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/88/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314207401
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlatica Javorová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2314207401.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a členiek senátu

JUDr. Gabriely Briškovej a JUDr. Terézie Mecelovej v spore žalobkyne: FRISCO, s.r.o., Nám. Slobody
30/1185, 926 01 Sereď, IČO: 43 850 553, zastúpenej splnomocnenkyňou: Valko Marián & partners,
s. r. o., Porubského 2, 811 06 Bratislava, IČO: 35 916 192, proti žalovanému: N. T., nar. X. J. XXXX,
trvalo bytom Y., R. XXXX/X, zastúpenému advokátkou: JUDr. Nadežda Boľová, Šafárikova 1522, 924 01
Galanta, IČO: 42155088, o zaplatenie 1.300 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Galanta z 22. novembra 2018 č. k. 10C/426/2015-150, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

II. Žalobkyňa má proti žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu
1.300 eur s 5,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.300 eur od 19.8.2013 do zaplatenia, do 3
troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia; II. žalobkyni priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%
trov konania, ktorú sumu samostatným uznesením vypracovaným vyšším súdnym úradníkom je povinný
zaplatiť žalovaný žalobkyni do 3 dní do právoplatnosti uznesenia.
Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 52 a nasl., § 517 ods. 2, § 774, § 775, § 777 O.z. (zákona

č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov); poukazom na § 642 až § 651
Obch.z. (zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov) a na rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR") z 31.1.2011 sp. zn. 4Cdo/148/2010.
Vecne dôvodil, že žalobkyňa sa žalobou podanou na súd prvej inštancie 28.3.2014 domáhala vydania
platobného rozkazu, ktorým by bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni 1.300 eur s 8,5
% ročnými úrokmi od 19.8.2013 do zaplatenia a náhradu trov konania. Žalobkyňa žalobu vymedzila
na tom skutkovom základe, že strany uzavreli zmluvu o sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti, v

zmysle ktorej sa žalovaný zaviazal žalobkyni zaplatiť odmenu vo výške 1.500 eur. Napriek činnosti
žalobkyne žalovaný nezaplatil zmluvne dohodnutú odmenu. Po opakovaných pokusoch o komunikáciu
so žalovaným žalobkyňa vystavila faktúru na sumu 1.300 eur, ktorú žalovaný nezaplatil. Žalobkyňa
podaním doručeným súdu 4.2.2015 pred vydaním platobného rozkazu zmenila žalobný návrh v časti
úrokov z omeškania na výšku 5,5 %. Súd prvej inštancie 10.2.2015 pod č. k. 31Ro/669/2014-30 vydal
platobný rozkaz v zmysle žaloby, proti ktorému podal odpor žalovaný v zákonnej lehote s vecným
odôvodnením, žiadal žalobu zamietnuť, pričom potvrdil uzavretú dohodu medzi stranami ohľadne

predaja bytu, avšak nesúhlasil, že by byt bol predaný v súčinnosti žalobkyne, k predaju bytu došlo
na základe inzerátu na webovej stránke B.. Spolu s odporom súdu zaslal zmluvu o sprostredkovaní,
kópiu inzercie Reality Holding, s.r.o., inzerciu na U., mailovú komunikáciu medzi stranami, list zaslaný
žalobkyni z 23.8.2013 s podacím lístkom, čestné vyhlásenia X. A. a Q. U..Súd prvej inštancie vychádzal zo zisteného skutkového stavu:
Konateľ žalobkyne uviedol, že sprostredkovaciu činnosť vyvíjal tak, že na všetkých serveroch predával
byt, vykonal ohliadku na tvare miesta, pričom ako kupujúca sa prihlásila pani U., s ktorou sa dohodli aj na

cene. K podpísaniu zmluvy o budúcej zmluve nedošlo z dôvodu, že nemala prisľúbený úver. Potom sa
prihlásila pani D., ktorá mala prisľúbený aj úver v banke, bola s ňou vykonaná ohliadka na tvare miesta.
Ohliadku na tvare miesta vykonal aj so žalovaným, pretože sa poznajú dlhšie bolo mu trápne dať mu
podpísať papier. Pani D. mienila byt kúpiť, avšak žalovaný už chcel predať byť pani U. a oznámil mu
ukončenie spolupráce. Byt kúpila pani U., ktorá bola sním na ohliadke bytu.

Právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že žalovaný predal byt prostredníctvom webovej stránky B. a
v súčinnosti so spoločnosťou Directreality a Reality Holding, s.r.o. Predmetný byt kúpila pani U. cez
webovú stránku zriadenú žalovaným.
Svedkyňa S. D. potvrdila, že bola s manželkou konateľa žalobkyne na ohliadke bytu. Večer telefonovala
pani A. s tým, že má záujem o kúpu bytu. Chcela zaplatiť zálohu, avšak pani A. jej povedala, že počkajú
na vybavenie úveru zo strany pani U.. Aj konateľ žalobkyne jej potvrdil, že počkajú na vybavenie úveru

zo strany pani U..
Svedkyňa X. T., manželka žalovaného potvrdila, že ju kontaktovala pani U. ohľadne kúpy bytu, o ktorom
sa dozvedela z webovej stránky bazoš.sk. Ohliadku bytu vykonal podľa jej vedomostí len jej manžel. S
pani U. sa nepoznala. Potvrdila, že o byt mala záujem pani D., ktorá s ňou komunikovala a chcela zložiť
zálohu za byt, ale jej povedala, že úver si vybavuje pani U..

Svedkyňa D. X. (správne X.) uviedla, že žalovaný prišiel do realitnej kancelárie za účelom predaja
nehnuteľnosti. Na základe tejto skutočnosti bola so žalovaným uzavretá zmluva a ešte v ten istý deň byt
vyfotografovala. Postupne sa začali hlásiť záujemcovia na inzerát a medzi nimi aj pani U., ktorá išla s
jej manželom na ohliadku. Prejavila záujem o kúpu bytu. Na druhý deň prišla opätovne do kancelárie,
kedy jej svedkyňa odfotila občiansky preukaz, na to prišiel žalovaný aj s pani A., ktorým tiež odfotila

občiansky preukaz a listiny posunula na spracovanie návrhu zmluvy o budúcej zmluve, ktorú odovzdali
pani U. za účelom vybavenia úveru. Pani U. už viac do kancelárie neprišla a nakoniec sa dozvedela,
že žalovaný predal byt pani U..
Svedkyňa Q. U. potvrdila, že pozná konateľa žalobkyne aj žalovaného. Konateľa žalobkyne z čias kúpy
garzónky a žalovaného z čias kúpy bytu. Mala záujem o kúpu bytu a našla si inzerát aj na B.. Hľadala si

bytvY.zakúpnucenu50.000eur,leboznámajejpovedala,ževiacako50.000eurjejbankaneposkytne.
Zatelefonovala žalovanému a požiadala ho o stretnutie. Tiež zavolala konateľovi žalobkyne a poprosila
ho, aby zistil, či na nehnuteľnosti viaznu nejaké ťarchy alebo nie. So žalovaným sa dohodla na ohliadke
bytu, na ktorú prišiel aj konateľ žalobkyne, pričom o tejto ohliadke mu sama povedala. Žalovaný jej
povedal, že byt predá za 53.000 eur a cenu nezníži. Po určitej dobe sa náhodne stretla so žalovaným

pri bankomate, kedy sa so žalovaným dohodla na kúpnej cene vo výške 49.000 eur. Občiansky preukaz
neodovzdala v realitnej kancelárii, ten mohli mať z čias kúpy garzónky. V tom čase mala trvalý pobyt
na ulici H. a na prefotenom občianskom preukaze sa nachádza ulica E.. Či a kedy došlo k prefoteniu
občianskeho preukazu sa nevedela presne vyjadriť, ale žiadnu zmluvu so žalobkyňou neuzatvárala.
Čestné prehlásenie podpísala na základe oslovenia žalovaného s tým, že čestné prehlásenie písomne

vypracoval žalovaný a ona ho podpísala. Podľa jej názoru žalobkyňa nevykonávala žiadne činnosti za
účelom predaja bytu jej osobe. Zmluvu o budúcej zmluve neuzavrela, pretože za pôvodnú cenu ho
nechcela kúpiť.
Žalobkyňa podniká pod obchodným menom FRISCO, s.r.o. a je zapísaná v obchodnom registri
Okresného súdu Trnava oddiel: Sro vložka číslo: 21052/T. Predmetom jej činnosti je okrem iného

sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľnosti /realitná činnosť/.
Strany uzavreli 27.5.2013 písomnú dohodu o sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti zapísanej na LV
č. XXXX, obec Y., okres Galanta, k. ú. E. (správne k. ú. Y.). Sprostredkovateľ sa zaviazal, že bude
pre záujemcu vyvíjať činnosť, aby záujemca mal príležitosť uzatvoriť alebo uzatvoril zmluvu, ktorej
predmetom bude kúpa, predaj či prenájom uvedenej nehnuteľnosti s treťou osobou. Za uvedenú činnosť

sa záujemca zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi, ak bol dosiahnutý požadovaný výsledok pričinením
sprostredkovateľa. Povinnosti sprostredkovateľa sa považujú za splnené /tzn. vzniká mu nárok na
províziu/ okamihom uzavretia sprostredkovávanej zmluvy, tzn. zmluvy o budúcej kúpnej zmluve alebo
kúpnej zmluvy medzi záujemcom a treťou osobou, pokiaľ nie je zmluva o budúcej kúpnej zmluve
uzavretá. Sprostredkovateľ má nárok na províziu aj v prípade, keď záujemca uzavrie sprostredkovávanú

zmluvu bez akejkoľvek ďalšej súčinnosti sprostredkovateľa s osobou, ktorú mu sprostredkovateľ
označil za vhodnú na uzavretie tejto zmluvy /napríklad aj tak, že sprostredkovateľ s touto osobou
vykonal obhliadku záujemcovej nehnuteľnosti/. Sprostredkovateľ má nárok na vyplatenie provízie aj po
skončení tejto dohody, pokiaľ bol výsledok dosiahnutý jeho pričinením. Uzatvorenie sprostredkovávanejzmluvy je potom povinný oznámiť sprostredkovateľovi bez zbytočného odkladu. Záujemca sa v článku
III. bod 2 písm. e/ zaviazal po dobu platnosti dohody neuzatvoriť sprostredkovávanú zmluvu bez
súčinnosti sprostredkovateľa, pričom si je vedomý postihu podľa článku VI. ods. 1 dohody. V článku

