Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 5, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6To/26/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7215011568
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Dudík
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7215011568.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Dudíka a sudcov JUDr.
Anny Kohutovej a JUDr. Miroslava Baňackého, PhD. na verejnom zasadnutí konanom dňa 5. mája 2020,
v trestnej veci obžalovaného E. T., pre zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 4 Tr. zák., o
odvolaní obžalovaného a družky obžalovaného C. F. proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa
1. 4. 2020, sp. zn. 4T/130/2015 takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného E. T..

II. Podľa § 316 ods. 1 Tr. por.z a m i e t a odvolanie družky obžalovaného C. F..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 1. 4. 2020, sp. zn. 4T/130/2015 bol
obžalovaný E. T. uznaný vinným zločinom úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. na

tom skutkovom základe, že

v V. na ul. M. V. X v pobočke T. L. L., a.s. F. dňa 26. 11. 2012 v presne nezistenom čase, uzavrel
prostredníctvom obchodného zástupcu T. L. L., a.s. Y. M. Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, predmetom
ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 61.000 Eur za účelom kúpy nehnuteľnosti, ktorý sa zaviazal
splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 411,23 Eur, kde okrem sumy 1.200 Eur doposiaľ

neuhradil ani jednu splátku, pričom pri uzatváraní zmluvy predložil pracovnú zmluvu, potvrdenie o príjme
a výplatné pásky za mesiac september a október 2012, v ktorých deklaroval, že od 1. 5. 2010 je
zamestnancom spol. S. L. T., s.r.o. so sídlom Č. M., ul. T. XXXX/XX s čistým ročným príjmom 256.552
Kč, čo sa nezakladalo na pravde, čím takto spol. T. L. L., a.s. so sídlom v F., F. XX, IČO: XX XXX XXX
spôsobil škodu v celkovej výške 62.323,98 Eur.

Súd za to obžalovanému uložil podľa § 222 ods. 4 Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov
nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. súd pre účely výkonu trestu obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti T. L. L., a.s.
F., ul. F. XX, IČO: XX XXX XXX škodu vo výške 61.000 (šesťdesiatjedentisíc) Eur.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. odkázal poškodenú spoločnosť T. L. L., a.s. F., ul. F. XX, IČO: XX XXX XXX
so zvyškom nároku na náhradu škody na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku zahlásil odvolanie obžalovaný E. T., a to ústne do zápisnice o hlavnom
pojednávaní, ktoré aj písomne odôvodnil.Odvolanie taktiež podala družka obžalovaného C. F..

Obžalovaný E. T. v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že výrok napadnutého rozsudku o treste
považuje za nesprávny, nakoľko uložený trest je neprimerane prísny a je v rozpore s jeho účelom
deklarovaným v ustanovení § 34 ods. 1 Tr. zák.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni

v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. por. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na

osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Trest ako najzávažnejší zásah štátu do základných ľudských práv páchateľa nesmie byť ukladaný
mechanicky, bez zváženia všetkých okolností konkrétneho prípadu a pomerov páchateľa. Z požiadavky
primeranosti trestu jednoznačne vyplýva zákaz akéhokoľvek exemplárneho trestania. Trestnú represiu

je nutné uplatňovať len v nevyhnutne nutnej miere.

Trest nesmie byť prejavom neprimeraného inštitucionalizovaného násilia spoločnosti proti jednotlivcovi.
Len trest vymeraný s maximálnym ohľadom na charakter jednotlivého prípadu môže byť trestnom
primeraným.

Podľa § 34 Tr. zák. je účelom trestu ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestnej činnosti, pričom táto
ochrana sa realizuje formou trestnej represie (tým, že sa páchateľovi zabráni v páchaní trestnej činnosti),
individuálnej prevencie (tým, že sa vytvoria podmienky pre výchovu páchateľa k tomu, aby viedol riadny
život) a generálnej prevencie (tým, že sa iní odradia od páchania trestnej činnosti).

Aj keď represia a výchova sú z hľadiska účelu trestu veľmi dôležité, nie sú cieľom samy osebe, ale sú to
prostriedky na dosiahnutie konečného cieľa, ktorým je ochrana spoločnosti pred kriminalitou. Ujma nie je
cieľom trestu, je iba nevyhnutným prostriedkom na dosiahnutie účelu trestu. V trestnom zákonodarstve
právneho štátu nie je trest sám osebe účelom a nemôže byt pomstou, či odplatou za spáchaný trestný

čin.

