Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Trnava

Judgement was issued by JUDr. Dáša Kontríková

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/132/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117202851
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Kontríková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2117202851.4

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň:
JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Ľubica Bundzelová, v spore žalobcu: Bytové družstvo so sídlom v
Trnave,sosídlomLudvikavanBeethovena26,Trnava,IČO:00175480,zastúpenýUNITEDLAWYERS,
advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Miletičova 23, Bratislava, IČO: 36 662 291, proti žalovaným: 1)
T. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XXXX/XX, O., 2) J. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XXXX/

XX, O., zastúpená žalovaným 1), o vypratanie bytu, o náhrade trov konania štátu, o odvolaní žalovaných
1) a 2) proti uzneseniu Okresného súdu Trnava, č. k. 21C/13/2017-226 zo dňa 3. apríla 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie sa vo vzťahu k žalovanému 1) p o t v r d z u j e .

II. Odvolanie žalovanej 2) s a o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie priznal štátu nárok na náhradu trov konania voči
žalovanému 1) v plnom rozsahu. Uznesenie odôvodnil tým, že rozsudkom zo dňa 05.12.2018 rozhodol
súd o povinnosti žalovaných 1) a 2) vypratať byt č. XX nachádzajúci sa na Y. ulici č. XX v O. bez nároku
na bytovú náhradu a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania. Uznesením zo dňa 17.10.2018
súd pribral do konania tlmočníčku a prekladateľku z jazyka chorvátskeho do jazyka slovenského, ktorej
úlohoubolodostaviťsanapojednávanieatlmočiťnapojednávanípodľapotreby,pretožežalovaný1)dňa

30.08.2018 doručil súdu podanie v chorvátskom jazyku. Súd tak urobil v záujme predídenia zbytočných
prieťahov v konaní pre prípad, že by žalovaný 1) použil chorvátsky jazyk, ktorý je jeho materinským
jazykom, na pojednávaní napr. v rámci práva zhrnúť svoj návrh, vyjadriť sa k dokazovaniu a k právnej
stránke veci. Tlmočníčka a prekladateľka sa na pojednávanie dňa 05.12.2018 dostavila, ústne preložila
podanie žalovaného 1) zo dňa 11.10.2018 a uplatnila si odmenu. Uznesením súdu č. k. 21C/13/2017
- 195 zo dňa 08.02.2018 súd priznal odmenu tlmočníčke a prekladateľke PhDr. Radmile Horákovej a

uložil jej ju vyplatiť zo štátnych finančných prostriedkov. Následne štátu vznikol nárok na náhradu trov
konania podľa § 262 ods. 1 CSP.

2. Súd pri vykonávaní dokazovania v konaní vo veci samej z prekladu podania žalovaného 1) zo dňa
11.10.2018, zistil, že žalovaný 1) v podaní neuviedol žiadne relevantné skutkové tvrdenia týkajúce sa
veci samej v rámci jeho procesnej obrany. Vzhľadom na opakované písomné vyjadrenia žalovaného 1)

v priebehu konania vo veci samej v slovenskom jazyku a na jeho vyjadrenia v konaní na pojednávaní
dňa 06.06.2018 v slovenskom jazyku má súd za to, že zo strany žalovaného 1) došlo k zjavnému
zneužitiu procesného práva konať vo svojom jazyku zakotveného v § 155 CSP. Zjavné zneužitie tohto
práva spočívalo v písomnej komunikácií žalovaného 1) so súdom v chorvátskom jazyku v snahe
narušiť plynulý priebeh súdneho konania resp. v snahe zaťažiť konanie prípadnou procesnou vadou
v prípade nepribratia tlmočníčky a prekladateľky do konania, pričom žalovaný 1) rozumie štátnemu

jazyku Slovenskej republiky. Z uvedeného dôvodu súd uzavrel, že trovy spojené s prekladom podania
žalovaného 1) má znášať žalovaný 1), pretože vedome podaniami zo dňa 24.08.2018 a zo dňa11.10.2018 spísanými v cudzom jazyku sťažoval postup konania súdu vo veci samej. Preto súd zaviazal
žalovaného 1) na náhradu trov konania štátu s tým, že o výške náhrady trov konania štátu rozhodne
vyšší súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

3. Proti uzneseniu podali odvolanie žalovaní 1) a 2). Odvolanie odôvodnili tým, že toto konanie trpí
závažnou procesnou vadou, pretože žalovaní voči zákonnej sudkyni bol dňa 05.06.2018 zo strany
žalovaných uplatnený čl. 32 ústavy, právo na odpor a toto právo bolo listom zo dňa 22.03.2019
adresovaným predsedovi súdu rozšírené na všetkých súdnych úradníkov s rozhodovacou právomocou.