IV. sa strany dohodli na dobe uzavretia zmluvy na 12 mesiacov a možnosti ukončenia dohody
výpoveďou vo výpovednej lehote 3 mesiacov, ktorá začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca
nasledujúceho po jej doručení druhému účastníkovi tejto dohody. V článku V. sa zaviazal záujemca
zaplatiť sprostredkovateľovi odmenu vo výške 1.500 eur.
Žalobkyňa vystavila faktúru č. 47/2013 na sumu 1.300 eur s dátumom vyhotovenia 12.8.2013 a s

dátumom splatnosti 18.8.2013. Vystavenie faktúry na sumu 1.300 eur konateľ žalobkyne vysvetlil
tým, že keď bol na byte s pani U., žalovaný znížil kúpnu cenu. Žalovaný vrátil žalobkyni faktúru s
tým, že ju považuje za irelevantnú a zmätočnú, nakoľko nebola naplnená podstata žiadnej zmluvy o
sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti. Žalobkyňa mailom z 27.7.2013 napísala žalovanému, že byt
sťahuje z ponuky a že bude sledovať komu byt predá a ak byt predá Q. tak si vymôže províziu
cez právnika, lebo podpísal zmluvu a s klientmi, ktorých prinesie sa nebude snažiť dohodnúť mimo

realitnej kancelárie. Žalovaný preukazoval zmluvou o sprostredkovaní so spoločnosťou Directreal a
inzerátom na webovej stránke U., že aj iným spôsobom ako prostredníctvom zmluvy o sprostredkovaní
so žalobkyňou chcel predať byt. Žalovaný žalobkyni oznámil mailom z 26.7.2013, že ukončia spoluprácu
s realitnou kanceláriou a predaj bytu si vyriešia sami. Strana žalobkyne predložila súdu zmluvu o
budúcej zmluve uzavretú medzi žalovaným a X. A. ako predávajúcimi a kupujúcou Q. U. bez uvedenia

dátumu a podpisov. X. A. napísala čestné prehlásenie, z ktorého vyplýva, že ako spoluvlastníčka bytu
nebola oboznámená žalobkyňou so žiadnou zmluvou o predaji jej polovičného podielu na uvedenej
nehnuteľnosti. Q. U. čestným prehlásením potvrdila, že predaj bytu nebol sprostredkovaný žalobkyňou.
Konateľ žalobkyne súdu predložil dva CD-nosiče, pričom ako sám uviedol, na jednom CD-nosiči je
záznam so žalovaným, avšak od žalovaného si nepýtal povolenie na natáčanie a na druhom CD-nosiči

sú fotografie z predmetného bytu. Súd zamietol návrh na prehratie CD-nosičov z dôvodu, že prvý CD-
nosič bol vykonaný bez povolenia žalovaného, teda sa jedná o nezákonný dôkaz. V konaní nebol rozpor
medzi stranami ohľadne činnosti žalobkyne predať žalovaného byt, z ktorého dôvodu súd zamietol návrh
na prehratie druhého CD-nosiča. Spoločnosť Y. Y., a.s. súdu zaslala kúpnu zmluvu uzavretú medzi
predávajúcimi N. T., X. A. a kupujúcim Q. U. bez uvedenia dátumu, na základe ktorej došlo k prevodu

vlastníckeho práva k predmetnému bytu za kúpnu cenu vo výške 49.000 eur.
Po odcitovaní § 774, § 775 a §777 O.z. súd prvej inštancie konštatoval, že predmetné vymedzenie
sprostredkovateľskej zmluvy je všeobecné, pretože zákon ráta s tým, že podrobnosti o obsahu zmluvy,
najmä o právach a povinnostiach z nich vyplývajúcich si účastníci tohto zmluvného vzťahu upravia
individuálne, zrejme podľa predmetu a účelu, ktorý uzavretím zmluvy sledujú. V Obch.z. je tiež upravená

sprostredkovateľská zmluva v § 642 až 651, pričom podľa Obch.z. sa posudzuje takáto zmluva uzavretá
medzi podnikateľmi a zmluva je zameraná na podnikateľskú činnosť. V danom prípade žalobkyňa je
podnikateľom a žalovaný nie je podnikateľom a ani zmluva uzavretá medzi stranami nebola zameraná
na podnikateľskú činnosť. Súd považoval uzavretím sprostredkovateľskej zmluvy vznik záväzkového
vzťahu podľa O.z.. Strany si upravili v záhlaví zmluvy, že uzatvárajú zmluvu podľa Obch.z.. Súd v tomto

smere dal do pozornosti rozsudok NS SR z 31.1.2011 sp. zn. 4Cdo/148/2010, v ktorom sa uvádza „Je
totiž potrebné uviesť, že i napriek tomu, že v záhlaví zmluvy o sprostredkovaní z 15. januára 2008 je
uvedené, že zmluva sa uzatvára podľa § 642 a nasl. Obchodného zákonníka, potrebné je posudzovať
ju podľa ustanovenia § 774 a nasl. Občianskeho zákonníka. Z ustanovenia § 1 Obchodného zákonníka
vyplýva, že tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré

iné vzťahy súvisiace s podnikaním."
Vzhľadom na skutočnosť, že na jednej strane vystupuje podnikateľ, ktorý zmluvu uzavrel v rámci
svojej podnikateľskej činnosti a na druhej strane je spotrebiteľ, súd považoval predmetnú zmluvu za
spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a nasl. O.z.. Súd ex offo skúmal platnosť zmluvy, ako aj neprijateľné
podmienky, pričom nezistil žiadne okolnosti vyvodzujúce neplatnosť zmluvy alebo existenciu ustanovení

v zmluve, ktoré by spôsobovali značnú nerovnováhu medzi stranami. V prípade uzavretia zmluvy
podľa Obch.z. sa v zmysle § 642 sprostredkovateľ zaviazal vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby
záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou, a záujemca sa zaväzuje zaplatiť
sprostredkovateľovi odplatu. Predmetom zmluvy bolo uzavretie zmluvy pre záujemcu, ktoré bolo presne
vymedzené v čl. I bod 2. Charakteristickým pojmovým znakom tejto zmluvy je nielen to, že sa

sprostredkuje uzavretie zmluvy, ale že sa dostaví aj výsledok pričinením sprostredkovateľa. Na druhej
stranezáujemcasazaviazalzaplatiťsprostredkovateľoviodmenuzajehočinnosťpridosiahnutívýsledku
jeho pričinením.Na základe zisteného skutkového stavu mal súd prvej inštancie za preukázané, že po tom, ako strany
uzavreli zmluvu žalobkyňa začala vyvíjať činnosť za účelom predaja bytu patriaceho do podielového
spoluvlastníctva žalovaného a pani A.. Ako potvrdila svedkyňa D. X. po uzavretí zmluvy ešte ten istý

deň bola byt vyfotografovať, uverejnili inzerciu a začali sa hlásiť záujemcovia, medzi ktorými bola aj pani
U., s ktorou jej manžel vykonal ohliadku. Pripravili zmluvu o budúcej zmluve, ku ktorej podpisu nedošlo.
Pani U. mala záujem o kúpu bytu a chcela si vybaviť úver. O byt mala záujem aj pani D., ktorá v tom
čase družke žalovaného chcela dokonca zaplatiť zálohu, ktorú pani A. nezobrala s odôvodnením, že byt
predajúpaniU..SamapaniU.potvrdila,žebolavrealitnejkanceláriižalobkyneúdajnezdôvoduzistenia,

