Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 22, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20CoPr/6/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8212202237
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8212202237.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a sudcov JUDr.

Petra Straku a JUDr. Viery Kandrikovej v právnej veci žalobcu: Y. C., B.. XX.X.XXXX, X. Ď. X, O..Č..
W. O. XXX, XXX XX L. - Ž., Č.Á. G., zast. advokátom JUDr. Ivom Babjakom, Sov. Hrdinov 200/33,
Svidník, proti žalovanému: KFŠ - DELTA, s.r.o., Štefánikova 78, 085 01 Bardejov, IČO: 36 479 411, o
dĺžke zamestnania a zápočte dôb zamestnania s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Bardejov zo dňa 25.10.2017 č. k. 1Cpr/1/2012-422 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok.

II. Stranám sporu sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že žalovaný je povinný v Potvrdení
o dĺžke zamestnania a o zápočte dôb zamestnania žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX vykonať opravu
prehľadu neodpracovaných dôb žalobcu tak, že v čase od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX nebude mať
žalobca vykázanú absenciu ani neplatené voľno, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

2. Prvoinštančný súd svoje rozhodnutie odôvodnil okrem iného tým, že predmetom konania je uloženie
povinnosti odporcovi vykonať opravu prehľadu neodpracovaných dôb navrhovateľa tak, že v čase
od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX ( ďalej aj sporné obdobie ), nebude mať vykázanú absenciu ani
neplatené voľno v Potvrdení o dĺžke zamestnania a o zápočte dôb zamestnania. Vzhľadom na
názor vyslovený odvolacím súdom, ktorým je pre súd prvej inštancie záväzný, dospel súd k záveru,
že nedošlo k preklúzii práva žalobcu na opravu potvrdenia o zamestnaní a preto sa súd mohol

zaoberať meritom veci. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že pracovný pomer medzi žalobcom
a žalovaným bol založený pracovnou zmluvou, pričom pracovný pomer vznikol dňa XX.XX.XXXX.
Následne žalovaný ukončil pracovný pomer so žalobcom okamžite podľa § 68 ods. 1 písm. b)
ZP dňa XX.XX.XXXX (dôvod - pre závažne porušenie pracovnej disciplíny ). Žalobca skončenie
pracovného pomeru nenamietal žalobou na súde. Z vykonaného dokazovania tiež vyplýva, že žalovaný
ako zamestnávateľ vystavil dve rôzne potvrdenia o dĺžke zamestnania a o zápočte dôb zamestnania
žalobcu a to zo dňa XX.XX.XXXX (ktoré bolo v rámci vykonávanej kontroly predložené Inšpektorátu

práce Prešov ! ), kde neboli vykázané žiadne absencie žalobcu ani neplatené voľno žalobcu a zo
dňa XX.XX.XXXX, v ktorom sa už udávali neodpracované doby takto: XX.XX.XXXX-XX.XX.XXXX -
nemoc, XX.XX.XXXX - XX.XX.XXXX - absencia, XX.XX.XXXX - XX.XX.XXXX - absencia, XX.XX.XXXX
- XX.XX.XXXX - absencia, XX.XX.XXXX - XX.XX.XXXX - absencia, XX.XX.XXXX - XX.XX.XXXX-absencia, XX.XX.XXXX - XX.XX.XXXX - nemoc. Zároveň bolo zistené, že porušenie pracovnoprávnych
predpisov zamestnávateľom - žalovaným vo vzťahu (oi) aj žalobcovi, opakovane konštatoval Inšpektorát
práce Prešov a Nitra (ďalej aj IP) a to konkrétne, že žalovaný žalobcovi v mesiacoch 1-6/2008

neprideľovalprácupodľapracovnejzmluvyaneposkytolmunáhradumzdyvsumepriemernéhozárobku
z dôvodu, že nemohol prácu vykonávať pre iné prekážky na jeho strane, čím zamestnávateľ porušil ust.
§ 47 ods. 1 písm. a) a § 142 ods. 3 a § 132 ZP. V tomto súd poukazuje aj na skutočnosť, že žalovaný
voči vykonaným kontrolám IP vo vzťahu k spornému obdobiu nemal žiadne námietky a že všetky listinné
dôkazypredkladanévtomtosúdnomkonaní,bolipredloženéajvrámcivykonávaniakontrolyIP. Zároveň

