Rozsudok ,
Zmenené, Zrušujúce Judgement was issued on Monday, October 9, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/86/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115011232
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3115011232.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr.

Františka Kováča a JUDr. Beáty Javorkovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 9. októbra 2017
prejednal odvolanie poškodenej V. v trestnej veci obžalovanej

Z. R.,

nar. XX.X.XXXX v U., trvale bytom G. T. D., A. XX, na verejnom zasadnutí neprítomnej,

ktoré podala proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, sp.zn. 6T/100/2015 zo dňa 23. mája 2017 a takto

r o z h o d o l :

Podľa§321ods.1písm.f/,ods.2Tr.por.zrušujesavnapadnutomrozsudkuvýrok,ktorýbolapoškodená
V.. I. V. podľa § 288 ods. 1 Tr.por. s uplatneným nárokom na náhradu škody odkázaná na civilný proces.

Podľa § 322 ods. 3 Tr.por. sa obžalovanej podľa § 287 ods. 1 Tr.por. ukladá, aby poškodenej
V.. I. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. S., G. S. XX/X nahradila škodu vo výške 52.735 €

(päťdesiatdvatisícsedemstotridsaťpäť eur) z titulu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia.

Podľa § 288 ods. 2 Tr.por. sa poškodená V.. I. V. so zvyškom uplatneného nároku na náhradu škody
odkazuje na civilný proces.

Výroky o vine a treste zostali týmto rozsudkom nedotknuté.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom súdu prvého stupňa bola obžalovaná Z. R. uznaná vinnou z prečinu ublíženia na zdraví
podľa § 157 ods. 1 Tr.zák., pretože dňa 17.01.2014 v čase o 18:45 hodine viedla osobné motorové

vozidlo zn. B. Z., J.: U. po ceste I/61 v smere od Trenčína do Dubnice nad Váhom, počas jazdy prešla
s vozidlom na pravú krajnicu, kde došlo na pravej krajnici ku zrážke ľavej prednej časti vozidla, ktoré
viedla obvinená a chodkyne V.. I. V., bytom T. S., ul. G. S. č. XX/X, pričom pri rozsvietených stretávacích
svetláchobvinenouriadenéhovozidlazn.B.ajnapriekzhoršenýmrozhľadovýmadohľadovýmpomerom
(za tmy a dažďa) a chodkyni, ktorá mala na sebe oblečenú reflexnú vestu, bolo podľa znaleckého
skúmania preukázané, že chodkyňu nemohla nevidieť, pri dopravnej nehode utrpela poškodená V..
I. V. krvácanie pod tvrdú plenu mozgovú v spánkovej a bazálnej oblasti vpravo a čelovo spánkovo

temennej oblasti vľavo, krvácanie pod cievnatku v spánkovej oblasti obojstranne, zmliaždenie mozgu
v spánkovej oblasti obojstranne s opuchom, zmliaždenie v oblasti mozgového kmeňa s opuchom,
zlomeninu záhlavových výbežkov obojstranne, zlomeninu lícneho oblúka vpravo, zlomeninu spánkovej
kosti obojstranne, zlomeninu spodiny lebky obojstranne v oblasti sfenoidálnej kosti, zlomeninu spodinyčeľustných dutín, zlomeninu vonkajšej steny ľavej očnice, zlomeninu nosa, zlomeninu spánkovej
atemennej kosti vľavo, zlomeninu horného kĺbového výbežku prvého krčného stavca vľavo, zlomeninu
L až III. rebra vpravo s posunom, zlomeninu III. a VI. rebra vľavo s posunom, zlomeninu kľúčnej kosti

