Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 12, 2013

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/2/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6109011359
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Deák
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6109011359.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici na verejnom zasadnutí dňa 12.februára 2013 v senáte zloženom z
predsedu senátu JUDr. Jána Deáka a sudcov JUDr. Petra Chovanka a JUDr. Juraja Babjaka o odvolaní
obžalovanéhoI.N.protirozsudkuOkresnéhosúduvBanskejBystricisp.zn.2T75/09zodňa23.10.2012
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie obžalovaného I. N. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný I. N. uznaný vinným z prečinu obmedzovania slobody pobytu
podľa § 184 ods.3 Tr.zák. na tom skutkovom základe, že

18.novembra 2008 v čase od 12.00 h do 15.00 h v G. G. na ulici I. č.X prišiel do bytu za N. E.,
nar.XX.XX.XXXX, ktorá bola v tom čase vo vysokom štádiu tehotenstva a ktorú sa snažil presvedčiť,

aby s ním odišla do Spolkovej republiky Nemecko, pričom keď poškodená toto odmietla, tak ju hrozbou
násilia nútil, aby s ním odišla a to tým, že jej hrozil, že ak s ním neodíde, tak si získa pištoľ v Bratislave a
zabije jej matku a ublíži sestre, kde na základe tejto hrozby s sním odcestovala do Mníchova v Spolkovej
republike Nemecko.

Bol za to odsúdený podľa § 184 ods.3 Tr.zák., § 38 ods.2 Tr.zák. k trestu odňatia slobody na dva roky.

Podľa § 49 ods.1 písm.a) Tr.zák., § 50 ods.1 Tr.zák. mu bol výkon trestu podmienečne odložený na
skúšobnú dobu dva roky.
Podľa § 50 ods.2 Tr.zák. bola obžalovanému uložená aj povinnosť nepriblížiť sa k poškodenej N. E. na
vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a nezdržiavať sa v blízkosti jej obydlia.

Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný v zákonnej lehote odvolanie, ktoré prostredníctvom svojho
obhajcu aj písomne zdôvodnil. V odvolaní vyjadril názor, že jeho konanie nenapĺňa znaky žalovaného
trestného činu. Podľa neho nebolo preukázané, aby na poškodenú z jeho strany bolo pôsobené násilím,
či hrozbou násilia v tom smere, aby proti svojej vôli opustila územie SR. Poukazuje na ust. § 122
ods.6,7 Tr.zák., pričom podľa jeho názoru sa nesprával spôsobom uvedeným v tomto ustanovení. Ani
znalcami uvádzaná okolnosť, že poškodená bola zmanipulovaná nenachádza odraz v tomto ustanovení

všeobecnej časti Trestného zákona. Zdôraznil, že ani z chatovej komunikácie medzi poškodenou a jej
matkou nevyplýva, že by sa zdržiavala mimo územia SR proti svojej vôli. Podľa neho aj z listu, ktorý
mu napísala poškodená vyplýva to, aby prišiel za ňou na Slovensko a z toho listu je nepochybné aj
vzťah poškodenej k nemu. Podľa neho z vykonaných dôkazov vyplynulo, že sloboda pobytu poškodenej
nebola ničím obmedzená. Až postupom času zrejme pod vplyvom rodiny poškodenej sa o ňom rozšírili
rôzne nepravdy a to i prostredníctvom médií, keď bol vykreslený ako neofašista a psychopat. Uvádza

ďalej, že keď prišiel za poškodenou, sama ho pozvala do bytu a sama dospela k záveru, že sa s nímvráti do Nemecka. Aj pri konfrontácii uvádzala, že sa sama rozhodla ešte pred jeho návštevou o návrate
na územie Nemecka. V závere sa obžalovaný domáhal, aby bol spod obžaloby oslobodený.

Krajský súd na podklade podaného odvolania preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku a tiež konanie, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného
nemožno označiť za dôvodné.

Na úvod je potrebné uviesť, že vec už bola predmetom preskúmania zo strany krajského súdu. Okresný

súd najprv vo veci vydal trestný rozkaz, proti ktorému podal obžalovaný odpor a preto okresný súd konal
na hlavnom pojednávaní. V predchádzajúcom prípade konal proti obžalovanému ako proti ušlému a
odvolanie, ktoré podal v mene obžalovaného jeho obhajca bolo zamietnuté. Na návrh obžalovaného I. N.
na opätovné prejednanie veci v jeho prítomnosti boli pôvodné rozhodnutia zrušené a bolo pokračované
v konaní na podklade pôvodnej obžaloby.