uvedený záver nepriamo vyplýva aj z rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Bardejov zo dňa
XX.XX.XXXX, číslo XXXX-X/XXXX-Bj v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne - ústredie zo dňa
XX.XX.XXXX, č. XXXXX-X/XXXX-BA, kde sa konštatovalo, že žalobca nemal v čase od XX.XX.XXXX
do XX.XX.XXXX, od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, od XX.XX.XXXX
do XX.XX.XXXX, od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, od XX.XX.XXXX
do XX.XX.XXXX, od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, od XX.XX.XXXX

do XX.XX.XXXX, od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, od XX.XX.XXXX
do XX.XX.XXXX prerušené povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné
poistenie v nezamestnanosti. Uvedené kontroly a závery IP a Sociálnej poisťovne súd nemôže ponechať
bez povšimnutia, tým viac, že žalovaný v tom čase závery IP v protokoloch (k spornému obdobiu)
ani nenamietal, teda ani nerozporoval prekážky v práci na jeho strane (namietol len premlčanie vo

vzťahu k inému kontrolovanému obdobiu). Skutočnosť, že žalovaný neprideľoval žalobcovi prácu aj v
spornom období a nevyplácal mu za uvedené obdobie mzdu vyplýva aj z rozhodnutia Krajského súdu
v Prešove zo dňa 21.11.2014, č.k. 3S/39/2013-45, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím Najvyššieho súdu
Slovenskej Republiky zo dňa 30.11.2016, sp. zn.9Sžo/26/2015. Je zároveň zarážajúce, že žalovaný
zaslal Sociálnej poisťovni odhlášku žalobcu zo Sociálnej poisťovne až dňom 26.10.2010 a to ku dňu

03.06.2008,naviacmupodľamzdovéholistuzarok2008vykazovalabsenciuaždoX.X.XXXX,ajnapriek
tvrdenému skončeniu pracovného pomeru dňa XX.XX.XXXX. V neprospech žalovaného a špekuláciám
z jeho strany svedčí aj skutočnosť, že spočiatku v spornom období žalobcovi vykazoval neplatené
voľno bez náhrady mzdy (tvrdiac, že tak konal podľa Smernice predloženej na čl. 78, s ktorou sa mal
žalobca oboznámiť pri podpise pracovnej zmluvy) a až následne po vykonaných kontrolách Inšpektorátu

práce, kde bol konštatovaný rozpor Smernice s ust. § 141 ZP, žiadal žalovaný Sociálnu poisťovňu
o zmenu dôvodu neprítomnosti žalobcu v práci na absenciu - neospravedlnenú neúčasť žalobcu v
práci. Absenciu mu dovtedy vyčítal len v liste zo dňa XX.XX.XXXX, ku ktorej súd zaujal stanovisko
nižšie. Na základe žalovaným udávanej absencie žalobcu došlo k ukončeniu pracovného pomeru; ku
ktorému súd len dodáva, že v zmysle ust. ZP má pochybnosti o doručovaní listiny, ktorou bolo skončenie

pracovného pomeru oznamované žalobcovi, či samotným dôvodom rozviazania pracovného pomeru,
avšak uvedené nie je predmetom konania. K vyššie udávanej Smernici (čl. 78) vydanej žalovaným
dňa XX.XX.XXXX súd dodáva, že jej obsah je v zjavnom rozpore s ust. § 141 ZP (Dôležité osobné
prekážky v práci), keďže tam udávané dôvody (najmä ods. 2 Smernice) nie sú zákonným dôvodom na
vyslovenie prekážok v práci na strane zamestnanca, dôsledkom ktorého by malo byť zamestnancovi

poskytnuté zamestnávateľom pracovné voľno bez náhrady mzdy. A preto spočiatku žalovaným tvrdená
a vykazovaná neprítomnosť žalobcu v práci v spornom období nemôže byť označená ako neplatené
voľno (teda zrejme myslené zákonné znenie pracovného voľna bez náhrady mzdy). Všetky udávané
pochybnosti svedčia preto v prospech žalobcu. Na uvedenom závere súdu nič nezmení ani skutočnosť,
že žalobca nežiadal vyslovenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, či sa nedožadoval na súde