vľavo s posunom, zlomeninu oblúka Thllprvý hrudný stavec/, zlomeninu krížovej kosti vpravo vertikálne,
zlomeninu predného okraja acetabula vpravo, zlomeninu predkolenia vpravo s posunom, zmliaždenie
pravého prsníka a minimálne množstvo vzduchu , zmliaždenie pľúcneho parenchýnu vpravo bazálne,
zmliaždenie v oblasti očnice vpravo, tržnú ranu v čelovo spánkovo záhlavnej oblasti vľavo, tržnú ranku v
oblasti vonkajšieho členka vľavo, odreniny chrbta ruky vpravo, odreniny v lícnej oblasti vpravo, charakter

zranení ktoré poškodená utrpela si vyžiadal nutnosť hospitalizácie v celkovom trvaní 42 dní, počas
ktorých bola poškodená úplne obmedzená prakticky vo všetkých oblastiach, ako v oblasti kontaktu so
spoločenským prostredím, v oblasti komunikácie, v oblasti mobility a oblasti nevyhnutných životných
hygienických a stravovacích úkonov a odkázaná na pomoc inej osoby a obvinená z technického
hľadiska nesprávne reagovala vyhýbacím manévrom vpravo bez brzdenia na pohyb chodkyne, ktorá
sa v jazdnom pruhu vozidla zn. B. pohybovala smerom k pravej krajnici, čo jej znemožnilo zabrániť

dopravnej nehode.

Bola za to odsúdená podľa § 157 ods. 1 Tr.zák. s použitím §§ 56 ods. 1, 2, 36 písm. j/, 38 ods. 2, 3 Tr.zák.
k peňažnému trestu vo výške 600 €. Podľa § 57 ods. 3 Tr.zák. súd obžalovanej pre prípad, že by výkon
peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, uložil náhradný trest odňatia slobody na 6 mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr.zák. súd obžalovanej uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
každého druhu v trvaní jedného roka.

Podľa § 288 ods. 1 Tr.por. súd odkázal poškodenú V.. I. V. s uplatneným nárokom na náhradu škody

na civilný proces.

Proti výroku o náhrade škody podala v zákonnej lehote odvolanie poškodená prostredníctvom
svojho splnomocnenca, ktoré bolo zahlásené na hlavnom pojednávaní po vyhlásení rozsudku.
Následne poškodená odvolanie písomne odôvodnila tiež prostredníctvom svojho splnomocnenca.

Splnomocnenec poukázal na to, že poškodená neporušila žiadny predpis, pričom išla v reflexnej veste
po pravej krajnici. Splnomocnenec poukázal na riadne uplatnený nárok na náhradu škody na základe
znaleckých posudkov za bolestné v sume 27.851 € a za sťaženie spoločenského uplatnenia 24.884 €.
Ďalej boli uplatňované náhrady 1.000 € za znalecký posudok V.. D. G., za poplatky na lieky 434,90 €, za
cestovné do rehabilitačných zariadení 1.719,85 €, za zničené veci 80 € (70 € za mobil, 10 € za reflexnú

vestu) a napokon za trovy právneho zastúpenia 1.000 €. Spolu vo výške 57.049,75 €. Súd prvého stupňa
preto pochybil, keď nerozhodol o priznaní náhrady škody, čo je aj v rozpore s Európskymi dokumentmi
v tom, že obete trestných činov majú právo v rámci trestného konania získať v primeranej lehote
rozhodnutie o náhrade škody. Škodu pritom v konečnom dôsledku bude hradiť Komunálna poisťovňa.
Splnomocnene navrhol, aby krajský súd zmenil napadnutý rozsudok o nepriznaní nároku na náhradu

škody a túto priznal vo výške 57.049,75 €.

