Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, March 23, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 3To/109/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111010235
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Repáň
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5111010235.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Repáňa a sudcov JUDr.
Vladimíra Sučika a Mgr. Miroslava Mazúcha na verejnom zasadnutí konanom 23. marca 2017 prejednal
odvolanie prokurátora a obžalovanej Z. U. proti rozsudku Okresného súdu Žilina, sp.zn. 36T/33/2011
z 18.8.2016 a takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Žilina, č.k.

36T/33/2011-959 z 18.8.2016 v celom výroku o treste.

II. Rozhodujúc podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa
obžalovaná Z. U., nar. XX.X.XXXX v F., trvale bytom F.,
Y. č. XXX/X, t.č vo výkone trestu odňatia
slobody v ÚVTOS Nitra - Chrenová,

pri nezmenenom skutkovom a právnom stave

o d s u d z u j e :

podľa § 276 ods. 4, § 41 ods. 3, § 42 ods. 1, § 41 ods. 2, § 38 ods. 2 Tr. zák. na spoločný, súhrnný trest
odňatia slobody vo výmere 8 (osem) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. obžalovanú na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 41 ods. 3 Tr. zák. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Žilina, sp.zn. 1T/168/2012 zo
dňa 18.2.2015, právoplatný dňa 27.10.2015 vo výroku o vine obžalovanej Z. U., ktorým bola uznaná
vinnou z pokračovacieho zločinu skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. a z
pokračovacieho zločinu neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 3 Tr. zák., v celom

výroku o treste, ktorým jej bol uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov so zaradením
na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, ako aj v ďalších výrokoch, ktoré majú
v uvedenom výroku o vine svoj podklad.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. u k l a d á obžalovanej trest zákazu činnosti vykonávať
podnikateľskú činnosť, či už ako fyzickej osobe alebo ako členovi štatutárneho orgánu právnickej osoby,

na činnosti ktorej sa nemôže podieľať ani ako spoločník, člen dozorného orgánu, vedúci organizačnej
zložky podniku ani ako prokurista vo výmere 6 (šesť) rokov.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. z r u š u j e vo výroku o treste rozsudok Okresného súdu Žilina sp.zn.
3T/127/2010 zo dňa 25.2.2013, právoplatný dňa 25.2.2013, ktorým bola odsúdená pre pokračovací
zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, 3 písm. a) Tr. zák., čiastočne sama podľa § 19 Tr. zák., čiastočne v
spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák. a pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný trest

odňatia slobody vo výmere 3 roky s podmienečným odkladom jeho výkonu s probačným dohľadom nadjej správaním vo výmere 4 roky, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce,
ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Žilina bola obžalovaná U. uznaná za vinnú v bode I., 1/, 2/
písm. a/, b/, c/, d/, e/, f/, g/, h/, v bode 3/ písm. a/, b/, c/, d/, e/, f/ - v bode 1 a 2 z pokračovacieho zločinu
skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. sčasti v súbehu s pokračovacím prečinom
daňového podvodu podľa § 277a ods. 1 Tr. zák. v znení zákona č. 246/2012 Z.z., v bode 3 z
pokračovacieho prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. a v bode II. z pokračovacieho zločinu
skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. sčasti v súbehu s pokračovacím zločinom

neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. v znení účinnom do 30.9.2012.

Za skutky pod bodom I. bola podľa § 276 ods. 4, § 41 ods. 3, § 41 ods. 2, § 38 ods. 3,
§ 36 písm. l) Tr. zák. odsúdená na spoločný úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov. Podľa §
48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. súd obžalovanú zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon

trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 41 ods. 3 Tr. zák. zrušil rozsudok Okresného súdu Žilina sp.zn. 1T/168/2012 zo dňa 18.2.2015,
právoplatný 27.10.2015 vo výroku o vine obžalovanej U., ktorým bola uznaná vinnou z pokračovacieho
zločinu skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. a z pokračovacieho zločinu
neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 3 Tr. zák., celý výrok o treste, ktorým je bol

uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov, so zaradením na výkon trestu odňatia slobody
s minimálnym stupňom stráženia, ako aj v ďalších výrokoch, ktoré majú v uvedenom výroku o vine svoj
podklad.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. obžalovanej uložil aj trest zákazu činnosti vykonávania podnikateľskej
činnosti, či už ako fyzickej osobe alebo ako členovi štatutárneho orgánu právnickej osoby, na činnosti

ktorej sa nemôže podieľať ani ako spoločník, člen dozorného orgánu, vedúci organizačnej zložky
podniku ani ako prokurista vo výmere 6 rokov.

