Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, February 25, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/31/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215208926
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2215208926.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov

JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s.,
Hodžova 11, Žilina IČO: 31 575 951, proti žalovanej: N. M., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Z. XXX, o
zaplatenie 1.476,63 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská
Streda zo dňa 18. januára 2018, č.k. 9C/260/2015- 108, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd odvolanie žalobcu proti zamietavému rozsudku súdu prvej inštancie v časti uplatnených
úrokov z omeškania o d m i e t a .

II. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti uplatneného úroku z
úveru vo výške 19,9 % ročne zo sumy 1.476,63 eur od 10.07.2013 do zaplatenia p o t v r d z u j e
a v ostatnej časti zamietajúci rozsudok m e n í tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 102,95
eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobca má nárok na náhradu trov tohto konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. vo zvyšku žalobu zamietol a výrokom II. priznal
žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 86,72%.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) a § 11 ods. 1
písm. a) Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 39, § 121 ods. 3, § 565 Občianskeho
zákonníka, vecne súd dôvodil, že žalobca sa domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 1.476,63 eur
s príslušenstvom titulom neuhradených záväzkov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, uzavretej so
žalovanou dňa 7.3.2013. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru v celkovej výške 1.500,00 eur,
ktorú sumu sa žalovaná zaviazala uhrádzať v 48 mesačných splátkach, po 45,27 eur so splatnosťou

jednotlivých splátok do 15. dňa toho ktorého mesiaca. Súd preskúmal zmluvu o úvere a dospel k záveru,
že je potrebné ju posudzovať ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá podlieha režimu Zákona o
spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy a Občianskeho
zákonníka č. 40/1964 Z.z.

3. Súd prvej inštancie po preskúmaní náležitostí úverovej zmluvy dospel k záveru, že pre absenciu
náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. k) sa úver považuje v zmysle ust,. § 11 ods. 1 písm. b) zákona č.

129/2010 Z.z. za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaná je preto povinná zaplatiť žalobcovi len skutočnú
výšku poskytnutého úveru 1.500 eur po odpočítaní už uhradených splátok v celkovej výške 30,00
eur, po vykonanom dokazovaní teda priznal preto žalobcovi rozsudkom zo dňa 07.01.2016 sp. zn.
9C/260/2015-65 sumu 1.470,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.470,- eurod 10.07.2013 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu zamietol. Na základe odvolania žalobcu odvolací súd
tento rozsudok v napadnutej zamietajúcej časti a v časti náhrady trov konania zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie, ktorý mal v ďalšom konaní za preukázané, že žalovaná čerpala úver

vo výške 1500 eur, z ktorého uhradila sumu 30 eur, teda bola zaviazaná na vrátenie istiny vo výške 1470
eur s príslušenstvom a sporná zostala suma čo do výšky 6,63 eur. V tejto časti, čo do prevyšujúcej
sumy 6,63 eur z titulu istiny, súd žalobu zamietol s poukazom na to, že zmluva je bez úrokov a bez
poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. účinného v čase poskytnutia úveru.
Žalobca sa domáhal okrem istiny, úrokov z úveru tiež vyčíslených úrokov z omeškania vo výške 5 % z

neuhradených splátok za dobu po zosplatnenie úveru ( do 09.07.2013), pričom ide o príslušenstvo veci v
zmysle § 121 ods. 3 OZ. Súd zamietol úrok vo výške 96,32 eur, ktorý bol vyčíslený do dátumu predčasnej
splatnosti úveru spolu s úrokmi z omeškania vo výške 1,47 eur, ktorý vypočítal žalobca do dátumu
predčasnej splatnosti úveru ako aj úrok 19,90 % ročne z nezaplatenej istiny 1476,63 eur od 10.07.2013
do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z úrokov v sume 96,32 eur od 10.07.2013 do
zaplatenia. Keďže sa jedná o úver bez úrokov a bez poplatkov v zmysle hore uvedeného ustanovenia,

žalovaná je povinná vrátiť iba skutočne požičanú sumu. Žalobca nepreukázal platnosť predčasného
zosplatnenia spotrebiteľského úveru v zmysle ust. § 565 OZ a súd bol toho názoru, že zosplatnenie je
neplatné v zmysle § 39 OZ. Taktiež si žalobca nemôže uplatňovať úroky z úrokov s poukazom na ust.
§ 121 ods. 3 OZ. Čo do vyčísleného príslušenstva súd považoval žalobu za zmätočnú, bez uvedeného
spôsobu výpočtu. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods.

