Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 15, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/130/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117202851
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Kontríková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2117202851.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň: JUDr.

Iveta Jankovičová a JUDr. Ľubica Bundzelová, v spore žalobcu: Bytové družstvo so sídlom v Trnave,
so sídlom Ludvika van Beethovena 26, Trnava, IČO: 00 175 480, zastúpený: UNITED LAWYERS,
advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Miletičova 23, Bratislava, IČO: 36 662 291, proti žalovaným: 1)
T. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XXXX/XX, O., 2) J. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XXXX/
XX, O., zastúpená žalovaným 1), o vypratanie bytu, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného
súdu Trnava č. k. 21C/13/2017-186 zo dňa 5. decembra 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

II. Žalobca má voči žalovaným 1) a 2) nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady
trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalovaným 1) a 2) uložil povinnosť vypratať
byt č. XX o výmere 63,02 m2 nachádzajúci sa na 5. poschodí bytového domu na Y. ulici č. XX so
súpisným číslom XXXX v O., na parcele reg. „C“ č. 8399/93, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX,
vedený Okresným úradom Trnava katastrálny odbor, pre katastrálne územie O., bez nároku na bytovú

náhradu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. súd priznal žalobcovi nárok na náhradu
trov konania voči žalovaným 1) a 2) spoločne a nerozdielne v plnom rozsahu a stým, že o výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Rozsudok súd po citovaní § 663, § 685 ods. 1, § 703 ods. 1 a 2), § 711 ods. 1 písm. d), §
712a ods. 3, § 126 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) vecne odôvodnil tým, že po vykonanom
dokazovaní dospel súd k právnemu záveru, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná a žalobe je potrebné

vyhovieť. V konaní nebolo sporným, že žalovaní 1) a 2) opakovane, v čase dlhšom ako tri mesiace,
neplatili nájomné a úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu tak ako im táto povinnosť vyplývala
z uzavretej nájomnej zmluvy. Procesná obrana žalovaných spočívala v tom, že si voči pohľadávke
Bytového družstva so sídlom v Trnave jednostranne započítavali pohľadávky, ktorých právny dôvod a
výšku určovali svojvoľným rozhodnutím, t. j. bez preukázania ich spôsobilosti na kompenzáciu, keď tieto
pohľadávky mohli vzniknúť až právoplatným rozhodnutím súdu a preto do času právoplatného priznania
súdom neexistujú. Žalovaní tiež poukázali na to, že dlžnú sumu dodatočne uhradili, a preto mali za

to, že malo dôjsť k obnoveniu ich nájomného vzťahu, k čomu ale nedošlo. K tomu súd uvádza, že aj
po skončení nájomného vzťahu je povinnosťou bývalých nájomcov dlh na nájomnom a úhradách za
služby spojené s užívaním bytu uhradiť a preto samotným uhradením tejto pohľadávky prenajímateľa zaobdobie do skončenia nájmu nedochádza k obnoveniu nájmu, ale len k splneniu si zákonnej a zmluvnej
povinnosti žalovaných.

3. Taktiež v konaní nebolo sporným, že v dôsledku hrubého porušenia povinnosti žalovanými 1) a
2) rozhodol prenajímateľ, Bytové družstvo so sídlom v Trnave, o vypovedaní nájmu a to uznesením
Predstavenstva Bytového družstva č. 69 zo dňa 20.06.2016, v dôsledku ktorého bola dňa 27.06.2016
žalovaným 1) a 2) daná výpoveď z nájmu družstevného bytu. Procesná obrana žalovaných 1) a 2) v
tejto časti spočívala v tom, že v konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 33C/47/2017 sa

domáhajú, aby súd zrušil uznesenie Zhromaždenia delegátov pri Bytovom družstve so sídlom v Trnave
zo dňa 27.04.2017, ktorým bolo potvrdené uznesenie Predstavenstva Bytového družstva č. 69 zo dňa
20.06.2016. Súd pripojením spisu sp. zn. 33C/47/2017 mal preukázané, že v tomto konaní sa žalobou
doručenou súdu dňa 23.05.2017 žalovaní 1) a 2) tiež domáhajú zrušenia uznesenia Predstavenstva
Bytového družstva č. 69 zo dňa 20.06.2016, o ktorých žalobných návrhoch nebolo ku dňu rozhodovania
súdu o vyprataní žalovaných 1) a 2) právoplatne rozhodnuté. Pripojením spisu sp. zn. 33C/47/2017 mal

súd preukázané, že žalovaní 1) a 2) sa v konaní nedomáhajú určenia neplatnosti výpovede v zmysle §
711 ods. 6 OZ, ale zrušenia uznesení. Z povahy veci je zrejmé, že nie je možné sa domáhať zrušenia
uznesenia, ktoré je neplatné, a contrario je možné sa domáhať zrušenia len takéto uznesenia, ktoré je
platným. Nakoľko nie je predmetom tohto konania skúmať, či majú bývalí nájomcovia naliehavý právny
záujem na požadovanom rozhodnutí, zrušení uznesení orgánov Bytového družstva so sídlom v Trnave