Európsky súd pre ľudské práva, Ústavný súd Slovenskej republiky ako aj Najvyšší súd
Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach pri uplatňovaní požiadavky primeranosti trestu uplatňujú
princíp proporcionality, vyjadrujúci požiadavku zachovania spravodlivej rovnováhy medzi všeobecnými

záujmami spoločnosti a garanciami základných práv jednotlivcov, resp. požiadavku proporcionálnosti
medzi zásahom do práva a sledovaným cieľom, pričom nevyhnutnosť rešpektovania tohto princípu sa
zdôrazňuje aj pri zásahoch do práv chránených dohovorom majúcich podobu trestných sankcií.

Aj keď trestnou sadzbou zákonodarca v súlade so zásadou nulla poena sine lege stanovuje súdu

isté mantinely pri jeho rozhodovaní, zároveň mu ponecháva dostatočný priestor pre individualizáciu
trestu podľa okolností konkrétneho prípadu. Trest (osobitne trest odňatia slobody) ako sankcia
predstavuje najcitlivejší a najtvrdší prostriedok štátneho donútenia. Z hodnotového systému právneho
štátu je nutné vyvodiť, že sloboda môže byť zachovaná jedine tak, že sa s ňou bude nakladať
ako s najväčším princípom, ktorý nesmie byť obetovaný účelnosti. Trest realizuje svoje poslanie -

ochranu spoločnosti niekoľkými funkciami, ako sú represia, resocializácia páchateľov trestných činov a
výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti. Vychádzajúc zo zásady humanity treba dodržať
princíp úmernosti represie, aby táto neprekročila mieru nevyhnutnú pre splnenie účelu trestu.

Teoretické východiská penológie poukazujú na potrebu zvoliť optimálnu mieru represie, keďže ani príliš

miernyaniprílišprísnytrestpodľanejnepôsobiavýchovne,aledemoralizujúcoazároveňvarujúpredtzv.
exemplárnym trestaním, spočívajúcim v tom, že sa konkrétna prísnosť trestu neodôvodňuje hľadiskom
individuálnej prevencie, ale potrebou odstrašiť verejnosť ustanovením prehnane prísnych trestov, kde
je zintenzívnením represie potlačený moment prevencie. Moderné humanistické teórie zaoberajúce saúčelom trestu a trestného práva vôbec sú založené na myšlienke, že trestné konanie má sledovať
rovnako preventívny a resocializačný cieľ má totiž prispieť k polepšeniu a náprave páchateľa. Cieľom
trestného konania má byť dosiahnutie toho, aby obvinený páchateľ zaujal ku spáchaniu trestného činu

sebakritický a kajúcny postoj, ktorý sľubuje možnosť jeho nápravy. V takom prípade je dobré, že páchateľ
trest považuje za adekvátny, spravodlivý a súhlasí s ním. V trestnom zákonodarstve právneho štátu nie
je trest sám osebe účelom, nepredstavuje odplatu za spáchaný trestný čin. Takéto ponímanie trestu
sa líši od absolútnych teórií trestu vychádzajúc zo zásady „punitur, ne pecce tur“, teda, „trestá sa, aby
nebolo páchané zlo“. Preto možno nepochybne konštatovať, že páchateľa môže so spravodlivosťou, a

teda aj so spoločnosťou, zmieriť len spravodlivý trest.

Trest, ktorým štát a spoločnosť reaguje na spáchaný trestný čin ako na nespravodlivé konanie, by mal
nespravodlivosť spôsobenú trestným činom napraviť, a nie ešte viac rozmnožiť.

Primeranosť trestu je zároveň nevyhnutným predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu,

keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého
následku jeho protiprávneho konania, pričom v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii
trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže dôjsť. Spravodlivosť trestu tak možno považovať aj za
predpoklad prerastania represívneho pôsobenia trestu do pôsobenia výchovného.

