Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 20, 2018

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 9C/207/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116210765
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Mihalčinová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2018:4116210765.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Alenou Mihalčinovou v právnej veci žalobcu: W.. G. X., nar.

XX.XX.XXXX, bytom I. 1, J., zastúpený: Mgr. Iveta Vajdová, advokátka, so sídlom Bárdošova 25,
Bratislava, proti žalovanému: Poľnohospodárske družstvo Neverice, so sídlom Neverice 250, Neverice,
IČO: 00 198 552, zastúpený: Mgr. Jana Martinovičová, advokátka, so sídlom Hviezdoslavova 50, Zlaté
Moravce, o nahradenie vyhlásenia vôle,takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 27.04.2016 sa žalobca domáhal, aby súd nahradil vyhlásenie

vôle žalovaného, že ako predávajúci uzatvára kúpnu zmluvu so žalobcom ako kupujúcim o predaji
nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. L., obec: L., okres: X. C., pozemok parcela registra „E“ evidovaná
na mape určeného operátu:
- parc. č. XXX, druh pozemku: trvalé trávnaté porasty o výmere: XXXX m2, zapísaná na B.
vlastníctva č. XXX, B. vlastníctva vedený Okresným úradom X. C., katastrálny odbor, veľkosť
spoluvlastníckeho podielu predávajúceho X/X,
s nasledovným obsahom:

KÚPNA ZMLUVA

Predávajúci: Poľnohospodárske družstvo Neverice so sídlom v Nevericiach
Neverice č. 250, 951 72
IČO: 00 198 552
zast.: Ing. Peter Horňáček, predseda

Marta Ráczová, členka predstavenstva

a

Kupujúci: W.. G. X., rod. X.
trvalý pobyt: I. 1, XXX XX J.
nar.: XX.XX.XXXX

r. č.: XXXXXX/XXXX

uzavreli v súlade s ustanoveniami § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka túto kúpnu zmluvu za
nasledovných podmienok:I.

Predávajúci je spoluvlastníkom nehnuteľnosti v katastrálnom území L., evidovanej v katastri
nehnuteľností na M. úrade X. C., katastrálny odbor ako parcela registra „E“:

- parc. č. XXX, druh pozemku: trvalé trávnaté porasty o výmere XXXX m2, zapísaná na B.
vlastníctva č. XXX, veľkosť spoluvlastníckeho podielu X/X,

II.

Predávajúci týmto predáva kupujucému podiel na nehnuteľnosti v katastrálnom území L., vo veľkosti
podľa článku I. a kupujúci predmetnú nehnuteľnosť v uvedenom podiele kupuje.

III.

1. Zmluvné strany určili kúpnu cenu za predávanú nehnuteľnosť dohodou v sume 2.000,- Eur/ha, t. j. za
predávanú výmeru 0,087483 ha 174,97 Eur, slovom jednostosedemdesiatštyri eur deväťdesiatsedem
centov.

2. Kupujúci uhradí predávajúcemu kúpnu cenu nasledovne: 1 pri podpise zmluvy a 1 do 7 dní od vkladu
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Náklady spojené s prevodom znáša kupujúci.

IV.

1. Kupujúci prehlasuje, že je podrobne oboznámený so skutočným aj právnym stavom kupovanej
nehnuteľnosti a v tomto stave ju bez výhrad kupuje.

2. Predávajúci prehlasuje, že na predávanej nehnuteľnosti ku dňu podpísania zmluvy neviaznu žiadne

ťarchy ani vecné bremená a že mu nie sú známe žiadne skutočnosti brániace prevodu.

V.

Kupujúci berie na vedomie, že vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti na neho prechádza až dňom

povolenia vkladu v katastri nehnuteľností. Účastníci zmluvy sú svojim prejavom vôle viazaní až do
právoplatného rozhodnutia o vklade. Ak by k prevodu nehnuteľnosti podľa tejto zmluvy nedošlo, sú
povinní vrátiť všetko, čo bolo podľa nej plnené.

VI.

Zmluvné strany prehlasujú, že sú oprávnené s predmetom zmluvy nakladať a ich zmluvná voľnosť nie
je obmedzená. Túto kúpnu zmluvu uzavreli slobodne a vážne, jej obsahu porozumeli a na znak ju
vlastnoručne podpísali.

V Nitre, dňa: deň právoplatnosti rozsudku

Predávajúci: Poľnohospodárske družstvo Neverice - prejav vôle nahradený rozhodnutím súdu

Kupujúci: W.. G. X.

Žalobca si zároveň uplatnil trovy konania.

2. V odôvodnení žaloby žalobca uviedol, že je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej
sa v k. ú. L., obec: L., okres: X. C., pozemok parcela registra „E“ evidovaná na mape určeného operátu:

parc. č. XXX, druh pozemku: trvalé trávnaté porasty o výmere: XXXX m2, zapísaná na B. vlastníctva
č. XXX, B. vlastníctva vedený M. úradom X. C., katastrálny odbor, veľkosť spoluvlastníckeho podielu
predávajúceho X/X. Žalovaný je slovenskou právnickou osobou podnikajúcou v poľnohospodárskej
výrobe. Kúpnou zmluvou uzavretou dňa 21.02.2013 v L. medzi G. B., nar. XX.XX.Z.X, trvale bytom:C. XXX, XXX 72 L. ako predávajúcou a žalovaným ako kupujúcim, došlo k predaju okrem iného
spoluvlastníckeho podielu predávajúcej vo veľkosti X/X nehnuteľnosti vyššie uvedenej na kupujúceho.
E. vlastníckeho práva bol zo strany príslušného úradu povolený dňa XX.XX.XXXX. Žalobca má za to,

že uzavretím predmetnej kúpnej zmluvy došlo k porušeniu zákonného predkupného práva žalobcu,
nakoľko tento nebol zo strany predávajúcej vyzvaný na možnosť využitia svojho predkupného práva
v zmysle § 140 Občianskeho zákonníka. Žalobca ďalej uviedol, že po zistení uvedeného porušenia
predkupného práva vyzval žalovaného listom zo dňa 29.02.2016 na odpredaj spoluvlastníckych podielov
na parcelách podľa bodu I., pri ktorých došlo k porušeniu predkupného práva, do 14 dní od doručenia

výzvy a to za cenu, ktorú zaň žalovaný vyplatil predávajúcej. Žalovaný na výzvu žalobcu nereagoval.
Spoluvlastník, ktorý je oprávnený z predkupného práva má následne na výber, či sa bude pri porušení
predkupného práva zo strany povinného z predkupného práva domáhať vyslovenia relatívnej neplatnosti
o prevode podielu zo spoluvlastníka na tretiu osobu alebo sa bude domáhať voči nadobudateľovi,
aby mu nadobudnutý spoluvlastnícky podiel ponúkol na kúpu za rovnakých podmienok, za ktorých ich
kúpil od pôvodného spoluvlastníka alebo sa uspokojí s tým, že mu zostáva zachované jeho predkupné

