Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 9, 2020

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 3T/30/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1119010425
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Kačáni

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2020:1119010425.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v senáte zloženom z predsedu Mgr. Michala Kačániho a prísediacich JUDr.

Drahomíry Mihalikovej a JUDr. Mariána Mišíka, v trestnej veci vedenej proti obžalovanému Q. pre
pokus zločinu znásilnenia podľa § 14 odsek 1, § 199 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona
s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa
09.01.2020 v Bratislave, takto

r o z h o d o l :

rozhodol:

obžalovaný

J. XX.XX.XXXX , narodený XX.XX.XXXX v Y. W., trvale bytom S. XX, Y. W., prechodne bytom ubytovňa
sv. T. de R. v U., Z. cesta XX, nezamestnaný,

s a u z n á v a v i n n ý m , ž e

dňa 03.10.2017 v čase medzi 03:45 hodinou až 07:00 hodinou v opustenej budove v blízkosti Hlavnej
železničnej stanice v Bratislave na Námestí Franza Liszta, násilím sa pokúsil donútiť k súloži poškodenú
maloletú A. L., narodenú 1F., a to tak, že jej povedal, že sa s ňou chce pomilovať, na čo ju chytil za
pravú ruku a hodil na matrac v prízemnej časti tejto opustenej budovy, po čom jej rozopol podprsenku,
na ktorej mala mikinu, stiahol jej rifle pod kolená, počas čoho do neho kopala, ďalej sa jej rukami dotýkal
pohlavných orgánov, pchal jej do vnútra pošvy prsty, obchytkával ju na prsiach, na zadku, olizoval
ju na krku, na tvári a na prsiach, pričom tiež kričala, aby ju nechal, naďalej ho kopala, on i napriek
tomu pokračoval, chcel si na ňu sadnúť, následne jej držal nohy, aby jej zabránil v kopaní, pričom v

čase, keď si dával dole nohavice, sa poškodenej podarilo z miesta ujsť na Hlavnú železničnú stanicu,
pričom poškodenej maloletej A. L., narodenej 15.07.2004, ktorej bola nariadená ústavná starostlivosť,
umiestnenej v Detskom domove Compas, n. o., Koperníkova 68, Hlohovec, nespôsobil žiadne viditeľné
zranenia,

t e d a

- dopustil sa konania, ktorým sa pokúsil násilím donútiť ženu k súloži a ktoré bezprostredne smerovalo
k dokonaniu tohto zločinu v úmysle spáchať tento zločin, avšak k jeho dokonaniu nedošlo a čin spáchal
na chránenej osobe - dieťati

č í m s p á c h a l- zločin znásilnenia podľa § 199 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona s poukazom na § 139
odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona,

Za to sa
o d s u d z u j e :

Podľa § 199 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 5, § 37 písmeno m/ Trestného
zákona, § 39 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona k trestu odňatia slobody vo výmere 9 (deväť) rokov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Na Okresný súd Bratislava I bola dňa 12.06.2019 doručená obžaloba prokurátora Okresnej prokuratúry
Bratislava I zo dňa 11.06.2019, č. k. 1 Pv 706/17/1101-38 na obvineného J. Q. pre skutok právne
kvalifikovaný ako zločin znásilnenia podľa § 199 odsek 1, odsek 2 písmeno b/Trestného zákona v štádiu
pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, ako

je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Súd na podklade podanej obžaloby nariadil vo veci hlavné pojednávanie, na ktorom po tom, čo
obžalovaný urobil vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku, že sa cíti nevinný,
vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného J. Q., výsluchom svedkyne - poškodenej maloletej A. L.,

výsluchom znalkyne z odboru: Psychológia, odvetvie: Klinická psychológia detí a klinická psychológia
dospelých Mgr. Oľgy Tomišovej za súčasného prečítania ňou vypracovaného znaleckého posudku č.
11/2018 zo dňa 15.02.2018 v súlade s podmienkami upravenými v § 268 odsek 2 Trestného poriadku,
ako aj čítaním listinných dôkazov podľa § 269 Trestného poriadku, a to zápisnice o rekognícii osoby
(č. l. 22 - 36), znaleckého posudku č. 10/2018 zo dňa 20.07.2018 vypracovaného znalkyňou z odboru:

Psychológia, odvetvie: Klinická psychológia detí, Poradenská psychológia PhDr. Evy Smikovej. PhD.
(č. l. 78 - 98) v inej trestnej veci (čítaný ako listinný dôkaz), lekárskych správ (č. l. 112 - 114, 117,
166), lekárskych potvrdení (č. l. 115 - 116), Správy o výkone neodkladného opatrenia (č. l. 130 -
133), oboznámením fotodokumentácie (č. l. 149 - 159), uznesenia Okresného súdu Piešťany č. k.
9P/32/2017-15 zo dňa 16.03.2017 (č. l. 167 - 172), uznesenia Okresného súdu Piešťany sp. zn.