1 CSP a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 86,72%.

4. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu, podal včas odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods.
1 písm. h) a písm. f) CSP s návrhom, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe vyhovel v
celom rozsahu. V odvolaní uviedol, že názor súdu prvej inštancie o tom, že úver je v zmysle ustanovenia

§ 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. bezúročný a bez poplatkov pre absenciu náležitosti
podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k), je nesprávny. Podľa názoru odvolateľa predmetná úverová
zmluva obsahuje všetky zákonné náležitosti vyžadované citovaným zákonom vrátane náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. k). Poukázal na to, že neoddeliteľnou súčasťou predmetnej zmluvy o úvere sú
všeobecné obchodné podmienky, a teda niektoré z náležitostí zmluvy sú uvedené v týchto VOP, pričom v

samotnom texte zmluvy sa uvádza výška anuitnej splátky 45, 27 eur, termín splatnosti 1. anuitnej splátky
15.03.2013, počet anuitných splátok 48 aj periodicita a termín splatnosti anuitnej splátky: mesačne, v
15. deň kalendárneho mesiaca. Z uvedeného vyplýva, že počet a termíny splátok istiny aj úrokov sú
rovnaké a sú určené termínom splatnosti anuitnej splátky. Uvedené platí aj pre údaj o výške splátky,
pričombankabezplatneakedykoľvekpočascelejdobytrvaniazmluvyospotrebiteľskomúvereposkytne

spotrebiteľovi výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, ktorá uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť,
lehoty a podmienky ich úhrady vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie istiny a úrokov
vypočítaných na základe úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru. Odvolateľ tiež poukazuje na rozsudok
Európskeho súdneho dvora z 9.11.2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia a.s. proti Kláre Bíróovej,
v zmysle ktorého Článok 10 ods. 1 a 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla

2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS v spojení s článkom
3 písm. m) tejto Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne
vyhotovená ako jediný dokument, z čoho potom vyplýva, že náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere
v zmysle § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch nemusia byť nevyhnutne uvedené v samotnom
texte úverovej zmluvy, ale časť z nich môže byť obsiahnutá aj vo VOP alebo v Sadzobníku, ktoré

tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Ďalej z uvedeného rozsudku vyplýva, že článok 10 ods. 2 písm. h)
a písm. i) Smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú, stanovujúca
amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami, nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať,
aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom
22 ods. 1 tejto Smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej

právnej úprave. Povinnou náležitosťou úverovej zmluvy teda nie je podrobný rozpis výšky, počtu a
termínov každej zo splátok na časť pripadajúcu na istinu, úroky a iné poplatky a zároveň štát ani nemôže
zákonom upraviť povinnosť pre veriteľov takýto presný rozpis v zmluve uvádzať. Ďalej z uvedeného
rozsudku vyplýva, že článok 10 ods. 2 písm. h) Smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že
nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny

dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať
dátumy týchto splátok. Žalobca poukázal aj na aktuálnu judikatúru iných krajských súdov Slovenskej
republiky a uviedol, že je podľa neho nesporné, že zmluva obsahuje údaje o výške, počte a termínoch
anuitnej splátky v bode 1.2. V tabuľke zmluvy sa prehľadne a zrozumiteľne nachádzajú tieto údaje a takžiadny spotrebiteľ nemôže mať pochybnosti o tom, v akej výške a kedy bude poskytnutý úver splácať.
Napokon žalobca poukázal aj na už schválený vládny návrh zákona z 12.10.2017, ktorým sa mení a
dopĺňa zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, podľa ktorého s účinnosťou od 15.12.2017
dochádza k zmene ustanovení týkajúcich sa podstatných náležitostí zmluvy práve z dôvodu záverov
vyššie uvádzaného rozsudku Súdneho dvora EÚ. Preto navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu
prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil a žalobe v plnom rozsahu vyhovel a zároveň zaviazal
žalovanú k plnej náhrade trov odvolacieho konania.

5. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP) po zistení,
že odvolanie podala včas oprávnená osoba (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho

pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne
dôvodné.

7. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 9C/260/2015 bolo podľa podanej

žaloby zaplatenie sumy 1.476,63 eur spolu s príslušenstvom a to vyčísleným úrokom vo výške 96,32
eur ( z neuhradených splátok úveru do dátumu predčasnej splatnosti úveru), vyčísleným úrokom z
omeškania v sume 1,47 eur ( z neuhradených splátok úveru do dátumu predčasnej splatnosti úveru),
dohodnutým úrokom z úveru vo výške 19,90% ročne z neuhradenej istiny 1.476,63 eur od 10.07.2013
do zaplatenia, zákonným úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatenej istiny 1.476,63 eur od

10.07.2013 do zaplatenia a z nezaplatených úrokov 96,32 eur od 10.07.2013 do zaplatenia a to titulom
neuhradených záväzkov zo zmluvy o úvere, uzavretej medzi žalobcom a žalovanou dňa 07.03.2013.

8. Súd prvej inštancie po prvý raz vo veci rozhodol rozsudkom vydaným dňa 07.01.2016 sp. zn.
9C/260/2015-65 a priznal žalobcovi sumu 1.470,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo

sumy 1.470,- eur od 10.07.2013 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu zamietol. Odvolací súd na odvolanie
žalobcu rozsudok v napadnutej zamietajúcej časti a v časti náhrady trov konania zrušil z dôvodu
nepreskúmateľnosti rozhodnutia a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

9. Predmetom tohto odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej

inštancie, ktorým žalobu novým rozsudkom zo dňa 18.01.2018 zamietol v časti prevyšujúcej priznanú
istinu 1.470 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.470,- eur od 10.07.2013 do
zaplatenia.

10. Odvolací súd nemal dôvod nesúhlasiť so záverom súdu prvej inštancie o posúdení predmetného

záväzkového vzťahu medzi stranami sporu vzhľadom na jeho povahu ako spotrebiteľského zmluvného
vzťahu (§ 52 OZ) uzavretého podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom
ku dňu uzavretia zmluvy a správny bol aj postup súdu, ktorým ex offo rešpektujúc princíp ochrany
spotrebiteľa skúmal obligatórne náležitosti úverovej zmluvy, vyžadované zákonom č. 129/2010 Z.z.

11. Po preskúmaní obsahu spisu však odvolací súd musel konštatovať, že záver súdu prvej inštancie
o tom, že predmetný úver pre chýbajúcu obligatórnu náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa
§ 9 ods. 2 písm. k ) zákona č. 129/2010 Z.z. treba považovať za bezúročný a bez poplatkov, nie je
správny. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR,
ktorý sa nastolenou otázkou opakovane zaoberal (rozhodnutia NS SR sp. zn. 3Cdo/146/2017 zo dňa

22.02.2018, sp. zn. 3Cdo/56/2018 zo dňa 17.04.2018, sp. zn. 4Cdo/211/2017 zo dňa 23.04.2018, sp. zn.
4Cdo/187/2017 zo dňa 23.04.2018 a pod.), pričom odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na dôvody
obsiahnuté v týchto rozhodnutiach.

12. Podľa čl. 10 ods. 2 písm. h) Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES zo dňa 23.4.2008

o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS (ďalej len „Smernica“),
zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne
poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami úveru na účely splatenia.13. Podľa čl. 10 ods. 2 písm. i) Smernice, zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza v prípade
amortizácie istiny na základe zmluvy o úvere s dobou určitou právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z

účtu vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej dĺžky trvania zmluvy
o úvere. V tomto ustanovení Smernice vysvetľuje, že amortizačná tabuľka uvádza splátky, ktoré sa
majú zaplatiť a lehoty a podmienky ich úhrady; amortizačná tabuľka obsahuje rozpis každej splátky
s uvedením amortizácie istiny, úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby úveru a prípadne i
dodatočné náklady; ak úroková sadzba nie je fixná alebo sa dodatočné náklady podľa zmluvy o úvere

môžu zmeniť, amortizačná tabuľka zrozumiteľne a stručne uvádza, že údaje v nej uvedené budú platné
len do najbližšej zmeny úrokovej sadzby úveru alebo dodatočných nákladov v súlade so zmluvou o
úvere. Článok 10 ods. 3 Smernice k tomu dodáva, že v prípade uplatnenia článku 10 ods. 2 písm. i)
Smernice veriteľ sprístupní pre spotrebiteľa výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne
a kedykoľvek počas celej dĺžky trvania zmluvy o úvere.