náhrady mzdy či náhrady mzdy za dovolenku. Rovnako na uvedenom názore súdu nič nezmení ani
skutočnosť, že žalovaný podaním zo dňa 15.04.2008 vyzýval žalobcu na nástup do práce z dôvodu,
že od XX.XX.XXXX nechodí do práce a že mu vykazuje absencie, pričom ako vyplynulo z dokazovania,
najmä listinných dôkazov predkladaných Inšpektorátom práce, v tom čase mu mal žalovaný vykazovať
pracovné voľno bez náhrady mzdy podľa už udávanej Smernice zo dňa XX.XX.XXXX, teda dôvodom

neprítomnosti v práci mali byť buď nedostatok práce na strane užívateľského zamestnávateľa, resp.
výhrady zamestnávateľa k práci, teda nie neospravedlnená neúčasť (absencia) zamestnanca - žalobcu
v práci. Preto takúto výzvu zamestnávateľa nemožno objektívne akceptovať ako dôkaz, ktorý má
preukazovať neospravedlnenú neúčasť zamestnanca v práci a ktorý by mal byť dôvodom na zmenu
dôvodov neúčasti zamestnanca v práci a to z prekážok na strane zamestnávateľa (aj keď v rozpore s

cit. ust. § 141 ZP vykazované ako pracovné voľno bez náhrady mzdy a teda ako prekážky na strane
zamestnanca) na neospravedlnenú neúčasť zamestnanca - absenciu v práci a následne dôvodom na
skončenie pracovného pomeru. Žalovaný teda relevantným spôsobom nepreukázal, aby u žalobcu v
spornom období mohol vykazovať absenciu či neplatené voľno. Vzhľadom k uvedenému a cit. ust.Zákonníka práce súd žalobe žalobcu vyhovel a uložil žalovanému povinnosť v Potvrdení o dĺžke
zamestnania a o zápočte dôb zamestnania žalobcu zo dňa 21.12.2011 vykonať opravu prehľadu
neodpracovaných dôb žalobcu tak, že v čase od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX nebude mať žalobca

vykázanú absenciu ani neplatené voľno. Z vyššie uvedených dôvodov súd neprihliadal na tvrdenia
žalovaného a jeho argumentáciu, ktorá bola naviac v mnohom aj v rozpore s ust. ZP. Rovnako z týchto
dôvodov súd zamietol jeho návrhy na doplnenie dokazovania, keďže vykonanie ním navrhovaných
dôkazov (zisťovanie príjmu, či zamestnanie u iného zamestnávateľa a pod. ) by nemalo žiaden význam
pre posúdenie veci, resp. iný záver súdu. Naviac je zrejmé, že žalobca ani nemohol byť zamestnancom

iného zamestnávateľa, pokiaľ jeho pracovný pomer so žalovaným trval do X.X.XXXX. Jednalo by sa
o dôkazy nadbytočné a nehospodárne (naviac objektívne nezistiteľné skutočnosti). O trovách konania
súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 odsek 1 CSP tak, že priznal ich náhradu žalobcovi v celom
rozsahu, keďže bol v konaní úspešný. Súd lehotu na splnenie povinnosti uloženej žalovanému týmto
rozsudkom určil v súlade s § 232 ods. 3 CSP.

3. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktorý navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý
rozsudok zmenil a žalobu žalobcu zamietol, resp. aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil
prvionštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalovaný považuje napadnutý
rozsudok za nezákonný, formalistický a arbitrárny. Odôvodnenie napadnutého rozsudku považuje za
príliš všeobecné, povrchné a nedostatočne odôvodnené. Podľa jeho názoru prvostupňový súd sa

dostatočným spôsobom nevysporiadal s argumentmi žalovaného. Poukázal na to, že na pojednávaní
dňa XX.XX.XXXX navrhol, aby bol v konaní vykonaný dôkaz, a to konkrétne aby žalobca predložil alebo
aby prvoinštančný súd vyžiadal od príslušného správcu dane daňové priznanie žalobcu za rok 2008 a
potvrdenie o príjme žalobcu za rok 2008, pričom tento dôkaz navrhol vykonať preto, aby sa odstránili
všetky pochybnosti o tom, že žalobca v predmetnom období nechodil do práce preto, resp. nevykonával