Žalovaní podali voči zákonnej sudkyni trestné oznámenie dňa 08.03.2019 na Generálnu prokuratúru
SR z dôvodu podozrenia zo zneužívania právomoci verejného činiteľa pri výkone činnosti sudcu, ide o
zjavnénapomáhaniefalšovaniadôkazovvprospechžalujúcejstrany.Paradoxomje,žesudkyňahovorío
sťažovaní postupu v konaní súdu, pričom koná vo veci zjavne bezdôvodnej žaloby, a zároveň napomáha
žalobcovi v okradnutí žalovaných o majetkové právo vo výške veľkého rozsahu. Žalovaní podali žiadosť
o prikázanie veci z dôvodu vhodnosti inému súdu. Na základe vyššie uvedenej právnej argumentácie

žalovaní 1) a 2) navrhli zrušiť napadnuté uznesenie v plnom rozsahu.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), potom čo zistil, že odvolanie je podané včas
a čiastočne oprávnenou stranou, žalovaným 1) (§ 355 a § 357 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných

rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného 1) nie je dôvodné a napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie je vecne správne.

5. Je pravdivé tvrdenie žalovaných , že po podaní odvolania žalovaní 1) a 2) do spisu súdu založili

19.02.2019 podanie nazvané „Žiadosť o prikázanie sporu inému súdu“, preto odvolací súd predložil vec
na rozhodnutie Najvyššiemu súdu podľa § 39 ods. 2 a 3 CSP. NS SR vrátil vec odvolaciemu súdu
24.02.2020 s odôvodnením, že vychádzajúc z premisy, že jednotlivé právne úkony strán sporu treba
vnímať a vykladať s prihliadnutím na ich vôľu, ktorá je vyjadrená v obsahu tohto úkonu, podľa názoru
najvyššieho súdu v danom prípade z obsahu podania žalovaných 1) a 2) zo dňa 17.02.2019 formálne

označeného ako „Žiadosť o prikázanie sporu inému súdu“ (č.l. 205 -206) nevyplýva, že by sa domáhali
prikázať spor inému krajskému súdu z dôvodu vhodnosti v zmysle § 39 ods. 2 CSP, t.j. že by žalovaní
1) a 2) týmto podaním sledovali prikázanie veci inému súdu z dôvodu zabezpečenia hospodárnejšieho,
rýchlejšieho či po skutkovej stráne spoľahlivejšieho a dôkladnejšieho prejednania sporu. Naopak, z
obsahu tohto podania vyplýva, že de fakto primárne uplatnili námietku zaujatosti voči sudcom súdu prvej

inštancie a sudcom odvolacieho súdu a domáhali sa ich vylúčenia z konania v spore a na základe
tohto vylúčenia sudcov uvedených súdov sa sekundárne domáhali prikázania sporu inému súdu. Podľa
názoruNSSRúlohouodvolaciehosúdubudeprocesnevyhodnotiťnámietkuzaujatostivočijehosudcom
v zmysle § 52 a 53 CSP a ak dospeje k záveru, že sú splnené procesné podmienky na konanie o nej,
bude postupovať podľa § 54 ods. 1 CSP s tým, že vec predloží nadriadenému súdu (najvyššiemu súdu)

s vyjadrením zákonného senátu a vzhľadom na obsah námietky z dôvodu hospodárnosti a efektívnosti
i s vyjadrením ďalších sudcov odvolacieho súdu (§ 55 CSP).

6. Podľa § 53 ods. 1, a 3 CSP, námietku zaujatosti je potrebné uplatniť najneskôr do siedmich dní,
od kedy sa strana dozvedela o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený. Na neskôr uplatnenú námietku

zaujatosti súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.

7. Ak sa námietka zaujatosti týka len okolností, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu alebo jeho
rozhodovacej činnosti, súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému
súdu nepredkladá.

8. Žalovaní 1) a 2) námietku zaujatosti zákonnej sudkyne súdu prvej inštancie a ostatných sudcov
súdu prvej inštancie (posudzujúc podanie žalovaných zo dňa 17.02.2019 podľa obsahu) odôvodnili tým,
že pri vydávaní rozsudku sa zákonná sudkyňa podieľala na páchaní trestnej činnosti žalobcu, ktorý
falšoval a pozmeňoval verejnú listinu. Voči ostatným sudcom súdu prvej inštancie žalobca uplatňoval

námietku zaujatosti podľa čl. 32 ústavy. Voči ostatným sudcom Krajského súdu v Trnave žalovaní 1) a 2)
uplatňovali námietku zaujatosti z dôvodu, že opakovane potvrdzovali rozsudky okresného súdu, pričom
žalovaní v podaní konkretizovali jednotlivé rozsudky spisovými značkami.9. Z obsahu podania žalovaných nevyplýva, že by namietali zaujatosť sudcov či už prvoinštančného
alebo odvolacieho súdu relevantným spôsobom a poukazovali by na pomer sudcov k veci alebo pomer
sudcov k stranám konania, resp. ich zástupcom (podľa § 52 s poukazom na § 49 CSP), ale namietajú

rozhodovaciu činnosť sudcov, resp. okolnosti spočívajúce v procesnom postupe sudcov. V súlade s
citovaným § 53 ods. 3 CSP odvolací súd preto na takúto námietku zaujatosti neprihliadol a pokračoval
v konaní.

10. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

11. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

12. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zaviazal žalovaného 1) na zaplatenie náhrady trov
konania štátu, ktoré vznikli tým, že žalovaný1) založil do spisu súdu listiny v chorvátskom jazyku,

súd prvej inštancie nariadil ich preklad ustanovenou prekladateľkou a tlmočníčkou, ktorej následne,
po vykonaní úkonu vznikol nárok na náhradu odmeny, ktorá jej bola priznaná a vyplatená zo štátnych
finančných prostriedkov. Súd dospel k záveru, že žalovaný 1) ovláda plynule slovenský jazyk, v
doručených písomnostiach v chorvátskom jazyku neuvádzal žiadne relevantné skutkové tvrdenia na
svoju obranu v konaní vo veci samej, preto išlo o zneužitie práva žalovaného 1) konať v materinskom

jazyku, preto ho súd zaviazal na nahradenie trov konania štátu, ktoré vznikli zaplatením odmeny
tlmočníčke a prekladateľke zo štátnych finančných prostriedkov.

13.Povinnosťoužalovaného1)bolovosvojomodvolanívymedziť,zakýchdôvodovžiadaopreskúmanie
napadnutého rozhodnutia. Žalovaný 1) nenamieta žiadnu skutočnosť na základe ktorej súd prvej

inštancie založil svoje rozhodnutie o povinnosti žalovaného 1) nahradiť trovy konania štátu. Poukazuje
najehoprávoodporupodľaústavyaojehopodanítrestnéhooznámenianazákonnúsudkyňu.Vprípade,
ak odvolateľ nespochybňuje vady konania, ani skutkové a právne argumenty na ktorých súd založil
svoje rozhodnutie, takéto odvolanie nemôže mať vplyv na správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie.
Odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania a argumentácia žalovaného 1) v odvolaní je

po právnej stránke bezvýznamná, keďže žalovaný v nej poukazuje na uplatňovanie svojich iných práv
podľa vlastných predstáv a vlastného výkladu právnych predpisov.

14. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého inštancie vo vzťahu k žalovanému 1)
potvrdil podľa § 387 CSP.

15. Odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou (§ 386 písm. b) CSP).

16. Podanie odvolania je procesným úkonom strany sporu. Právo podať odvolanie však patrí len tej
strane sporu, ktorej bola rozhodnutím súdu spôsobená ujma, ktorá vyplýva z posúdenia jej práv a

povinností, resp. uložená nejaká povinnosť. Prípustnosť odvolania má vo všeobecnosti nielen stránku
objektívnu, ale aj stránku subjektívnu, ktorá sa viaže na osobu konkrétneho odvolateľa a zohľadňuje
osobný aspekt toho, kto podáva odvolanie, t.j. či je u neho daný dôvod ktorý ho oprávňuje podať
odvolanie (hoci aj proti rozhodnutiu objektívne napadnuteľnému týmto opravným prostriedkom); takýmto
dôvodom je skutočnosť, že rozhodnutím súdu prvého stupňa bol odvolateľ po procesnej stránke

negatívne dotknutý a bola mu spôsobená ujma dopadajúca na jeho pomery. Posúdenie tejto subjektívnej
prípustnosti odvolania prechádza posúdeniu objektívnej prípustnosti odvolania. Právo podať odvolanie
teda nie je dané tomu účastníkovi, v neprospech ktorého rozhodnutie súdu nevyznelo a ktorý týmto
rozhodnutím nebol dotknutý vo svojich právach.

17. Žalovanej 2) uznesením súdu prvej inštancie nebola uložená žiadna povinnosť, nebola žiadnym
spôsobom dotknutá na svojich právach, preto nebola subjektívne oprávnená podať odvolanie voči
uzneseniu, ktorý súd prvej inštancie uložil povinnosť nahradiť trovy konania štátu žalovanému 1).

18. Z uvedených dôvodov odvolací súd odvolanie žalovanej 2) podľa § 386 písm. b) CSP odmietol.

19. Toto uznesenie bolo prijaté v odvolacom senáte počtom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.