Okresný súd následne na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovaného, poškodenú, jej matku, sestru,
tiež sesternicu, obstaral si znalecký posudok znalcov psychiatrov na poškodenú, zoznámil sa s ďalšími
listinnými dôkazmi, pričom následne vykonané dôkazy vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti
a dospel k správnym skutkovým záverom a následne i záverom právnym. V odôvodnení rozhodnutia
stručne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za preukázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia

oprel a tiež, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak sa vzájomne
vylučovali. Z odôvodnenia prvostupňového rozsudku je tiež zrejmé, ako sa súd vysporiadal s obhajobou
obžalovaného a napokon, akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti
podľa príslušných ustanovení zákona v otázkach viny a trestu.

Krajský súd reagujúc na odvolacie námietky obžalovaného chce poukázať na nasledovné skutočnosti.
Obžalovaný namietal, že po formálnej stránke nenaplnil znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného
činu. V rámci odvolacích námietok uvádzal tiež, že sa poškodenej nevyhrážal násilím, ak neodíde s
ním mimo územia SR a znalcami uvádzaná skutočnosť, že ju mal zmanipulovať nevykazuje správanie
uvedené v § 122 ods.6,7 Tr.zák. Krajský súd v tejto súvislosti považuje za potrebné uviesť, že skutková

podstata uvedená v ods.3 § 184 je samostatnou skutkovou podstatou, ktorá nevyžaduje nútenie ľsťou,
hrozbou násilia alebo inej ujmy k pobytu mimo územia SR, ale vyžaduje neoprávnené nútenie iného
opustiť územie SR. Pod pojmom neoprávnene nútiť je potrebné rozumieť konanie bez oprávnenia a proti
vôli poškodeného. Krajský súd sa stotožnil so záverom okresného súdu, že je možné nútiť poškodeného
aj psychickým nátlakom a to tak, že ak poškodená neodíde mimo územia SR, môže byť ublížené jej

blízkym príbuzným. Z výpovede poškodenej z prípravného konania i na hlavnom pojednávaní pritom
nepochybne vyplýva, že obžalovaný, keď sa zdráhala odísť mimo územia SR jej uvádzal, že si môže
zohnať zbraň a ublížiť jej matke a sestre. Aj policajným orgánom v Nemecku uvádzala, že vidí rozdiel
v tom, čo chce a čo musí, myslela tým nátlak zo strany obžalovaného. Aj znalci psychiatri zistili u
poškodenej príznaky psychického týrania s následným rozvojom postraumatickej stresovej poruchy.

Zvýraznili jej úzkostné depresívne prežívanie a ovplyvniteľnosť okolím. Znalci nezistili nezdravý rešpekt
z blízkych príbuzných, teda z matky, či sestry. Zvýraznili tiež, že poškodená mala veľký strach z
obžalovaného, ktorým bola manipulovaná a psychicky týraná. Aj jej výpoveď pri konfrontácii možno
pripísať strachu z prítomnosti obžalovaného, keď uvádzala, že už pred jeho príchodom sa rozhodla, že
sa vráti do Nemecka.

Správne si počínal okresný súd, keď uznal obžalovaného vinným z prečinu obmedzovania slobody
pobytu podľa § 184 ods.3 Tr.zák., pretože neoprávnene iného nútil opustiť územie SR.

Aj uložený trest zodpovedá kritériám pre ukladanie trestu tak, ako to má na zreteli ust. § 34 Tr.zák.

Obžalovanémuzatrestnýčin,ktoréhosadopustilbolomožnéuložiťtrestodňatiaslobodynajedenažpäť
rokov. Vzhľadom na to, že obžalovaný si voči poškodenej počínal popísaným spôsobom v jej vysokom
štádiu tehotenstva a tiež na to, že už v minulosti prejavil sklony k páchaniu trestnej činnosti, bol mu
správne uložený trest nad spodnou hranicou zákonom určenej trestnej sadzby a to trest odňatia slobody
na dva roky. Nepochybil okresný súd, keď obžalovanému tento trest podmienečne odložil na skúšobnú

dobu dva roky vzhľadom na okolností prípadu a na jeho osobu. V zmysle § 50 ods.2 Tr.zák. uložil
okresný súd obžalovanému správne aj povinnosť spočívajúcu v zákaze priblížiť sa počas skúšobnej
doby k poškodenej na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a nezdržiavať sa v blízkosti jej obydlia.Vychádzajúc z uvedeného krajský súd preto odvolanie obžalovaného pokladal za nedôvodné a ako také
ho zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon ďalší riadny opravný prostriedok
nepripúšťa.