V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu,
ktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu
je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a výmera testu musia byť súdom v každom
konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu. Medzi
skutočnosti, na ktoré by v záujme individualizácie trestu mal súd pri určovaní druhu trestu a jeho

výmery prihliadať, patria napríklad spôsob spáchania činu a jeho následok, miera zavinenia, pohnútka,
priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osoba páchateľa, pomery páchateľa (majetkové, osobné,
rodinné pomery, zdravotný stav páchateľa a jeho rodiny) či možnosť jeho nápravy. Nevyhnutné je
celkové posúdenie osobnosti obžalovaného, jeho osobnostného profilu, charakterových a psychických
vlastností, veku a podobne, ako i individuálne posúdenie pohnútok a dôvodov, ktoré viedli k spáchaniu

trestného činu. Tak ako pri rozhodovaní o vine i pri rozhodovaní o treste sa vnútorné presvedčenie súdu
vytvára na základe logického úsudku, na zodpovednom a starostlivom zhodnotení každej z jednotlivých
okolností prípadu individuálne i v ich vzájomných súvislostiach a v súhrne. Len dôsledné a dôkladné
poznanie veci a všetkých okolností prípadu umožňuje, aby súd v zmysle zásad voľného uváženia,
objektívnosti a diferencovanosti rozhodol o spravodlivej výmere konkrétneho trestu. Výsledkom toho by

malo byť spravodlivé, jasné, zrozumiteľné a presvedčivé rozhodnutie. Požiadavka primeranosti trestu a
jeho individualizácie by mala nútiť súd prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu, na jeho zvláštnosti,
a teda brániť mechanickému postupovaniu súdu pri rozhodovaní o treste.

Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že s prihliadnutím na osobu

obžalovaného a charakter zločinu, ako aj na dobu spáchania skutku, mu uložil nepodmienečný trest
odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej sadzby, t.j. v trvaní 5 rokov.

Podľa § 222 ods. 1, ods. 4 Tr. zák., kto vyláka od iného úver alebo zabezpečenie úveru tým, že ho uvedie
do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru alebo na splácanie úveru, a tak mu spôsobí

malú škodu, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.

Odňatím slobody na päť rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku
1 alebo 2 a spôsobí ním značnú škodu.

Podľa § 39 ods. 1 Tr. zák., ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa
má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane
prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi
uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

Je pravdou, že bol viackrát súdne trestaný, avšak všetky tieto odsúdenia sú zahladené a hľadí sa na
neho, ako keby nebol odsúdený. Od jeho posledného odsúdenia prešla dlhá doba, počas ktorej viedol
riadny život. Skutok, pre ktorý sa teraz proti nemu vedie trestné konanie, spáchal ešte v roku 2012.V Českej republike má družku a dve maloleté deti. Výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody bude
mať na nich veľmi negatívny dopad. Okrem neho sa o nich nemá kto postarať a zabezpečiť ich ako
rodinu. Sú na neho odkázané.

Použitie zákonom stanovenej trestnej sadzby v rozsahu 5 až 12 rokov považuje vzhľadom na dobu,
ktorá uplynula od spáchania skutku, jeho priznanie a potrebu postarať sa o jeho rodinu považuje za
neprimerane prísne.

Uvedomil si nesprávnosť svojho konania a ku spáchanému trestnému činu zaujal kritický postoj. Aj
aktuálny výkon väzby je mu ponaučením. Sľubuje, že trestnej činnosti sa už nedopustí a bude viesť
riadny život a starať sa o svoju rodinu. Svoje konanie veľmi ľutuje.

Z uvedených dôvodov žiada odvolací súd, aby zvážil možnosť uloženia trestu odňatia slobody pod dolnú
hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby.

Družka obžalovaného C. F. v písomných dôvodoch odvolania žiadala odvolací súd o zmiernenie trestu
obžalovanému E. T., s ktorým má dve maloleté deti, žije s deťmi v ubytovni a je vedená na úrade práce.
Dcéra od roku 2019 má zdravotné problémy a v prípade, ak by bol obžalovaný na slobode, by sa ich
životná situácia zmenila.

Krajský súd na podklade podaných odvolaní podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť
a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj
správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a zistil nasledovné.

Obžalovaný E. T. na hlavnom pojednávaní dňa 23. 5. 2018 urobil vyhlásenie podľa § 257 Tr. por., že je
vinný zo spáchania žalovaného skutku.

Následne okresný súd prijal v zmysle § 257 ods. 7, ods. 8 Tr. por. vyhlásenie obžalovaného E. T., že je
vinný zo spáchania skutku a súčasne vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu priznania viny sa nevykoná,

a vykoná iba dokazovanie ohľadne druhu a výmery trestu.

Napadnutý rozsudok je výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného poriadku, a v
ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci.

Zákonom predpísaným spôsobom a v súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Tr. por. vykonal okresný
súd všetky dostupné dôkazy potrebné pre poznanie skutkových okolností nevyhnutných pre zákonu
zodpovedajúce rozhodnutie o obžalobe, vrátane obhajobných tvrdení obžalovaného.