9P/32/2017 zo dňa 24.07.2018 (č. l. 173 - 181), uznesenia o vznesení obvinenia zo dňa 23.08.2018,
ČVS: ORP-870/1-VYS-B3-2017 v inej trestnej veci (č. l. 190 - 196), znaleckého posudku KEU PZ v
Bratislave ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2017/12319 (č. l. 239 - 257) vypracovaného v inej trestnej veci
(čítaný ako listinný dôkaz), výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky (č. l. 126 - 128), odpovede na lustráciu v Registri obyvateľov (č. l. 346), výpisu z centrálnej

evidencie správnych deliktov a priestupkov (č. l. 347 - 366), odpovede na lustráciu v GP (č. l. 367 - 370),
odpovede na lustráciu v ZVJS (č. l. 371) a aktuálneho odpisu registra trestov obžalovaného. Na tomto
mieste súd iba dopĺňa, že po výsluchu obžalovaného bolo hlavné pojednávanie a ďalšie dokazovanie
vykonané v neprítomnosti obžalovaného za splnenia podmienok upravených v § 252 odsek 2 Trestného
poriadku,pričomobžalovanýajvyjadrilsúhlassvykonanímhlavnéhopojednávaniavjehoneprítomnosti.

Všetky vykonané dôkazy súd hodnotil jednotlivo i v ich súhrne podľa svojho vnútorného presvedčenia
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu tak, ako to predpokladá § 2 odsek
12 Trestného poriadku, pričom vychádzajúc z trestnoprávne relevantných zásad dôkazného konania,
dospel k záveru, že skutok, ktorý je v predmetnej trestnej veci obžalovanému kladený za vinu, sa stal,

napĺňa všetky zákonné znaky zločinu znásilnenia podľa § 199 odsek 1, odseku 2 písmeno b/Trestného
zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 odsek
1 Trestného zákona a že tento skutok spáchal práve obžalovaný Milan Q..

K výroku o vineK. J. Q. svoju vinu za spáchaný skutok popieral a na svoju obhajobu uviedol, že nič, čo mu je kladené za
vinu,neurobil,poškodenúmaloletúA.L.nepoznáaurčitebyničtaké13ročnémudievčaťuneurobil.Ďalej

uviedol, že nevie, kde sa dňa 03.10.2017 v nočných hodinách nachádzal, pričom zvyčajne prespáva v
zrúcanine pri Poluse a na Hlavnej stanici ako je perón. Na Hlavnú stanicu chodí každý deň, kde sa aj
stretáva s ľuďmi, avšak mladistvé osoby tam nestretol, pričom ani nepozná inú osobu menom Z..

S uvedenými obhajobnými argumentmi obžalovaného sa súd nemohol stotožniť, nakoľko výsledky

vyplývajúce z procesu dokazovania ich jednoznačným spôsobom vyvracajú a bez najmenších
rozumných pochybností vylučujú akýkoľvek iný záver, než je ten, ktorý svedčí o vine obžalovaného za
spáchaný skutok. Inak povedané, vyhodnotenie vo veci vykonaných dôkazov, ktoré na seba nadväzujú
a tvoria logický celok, nepripúšťa žiaden alternatívny záver o existencii niektorej rozhodujúcej skutkovej
okolnosti a tým aj alternatívny a pre obžalovaného priaznivejší záver o vine.