14. Európsky súdny dvor v rozsudku z 09.11.2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a. s., proti
Kláre Bíróovej konštatoval, že: čl. 10 ods. 2 písm. h) Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že
nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok spotrebiteľa odkazom
na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou
identifikovaťdátumytýchtosplátok(bod50rozsudku),čl.10ods.2písm.h)stanovuje,žezmluvaoúvere

musí uvádzať iba výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadné porade, v ktorom sa budú
splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely
splatenia (bod 52 rozsudku), z čl. 10 ods. 2 písm. i) Smernice a čl. 10 ods. 3 Smernice vyplýva, že iba
na žiadosť spotrebiteľa je veriteľ povinný bezplatne a kedykoľvek počas doby trvania zmluvy odovzdať
mu výpis vo forme amortizačnej tabuľky (bod 53 rozsudku), pričom Smernica nestanovuje povinnosť

zahrnúť do zmluvy o úvere takýto výpis vo forme amortizačnej tabuľky, pokiaľ ide o zmluvy patriace
do pôsobnosti Smernice, členské štáty by nemali ukladať zmluvným stranám povinnosti, ktoré táto
Smernica neupravuje, ak táto Smernica obsahuje harmonizované ustanovenia v oblasti, do ktorej patria
tieto povinnosti (bod 55 rozsudku), čl. 10 ods. 2 písm. h) a i) Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že
zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami, nemusí

vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto
istiny. Tieto ustanovenia v spojení s čl. 22 ods. 1 Smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto
povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave (bod 59 rozsudku).

15. Právny poriadok Slovenskej republiky považuje zmluvu o spotrebiteľskom úvere za právny úkon,

ktorým sa veriteľ (dodávateľ) zaväzuje poskytnúť dlžníkovi (spotrebiteľovi) peňažné prostriedky v jeho
prospech do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

16. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok

istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
V zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.
2 písm. a) až k).

17. V úvode všeobecnej časti Dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z.z. sa uvádza, že predložený
návrh zákona je svojim obsahom úplnou transpozíciou Smernice Európskeho parlamentu a Rady
2008/48/ES z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľských úveroch a o zrušení Smernice Rady 87/102/
EHS do slovenského právneho poriadku. Uplatňovaním tejto novej úpravy bude slovenský úverový trh

zosúladený v rámci vnútorného trhu Spoločenstva. V závere všeobecnej časti Dôvodovej správy sa
konštatuje, že predkladaným zákonom je Smernica transponovaná do slovenského právneho poriadku
v plnom rozsahu.

18. V Dôvodovej správe k § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. sa zdôrazňuje zásadný význam ochrany

spotrebiteľa v zmluvných vzťahoch, ktorý má mať dostatočné množstvo informácií o podmienkach
úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z neho vyplývajú. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí uvádzať
celkovú výšku, menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie (v zmluve musí byť
zrozumiteľne uvedené, aká je celková výška a mena poskytnutého spotrebiteľského úveru, prípadnestrop, do ktorého spotrebiteľ môže opakovane čerpať finančné prostriedky). Zmluva o spotrebiteľskom
úvere musí upravovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (spotrebiteľ musí
byť zrozumiteľne informovaný, v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si

povinnosti - splácať istinu, úroky a iné poplatky - vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere).