či na byte neviaznu ťarchy, pretože konateľa poznala z čias, keď si u žalobkyne kupovala garzónku s
tým, že o byte sa dozvedela z webovej stránky U.. Ďalej potvrdila, že konateľ žalobkyne bol na ohliadke
bytu, údajne z dôvodu, že o termíne ohliadky mu sama povedala. K prevodu bytu na pani U. došlo až po
znížení kúpnej ceny na sumu 49.000 eur, lebo zistila, že 53.000 eur, za ktorú kúpnu cenu sa byt predával
by si nevedela vybaviť z dôvodu neposkytnutia úveru bankou. Súd vyhodnotil svedeckú výpoveď pani
U. za nedôveryhodnú, pretože na jednej strane potvrdila, že bola v realitnej kancelárii ohľadne bytu

z dôvodu zistenia, či byt, ako uviedla svedkyňa je čistý. Najprv povedala, že túto skutočnosť si zistila
telefonicky. Za účelom zistenia možnej ťarchy nie je potrebné osobne chodiť alebo telefonovať žalobkyni,
lebo sa jedná o osobu, ktorá má skúsenosti s internetom, ktorého dôkaz je, že údajne si našla inzerát na
webovej stránke U.. a teda nemôže jej robiť problém túto skutočnosť si zistiť cez katastrálny portál. Jej
tvrdenie o tom, že žalobkyňa disponovala s jej občianskym preukazom ešte z čias kúpy bytu na E. ulici

v Y. v roku 2010 je nepravdivé, pretože v tom čase pani U. mala trvalý pobyt na ulici H. XXXX/XX, XXX
XX Y., ktorá skutočnosť vyplýva z Kúpnej zmluvy uzavretej 23.7.2010. Nepravdivé tvrdenie svedkyne
vyplýva aj z údaja o dátume /vydania/ občianskeho preukazu /1.2.2012/ svedkyne U., predloženého
žalobkyni. To znamená, že kópia občianskeho preukazu musela byť vyhotovená u žalobkyne v súvislosti
s kúpou predmetného bytu.

V zmysle uzavretej zmluvy sa žalovaný zaviazal po dobu platnosti tejto zmluvy neuzatvoriť
sprostredkovávanú zmluvu bez súčinnosti sprostredkovateľa. Predmetnú zmluvu strany uzavreli
27.5.2013. V zmysle článku IV. si strany dohodli dobu určitú trvania dohody na 12 mesiacov s tým,
že zmluvu môže ukončiť ktorákoľvek strana výpoveďou vo výpovednej lehote troch mesiacov, ktorá
začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po jej doručení druhému účastníkovi

tejto dohody. Žalovaný uzavrel zmluvu o prevode vlastníctva bytu na pani U. v mesiaci august 2013,
teda za platnosti sprostredkovateľskej zmluvy. V prípade, že by súd mal považovať mail z 26.7.2013
zaslanýžalovanýmžalobkyni,vktorommuoznámil,žeužsrealitnoukanceláriounebudespolupracovať,
výpovednálehotavtrvanítrochmesiacovzačalaplynúťmesiacomaugust2013auplynula31.10.2013.V
zmysle zmluvy, zmluvnú povinnosť porušil žalovaný tým, že za účinnosti a platnosti sprostredkovateľskej

zmluvy uzavrel kúpnu zmluvu s kupujúcou, hoci sa zaviazal, že počas trvania tejto zmluvy, neuzavrie
sprostredkovávanú zmluvu bez súčinnosti sprostredkovateľa. To znamená, že žalovaný porušil zmluvu,
keď v priebehu platnosti zmluvy konal v rozpore so zmluvným dojednaním. Žalovaný svojim konaním
po tom, ako žalobkyňa vykonávala činnosť smerujúcu k predaju bytu, uzavrel kúpnu zmluvu s pani U.
s úmyslom obísť žalobkyňu za účelom nezaplatenia dohodnutej odmeny. Okrem toho súd bol názoru,

že konaním žalovaného došlo, ako je známe z rozhodovacej činnosti slovenských súdov, že realitná
kancelária zabezpečí pre predávajúceho kupujúceho, ktorý požiada predávajúceho o zľavu z kúpnej
cenyaabypredávajúcimoholtakútozľavuposkytnúťbeztoho,abysamuznížilavýškyobdržanejkúpnej
ceny, rozhodnú sa predávajúci a kupujúci, uzavrieť kúpnu zmluvu bez účasti sprostredkovateľa, tak ako
to bolo v danom prípade, čo nakoniec vo svedeckej výpovedi potvrdila nepriamo svedkyňa U..

Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobnému návrhu vyhovel tak, ako je uvedené v enunciáte
rozsudku. Súd žalobkyni priznal aj úroky z omeškania vo výške 5,5 % z dlžnej sumy od 19.8.2013 do
zaplatenia, teda nasledujúcim dňom po splatnosti faktúry podľa § 517 ods. 2 O.z..
V časti o trovách konania svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku zjavne v celom jeho rozsahu podal včas odvolanie žalovaný, s návrhom na jeho
zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. Uviedol odvolacie dôvody
podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. Dôvodil, že už vo svojom odpore z 8.5.2015 proti platobnému
rozkazu uviedol, že Dohodu o sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti so žalobkyňou uzatvoril bez toho,
aby ho pred tým žalobkyňa oboznámila s jednotlivými ustanoveniami tejto dohody, rovnopis Dohody

po jej podpise mu žalobkyňa neodovzdala a že v čase uzatvárania Dohody o sprostredkovaní predaja
nehnuteľnosti upozornil žalobkyňu na skutočnosť, že okrem Dohody so žalobkyňou má uzatvorené
sprostredkovateľské zmluvy aj s inými realitnými kanceláriami a to direct real, s.r.o. a Reality Holding,
s.r.o. a rovnako uviedol, že danú nehnuteľnosť inzeruje aj sám na internetovej stránke B. Žalobkyňaho uistila, že v zmysle Dohody, ktorú spolu mali uzatvoriť nejde o výhradné sprostredkovanie a teda jej
táto skutočnosť neprekážala. V priebehu súdneho konania sa žalobkyňa k týmto skutkovým tvrdeniam
nevyjadrila ani ich nenamietala, z toho dôvodu ich považoval za nesporné. Má za to, že uvedené

skutkové tvrdenia žalovaného sú pre konanie dôležité, nakoľko zakladajú otázku platnosti Dohody o
sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti, ktorú strany sporu spolu uzatvorili 27.5.2013 (ďalej len ako
„Dohoda"). Súd však tieto skutkové tvrdenia žalovaného v odôvodnení svojho rozsudku ani nespomenul.
Má za to, že v dôsledku nevysporiadania sa s vyššie uvedenými skutkovými tvrdeniami žalovaného
súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. V 31. bode odôvodnenia napadnutého

rozsudku súd správne zistil, že Dohodu strán považoval za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl.
O.z., z toho dôvodu ex offo skúmal platnosť Dohody, či nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (žalovaného), t. j. či Dohoda neobsahuje
neprijateľné podmienky. Napriek skutočnosti, že pri uzatváraní Dohody žalovaný v dobrej viere oznámil
konateľovi žalobkyne, že predmetný byt inzeruje aj prostredníctvom iných realitných kancelárií ako aj
cez svoju súkromnú inzerciu na internetovej stránke B. konateľ žalobkyne ho klamlivo uistil, že tieto mu

neprekážajú, nakoľko v dohode nie je uvedené výhradné zastúpenie, čím žalovaného uviedol do omylu,
nakoľko v čl. III. ods. 2 písm. e/ je ustanovené, že záujemca (žalovaný) sa zaväzuje po dobu platnosti
tejto dohody neuzatvoriť sprostredkovanú zmluvu bez súčinnosti sprostredkovateľa, pričom si je vedomý
postihu podľa čl. VI. ods. 1 Dohody. Teda v žalobkyňou predloženej Dohode predsa (i keď nie výslovne)
bolo ustanovené výhradné zastúpenie. Konateľ žalobkyne ho na povinnosť uvedenú v čl. III. ods. 2

písm. e/ neupozornil a následky jej porušenia mu nevysvetlil. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti
s dôrazom na skutočnosť, že v predmetnej veci ide o spotrebiteľský právny vzťah, má za to, že
neprihliadaním a nehodnotením vyššie uvedených dôkazov súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový
stav veci. V 32. bode odôvodnenia Rozsudku súd správne poukázal na predmet zmluvy, pri ktorom
za charakteristický znak označil povinnosti záujemcu- žalovaného zaplatiť sprostredkovateľovi viazanú

na podmienku: „ak bol dosiahnutý požadovaný výsledok pričinením sprostredkovateľa" (čl. I. ods. 2.
Dohody). Súd správne zistil, že žalobkyňa po uzatvorení Dohody začala vyvíjať činnosť smerujúcu k
predaju predmetného bytu. Činnosti spočívali vo vyhotovovaní fotografií bytu, uverejnení inzercií bytu, v
uskutočnení ohliadky bytu s pani D., ktorá sa žalobkyni ohlásila na žalobkyňou zverejnenú inzerciu. Za
neprávne skutkové zistenia žalovaný považuje skutočnosti uvedené v 33. bode odôvodnenia rozsudku,

v ktorom súd neprávne a neúplne uviedol, že „ako potvrdila svedkyňa D. X. po uzatvorení zmluvy ešte
ten istý deň bola byt vyfotografovať, uverejnila inzerciu a začali sa hlásiť záujemcovia, medzi ktorými
bola aj pani U., s ktorou jej manžel vykonal ohliadku". Žalovaný v rámci svojej výpovede, ktorú uskutočnil
na pojednávaní dňa 14.9.2015 a svedkyňa Q. U. vo svojej výpovedi uskutočnenej na pojednávaní dňa
6.9.2018 zhodne uviedli, že svedkyňa U. telefonicky kontaktovala žalovaného, resp. jeho manželku X. T.,