ako bývalého prenajímateľa, súd tak nemal zistenú žiadnu prekážku konania, pre ktorú by mal pristúpiť
k iným vhodným opatreniam, keď v konaní sp. zn. 33C/47/2017 sa nerieši otázka, ktorá by mohla
mať význam pre rozhodnutie o žalobnom návrhu prenajímateľa spočívajúceho vo vyprataní bývalých
nájomcov, ktorí užívajú družstevný byt po skončení nájmu. Nakoniec súd mal elektronickou lustráciou v
súdnom manažmente preukázané, že na súde nebola v lehote troch mesiacov od doručenia výpovede,

u žalovaného 1) dňa 13.07.2016 a u žalovanej 2) dňa 26.08.2016, t. j. najneskôr do dňa 26.11.2016
žalovanými 1) a 2) podaná žaloba o určenie neplatnosti výpovede.

4. V konaní tak bolo sporným účinné doručenie výpovede žalovanej 2), keď táto na pojednávaní dňa
06.06.2018 poprela, že by jej výpoveď zo dňa 27.06.2016 bola doručená ako aj to, že by podpis na

doručenkách zo dňa 26.08.2016 bol jej vlastným. K popretiu pravosti podpisu žalovanej 2) súd uviedol,
že mal voľným porovnaním podpisov žalovanej 2) na oboch doručenkách zo dňa 26.08.2016 a na
doručenkezodňa11.09.2017,ktorýmžalovaná2)prevzalažalobusprílohami,navyjadreníkžalobnému
návrhu (rub č. l. 38), na doplnení vyjadrenia (č. l. 40), vyjadrení zo dňa 14.04.2018 (rub č. l. 67),
na doručenkách z predvolania (č. l. 57, 125, 169), na splnomocnení žalovaného 1) na zastupovaní

v konaní (č. l. 178) preukázanú zhodu podpisov žalovanej 2) a preto nemal pochybnosti o tom, že
podpisynadoručenkáchzodňa26.08.2016patriažalovanej2),keďnemaldôvodpochybovaťoslužbách
poštového podniku s prihliadnutím na skutočnosť, že vo všetkých prípadoch šlo o podania adresované
súdu dobrovoľne podpísané žalovanou 2), alebo o doručenky zo súdnych zásielok doručovaných do
vlastných rúk žalovanej 2), ktorá sa musí pri prevzatí legitimovať preukazom totožnosti (občianskym

preukazom, cestovným pasom). Taktiež pre účinné popretie v zmysle § 151 ods. 2 Civilného sporového
poriadku (ďalej len CSP) je nevyhnutné, aby žalovaná 2) uviedla vlastné tvrdenie, komu podľa nej teda
patrí podpis resp. navrhla vykonanie dôkazu za účelom unesenia bremena tvrdenia. Nakoľko súd z
vykonaného porovnania nemal pochybnosti o pravosti podpisov žalovanej 2) na doručenkách, žalovaná
2) neúčinne poprela tvrdenie žalobcu a nenavrhla vykonanie žiadneho dôkazu, súd prijal záver, že dňa

26.08.2016 boli žalovanej 2) doručené dve zásielky do vlastných rúk od odosielateľa Bytové družstvo
so sídlom v Trnave.

5. K účinnému doručeniu výpovede žalovanej 2) súd uviedol, že žalobca preukázal, že dňa 22.08.2016
podal na Slovenskej pošte, a. s. dve zásielky adresované žalovanej 2) a jednu zásielku adresovanú

žalovanému1).Žalovaní1)a2)vovyjadrenízodňa12.09.2017,doručenomsúdudňa02.10.2017uviedli
a dňa 20.04.2018 preukázali, že po doručení výpovede jej manželovi, žalovanému 1) dňa 13.07.2016,
napísali „Odvolanie voči rozhodnutiu predsedníctva BD“ zo dňa 15.07.2016 (na odvolaní nesprávne
15.06.2016) a tiež žalovaná 2) „List predsedovi Predstavenstva Ing. G.“, v ktorom mu oznámila, že
zaplatila dlžné sumy za mesiace apríl, máj, jún 2016. Teda žalovaní poukazovali na to, že v rozhodnom

období tu bol aj iný dôvod korešpondencie medzi účastníkmi, keď na podané odvolanie im obom
odpovedalo Bytové družstvo so sídlom v Trnave podaním zo dňa 16.08.2016 - súd má za to, že ide o
jednu z dvoch zásielok podaných na pošte dňa 22.08.2016, doručenej žalovanej 2) dňa 26.08.2016 -
„Odpoveď na Vaše odvolanie voči rozhodnutiu Predstavenstvo BD“ v súdnom spise na č. l. 75, v ktoromim bolo oznámené, že Predstavenstvo na základe uznesenia č. 73 zo dňa 08.08.2016 im ukladá zaplatiť
dlžnú sumu do 30.09.2016 a zároveň pravidelne platiť mesačné úhrady a ak tieto podmienky budú
splnené, bude s nimi obnovená zmluva o nájme bytu. Zároveň dňa 18.08.2016 predseda Predstavenstva