Za skutky pod bodom II. jej uložil podľa § 276 ods. 3, § 42 ods. 1, § 41 ods. 2, 39 ods. 1, § 38 ods.
3, § 36 písm. l) Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky. Podľa § 48 ods. 2 písm. a)

Tr. zák. obžalovanú na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia. Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušil výrok o treste z rozsudku Okresného súdu Žilina,
sp.zn. 3T/127/2010 zo dňa 25.2.2013, právoplatný 25.2.2013, ktorým bola obžalovaná uznaná vinnou
z pokračovacieho zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák., čiastočne sama podľa
§ 19 Tr. zák., čiastočne v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák. a prečin podvodu podľa § 221 ods. 1

Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, s podmienečným odkladom jeho výkonu s
probačným dohľadom nad jej správaním vo výmere 4 roky, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento
výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Proti rozsudku okresného súdu podali do výroku o treste riadne a včas, v zákonom stanovenej lehote

odvolanie prokurátor a obžalovaná.

V písomných dôvodoch podaného odvolania prokurátor uviedol, že odvolanie smeruje proti výrokom o
treste odňatia slobody za skutky pod bodom I. a II. v neprospech obžalovanej. Navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por. zrušil v oboch výrokoch o treste odňatia slobody

a sám rozhodol tak, že obžalovanej za skutky pod bodom I. uloží trest odňatia slobody vo výmere 10
rokov a za skutky pod bodom II. uloží trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov. Obžalovaná nespĺňa
kritériá na priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa ust. § 36 písm. l) Tr. zák. pretože síce vyhlásila, že
nepopiera spáchanie skutkov, ale svoje konanie neoľutovala. Súd mal konštatovať priťažujúcu okolnosť
podľa § 37 písm. m) Tr. zák., pretože obžalovaná má niektoré odsúdenia zahladené, ale nemožno pri

ukladaní trestu nebrať do úvahy fakt, že sa v minulosti opakovane dopustila trestnej činnosti. Zahladenie
odsúdenia alebo zákonná fikcia, že sa na páchateľa hľadí, akoby nebol odsúdený nebráni súdu, aby
pri hodnotení osoby páchateľa prizeral na skutočnosti, že v minulosti spáchal trestný čin. Pri úvahe
o výmere trestu mal súd vziať do úvahy aj rozsah spôsobenej škody a túto okolnosť vyhodnotiť v jej
neprospech, pretože spôsobená škoda prekračuje viac ako dvojnásobne hranicu škody veľkého rozsahu

a pri treste vo výmere 2 roky výrazne prevyšuje hranicu značnej škody. Súd mal rovnako vziať doúvahy, že obžalovaná sa dopúšťala trestnej činnosti počas obdobia troch rokov. U obžalovanej nie sú
splnené zákonné podmienky na mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom
stanovenej trestnej sadzby.

Obžalovaná podala odvolanie proti výroku o treste. V písomných dôvodoch 31.10.2016 uviedla, že vo
veci Okresného súdu Žilina vedenej pod sp.zn. 1T/168/2012 podala návrh na povolenie obnovy konania.
Vec nie je právoplatne skončená. V prípade, ak by súd povolil obnovu konania, tak by to viedlo k
podstatne miernejšiemu trestu, ako jej bol uložený. Súd by mal uložiť trest za skutky uvedené v bode
I. napadnutého rozsudku až po právoplatnom skončení obnovy konania. Ďalej uviedla, že k žalovaným

