Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 28, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/217/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2717200972
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2717200972.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr.

FedoraBenkuaMgr.KatarínyArnouldovej,vsporežalobcu:IntrumSlovakia,s.r.o.,Mýtna48Bratislava-
mestská časť Staré mesto, IČO: 35831154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Mýtna 48,
Bratislava, proti žalovanej M. V., nar. XX.X.XXXX, M. XX, A., o zaplatenie 282,84 eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Skalica zo dňa 8. apríla 2019, č.k. 3Csp/28/2017-61,
takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovaná nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal
na žalovanej zaplatenia sumy 282,84 eur s príslušenstvom (výrok I.) a žalovanej oproti žalobcovi priznal
nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu (výrok II.) o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší
súdny úradník (výrok III.). Z odôvodnenia prvoinštančného rozsudku vyplynulo, že žalobca sa žalobou
domáhal na žalovanej zaplatenia 282,84 eur s úrokom z omeškania 5,15% ročne zo sumy 50,07 eur
od 19.8.2014 do zaplatenia, vo výške 5,05% ročne zo sumy 64,93 eur od 19.9.2014 do zaplatenia,

5,05% ročne zo sumy 41,96 eur od 21.10.2014 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 41,96
eur od 19.11.2014 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 41,96 eur od 19.12.2014 do
zaplatenia, a vo výške 5,05 % ročne zo sumy 41,96 eur od 20.1.2015 do zaplatenia a to z dôvodu,
že žalovaná s právnym predchodcom žalobcu Slovak Telekom, a.s., Bratislava, uzavrela Zmluvu o
poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej jej spoločnosť Slovak Telekom, a.s. poskytla služby
riadne a včas, sprístupnila ich, a fakturovala v zmysle zmluvných dojednaní za poskytnuté služby
cenu, pričom však žalovaná faktúry riadne neplatila, dostala sa do omeškania. Na základe zmluvy

o postúpení pohľadávok spoločnosť Slovak Telekom, a.s. ako postupca postúpila pohľadávku voči
žalovanej z titulu nezaplatených faktúr vo výške 284,84 eur na žalobcu ako postupníka. Žalobca k žalobe
pripojil faktúry, zmluvu o postúpení pohľadávok z 5.8.2016 s identifikáciou postúpenej pohľadávky,
zmluvu o poskytovaní verejných služieb. V doplnení žaloby na výzvu súdu žalobca uviedol, že zasiela
upravenú špecifikáciu pohľadávky vzhľadom k tomu, že v predošlej špecifikácii bolo uvedené nesprávne
fakturačné číslo. Zároveň doložil oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 24.8.2016, z ktorého
vyplýva, že ho právny predchodca žalobcu Slovak Telekom, a.s. adresoval žalovanej, oznamoval jej

postúpenie pohľadávok vyúčtovaných vo faktúrach s číslami predloženými žalobcom. Dôkaz o tom, že
postupca dal oznámenie aspoň na prepravu, predložený nebol. Právne súd prvej inštancie vec posúdil
podľa § 43 ods. 1 písm. a), ods. 12 písm. b), § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických
komunikáciách, § 52, § 517 OZ, § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., podľa § 524, § 526,§ 121 ods. 1 a 3 OZ. Žalobca odvodzoval svoje právo na peňažné plnenie od žalovanej zo zmluvy
o poskytovaní verejných služieb, ktorú uzavrela s právnym predchodcom žalobcu. Žalobca tvrdil, že
sa stal novým veriteľom žalovanej titulom nadobudnutia pohľadávky zo záväzkovo-právneho vzťahu

vzniknutého zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb. Tvrdil, že nadobudol voči žalovanej pohľadávku
postúpením od spoločnosti Slovak Telekom, a.s. O existencii zmluvy o postúpení pohľadávok súd nemal
pochybnosti. Svedčí o tom na dôkaz predložená písomná zmluva o postúpení pohľadávok. Spoločnosť
Slovak Telekom, a.s. právo veriteľa na postúpenie svojich pohľadávok voči žalovanej využila v zmysle
§ 524 ods. 1, 2 OZ, pohľadávku postúpila vo forme požadovanej zákonom písomnou zmluvou. Súd

