Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, July 7, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2To/56/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6213010301
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Mikluš
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6213010301.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici na verejnom zasadnutí konanom dňa 7. júla 2016 v senáte zloženom
z predsedu senátu JUDr. Jozefa Mikluša a členov senátu Mgr. Jána Bednára a JUDr. Jána Bobora, v
trestnej veci obžalovaného C. U., stíhaného pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zák. a
iné, konajúc o odvolaní obžalovaného a okresného prokurátora voči rozsudku Okresného súdu Veľký
Krtíš sp. zn. 8T/132/2013 zo dňa 31.03.2016, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie okresného prokurátora a obžalovaného C. U. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 8T/132/2013 zo dňa 31.03.2016 bol obžalovaný C. U.
uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa §
20 Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. a pre prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245
ods. 1 Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., a to za skutok, ktorého sa dopustil tak, že

dňa 18.03.2012 o 23.35 h vo Veľkom Krtíši na ulici Lučeneckej spolu s dvomi nestotožnenými páchateľmi
v úmysle odcudziť finančnú hotovosť sa vlámal do predajne Billa tak, že nezisteným spôsobom
obžalovaný rozbil výklad vpravo od hlavných vchodových dverí, vošiel dnu do predajne, kde rozbil
sklenenú výplň dverí kancelárie, v kancelárii nezisteným spôsobom vytrhol zo zeme malý trezor, kde sa
však nenachádzala žiadna finančná hotovosť, zároveň v kancelárii poškodil písací stôl, rozbil sklenené

dvere na počítačovej skrini a počítač na chladenie, čím spôsobil pre spoločnosť BILLA s.r.o., Bajkalská
19/A, 821 02 Bratislava, poškodením vecí škodu vo výške 1.514,28 Eur.

Za toto konanie ho okresný súd odsúdil, a to podľa § 212 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm.
j), § 37 písm. h), m), § 38 ods. 4, § 41 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere
20 mesiacov, pričom podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a § 51 ods. 1 Tr. zák. obžalovanému výkon

trestu odňatia slobody podmienečne odložil a zároveň uložil probačný dohľad nad jeho správaním v
skúšobnej dobe, ktorú okresný súd podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. ustanovil na 3 roky. Podľa § 51 ods. 2, 4
písm. c) Tr. zák. obžalovanému uložil aj príkaz nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu a zaplatiť
peňažný trest, ktorý podľa § 56 ods. 1 Tr. zák. uložil vo výške 2.000,- Eur. Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák.
súd obžalovanému ustanovil pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený,
náhradný trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace. Podľa § 287 ods. 1, 2 Tr. por. obžalovanému uložil

aj povinnosť nahradiť poškodenému BILLA s.r.o., Bajkalská 19/A, 821 02 Bratislava, IČO: 31 347 037,
škodu vo výške 1.514,28 Eur.

Protitomutorozsudkuvzákonomstanovenejlehote,akoosobynatooprávnené,podaliodvolaniejednak
okresný prokurátor vo Veľkom Krtíši, ako aj obžalovaný C. U..

Okresný prokurátor vo Veľkom Krtíši v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že pokiaľ ide o uznanie
viny obžalovaného, tak tento výrok okresného súdu je správny, avšak trest, ktorý obžalovanému okresnýsúd za takto uznanú vinu uložil, považuje za neprimerane mierny. Okresný prokurátor je toho názoru,
že okresný súd precenil osobu obžalovaného, keď považoval uloženie podmienečného trestu odňatia
slobodyunehozadostatočné.Obžalovanýboldoposiaľuž4-krátsúdnetrestanýaajkeďjepravda,žesa

vskúšobnejdobepodmienečnéhoprepusteniazvýkonutrestuosvedčil,okresnýsúdnesprávnedospelk
záveru, že na jeho prevýchovu a nápravu bude postačovať aj podmienečný trest odňatia slobody. Podľa
prokurátora obžalovaného neodradilo ani to, že krátko po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody
sa znovu dopustil trestnej činnosti, a to tej, za ktorú je v súčasnej dobe trestne stíhaný. Už v minulosti
bol viackrát potrestaný za trestné činy krádeže, preto tieto okolnosti mal okresný súd zohľadniť a potom

mal obžalovanému ukladať úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody a pre výkon trestu ho zaradiť
do ústavu so stredným stupňom stráženia.

