Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 28, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/191/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2711205577
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Holič
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2711205577.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Martin Holič a členiek senátu: Mgr.
Renáta Gavalcová a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobkyne P. K., narodenej XX.XX.XXXX,
bývajúcej na J. č. XX v K., zastúpenej splnomocnenkyňou JUDr. Editou Lehockou, advokátkou so
sídlom na Štúrovej č. 1267 v Šaštíne - Strážoch, proti žalovanému O. K., narodenému XX.XX.XXXX,
bývajúcemu O. I. č. XX v A., zastúpenému splnomocnencom Mgr. Ondrejom Dostálom, advokátom

so sídlom na Robotníckej 79 v Senici, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po
rozvode, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Skalica č. k. 3C/95/2011-473 zo
dňa 21.12.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vo výroku I. zastavil konanie. Vo výroku II. stranám
nepriznal náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 163 ods. 2, § 256 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2, čl. 4 ods. 1,
2 CSP. Vecne zdôvodnil tým, že Zo spisu súd zistil, že ani jedna zo strán v zákonom ustanovenej

lehote podľa § 163 ods. 2 C.s.p. návrh na pokračovanie v konaní nepodala do 28. novembra 2018,
t.j. v lehote podľa § 163 ods. 2 C.s.p. do šiestich mesiacov, preto súd podľa uvedeného ustanovenia
konanie zastavil. Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania v zmysle ustanovenia bodu 5.
Návrh na odročenie pojednávania podali splnomocnenci žalobkyne a žalovaného z dôvodu možného
mimosúdneho vyriešenia sporu, čo bolo dôvodom pre prerušenie konania. Návrh na pokračovanie v
konaní mohli podať tak žalobkyňa ako aj žalovaný, pričom tak neurobili, preto súd konanie zastavil.

Na takýto prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia C.s.p. alebo iného zákona.
Súd preto s použitím základných princípov čl. 4 ods. 2 C.s.p. aplikoval na rozhodnutie o nároku na
náhradu trov konania princíp zákonodarcu a o nároku na náhradu trov konania žalobkyne rozhodol podľa
fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Keďže ani jedna zo strán nepodala návrh
na pokračovanie v konaní, nemožno pričítať zavinenie zastavenia konania o žalobe len jednej strane.
Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že žiadnej zo strán nepriznáva náhradu trov konania.

3. Žalovaný podal prostredníctvom svojho advokáta žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty, žiadosť na
pokračovanie v konaní a odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie. K zmeškaniu lehoty prišlo z
dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti právneho zástupcu žalovaného, ktorá trvala od 26.11.2018
do 28.01.2019, o čom dokladá potvrdenia lekárov. Vzhľadom k tejto zdravotnej indispozícii prišlo k
zmeškaniu lehoty na podanie návrhu na pokračovanie v konaní, čo činí okamžite po ukončení PN.

Nakoľko existuje ospravedlniteľný dôvod zmeškania lehoty, žiada podľa § 122 CSP Okresný súd, aby
odpustil zmeškanie lehoty na podanie návrhu na pokračovanie v konaní. Podľa § 163 ods. 2 CSPnavrhuje, aby súd v konaní vedenom na Okresnom súde Skalica pod sp. zn. 3C/95/2011 pokračoval.
Zároveň v zákonnej podáva odvolanie proti Uzneseniu Okresného súdu Skalica sp. zn. 3C/95/2011
zo dňa 21.12.2018, doručené dňa 14.01.2019, ktorým bolo konanie zastavené. Odvolanie odôvodňuje

rovnakou skutočnosťou, pre ktorú prišlo k zmeškaniu lehoty na podanie návrhu na pokračovanie v
konaní, t.j. z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti právneho zástupcu žalovaného, ktorú preukazuje
potvrdením od lekára a navrhuje, aby Okresný súd Skalica Uznesenie zo dňa 21.12.2018 zrušil a
pokračoval v konaní.

