Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 14, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 22CoCsp/7/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119204807
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kandriková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8119204807.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov

senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Michala Boroňa v spore žalobcu: OTP Banka Slovensko, a.s.,
IČO: 31 318 916, so sídlom Štúrova 5, 813 54 Bratislava, proti žalovaným: 1/ Z. Y.Á., T.. X.X.XXXX, H. N.
XXX, XXX XX R., 2/ M. Y., T.. XX.X.XXXX, H. N. XXX, XXX XX R., o zaplatenie 74.098,30 eura s prísl.,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 12.12.2019 č. k. 9Csp/59/2019-90
takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok okrem výroku I.

II. Odmieta sa odvolanie voči výroku I.

III. Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol takto, cit.:

„I. Žalovaní 1. a 2. s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu
1352,83 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy
- 21,94 € od 26.03.2019 do zaplatenia,

- 164,21 € od 26.04.2019 do zaplatenia,
- 164,54 € od 26.05.2019 do zaplatenia,
- 164,89 € od 26.06.2019 do zaplatenia,
- 165,23 € od 26.07.2019 do zaplatenia,
- 165,58 € od 26.08.2019 do zaplatenia,
- 165,92 € od 26.09.2019 do zaplatenia,
- 166,27 € od 26.10.2019 do zaplatenia,

- 166,61 € od 26.11.2019 do zaplatenia,

a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. U r č u j e, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o OTP refinanc úvere č. XXX/XXXX/XXSU zo

dňa 25.02.2014 Článku V. ods.2 písm. a) v znení
„Dlžník je ďalej povinný zaplatiť banke poplatok za I. upomienku vo výške 25,00 € a za každú ďalšiu
upomienku 25,00 € v prípade nedodržania podmienok zmluvy, ktoré sú splatné v deň odoslania
upomienky.“ je pre svoju neprijateľnosť neplatná.IV. U r č u j e, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o OTP refinanc úvere č. XXX/XXXX/XXSU zo
dňa 25.02.2014 Článku IX. Záverečné ustanovenia v ods.8 v znení

„Zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré medzi nimi vzniknú z tejto zmluvy (alebo po odstúpení
od tejto zmluvy) najmä z dôvodu neplnenia zmluvných povinností a náhrady škody, budú rozhodnuté
v rozhodcovskom konaní na Stálom rozhodcovskom súde Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v
Bratislave.“ je pre svoju neprijateľnosť neplatná.

V. Žalobca n e m á nárok na náhradu trov konania a žalovaným nárok na náhradu trov konania n e
p r i z n á v a.“

2. Citoval ustanovenia § 3 ods. 1, § 39, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 9, § 565 Občianskeho zákonníka,
§ 497 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a § 27 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách.

3. V odôvodnení uviedol, že dňa 25.2.2014 bola medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanými ako
dlžníkmi uzatvorená zmluva o OTP refinanc úvere č. XXX/XXXX/XX G., na základe ktorej žalobca
poskytol žalovaným úver zabezpečený nehnuteľnosťou vo výške 76.160,10 eura. Medzi stranami sporu
došlo k uzavretiu úverovej zmluvy, pričom nešlo o spotrebiteľský úver podľa zákona č. 129/2010 Z.z., ale

išlo o spotrebiteľský právny vzťah podľa Občianskeho zákonníka. Ja toho názoru, že aj keď povinnosť
skúmať bonitu spotrebiteľa pri inom ako spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z. zákon
neukladá, uvedené považoval za samozrejmosť. Podľa neho cieľom poskytnutia úveru zabezpečeného
záložným právom nemá byť uspokojenie sa veriteľa so zabezpečením v zmysle, že pri nesplácaní
úveru sa uspokojí s tým, že spotrebiteľovi „vezme strechu nad hlavou“ za účelom uspokojenia svojej

pohľadávky, ale poskytnutie takéhoto úveru (často v značnej výške a na dlhý čas) iba osobe, ktorá v
čase jeho poskytnutia bez pochybností preukáže, že je schopná ho riadne splácať. Na základe výzvy
súdu prvej inštancie žalobca predložil doklady a to čestné prehlásenie o príjme žalovaného 1. - 750 eur a
čestné prehlásenie o príjme žalovaného 2. - 1150 eur. Tu konštatoval, že reálnosť oznámených príjmov
žalobcanijakonepreveroval,čoumožniložalovanému1.poskytnúťnepravdivúinformáciu.Ďalejžalobca