Obžalovaný C. U. cestou svojho obhajcu v odvolaní uviedol, že z trestnej činnosti, tak ako ho uznal
za vinného okresný súd, sa necíti byť vinný. Podľa jeho názoru okresný súd nesprávne vyhodnotil
dôkazy a jednoznačne len v jeho neprospech tieto dôkazy hodnotil. Súd mal postupovať v zásade

in dubio pro reo, teda v pochybnostiach v prospech obvineného a mal ho podľa správnosti spod
obžaloby oslobodiť. V prvom rade poukázal na legálnosť dôkazu vzorky DNA, ktorá bola použitá v
trestnom konaní, kde prvotnému odberu vzorky DNA za účelom porovnania došlo v úplne inej trestnej
veci, kde ani nebol trestne stíhaný, tak podľa jeho názoru táto vzorka DNA mala by skartovaná a
nemala byť použitá na porovnávanie s biologickým materiálom zisteným na mieste činu. Preto ak bol

takýmto spôsobom získaný dôkaz, je nezákonný a nemal byť voči nemu ani použitý. Naviac on sám
vysvetlil, akým spôsobom sa krvná vzorka dostala na miesto činu, pričom jeho obranu potvrdili aj ďalší
svedkovia,atoE.aR..Podľanázoruobhajobyvdanomprípadezostaloveľanezodpovedanýchotázokz
hľadiskaidentifikáciepáchateľov,identifikáciemotorovéhovozidla,pričomnikdy,niktoneopoznalosobne
obžalovaného ako páchateľa, ktorý sa mal dopustiť trestnej činnosti. Všetci svedkovia popisovali len

neznáme osoby, pričom on ani jedným svedkom nebol stotožnený, kde jediný dôkaz voči nemu je krvná
stopa pri rozbitom skle.

Z uvedeného dôvodu je preto toho názoru, že odsúdenie, ku ktorému došlo, je nesprávne, nezákonné
a navrhol, aby bol napadnutý rozsudok zrušený, vec bola vrátená okresnému súdu na nové konanie a

rozhodnutie a v konečnom dôsledku aby bol spod obžaloby oslobodený.

Na verejnom zasadnutí, kde krajský súd konal o odvolaní obžalovaného, krajský prokurátor uviedol,
že sa v celom rozsahu stotožňuje s podaným odvolaním okresného prokurátora a vzhľadom na osobu
obžalovaného a jeho kriminálnu minulosť navrhol, aby tomuto bol ukladaný nepodmienečný trest odňatia

slobody s tým, aby bolo odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuté.
Naopak obhajca obžalovaného a spolu s ním aj obžalovaný uviedli, že odvolanie okresného prokurátora
nepovažujú za dôvodné, obžalovaný sa v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia osvedčil a
dokonca už má toto odsúdenie aj zahladené, preto odvolanie okresného prokurátora nepovažuje
za správne a pokiaľ ide o odvolanie obžalovaného, domáha sa oslobodenia, keďže obžalovanému

bola prvotná vzorka DNA odobratá v úplne inom prípade a mala byť zničená a nemala byť použitá
na porovnávanie, teda ide o nelegálny dôkaz a preto je aj napadnutý rozsudok podľa obhajoby a
obžalovanéhonezákonný.Obajapotomnavrhliodvolanieokresnéhoprokurátorazamietnuťanapadnutý
rozsudok zrušiť a obžalovaného spod obžaloby oslobodiť.

Krajský súd v Banskej Bystrici na podklade podaných odvolaní v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, pričom dospel k záveru, že ani
jedno odvolanie, teda okresného prokurátora a obžalovaného C. U. nie je dôvodné.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom

pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu, tieto mu umožnili
spravodlivé rozhodnutie v súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Tr. por. a dôkazy aj správne vyhodnotil
jednotlivo, ako aj v ich súhrne v zmysle ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por.

Taktiež krajský súd musí konštatovať, že okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s

ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. uviedol, ktoré skutočnosti vzal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje
skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých skutočností pokladal so zreteľom na výsledky vykonaného
dokazovania za vylúčené alebo pochybné a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov, najmä
tých, ktoré si vzájomne odporovali.Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé aj to, ako sa okresný súd vysporiadal s obhajobou obžalovaného,
prečo neuveril jeho obrane, že sa nedopustil trestnej činnosti a prečo ho uznal vinným.

Krajský súd v Banskej Bystrici nemá preto pochybnosti o správnosti skutkových zistení uvedených vo
výroku napadnutého rozsudku, tieto zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania na hlavných
pojednávaniach okresného súdu a aj podľa názoru krajského súdu je nimi jednoznačne a nepochybne
preukázané, že obžalovaný C. U. sa dopustil žalovanej trestnej činnosti tak, ako to správne uzavrel v

napadnutom rozsudku prvostupňový súd.