právo, ale už voči nadobúdateľovi. Navrhovateľovi teda prislúcha okrem iného oprávnenie domáhať
sa voči žalovanému ako nadobúdateľovi spoluvlastníckeho podielu, aby mu predaný spoluvlastnícky
podiel ponúkol na kúpu za rovnakých podmienok, za ktorých ho kúpil od predávajúcej. Ak tak neurobí
dobrovoľne, oprávnený spoluvlastník má právo domáhať sa na súde vydania rozhodnutia, ktorým sa pri
kúpnej zmluve nahradí prejav vôle nadobúdateľa.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 08.08.2016 uviedol, že navrhuje žalobu zamietnuť. Poukázal
na čl. VII. Zmluvy, v ktorom predávajúca prehlásila, že je oprávnená s predmetom zmluvy nakladať a jej
zmluvná voľnosť nie je obmedzená, nakoľko spoluvlastníci nevyužili svoje predkupné právo. Žalovaný
má za to, že ako kupujúci nemá povinnosť skúmať pravdivosť tohto vyhlásenia. Žalovaný ďalej namietol

premlčanie práva žalobcu domáhať sa neplatnosti právneho úkonu, nakoľko žalovaný sa relatívnej
neplatnosti dovolal až 07.03.2016, t. j. po uplynutí premlčacej doby. Žalovaný má za to, že rozhodným
okamihom pre určenie začiatku plynutia premlčacej doby je urobenie právneho úkonu, a to aj vtedy, keď
sa pre účinnosť právneho úkonu vyžaduje rozhodnutie príslušného orgánu. Takéto rozhodnutie nie je
predpokladom platnosti právneho úkonu, je podmienkou jeho účinnosti. Ten, kto je právnym úkonom

dotknutý, môže sa neplatnosti právneho úkonu dovolať už po jeho uzavretí, ešte predtým, než sa stane
účinným, teda skôr, než dôjde k vydaniu rozhodnutia príslušným orgánom.

4. X. vo svojom vyjadrení zo dňa 05.09.2016 cestou splnomocneného zástupcu uviedol, že nerozporuje
skutočnosť, že žalovaný ako kupujúci nemá žiadnu povinnosť skúmať pravdivosť tvrdenia predávajúcej,

avšak má za to, že je na obozretnosti samotného kupujúceho, ako sa k ochrane svojho nadobúdaného
vlastníckeho práva postaví a či využije všetky dostupné prostriedky, aby si bol skutočne istý, že
vyhlásenie predávajúcej je pravdivé. Kupujúci síce nemá povinnosť zisťovať pravdivosť tvrdenia
predávajúceho,žespoluvlastnícinevyužilipredkupnéprávo,alejepotomužnajehoriziko,aksaniektorý
zo spoluvlastníkov domáha ochrany svojich porušených práv pri takejto transakcii. Dal do pozornosti

aj rímskoprávnu zásadu „vigilantibusiurascriptasunt“, t. j. práva patria len bdelým“, teda tým, ktorí sa
aktívnezaujímajúoochranuavýkonsvojichprávaktorísvojeoprávneniauplatňujúvčasasdostatočnou
starostlivosťouapredvídavosťou.Žalovanýakokupujúcibysimalminimálnevyžiadaťodpredávajúceho
potvrdenie o tom, že prevod podielu bol ostatným spoluvlastníkom skutočne vopred ponúknutý a
neuspokojiť sa len so strohým konštatovaním v zmluve, že ostatní spoluvlastníci nevyužili predkupné

právo. Žalobca ďalej poukázal na to, že v tomto konaní sa nedomáha relatívnej neplatnosti. Žalobca sa
domáha nahradenia prejavu vôle žalovaného na odpredaj podielu za rovnakých podmienok, ako ho sám
nadobudol. Má za to, že k premlčaniu práva žalobcu na nahradenie prejavu vôle súdnym rozhodnutím
resp. na samotný odpredaj za rovnakých podmienok došlo až dňa 29.04.2016. Až týmto dátumom totižto
uplynuli tri roky odo dňa povolenia vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností týkajúceho sa

dotknutého spoluvlastníckeho podielu, pričom žaloba bola podaná dňa 27.04.2016. Žalobca má za to,
že v danom prípade sa právo mohlo prvýkrát vykonať až dňom povolenia vkladu vlastníckeho práva do
katastra nehnuteľností, t. j. dňom 29.04.2013. Až týmto okamihom boli zavŕšené vecnoprávne účinky
kúpnej zmluvy a až týmto okamihom mohol v súlade s právnym poriadkom žalovaný platne previesť
spoluvlastnícky podiel na inú osobu. Vlastnícke právo žalovaného k predmetnému spoluvlastníckemu

podielu tak vzniklo až právoplatným rozhodnutím príslušného správneho orgánu o povolení vkladu
vlastníckeho práva.5. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 26.10.2016 uviedol, že trvá na námietke premlčania. Má
za to, že všetky možnosti opomenutého spoluvlastníka (dovolanie sa relatívnej neplatnosti zmluvy,
ktorou bol prevedený spoluvlastnícky podiel na iného, ponechanie si zachovania predkupného práva

alebo domáhanie sa voči nadobúdateľovi spoluvlastníckeho podielu, aby mu vec ponúkol na kúpu)
vychádzajú z porušenia jeho predkupného práva a toto právo bolo porušené podpísaním kúpnej zmluvy
predávajúcou a nie rozhodnutím Správy katastra o povolení vkladu. Návrh na vklad bol podaný dňa
26.02.2013 a od toho dňa bola na LV č. 968 pre kataster Neverice vyznačená plomba, verejne teda
bolo známe, že dochádza k prevodu konkrétneho spoluvlastníckeho podielu. Okrem toho kataster

spoluvlastníkovi prevádzanej nehnuteľnosti na požiadanie oznámi, kto podiel kupuje a opomenutý
spoluvlastník sa môže už počas konania o vklade domáhať svojich práv spôsobom, ktorý uzná za
vhodné. Nakoľko kataster rozhoduje o návrhoch v poradí, v akom boli doručené, nič nebráni tomu,
aby bol vo veci nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX podaný ďalší návrh. Rozhodnutie správy
katastra o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nie je rozhodnutím, s ktorým by zákon
spájal vznik účinnosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Účinky vkladu podľa ust.

§ 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka spočívajú v nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, t.
j. vo vecno-právnych následkoch a nie v obligačných následkoch zmluvy, ktoré nastali už platným
prijatím návrhu na uzatvorenie zmluvy podľa § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka (R 59/2007, rozsudok
Najvyššieho súdu sp. zn. SR 2Cdo 184/2005, rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. SR 2 Cdo 124/2003).
Už okamihom nadobudnutia účinnosti zmluvy o prevode nehnuteľnosti môže kupujúci s vecou ďalej

nakladať a skutočnosť, že ku vkladu tejto zmluvy do katastra nehnuteľností nedošlo, nie je dôvodom
na zamietnutie vkladu zmluvy o prevode nehnuteľnosti, ktorou kupujúci nehnuteľnosť predal niekomu
ďalšiemu (Ro KS v Brne, sp. zn. 35 Ca 75/1998). Konanie o vklade môže byť prerušené aj na niekoľko
mesiacov, pokiaľ pred podaním návrhu na vklad bol podaný napr. návrh na zápis vecného bremena v
prospech distribútorov elektriny, plynu a pod. alebo ak má návrh odstrániteľné vady. Aj vklad V XXX/

XXXX bol prerušený pre zápis vecných bremien na základe žiadostí podaných na kataster 19.12.2012
a k jeho povoleniu došlo až po ukončení záznamových konaní Z XXXX/XXXX a Z XXXX/XXXX. Nie
je právne odôvodniteľné, aby bol začiatok plynutia premlčacej lehoty ovplyvnený rýchlosťou vybavenia
záznamových konaní.

6. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 22.11.2016 cestou splnomocneného zástupcu uviedol, že má za
to, že pokiaľ by žalovaný prevádzal spoluvlastnícke podiely skôr, ako by katastrálny odbor rozhodol o
zápise vlastníckeho práva, išlo by o porušenie rímskopravnej zásady civilného práva, v zmysle ktorej
prevádzajúci nemôže na iného previesť viac práv ako má sám. Má za to, že nie je správny právny názor,
že už samotným podpísaním zmluvy možno vecou voľne nakladať a previesť ju na tretiu osobu, nakoľko

vlastnícke právo sa nadobúda až právoplatným povolením vkladu vlastníckeho práva do katastra.

7. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 26.11.2018 cestou splnomocneného zástupcu uviedol, že z
podaní žalobcu a žalovaného je nesporná skutočnosť, že bolo porušené predkupné právo žalobcu,
t. j. predávajúca pred uzavretím kúpnej zmluvy so žalovaným, prednostne neponúkla predaj svojho

spoluvlastníckeho podielu na predmetnom pozemku žalobcovi. Žalobca sa nestotožnil v argumentáciou
žalovaného o tom, že nakoľko podľa neho kataster rozhoduje o návrhoch v poradí, v akom bolo
doručené, nič nebráni tomu, aby bol vo veci nehnuteľnosti evidovaných na LV č. XXX podaný ďalší
návrh. Žalobca má za to, že aj keby mu bolo známe, že došlo k uzatvoreniu zmluvy, ktorou bolo
porušenéjehozákonnépredkupnéprávo,vprípade,žebydošlokspäťvzatiunávrhunavkladdokatastra

nehnuteľností, resp. k zamietnutiu návrhu na vklad kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi predávajúcou a
žalovaným, potom by Správa katastra musela zamietnuť aj návrh na vklad následnej kúpnej zmluvy
uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným, nakoľko platí zásada „nemo plus iurisalium transfere
potestquamipsehabet“ (nikto nemôže na iného previesť viac práv ako sám má). Žalovaný sa samotným
uzavretím zmluvy spoluvlastníkom nestal, preto ani nemohol byť nositeľom práv vyplývajúcich z ust. §

123 Občianskeho zákonníka, teda mimo iného práva v medziach zákona s predmetom spoluvlastníctva
nakladať. Žalobca poukázal na ust. § 28 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností,
podľa ktorého právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu o
jeho povolení. Keďže zákon neustanovuje pre premlčanie práva spoluvlastníka nehnuteľnosti domáhať
sa po nadobúdateľovi, aby mu ponúkol spoluvlastnícky podiel ku kúpe zvláštnu premlčaciu lehotu,

premlčuje sa právo vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe podľa § 101 Občianskeho zákonníka,
ktorý upravuje okrem dĺžky premlčacej lehoty aj začiatok jej plynutia. Tým je zásadne deň, kedy právo
mohlo byť vykonané po prvýkrát. Všeobecne platí, že právo môže byť vykonané vtedy, ak vznikne
možnosť podať na jeho základe odôvodnenú žalobu na súd alebo ak sa právo stane nárokom. Keďžesamotná kúpna zmluva má len obligačné účinky, čo znamená, že zaväzuje len účastníkov zmluvy a
jej vecné účinky - nadobudnutie vlastníctva nadobúdateľom nastane až vkladom vlastníckeho práva
do katastra nehnuteľností, trojročná premlčacia doba pre uplatnenie zákonného predkupného práva

podľa § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka začne bežať dňom nasledujúcim po dni, ku ktorému vznikli
účinky vkladu práva do katastra nehnuteľností. Až vtedy sa stane právo osoby z predkupného práva
oprávnenej domáhať sa po nadobúdateľovi, aby mu ponúkol vec ku kúpe nárokom. Začiatok plynutia
všeobecnej premlčacej lehoty podľa § 101 Občianskeho zákonníka je daný objektívnymi okolnosťami
a nie subjektívnou vedomosťou oprávneného o rozhodujúcej skutočnosti. Žalovaný sa samotným

uzavretím zmluvy spoluvlastníkom nestal, preto ani nemohol byť nositeľom práv vyplývajúcich z ust. §
123 Občianskeho zákonníka, teda mimo iného práva v medziach zákona s predmetom spoluvlastníctva
nakladať. Žalobca je toho názoru, že rozhodujúcim dňom s poukazom na § 28 ods. 3 katastrálneho
zákona, § 101 a § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka je deň vzniku právnych účinkov vkladu a
premlčacia lehota začína plynúť nasledujúcim dňom. Žalobca ďalej citoval z Katastrálneho bulletinu č.
1/2012, kde je o. i. uvedené, že správa katastra nemôže zamietnuť návrh na vklad iba s poukazom na

skutočnosť,ženávrhnavkladbolpodanýpouplynutítrochrokovoduzavretiazmluvy,ažetedaúčastníci
od zmluvy odstúpili. V zmysle uvedeného je možné podať návrh na vklad aj po troch rokoch od uzavretia
zmluvy. Spoluvlastník, u ktorého bolo porušené jeho zákonné predkupné právo, by si tak nemohol
uplatniť svoje práva podľa § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka vyplývajúce z porušenia zákonného
predkupného práva, ostalo by mu len predkupné právo voči novému spoluvlastníkovi. Žalobca ďalej

poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/299/2012, v ktorom súd potvrdil
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorý vyvodil, že dňom, kedy sa právo navrhovateľov mohlo vykonať
po prvý raz, je deň, kedy došlo na Správe katastra ku vkladu vlastníckeho práva k predmetným podielom
v prospech žalovaného na základe účinnej kúpnej zmluvy zo dňa 25.07.2007. Žalobca ďalej poukázal
na rozhodnutie Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 1C/74/2008, rozhodnutie Krajského súdu v Banskej

Bystrici sp. zn. 13Co/39/2010 (odcitované v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo/249/210),
podľa ktorých pri prevode vlastníckeho podielu k nehnuteľnosti evidovanej katastrom nehnuteľností
dochádza k prevodu vlastníctva až vkladom do katastra nehnuteľností a až od vkladu začína plynúť
trojročná premlčacia doba na dovolanie sa relatívnej neplatnosti porušenia predkupného práva. Žalobca
taktiež poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33Cdo/3371/2008 z 25.11.2011, ktorý

konštatoval, že trojročná premlčacia lehota k uplatneniu práva podielového spoluvlastníka, ktorého
predkupné právo bolo porušené, domáhať sa od nadobúdateľa, aby mu spoluvlastnícky podiel na
nehnuteľnosti ponúkol ku kúpe, začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, ku ktorému vznikli účinky
vkladu práva do katastra nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy, ktorou bolo predkupné právo
porušené.

8. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalobcu, žalovaného a právneho
zástupcu žalovaného a listinami: žaloba zo dňa 26.04.2016, čiastočný výpis z LV XXX, kúpna zmluva
zo dňa XX.XX.XXXX, list zo dňa XX.XX.XXXX s doručenkou, vyjadrenie žalovaného zo dňa 08.08.2016,
vyjadrenie žalobcu zo dňa 05.09.2016 s prílohami, vyjadrenie žalovaného zo dňa 26.10.2016, návrh na

začatie konania zo dňa 08.08.2016, návrh na vklad vlastníckeho práva zo dňa 25.02.2013, rozhodnutie
č.: V XXX/XXXX-X zo dňa 26.03.2012, vyjadrenie žalobcu zo dňa 22.11.2016 s prílohami a zistil
nasledovný skutkový a právny stav:

9. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní uviedla, že v plnom rozsahu zotrváva na ich návrhu tak,

ako je opísané v žalobe podanej dňa 27.04.2016. Vo vyjadrení zaslanom súdu dňa 26.11.2018 zároveň
poukázala na rozhodnutia citovaných súdov, v ktorých súdy jednoznačne počítali začiatok premlčacej
lehoty od doby právoplatnosti vkladu. V súvislosti s uvedeným poukázala aj na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR, ďalej na stanovisko Úradu geodézie a kartografie, ktoré bolo publikované v Katastrálnom
bulletine1/2012,kdenielensúdyaleajautorikomentárovnajnovšíchtaknaSlovensku,akoajvČechách

dospeli k záveru, že predmetom zavkladovania kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností môžu byť aj
zmluvy, ktoré boli uzavreté pred viac ako tromi rokmi, čo znamená, že ak je uzavretá zmluva aj 10
rokov, pričom nebol podaný návrh do katastra nehnuteľností, je možné túto zmluvu zavkladovať aj po
uplynutí 3-ročnej lehoty. Vzhľadom k týmto najnovším stanoviskám a rozhodnutiam je toho názoru,
že ak by sa mala premlčacia lehota počítať odo dňa obligačných účinkov, prakticky by to znamenalo

neaplikovateľnosťniektorýchprávspoluvlastníkavprípadeporušeniapredkupnéhopráva,atotakvčasti
domáhať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu, ako aj nároku na uzavretie kúpnej zmluvy na základe
rovnakých podmienok, za ktorých bola uzavretá kúpna zmluva, ktorou bolo porušené predkupné právo
spoluvlastníka. Žalovaný vo svojom podaní citoval rozhodnutia, avšak nejednalo sa o riešenie totožnejotázky, pričom treba poukázať, že jedná sa o pomerne staré rozhodnutia súdov. Právo ako také je
dynamická vec a aj súdne rozhodnutia sa menia v nadväznosti nielen na zmenu právnej úpravy, ale aj na
zmenu spoločenských udalostí posunom hodnotenia súkromnoprávnych vzťahov. Poukázala na to, že

žalovaný vo svojom vyjadrení si sám rozporoval vyhláseniami o vecno-právnych a obligačných účinkov,
čománadväznosťajnaplynutiepremlčacejlehoty.Žalovanýprisvojejargumentáciipoužívaskutočnosti,
že vykupuje pozemky respektíve spoluvlastnícke podiely na vykonávanie jeho poľnohospodárskej
činnosti. Predmetný pozemok je v katastri nehnuteľností evidovaný ako trvalý trávnatý porast, na ktorom
nevykonáva svoju poľnohospodársku činnosť a ani neplatí nájomné žalobcovi ako spoluvlastníkovi

pozemku. Žalovaný argumentoval prehlásením predávajúcej v kúpnej zmluve, že zmluvné strany
prehlasujú, že sú oprávnené s predmetom zmluvy nakladať a ich zmluvná voľnosť nie je obmedzená,
nakoľko spoluvlastníci nevyužili svoje predkupné právo. K uvedenému konštatuje, že z textu zmluvy je
zrejmé, že zmluvu pripravovala právna zástupkyňa žalovaného, ktorá je v čl. VII zmluvy splnomocnená
na zastupovanie o vklade na opravu chýb v písaní a v počítaní alebo iných nedostatkov podania aj
formou dodatku a na preberanie písomností vo veci vkladu. Predávajúca v čase uzatvárania zmluvy

mala 79 rokov, jedná sa o osobu bez právnického vzdelania. Žalovaný podľa ich názoru konal minimálne
v rozpore s dobrými mravmi pri uzatváraní tejto kúpnej zmluvy, nakoľko mal veľmi dobrú vedomosť
o existencii predkupného práva spoluvlastníkov a sám zakomponoval do čl. VII kúpnej zmluvy, že
spoluvlastníci si neuplatnili predkupné právo. Žalovaný uzatvoril tak aj kúpnu zmluvu so splnomocnenou
osobu ďalšieho spoluvlastníka na predmetnej parcele, kúpna zmluva bola uzavretá medzi R. T. C.. V

roku 2015 taktiež nerešpektoval predkupné právo tým, že spoluvlastník T. E. bol osobou zomrelou,
ako iný údaj na LV je vyznačená Správa Slovenského pozemkového fondu. Ďalej uviedla, že od tejto
kúpnej zmluvy bolo odstúpené a žalovaný tak nenadobudne ani ďalší podiel na predmetnej parcele.
Podľa jej posledného nahliadnutia do LV nie je jej známe, že by bolo vyznačené vecné bremeno alebo
ťarchy. V prípade, ak k dnešnému dňu existujú nejaké ťarchy, uvedený nedostatok môže byť odstránený

priamo pri vyhlásení súdneho rozhodnutia. Žalovaný argumentoval v rámci svojho prednesu ďalej
tou skutočnosťou, že nebola predložená respektíve uzavretá dohoda spoluvlastníkov, k uvedenému
žalobca uvádza, že túto ani pri výkone predkupného práva nie je potrebné uzatvárať vzhľadom
k zákonnému postupu ponúknutia spoluvlastníckeho podielu k predaju ostatným spoluvlastníkom.
Ďalej uvádza, že čo sa týka predkupného práva, žalovaný okrem argumentácie článku VI. kúpnej

zmluvy, ktorej návrh pripravoval on sám, neprodukoval doposiaľ žiaden dôkaz, ktorým by dosvedčil, že
prehlásenie článku VII. je založené na objektívnych a pravdivých skutočnostiach. Žalovaný poukázal
na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, v ktorom súd priznal alikvótnu čiastku spoluvlastníkovi, ktorý sa
domáhal nahradenia vyhlásenia vôle. Uvedené rozhodnutie je zatiaľ jediné a je zo strany právnikov
dlhé roky podrobované kritike, nakoľko nie je súladné s podstatou predkupného práva spoluvlastníctva

historicky upravenom v oblasti občianskeho práva. Podstatou predkupného práva je, aby sa eliminoval
počet spoluvlastníkov k nehnuteľnosti a nie naopak, aby sa ich počet zvyšoval, čo vedie následne k
množeniu sporov medzi spoluvlastníkmi. Pri uvedenom konštatuje, že už z tohto dôvodu rozmanitých
spoluvlastníckych štruktúr rezort poľnohospodárstva a spravodlivosti pripravuje právnu úpravu, ktorá by
eliminovala nežiadúci stav množstva spoluvlastníkov na pozemkoch. K rozhodnutiu Najvyššieho súdu