K odvolaniu poškodenej sa písomne vyjadrila obžalovaná Z. R. prostredníctvom svojho obhajcu.
Obhajca poukazoval na to, že poškodená sa v čase zrážky pohybovala v jazdnom pruhu vozidla
obžalovanej, čo preukazuje značnú spoluúčasť poškodenej na dopravnej nehode a spôsobených

zraneniach. Obhajca poukazoval aj na to, že z počiatku boli orgány činné v trestnom konaní toho názoru,
že väčšia miera zavinenia je na strane poškodenej. V tejto súvislosti poukázal obhajca na § 441 OZ
o spoluúčasti poškodenej na vzniku škody. Preto je potrebné dôkladnejšie ustáliť v prvom rade mieru
spoluzavineniapoškodenej.Naviacpoškodenásiuplatnilaspornénárokyajednaknároky,naktorénieje
žiadny právny nárok. V civilnom konaní sú vytvorené podstatne vhodnejšie podmienky pre dokazovanie

oprávnenosti jednotlivých nárokov. Obhajca poukázal na to, že k jednotlivým položkám bolestného a
sťaženia spoločenského uplatnenia obžalovaná navrhla vypočuť lekárov, ktorí vypracovali posudky, čo
súd prvého stupňa logicky vzhľadom na svoje rozhodnutie odmietol. Obhajca taktiež namietal uplatnený
nárok1.000€zaznaleckýposudoka1.000€zaprávnezastúpenie.Naviacpoukázal,žepoškodenásas
nárokom na náhradu škody obrátila žalobou aj v rámci civilného konania, kde žaluje jednak obžalovanú,

ale aj Komunálnu poisťovňu. (Predmetnú žalobu k vyjadreniu aj pripojil.). Obhajca navrhol odvolanie
poškodenej podľa § 319 Tr.por. ako nedôvodné zamietnuť.Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní navrhli prítomné strany rozhodnúť v zmysle svojich vyššie
uvedených písomných podaní. Prokurátorka krajskej prokuratúry navrhla zrušiť napadnutý rozsudok
vo výroku o náhrade škody a poškodenej priznať náhradu škody v rozsahu, ako bola uplatnená a so

spornými nárokmi odkázať poškodenú na civilný proces.

Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku o
náhrade škody, ako aj správnosť postupu konania, ktoré tomuto výroku predchádzalo a dospel k záveru,
že odvolanie poškodenej je v podstatnej časti dôvodné.

Pokiaľ ide o procesný postup súdu prvého stupňa, v tomto smere nebola v odvolaní vytýkaná žiadna
chyba, pričom ani odvolací súd nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa §
371 ods. 1 Tr.por.

Výroky o vine a trestoch odvolaniami napadnuté neboli, keď obžalovaná aj prokurátorka sa na hlavnom

pojednávaní vzdali práva podať odvolanie (vo veci bol podľa § 172 ods. 2 Tr.por. vyhotovený rozsudok,
ktorý neobsahuje odôvodnenie). Tieto výroky preto nadobudli právoplatnosť.

Ďalej k odvolaniu poškodenej V.. I. V. uvádza senát odvolacieho súdu nasledovné. Predovšetkým
je potrebné uviesť, že účinnosťou nového rekodifikovaného Trestného poriadku od 1.1.2006 došlo

k posilneniu práv poškodených v trestnom konaní nielen z pohľadu možnosti vplývať na priebeh
trestnéhokonania(napr.širšiamožnosťpodávaťopravnéprostriedky),alenajmäzpohľaduodškodnenia
následkov, ktoré im vznikli trestnou činnosťou páchateľov.

Podľa § 287 ods. 1 Tr.por. ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil inému škodu

uvedenú v § 46 ods. 1 Tr.por. uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil, ak bol nárok
riadne a včas uplatnený. V § 46 ods. 1 Tr.por. sa na prvom mieste za poškodeného považuje osoba,
ktorej bolo trestným činom ublížené na zdraví. Tieto ustanovenia Trestného poriadku a ich uplatňovanie
súdmi sú pritom v súlade aj s obhajcom uvádzanými Európskymi dokumentmi.

Riadneuplatnenienárokunanáhraduškodyajejvčasnosťvyplývazobsahutrestnéhospisu.Poškodená
si cestou splnomocnenca písomne uplatnila nárok na náhradu škody dňa 6.7.2015, pričom vo vzťahu
ku nej bolo skončené vyšetrovanie dňa 15.7.2015 - § 46 ods. 3 Tr.por.