Obžalovaný je priamo usvedčovaný svedkyňou - poškodenou A. L., ktorá opakovane tak v prípravnom
konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní podrobne popísala okolnosti, za akých sa z detského domova
dostala do Bratislavy, ako a s kým sa tu pohybovala vrátane jej pohybu na Hlavnej železničnej stanici v
Bratislave, ako sa dostala do kontaktu s obžalovaným, na aké konkrétne miesto ju tento odviedol, kde
sa násilím pokúsil s ňou vykonať súlož spôsobom popísaným v skutkovej vete tohto rozsudku. V tejto

súvislosti súd poukazuje na to, že poškodená maloletá A. L. uviedla, že krátko pred skutkom stretla na
Hlavnej stanici osobu menom J., vekom okolo 63 rokov, ktorý mal barlu a vyzeral ako bezdomovec, s
ktorým si išla pred stanicu zapáliť. Po tom, čo sa vrátili na stanicu, prišiel druhý mladší muž, tiež menom
J., ktorý mal asi 50 rokov a ktorý jej dal 20 centov, aby si išla kúpiť kávu. Následne jej tento druhý
J. povedal, že jej dá peniaze na vlak domov, ale musí ísť s ním, že jej chce niečo ukázať. Zišli dole

podchodom a prišli k zastávke električiek k nejakému zábradliu. Po prelezení tohto zábradlia prišli do
starého opusteného domu, ktoré bolo hneď za zábradlím. Na prízemí tohto domu sa nachádzal matrac
a bola tam aj deka, pričom tam bola tma. Tento druhý J. doniesol vodku a pivo a ponúkal ju, na čo ona
vypila asi pol deci a polovicu plechovky piva. Následne jej povedal, že by ju chcel pomilovať a vtedy jej
začalo dochádzať, o čo mu ide a chcela ujsť. On ju však chytil za pravú ruku, hodil ju na ten matrac a

potom jej rozopol podprsenku, na ktorej mala mikinu. Následne jej stiahol rifle pod kolená. Ona sa ho
snažila kopať, ale mal viac sily, pričom rukami sa jej dole dotýkal, pchal jej do vnútra prsty, obchytkával
ju na prsiach, na zadku, olizoval ju na krku a na tvári a aj na prsiach. Ona na neho kričala, aby ju nechal,
ale on neprestával a chcel si na ňu aj sadnúť. Keď si potom dával dole rifle, tak sa jej podarilo z matraca
a z toho domu ujsť a utekala naspäť na hlavnú stanicu za tým starším mužom menom J.. Ten druhý

vyšiel z tohto domu a išiel smerom na stanicu. Tomu staršiemu povedala, čo sa stalo, na čo on začal
na toho druhého kričať, že zavolá políciu, v dôsledku čoho sa ten druhý asi zľakol a odišiel. Poškodená
taktiež uviedla, že obžalovaný mal určite vypité, ale nie tak, že by nevedel chodiť, resp. že by sa tackal,
pričom pri komunikácii mu bolo rozumieť.

Všetky vyššie uvádzané skutočnosti boli poškodenou maloletou prezentované dostatočne presvedčivo
a súd nezistil nič, čo by bolo spôsobilé jej výpoveď v relevantnej miere spochybniť, a to aj s ohľadom na
závery vyplývajúce zo znaleckého dokazovania. Tvrdenia maloletej poškodenej A. L. sú pritom zhodné
aj s takými skutočnosťami, ktoré vyplynuli z výpovede samotného obžalovaného, ako aj z ďalšieho
dokazovania.

V súvislosti s uvedeným súd poukazuje na tú časť výpovede obžalovaného, v rámci ktorej uviedol, že
prespáva aj na Hlavnej stanici na mieste, kde je cesta a idú tam električky a je tam také zábradlie. Na
tomto mieste má matrac a deku. Vo vzťahu k požívaniu alkoholických nápojov obžalovaný uviedol, že
každý deň si dá pivo a tvrdý alkohol asi 2 krát do týždňa. Sem tam dá ľuďom peniaze, ak si vypýtajú,

možno aj na kávu, a to 20, 30 centov, niekedy 50.

Tieto vyjadrenia obžalovaného sú v zhode s tým, čo uviedla maloletá poškodená, keď poukázala na
požitie alkoholu obžalovaným, skutočnosť, že jej dal 20 centov na kávu a predovšetkým s miestom, kde
došlo ku skutku a s vecami, ktoré sa tam nachádzali. Takáto zhoda v tvrdeniach by podľa názoru súdu

nebola možná, ak by výpoveď poškodenej nezodpovedala skutočnosti, pričom poškodená by nemohla
takéto detailné podrobnosti uvádzať, keďže by o nich nemohla mať vedomosť.V tomto smere možno za podstatný považovať aj ten fakt, že maloletá poškodená od začiatku hovorila
o dvoch rozdielnych osobách so zhodným menom Milan, pričom obe tieto osoby sa podarilo stotožniť.
Následne poškodená pri rekognícii opoznala ako páchateľa osobu obžalovaného MXXX Q., pričom v

rámci svojho vyjadrenia uviedla, že si bola na 100 percent istá, že je to on. Na tomto základe možno s
rozumnou istotou považovať za preukázané, že poškodená prišla do kontaktu s oboma týmito osobami a
sosobouobžalovanéhovspojenístakýmjehokonaním,ktorémujekladenézavinu.Vopačnomprípade
by poškodená nemohla uvádzať všetky vyššie zmienené skutočnosti vrátane vecí nachádzajúcich sa
na mieste činu. Poškodená pritom v zhode so skutočnosťou popísala aj miesto, kde došlo ku skutku