SRuvádza,žejejedinéazatiaľžiadneinérozhodnutienekopírovaloprávnynázorvyslovenývcitovanom
rozhodnutí, zrejme z toho dôvodu Najvyšší súd SR ani nezaujal stanovisko k uvedenému rozhodnutiu,
ktoré bolo kritizované odborníkmi z právnej praxe. Žalovaný vo svojej argumentácii poukázal ďalej na
nájomnú zmluvu uzatvorenú medzi ním a G., že táto sa zaviazala v predmetnej nájomnej zmluve zdržať
sa akéhokoľvek konania smerujúceho k obmedzeniu nájomcu. Uvedené jej nebolo zo strany žalovaného

doručené, avšak aj napriek tomu žalobcovi nie je zrejmé, k čomu má slúžiť táto argumentácia, keďže
nájomný vzťah zanikol nadobudnutím vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam žalovaným. Ďalej žalovaný
argumentoval komentárom k § 101 Občianskeho zákonníka, neuviedol pritom o aký komentár sa jedná
a z ktorého roku. Tak ako právna zástupkyňa žalobcu uviedla v prednese žaloby, právne názory sú
dynamický proces neustále sa vyvíjajúci, preto sa nestotožňuje s argumentáciou neurčitého komentára,

neurčitej edície. Ďalej by chcela uviesť resp. doplniť prednes k žalobe, že aj keď právo treba vnímať
ako dynamický proces, toto sa odráža od základných zásad určených rímskym právom, naďalej platí
a bude v rámci minimálne kontinentálneho práva rímska zásada - nemo plus iuris ad aloium transfere
potest quam ipse habet, v prípade ak by žalobca podal žalobu na súd pred tým, ako by bol v zmysle
§ 28 ods. 3 katastrálneho zákona povolený vklad vlastníckeho práva žalovaného, žaloba by bola s

vysokoumieroupravdepodobnostisúdomzamietnutá,nakoľkobynebolaosvedčenápasívnalegitimácia
žalovaného. Žalovaný argumentoval účinnosťou predkupného práva rôznymi argumentáciami, ktoré
vychádzajú zo súdnych rozhodnutí, avšak je potrebné rozlišovať či ide o právny úkon, na základe
ktorého sa nadobúda spoluvlastnícky podiel, kde nie je nadobudnutie vlastníckeho práva naviazané naprávoplatné rozhodnutie správy katastra. K dispozícii bolo dané súdu aj rozhodnutie Najvyššieho súdu
ČR z roku 2011, kde boli podrobne rozoberané účinky vkladu, čo je potrebné zas brať v určitom kontexte,
nakoľko aj v ČR sa menil katastrálny zákon a boli napríklad účinky priznané spätne ku dňu podania

návrhu na vklad. V každom prípade súd dospel k záveru, že v prípade nehnuteľností plynie premlčacia
lehota až vkladom do katastra.
Ďalejmázato,žepoukazovaniežalovanéhonaexistujúcuplombupripodanínávrhunavkladdokatastra
nehnuteľností nie je relevantné, nakoľko predmetom mohol byť aj prevod alebo darovanie osobe blízkej,
kde je výnimka z predkupného práva. Poukazovanie žalovaného na formuláciu čl. VII. kúpnej zmluvy,

na základe ktorej nadobudol spoluvlastnícky podiel, ktorým bolo porušené zákonné predkupné právo
je irelevantné a poukazuje na konanie žalovaného v rozpore s dobrými mravmi. Obrana žalovaného
spočívajúca v poukazovaní na tento článok je amorálna, keďže zmluvu pripravoval on sám. Taktiež
ako amorálne sa javí aj špekulatívne vykladanie zákona o nájme pôdy, keď žalovaný tvrdí, že nebol
povinný zisťovať vlastníkov, žalovaný mal veľmi dobrú vedomosť, kto je spoluvlastníkom, to znamená, že
neplatením nájomného sa úmyselne bezdôvodne obohacoval. Poukazovanie na druhú zmluvu uzavretú

s R. bolo síce mimo predmet tohto sporu, avšak bolo to v súvislosti s poukázaním na skutočnosť, že
žalovaný bežne praktizuje a úmyselne obchádza predkupné práva.

10. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že v uvedenej právnej veci namieta
premlčanie práva žalobcu domáhať sa z titulu porušenia predkupného práva voči žalovanému ako

nadobúdateľovi spoluvlastníckeho podielu, aby mu parcelu V. ponúkol na kúpu. Trvá na stanovisku,
že predkupné právo žalobcu bolo porušené podpísaním kúpnej zmluvy predávajúcou G. B. dňa
XX.XX.XXXX a nie rozhodnutím správy katastra povolením vkladu zo dňa 29.04.2013. Návrh na vklad
bol podaný dňa 26.02.2013 a od tohto dňa bola na LV č. XXX pre kataster L. vyznačená plomba - verejne
teda bolo známe, že dochádza k prevodu konkrétneho spoluvlastníckeho podielu. Námietku premlčania

opiera o rozsudok Najvyššieho sudu SR č. 4Cdo 37/2007, podľa ktorého nárok uplatniť predkupné právo
vzniká dňom podpísania kúpnej zmluvy, ktorou bolo porušené predkupné právo žalobcu. Toto právo
bolo porušené už v okamihu, kedy došlo k vzniku právneho úkonu kúpnej zmluvy, lebo vtedy vznikol
právny dôvod, ktorý je základom porušenia predkupného práva. Okamih, kedy došlo k porušeniu práva
nemožno posúvať až do dňa zápisu, teda vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti, pretože

sa jedná o modus, ktorým sa úradne zavŕšuje súkromnoprávny úkon a ktorý má právny význam pre
prevod vlastníckeho práva a nie pre právny úkon ako taký. Z toho dôvodu 3-ročná premlčacia doba
začína plynúť dňom, kedy došlo k uzavretiu právneho úkonu. Ďalej sa opiera o rozhodnutie Najvyššieho
súdu ČR 32Odo 568/2002, podľa ktorého právo dovolať sa neplatnosti sa premlčuje vo všeobecnej
premlčacej dobe 3-ročnej, ktorá začína plynúť dňom, kedy došlo k uskutočneniu právneho úkonu, ktorým

nebolo predkupné právo rešpektované a to aj v prípade, že k právnemu úkonu bolo treba ešte úradné
rozhodnutie. Súčasne sa odvoláva na výklad § 101 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého rozhodným
okamihom pre určenie začiatku plynutia premlčacej doby je urobenie právneho úkonu a to aj vtedy,
keď sa pre účinnosť právneho úkonu vyžaduje rozhodnutie príslušného orgánu. Takéto rozhodnutie
nie je predpokladom platnosti právneho úkonu, ale je podmienkou jeho účinnosti. Ten, kto je právnym

úkonom dotknutý, môže sa neplatnosti právneho úkonu dovolať už po jeho uzavretí, ešte pred tým
než sa stane účinným, teda skôr než dôjde k vydaniu právoplatného rozhodnutia príslušných orgánov.
Okrem premlčania práva žalobcu poukazuje na nedostatky kúpnej zmluvy obsiahnutej v žalobe, ktoré
rovnako považuje za dôvod zamietnutia žaloby. Žalobca si uplatňuje nárok na celý podiel žalovaného
na X/X-inu parcely č. XXX evidovanej v LV č. XXX, v žalobe však neuvádza ako sa vyporiadal s tým,

že nie je jediným spoluvlastníkom predmetnej parcely. Podľa druhej vety § 140 Občianskeho zákonníka
ak sa spoluvlastníci nedohodnú na výkone predkupného práva majú právo vykúpiť podiel pomerne
podľa veľkosti podielu. Existencia takejto dohody nebola preukázaná, preto namieta neopodstatnenosť
nárokovaného podielu 1/6-ina uvedeného v článku predkupnej zmluvy s odkazom na článok I. zmluvy
a následne nesprávnosť kupovanej výmery a kúpnej ceny uvedenej v ods. 1 článku 3. V čl. IV. ods.