skutkom sa priznala a ich spáchanie nepopiera, ale ich právna kvalifikácia nezodpovedá výške škody
spôsobenej v čase vyhlásenia rozsudku, pretože súd vychádzal zo znaleckého posudku podľa dokladov
do roku 2009, ale odvtedy spoločnosti KIMA Slovakia, s.r.o. pôvodne vykázanú časť dlhu podstatne
splatila. Tieto čiastkové úhrady predkladala do súdneho spisu a sú zaevidované aj u správcu dane.
Preto sa domnievala, že súd od správcu dane nežiadal oznámenie o aktuálnej výške daňového dlhu
a jeho stavu ku dňu rozhodovania, čo malo vplyv na nesprávnu právnu kvalifikáciu. V prípade zistenia

skutočnej výšky škody v predchádzajúcom konaní by prichádzalo do úvahy aj použitie ustanovenia §
44 Tr. zák. o upustení od uloženia súhrnného trestu. V doplnení písomného odvolania 15.2.2017 ďalej
namietala, že okresný súd pri ukladaní trestu postupoval podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. a § 38 ods. 3 Tr.
zák. a vybral si nepriaznivý spôsob výpočtu zvýšenia a zníženia hornej hranice trestnej sadzby. Podľa
jej názoru pri súčasnej aplikácii § 41 ods. 2 a § 38 ods. 3 Tr. zák. by sa horná hranica mala zvýšiť

o jednu tretinu a zároveň znížiť o tú istú jednu tretinu k pôvodnej trestnej sadzbe, a preto mal byť
trest ukladaný v trestnej sadzbe 7 až 12 rokov. Obžalovaná ďalej uviedla, že rešpektuje ust. § 41 ods.
3 Tr. zák., podľa ktorého spoločný trest nesmie byť miernejší, než trest uložený skorším rozsudkom.
Nastali ale nové skutočnosti, ktorými sú jej zhoršený zdravotný stav, rakovina žalúdka v kombinácii s
bezlaktózovou diétou a histamínovou intoleranciou, i zhoršený zdravotný stav jej 15-ročnej dcéry. Na

verejnom zasadnutí odvolacieho súdu 15.2.2017 spresnila a výslovne uviedla, že jej podané odvolanie
smeruje iba voči výroku o treste napadnutého rozsudku.

Krajský súd preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré

im predchádzalo, pričom mal na zreteli aj povinnosť prihliadnuť na všetky prípadné chyby, ktoré neboli
odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a zistil, že
odvolania boli podané v zákonom stanovenej lehote, oprávnenými subjektami a sú dôvodné, ale z iných
dôvodov, ako uvádzali odvolatelia.

Preskúmaním spisu krajský súd zistil, že v konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku sa
postupovalo podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku. Obžalovaná v prítomnosti svojho
obhajcu vyhlásila, že nepopiera spáchanie skutkov uvedených v obžalobe prokurátora. Na následne
položené otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, e/, g/, h/ Tr. por. odpovedala spôsobom áno. Súd
po vyjadrení prokurátora uznesením § 257 ods. 7 Tr. por. prijal vyhlásenie obžalovanej a rozhodol, že

dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaná nepoprela spáchanie skutkov, nevykoná a vykoná dôkazy
súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody.

SúdkonanieobžalovanejkvalifikovalvbodeI.,1/,2/písm.a/,b/,c/,d/,e/,f/,g/,h/ako pokračovacízločin
skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 4 Tr. zák., sčasti v súbehu s pokračovacím prečinom

daňového podvodu podľa § 277a ods. 1 Tr. zák. v znení zákona č. 246/2012 Z.z., v bode 3
ako pokračovací prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., v bode II. ako pokračovací zločin
skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. sčasti v súbehu s pokračovacím zločinom
neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. v znení účinnom do 30.9.2012.

Krajský súd po preskúmaní celého napadnutého výroku o treste dospel k záveru, že prvostupňový súd
pri ukladaní trestov nepostupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného zákona.

Obžalovanej boli ukladané tresty odňatia slobody v tejto prejednávanej veci za trestnú činnosť, ktorej sa
dopúšťala v časovom období od 25.10.2006 do 26.10.2009.