adresoval stanovisko k Listu žalovanej 2/ zo dňa 15.07.2016, v ktorom uviedol, že je toho názoru, že
Bytové družstvo so sídlom v Trnave postupovalo v súlade so zákonom, nemohlo tolerovať svojvoľné
rozhodnutie jej manžela o úpravách mesačného zálohového predpisu za užívanie bytu, uviedol, že je
potrebné zaplatiť dlžnú sumu do 30.09.2016 a pravidelne platiť mesačné úhrady za užívanie bytu a ak a
tieto podmienky budú splnené, bude obnovená s nimi zmluva o nájme bytu. Súd má za to, že mohlo ísť

o druhú z dvoch zásielok podaných na pošte dňa 22.08.2016, doručenej žalovanej 2) dňa 26.08.2016,
rovnako ako mohol byť list predsedu predstavenstva doručovaný spolu s Odpoveďou na odvolanie. Bol
to žalobca, kto tvrdil, že tieto listiny boli doručované samostatne.

6. Na obe tieto podania Bytového družstva a predsedu Predstavenstva Bytového družstva reagovali
žalovaní nájomcovia listom „Výzva na vydanie bezdôvodného obohatenia a zaplatenie náhrady škody“

zo dňa 06.09.2016, v ktorom si vyčíslili „svoje pohľadávky“ a žiadali BD so sídlom v Trnave, aby im
ich zaplatilo do 20.09.2016 na meno žalovaného 1). Dlžné zálohové platby za mesiace 11,12/2014
neuhradili, pretože tie by uhradili, ak by im BD so sídlom v Trnave uhradilo nimi vyčíslené pohľadávky.
Taktiež mal súd preukázané, že dňa 10.09.2016 spísali žalovaní „Doplnenie Odvolania voči rozhodnutiu
predstavenstva“, osobne podané do podateľne Bytového družstva so sídlom v Trnave dňa 12.09.2016.

7. Ako uviedol Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 27.02.2012, sp. zn.
4MCdo/232/2010, z § 710 ods. 3 OZ vyplýva, že nevyhnutným predpokladom začatia plynutia
zákonnej trojmesačnej výpovednej lehoty, uplynutím ktorej dochádza k zániku nájomného vzťahu medzi
prenajímateľom a nájomcom bytu, je doručenie písomnej výpovede nájmu bytu nájomcovi, pričom na

doručenie písomnej výpovede nájmu bytu sa primerane použijú ustanovenia § 106 a § 112 CSP. Ani
z § 710 a nasledujúcich OZ pojednávajúcich o zániku nájmu bytu, ani z § 106 a § 112 CSP, ako
ani z iných právnych predpisov nevyplýva prenajímateľovi povinnosť označiť obálku, v ktorej zasiela
výpoveď nájmu bytu, prípadne poštový podací lístok, používaný na doporučené zasielane písomnosti,
označením, že v obálke sa nachádza výpoveď nájmu bytu, a nevyplýva z nich ani povinnosť zaslať

takúto listinu doporučene do vlastných rúk. Aj v prípade, že by povinnosť označiť predmet (obsah)
písomnosti na obálke alebo na poštovom podacom lístku používanom na doporučené zasielanie
písomnosti vyplývala z určitého všeobecne záväzného právneho predpisu, bolo by i tak nemožné,
pri tvrdení opaku, preukázať predmet (obsah) obálky. Pokiaľ teda prenajímateľ má zákonnú možnosť
doručiť nájomcovi výpoveď nájmu bytu poštou, pričom pre právne účinné doručenie takejto zásielky

adresátovi zákon nevyžaduje dodržanie iných, než v §§ 106, 112 CSP stanovených podmienok, v
danom prípade pri nespochybniteľnom zámere žalobcu dať žalovaným 1) a 2) výpoveď z nájmu bytu a
dosiahnuťvypratanietohtobytu,ktorýzámeržalobcapreukázallistinnýmidôkazmizaloženýmivsúdnom
spise, pre odstránenie spornosti otázky, či výpoveď nájmu bytu bola žalovanej 2) doručená alebo nie,
za situácie, keď na jednej strane žalovaná 2) tvrdí, že výpoveď nájmu jej nebola doručená, resp. že

o nej nevie, a na druhej strane si preukázateľne zásielku, ktorá je v časovej súvislosti s podanou a
doručovanou výpoveďou, o ktorej žalobca tvrdí, že obsahuje výpoveď nájmu bytu, osobne prevzala na
pošte 26.08.2016, bolo povinnosťou žalovanej 2) preukázať opak toho, čo o obsahu tejto zásielky tvrdil
žalobca. Aj keď v rozhodnom období bola žalovanej 2) doručovaná „Odpoveď na Vaše odvolanie“ zo dňa
16.08.2016 a „List predsedu Predstavenstva“ zo dňa 18.08.2016, nebolo tým vylúčené tvrdenie žalobcu,