rod. A. so záujmom o kúpu ponúkaného bytu, ktorého inzerciu našla na B. a zároveň požiadala o termín
stretnutia. Z uvedeného je zrejmé, že záujemkyňu, ktorá následne byt aj kúpila nezohnala žalobkyňa
ako aj to, že pani U. prvý kontakt ohľadom kúpy bytu uskutočnila so žalovaným. Za nesprávne považuje
hodnotenie svedeckej výpovede Q. U., ktorú súd považoval za nedôveryhodnú z dôvodu jej tvrdenia, že
bola u žalobkyne za účelom zistenia, či inzerovaný byt žalovaného je „čistý" (bez ťarchy). V 34. bode

odôvodneniarozsudkusúduviedol,žesvedkyňaU.možnéťarchynabytepreverilaukonateľažalobkyne
telefonicky. Svedkyňa však vo svojej výpovedi zo 6.9.2018 v súvislosti s kontaktovaním žalovaného
so záujmom o kúpu bytu uviedla, že: „zavolala aj žalobcovi, že na predmetnej internetovej stránke
našla byt a požiadala ho aby jej zistil, či na tomto byte viaznu nejaké ťarchy, alebo nie". Z jej výpovede
je ďalej zrejmé, že za týmto účelom následne navštívila aj kanceláriu žalobkyne, pri ktorej konateľovi

žalobkyne oznámila aj termín stretnutia so žalovaným, ktorý si spolu dohodli za účelom ohliadky bytu. Zo
žiadneho zisteného dôkazu nevyplýva, či konateľ žalobkyne na ohliadku bytu sa mal dostaviť na základe
predchádzajúcej dohody so žalovaným alebo s pani U.. Dostavenie sa konateľa žalobkyne na ohliadku
bytu pani U., ktorá ako záujemkyňa o byt sa ohlásila žalovanému cez jeho súkromný inzerát, považuje
žalovaný za špekulatívne konanie, ktorým žalovaný chcel napĺňať predmet Dohody. V súdnom konaní

však bolo preukázané iba samá prítomnosť žalovaného na ohliadke bytu, pričom sa nekonkretizovali
aké úkony, resp. či vôbec boli vykonané nejaké úkony v rámci tejto ohliadky. Žalovaný má za to,
že toto konanie žalobkyne nemožno považovať za činnosť smerujúcu k uzatvoreniu sprostredkovanej
zmluvy a už vôbec nie za činnosť, ktorou bol alebo mohol byť dosiahnutý požadovaný výsledok Dohody.
Takisto má za to, že iné činnosti žalobkyne smerujúce k naplneniu Dohody v súdnom konaní neboli

preukázané. Z uvedených dôvodov žalovaný považuje skutkové zistenie súdu za nesprávne, v zmysle
ktorej uzatvorenie Zmluvy o prevode vlastníctva bytu medzi žalovaným a X. A. ako predávajúcimi a Q.
U. ako kupujúcou zo 6.8.2013 bolo dosiahnuté pričinením žalobkyne. Odôvodnenie nedôveryhodnosti
svedeckej výpovede pani U. s konštatovaním súdu, že „za účelom zistenia možnej ťarchy nie je potrebnéosobne chodiť alebo telefonovať žalobkyni, lebo sa jedná o osobu, ktorá má skúsenosti s internetom,
ktorého dôkaz je, že údajne si našla inzerát na webovej stránke U. a teda nemôže jej robiť problém túto
skutočnosť si zistiť cez katastrálny portál" (34. bod. odôvodnenia rozsudku) považujeme za arbitrárne a

ničím nepodložené tvrdenie. Máme za to, že skutočnosť že niekto vie vyhľadávať na internete ponuky
nehnuteľností neznamená automaticky, že táto osoba má vedomosť o existencií verejne dostupného
katastrálneho portálu v elektronickej podobe a o obsahu tohto portálu, ako aj o možnosti a spôsobe
vyhľadávania ťarchy, resp. vecného bremena viaznuce sa na nehnuteľnosti. Podľa názoru žalovaného
vyhľadávanie údajov o nehnuteľnostiach, ako napr. ťarchy je oveľa komplikovanejšie ako vyhľadať

ponuku nehnuteľností na predaj. Tieto skutočnosti spolu nesúvisia a z ovládania jednej veci nemožno
automaticky predpokladať ovládanie tej druhej. V neposlednom rade k zisteniu či na konkrétnom byte
neviazne ťarcha sú potrebné špecifické údaje o tomto byte, ktoré mnohokrát v inzerciách (súkromných,
alebo realitných kancelárií) nie sú zverejnené. Názor súdu vyjadrený v poslednej vete 35. bodu
odôvodnenia rozsudku je celkom nejasný a nezrozumiteľný. V tejto vete je uvedené: „Okrem toho je
súd toho názoru, že konaním žalovaného došlo, ako je známe z rozhodovacej činnosti slovenských

súdov, že realitná kancelária zabezpečí pre predávajúceho kupujúceho, ktorý požiada predávajúceho
o zľavu z kúpnej ceny a aby predávajúci mohol takúto zľavu poskytnúť bez toho, aby sa mu znížila
výška obdržanej kúpnej ceny, rozhodnú sa predávajúci a kupujúci, uzavrieť kúpnu zmluvu bez účasti
sprostredkovateľa, tak ako to bolo v danom prípade, čo nakoniec vo svedeckej výpovedi potvrdila
nepriamo svedkyňa U.." K tomuto žalovaný uviedol, že skutočnosti v ňom uvádzané v predmetnom

súdnom konaní neboli preukázané, práve naopak má za to, že zo skutkového stavu konania je zrejmé,
že: pani U. nezabezpečila žalobkyňa, pani U. nepožiadala o zľavu z kúpnej ceny. V inzercii žalovaného
naB.bolauvedenákúpnacena55.000eur,sprostredkovateľskáprovíziaboladohodnutávovýške1.500
eur a byt bol pani U. predaný za 49.000 eur. Z horeuvedených dôvodov žalovaný považuje názor súdu
za domnienku, ktorá neodzrkadľuje skutkový stav veci, tak ako bol v súdnom konaní zistený. Dôvod

uvedený v § 365 ods. 1 písm. h/ CSP v zmysle ktorého rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci vidí v nasledujúcich skutočnostiach: ustanovenie čl. III. ods. 2. písm. e/ Dohody
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaného
ako spotrebiteľa v dôsledku ktorej toto ustanovenie Dohody považuje za neplatné.

3. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného vyjadrila tak, že navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny potvrdiť. V prvej časti odvolania žalovaný uvádza, že Dohodu o sprostredkovaní predaja
nehnuteľnosti z 8.5.2015 (ďalej aj „Zmluva") uzatvoril so žalobkyňou bez toho, aby ho žalobkyňa
pred podpisom Zmluvy oboznámila s jednotlivými ustanoveniami Zmluvy. Podľa tvrdenia žalovaného
mu zároveň žalobkyňa neodovzdala ani jeden podpísaný rovnopis Zmluvy. Podľa ďalších tvrdení

žalovaného ho mala žalobkyňa uistiť, že obsahom Zmluvy nie je dohoda o výhradnom sprostredkovaní
predaja bytu č. XX nachádzajúceho sa v bytovom dome so súpisným č. XXXX postavenom v Y. na
A. ulici č. XXXX/XX, evidovaný na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Galanta, katastrálny odbor
(ďalej aj „Byt"). V spojitosti s uvedeným tvrdením žalovaný poukazuje na čl. III. ods. 2 písm. e/ Zmluvy, v
zmysle ktorého má za to, že obsahom Zmluvy bola dohoda o výhradnom sprostredkovaní predaja Bytu.

S poukazom na vyššie uvedené má žalovaný za to, že skutkový stav ustálený v rozsudku je nesprávny.
Žalovaný ďalej uvádza, že čl. III ods. 2 písm. e/ Zmluvy je neplatný, nakoľko spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. V čom má spočívať značná nerovnováha
v právach a povinnostiach žalobkyne a žalovaného, žalovaný v odvolaní neuvádza. V súvislosti s
práve uvedenými tvrdeniami žalovaného žalobkyňa poukazuje na skutočnosť, že nie je pravda, ako

uvádza žalovaný, že by ho neoboznámila s obsahom Zmluvy a že mu neodovzdala jej podpísaný
rovnopis. Zdôrazňuje, že žalovaný bol riadne oboznámený s obsahom Zmluvy a táto mu bola pred jej
podpisom poskytnutá tak, aby sa s ňou mohol riadne oboznámiť, Zmluva má (mimo úvodného značenia
zmluvných strán) dve a pol strany, pričom v prípade, ak sa žalovaný s obsahom jednotlivých ustanovení
neoboznámil a aj napriek tejto skutočnosti sa zmluvu rozhodol podpísať, nemôže byť táto skutočnosť

pripísaná na ťarchu žalobkyne. V spojitosti s právnym názorom žalovaného, že ustanovenie čl. III ods. 2
písm. e/ Zmluvy je z dôvodu značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán neplatné,
žalobkyňa uviedla, že podľa jej názoru sú všetky ustanovenia Zmluvy, t. j. aj ust. čl. III ods. 2 písm.
e/ Zmluvy formulované dostatočne jasne, určito a zrozumiteľne, pričom z nich nie je možné vyvodiť
žiadnu nerovnováhu práv a povinností zmluvných strán tak, ako to tvrdí žalovaný. Uvedené podľa

názoru žalobkyne preukazuje aj tá skutočnosť, že žalovaný v odvolaní okrem konštatovania právneho
názoru o neplatnosti predmetného ustanovenia neidentifikoval a ani bližšie nešpecifikoval, v čom by
mal spočívať hrubý nepomer v právach a povinnostiach žalobkyne a žalovaného. Skutočnosť, že určité
zmluvné ustanovenie ukladá zmluvnej strane určitú povinnosť a za účelom zabezpečenia efektívneho areálneho plnenia tejto povinnosti na seba porušenie dohodnutej povinnosti naviaže sankciu, automaticky
nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán. Nárok priznaný rozsudkom
nepredstavuje nárok na zaplatenie sankcie podľa čl. VI ods. 1 Zmluvy z dôvodu porušenia čl. III ods.