4. Okresný súd Skalica uznesením č. k. 3C/95/2011-503 zo dňa 22.05.2019, právoplatným dňa
06.06.2019, zamietol návrh žalovaného na odpustenie zmeškania lehoty na podanie návrhu na
pokračovanie v konaní. Súd prvej inštancie odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že sa zaoberal žiadosťou
splnomocnenca žalovaného o odpustenie zmeškania lehoty ako aj jeho podaním z 8.3.2019, pričom
zistil, že splnomocnenec žalovaného je osobou, ktorej patrila lehota šesť mesiacov na podanie návrhu
na pokračovanie v konaní a túto zmeškal, nakoľko v lehote šiestich mesiacov od právoplatnosti

uznesenia o prerušení konania nepodal návrh na pokračovanie v konaní. Súd zároveň zistil, že
splnomocnenec v žiadosti o odpustenie zmeškania lehoty urobil zmeškaný úkon, teda podal návrh
na pokračovanie v konaní. Súd sa ďalej zaoberal tým, či existoval ospravedlniteľný dôvod, pre
ktorý splnomocnenec žalovaného zmeškal lehotu na podanie návrhu na pokračovanie v konaní a či
podal žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty do 15 dní od odpadnutia prekážky vykonania úkonu.

Ospravedlniteľným dôvodom môže byť napríklad náhle ochorenie či nepredvídaná pracovná cesta.
Splnomocnenec žalovaného súdu preukázal, že podľa Výmenného listu - Poukazu, vystaveného MUDr.
Z. Z. v Prahe dňa 7.12.2019, bol splnomocnenec žalovaného v starostlivosti ambulancie tohto lekára pre
tracheobronchitis acuta, stav komlikovaný sinusitis acuta a to od 26.11.2018 do 7.12.2018, pričom mu
bola odporučená domáca liečba, v poukaze je uvedené, že stav zodpovedá pracovnej neschopnosti.

Podľa vyjadrenia splnomocnenca žalovaného mu lekár dňa 7.12.2018 ukončil práceneschopnosť a
následne odcestoval z Prahy do Senice. Nakoľko sa mu na Slovensku zhoršil zdravotný stav, navštívil
lekára MUDr. C., o čom svedčí predložený Výmenný list - Poukaz MUDr. C. C., všeobecného lekára,
z 23.1.2019, v ktorom je uvedené, že splnomocnenec žalovaného bol vyšetrený dňa 10.12.2018 v
ambulancii tohto lekára a bola mu lekárom pre ac. Bronchitis odporučená do 31.12.2018 liečba a

práceneschopnosť. Následne splnomocnenec žalovaného bol vyšetrený MUDr. Z. Z. v Prahe, čo
vyplýva z predloženého Výmenného listu - Poukazu z 29.1.2019, vystaveného MUDr. Z. Z., podľa
ktorého bol splnomocnenec žalovaného liečený týmto lekárom pre recid. Sinusitis acuta od 2.1.2019
do 28.1.2019, pričom stav zodpovedá pracovnej neschopnosti. Z predložených dôkazov vyplýva, že
splnomocnenec žalovaného náhle ochorel, chorý bol podľa výmenných listov ošetrujúcich lekárov v

období od 26.11.2018 do 7.12.2018, následne od 10.12.2018 do 31.12.2018 a potom od 2.1.2019
do 28.1.2019. Súd má z uvedeného preukázané, že síce existoval ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý
splnomocnenec žalovaného zmeškal lehotu na podanie návrhu na pokračovanie v konaní, keďže
lehota na podanie návrhu uplynula dňa 28.11.2018 a splnomocnenec žalovaného náhle ochorel dňa
26.11.2018, teda pred uplynutím lehoty na podanie návrhu na pokračovanie v konaní, súd však nemá

preukázané, že splnomocnenec žalovaného podal žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty v lehote
15 dní od odpadnutia prekážky vykonania úkonu. Súd vychádzal zo skutočnosti, že zdravotný stav
splnomocnenca sa dňa 7.12.2018 natoľko zlepšil, že ako uviedol sám splnomocnenec žalovaného,
ošetrujúci lekár ukončil jeho práceneschopnosť. Zlepšeniu zdravotného stavu nasvedčuje aj skutočnosť,
že splnomocnenec žalovaného cestoval v tomto čase z Prahy do Senice. Súd má preto za to, že