že zároveň s listom od predsedu predstavenstva žalobcu, bola žalovanej 2) opakovane doručovaná aj
výpoveď z dôvodu odstránenia akýchkoľvek možných pochybností vznesených samotnou žalovanou
2) v liste a odvolaní k doručovaniu výpovede z nájmu bytu. Preto pri riešení spornosti tejto otázky mal
súd nakoniec za to, že výpoveď z nájmu bytu bola nespochybniteľne doručená do rúk žalovanej 2)
dňa 11.09.2017 cestou súdu, keď žalovanej 2) bola preukázateľne doručená žaloba o vypratanie bytu,

spolu s prílohami spočívajúcimi aj vo Výpovedi z nájmu bytu zo dňa 27.06.2016 a ktorá doručenka je
v spisovom materiáli (v súdnom spise na č. l. 29). V praxi súdov sa ustálilo, že niektoré hmotnoprávne
účinky právnych úkonov uskutočnených podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka môžu
nastať okamihom, kedy je napr. žalobný návrh doručený druhej procesnej strane na vyjadrenie. Ako
príklad možno uviesť, ak niekto žaluje o vydanie bezdôvodného obohatenia a žiada aj úroky z omeškania

(pričom nevie preukázať, kedy žalovaného vyzval na jeho vydanie), súd mu úroky z omeškania prizná od
doby kedy bol žalobný návrh doručený žalovanému. Rovnako tak, ak napr. prenajímateľ nevie v konaní
o vypratanie nehnuteľnosti preukázať doručenie výpovede z nájmu, účinky výpovede nastávajú až po
tom, čo bola takáto výpoveď doručená žalovanému cestou súdu v rámci doručovania žalobného návrhus prílohami na vyjadrenie. V tomto prípade však súd takúto písomnosť rovnako doručuje postupom podľa
§ 116 ods. 1 v spojení s § 106 ods. 1 písm. a) CSP, teda do vlastných rúk, aj v prípade, že by prenajímateľ
nedoručoval výpoveď do vlastných rúk nájomcu. Týmto mal súd nespochybniteľne preukázané, že

žalovanej 2) bola doručená výpoveď z nájmu bytu najneskôr dňa 11.09.2017, že v lehote troch mesiacov
od jej doručenia cestou súdu žalobu o určenie neplatnosti výpovede žalovaní nepodali a preto sa na
ňu hľadí ako na platnú.

8. Súd zhodnotením všetkých dôkazov podľa svojej úvahy, jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, so

starostlivým prihliadnutím na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, došiel k záveru, že podaná žaloba
je dôvodná. Z vykonaného dokazovania mal súd za nesporne preukázané, že žalobca je výlučným
vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Uplynutím trojmesačnej výpovednej doby dňa 11.12.2017 došlo k
zániku nájmu bytu žalovanými nájomcami bez právneho nároku na bytovú náhradu. Nakoľko faktickým
užívaním bytu po skončení nájmu nedochádza k obnoveniu nájomnej zmluvy k bytu (§ 710 ods. 2 v
spojení s § 676 ods. 2 OZ), bolo povinnosťou žalovaných 1) a 2) uplynutím výpovednej doby nájmu

predmetný byt vypratať. Pre nesplnenie si tejto povinnosti žalovanými s priznaním ochrany vlastníckeho
práva žalobcovi ako vlastníkovi rozhodol súd o povinnosti žalovaných 1) a 2) vypratať byt do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku. Súd nemal v spore tvrdené ani preukázané žiadne okolnosti, pre ktoré by došiel
k záveru, že ide o dôvodný prípad na strane žalovaných pre určenie dlhšej lehoty na splnenie súdom
uloženej povinnosti. Žalovaní netvrdili a preto ani nepreukázali, že by boli v hmotnej núdzi z objektívnych

dôvodov, súd žiaden dôvod hodný osobitného zreteľa nezistil, preto mal za to, že žalovaní 1) a 2) nemajú
nárok na žiadnu bytovú náhradu.

9. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal vo
veci plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania

bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali odvolanie žalovaní 1) a 2). Odvolanie odôvodnili tým,
že žalobca voči žalovaným eviduje pohľadávku vo výške 348,83 eura (dve znížené zálohové platby
za november a december 2014). Pohľadávky žalovaných 1) a 2) sú uvedené vo výzve na vydanie

bezdôvodného obohatenia a zaplatenie náhrady škody zo 06.09.2016. Keď žalovaní neberú do úvahy
náhradu škody vzniknutú na zdraví, ktorá je predmetom konania 13C/347/2013, potom je zrejmé, že
pohľadávky žalovaných sú niekoľkonásobne vyššie než ich záväzky. Z tohto vyplýva, že žalobca voči
žalovaným postupovalo v rozpore s dobrými mravmi. Po úhrade časti dlhu žalovanými mala byť zo strany
žalobcu výpoveď zrušená. Z právneho hľadiska aj z tohto dôvodu možno výpoveď považovať v zmysle

uznesenia NS SR sp. zn. 4Cdo/119/2011 za absolútne neplatný právny úkon.

11. Posudzovanie doručovania výpovede z nájmu bytu (v bode 24 odôvodnenia rozsudku) podľa § 106
a § 112 CSP je právny nezmysel. Na doručovanie výpovede sa vzťahujú interné predpisy, t. j. stanovy,
rokovací a volebný poriadok, a volebný poriadok, ktoré na tieto účely vydal žalobca a to z dôvodu,

že spory medzi členom a družstvom sa podľa § 261 ods. 3 písm. b) riadia Obchodným zákonníkom.
Konštatovanie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

12. Žalovaní nesúhlasia s doručením výpovede žalovanej 2), predloženie dôkazov z poštového denníka
žalobcu na pojednávaní dňa 05.06.2018 je podľa názoru žalovaných dôkazom o falšovaní verejných

listín. Nepriamym dôkazom je aj to, že písomnosť výpoveď z nájmu bytu neobsahuje interné číslo
vytvorené v systéme odosielateľa (spisová značka v záhlaví). Je zrejmé, že výpoveď je neplatná
z dôvodu, že nebola doručená manželke spôsobom, ktorý ustanovuje čl. 17 ods. 2 rokovacieho a
volebného poriadku žalobcu (ďalej len RaVP). Čl. 17 ods. 2 nariaďuje doručovanie výpovede nájmu bytu
samostatne obom manželom.

13. Rozsudok NS SR 4MCdo/232/2010, na ktorý poukazuje súd vo svojom odôvodnení nemožno
uplatniť pre toto konanie, pretože sa netýka sporu medzi bytovým družstvom a jeho členmi. Zaoberať sa
doručovaním výpovede z nájmu bytu žalovanej 2) je z právneho pohľadu bezpredmetné. Najdôležitejším
prostriedkom procesnej obrany je skutočnosť, že uznesenie z 20.06.2016 podpísané pani X. a pánom

G. je absolútne neplatný právny úkon (podľa čl. 76, 69, 70 ods. 1, 57 ods. 4). Tento prostriedok procesnej
obrany bol uvedený aj do zápisnice o pojednávaní dňa 05.06.2018. K absolútnej neplatnosti právneho
úkonu aj uznesenie NS SR 4Cdo 119/2011, uznesenie NS SR 4Cdo 62/2009, rozsudok NS ČR sp. zn.
26Cdo 586/99.14. Na základe vyššie uvedeného možno vyvodiť odôvodnený záver o tom, že povinnosťou žalovaných
nebolo podávať žalobu na súd do 3 mesiacov z troch dôvodov, a to z dôvodu, že výpoveď nebola

doručená žalovanej 2), doručovanie podľa § 106 a § 112 CSP nemožno aplikovať na nájomný vzťah
medzi družstvom a jeho členom uznesenie a z neho vychádzajúca výpoveď z nájmu bytu je absolútne
neplatný právny úkon.

15. Podľa názoru žalovaného o žalobe žalobcu rozhodoval vylúčený sudca (vylúčenie sudkyne K. B. z

konania z dôvodu uplatňovania čl. 32 ústavy ešte v priebehu konania), § 365 ods. 1 písm. c) CSP; súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, § 365 ods.
1 písm. f); a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, § 365
ods. 1 písm. h). Sudkyňa najdôležitejší prostriedok procesnej obrany, absolútnu neplatnosť výpovede
v odôvodnení úplne odignorovala. Samotná sudkyňa na pojednávaní v máji 2018 v zápisnici vyjadrila
právny názor o tom, že žaloba sa javí ako nedôvodná, lebo žalobca je v dôkaznej núdzi. Na pojednávaní

dňa05.06.2018sudkyňaadvokátomžalobcuevidentnepomáhalaodstraňovaťdôkaznúnúdzu.Sudkyňa
prostriedky procesnej obrany žalovaných síce zapisoval, ale ich vôbec nebrala do úvahy. Na to bol
upozornený aj predseda súdu sťažnosťou z 11.06.2018. Na pojednávaní dňa 05.06.2018 bolo sa
ukázalo, že sudkyňa B. porušuje zásady sudcovskej etiky, nesprávne vyhodnocuje dôkazy, najmä
žalobcom predloženú sfalšovanú verejnú listinu (doručenku), a ignoruje prostriedky procesnej obrany

žalovaných.Nazákladevyššieuvedenýchskutočností bolžalovanývočisudkyni nútenýnapojednávaní
dňa 05.06.2018 uplatniť právo na odpor a pojednávanie opustil, čo ale sudkyňa nezapísala do zápisnice.