2 písm. e/ Zmluvy, ale nárok na zaplatenie odmeny za riadne sprostredkovanie predaja Bytu podľa čl.
I. ods. 3 Zmluvy. Z uvedeného dôvodu, aj keby bolo (čo žalobkyňa odmieta) ust. čl. III. ods. 2 písm. e/
Zmluvy neplatné, na vznik rozsudkom priznaného nároku by to nemalo žiadny vplyv, pričom neplatnosť
predmetného ustanovenia by nemala žiadny vplyv ani na platnosť Zmluvy ako celku. Predmetný právny
názor potvrdzuje aj odborná literatúra, ktorá v súvislosti s neplatnosťou zmluvnej podmienky v zmluve

uvádza „Ustanovenie ods. 5 je koncipované ako čiastočná neplatnosť zmluvnej podmienky z dôvodu
jej neprijateľnosti. Nemožno preto ustáliť, že by v odseku 5 mala plynúť automaticky neplatnosť celej
spotrebiteľskej zmluvy. Aj v slovenskom právnom poriadku platí rímskoprávna zásada zachovania
zmluvy ako celku favou contract, ktorá priamo poukazuje aj potvrdzuje potrebu oddeliteľnosti neplatných
ustanovení zmluvy od ustanovení, ktoré zostávajú v platnosti. V aplikačnej rovine je uvedená zásada
v § 41 OZ, podľa ktorého „ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou

len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k
nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu." Z povahy veci je zrejmé,
že dikciu § 41 OZ je spôsobilá naplniť aj neprijateľná zmluvná podmienka, ktorá je z hľadiska svojho
významu pre zachovanie platnosti zmluvy v plnej miere od zvyšku oddeliteľná. Je pochopiteľné, že ak
súd určí neplatnosť konkrétnej sankcie ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, je zrejmé, že to nebude

mať automaticky vplyv na zneplatnenie zmluvy ako celku." (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík,
M. Sedlačko, F. Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1-450. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2015,
550 s.)
V ďalšej časti odvolania žalovaný uvádza, že podľa jeho názoru nárok na odmenu za sprostredkovanie
predaja Bytu žalobkyni nevznikol, keďže jej účasť na obhliadke Bytu za prítomnosti žalovaného a pani

U. nepredstavovala činnosť smerujúcu k sprostredkovaniu predaja Bytu, ale iba "špekulatívne konanie",
ktorým chcela žalobkyňa naplniť predmet Zmluvy, zároveň je toho názoru, že žalobkyňa nepreukázala,
že by v rámci prehliadky Bytu vykonala nejaké úkony, pričom podľa názoru žalovaného žalobkyňa
nepreukázala vykonanie žiadnych ďalších úkonov smerujúcich k sprostredkovaniu predaja Bytu. S
uvedenými tvrdeniami žalobkyňa nesúhlasí a považuje ich za účelové a absurdné. Zdôrazňuje, že

žalovaný nielen v rámci svojho odporu z 8.5.2015, ale aj v rámci výpovede vykonanej na pojednávaní
uskutočnenom 14.9.2015 vyslovene klamal o neúčasti konateľa žalobkyne na obhliadke Bytu, na
ktorej konateľ žalobkyne predstavil žalovanému pani U.. Žalobkyňa je presvedčená, že z predložených
dôkazov a vykonaných výsluchov vyplynul nasledovný skutkový stav: V súvislosti so záujmom o kúpu
BytuoslovilapaniU.žalobkyňunajprvtelefonickyanásledneajosobnevkancelárii.Tvrdenie,žejediným

cieľom návštevy kancelárie žalobkyne mala byť konzultácia ohľadne tiarch viaznucich na Byte je zjavne
účelovou interpretáciou skutočného dôvodu návštevy kancelárie žalobkyne. Uvedené nepreukazuje
iba skutočnosť, že za účelom preverenia možnej ťarchy viaznucej na nehnuteľnosti nie je v žiadnom
prípade potrebné navštevovať realitné kancelárie, keďže túto skutočnosť je možné jednoducho overiť
napríklad aj na portáli B., ale aj fakt, že túto informáciu bolo možné poskytnúť aj telefonicky, resp.

e-mailom. Je teda nepochybné, že skutočným účelom návštevy pani U. kancelárie žalobkyne bola
konzultácia o podmienkach kúpy Bytu. Uvedené je zrejmé aj zo skutočnosti, že pani U. v rámci návštevy
kancelárie žalobkyne predložila manželke konateľa žalobkyne, pani D. X. svoj občiansky preukaz,
a to za účelom prípravy zmluvy o budúcej zmluve, predmetom ktorej mala byť dohoda o budúcej
kúpe Bytu. Z predložených dôkazov je nepochybné, že tvrdenie pani U., že žalobkyňa disponovala

fotokópiou jej občianskeho preukazu pravdepodobne ešte z čias kúpy bytu na E. ulici v Y. v roku 2010
je nepravdivé, keďže v tom čase mala pani U., ako vyplýva aj z Kúpnej zmluvy z 23.7.2010, trvalé
bydlisko na ulici H. XXXX/XX, XXX 01 Y. a nie na ulici E. XX/XX, Y.. Nepravdivosť tvrdenia pani U. je
pritom zrejmá aj z údaja o dátume vydania žalobkyni predloženého občianskeho preukazu (1.2.2012).
Fotokópia občianskeho preukazu pani U. teda nemohla vzniknúť v súvislosti s prípravou a podpisom

Kúpnej zmluvy z roku 2010, ale bola vyhotovená pani D. X., zamestnankyňou žalobkyne v rámci
návštevy kancelárie žalobkyne a pred uskutočnením obhliadky Bytu. Návšteva kancelárie žalobkyne tak
nebola zo strany pani U. uskutočnená iba za účelom preverenia tiarch Bytu, ale v súvislosti s reálnym
záujmom o jeho kúpu, ktorú mala žalobkyňa v zmysle Zmluvy sprostredkovať. Okrem vyššie uvedených
skutočností bolo na základe vykonaných dôkazov riadne zistené, že obhliadka Bytu sa uskutočnila

(bezprostredne po návšteve pani U. kancelárie žalobkyne) za prítomnosti žalobkyne, žalovaného a
pani U. s tým, že práve na uvedenej obhliadke konateľ žalobkyne predstavil žalovanému pani U..
Tvrdenie žalovaného, že žalobkyňa sa dostavila na predmetnú obhliadku zo "špekulatívnych" dôvodov
je opäť iba účelovým tvrdením vykonštruovaným za účelom zbavenia sa povinnosti zaplatiť nárok zasprostredkovanie predaja Bytu. V tejto súvislosti žalobkyňa zdôrazňuje, že účelovosť argumentácie
žalovaného vyplýva aj zo skutočnosti, že žalovaný najprv v rámci odporu a svojej výpovede dokonca
tvrdil, že žalobkyňa sa obhliadky, na ktorej sa žalovaný zoznámil s pani U., vôbec nezúčastnila. Po

svedeckej výpovedi pani U. (z ktorej je zrejmé, že tvrdenia o neprítomnosti žalobkyne na obhliadke,
na ktorej bola žalovanému predstavená pani U. sú nepravdivé). Žalovaný svoju argumentáciu upravil
na aktuálnu verziu, v zmysle ktorej žalobkyňa nepreukázala, že mala na predmetnej obhliadke vykonať
nejaké úkony smerujúce k sprostredkovaniu predaja Bytu. V spojitosti s vyššie uvedeným žalobkyňa
opätovne poukázala aj na zjavnú nelogickosť tvrdenia žalovaného, že pani U. kontaktovala najprv jeho,

zároveň s ním komunikovala ohľadne kúpy Bytu a až následne mala kontaktovať žalobkyňu, aby si u
nej overila skutočnosť, že Byt je stále na predaj a ponuka je stále aktuálna. Je zjavné, že ak by pani U.
kontaktovala a komunikovala najprv so žalovaným, aktuálnosť ponuky predaja Bytu by si overila priamo
uňho ako u podielového spoluvlastníka Bytu a nie u žalobkyne, ktorá nemala na uskutočnenia prejavu
vôle žalovaného (ako ani pani X. T.) smerujúceho k uzavretiu kúpnej zmluvy absolútne žiadny vplyv.
Účelovosť tvrdení žalovaného je zrejmá aj z dôkazov predložených samotným žalovaným. V e-maile z