dňa 7.12.2018 odpadla prekážka vykonania úkonu podania návrhu na pokračovanie v konaní. I keď je
zrejmé z ďalšieho výmenného listu lekára MUDr. C., že sa splnomocnencovi žalovaného následne t.j.
od 10.12.2018 zhoršil zdravotný stav, súd má za to, že dňom 7.12.2018 začala plynúť splnomocnencovi
lehota na podanie žiadosti o odpustenie zmeškania lehoty. Súd má za to, že z celkového správania
splnomocnenca žalovaného vyplýva snaha obísť zákon, keďže aj výmenné listy sú vystavované lekármi

vždy až dodatočne a nie v deň, keď bol splnomocnenec žalovaného ošetrený lekármi, okrem toho
podľa výmenného listu MUDr. C. bol splnomocnenec žalovaného chorý od 10.12.2018 do 31.12.2018,
teda dňa 1.1.2019 už nebol práceneschopný a bol schopný cestovať zo Senice do Prahy, čomu
nasvedčuje ďalší výmenný list ošetrujúceho lekára MUDr. Z. Z., že od 2.1.2019 sa opäť zdravotný
stav splnomocnenca žalovaného zhoršil a to natoľko, že jeho liečba trvala od 2.1.2019 do 28.1.2019.

Súd tu nepopiera potvrdenia ošetrujúcich lekárov o zdravotnom stave splnomocnenca žalovaného v
období od 26.11.2018 do 7.12.2018, od 10.12.2018 do 31.12.2018 a od 2.1.2019 do 28.1.2019, je
však povinný skúmať, či splnomocnenec žalovaného podal žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty
spojenú so zmeškaným úkonom - návrhom na pokračovanie v konaní včas, teda do 15 dní po odpadnutíprekážky vykonania úkonu. Súd má za to, že dňa 7.12.2018 odpadla prekážka, pre ktorú nemohol
splnomocnenec žalovaného podať návrh na pokračovanie. Tento úkon, ktorý z hľadiska odôvodňovania
nie je náročným úkonom, mohol podľa názoru súdu urobiť. Súd tu poukazuje aj na skutočnosť, že inštitút

odpusteniazmeškanialehotyjemimoriadnyminštitútom,keďženímdochádzakzásahudoprávnejistoty
strán konania. Zároveň tiež pripomína, že lehota šesť mesiacov na podanie návrhu na pokračovanie v
konaní je pomerne dlhá lehota, preto je zarážajúce, že si ju splnomocnenec žalovaného ponechal až
na posledné dva dni lehoty, kedy mu náhle ochorenie zabránilo v tom, aby podal v riadnej lehote návrh
na pokračovanie v konaní. Vzhľadom k vyššie uvedenému súd návrh splnomocnenca na odpustenie

zmeškania lehoty zamietol.

5. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa prostredníctvom svojej advokátky, ktorá navrhla
napadnuté uznesenie potvrdiť a zaviazať žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania, stotožňujúc
sa s dôvodmi zatavenia konania. Poukázala na to, že právny zástupca žalovaného nepredložil súdu
žiaden relevantný dôkaz o dočasnej práceneschopnosti a nepreukázal, že jeho zdravotný stav mu

neumožnil, nedovoľoval a bránil vo výkone povolania, t.j. že nehol v zdravotnom stave, ktorý by mu
umožňoval zaslať súdu návrh na pokračovanie v konaní

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359

CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 357 písm. a/
CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ
použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v
medziachdanýchrozsahom(§379CSP)adôvodmiodvolania(§380ods.1CSP),sprihliadnutímexoffo
na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým

stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť (§ 387 ods. 1 CSP).

7. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, ktorého rozsah a dôvody sú vymedzené uplatnenou

odvolacouargumentácioužalobkyne,boloposúdiť,čivdanomprípadebolisplnenéprocesnépodmienky
pre zastavenie konania podľa § 163 ods. 2 CSP.

8. Podľa § 163 ods. 2 CSP, ak je konanie prerušené, súd v ňom pokračuje na návrh ktorejkoľvek strany.
Ak sa návrh na pokračovanie v konaní nepodá do šiestich mesiacov od právoplatnosti uznesenia o

prerušení konania, súd konanie zastaví.

9. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa doručila Okresnému súdu Skalica dňa 17.8.2011 žalobu, ktorou
sa domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode. Počas konania
splnomocnenci žalobkyne a žalovaného požiadali súd o odročenie pojednávania z dôvodu dosiahnutia

mimosúdnej dohody. Na základe žiadosti strán o odročenie pojednávania súd podľa § 163 ods. 1 C.s.p.
uznesením č.k. 3C/95/2011 - 470 zo dňa 30.4.2018 rozhodol, že konanie sa prerušuje na dobu troch
mesiacov. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.5.2018. V 6-mesačnej lehote, ktorá uplynula
28.11.2019, žalobkyňa a ani žalovaný nepodali návrh na pokračovanie v konaní.

10. Právny zástupca žalovaného dňa 29.01.2019 doručil súdu prvej inštancie žiadosť o odpustenie
zmeškania lehoty, žiadosť na pokračovanie v konaní a odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie. O
návrhu na odpustenie zmeškania lehoty rozhodol súd prvej inštancie uznesením č. k. 3C/95/2011-503
zo dňa 22.05.2019, právoplatným dňa 06.06.2019, ktorým zamietol návrh žalovaného na odpustenie
zmeškania lehoty na podanie návrhu na pokračovanie v konaní. Súd prvej inštancie v odôvodnení tohto

uznesenia podrobne uviedol dôvody, pre ktoré návrh na odpustenie zmeškania lehoty zamietol.

11. Vzhľadom na to, že žalovaný odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie odôvodnil tými istými
dôvodmi ako návrh žalovaného na odpustenie zmeškania lehoty na podanie návrhu na pokračovanie
v konaní, pričom danosť dôvodov na odpustenie zmeškania lehoty už bola súdom prvej inštancie

právoplatne vyriešená tak, že súd konštatoval nesplnenie podmienok na odpustenie zmeškania lehoty
podľa § 122 CSP, nemá odvolací súd priestor na to, aby znovu posudzoval otázku dôvodnosti odpustenie
zmeškania lehoty na podanie návrhu na pokračovanie v konaní a odkazuje na rozhodnutie súdu
prvej inštancie o zamietnutí návrhu žalovaného na odpustenie zmeškania lehoty na podanie návrhuna pokračovanie v konaní. Nad rámec tohto odvolací súd poukazuje na to, že právny zástupca
žalovaného nepreukázal, že bol v takom zlom zdravotnom stave, ktorý by mu neumožňoval realizovať
taký jednoduchý úkon ako podanie návrhu na pokračovanie v konaní, a to minimálne po prvom zlepšení

jeho zdravotného stavu a ukončení prvej práceneschopnosti dňa 07.12.2018. Právny zástupca netvrdil
a ani nepreukázal, či mu niečo bránilo podať návrh na pokračovanie v konaní ešte pred začiatkom
práceneschopnosti dňa 26.11.2018.

12. Vzhľadom na vyššie uvedený záver o právoplatnom rozhodnutí o zmietnutí návrhu žalovaného

na odpustenie zmeškania lehoty na podanie návrhu na pokračovanie v konaní a vzhľadom na to,
že žalovaný nepreukázal nedôvodnosť napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, odvolací súd
konštatuje, že súd prvej inštancie napadnutým uznesením rozhodol vecne správne o zastavení konania
podľa § 163 ods. 2 CSP.

13. Podľa § 387 ods. 1 CSP preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie vrátane výroku o náhrad

trov konania žalovaného, odvolacími dôvodmi osobitne nenapadnutého, ako vecne správne potvrdil.

14. Žalobkyňa má voči žalovanému podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a § 396 ods. 1 C.s.p. nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na to, že žalobkyňa bola v odvolacom konaní v celom
rozsahu úspešná a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali

výnimočne jej náhradu trov konania nepriznať (§ 257 C.s.p.). V prípade, že žalobykni vznikli nejaké
účelne vynaložené trovy odvolacieho konania, o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne
podľa § 262 ods. 2 C.s.p. súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, a to samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

15. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).