prácu nie preto, že mu ju žalovaný neprideľoval, ale preto, že vykonával prácu u iných zamestnávateľov.
Prvionštančný súd návrh žalovaného na doplnenie dokazovania zamietol s tým, že (zisťovanie príjmu
či zamestnania u iného zamestnávateľa) by nemalo žiaden význam pre posúdenie veci, resp. iný záver
súdu. Naviac je zrejmé, že žalobca nemohol byť zamestnancom iného zamestnávateľa, pokiaľ jeho
pracovný pomer so žalovaným trval do 03.06.2008, jednalo by sa dôkazy nadbytočné, nehospodárne

(naviac objektívne nezistiteľné skutočnosti). Ďalej poukázal na to, že predmetom konania nie je
skutočnosť, či v čase od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX trval pracovný pomer žalovaného so žalobcom.
Okresný súd Bardejov nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
a odvolateľ poukázal na bol 18 a 36 napadnutého rozsudku. Ďalej poukázal na to, že napadol
rozhodnutie Sociálnej poisťovne správnou žalobou na Krajskom súde v Prešove, pričom do dnešného

dňa nebolo v tejto veci rozhodnuté. Ďalej poukázal na to, že rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 9Sžo/25/2015, ktorým bol potvrdený rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn.
3S/39/2013, sa netýka sporného obdobia a uvedený rozsudok Najvyššieho súdu napadol žalovaný
na Ústavnom súde Slovenskej republiky dňa 04.04.2017, pričom do podania odvolania nebolo v tejto
veci rozhodnuté. Odvolateľ ďalej poukázal na to, že protokoly inšpektorátu práce nie sú rozhodnutím

vydaným v rámci osobitného konania. Protokol ani nespĺňa kritérium / pojmové znaky rozhodnutia
vydaného v správnom konaní, ani nie je možné proti nemu podať opravný prostriedok. Prvostupňový
súd považuje protokoly a závery inšpektorátu práce za dostatočný podklad pre vydanie napadnutého
rozsudku. Takáto všeobecná konštatácia je podľa odvolateľa nedostatočná a arbitrárna. Iba výsledok
kontroly inšpekcie práce nemôže byť jediným podkladom pre presné a úplné zistenie skutkového stavu

veci. Odvolateľ ďalej poukázal na to, že čo sa týka sporného obdobia od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX,
kedy mal žalobca zo strany žalovaného vykázanú absenciu potvrdení o zamestnaní, ku skončeniu
pracovného pomeru so žalobcom došlo na základe okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany
zamestnávateľa - žalovaného v zmysle § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce pre závažné porušenie
pracovnej disciplíny. Žalovaný evidoval u žalobcu od 28.01.2008 absencie v práci z dôvodu, že žalobca

ako zamestnanec sa nehlásil u svojho zamestnávateľa a nepracoval. So žalobcom sa žalovaný nemohol
nijakospojiť,poštovézásielkynepreberal,nebolnikdezastihnuteľnýasámakozamestnanecsausvojho
zamestnávateľa nehlásil. Za čas od 2X.XX.XXXX až do skončenia pracovného pomeru XX.XX.XXXX,
žalobca neodpracoval ani hodinu. Žalovaný zaslal žalobcovi XX.XX.XXXX písomnú výzvu vo veci
nástupu do práce. Túto výzvu žalobca neprevzal, a tá sa vrátila žalovanému späť ako nevyzdvihnutá.