predložilCreditreporttýkajúcisaibažalovaného1.,zktoréhovyplýva,žeokremsplátkyrefinancovaného
úveru bude ďalej splácať úvery mesačnými splátkami 107 eura a 146 eura. Z uvedeného reportu
ďalej vyplýva odmietnutie iných 2 úverov žalovanému. Dospel k záveru, že ani z týchto informácií
žalobca nevyvodil príslušné závery. Podľa názoru súdu poskytnutie úveru zabezpečeného záložným
právo k obydliu spotrebiteľovi, nie je primárne investíciou, kde vyššiemu riziku má zodpovedať vyšší

zisk, ale vysoko zodpovedným bankovým obchodom. Ak teda banka nepreverovala zodpovedne bonitu
žalovaných, čím ich vystavila možnosti straty obydlia pre neschopnosť splácania svojich záväzkov, bolo
by v rozpore s dobrými mravmi, ak by banka mala mať z takéhoto bankového obchodu výnos vo forme
úroku alebo poplatkov. Žalovanými poskytnuté plnenie vo výške 7.215,36 eura, súd prvej inštancie
započítalnaúhraduistinyúveru.Konštatoval,žekzosplatneniuúverudošlozdôvoduomeškaniasplátok

splatných v čase od 03/2016 do 10/2016, pričom dlžná suma k 6.10.2016 mala byť 2.628,50 eura.
K 6.10.2016 mala byť podľa amortizačnej tabuľky (po zohľadnení odkladu splátok) zaplatená istina
1.593,59 eura + 1197,46 eura. Táto istina podľa prehľadu zaplatených súm poskytnutého žalobcom
zaplatená bola a preto dospel k záveru, že vykonané predčasné zosplatnenie úveru je neplatné.
Žalovaní teda majú povinnosť splácať úver v splátkach, pričom splátka je predstavovaná iba časťou

pôvodne pripadajúcou na istinu. Žalobcovi tak mohla byť priznaná iba nezaplatená istina splatná ku
dňu rozhodnutia súdu., t.j. vo výške 8.568,19 eura. Keďže zaplatená bola suma 7.215,36 eura, dlžná
istina má výšku 1.352,83 eura. V prejednávanej veci mal súd prvej inštancie za to, že výška vedľajšieho
plnenia (poplatku za upomienku) môže byť preskúmavaná z hľadiska primeranosti a výšku 25 eur
považoval vzhľadom na náklady (papier, toner, poštovné s pod.) za zjavne neprimeranú a ako takú za

skrytú zmluvnú pokutu. Neprijateľnosť rozhodcovskej doložky videl súd prvej inštancie v jej zakotvení
pod marginálnu rubriku „Záverečné ustanovenia“, čo považuje za nekalú obchodnú praktiku z hľadiska
jej „nenápadného umiestnenia“ a nepreukázania vysvetlenia podstaty jej prijatia ako aj nepreukázania
skutočnej možnosti výberu, pričom v zmluve vopred pripravené vyhlásenie spotrebiteľa za preukazné
nepovažuje.

4. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“). V konaní prevažne neúspešný žalobca nárok na náhradu trov konania nemáa prevažne úspešným žalovaným žiadne preukazné trovy nevznikli, preto im súd nárok na ich úhradu
nepriznal.

5. Proti tomuto rozsudku, a to voči všetkým jeho výrokom podal odvolanie žalobca v zákonnej lehote
z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 d), e), f) a h) CSP. Nesúhlasil s právnym názorom súdu prvej
inštancie uvedeným v bode 7.5 napadnutého rozsudku. Rovnako sa nestotožnil s výpočtom súdu, ktorý
je uvedený v bode 7.6 napadnutého rozsudku. Nie je pravdou, že by dlh predstavoval iba sumu vo výške
1.352,83 eura. Poukázal na to, že predložil súdu stav pohľadávok - delikventnej sumy k 27.8.2016, (kedy

zasielal výzvu pred zosplatením), 6.10.2016 (kedy zasielal vyhlásenie úveru za predčasne splatný) a
21.10.2016 (kedy nastala účinnosť vyhlásenia úveru za splatný). Je toho názoru, že v danom prípade
nie je jednoznačné, ako súd určoval a postupoval pri výpočte dlžnej sumy žalovaných a v tomto
rozsahu je súdne rozhodnutie nepreskúmateľné. Žalobca ďalej namietal určenie neprijateľnosti zmluvnej
podmienky tykajúcej sa poplatku za upomienky. Podľa jeho názoru, sú poplatky určito, zrozumiteľne a
jasne resp. transparentne upravené v texte úverovej zmluvy a to navyše v samostatnej časti - článku