Vzhľadom na to, že na skutkových zisteniach, ako aj na právne posúdenie konania obžalovaného sa
podľa názoru krajského súdu podrobne a dostatočne presvedčivo poukazuje v odôvodnení napadnutého
rozsudku, odvolací súd nemá o týchto dôvodoch a záveroch prvostupňového súdu pochybnosti a preto
si tieto úvahy a závery súdu prvého stupňa v celom rozsahu osvojuje, v podrobnostiach na ne odkazuje

a bližšie ich ďalej nebude opakovať.

Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného ohľadne uznania viny, s týmito odvolacími námietkami
sa ani krajský súd nemohol stotožniť. Zo zaistenej vzorky DNA a s porovnaním tejto vzorky s ďalšou
vzorkou v archíve kriminalistického ústavu jednoznačne vyplýva, že osobou, ktorá túto krvnú stopu na

mieste činu vo Veľkom Krtíši zanechala, je práve obžalovaný C. U.. Námietka obhajoby v tom smere,
že pôvodná vzorka DNA po vyhodnotení mala byť zničená, teda nemala byť použitá na porovnávanie
neobstojí, pretože je legálne a zákonné, ak akákoľvek vzorka DNA, ktorú získa zákonným spôsobom
polícia, je uložená v jej databáze pre účely porovnávania v prípade nových stôp DNA. Uvedená
skutočnosť je podchytená aj v trestnom spise a s takýmto postupom prvostupňového súdu, keď námietku

obhajoby neuznal, sa stotožnil aj odvolací súd. Naviac súd neuveril ani výpovediam svedkov, ktorí
mali obžalovanému Horvátovi dosvedčovať, že sa nedopustil trestnej činnosti, svedkom E. a R., keďže
ich svedecké výpovede podľa názoru krajského súdu sú tendenčné a v zjavnom úmysle len prilepšiť
postavenie obžalovaného. Svedkovia, ktorí vnímali vo Veľkom Krtíši na mieste činu dve osoby, ktoré
sa pokúsili krádežou vylomiť trezor z obchodného domu Billa, popísali tieto osoby, avšak vzhľadom na

nočnú hodinu a vzdialenosť, odkiaľ sledovali situáciu je logické, že nemohli presne a konkrétne opoznať
črty tváre a ostatné podrobné okolnosti týchto páchateľov.

Za týchto okolností je potom aj krajský súd toho názoru, že dôkazy, o ktoré svoju vinu oprel okresný súd,
utvárajú dostatočný ucelený obraz o stave konania a preto toto rozhodnutie ohľadne viny obžalovaného

je správne a zákonné.

Vo vzťahu k odvolaniu okresného prokurátora a teda vo vzťahu k uloženému trestu obžalovanému,
krajský súd musí konštatovať, že v tomto smere sa nestotožnil s názorom prokurátora, že je potrebné
obžalovanému ukladať na nápravu a prevýchovu nepodmienečný trest odňatia slobody. Je síce pravdou,

že obžalovaný bol v minulosti 4-krát súdne trestaný, vo väčšine prípadov išlo o majetkovú trestnú
činnosť, pričom z posledného výkonu trestu odňatia slobody bol skutočne prepustený 02.02.2011, a
teda žalovanej trestnej činnosti sa dopustil v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia. Avšak pokiaľ
došlo k rozhodnutiu o vine obžalovaného, uplynula už skúšobná doba podmienečného prepustenia a
dokonca aj Okresný súd Ružomberok vydal osvedčenie o tom, že obžalovaný sa v skúšobnej dobe

podmienečného prepustenia osvedčil. Od prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody po dnešné
odsúdenie tak obžalovaný nebol súdený, nebol potrestaný a preto je krajský súd toho názoru, že prísny
podmienečný trest odňatia slobody so skúšobnou dobou a probačným dohľadom, ako aj peňažný trest
obžalovanému uložený, sú dostatočným trestom pre obžalovaného, aby sa v budúcnosti ďalšej trestnej
činnosti nedopustil.

Za týchto okolností, keďže krajský súd musel konštatovať, že ani jedno odvolanie nepovažoval za
dôvodné, teda odvolanie okresného prokurátora do trestu a odvolanie obžalovaného C. U. do viny a
trestu, postupom podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.

Z týchto dôvodov preto krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.