Výzva do práce bola zaslaná na jeho domovskú adresu, aj na adresu, ktorú žalovaný sám zistil, že
menovaný žalobca by sa mal na tejto adrese nachádzať. Žalovaný v rámci pracovnoprávneho vzťahu
nemal a ani nemá nijakú povinnosť vyzývať žalobcu do práce, keď žalobca bezdôvodne nechodí do
práce. Žalovaný postupoval v zmysle ust. Zákonníka práce. Zo strany žalobcu ako zamestnanca nebolidodržané povinnosti vyplývajúce pre neho z ust. § 47 ods. 1 písm. b), § 81, § 144 ods. 1 a 2 Zákonníka
práce. Podľa názoru odvolateľa, žalobca sa počas celého obdobia u žalovaného nehlásil a nijakým
spôsobom neprejavil záujem o prácu aj napriek snahe žalovaného, ktorý tak učinil písomnou výzvou na

nástup do práce. Na základe týchto skutočností zamestnávateľ - žalovaný so zamestnancom okamžite
skončil pracovný pomer pre závažné porušenie pracovnej disciplíny (§ 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka
práce). Žalovaný zaslal okamžité skončenie pracovného pomeru dňa XX.XX.XXXX. Vzhľadom na to,
že žalobca doporučenú zásielku neprevzal, tá sa vrátila žalovanému dňa XX.XX.XXXX. Týmto dňom
okamžité skončenie pracovného pomeru podľa názoru odvolateľa nadobudlo právoplatnosť, a tento deň

sa v zmysle ust. § 38 ods. 4 Zákonníka práce považuje za deň skončenia pracovného pomeru (vrátenie
zásielky späť žalovanému). Žalobca si musel byť vedomý, že je stále zamestnancom u žalovaného
(aj v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX). Ďalej si musel byť vedomý toho, že bez akéhokoľvek
ospravedlnenia nechodil do práce a nepracoval. O tejto jeho vedomosti svedčí aj to, že žalovanému
doručil dňa XX.XX.XXXX doklad o svojej dočasnej práceneschopnosti a dňa XX.XX.XXXX doklad o
skončení dočasnej práceneschopnosti. Vzhľadom na vyššie uvedený skutkový stav v čase existencie

pracovného pomeru v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, kedy žalobca nepracoval a bezdôvodne
nechodil do práce, nie je možné vykonať inú nápravu ani žiadnu inú zmenu v Potvrdení o zamestnaní.
Ďalej odvolateľ namietal nesprávne právne posúdenie veci.

4. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal vec spolu s konaním, ktoré mu
predchádzalo podľa zásad uvedených v § 379 až § 281 zákona č. 160/2015 Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“) bez nariadenia pojednávania. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku
bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu, ako aj na webovej stránke. Odvolací súd dospel k záveru, že

odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

6. Odvolateľ okrem iného tvrdí, že napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou

práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

7. Podľa právneho názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie na zistený skutkový stav použil správny

právny predpis, ktorý aj správne interpretoval, pričom zo skutkových záverov vyvodil správne právne
závery. Odvolací súd v podrobnostiach poukazuje na vecne správne právne závery súdu prvej inštancie
a len na ich doplnenie uvádza nasledovné.

8. Odvolací súd vo vzťahu k nevykonaniu dôkazu o vyžiadaní si daňového priznania žalobcu za rok 2008

a potvrdenie o príjme žalobcu za rok 2008 v tej súvislosti, že v predmetnom období žalobca nechodil do
práce, resp. nevykonával prácu, nie preto, že mu ju žalovaný neprideľoval, ale preto, že vykonával prácu
u iných zamestnávateľov, odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie poukazuje na to, že tento dôkaz
by žiadnym spôsobom nemal vplyv na rozhodnutie o veci a tento dôkaz je pre posúdenie dôvodnosti
žaloby bezvýznamný. Pokiaľ prvoinštančný súd zamietol vykonanie tohto dôkazu pre jeho nadbytočnosť

a nehospodárnosť, postupoval tak správne v súlade s princípmi civilného sporového konania.

9. Ustálená aplikačná prax taktiež nepodporuje názor odvolateľa v tom, že nie je možné domáhať
sa preskúmavania zákonnosti rozhodnutia - protokolu inšpektorátu práce s tým, že z rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že hoci teda ani protokol o vyšetrení príčin pracovného