16. Na základe vyššie uvedenej právnej argumentácie žalovaní preto navrhli, aby odvolací súd zmenil
rozsudok súdu prvej inštancie a žalobu žalobcu zamietol a nepriznal žiadnej zo strán náhradu trov

konania.

17. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že sa stotožňuje s
rozsudkom súdu prvej inštancie, ktorý považuje za správny po vecnej a právnej stránke a navrhuje ho
potvrdiť. V konaní bolo preukázané, že sú dané dôvody smerujúce k vyhoveniu žaloby o vypratanie

bytu č. XX nachádzajúceho sa na 5. p. bytového domu na Y. ulici XX v O.. V tejto súvislosti žalobca
uvádza, že žalovaní účelovo podávajú skutočnosti týkajúce sa absencie doručenia výpovede žalovanej
2). Žalovaná 2) listom zo dňa 15.06.2016 požiadala žalobcu o splátkový kalendár a zároveň uviedla,
že jej nebola doručená výpoveď z nájmu, ale len jej manželovi, žalovanému l). Z toho dôvodu žalobca
opätovným zaslaním druhého doporučeného listu odstránil tento nedostatok a zaslal aj žalovanej 2)

výpoveď z nájmu bytu z opatrnosti, aby došlo k zachovaniu právnej istoty. Uvedené skutočnosti potvrdil
aj súd prvej inštancie. Uplynutím trojmesačnej výpovednej doby dňa 11.12.2017 došlo k zániku nájmu
bytužalovanými,nájomcamiatobezprávnehonárokunabytovúnáhradu.Nazákladevyššieuvedených
skutočností žalobca navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a priznal žalobcovi
právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

18. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávnenou stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP),
proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil

zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach
daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§
219 ods. 3 CSP), dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie

je vecne správny.

19. Po podaní odvolania žalovaní 1) a 2) do spisu súdu založili 19.02.2019 podanie nazvané „Žiadosť
o prikázanie sporu inému súdu“, preto odvolací súd predložil vec na rozhodnutie Najvyššiemu súdu
podľa § 39 ods. 2 a 3 CSP. NS SR vrátil vec odvolaciemu súdu 24.02.2020 s odôvodnením, že

vychádzajúc z premisy, že jednotlivé právne úkony strán sporu treba vnímať a vykladať s prihliadnutím
na ich vôľu, ktorá je vyjadrená v obsahu tohto úkonu, podľa názoru najvyššieho súdu v danom prípade z
obsahu podania žalovaných 1) a 2) zo dňa 17.02.2019 formálne označeného ako „Žiadosť o prikázanie
sporu inému súdu“ (č.l. 205-206) nevyplýva, že by sa domáhali prikázať spor inému krajskému súduz dôvodu vhodnosti v zmysle § 39 ods. 2 CSP, t.j. že by žalovaní 1) a 2) týmto podaním sledovali
prikázanie veci inému súdu z dôvodu zabezpečenia hospodárnejšieho, rýchlejšieho či po skutkovej
stránespoľahlivejšiehoadôkladnejšiehoprejednaniasporu.Naopak,zobsahutohtopodaniavyplýva,že

de fakto primárne uplatnili námietku zaujatosti voči sudcom súdu prvej inštancie a sudcom odvolacieho
súdu a domáhali sa ich vylúčenia z konania v spore a na základe tohto vylúčenia sudcov uvedených
súdov sa sekundárne domáhali prikázania sporu inému súdu. Podľa názoru NS SR úlohou odvolacieho
súdu bude procesne vyhodnotiť námietku zaujatosti voči jeho sudcom v zmysle § 52 a 53 CSP a ak
dospeje k záveru, že sú splnené procesné podmienky na konanie o nej, bude postupovať podľa § 54

ods. 1 CSP s tým, že vec predloží nadriadenému súdu (najvyššiemu súdu) s vyjadrením zákonného
senátu a vzhľadom na obsah námietky z dôvodu hospodárnosti a efektívnosti i s vyjadrením ďalších
sudcov odvolacieho súdu (§ 55 CSP).

20. Podľa § 53 ods. 1, a 3 CSP, námietku zaujatosti je potrebné uplatniť najneskôr do siedmich dní,
od kedy sa strana dozvedela o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený. Na neskôr uplatnenú námietku

zaujatosti súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.

21. Ak sa námietka zaujatosti týka len okolností, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu alebo jeho
rozhodovacej činnosti, súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému
súdu nepredkladá.