z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil ten právny záver, že žalobe nie je možné
vyhovieť. Pri tomto závere vychádzal zo znenia zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 5.8.2016, v
ktorej je uvedené: zoznam pohľadávok bude vyhotovený podľa písm. a) v písomnej forme a bude
tvoriť prílohu č. 1 zmluvy o postúpení pohľadávok. Žalobca súdu doručil dve špecifikácie pohľadávok,
kde sú uvedené aj údaje zodpovedajúce sčasti podľa dohody strán zmluvy o postúpení pohľadávok, ale
súd nebol týmito dôkazmi presvedčený o tom, že ide práve o prílohu č. 1 v zmysle zmluvy o postúpení

pohľadávok, navyše, keď žalobca predložil špecifikácie rozdielne a také, v ktorých nebolo potrebné
podľa zmluvy o postúpení pohľadávok uvádzať čísla daňových dokladov, faktúr. Dôkaz predložený
žalobcom nesvedčí o tom, že ide o prílohu č. 1, kde mala byť špecifikovaná pohľadávka aj v súhrnnej
sumepostupovanýchpohľadávokpostupcuvočijednotlivémudlžníkovi.Súdprejednávajúcvecsporovú,
v ktorej bolo povinnosťou strán tvrdiť určité právne skutočnosti a tieto v konaní preukázať, mal za

nesporné, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou vznikla platne zmluva o poskytovaní
verejných služieb. Hoci skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela sa považujú
za nesporné, neznamená to však, že tieto skutkové tvrdenia by nemali byť dôkazmi preukázané.
Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe. Žalobca tvrdil, že
na základe pohľadávky vzniknutej zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb je veriteľom žalovanej a

žaloval ju o splnenie dlhu. Osoba, ohľadom ktorej postupca oznámil dlžníkovi postúpenie pohľadávky, je
aktívne vecne legitimovaná na vymáhanie pohľadávky len v prípade, ak zmluva o postúpení pohľadávky
existuje, je platná, a na jej základe skutočne došlo k postúpeniu pohľadávky. Postupník, teda osoba,
o ktorej postupca oznámil dlžníkovi tak, ako sa to stalo v prípade oznámenia zo dňa 24.8.2016 voči
žalovanej, je aktívne vecne legitimovaný na vymáhanie pohľadávky voči dlžníkovi, len ak sa skutočne

stal majiteľom postupovanej pohľadávky. Táto osoba je povinná predložiť súdu relevantné dôkazy
preukazujúce nadobudnutie pohľadávky na základe zmluvy o postúpení pohľadávky. Z ustanovenia
§ 132 CSP vyplýva, že okrem všeobecných náležitostí podania sa v žalobe uvedie pravdivé, úplné
opísanie rozhodujúcich skutočností, označia sa dôkazy na preukázanie rozhodujúcich skutočností. Ak
žalobca tvrdil, že je aktívne vecne legitimovaný, musí to nielen tvrdiť ale o tom predložiť aj relevantné

dôkazy. Súdu bola na dôkaz predložená platná a účinná zmluva o postúpení pohľadávky ale nebola
na dôkaz predložená jej príloha č. 1, dokazujúca, že postupca postúpil na žalobcu práve žalovanú
pohľadávku tak špecifikovanú, že by nebola zameniteľná s inou pohľadávkou. Pre nepredloženie
dôkazu, že bola postúpená postupcom na žalobcu práve tá pohľadávka, ktorú vymáhal žalobca voči
žalovanej, nesplnil žalobca dôkaznú povinnosť v súvislosti s preukázaním, že je osobou oprávnenou na

vymáhanie a že je nositeľom práv prislúchajúcich veriteľovi. O nároku na náhradu trov konania rozhodol
podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP a v konaní žalovanej, ktorá mala plný úspech,
priznal ich náhradu v celom rozsahu.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podal odvolanie žalobca.