Vo veci Okresného súdu Žilina sp.zn. 3T/127/2010 bola odsúdená rozsudkom z 25.2.2013,
sp.zn. 3T/127/2010, právoplatným 25.2.2013, k podmienečnému trestu odňatia slobody s probačným
dohľadom pre trestnú činnosť, ktorej sa dopustila od 4.11.2006 do septembra 2008.V ďalšej trestnej veci Okresného súdu Žilina sp.zn. 1T/168/2012 bola odsúdená rozsudkom z 18.2.2015,
sp.zn. 1T/168/2012, právoplatným 27.10.2015, pre trestnú činnosť, ktorú spáchala od 31.3.2009 do
26.10.2009. Zároveň bol postupom podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušený celý výrok o treste z rozsudku

Okresného súdu Žilina sp.zn. 3T/127/2010, z 25.2.2013.
Všetky čiastkové útoky a skutky v prejednávanej veci a v dvoch už vyššie uvedených právoplatných
trestných veciach boli spáchané skôr, ako bol súdom prvého stupňa 25.2.2013 vyhlásený prvý
odsudzujúci rozsudok v rade - vec Okresného súdu Žilina, sp.zn. 3T/127/2010. Z týchto dôvodov
bolo správne obžalovanej ukladať jeden spoločný súhrnný trest odňatia slobody, pretože v čase pred

vyhlásením prvého odsudzujúceho rozsudku v rade sa dopustila všetkých súdených čiastkových útokov
a skutkov.

Ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený
odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného
trestu. Ak bol páchateľ odsúdený viacerými rozsudkami za trestné činy spáchané skôr, ako bol súdom

prvého stupňa vyhlásený prvý z nich, súd musí zrušiť výroky o treste vo všetkých predchádzajúcich
rozsudkoch, ktoré sú v pomere uvedenom v ust. § 42 ods. 1 Tr. zák. a páchateľovi uložiť súhrnný trest
za celú zbiehajúcu sa trestnú činnosť (t.j. za všetky trestné činy spáchané vo viacčinnom súbehu).
Rovnako, ak súd odsudzuje páchateľa za ďalší čiastkový útok, ktorý tvorí súčasť pokračovacieho
trestného činu, za ktorého iný čiastkový útok bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok,

ktorý už nadobudol právoplatnosť, uloží páchateľovi podľa § 43 ods. 1 Tr. zák. (po zrušení výroku o vine
o pokračovacom trestnom čine a trestných činoch spáchaných s ním v jednočinnom súbehu) spoločný
trest.

Spoločným menovateľom pri ukladaní spoločného, resp. súhrnného trestu je, že sa páchateľ dopustil

čiastkového útoku, resp. skutku v čase predtým, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený prvý
odsudzujúci rozsudok. V prejednávanej veci je takým rozsudok Okresného súdu Žilina z 25.2.2013,
sp.zn. 3T/127/2010, právoplatný 25.2.2013.

Okresný súd teda nepostupoval v súlade s ustanoveniami § 41, 42 Tr. zák., ak obžalovanej uložil

dva tresty odňatia slobody, pretože celá zbiehajúca trestná činnosť bola spáchaná predtým, ako bol
25.2.2013 pod sp.zn. 3T/127/2010 Okresným súdom Žilina vyhlásený prvý odsudzujúci rozsudok. Z
týchto dôvodov bolo správne obžalovanej uložiť jeden trest odňatia slobody. Podľa § 41 ods. 3 Tr. zák.
sa totiž aj pri ukladaní spoločného trestu, ak je trest ukladaný za viac trestných činov, ustanovenia § 41
ods. 1, 2, § 42 i § 43 Tr. zák. použijú primerane (ustanovenia o úhrnnom, súhrnnom a ďalšom treste).

Krajský súd z týchto dôvodov zrušil celý výrok o treste napadnutého rozsudku a sám uložil obžalovanej
trest odňatia slobody. Trest ukladal v trestnej sadzbe 7 až 16 rokov, pretože základná trestná sadzba
7 až 12 rokov musela byť postupom podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. zvýšená o jednu tretinu. Súd u
obžalovanej nezistil poľahčujúcu ani priťažujúcu okolnosť. Obžalovaná celú zbiehajúcu sa trestnú