Ďalej vzhľadom k tomu, že výrok o vine v rozsudku súdu prvého stupňa neobsahuje odôvodnenie, bolo

povinnosťou senátu odvolacieho súdu v súvislosti s rozhodovaním o odvolaní poškodenej vysporiadať
saajsotázkounamietanouajobžalovanou,čiresp.vakejmieresapoškodenásvojímpohybomnaceste
v čase zrážky zavinenia mohla „spolupodieľať“ na vzniku dopravnej nehody, a teda aj na vzniku škody
spôsobenej jej ublížením na zdraví - § 441 OZ. Niet pritom pochybností o tom, že odsudzujúcim výrokom
o vine obžalovanej bola stanovená, nielen trestná zodpovednosť obžalovanej, ale aj jej zodpovednosť

na náhradu škody z titulu ublíženia na zdraví.

Úpravu skutkovej vety v rozsudku súdu prvého stupňa oproti obžalobe v tom, že „... obžalovaná počas
jazdy prešla s vozidlom na pravú krajnicu, kde došlo na pravej krajnici ku zrážke ľavej prednej časti
vozidla, ktoré viedla obvinená a chodkyňa ...“ (v obžalobe bolo uvedené, že: „... počas jazdy v pravom

jazdnom pruhu prechádzala cez koridor pohybu vozidla obvinenej smerom ku pravej krajnici chodkyňa...
na čo obvinená reagovala vyhýbacím manévrom vpravo bez brzdenia, následne došlo na pravej krajnici
kuzrážkeľavejprednejčastivozidla,ktoréviedlaobvinenáachodkyňa...“)jepotrebnézhľadiskatrestnej
zodpovednosti obžalovanej vyložiť tak, že súd prvého stupňa nemal preukázaný prechod poškodenej
cez cestu, ale uveril jej výpovedi v tom, že išla po pravej krajnici cesty. Na tomto závere nič nemení ani

okolnosť, že súd prvého stupňa v závere skutkovej vety z nedôslednosti prevzal aj tú časť skutkovej vety
obžaloby, kde sa uvádza technická nesprávnosť reakcie obžalovanej, ako vodičky.

Z týchto dôvodov sa senát odvolacieho súdu nestotožnil s názorom obžalovanej, resp. jej obhajcu o
spoluzavinení poškodenej na dopravnej nehode. Je síce faktom, že poškodená išla po nesprávnej strane

cesty (vpravo v smere jej chôdze a jazdy obžalovanej). Táto okolnosť sa však žiadnym spôsobom
nespolupodieľala na vzniku dopravnej nehody (s výnimkou toho, že bola „v nesprávnom čase na
nesprávnom mieste“). Poškodená totiž išla po krajnici oddelenej plnou čiarou od jazdného pruhu vozidla
obžalovanej, a teda ju nijako v jazde neobmedzovala.Súčasne senát odvolacieho súdu v trestnom konaní nesúhlasí s názorom obhajcu v tom, že v civilnom
procese by boli lepšie podmienky pre stanovenie miery spoluzavinenia poškodenej. Správanie sa

obžalovanej a poškodenej ako účastníkov cestnej premávky tesne pred nehodou je totiž súčasťou
rozhodovania o trestnej zodpovednosti toho ktorého účastníka cestnej premávky za vzniknutý následok
na zdraví. (Z praxe sú známe aj prípady, kedy chodec bol trestne zodpovedný za zranenie osôb vezúcich
sa v aute, ak tomuto chodec vytvoril náhlu prekážku a vodič motorového vozidla v snahe vyhnúť sa
zrážke s chodcom, havaroval).