(opustený dom pri hlavnej stanici), ktoré sa skutočne nachádza blízko zastávky električiek a kde sa
nachádza aj spomínané zábradlie. Táto okolnosť je dokumentovaná fotodokumentáciou nachádzajúcou
sa v spise.

Vierohodnosť poškodenej preukazuje aj uznesenie o vznesení obvinenia v inej trestnej veci vrátane
skutočnosti potvrdzujúcej tvrdenia poškodenej zo strany nebohého svedka J. M., t. j. osoby, ktorú

poškodená označila ako osobu prvého (staršieho) J..

Ďalej súd poukazuje na znalecký posudok č. 10/2018 zo dňa 20.07.2018 vypracovaného znalkyňou z
odboru: Psychológia, odvetvie: Klinická psychológia detí, Poradenská psychológia PhDr. Evy Smikovej.
PhD. v inej trestnej veci, ktorý bol prečítaný ako listinný dôkaz, v ktorom sa konštatuje pravdepodobnosť

sexuálnej kontaktáže s obžalovaným.

Zoznaleckéhoposudkuč.11/2018zodňa15.02.2018vypracovanéhoMgr.OľgouTomišovou,znalkyňou
z odboru: Psychológia, odvetvie: Klinická psychológia detí a klinická psychológia dospelých, síce
vyplýva, že u poškodenej sa prejavujú sklony ku konfabulovaniu, fantázii a zveličovaniu, avšak na

hlavnom pojednávaní znalkyňa uviedla, že uvedené možno konštatovať vo všeobecnosti, pričom v jej
výpovedi na hlavnom pojednávaní a ani v jej predchádzajúcich výpovediach, pri ktorých bola znalkyňa
prítomná, sa konfabulácia a ani nepravdivé obrazy neobjavili. Znalkyňa taktiež uviedla, že poškodená je
schopná správne vnímať a aj pravdivo reprodukovať zažité skutočnosti a v tomto konkrétnom prípade
snahu poškodenej zaujať na základe vymyslených príbehov nezaznamenala.

V súvislosti s takto preukázanými skutočnosťami nemožno opomenúť ani tú časť výpovede
obžalovaného, ktorá sa týka jeho sexuálneho života. V tomto smere sa totiž obžalovaný vyjadril tak,
že každú chvíľu má pohlavný styk, pričom meno ženy pre neho nie je dôležité. Niekedy im dá 10 -
15 eur a má s nimi sex. Stretne ich hocikde po meste a stretáva ich aj na Hlavnej stanici. Niekedy

mal pohlavný styk aj na Hlavnej stanici. Keď videl nejaké ženy, ktoré by mohli mať záujem, tak ich
oslovil, prípadne im dal 10-15 eur, pričom niekedy oslovili aj ženy jeho. Následne obžalovaný v rámci
kladenia otázok v rozpore s predchádzajúcim vyjadrením uviedol, že nemá často pohlavný styk, asi iba
raz za dva - tri mesiace, pričom výslovne uviedol, že to, čo tvrdil predtým, nie je pravda. Toto posledné
vyjadrenie obžalovaného však nie je možno hodnotiť inak ako účelové, vedené snahou negovať

svoje predchádzajúce tvrdenia po tom, čo si obžalovaný mohol uvedomiť ich význam. Inak povedané,
za pravdivé považuje súd prvotné vyjadrenia obžalovaného o jeho sexuálnom živote, spôsobe jeho
vyhľadávania a miesta, kde ho praktizoval, ktoré v konečnom dôsledku v spojení s už zistenými
skutočnosťami podporuje tvrdenia poškodenej.