2 zmluvy je prehlásenie ohľadom vecných bremien v rozpore so zápisom v časti C listu vlastníctva č.
968, keďže prejav vôle predávajúceho má byť nahradený súdnym rozhodnutím, nemal by byť nahradený
na zmluve s vecnými alebo formálnymi nedostatkami. Nedostatky zmluvy pri katastrálnom konaní
nebolo možné odstrániť dodatkom podpísaným účastníkmi a konanie by bolo zastavené. V ďalšom
zotrváva na vyjadreniach žalovaného z 08.08.2016 a 26.10.2016 a dopĺňa, že predávajúca G. B. má

so žalovaným uzavretú nájomnú zmluvu z 05.02.2005, v ktorej sa v čl. III. ods. 2 zaviazala zdržať sa
počas nájomného vzťahu akéhokoľvek konania, ktoré by nájomcu obmedzovalo v užívaní prenajatých
pozemkov. K námietke neopodstatnenosti nárokovateľného podielu dopĺňa, že sa opiera o rozsudok
a Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 91/2008, podľa ktorého spoluvlastník, ktorý sa domáha svojhonároku má právo len na pomernú časť podielu a nadobúdateľovi pripadá len taký spoluvlastnícky podiel,
ktorý by inak patril len tým spoluvlastníkom, ktorých by sa prevody nedomáhali. Z toho vyplýva, že
žalobca má právo vykúpiť kúpnou zmluvou prevedený spoluvlastnícky podiel len pomerne a žaloba o

priznanie 1/6-iny nie je opodstatnená. Pani B. v čl. VII. kúpnej zmluvy z 21.02.2013 prehlásila, že jej
zmluvná voľnosť nie je obmedzená, nakoľko spoluvlastníci nevyužili svoje predkupné právo. Žalovaný
bol teda pri kúpe podielu dostatočne obozretný a nemal dôvod zisťovať, či skutočne došlo k ponuke
na odkúpenie spoluvlastníkom. Žalovaný kupuje pozemky, na ktorých vykonáva poľnohospodársku
výrobu od roku 2003 a iba v troch prípadoch došlo zo strany predávajúcich k opomenutiu predkupného

práva spoluvlastníkov. Oprávnené nároky uplatnené v zákonnej lehote boli vždy doriešené mimosúdnou
dohodou. Z toho dôvodu navrhujú predmetnú žalobu o nahradenie prejavu vyhlásenia vôle zamietnuť
a priznať náhradu trov konania vo výške 100 %. Otázka užívania parcely nie je predmetom konania,
takisto nie sú predmetom konania náležitosti kúpnej zmluvy, ktorou nehnuteľnosť nadobudli, to je na
posúdení katastra, či zmluva spĺňa podmienky pre vklad do katastra. Pani Ladányiová v čase predaja
bola svojprávna osoba, ktorá bola schopná si zmluvu prečítať a každému predávajúcemu zmluvu aj

vysvetlia, povinnosti z predkupného práva sú povinnosťami spoluvlastníka ako predávajúceho, do nich
nemôžeme zasahovať. Ťarcha bola napísaná v LV už v čase podania žaloby. To, že mali doložiť nejaké
doklady o predkupnom práve tiež nie je predmetom konania. Predkupné právo síce má limitovať počet
spoluvlastníkov, ale počet spoluvlastníkov sa nezmenil. Zmluva s p. R. C. nie je predmetom konania,
takisto ani nájomná zmluva. Pripravované právne úpravy nie sú pre tento spor zaväzujúce. K záveru

ešte kde sa uviedlo, že ak by žalobca podal žalobu pred povolením vkladu vlastníckeho práva, súd by
žalobu zamietol, iba odkazuje na skutočnosť, že žaloba bola podaná v posledný deň 3-ročnej premlčacej
lehoty, teda už dávno potom, čo družstvo bolo vlastníkom. Navrhuje žalobu zamietnuť z titulu premlčania
a z uplatnenia nesprávneho podielu predmetnej parcele.

11. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že spornú nehnuteľnosť užívajú, vykonávajú na nej
poľnohospodársku činnosť. Má za to, že to, čo povedala právna zástupkyňa žalobcu je zavádzajúce. Do
roku 2017 neboli povinní zisťovať vlastníctvo pôdy, na ktorej Poľnohospodárske družstvo hospodárilo,
túto povinnosť mal vlastník nehnuteľnosti. Tento rok sa zákon zmenil, sú povinní ľudí informovať o pôde,
ktorú užíva Poľnohospodárske družstvo a predložiť im nájomné zmluvy. Túto zmluvu už má na stole,

dokonca roka ju žalobca dostane. Má za to, že žaloba nie je dôvodná, lebo si nárokuje na celý podiel a
nielen na svoju alikvótnu časť svojho spoluvlastníckeho podielu.

12. Súd na pojednávaní pripustil zmenu petitu žaloby tak, že v článku IV. kúpnej zmluvy bude vypustený
bod. 2.

13. Podľa § 40a Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu
podľa ustanovení § 49a , 140
, § 145 ods. 1 ,§479, § 589 ,
§ 701 ods. 1 a § 741b ods.
2 , považuje sa právny úkon za
platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti
sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený

vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40 ). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o
cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom
dotknutý, neplatnosti dovolá.

14.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

15. Podľa § 140 Občianskeho zákonníka, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci
predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, 117 ). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo
vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.16. Podľa § 602 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto predá vec s výhradou, že mu ju kupujúci ponúkne
na predaj, keby ju chcel predať, má predkupné právo. Také právo možno dohodnúť aj pre prípad iného
scudzenia veci než predajom.

17. Podľa § 603 ods. 1 až3 Občianskeho zákonníka, predkupné právo ukladá povinnosť iba tomu, kto
sľúbilvecponúknuťnapredaj.Predkupnéprávomožnodohodnúťajakovecnéprávo,ktorépôsobíajvoči
nástupcom kupujúceho. Zmluva sa musí uzavrieť písomne a predkupné právo sa nadobúda vkladom
do katastra nehnuteľností. Ak predávajúci nekúpil vec ponúknutú kupujúcim, zostáva mu zachované

predkupnéprávoajvočijehoprávnemunástupcovi.Aksapredkupnéprávoporušilo,môžesaoprávnený
buď od nadobúdateľa domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane predkupné právo
zachované.