26.7.2013, odoslanom konateľovi žalobkyne žalovaný uviedol „Ďalšia vec, neviem kto povedal Q., že jej
do konca tohto týždňa počkáme a keď úver nevybaví, tak to predáme iným?! My sme to určite neboli,
tak by sme boli radi, aby sa neposkytovali klamlivé informácie." Z citovaného e-mailu žalovaného sú
podľa názoru žalobkyne zrejmé dve veci. Z oslovenia pani U. v citovanom e-maile („Q.") je zrejmé, že
žalovanýsibolvedomý,žekonateľžalobkynejeschopnýidentifikovaťpaniU.ajnazákladejejoznačenia

iba krstným menom, pričom k uvedenému presvedčeniu prišiel zjavne na základe žalobkyňou reálne a
objektívne vykonávanej činnosti a komunikácie so žalovaným smerujúcej k predaju Bytu aj vo vzťahu
k pani U.. Z predmetného e-mailu je zároveň zrejmé, že žalovaný žiada konateľa žalobkyne, aby pani
U. neuvádzal klamlivé informácie. Ak by teda konateľ žalobkyne nikdy neuskutočnil obhliadku Bytu za
prítomnosti žalovaného a pani U. a v súvislosti s ňou by nevykonával ani žiadnu činnosť smerujúcu k

predaju Bytu, prečo by ho žalovaný žiadal, aby pani U. neposkytoval žiadne informácie? Jediná možná
odpoveď na uvedenú otázku je skutočnosť, že žalobkyňa v rámci činnosti smerujúcej k sprostredkovaniu
predaja Bytu komunikovala aj s pani U. a žalovaný si bol tejto skutočnosti dobre vedomý. Na e-mail
žalovaného z 26.7.2013 odpovedal konateľ žalobkyne žalovanému e-mailom z 27.7.2013, v ktorom
žalovanému potvrdil, že Byt z ponuky žalobkyne stiahne. Zároveň však informoval žalovaného, že v

prípade predaja Bytu pani U. vznikne žalobkyni nárok na v Zmluve dohodnutú odmenu, keďže bola ako
kupujúca Bytu žalovanému predstavená žalobkyňou. Aj napriek uvedenému žalovaný v liste z 23.8.2013
ani v jednom z mnohých dôvodov, pre ktoré podľa jeho názoru žalobkyni nevznikol nárok na odmenu za
sprostredkovanie predaja, neuviedol (aktuálne tvrdenú skutočnosť), že žalobkyňa vo vzťahu k pani U.
nevykonala žiadnu činnosť smerujúcu k predaju Bytu. Na základe uvedeného má žalobkyňa za to, že

aktuálna argumentácia žalovaného je zjavne a preukázateľne účelová a v rámci predmetného konania
bola v celom rozsahu vyvrátená. Žalobkyňa je presvedčená, že súd v konaní správne zistil skutkový
stav veci a tento následne aj správne právne posúdil. Je nepochybné, že pani U. oslovila žalobkyňu
v súvislosti s jej záujmom o kúpu Bytu a za účelom prekonzultovania jeho kúpy následne aj navštívila
kanceláriu žalobkyne, ktorá pani U. poskytla ohľadne Bytu všetky jej známe informácie. Následne

sa konateľ žalobkyne riadne zúčastnil aj na dohodnutej obhliadke Bytu, na ktorej predstavil pani U.
žalovanému. Z uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa v zmysle čl. I. ods. 3 riadne splnila svoj záväzok
vyplývajúci zo Zmluvy, na základe čoho jej vznikol nárok na zaplatenie odmeny za sprostredkovanie
predaja Bytu.

4. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení CSP (zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku v znení neskorších predpisov), účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších zmien a doplnení, keďže podľa § 470 ods. 1 CSP ak
nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti
a podľa ods. 2 vety prvej rovnakého ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo

dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozsudku súdu
prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané
odvolaniemázákonnénáležitosti(§127a§363CSP)ažeodvolateľpoužilzákonomprípustnéodvolacie

dôvody(§365ods.1písm.b/,f/ah/CSP),preskúmalnapadnutýrozsudokvmedziachdanýchrozsahom
(§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce
sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom
ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej
tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k
záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie treba navzdory námietkam odvolateľa považovať

za vo výroku vecne správny.
Odvolací súd nemal (napriek opačnému názoru odvolateľa) dôvod nesúhlasiť s argumentáciou použitou
súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia (tak ako táto - rozumej
argumentácia - vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku). U dôvodov predostretých súdom prvej
inštancie dostatočne jasne a i objektívne presvedčivo by tak zásadne postačovalo i len konštatovať ich

správnosť a odvolať sa na ne (prvá časť ust. § 387 ods. 2 CSP), odvolací súd však aj v tejto konkrétnej
veci musí učiniť zadosť tiež povinnosti vyporiadať sa s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní (§
387 ods. 3 veta druhá CSP) a preto, ale aj pre celkovú úplnosť nad rámec už uvedeného súdom prvej
inštancie dopĺňa (§ 387 ods. 2 CSP in fine) nasledovné:

5. Podľa § 52 ods. 1 až 4 O.z. v znení účinnom do 31.3.2015: (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá

zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci

predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 774 O.z. sprostredkovateľskou zmluvou sa sprostredkovateľ zaväzuje obstarať záujemcovi za
odmenu uzavretie zmluvy a záujemca sa zaväzuje sprostredkovateľovi poskytnúť odmenu vtedy, ak bol

výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa.
Podľa§775O.z.sprostredkovateľovipatríodmenavdohodnutejvýške;odmenutrebadojednaťvsúlade
so všeobecne záväznými právnymi predpismi, inak je zmluva neplatná podľa § 40a.
Podľa § 777 O.z. záujemca a sprostredkovateľ sú povinní oznamovať si navzájom všetky dôležité
okolnosti súvisiace so sprostredkovaním, najmä okolnosti, ktoré môžu ovplyvniť rozhodnutie záujemcu

uzavrieť sprostredkúvanú zmluvu. Sprostredkovateľ je oprávnený za záujemcu konať alebo prijímať
čokoľvek, len ak bol na to splnomocnený písomným plnomocenstvom.
Sprostredkovateľská zmluva je zmluva, v ktorej sa jedna strana (sprostredkovateľ) zaväzuje vyvíjať
činnosť, ktorá vedie k tomu, aby druhá strana (záujemca) mala príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou
osobouazáujemcasazaväzujeposkytnúťsprostredkovateľoviodmenu,akčinnosťousprostredkovateľa

došlo k uzavretiu zmluvy.
Podstatnými obsahovými náležitosťami sprostredkovateľskej zmluvy sú a/ záväzok sprostredkovateľa
obstarať záujemcovi príležitosť k uzavretiu zmluvy, b/ záväzok záujemcu poskytnúť sprostredkovateľovi
odmenu, ak bude výsledok dosiahnutý zásluhou sprostredkovateľa. Takáto zmluva nemusí byť písomná
a stačí v nej vymedziť všeobecnejšie obsah sprostredkovávanej zmluvy, avšak i z tohto vymedzenia

musí byť zrejmé, čo má byť sprostredkované.
Záväzok zo sprostredkovateľskej zmluvy nespočíva v uzavretí zmluvy menom záujemcu, ale v obstaraní
príležitosti takúto zmluvu uzavrieť. To zahŕňa predovšetkým vyhľadávanie tretích osôb, ktoré budú mať
na uzavretí sprostredkovávanej zmluvy záujem, a v informovaní záujemcu o týchto osobách ako i
o ďalších okolnostiach, ktoré sú pre záujemcu významné pre rozhodovanie, či túto sprostredkovanú

zmluvu uzavrie a s kým. Sprostredkovanie je pojmovo úplatné, avšak odmena za sprostredkovanie
nemusí byť v zmluve určená presnou čiastkou, môže ísť napr. o percentuálne vyjadrenie z hodnoty
a pod. V zásade však je nepochybné, že sprostredkovateľ nie je iba pasívnym činiteľom, ale jeho
činnosť musí mať aktívnu povahu, pretože ustanovenie § 774 O.z. viaže nárok na odmenu k skutočnosti,
že výsledok (teda uzavretie zmluvy) bol dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa. Sprostredkovateľ

je povinný záujemcovi oznamovať všetky dôležité okolnosti súvisiace so sprostredkovaním, najmä
okolnosti ovplyvňujúce rozhodovanie záujemcu o tom, či uzavrie sprostredkovávanú zmluvu alebo
nie. To zahŕňa tiež povinnosť informovať o dôveryhodnosti tretích osôb, vrátane predpokladov, ktoré
vypovedajú o tom, s akou pravdepodobnosťou si svoje povinnosti, vyplývajúce zo sprostredkovanej
zmluvy, splní, prípadne aké je riziko ich nesplnenia. Pre právo na odmenu sprostredkovateľa v