22. Žalovaní 1) a 2) námietku zaujatosti zákonnej sudkyne súdu prvej inštancie a ostatných sudcov
súdu prvej inštancie (posudzujúc podanie žalovaných zo dňa 17.02.2019 podľa obsahu) odôvodnili tým,
že pri vydávaní rozsudku sa zákonná sudkyňa podieľala na páchaní trestnej činnosti žalobcu, ktorý
falšoval a pozmeňoval verejnú listinu. Voči ostatným sudcom súdu prvej inštancie žalobca uplatňoval

námietku zaujatosti podľa čl. 32 ústavy. Voči ostatným sudcom Krajského súdu v Trnave žalovaní 1) a 2)
uplatňovali námietku zaujatosti z dôvodu, že opakovane potvrdzovali rozsudky okresného súdu, pričom
žalovaní v podaní konkretizovali jednotlivé rozsudky spisovými značkami.

23. Z obsahu podania žalovaných nevyplýva, že by namietali zaujatosť sudcov či už prvoinštančného

alebo odvolacieho súdu relevantným spôsobom a poukazovali by na pomer sudcov k veci alebo pomer
sudcov k stranám konania, resp. ich zástupcom (podľa § 52 s poukazom na § 49 CSP), ale namietajú
rozhodovaciu činnosť sudcov, resp. okolnosti spočívajúce v procesnom postupe sudcov. V súlade s
citovaným § 53 ods. 3 CSP odvolací súd preto na takúto námietku zaujatosti neprihliadol a pokračoval
v konaní.

24. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého
obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu
potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam, vec i správne právne posúdil a v rozsudku poukázal na aplikovateľné rozhodnutia vyšších

súdnych autorít. S poukazom na § 387 ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na správne odôvodnenie
písomného vyhotovenia rozsudku a nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej
inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľom, ktorí vo svojom odvolaní neuvádzajú
žiadnenovépodstatnéskutkovéčiprávneargumentynežtie,ktoréuviedliužpredsúdomprvejinštancie,
ktorý sa s nimi náležite vysporiadal. K veci sa považuje za potrebné dodať nasledovné:

25. Žalobca sa žalobou domáhal vypratania bytu žalovanými potom, ako im bola daná výpoveď z nájmu
bytu. Po uplynutí výpovednej lehoty skočil nájom bytu, ktorý vznikol na základe nájomnej zmluvy zo
dňa 22.09.1995. Po uplynutí výpovednej doby žalovaní 1) a 2) užívajú byt (špecifikovaný v žalobe) bez
právneho dôvodu. Žalovaní 1) 2) sa počas konania bránili tým, že žalovanej 2), manželke žalovaného

1) nebola výpoveď riadne doručená (ako to vyžaduje ustálená súdna prax), preto je výpoveď neplatná
a nájom bytu nezanikol.

26. V čase rozhodovania súdom prvej inštancie súd v konaní rozhodoval na základe skutkového stavu
zisteného z vykonaných dôkazov (§ 215 CSP). Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a

prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany,
návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne
námietky.Podľa§154CSPprostriedkyprocesnéhoútokuaprostriedkyprocesnejobranymožnouplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Aby strana konania mohla splniťsvoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia;
predpokladom dôkaznej povinnosti je totiž povinnosť tvrdenia rozhodujúcich skutočností. Pokiaľ strana
konania nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, tak

spravidla nemôže ani splniť dôkaznú povinnosť. Pokiaľ ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného
práva, neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti, bude mať pre stranu väčšinou za následok pre
neho nepriaznivé rozhodnutie. V prípade, ak strana konania aj tvrdí určitú skutočnosť, je jej povinnosťou
tvrdenú skutočnosť preukázať. V prejednávanej veci je potrebné zdôrazniť, že žalovaní neuniesli
dôkazné bremeno a do skončenia dokazovania súdom prvej inštancie uznesením na pojednávaní

05.12.2018 nepreukázali, že by podpis na doručenke, preukazujúci prevzatie výpovede z nájmu bytu
nepatril žalovanej 2) a naopak, žalobca počas konania preukázal, že výpoveď z nájmu bytu žalovanej 2)
doručil, čím jednostranný právny úkon výpoveď z nájmu bytu nadobudol účinnosť, čo malo za následok,
že záväzkový vzťah medzi stranami sporu založený nájomnou zmluvou zanikol a žalovaní užívajú
byt bez právneho dôvodu. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaní 1) a 2) sa nedomáhali
neplatnosti výpovede z nájmu bytu súdnou cestou.