činnosť, aj v predchádzajúcich dvoch veciach nepriznala a neoľutovala.
Súd jej teda nemohol priznať poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák. Obžalovanej nemohol
pripočítať priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák., pretože odsúdenia vo veciach Okresného
súdu Žilina pod sp. zn. 9T/138/2007 a 2T/81/2008 sú zahladené. Ak o predchádzajúcom odsúdení platí
zákonná fikcia, že sa na páchateľa hľadí, akoby nebol odsúdený, alebo predchádzajúce odsúdenie bolo

zahladené výrokom súdu, nemôže ísť o recidívu v zmysle § 37 písm. m) Tr. zák. Na odsúdenie Okresným
súdom Opava z 29.5.2007, sp. zn. 27T/67/2007 nemožno prihliadnuť ako na priťažujúcu okolnosť, lebo
ustanovenie § 7b Tr. zák. je účinné od 1.1.2013, obžalovaná bola odsúdená v Českej republike pred
týmto dátumom a uvedené rozhodnutie ani nebolo uznané slovenským súdom. Podľa súdnej praxe
ak je obžalovanému ukladaný trest odňatia slobody vo zvýšenej trestnej sadzbe podľa § 41 ods. 2 Tr.

zák. nemožno okolnosť, že obžalovaný spáchal viac trestných činov hodnotiť zároveň ako priťažujúcu
v zmysle § 37 písm. h) Tr. zák., lebo by tak došlo k dvojitému pripočítaniu tej istej okolnosti v
neprospech obžalovaného.

Súd ukladal jeden spoločný, súhrnný trest, lebo pod bodom I.,1,2, písm.a/,b/,c/,d/,e/,f/,g/ odsudzoval

obžalovanú za ďalšie čiastkové útoky tvoriace súčasť pokračovacieho zločinu skrátenia dane a
poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 4 Tr. zák., za ktorého iný čiastkový útok bol Okresným súdom Žilina
vyhlásený pod sp.zn. 1T/168/2012 dňa 18.2.2015 vyhlásený odsudzujúci rozsudok a zároveň sa ale
všetkých týchto čiastkových útokov i ďalších trestných činov v tejto prejednávanej veci i veci Okresnéhosúdu Žilina pod sp.zn. 3T/127/2010 (v ktorej výrok o vine i náhrade škody zostal zachovaný) dopustila
predtým, ako bol dňa 25.2.2013 vo veci Okresného súdu Žilina pod sp.zn. 3T/127/2010 vyhlásený prvý
odsudzujúci rozsudok v rade. K tomu treba len podotknúť, že odsúdenia vo veciach Okresného súdu

Žilina sp. zn. 9T/138/2007 a 22T/81/2008 sú zahladené (§ 42 ods.3 Tr. zák.).

Krajský súd pri ukladaní trestu vychádzal zo všetkých základných zásad pre ukladanie trestu, najmä
z ust. § 34 Tr. zák., prihliadol najmä na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku,
priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Dospel

k záveru, že obžalovanej je prvýkrát ukladaný nepodmienečný trest odňatia slobody, a preto trest
odňatia slobody vo výmere 8 rokov zodpovedá individuálnej aj generálnej prevencii trestu, prevychová
obžalovanú k tomu, aby sa v budúcnosti nedopustila žiadnej trestnej činnosti a zároveň ochráni
spoločnosť pred jej protiprávnym konaním.

Súd menovanú zaradil postupom podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. do ústavu na výkon trestu

s minimálnym stupňom stráženia, pretože v posledných 10 rokoch pred spáchaním činov nebola vo
výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin.

Postupom podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. obžalovanej uložil aj zákaz činnosti, pretože účelom trestu
zákazu činnosti je zabrániť opakovaniu trestného činu a obžalovaná svojím konaním oprávnene vyvolala

pochybnosti o svojej spoľahlivosti a spôsobilosti vykonávať podnikateľskú činnosť.

Súd s poukazom na ustanovenie § 41 ods. 3, § 42 ods. 2 Tr. zák. nemohol obžalovanej uložiť trest
miernejší, než jej bol uložený už skorším právoplatným rozsudkom. Krajský súd zároveň nezistil žiadne
dôvody na mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. týkajúce sa osoby

obžalovanej.

Prebiehajúce súdne konanie o návrhu o povolenie obnovy konania vo veci už právoplatne skončenej na
Okresnom súde Žilina pod sp.zn. 1T/168/2012 nie je prekážkou rozhodovania v tejto trestnej veci.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.