19. Smernica ako špecifický prameň práva EÚ vyžaduje od členských štátov, aby dosiahli cieľ
sledovaný Smernicou prijatím transpozičných opatrení vo svojom právnom poriadku. Členský štát musí
transpozíciu Smernice uskutočniť spôsobom plne zodpovedajúcim potrebám jasnosti a určitosti. Na

tento účel musia byť ustanovenia Smernice vykonané tak, aby bola ich záväznosť nespochybniteľná
a aby sa zachovala ich konkrétnosť, presnosť a jasnosť. Nakoľko v sporoch medzi jednotlivcami je
priamy účinok Smernice v zásade vylúčený, vnútroštátne súdy musia skúmať, či môžu normu práva
EÚ transponovanú určitým zákonom vykladať eurokonformne. Tento nepriamy účinok Smernice nie je
absolútny - eurokonformný výklad zákon nemôže nahradiť výslovné znenie zákona, v opačnom prípade
by išlo o výklad contra lege. To však nič nemení na tom, že zásada konformného výkladu vyžaduje, aby

sa súdy pri interpretácii vnútroštátneho práva usilovali dospieť k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom
sledovaným Smernicou a zaručuje jej úplnú účinnosť (rozsudok ESD C-212/07).

20. Rozsudok ESD C-42/15 konštatoval, že Smernica bráni členským štátom, aby vo svojej vnútroštátnej
právnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné náležitosti, než sú tie, ktoré vymenúva

článok 10 ods. 2 Smernice. Aj so zreteľom na to sa v praxi všeobecných súdov SR vyskytujú pochybnosti
o tom, či textu „zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok
spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia“ (čl. 10 ods. 2 písm. h) Smernice)
obsahovo zodpovedá text „zmluva o spotrebiteľskom úvere...musí obsahovať výšku, počet a termíny

splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k
jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia“. Ako už bolo uvedené, úmyslom zákonodarcu, ktorý zreteľne vyjadril aj v úvodnej časti
Dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z.z., bolo transponovať Smernicu v celom rozsahu. Zámerom
zákonodarcu teda bezpochyby nebolo, aby novo prijímané ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona č.

129/2010 Z.z. bolo v rozpore s čl. 10 ods. 2 Smernice. To je skutočnosť, na ktorú musí vziať zreteľ
vnútroštátny súd pri aplikácii tohto ustanovenia.

21. Eurokonformným výkladom predmetného ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý je v danom
prípade nielen možný, ale aj potrebný, je potrebné dospieť k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa

zákona č. 129/2010 Z.z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej
amortizáciedlhu,tedarozpissplátokpočastiach(samostatnevoväzbenaistinu,úrokapoplatky).Pokiaľ
ust. § 9 ods. 2 písm. k) uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“, či „termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu potrebné dospieť k záveru, že toto ustanovenie len
spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Z Dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z.z. v žiadnom prípade

nevyplýva, že by zámerom zákonodarcu bolo, aby toto ustanovenie sprísnilo požiadavku zakotvenú v
Smernici, teda to, aby zmluva o úvere upravovala výšku, počet a termíny splátok ako súboru, ktorý
zahŕňa istinu, úroky a aj iné poplatky. Podľa presvedčenia odvolacieho súdu zohľadňujúceho aj účel
zákona, ktorý je vyjadrený v Dôvodovej správe, ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z.
neupravuje požiadavku odlišnú od toho, ako ju vymedzuje čl. 10 ods. 2 písm. h) Smernice.

22. Zákonom č. 279/2017 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňajú niektoré
zákony, došlo k zmene ust. § 9 ods. 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z.z. v tom zmysle, že sa v ňom s
účinnosťou od 1.5.2018 slová „a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ nahrádzajú slovami

„frekvencia splátok“. V Dôvodovej správe k tomuto zákonu sa uvádza, že vypustenie náležitostí zmluvy o
spotrebiteľskomúverebolonevyhnutnésozreteľomnazáveryvyjadrenévcitovanomrozsudkuSúdneho
dvora. Od uvedeného dňa sa teda legislatívne pregnantnejším vyjadrením odstráni možnosť rôzneho
výkladu predmetného ustanovenia, ktorú bolo možné preklenúť už podľa doterajšej právnej úpravy jeho
eurokonformným výkladom.