Vychádzajúc z takto preukázaných skutočností možno nepochybne uzavrieť, že skutok, ktorý je
obžalovanému kladený za vinu sa stal, že ho spáchal obžalovaný a že tento skutok napĺňa všetky
zákonné znaky zločinu znásilnenia podľa § 199 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona s
poukazomna§139odsek1písmenoa/Trestnéhozákonavštádiupokusupodľa§14odsek1Trestného
zákona. To, že obžalovaného úmysel smeroval k dokonaniu tohto trestného činu, t. j. že chcel násilím

donútiť ženu - maloletú A. L. k súloži, je zrejmé z jeho vyjadrenia, že ju chce pomilovať a následne aj z
jeho ďalšieho konania vrátane toho, že si dával dole nohavice.

Kvalifikačný moment spočívajúci v spáchaní stíhaného zločinu na dieťati je daný vekom maloletej A. L. a
jej výzorom v čase spáchania činu, na základe čoho obžalovaný musel vedieť, že poškodená je mladšia

ako 18 rokov (§ 127 odsek 1 Trestného zákona), hoci nemusel mať vedomosť o jej skutočnom veku, t.
j. že poškodená má 13 rokov. Inak povedané, poškodená síce mohla u obžalovaného vyvolať dojem o
vyššom veku, ako bol jej skutočný vek, avšak rozhodne nemohla u obžalovaného vyvolať predstavu, že
ide o plnoletú osobu, a to ani v prípade, že obžalovaný bol v stave po požití alkoholu.K výroku o treste

V súvislosti s výrokom o treste súd poznamenáva, že pri ukladaní trestu vychádzal z účelu trestu
vyjadrenéhov§34odsek1Trestnéhozákona,vzmyslektoréhotrestmázabezpečiťochranuspoločnosti
pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho
výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest

zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou, pričom súčasne prihliadal aj na ostatné
Trestným zákonom upravené zásady pre ukladanie trestov.

Z tohto hľadiska súd mohol uložiť trest odňatia slobody vo výmere ustanovenej Trestným zákonom
(§ 34 odsek 2 Trestného zákona v spojení s § 14 odsek 2 Trestného zákona). Ďalej bol povinný
prihliadať najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,

poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy (§ 34 odsek 4
Trestného zákona).

V danej trestnej veci bol súd povinný vychádzať aj z kritérií upravených v § 34 odsek 5 písmeno c/
Trestného zákona, v zmysle ktorého pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne pri príprave

na zločin a pri pokuse trestného činu aj na to, do akej miery sa konanie páchateľa priblížilo k dokonaniu
trestného činu, ako aj na okolnosti a na dôvody, pre ktoré k dokonaniu trestného činu nedošlo.

Súd u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť upravenú v § 36 Trestného zákona a
súčasne zistil jednu priťažujúcu okolnosť upravenú v § 37 písmeno m/ Trestného zákona spočívajúcu

v predchádzajúcom odsúdení za trestný čin. Z tohto hľadiska by sa v zmysle § 38 odsek 4 Trestného
zákona dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby zvýšila o jednu tretinu. Súd však z
odpisu registra trestov zistil, že obžalovaný bol v minulosti rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa
23.03.1999, sp. zn. 3T/38/1998 odsúdený za trestný čin lúpeže podľa § 234 odsek 1, odsek 2 Trestného
zákonač.140/1961Zb.natrestodňatiaslobodyvovýmere7rokov,čozapoužitia§437odsek1vspojení

s§11odsek1Trestnéhozákonajepotrebnéposudzovaťakoodsúdeniezazločin(predmetnéodsúdenie
nie je zahladené). V prípade obžalovaného Milana Nemeta tak ide o opätovné odsúdenie za zločin, v
dôsledku čoho sa v zmysle § 38 odsek 5 Trestného zákona zvyšuje dolná hranica zákonom ustanovenej
trestnej sadzby o jednu polovicu. Podľa spôsobu výpočtu upraveného v § 38 odsek 8 Trestného zákona
sa tak zvyšuje zákonom ustanovená dolná hranica trestnej sadzby (trestná sadzba podľa § 199 odsek

2 Trestného zákona je 7 rokov až 15 rokov) o 4 roky. Výsledná trestná sadzba tak predstavuje rozpätie
11 rokov až 15 rokov.