dohodnutej výške musia byť kumulatívne splnené dve podmienky a to, že záujemca uzavrel s treťou
osobou sprostredkovávanú zmluvu a súčasne, že túto zmluvu uzavreli zmluvné strany pričinením
sprostredkovateľa. Z uvedeného je zrejmé, že sprostredkovateľ nemá právo na odmenu vtedy, ak bolasíce zmluva uzavretá, ale sprostredkovateľ sa o to svojou aktívnou účasťou nezaslúžil. Medzi činnosťou
sprostredkovateľa a uzavretím zmluvy musí existovať príčinná súvislosť.
Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v predmetnej veci sa v prípade Dohody

o sprostredkovaní predaja nehnuteľností z 27.5.2013 (ďalej len „Dohoda"), uzavretej medzi stranami,
jedná o zmluvu sprostredkovateľskú a zároveň o zmluvu spotrebiteľskú, čo ani nebolo medzi stranami
sporné.
Súd prvej inštancie s poukazom na príslušnú zákonnú úpravu (ust. § 774 až § 777 O.z.)
dospel k správnemu záveru, že medzi žalobkyňou a žalovaným došlo k platnému uzatvoreniu

sprostredkovateľskej zmluvy písomnou formou tak, ako to dostatočne, jasne a zároveň podrobne uviedol
v odôvodnení rozsudku najmä v bodoch 31 a 32. Správne tiež vyhodnotil, že žalobkyni patrí odmena,
keďže výsledok sprostredkovateľskej zmluvy bol dosiahnutý jej pričinením, nakoľko žalovaný uzavrel
s p. U. sprostredkovávanú zmluvu a túto zmluvu uzavreli žalovaný a p. U. pričinením žalobkyne, jej
aktívnou účasťou, keď medzi činnosťou žalobkyne a uzavretím zmluvy existovala príčinná súvislosť.
K odvolacím námietkam žalovaného, že už v odpore tvrdil, že Dohodu uzavrel bez toho aby ho

predtým žalobkyňa oboznámila s jednotlivými ustanoveniami Dohody a že po podpise Dohody mu
neodovzdala jeden rovnopis Dohody, ktoré tvrdenia dôležité pre konanie (pre otázku platnosti Dohody)
žalobkyňa podľa neho nezospornila a súd sa s nimi v rozsudku nevysporiadal, v dôsledku čoho dospel k
nesprávnymskutkovýmzisteniam,odvolacísúduvádza:Akoužbolovyššieuvedené,súdprvejinštancie
bol názoru, že medzi stranami bola platne uzatvorená sprostredkovateľská zmluva v zmysle ust. §

774 a nasl. O.z., uviedol, že ex offo skúmal platnosť zmluvy ako aj prípadnú existenciu neprijateľných
zmluvných podmienok v zmluve/Dohode, pričom nezistil žiadne okolnosti, z ktorých by bolo možné
vyvodiť neplatnosť zmluvy ani existenciu neprijateľných zmluvných podmienok v zmluve.
Podľa § 151 ods. 1 a 2 CSP: (1) Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujúzanesporné.(2)Akstranapoprieskutkovétvrdenia,ktorésatýkajújejkonaniaalebovnímania,

uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
Z ustanovenia § 151 CSP vyplýva, že stranu sporu zaťažuje procesné bremeno popretia skutkových
tvrdení protistrany, pričom na uvedené popretie sa kladú určité kvalitatívne nároky. Strana má preto
povinnosť uviesť iné skutkové tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, keďže bez predloženia
iného skutkového tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, je popretie neúčinné (porov.

Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný
sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H. Beck, 2016, s. 574).
Žalobkyňa predložila už ako prílohu žaloby podľa nej platnú písomnú sprostredkovateľskú zmluvu -
Dohodu o sprostredkovaní predaja nehnuteľností, uzavretú medzi stranami 27.5.2013, ktorej podpísanie
žalovaný nesporoval, a z ktorej žalobkyňa odvodzuje nárok uplatnený žalobou. Podľa jej čl. VII

Záverečné ustanovenia bod 1. a 4., strany dohody prehlásili, že si dohodu pred jej podpísaním prečítali a
svojimivlastnoručnýmipodpismipotvrdzujú,žejuuzatvorilivážnenazákladepravejaslobodnejvôle,nie
v tiesni či za nápadne nevýhodných podmienok a každá z dohodnutých strán dostane jedno vyhotovenie
dohody.
Žalovaný po doručení mu žaloby s prílohami a platobného rozkazu síce v odpore poprel jeho

oboznámenie žalobkyňou s Dohodou a odovzdanie mu jedného rovnopisu Dohody, avšak toto jeho
popretie nemožno považovať za účinné a kvalifikované, nakoľko nepoprel prečítanie si Dohody
a neuviedol vlastné iné tvrdenia o skutkových okolnostiach dôvodu potvrdenia ním podpisom
oboznámenia sa s Dohodou a prevzatia jej rovnopisu, pokiaľ by sa to nezakladalo na pravde. Možno tak
konštatovať neúčinnosť nekvalifikovaného popretia skutkového tvrdenia protistrany (§ 151 ods. 2 CSP).

Žalobkyňa by však ani v opačnom prípade už nemusela popierať tvrdenia žalovaného, ktorými žalovaný
už poprel skutkové tvrdenia žalobkyne. Uvedené odvolacie námietky preto nebolo možné považovať
za dôvodné.
K námietkam odvolateľa o nesprávnom zistení skutkového stavu súdom prvej inštancie, majúcom
spočívať v nesprávnom zistení či sa v prípade Dohody uzavretej stranami jednalo o výhradné

sprostredkovanie, a v neprihliadaní a nehodnotení dôkazov (podľa kontextu iba tvrdení žalovaného, že
oznámil žalobkyni, že predmetný byt inzeruje aj v iných realitných kanceláriách a tiež sám na internete
a že žalobkyňa ho mala klamlivo uistiť, že v dohode nie je uvedené výhradné zastúpenie, čím mal byť
žalovaný uvedený do omylu) odvolací súd uvádza: Podľa čl. III ods. 2 písm. e/ Dohody sa žalovaný/
záujemca zaviazal po dobu platnosti tejto dohody neuzatvoriť sprostredkovávanú zmluvu bez súčinnosti

sprostredkovateľa, pričom si je vedomý postihu podľa čl. VI ods. 1 Dohody. Odvolací súd poukazuje
na skutočnosť v práve uvedenom článku Dohody nie je odkaz na akúkoľvek zmluvu o prevode danej
nehnuteľnosti ale iba na zmluvu sprostredkovávanú žalobkyňou, preto námietky žalovaného, týkajúce sa
tzv. výhradného sprostredkovania nepovažoval za dôvodné, naviac žalobkyňa si žalobou neuplatňovalanárok na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa čl. VI ods. 1 Dohody ale nárok na zaplatenie odmeny/
provízie podľa čl. I ods. 2 a 3 a čl. V. Dohody. Teda i v prípade ak by ust. čl. III. ods. 2. písm. e/
Dohody spôsobovalo značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

žalovaného ako spotrebiteľa (s ktorým názorom sa odvolací súd nestotožňuje a zdieľa názor súdu prvej
inštancie,ktorýexistenciuneprijateľnýchzmluvnýchpodmienokvDohodenezistilatiežnázoržalobkyne,
že všetky ustanovenia Dohody, t. j. aj ust. čl. III ods. 2 písm. e/ sú formulované dostatočne jasne, určito a
zrozumiteľne, pričom z nich nie je možné vyvodiť žiadnu nerovnováhu práv a povinností zmluvných strán
tak, ako to tvrdí žalovaný, ktorý však v odvolaní okrem konštatovania právneho názoru o neplatnosti

predmetného ustanovenia neidentifikoval a ani bližšie nešpecifikoval, v čom by mal spočívať hrubý
nepomer v právach a povinnostiach žalobkyne a žalovaného), v dôsledku čoho by sa toto ustanovenie
Dohody považovalo za neplatné, nemalo by to vplyv na platnosť zmluvy ako celku a na rozhodnutie o
žalobou uplatnenom nároku. Preto ani tieto námietky odvolateľa odvolací súd nepovažoval za dôvodné.
Žalovaný tiež namietal nesprávnosť skutkových zistení súdom prvej inštancie, ktorý uzavrel, že uzavretie
Zmluvy o prevode vlastníctva bytu medzi žalovaným a X. A. ako predávajúcimi a Q. U. ako kupujúcou

zo 6.8.2013 bolo dosiahnuté pričinením žalobkyne, žalovaný poukazoval na svoju výpoveď a výpoveď
svedkyne U., ktorými bolo podľa jeho názoru preukázané, že záujemkyňu (p. U.), ktorá následne byt aj
kúpila, nezohnala žalobkyňa, záujemkyňa sa mala prihlásiť žalovanému na základe jeho súkromného
inzerátu a tiež poukazoval na nesprávne vyhodnotenie výpovede svedkyne p. U. ako nedôveryhodnej a
odôvodnenie jej nedôveryhodnosti za arbitrárne. Taktiež namietal, že zo žiadneho dôkazu nevyplýva, či

sa mal konateľ žalobkyne na ohliadku bytu dostaviť na základe predchádzajúcej dohody so žalovaným
alebo s p. U., a že jeho dostavenie sa na ohliadku bolo špekulatívne v snahe napĺňať predmet
Dohody. Žalovaný v odvolaní nesporoval účasť konateľa žalobkyne na ohliadke bytu p. U., bol však
názoru, že nebolo konkretizované či a aké úkony boli žalobkyňou v rámci tejto ohliadky vykonané a
preto konanie žalobkyne nemožno považovať za činnosť smerujúcu k uzatvoreniu sprostredkovanej

zmluvy a už vôbec nie za činnosť, ktorou bol alebo mohol byť dosiahnutý výsledok Dohody, iné činnosti
smerujúce k naplneniu Dohody v súdnom konaní podľa neho neboli preukázané. K týmto námietkam
odvolací súd v prvom rade uvádza, že žalovaný neuviedol jediný logický dôvod, pre ktorý by vpustili
na obhliadku bytu p. U. do bytu aj konateľa žalobkyne, pokiaľ by v prípade p. U. nešlo o záujemkyňu
o byt nájdenú pričinením žalobkyne. Vyhodnotenie výpovedí žalovaného a svedkyne U. v bodoch 33.