Z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní pritom bez akýchkoľvek pochybností vyplynul
rozsah zranení, ktoré utrpela poškodená. Tieto zranenia sú pritom uvedené aj v skutkovej vete rozsudku.
Na hlavnom pojednávaní bol pritom prečítaný aj posudok o bolestnom zo dňa 30.6.2014 a o sťažení
spoločenského uplatnenia ku dňu 28.5.2015. Tento posudok bol vypracovaný úrazovým chirurgom
(posudzujúci lekár) a bol spolupodpísaný primárom úrazovej chirurgie (rozsah následkov presiahol

200 bodov). O správnosti bodového ohodnotenia bolestného (spolu 19 položiek) v počte 1.690 bodov
nemal súd pochybnosti. Rovnako súd nemal pochybnosti o výške bodového ohodnotenia sťaženia
spoločenského uplatnenia (4 položky) v počte 1.510 bodov.

O zlom zdravotnom stave poškodenej sa napokon presvedčil senát odvolacieho súdu aj na verejnom

zasadnutí tri a pol roka po dopravnej nehode a jej zrazení.

Pokiaľ aj obhajca poukazoval na to, že vo veci poškodená už podala „civilnú žalobu“, táto nie je
prekážkou pre priznanie nároku na náhradu škody v trestnom konaní - tzv. adhézne konanie - uložením
tejto povinnosti obžalovanej. V trestnom konaní si poškodená vždy môže uplatňovať náhradu škody voči

páchateľovi trestného činu, a to bez ohľadu na to, či je páchateľ pre prípad spôsobenia škody poistený
pre jej hradenie. Napokon k tomuto senát odvolacieho súdu dodáva, že pokiaľ aj v „civilnej žalobe“ bola
poškodenou žalovaná v druhom rade aj Komunálna poisťovňa, jej splnomocnený zástupca sa k nej
vyjadril tak, že vzhľadom na prebiehajúce trestné konanie je žaloba podaná predčasne, resp. aby súd
prerušil súdne konanie do skončenia trestného konania.

Vzhľadom k tomu, že v čase spáchania trestného činu obžalovanou bola stanovená hodnota bodu
(bolestné, resp. sťaženie spoločenského uplatnenia) sumou 16,48 €, odvolací súd uložil obžalovanej
podľa § 287 ods. 1 Tr.por. povinnosť nahradiť poškodenej V.. I. V. škodu vo výške 52.735 €. Táto suma
sa skladá z bolestného 1.690 bodov krát 16,48 €, čo predstavuje 27.851 € a za sťaženie spoločenského

uplatnenia 1.510 bodov krát 16,48 €, čo predstavuje 24.884 €.

Ďalšie nároky poškodenej odvolací súd sám nepriznal, pretože jednak niektoré uplatnené nároky
sú trovy, ktoré poškodená vynaložila na účelné uplatnenie jej nároku v trestnom konaní, vrátane
trov vzniknutých pribratím splnomocnenca (1.000 € za znalecký posudok, 1.000 € trovy právneho

zastúpenia). O týchto trovách sa rozhoduje po právoplatnosti rozsudku podľa §§ 557, 558 Tr.por. a nie
v rámci tzv. adhézneho konania.

Pokiaľ ide o ďalšie uplatnené nároky - poplatky za rehabilitáciu a cestovné a náhradu za zničené
veci, o týchto taktiež odvolací súd nerozhodol, pretože nebolo vykonané dostatočné dokazovanie

preukazujúce priamu súvislosť so zranením poškodenej. V tejto časti preto odvolací súd rozhodol o
odkázaní poškodenej na civilný proces podľa § 288 ods. 2 Tr.por.

Záverom k svojmu rozhodnutiu odvolací súd uvádza, že obžalovaná Z. R. spôsobila trestným
činom poškodenej V.. I. V. rozsiahle mnohopočetné zranenia, ktoré sú podľa Trestného zákona

charakterizované ako ťažká ujma na zdraví, ktoré zranenia zanechali u poškodenej aj trvalé následky.
Je preto spravodlivé, aby v trestnom konaní nedošlo len k rozhodnutiu o vine a treste vo vzťahu k
obžalovanej, ale aj k priznaniu náhrady škody poškodenej, ako obete trestného činu.

Z takto rozvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto

rozsudku.Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.