pod č. V, označeného nadpisom „Poplatky“. Žalovaní sa vopred s týmito poplatkami oboznámili a vedeli
aj dôvod uplatnenia zo strany žalobcu. Z uvedeného dôvodu poplatky uvedené v zmluve nemôžu
byť neprijateľnými podmienkami. Poukázal na skutočnosť, že ani samotná rozhodcovská doložka nie
je neprijateľná a teda neplatná. Poukázal na to, čo žalovaní vyhlásili čl. IX bodu 8 Zmluvy o úvere a
ustanovenie § 93 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách. Žalovaným aj napriek prijatiu rozhodcovskej

doložky nič nebránilo, aby sa so svojim sporom obrátili na všeobecný súd, a preto v danom prípade
nemôže ísť o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací
súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,
alternatívne navrhol zmeniť rozsudok tak, že vyhovie žalobe v plnom rozsahu a zaviaže žalovaných na
náhradu trov konania.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania

(§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a
webovej stránke odvolacieho súdu a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

7. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav

správne, v plnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

8. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa
v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd po preskúmaní odvolacích námietok dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal

vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci
aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedali vykonanému dokazovaniu a
odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových
zisteniachsúduprvejinštanciesaničnezmeniloanivštádiuodvolaciehokonania.Vovzťahukodvolacím
námietkam uvádza nasledovne.

10. Odvolací súd sa najprv vyporiadal s odvolacou námietkou žalobcu, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie je nepreskúmateľné. Je potrebné uviesť, že požiadavka na riadne úplné odôvodnenie
rozhodnutia predstavuje zásadu spravodlivého procesu, vyplýva to aj z judikatúry Európskeho súdu
pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany aj taký, ktorý

nie je pre rozhodnutie významný, bola daná v odôvodnení rozhodnutia odpoveď. Špecifická odpoveď
sa vyžaduje na taký argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúcim (Ruiz Torija c./ Španielsko z
09.12.1994, séria A, č. 303-A; Hiro Balani c./ Španielsko z 9.12.1994, séria A, č. 303-B).11. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého v odôvodnení
rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil a aké
prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany

použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty
strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov
vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil,
prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

12. Odvolací súd považuje rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny a preskúmateľný. Súd prvej
inštancie jasne a zreteľne vysvetlil, z akých dôvodov žalobe vyhovel len v časti nezaplatenej istiny
splatnej ku dňu rozhodnutiu súdu prvej inštancie a prečo vo zvyšku žalobu zamietol. Odôvodnenie jeho
rozhodnutia zodpovedá kritériám odôvodnenia, ktoré sú upravené v § 220 ods. 2 CSP. Nie je možné
konštatovať, že by rozhodovacím procesom došlo k odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom a k
porušeniu práva na spravodlivý súdny proces.

13. Z vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie nepochybne vyplýva, že dňa 25.2.2014 bola medzi
žalobcom ako veriteľom a žalovanými ako dlžníkmi uzatvorená zmluva o OTP refinanc úvere č. XXX/
XXXX/XX SU. Na základe tejto zmluvy žalobca poskytol žalovaným úver zabezpečený nehnuteľnosťou
vo výške 76.160,10 eura.

14. Súd prvej inštancie síce vylúčil použitie zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných
úveroch a pôžičkách na daný zmluvný vzťah vzhľadom na ustanovenie § 1 ods. 3 uvedeného zákona,
avšak aplikoval ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka. V posudzovanej veci bola nesporne zmluva
uzatvorená medzi žalobcom ako dodávateľom, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal

v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3 OZ) a žalovanými,
fyzickými osobami, ako spotrebiteľmi, ktorí pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonali v
rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 4 OZ).

15. Podľa § 3 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych

vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

16. Pojem dobré mravy Občiansky zákonník nedefinuje. Je tomu tak preto, lebo dobré mravy podliehajú
spoločenskému vývoju, ale tiež preto, že vo všetkých jednotlivostiach by bolo ťažké ich vystihnúť.

Vo všeobecnosti však možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných v
demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a
vzájomné rešpektovanie. Je to v podstate súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel v spoločnosti
všeobecne uznávaných. Činnosť namierenú proti uvedeným pravidlám možno označiť za činnosť proti
dobrým mravom.

17. Ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka patrí k právnym normám s relatívne neurčitou
hypotézou, t. j. k právnym normám ktorých hypotéza nie je stanovená priamo právnym predpisom a
ktoré tak prenechávajú súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jedinom prípade sám vymedzil
hypotézu právnej normy zo širokého dopredu vymedzeného okruhu okolností. Pri posudzovaní, či

konanie účastníka občianskoprávneho vzťahu je v súlade či v rozpore s dobrými mravmi, zákon výslovne
neurčuje, z akých hľadísk má súd vychádzať. Rozhodnutie o tom, či sú splnené podmienky pre použitie
ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka je vždy potrebné urobiť po starostlivej úvahe, v rámci
ktorej musia byť zvážené všetky rozhodujúce skutočnosti.

18. Banka k poskytovaniu úveru nemôže pristupovať nezodpovedne a vždy musí zvažovať komu úver
poskytne a komu nie. Malo by byť preto bežnou obchodnou praxou a zvyklosťou zamerať sa pri
poskytovaní úverov nielen na príjmové pomery žiadateľa o úver, ale aj na jeho bonitu, teda na schopnosť
dlžníka úver splácať.

19. Poskytovanie úverov je veľmi vážnym predmetom podnikateľskej činnosti, pretože pri tomto nejde
o odplatu platenú v hotovosti, ale o odloženú platbu bez toho, aby bolo zrejmé, čo postretne dlžníka
po uzavretí zmluvy. Ak je takáto agenda obzvlášť sledovaná z dôvodu neistých pomerov, ktoré môžu
nastať po poskytnutí úveru, potom musia existovať prísne nároky na vyžadovanie povinnosti konaťs odbornou starostlivosťou a vyhodnotiť bonitu spotrebiteľa, keďže na rozdiel od neistých okolností
po uzatvorení zmluvy je stav spotrebiteľa z pohľadu jeho osobných majetkových pomerov v čase
kontraktácie spoznateľný. Je nelogické, až hazardné, poskytovať úver osobe za podmienok, ktoré

neprivodia nič iné, len následný súdny spor, exekúciu, navyšovanie zadlženia. Ak Súdny dvor uznal
ako odradzujúcu sankciu nepriznanie úrokov pri nezodpovednom prístupe dodávateľa na finančnom
trhu pre porušenie konať s odbornou starostlivosťou, potom je podľa názoru odvolacieho súdu úplne
eurokonformné aplikovať § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a porušenie závažnej povinnosti veriteľa
považovať za odporujúce morálke. Zmyslom a cieľom úverovania nemôže byť sledovanie exekúcie

obyvateľstva, najmä u subjektov personálne vybavených v oblasti právnej ako aj ekonomickej.

20. Odvolací súd sa stotožňuje zo záverom súdu prvej inštancie, že žalobca ako banka pri uzatváraní
úverovej zmluvy nepostupoval s náležitou odbornou starostlivosťou pri skúmaní bonity žalovaných s
poukazom na ustanovenie § 27 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách. Nenáležité skúmanie bonity klienta,
resp. podcenenie jeho bonity zo strany dodávateľa správne posúdil ako konanie v rozpore s dobrými

mravmi s dopadom na nárok žalobcu ako veriteľa na úroky a poplatky. Uvedené znamenalo, že doteraz
uhradenú sumu 7.215,26 eura, ako vyplýva zo žalobcom predloženého rozpisu všetkých zaplatených
súm žalovanými (č.l. 50-51 spisu), započítal na úhradu istiny úveru. Odvolací súd podotýka, že žalobca
v odvolaní nevzniesol konkrétne odvolacie námietky k právnemu záveru súdu prvej inštancie o jeho
pochybení pri posudzovaní bonity.

21. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, platného a účinného v čase uzavretia zmluvy, ak ide
o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo
podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne
upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

22. Žalobca tvrdil a preukazoval Listom zo dňa 6.10.2016 s názvom „Vyhlásenie úveru za predčasne
splatný a oznámenie o začatí výkonu záložného práva“, že oznámil obom žalovaným, že predčasne
zosplatňuje úver, a to v 10. deň odo dňa doručenia tejto výzvy, pričom v tento deň sú žalovaní povinní
zaplatiť celý ich záväzok vyplývajúci zo zmluvy, ktorý predstavuje k 5.10.2016 sumu vo výške 76. 074,95

eura. V danom liste taktiež žalobca uviedol, že ku dňu 5.10.2016 je dlžná suma z úverovej zmluvy vo
výške 2.628,43 eura. Vyhláseniu predčasného zosplatnenia úveru predchádzalo doručenie poslednej
výzvy pred zosplatnením“ zo dňa 27.8.2016 obom žalovaným, ktorou sú títo upozornení na omeškanie
s viac ako troma splátkami.