23. S poukazom na vyššie uvedené právne a teoretické východiská, s odkazom na aktuálnu judikatúru,
podľa názoru odvolacieho súdu potom predmetná úverová zmluva obsahuje obligatórnu náležitosť v
zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, teda výšku, počet a termíny splátok istiny,úrokov a iných poplatkov a preto záver súdu prvej inštancie o tom, že predmetný úver sa považuje v
dôsledku absencie tohto údaja za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. a) cit. zákona,
nie je opodstatnený.

24. Keďže v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia súd prvej inštancie, považujúc predmetný
úver za bezúročný a bez poplatkov, zamietol žalobu v časti uplatnených úrokov z úveru a poplatkov,
preto odvolací súd napadnutý rozsudok za použitia § 388 CSP zmenil tak, že žalobe žalobcu vyhovel
v časti žalovaného poplatku obsiahnutého v sume žalovanej istiny, ako aj úroku z úveru vyčísleného

do predčasného zosplatnenia úveru, teda do 09.07.2013 a zaviazal žalovanú k zaplateniu sumy 102,95
eur (6,63 eur + 96,32 eur). Odvolací súd sa nestotožnil so záverom prvoinštančného súdu o neplatnosti
predčasného zosplatnenia úveru, keď na takýto záver nevidel dôvod, takáto možnosť bola dohodnutá vo
VOP (§ 565 OZ) a v tomto prípade aj boli splnené podmienky na uvedený postup veriteľa v zmysle § 53
ods. 9 OZ, žalovaná bola preukázateľne v omeškaní s úhradou splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace,
pričom bola včas upozornená veriteľom vopred na uplatnenie tohto práva (§ 53 ods. 9 OZ).

25.Pokiaľideoúrokzúveruvovýške19,9%ročnezaobdobieodzosplatneniaúveru(od10.07.2013)až
dozaplatenia,vtejtočastiodvolacísúdzamietajúcirozsudokpotvrdil,pretoževotázkenárokuveriteľana
úrok z poskytnutého úveru za čas po jeho zosplatnení, odvolací súd opierajúc sa o konštantnú judikatúru
vyšších súdov, od ktorej nebol dôvod sa odkloniť, zdieľa názor, že úroky z úveru prináležia veriteľovi

len za čas do splatnosti dlhu a následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť úroky z
omeškania.

26. V preskúmavanej veci žalobca podal odvolanie aj voči zamietnutiu uplatnených úrokov z omeškania
(vyčísleného úroku z omeškania 1,47 eur do predčasného zosplatnenia, t.j. do 09.07.2013, ako aj

úroku z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatenej zvyšnej istiny a vyčíslených úrokov 96,32 eur
od 10.07.2013 do zaplatenia), avšak zamietajúci rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti nebolo
možné v odvolacom konaní preskúmať. Je tomu tak preto, že hoci odvolanie žalobcu smerovalo
voči celému zamietajúcemu rozsudku, v skutočnosti neobsahovalo žiadny odvolací dôvod vo vzťahu
k zamietnutým úrokom z omeškania. Žalobca totiž v odvolaní argumentoval výlučne vo vzťahu k

nesprávnemu zamietnutiu úroku z úveru a poplatku pri nesprávnej aplikácii § 9 ods. 2 písm. k) zákona
č. 129/2010 Z.z., zatiaľ čo vo vzťahu k nepriznaným úrokom z omeškania odvolateľ neuviedol žiadny
odvolací dôvod ( takže postup súdu, ktorým by odvolateľa vyzval na odstránenie vád odvolania nebol
namieste), a preto odvolaciemu súdu neostávalo iné, než v tejto časti podľa § 386 písm. d) CSP,
odvolanie žalobcu odmietnuť ako neobsahujúce náležitosti podľa § 363, a pre vady odvolania nemožno

v odvolacom konaní pokračovať.

27.Onárokunanáhradutrovtohtokonania(prvoinštančnéhoiodvolacieho)odvolacísúdrozhodolpodľa
§ 396 ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, berúc do úvahy prevažný úspech žalobcu, ktorý bol v
spore neúspešný iba v nepatrnej časti príslušenstva, preto mu priznal proti žalovanej nárok na náhradu

trov konania v celom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom (§ 262 ods. 2 CSP).

28. Uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).