až 35.odôvodnenia považoval odvolací súd za správne. K tvrdeniam žalovaného odvolací súd uvádza,
že v odpore žalovaný o.i. uviedol i to, že žalobkyňa nevykonala žiadnu obhliadku nehnuteľnosti so
záujemcom,sktorýmžalovanýnásledneuzatvorilkúpnuzmluvuatiežvodporezopakoval,žežalobkyňa
nevykonala so záujemkyňou p. U. obhliadku nehnuteľností, tiež na pojednávaní dňa 14.9.2015 uviedol,
že pani U. bola na ohliadke bytu, avšak len s ním, ktoré tvrdenia boli vyvrátené zhodnými výpoveďami

konateľa žalobkyne a svedkýň D. X. a Q. U., ktorými bolo preukázané že obhliadky bytu sa spolu s p. U.
zúčastnil aj konateľ žalobkyne Peter Križo, čo inak až v odvolaní potvrdil aj žalovaný. Pri posudzovaní
dôveryhodnosti výpovede svedkyne U. vo vzťahu k otázkam či sa stala záujemkyňou o byt žalovaného
nazákladeinzerciežalobkynealebožalovaného,zakéhodôvodukontaktovalavsúvislostistýmtobytom
žalobkyňu a aký bol dôvod účasti konateľa žalobkyne na obhliadke bytu žalovaného p. U., odvolací súd

nepovažoval za ťažiskovú otázku jej zručnosti a schopnosti pri dohľadávaní údajov týkajúcich sa bytu (či
na ňom viaznu nejaké ťarchy) na internete (i keď závery súdu prvej inštancie v tomto smere považoval
za správne a riadne odôvodnené) ale to, že vo výpovedi na pojednávaní 6.9.2018 uviedla na otázku,
či odovzdala svoj občiansky preukaz konateľovi žalobkyne resp. jeho manželke, že si nepamätá, nevie
uviesť z akého dôvodu by im odovzdávala občiansky preukaz, ale mohli jej občiansky preukaz mať z

doby, keď kupovala garzónku, neskôr na tom istom pojednávaní uviedla, že nevie či pri stretnutí so
žalobcom v jeho kancelárii došlo k prefoteniu občianskeho preukazu alebo nie, ale ona tam vtedy prišla
iba za účelom opýtania sa, či byt je čistý alebo nie, keď sa opýtala žalobcu na cenu, povedal, že kúpnu
cenu nezníži a ona vedela, že za určenú cenu byt kúpiť nemôže lebo taký vysoký úver nedostane, je
odvolací súd názoru, že neuviedla iný logický dôvod pre odfotenie žalobkyňou jej občianskeho preukazu

s novým trvalým pobytom a daným dátumom vydania občianskeho preukazu (nemohlo sa jednať o
prefotený občiansky preukaz z predchádzajúceho obdobia, v ktorom kupovala garzónku, nakoľko v tom
čase mala iný trvalý pobyt a tiež s poukazom na dátum vydania občianskeho preukazu) ako bol ten,
že žalobkyňa si ho odfotila pri sprostredkovávaní zmluvy o kúpe/predaji bytu, ktorého bol žalovaný
spoluvlastníkom.

Nebolo tiež relevantné, či, aké a či vôbec nejaké úkony boli žalobkyňou v rámci ohliadky bytu
vykonané, nakoľko podľa čl. I ods. 3 Dohody „ Povinnosti sprostredkovateľa sa považujú za splnené
(t.z. vzniká nárok na províziu) okamihom uzatvorenia sprostredkovávanej zmluvy, tzn. zmluvy o budúcej
kúpnej zmluve alebo kúpnej zmluvy medzi záujemcom a treťou osobou, pokiaľ nie je zmluva obudúcej kúpnej zmluve uzatváraná. Sprostredkovateľ má nárok na províziu aj v prípade, keď záujemca
uzavrie sprostredkovávanú zmluvu bez akejkoľvek ďalšej súčinnosti sprostredkovateľa s osobou,
ktorú mu sprostredkovateľ označil za osobu vhodnú na uzavretie tejto zmluvy (napríklad aj tak, že

sprostredkovateľ s touto osobou vykonal obhliadku záujemcovej nehnuteľnosti). Sprostredkovateľ má
nárok na vyplatenie provízie aj po skončení tejto dohody, pokiaľ bol výsledok dosiahnutý jeho pričinením.
Uzatvorenie sprostredkovávanej zmluvy je potom povinný oznámiť sprostredkovateľovi bez zbytočného
odkladu.", teda postačovalo zo strany žalobkyne označenie osoby vhodnej na uzavretie zmluvy. Aj podľa
názoru odvolacieho súdu bolo v konaní preukázané (výpoveďou konateľa žalobkyne, svedkyne D. X.,

e-mailami z 26.7.2013 a z 27.7.2013, listom z 23.8.2013, Zmluvou o prevode vlastníctva bytu uzavretou
medzi žalovaným a X. A. ako predávajúcimi a Q. U. ako kupujúcou v auguste 2013, výpoveďou svedkyne
D.), že činnosťou žalobkyne bol dosiahnutý výsledok Dohody a opačné tvrdenia žalovaného a svedkyne
U. boli súdom prvej inštancie správne vyhodnotené ako účelové, v zjavnej snahe obísť žalobkyňu ako
sprostredkovateľa, aby jej žalovaný nemusel zaplatiť dohodnutú odmenu a aj z tohto dôvodu mohol
kupujúcej znížiť kúpnu cenu bytu.

Už súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozsudku v podstate vysporiadal aj s odvolacími
námietkami žalovaného, keďže prevažnú časť podstatných tvrdení z odvolania žalovaný uvádzal už v
konaní pred súdom prvej inštancie.
Odvolací súd nezistil, že by prvoinštančný súd porušil zásady vyplývajúce z ust. § 191 CSP v súvislosti s
hodnotením dôkazov, jasne a výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie,

z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, pričom svoje skutkové
zistenia správne subsumoval pod aplikované právne predpisy a daný právny vzťah správne právne
posúdil. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie náležite, podrobne a logicky odôvodnil, odôvodnenie
napadnutého rozsudku dalo jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné
otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nároku a obranou proti takému

uplatneniu. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou, ale len na tie, ktoré majú
pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez
toho, aby zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie
rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na
záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces

(IV. ÚS 115/03).
Súd prvej inštancie dostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie; jeho zdôvodnenie ako celok spĺňa
parametre zákona na odôvodnenie rozsudku, je v ňom totiž dostatočne vysvetlené z ktorých dôkazov
pri rozhodovaní vychádzal aj ako vec - zistený skutkový stav - právne posúdil.
Za odňatie možnosti konať pred súdom v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd neodôvodnil

svoje rozhodnutie podľa predstáv, či požiadaviek strany, ktorá je nespokojná s právnymi závermi,
tým nemohlo dôjsť k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý súdny proces. Do práva na spravodlivý
proces totiž nepatrí právo účastníka konania (strany), aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi,
navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania (strana)
pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04).

Odvolací súd riadiaci sa týmito úvahami a osvojujúci si aj dôvody súdu prvej inštancie preto napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil, čo sa týkalo aj vecne správneho a
odvolacími dôvodmi nespochybneného rozhodnutia o trovách prvoinštančného konania.

6. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na

odvolacie konanie.
Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods.
1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP tak, že procesne plne úspešnej žalobkyni priznal proti žalovanému
právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, a to z dôvodu, že strana, ktorá mala plný
úspech vo veci (žalobkyňa), má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá

vo veci úspech nemala (žalovaný), keď odvolací súd nevidel v predmetnej veci žiadne dôvody hodné
osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočné nepriznanie náhrady trov konania (§ 257 CSP).

7. Tento rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. (§ 422 ods. 1 CSP)
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP)
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77. (§ 425 CSP)
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. (§

426 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.1
CSP)

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods.2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods.1 CSP)
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 ods.2 CSP)Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.(§ 430 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. (§ 432 ods. 1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 2 CSP)
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP)
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)