18. Podľa § 1 ods. 1zákona č. 162/1995 Z. z. katastrálny zákon, kataster nehnuteľností je geometrické
určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam,

a to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene, o predkupnom práve, ak má mať účinky
vecného práva, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo
správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú
alebo majú trvať najmenej päť rokov.

19. Podľa § 28 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z., práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1
ods. 1 vznikajú, menia sa alebo
zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

20. Podľa § 28 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z., právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného

rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení.

21. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

21.1. V predmetnom konaní nebolo sporné, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti

nachádzajúcej sa v k. ú. L. pozemok parcela registra „E“ evidovaná na mape určeného operátu: parc. č.
242, druh pozemku: trvalé trávnaté porasty o výmere: XXXX m2, zapísaná na B. vlastníctva č. XXX, B.
vlastníctva vedený M. úradom X. C., katastrálny odbor, veľkosť spoluvlastníckeho podielu X/X. Taktiež
nebolo sporné, že kúpnou zmluvou uzavretou dňa 21.02.2013 v L. medzi G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom: C. XXX, XXX XX L. ako predávajúcou a žalovaným ako kupujúcim, došlo k predaju okrem iného

aj spoluvlastníckeho podielu predávajúcej vo veľkosti X/X nehnuteľnosti vyššie uvedenej na kupujúceho.
Vklad vlastníckeho práva bol zo strany príslušného úradu povolený dňa 29.04.2013. V konaní nebolo
preukázané, že by povinný spoluvlastník (t. j. predávajúca G.) ponúkla žalobcovi ako podielovému
spoluvlastníkovi na odpredaj sporný spoluvlastnícky podiel. Súd sa stotožnil s názorom právneho
zástupcužalobcu,žejenaobozretnostisamotnéhokupujúceho,akosakochranesvojhonadobúdaného

vlastníckeho práva postaví a či využije všetky dostupné prostriedky, by si bol skutočne istý, že vyhlásenie
predávajúcej o tom, že ostatní podieloví spoluvlastníci nevyužili svoje predkupné právo, je pravdivé.
Kupujúci síce nemá povinnosť zisťovať pravdivosť tvrdenia predávajúceho, že spoluvlastníci nevyužili
predkupné právo, ale je potom už na jeho riziko, ak sa niektorý zo spoluvlastníkov domáha ochrany
svojich porušených práv pri takomto predaji. Z uvedeného teda vyplýva, že zákonné predkupné právo

žalobcu bolo porušené.

21.2. Pokiaľ ide o námietku premlčania, ktorú vzniesol žalovaný, súd túto námietku nepovažoval
za dôvodnú. Súd mal za to, že účinky kúpnej zmluvy zo dňa 21.02.2013 nastali jej vkladom, t. j.
dňom 29.04.2013 (uvedené mal súd za preukázané z rozhodnutia Správy katastra X. C. V XXX/XX

zo dňa XX.XX.XXXX). Žaloba bola na súd podaná dňa 27.04.2016, premlčacia lehota uplynula dňa
29.04.2016, a teda k premlčaniu práva žalobcu nedošlo. Súd sa stotožnil s právnym názorom právneho
zástupcu žalobcu, že v danom prípade sa právo mohlo prvýkrát vykonať až dňom povolenia vkladu
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, t. j. dňom 29.04.2013. Až týmto okamihom boli zavŕšené
vecnoprávne účinky kúpnej zmluvy a až týmto okamihom mohol v súlade s právnym poriadkom žalovaný

platne previesť spoluvlastnícky podiel na inú osobu. Vlastnícke právo žalovaného k predmetnému
spoluvlastníckemu podielu tak vzniklo až právoplatným rozhodnutím príslušného správneho orgánu o
povolení vkladu vlastníckeho práva. Žalovaný sa samotným uzavretím zmluvy spoluvlastníkom nestal,
preto ani nemohol byť nositeľom práv vyplývajúcich z ust. § 123 Občianskeho zákonníka, teda mimoiného právo v medziach zákona s predmetom spoluvlastníctva nakladať. Súd rovnako poukazuje
na ust. § 28 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností, podľa ktorého právne účinky
vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení. Keďže zákon

neustanovuje pre premlčanie práva spoluvlastníka nehnuteľnosti domáhať sa po nadobúdateľovi,
aby mu ponúkol spoluvlastnícky podiel ku kúpe zvláštnu premlčaciu lehotu, premlčuje sa právo vo
všeobecnej trojročnej premlčacej dobe podľa § 101 Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje okrem dĺžky
premlčacej lehoty aj začiatok jej plynutia. Tým je deň, kedy právo mohlo byť vykonané po prvýkrát.
Všeobecne platí, že právo môže byť vykonané vtedy, ak vznikne možnosť podať na jeho základe

odôvodnenú žalobu na súd alebo ak sa právo stane nárokom. Keďže samotná kúpna zmluva má len
obligačné účinky, čo znamená, že zaväzuje len účastníkov zmluvy a jej vecné účinky - nadobudnutie
vlastníctva nadobúdateľom nastane až vkladom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, trojročná
premlčacia doba pre uplatnenie zákonného predkupného práva podľa § 603 ods. 3 Občianskeho
zákonníka začne plynúť dňom nasledujúcim po dni, ku ktorému vznikli účinky vkladu práva do katastra
nehnuteľností. Až vtedy sa stane právo osoby z predkupného práva oprávnenej domáhať sa po

nadobúdateľovi, aby mu ponúkol vec ku kúpe nárokom. Na právnom názore súdu, že premlčacia
lehota začína plynúť povolením vkladu do katastra nehnuteľností, nič nemení ani obrana žalovaného
spočívajúcavpoukázanínaskutočnosť,ženávrhnavkladbolpodanýdňa26.02.2013aodtohodňabola
na LV č. 968 pre kataster Neverice vyznačená plomba, verejne teda bolo známe, že dochádza k prevodu
konkrétneho spoluvlastníckeho podielu, pričom kataster spoluvlastníkovi prevádzanej nehnuteľnosti na

požiadanie oznámi, kto podiel kupuje a opomenutý spoluvlastník sa môže už počas konania o vklade
domáhať svojich práv spôsobom, ktorý uzná za vhodné a nakoľko kataster rozhoduje o návrhoch v
poradí, v akom boli doručené, nič nebráni tomu, aby bol vo veci nehnuteľností evidovaných na LV č.
968 podaný ďalší návrh. Súd sa stotožnil s názorom uvedeným v rozhodnutí Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp. zn. 16Co/299/2012, v ktorom súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorý vyvodil, že

dňom, kedy sa právo navrhovateľov mohlo vykonať po prvý raz, je deň, kedy došlo na Správe katastra
ku vkladu vlastníckeho práva k predmetným podielom v prospech žalovaného na základe účinnej
kúpnej zmluvy zo dňa 25.07.2007. Súd v tejto súvislosti ďalej poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho
súdu ČR sp. zn. 33Cdo/3371/2008 z 25.11.2011, ktorý konštatoval, že trojročná premlčacia lehota k
uplatneniu práva podielového spoluvlastníka, ktorého predkupné právo bolo porušené, domáhať sa od

nadobúdateľa, aby mu spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti ponúkol ku kúpe, začína plynúť dňom
nasledujúcim po dni, ku ktorému vznikli účinky vkladu práva do katastra nehnuteľností na základe kúpnej
zmluvy, ktorou bolo predkupné právo porušené. Pokiaľ ide o judikatúru, na ktorú poukazovala v súvislosti
s námietkou premlčania právna zástupkyňa žalovaného, súd je toho názoru, že ide o staršiu judikatúru,
pričom právne názory v nej vyjadrené, sú už prekonané novšou judikatúrou.