23. Žalobca si v prejednávanej veci uplatnil nárok zo spotrebiteľskej zmluvy. Aby žalobca mohol pristúpiť
k zosplatneniu nesplácanej pôžičky, musia byť splnené podmienky jednak v zmysle ust. § 565, ale i
§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, inak tento úkon nemožno považovať za platný. Vychádzajúc z
amortizačnej tabuľky (č.l. 73 -75 spisu), ktorú predložil žalobca na základe výzvy súdu prvej inštancie,
ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru (06. 10. 2016) mali žalovaní pri zohľadnení odkladu

splátok zaplatiť istinu 2.628,50 eura, čo podľa prehľadu zaplatených súm splnené bolo (zaplatili 7.215,36
eura). Odvolací súd sa tak stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že neboli splnené podmienky
vyhlásenia predčasnej splatnosti podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, keďže v čase zosplatnenia
neboli žalovaní v omeškaní so splácaním úveru. Žalobcovi tak mohla byť priznaná iba nezaplatená istina
splatná ku dňu rozhodnutia súdu, ktorú vyčíslil súdu prvej inštancie vychádzajúc z amortizačnej tabuľky

vo výške 8.568,19 eura. Keďže žalovaní zaplatili doteraz sumu 7.215,36 eura, dospel súd prvej inštancie
k správnemu záveru, že dlžná istina má výšku 1.352,83 eura. Vo vzťahu k priznanej istine preto považuje
odvolací súd námietky žalobcu za nedôvodné.

24. Za nedôvodné považoval odvolací súd aj námietky týkajúce sa posúdenia neprimeranosti

dojednaného poplatku za upomienku vo výške 25 eur. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu
prvej inštancie, že sa jedná o poplatok, ktoré nie je primeraný, predstavuje skrytú sankciu vo vzťahu
k žalovaným ako spotrebiteľom a spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán. Súd prvej inštancie vzhľadom na spotrebiteľskú zmluvu správne ex offo skúmal dojednané
zmluvné podmienky vo vzťahu k uplatneným nárokom po zosplatnení pohľadávky. Z titulu uplatneného

poplatku za upomienku v neprimeranej výške, jeho náhradu vzhľadom na jeho neprimeranosť, ktorého
výšku si spotrebiteľ nedojednal a na uzatvorenú štandardnú formulárovú zmluvu, ho nepriznal. Pri
posúdení obsahu spotrebiteľskej zmluvy platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší (§ 54 ods. 2
Občianskeho zákonníka).25. Žalobca namieta, že poplatky uvedené v bode V. bode 2, písm. a/ Zmluvy o OTP refinanc úvere
boli medzi žalobcom a žalovanými dohodnuté určito, jasne a zrozumiteľne. Odvolací súd zastáva

názor, že kým úrok vyjadruje cenu (odplatu) za úver, poplatky sú cenou za tzv. vedľajšie plnenie.
Ak však má poplatok obstáť z hľadiska súdnej kontroly podľa § 53 ods.1 OZ, musí ísť o plnenie,
ktoré je pre spotrebiteľa skutočné, ktoré znamená preňho význam, alebo inými slovami povedané, má
pre spotrebiteľa pridanú hodnotu. A contrario plnenie, ktoré prevažne nie je v záujme spotrebiteľa, je
plnením, za ktoré môže ísť o poplatok neprijateľný.

26. Odvolací súd nevidí dôvod na odklon od definície neprijateľnej zmluvnej podmienky vyjadrenej v
rozsudku tunajšieho súdu vo veci 18Co/109/2011, cit.: ,,Odvolací súd zastáva názor, že neprijateľnou
zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej
strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je
neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá

je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná
(napr. úroky z omeškania nad limit podľa nar. vl. 87/1995 Z.z.). Za neprijateľnú považuje odvolací
súd aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie,, ktoré mu po
materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného
plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch)“.

27. Poplatok za upomienku vo výške 25 eur mesačne nie je v záujme spotrebiteľa. Poplatky za služby
spojené s administratívnou agendou (ako sú poplatky za výzvy a poplatky za upomienky), predstavujú
plnenia, ktoré nie sú v záujme spotrebiteľa a konanie banky spočívajúce v účtovaní takýchto poplatkov
možno hodnotiť vo vzťahu k spotrebiteľovi ako poškodzujúce. Preto s poplatkami za takéto plnenia

sa spája záver o ich neprijateľnosti. Pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek
úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto
sú poskytované (vykonávané) vo vlastnom záujme dodávateľa.