úrazu a ani dodatok k protokolu podľa § 14 zákona č. 125/2006 Z.z. samé o sebe nemajú povahu
rozhodnutí vydaných v správnom konaní a nemajú formálne náležitosti takýchto rozhodnutí, je
nevyhnutné s ohľadom na ich účinky vo vzťahu k právnemu postaveniu kontrolovanému subjektu,
považovať ich za tzv. fiktívne rozhodnutia v rozsahu vysporiadania sa s námietkami kontrolovaného
subjektu a v rozsahu uloženia opatrení podľa § 12 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z.z. Protokol o vyšetrení

príčin pracovného úrazu a dodatok k protokolu v predmetnej veci teda treba bez ohľadu na ich formu
považovaťzaprocesnéúkonysprávnehoorgánu,ktorýchobsahmáautoritatívnyvzťahkjehoadresátom
(žalobcovi), a správny orgán v tomto prípade vystupuje v úlohe vykonávateľa štátnej moci, nie iba
v pozícii oznamovateľa. Je povinnosťou správnych súdov, ako justičných orgánov demokratickéhoa právneho štátu pri interpretácii zákonov zabrániť faktickému odopretiu spravodlivosti tiež cestou
aplikácie princípu priority ústavne konformnej interpretácie jednoduchého práva. Ak súd prvej inštancie
uzavrel,žepreskúmavanýprotokolovyšetrenípríčinpracovnéhoúrazuspolusdodatkomkprotokolumá

charakter rozhodnutia správneho orgánu predbežnej povahy, a nie rozhodnutia správneho orgánu podľa
§ 244 ods. 3 O.s.p., ktoré by zakladalo, menilo alebo rušilo oprávnenia a povinnosti fyzickej osoby, alebo
rozhodnutia, ktorým môžu byť práva a právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo
právnických osôb priamo dotknuté, a preto nemôže podliehať súdnemu prieskumu, je takéto právne
posúdenie veci nedostatočné. Naopak sa takýmto posúdením veci súd dopúšťa závažného procesného

pochybenia spočívajúceho v odňatí možnosti žalobcu konať pred súdom (porov. uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky 8Sžo/19/2014 zo dňa 30.09.2015).

10. Je nepochybné, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného trval do XX.XX.XXXX.

11. Pokiaľ žalovaný neprideľoval žalobcovi prácu aj v spornom období a nevyplácal mu za uvedené

obdobie mzdu, čo vyplýva aj z rozhodnutia Krajského súdu v Prešove zo dňa 21.11.2014 č. k.
3S/39/2013-45, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
30.11.2016 sp. zn. 9Sžo/26/2015, tak v skutočnosti prekážky na strane zamestnávateľa nemožno
vyhodnotiť ako absenciu zamestnanca, prípadne neplatené voľno bez náhrady a žalobu žalobcu je
potrebné považovať za dôvodnú v celom rozsahu.

12. Odvolaciemu súdu nedá nezareagovať na smernicu žalovaného zo dňa 01.04.2005, ktorá je
jednoznačne v rozpore s ust. § 141 a §142 Zákonníka práce, ale aj v rozpore s čl. 2, posledná veta
Zákonníka práce, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov
musí byť v súlade s dobrými mravmi; nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého

účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov.

13. Podľa § 15 Zákonníka práce, prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za
ktorých sa urobil, zodpovedá dobrým mravom.

14. So zreteľom na uvedené, smernica v časti „že v prípade, že užívateľský zamestnávateľ, do ktorej bol
zamestnanec vyslaný na výkon práce nebude mať prácu alebo bude mať výhrady k práci, zamestnanec
bude čerpať neplatené voľno“, tak uvedenou smernicou žalovaný obchádzal ust. § 142 Zákonníka práce,
konkrétne prekážky na strane zamestnávateľa a nároky zamestnanca z toho vyplývajúce.

15. Za stavu, ak námietky odvolateľa sú neopodstatnené a keď sa žalovanému nepodarilo preukázať,
aby žalobca v spornom období mal absenciu na pracovisku alebo neplatené voľno, tak bolo dôvodné
rozsudok potvrdiť postupom podľa § 387 CSP.

16. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 Civilného sporového poriadku s

poukazom na ust. § 396 Civilného sporového poriadku a vychádzajúc zo zásady úspešnosti, odvolací
súd stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože úspešnému žalobcovi žiadne
trovy v súvislosti s odvolacím konaním nevznikli a neúspešný žalovaný nemá právo na ich náhradu.

17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).