Okresný súd dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. jednotlivo, vo vzájomných

súvislostiach, ako aj v celom ich súhrne logickým a predpísaným spôsobom.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 Tr. por. dostatočne vyložil, o ktoré
dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov
a dôsledne sa zaoberal aj obhajobou obžalovaného E. T..

Krajský súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku, nemal
žiadne pochybnosti o závere okresného súdu, že obžalovaný sa dopustil konania tak, ako je uvedené
vo výroku napadnutého rozsudku.

Okresný súd správne vychádzal z vykonaného dokazovania, a to z výpovede obžalovaného E. T.,
splnomocneného zástupcu poškodenej strany Ing. Y. V., zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX, ako aj
ostatných listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisového materiálu.

Prvostupňový súd v skutkovej vete výroku svojho rozsudku ohraničil a konkretizoval trestný skutok, ktorý

je vyjadrením zisteného skutkového stavu.

V súlade so zákonom tento skutkový stav okresný súd aj správne posúdil, keď konanie obžalovaného
právne kvalifikoval ako zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 4 Tr. zák.Krajský súd sa v plnom rozsahu stotožnil so záverom okresného súdu, že obžalovaný E. T. vylákal od
iného úver tým, že ho uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru, a tak mu

spôsobil značnú škodu.

Rovnako aj pri rozhodovaní o treste obžalovaného okresný súd náležitým spôsobom prihliadol ku
všetkým okolnostiam, ktoré mali vplyv na určenie jeho druhu a výmery.

Trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov nepodmienečne so zaradením obžalovaného do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia aj podľa krajského súdu zodpovedá všetkým
zákonným kritériám pre ukladanie trestu uvedeným v § 34 ods. 1, ods. 4 a § 48 ods. 4 Tr. zák.

Obdobne aj krajský súd hodnotiac osobu obžalovaného dospel k záveru, že účel trestu sledovaný
zákonom bude u neho splnený iba takým druhom a výmerou trestu, aký mu bol uložený súdom prvého

stupňa, a to tak z hľadiska individuálnej, ako aj generálnej prevencie.

Uloženie trestu okresný súd aj vecne správne a zákonne odôvodnil.

Zákonne rozhodol okresný súd aj vo výroku o náhrade škody, ktorý odôvodnil vo svojom rozhodnutí,

pričom krajský súd nezistil ani v tomto smere žiadne pochybenia.

Krajský súd si závery vyjadrené v napadnutom rozsudku osvojil v celom rozsahu, v podrobnostiach na
ne poukazuje, a preto odvolanie obžalovaného ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Ohľadom odvolania družky obžalovaného C. F. krajský súd uvádza nasledovné.

Podľa § 308 ods. 2 Tr. por., v prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť okrem
obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ,
osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovaný

pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená,
môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo
jeho obhajca.

Osobám uvedeným v § 308 ods. 2 Tr. por. (okrem obžalovaného a prokurátora), ktoré sú oprávnené

podať odvolanie v prospech obžalovaného, sa rovnopis rozsudku nedoručuje.

Podľa § 309 ods. 1 Tr. por., odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, a to do 15
dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie

rozsudku.

Podľa § 309 ods. 2 Tr. por., ak sa rozsudok oznamuje tak obžalovanému, ako aj jeho obhajcovi a
zákonnému zástupcovi, plynie lehota od toho oznámenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie.

Podľa § 309 ods. 4 Tr. por., iným osobám uvedeným v § 308 ods. 2 okrem prokurátora sa končí lehota
tým istým dňom ako obžalovanému.

Zo spisového materiálu je zrejmé, že tak obžalovaný E. T., ako aj obhajca obžalovaného boli prítomní na
verejnomzasadnutídňa1.4.2020,pričomodvolaniemohlipodaťdo15-tichdníodoznámeniarozsudku,

teda do 16. 4. 2020.

Keďže v zmysle § 309 ods. 4 Tr. por. družke obžalovaného končí lehota tým istým dňom ako
obžalovanému, teda dňom 16. 4. 2020 a odvolanie podala dňa 4. 5. 2020, čo je zrejmé z pripojenej
poštovej obálky na č.l. 340 spisového materiálu, odvolanie podala oneskorene.

Podľa § 316 ods. 1 Tr. por., odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou
neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktorév tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je
prípustné.

To boli dôvody, pre ktoré krajský súd o odvolaní obžalovaného E. T. rozhodol tak, ako je to uvedené vo
výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.