Uviedol, že súd prvej inštancie dospel vykonaným dokazovaním k nesprávnemu záveru o absencii
aktívnej legitimácie žalobcu. Rozhodnutie považuje za arbitrárne a príliš formalistické. Súdu predložili
všetky dôkazy, ktorými preukazujú aktívnu legitimáciu žalobcu a to zmluvu o postúpení pohľadávok
s identifikáciou žalovanej postúpenej pohľadávky, spolu s oznámením právneho predchodcu o jej
postúpení. Žalovaná tvrdené skutkové okolnosti nerozporovala, nárok nespochybnila, počas sporu

ostala pasívna. S poukazom na ust. § 151 ods. 1 CSP nebol dôvod nimi uplatnený nárok zo strany
súdu spochybňovať. Súd miesto koncentračnej zásady použil zásadu vyšetrovaciu, čo je v rozpore s
CSP. Správnym hodnotením všetkých predložených dôkazov by musel dospieť k záveru, že im svedčí
žalovaný nárok. Navrhli preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe v celom rozsahu
vyhovel, priznal im žalovaný nárok spolu s trovami konania.

3. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou - stranou sporu (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je
odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené

náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP
a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

5. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 3Csp/28/2017 je určenie povinnosti

žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 282,84 eur s príslušenstvom, titulom nedoplatku zo zmluvy o
poskytovaní verejných služieb uzavretej dňa 17.05.2014 medzi právnym predchodcom žalobcu Slovak
Telekom, a.s. Bratislava a žalovanou.

6. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je posúdiť, či súd dospel k správnemu právnemu záveru,
keď zamietol žalobu pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.

7. Odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pričom má za to, že súd vykonal
dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky správne
vyhodnotil a dospel k správnym skutkovým zisteniam pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre
posúdenie žalobou uplatneného nároku a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery

prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval správne ustanovenia, s poukazom na ust. § 387
ods. 2 CSP odkazuje na písomné vyhotovenie napadnutého rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím
na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu
odchýliť, navyše ak odvolateľ v odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti spôsobilé privodiť
zmenu rozhodnutia.

8. K odvolacím námietkam odvolací súd dodáva nasledovné: aktívna vecná legitimácia je také
hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), resp.
mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie
či už aktívnej alebo pasívnej, je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu

skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán sporu nenamieta.

9. Postúpenie pohľadávky podľa § 524 a nasl. OZ zakladá nový záväzok len medzi postupníkom
a postupcom. Obsahom nového záväzku je prechod pohľadávky z majetku postupcu do majetku
postupníka. Postavenie dlžníka sa mení až tým, že mu postúpenie postupca alebo postupník oznámi

(§ 526 OZ), nemení sa nič na jeho postavení dlžníka teda na jeho povinnosti dlh splatiť. Postavenie
dlžníka sa potom, ako mu niektorý z účastníkov zmluvy o postúpení pohľadávky postúpenie oznámi,
spôsobom predpokladaným v ustanovení § 526 OZ, mení len v tom, že namiesto pôvodnému veriteľovi
musí dlh splniť postupníkovi. Pokiaľ mu postúpenie neoznámi, musí plniť pôvodnému veriteľovi a
takýmto plnením sa zbaví záväzku. Súdna prax dospela k záveru, že relevantné oznámenie postupcu

dlžníkovi o postúpení pohľadávky, bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie
postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku
skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne
dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie, to by mohol len vtedy, ak
by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník. Podľa § 526 ods. 2 OZ platí,