28. Podľa ustanovenia § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné

ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak
dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa
nepovažujú za individuálne dojednané.

29. Zo Zmluvy o OTP refinanc úvere uzavretej medzi stranami sporu vyplýva, že rozhodcovská doložka
bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá už podpisom zmluvy.

30. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka v Zmluve o OTP refinanc úvere v prejednávanom
prípade koncipovaná, nesvedčí o individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky, ale skôr o zámernom

predkladaní zmluvných podmienok, ktorými žalobca sledoval vylúčenie tohto dojednania spod režimu
súdnej kontroly. Žalobca nepreukázal osobitné vyjednanie rozhodcovskej doložky, resp., že by si
žalovaní osobitne vymienili jej dojednanie, naopak ide o formulárovú zmluvu, ktorú žalovaní nemohli
nijako ovplyvniť a mohol len rozhodcovskú doložku ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým
obchodným podmienkam. Rozhodcovská doložka, ktorá sa nachádza v závere Zmluvy o OTP refinanc

úvere, je teda súčasťou formulárovej zmluvy a z jej predtlače nevyplýva, že sa mohla dať individuálne
ovplyvniť.

31. Rozhodcovská doložka (rozhodcovská zmluva) je zmluvnou podmienkou, u ktorej je význam
posudzovaniakritérií,čisajednáoneprijateľnúpodmienkuzvýraznenýtým,ženajejzákladesadeleguje

právomoc prejednať spor rozhodcom. Spotrebiteľ sa tým vzdáva ústavného práva na prejednanie veci
pred súdom. Preto je dôležité, aby nad všetky pochybnosti bolo preukázané, že spotrebiteľ skutočne
mal vôľu uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, že takéto osobitné vyjednanie má preňho nejaký význam, a že
z hľadiska ochrany spotrebiteľ si túto zmluvnú podmienku osobitne vyjednal.

32. So žalobcom nie je možné súhlasiť, že išlo o naplnenie § 93b zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách,
lebo nedošlo k individuálnemu dojednaniu rozhodcovskej doložky, ktorá bola vopred pripravená na
formulárovom tlačive žalobcu. Možnosť voľby žalovaných neprijať návrh na uzatvorenie rozhodcovskej
zmluvy je len iluzórna, keďže rozhodcovská doložka bola vopred pripravená pre neurčitý počet klientov.Pokiaľ žalovaní chceli uzatvoriť zmluvu o prefinancovaní úveru, museli bezpodmienečne súhlasiť aj so
záverečnými ustanoveniami tejto zmluvy, ktoré obsahovali rozhodcovskú doložku. Odvolacia námietka,
ktorou žalobca poukazoval na plnenie si zákonnej povinnosti v zmysle § 93b zákona č. 483/2001 Z. z.

o bankách, nebola preto dôvodná.

33. Odvolacia námietka oprávneného, že rozhodcovská doložka bola v tomto prípade individuálne
dojednaná a nepredstavuje neprijateľnú podmienku v zmluve a je preto platná, je na základe uvedených
skutočností nedôvodná.

34. Za toho stavu odvolací súd napadnutý rozsudok okrem výroku I. ako vecne správny potvrdil (§ 387
ods. 1 a 2 CSP).

35. Odvolací súd odmietol odvolanie žalobcu proti I. výroku rozsudku v zmysle § 386 písm. b) CSP
ako odvolanie podané neoprávnenou osobou, keďže týmto výrokom bolo žalobe čiastočne vyhovené.

Oprávnenie k podaniu odvolania chýba strane, ktorej výrokom rozhodnutia nebola spôsobená určitá,
hoci i málo významná ujma na jej právach. Subjektívnym predpokladom na podanie odvolania je to,
aby napadnuté rozhodnutie vyznelo v neprospech odvolateľa. Výrokom, ktorým bolo žalobe čiastočne
vyhovené, žalobcovi žiadna ujma spôsobená nebola, a preto žalobca vo vzťahu k tomuto výroku právo
podať odvolanie nemá.

36. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalovaní boli úspešní, no v priebehu
odvolacieho konania im žiadne preukázateľné trovy nevznikli a žalobcovi ako procesne neúspešnej
strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol. Odvolací súd vychádza z čl. 17 Základných

princípov CSP zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP
v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom
prvej inštancie o výške náhrady trov konania za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy konania
nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho
konania.

37. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).