Uloženie trestu v rámci takto ustálenej trestnej sadzby by však podľa názoru súdu bolo neadekvátne a
neprimerane prísne vo vzťahu k vývojovému štádiu trestného činu a ostatným okolnostiam významným

z hľadiska ukladania trestu a dosiahnutia jeho účelu. V tejto súvislosti nemožno opomenúť skutočnosť,
že k zvýšeniu dolnej hranice trestnej sadzby o jednu polovicu došlo z dôvodu, že obžalovaný už bol v
minulosti odsúdený pre trestný čin, ktorý je v zmysle Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. zločinom, avšak
pre tento zločin bol odsúdený v roku 1999, teda vyše 18 rokov pred spáchaním stíhaného trestného činu.
Hoci medzitým bol obžalovaný Milan Q. ešte trikrát odsúdený pre rôzne trestné činy, tieto boli menšej

závažnosti.

V prejednávanej trestnej veci ani okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný a ktoré vyplývajú zo skutočností
popísaných zo strany poškodenej v spojení s tým, že k dokonaniu činu nedošlo, neodôvodňujú ukladanie
trestu v rámci trestnej sadzby upravenej podľa § 38 odsek 5 Trestného zákona. Taktiež je potrebné

poukázať na to, že hoci obžalovaný musel vedieť, že v prípade poškodenej ide o neplnoletú osobu,
nebolo preukázané, že by mal vedomosť alebo čo i len predstavu o jej skutočnom veku.

Pri ukladaní trestu súd vychádzal aj z tej skutočnosti, ktorá bola konštatovaná v znaleckom
psychologickom posudku týkajúcej sa poškodenej, a to, že u poškodenej neboli zistené žiadne následky,

ktoré by na nej zanechal vyšetrovaný skutok.

Na základe uvedeného považoval súd za odôvodnené použitie zmierňujúceho ustanovenia § 39 odsek
2 písmeno a/ Trestného zákona, podľa ktorého súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzbyustanovenej týmto zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa za prípravu na zločin alebo za pokus
trestného činu a ak vzhľadom na povahu a závažnosť prípravy alebo pokusu má súd za to, že použitie
trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom by bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na ochranu

spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania.

Za použitia uvedeného ustanovenia považoval súd uloženie trestu odňatia slobody vo výmere 9 rokov
za adekvátne, odzrkadľujúce a zohľadňujúce všetky vyššie uvedené zásady pre ukladanie trestov vo
vzťahu k spáchanému činu v štádiu pokusu. Preukázaný spôsob spáchania činu a následok, ktorý

z podniknutého pokusu hrozil, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný a miera zavinenia, ktoré boli
popísané v odôvodnení tohto rozsudku, dostatočne vystihuje takto uložený trest, ktorý možno považovať
za dostačujúci tak vo vzťahu k závažnosti stíhaného zločinu a osobe obžalovaného, ako aj vo vzťahu
k potrebe zabezpečenia ochrany spoločnosti.

Podľa názoru súdu v danom prípade trest odňatia slobody vo výmere 9 rokov zodpovedá účelu trestu

vyjadreného v § 34 odsek 1 Trestného zákona a v ňom obsiahnutej požiadavke na individuálnu a
generálnu prevenciu.

Na tomto mieste súd ešte dodáva, že v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn.
7T/34/2019 proti obvinenému XX.XX.XXXXi Q. bol dňa 30.09.2019 vydaný trestný rozkaz, ktorý mu však

do momentu vyhlásenia tohto rozsudku nebol doručený. Predmetný trestný rozkaz preto nenadobudol
účinky vyhlásenia rozsudku, v dôsledku čoho súd nemohol ukladať súhrnný trest podľa § 42 odsek 1
Trestného zákona a ani nebolo potrebné čakať, či tento trestný rozkaz nadobudne právoplatnosť.

Nakoľko obžalovaný bol v posledných desiatich rokov pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu

odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin, súd ho v zmysle § 48 odsek 2 písmeno
b/ Trestného zákona zaradil pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností, spravujúc sa úvahami uvedenými v tomto
odôvodnení, súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozsudku.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumôžeobžalovanýaprokurátorpodaťodvolaniedo15dníododňajehooznámenia
na Okresný súd Bratislava I, o ktorom bude rozhodovať Krajský súd v Bratislave. V rovnakej lehote s
obžalovaným môžu podať odvolanie v jeho prospech aj príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho
súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Obžalovaný nemôže podať odvolanie proti výroku o vine

v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie
skutku uvedeného v obžalobe. Poškodený môže podať odvolanie iba proti výroku o náhrade škody.

Odvolanie má odkladný účinok okrem prípadu, že rozsudok nadobudol právoplatnosť spôsobom
predpokladaným v § 183 odsek 1 Trestného poriadku.