že oznámenie postúpenia doterajším veriteľom zbavuje dlžníka práva požadovať predloženie zmluvy
o postúpení, ibaže by k postúpeniu pohľadávky došlo v rozpore so zákonom. Inak je vo vzťahu k
dlžníkovi postúpenie založené len na oznámení veriteľa o tom, že došlo k postúpeniu, t.j. k zmene
veriteľa. Zo spisu súdu prvej inštancie v preskúmavanej veci vyplynulo, že Slovak Telekom, a.s. uzavrel
so žalovanou dňa 17.5.2014 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb. Dňa 5.8.2016 Slovak Telekom,

a.s. Bratislava uzavrel so žalobcom Zmluvu o postúpení pohľadávok. Uvedené zmluvy doložil k žalobe
spolu so špecifikáciou pohľadávky, o ktorej tvrdil, že je prílohou č. 1 v súlade s článkom II zmluvy o
postúpení pohľadávok. V špecifikácii je uvedené číslo zákazníka, meno zákazníka, jeho adresa, IČO/
rodné číslo, typ zákazníka, typ služby a ďalej tabuľka, ktorá obsahuje poradové číslo, číslo faktúry, dlžnú
sumu v eurách a splatnosť. K žalobe ešte doložil okrem špecifikácie aj jednotlivé faktúry za služby pevnej

siete, na ktorých sú sumy a dátumy splatnosti totožné ako v špecifikácii, avšak nesedia čísla faktúr. Súd
prvej inštancie pred rozhodnutím vo veci vyzval žalobcu, aby súdu predložil v lehote 10 dní prílohu
k zmluve o postúpení pohľadávok, z ktorej bude preukázané, že došlo k postúpeniu pohľadávky voči
žalovanej, ktorá je predmetom sporu, nakoľko súdu bola predložená špecifikácia pohľadávky, z ktorej nieje zrejmé, či ide o prílohu k zmluve o postúpení pohľadávok a v špecifikácii uvedené čísla faktúr nie sú
zhodné s faktúrami predloženými súdu ako dôkazy. Ďalej súd žiadal doručiť dôkaz, že postupca oznámil
postúpenie pohľadávky žalovanej a že žalovaná oznámenie prevzala alebo sa dostalo do jej dispozičnej

sféry. Súd tak vyzval žalobcu, aby si splnil dôkaznú povinnosť a predložil alebo označil dôkaz, že podľa
§ 526 OZ si splnil postupca oznamovaciu povinnosť voči žalovanej. Žalobca po obdržaní výzvy zo strany
súdu doložil novú špecifikáciu pohľadávok, ktorá je totožná s predloženou spolu so žalobou, avšak sú v
nej uvedené, resp. opravené čísla faktúr, tak, že sú totožné s číslami faktúr, ktoré sú ako dôkaz priložené
k žalobe. Súd prvej inštancie uvedenú špecifikáciu doloženú žalobcom nepovažoval za prílohu č. 1 k

zmluve o postúpení pohľadávok a žalobca dôkaz žiadaný súdom o preukázaní doručenia oznámenia o
postúpení žalovanej nepredložil, ani žiaden neoznačil.

10.Odvolacísúdmalzato,žesúdprvejinštanciesprávnenepovažovaldodatočnedoloženú špecifikáciu
pohľadávky za prílohu č. 1 preukazujúcu, že predmetné pohľadávky boli súčasťou zmluvy o postúpení
pohľadávok, čo aj dostatočne a správne odôvodnil, s ktorým odôvodnením sa odvolací súd stotožnil.

Žalobca však nepreukázal a to aj napriek výzve súdu, že oznámenie o postúpení pohľadávok bolo
žalovanej doručené, resp. že sa dostalo do jej sféry dispozície. Nepredložil žiadnu doručenku o tomto
doručení, ani žiaden doklad o tom, že by uvedené oznámenie bolo doručované (napr. poštový hárok),
resp. dané na prepravu.

11. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam tak odvolací súd mal za to, že žalobca
nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu a rozsudok súdu prvej inštancie považoval za vecne
správny a preto ho v súlade s § 387 ods. 1 CSP potvrdil, keď súd rozhodol správne aj o náhrade trov
prvoinštančného konania.

12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 v
spojení s ust. § 255 ods. 1CSP, s použitím Základných princípov čl.4 ods.2 CSP, keď v odvolacom konaní
úspešnej žalovanej ich náhradu nepriznal, nakoľko si ich náhradu neuplatnila a podľa obsahu spisu jej
ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

13. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).