21.3. Za dôvodnú však súd považoval argumentáciu žalovaného o tom, že žalobca požaduje nárok
na kúpu spoluvlastníckeho podielu pôvodnej spoluvlastníčky Paulíny Ladányiovej, nar. 31.08.1934 vo
väčšom rozsahu, než mu patrí. V tomto smere súd uvádza, že ak predkupné právo prináleží viacerým
osobám, ponuka musí byť urobená všetkým spoluvlastníkom. Ak teda svedčí predkupné právo viacerým

osobám, musí byť ponuka urobená všetkým spoluvlastníkom, nie iba niektorému z nich. Ak takáto
ponuka bola urobená vo vzťahu k všetkým oprávneným spoluvlastníkom, je potrebné, aby sa títo
vzájomnedohodlinakonkrétnomspôsobevýkonupredkupnéhopráva.Takátodohodatedaprichádzado
úvahy, až po ponuke povinného spoluvlastníka. G. potom k dohode nedôjde, majú spoluvlastníci právo
odkúpiť pomernú časť prevádzaného podielu podľa veľkosti vlastných spoluvlastníckych podielov. Ak

takáto dohoda (t. j. dohoda o výkone predkupného práva, s ktorou počíta druhá veta § 140 Občianskeho
zákonníka ) nebola uzavretá, právo odkúpiť
podiel svedčí tým z oprávnených spoluvlastníkov, ktorí o kúpu majú záujem a predkupné právo skutočne
vykonali.Keďžeponukazaviazanéhospoluvlastníkasavzťahujenacelýpodiel,ktorýzamýšľascudziť,je
z titulu zákonného predkupného práva oprávneným spoluvlastníkom, ktorí prejavili záujem relevantným

spôsobom, k dispozícii opäť celý podiel. Z toho vyplýva, že potenciálny nárok tých spoluvlastníkov,
ktorí podiel (respektíve tu jeho ideálnu časť, ktorá by na nich pripadala, keby predkupné právo uplatnili)
odkúpiť nechcú, „ prirastie“ tým spoluvlastníkom, ktorí ponuku na odkúpenie prijali riadne a včas.
Nárok spoluvlastníkov, ktorí nechcú vykúpiť podiel (respektíve tú jeho ideálnu časť, ktorá by na nich
pripadala, keby uplatnili zákonné predkupné právo) prirastie tým spoluvlastníkom, ktorí prijali riadne

a včas ponuku na výkup (Rc 75/2010). Na to, aby teda žalobcovi vznikol nárok na odkúpenie od
žalovaného celého spoluvlastníckeho podielu pôvodnej spoluvlastníčky Paulíny Ladányiovej vo veľkosti
1/6, by museli byť splnené nasledovné podmienky: 1/ ponuka G. B. by musela byť daná všetkým
zvyšným podielovým spoluvlastníkom (teda nielen žalobcovi) 2/ ostatní podieloví spoluvlastníci byneprejavili záujem o kúpu spoluvlastníckeho podielu G. B.. Iba v prípade, ak by ostatní podieloví
spoluvlastníci (potom, čo by im G. B. ponúkla na odpredaj svoj spoluvlastnícky podiel) neprejavili
záujem o spoluvlastnícky podiel G. B., by sa celý podiel Paulíny Ladányiovej stal voľným (resp. by

nárok ostatných podielových spoluvlastníkov, ktorý by na nich pripadal v prípade ich záujmu, prirástol
žalobcovi, ktorý riadne a včas ponuku na výkup prijal). Na takýto postup by však bolo najprv potrebné,
aby G. B. svoj podiel ponúkla i ostatným podielovým spoluvlastníkom a títo by jej podiel odkúpiť nechceli.
D. nečinnosť ostatných podielových spoluvlastníkov nie je prejavom ich vôle podiel G. B. neodkúpiť.
V danej veci z výsledkov doterajšieho dokazovania nevyplynulo, že by G. B. oslovila s ponukou na

predaj svojho spoluvlastníckeho podielu i ostatných podielových spoluvlastníkov a že by títo jej podiel
odkúpiť odmietli. Pri tzv. „prirastaní spoluvlastníckych podielov“ nie je rozhodujúce to, že si podielový
spoluvlastník neuplatnil právo z porušenia jeho predkupného práva, ale je rozhodujúce to, že mu bol
povinným spoluvlastníkom podiel na odpredaj ponúknutý a on ho odmietol. Až po odmietnutí kúpy
spoluvlastníckeho podielu jedným zo spoluvlastníkov sa tento stáva voľným pre zvyšných podielových
spoluvlastníkov, ktorí o jeho kúpu záujem prejavili. V danej veci nebolo preukázané, že by podiel bol

ponúknutý ostatným podielovým spoluvlastníkov na odpredaj a že by títo jeho odkúpenie podľa výšky
svojho spoluvlastníckeho podielu odmietli. V danej veci teda nastala situácia, kedy podiel G. B. vôbec
nebol ponúknutý ostatným podielovým spoluvlastníkom a preto títo ani nemali možnosť jeho odkúpenie
odmietnuť. Za danej situácie potom žalobcovi nevzniklo právo na odkúpenie celého podielu G. B.,
ale len tej jeho časti, ktorá zodpovedá výške spoluvlastníckeho podielu žalobcu. Nakoľko si žalobca

v žalobe uplatnil podiel na parcele v nesprávnej výške, tým, že si neuplatnil podiel, ktorý na neho
pomerne pripadal podľa výšky svojho spoluvlastníckeho podielu, súd žalobu zamietol (uvedený právny
názor bol vyjadrený v rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6Co/507/2015 z 27.04.2018 a v
rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/91/2008 z 12.05.2009). V tejto súvislosti súd tiež uvádza,
že pri rozhodovaní o nahradení prejavu vôle súd nemôže nič na podstatných náležitostiach zmluvy

meniť,dopĺňaťčiupresňovať.Ožalobepožadujúcejuloženiepovinnostiuzavrieťzmluvuurčitéhoobsahu
uvedeného v žalobe môže súd rozhodnúť len tak, že návrhu úplne vyhovie alebo ho zamietne, súd sám
obsah zmluvy nemôže modifikovať.

21.4. Strany vo svojich písomných vyjadreniach ako aj vo vyjadreniach na pojednávaní uviedli viaceré

tvrdenia nad rámec námietky premlčania a námietky uplatnenia nesprávneho podielu na predmetnej
parcele, ktorými sa však súd nezaoberal, nakoľko ich pre samotné rozhodnutie vo veci nepovažoval za
relevantné.

22. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

23. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

24.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

25. Nakoľko bol žalovaný v spore úspešný, súd mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

26. V zmysle ust. § 262 ods. 1, 2 CSP rozhodol súd len o nároku na náhradu trov konania a o výške

bude rozhodovať samostatným uznesením vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo,
na Okresnom súde Nitra.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 C. s. p. ) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávneobsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C. s. p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.