27. Žalovaní vo vyjadrení k žalobe tvrdili, že žalovanej 2) výpoveď z nájmu bytu nebola doručená. V
takom prípade bolo potrebné vychádzať z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 13/2009, v
ktorom sa súd zaoberal otázkou tzv. negatívnej dôkaznej teórie, ktorú treba rešpektovať pri posudzovaní
dôkazného bremena na strane toho ktorého účastníka. Ide o pravidlo, že neexistencia (niečoho) sa

zásadne nepreukazuje. Od nikoho nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu
určitej právnej skutočnosti. Napríklad od žalobcu nemožno požadovať, aby preukazoval, že mu žalovaný
ešte nevrátil požičané peniaze, je na žalovanom, aby tvrdil a preukazoval, že pôžičku už vrátil. Žalovaní
1) a 2) tým, že popreli doručenie výpovede z nájmu bytu žalovanej 2), teda tvrdili neexistenciu doručenia,
došlo k preneseniu dôkazného bremena na žalobcu, t.j. bolo jeho povinnosťou preukázať, že žalovanej

2) výpoveď z nájmu bytu doručil a nastali účinky doručeného právneho úkonu. Žalobca v súvislosti s
doručením výpovede z nájmu bytu žalovanej 2) poukázal na list žalovanej zo dňa 15.07.2016 (č.l.
133) adresovaný žalobcovi, v ktorom sama žalovaná 2) okrem iného konštatuje, že 13.07.2016 sa od
manžela sprostredkovane dozvedela, že im dal žalobca výpoveď a prečítala si dôvody výpovede. V liste
tiež žalobcu upozorňuje na to, že jej doposiaľ výpoveď nebola doručená do vlastných rúk. Žalobca tvrdil,

že po obdržaní listu žalovanej napravil chybu a výpoveď jej doručil a rovnako jej doručil odpoveď na jej
list dňa 26.08.2016 a svoje tvrdenie preukázal dvoma doručenkami (č.l. 131 a 132), preukazujúcimi,
že žalovaná 2) prevzala písomnosti jej adresované. Žalovaná 2) sa na pojednávaní 06.06.2018 (č.l.
139) bránila tým, že podpis na doručenke nepatrí jej. Žalovaná 2) ale svoje tvrdenie, že jej podpis nie
je jej žiadnym spôsobom nepreukázala (súkromným znaleckým posudkom) a ani nenavrhla vykonať

dokazovanie preukazujúce, že podpis na doručenke nie je žalovanej 2). V takejto dôkaznej situácii mohol
súd prvej inštancie dospieť k záveru, že žalovanej 2) bola výpoveď z nájmu bytu doručená 26.08.2016
a uplynutím výpovednej lehoty zanikol nájomný vzťah medzi stranami sporu. Súd prvej inštancie v bode
27 odôvodnenia rozsudku sa podrobne vysporiadal s námietkami žalovaných 2) týkajúcich sa označenia
a spôsobu doručenia listovej zásielky.

28. Rovnako správny bol záver súdu o tom, že konanie o neplatnosť uznesenia orgánu žalobcu
vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 33C/47/2017nie je konaním, v ktorom by sa riešila otázka,
ktorá by mala mať význam pre toto konanie o vypratanie. Rozhodnutia orgánov žalobcu sa týkali
spornej otázky výpovede z nájmu bytu, jej platnosti, resp. neplatnosti, ale počas konania nebolo

sporné, že žalovaní 1) a 2) žalobu o neplatnosť výpovede z nájmu bytu nepodali. Len v konaní o
(ne)platnosť právneho úkonu je možné sa zaoberať samotným právnym úkonom a procesom jeho
schvaľovania a prípadného rozhodovania o ňom, ak to vyžadujú interné predpisy právnickej osoby z
hľadiska jeho neplatnosti či už absolútnej, relatívnej, čiastočnej a pod. V konaní o vypratanie je podľa
názoru odvolacieho súdu sa možné zaoberať už len účinnosťou výpovede z nájmu bytu, t.j. či doručením

výpovede z nájmu bytu začala plynúť výpovedná doba a či uplynula.

29. Nie je opodstatnený názor žalovaných, že súd sa mal dopustiť zásahu do procesných práv
žalovaných tým, že sudkyňa na pojednávaní v máji 2018 v zápisnici vyjadrila právny názor o tom, že
žaloba sa javí ako nedôvodná, lebo žalobca je v dôkaznej núdzi a na pojednávaní dňa 05.06.2018 by

mala sudkyňa pomáhať žalobcovi odstraňovať dôkaznú núdzu. Súd prvej inštancie na pojednávaní
09.05.2018 (č.l. 125) postupoval v súlade s § 181 ods. 2 CSP, podľa ktorého bol súd oprávnený po
otvorení pojednávania a po prednesoch strán sporu určiť, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami
sporu sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nevykoná.Súd bol tiež oprávnený uviesť svoje predbežné právne posúdenie veci. Následne ako súd postupoval
podľa § 181 ods. 2 CSP žalobca navrhol odročiť pojednávania za účelom preverenia a zistenia, či bola
žalovanej 2) doručovaná výpoveď z nájmu bytu.

30. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že žalovaní opakovane v odvolaní (a aj počas konania na súde
prvej inštancie) tvrdia, že výpoveď z nájmu bytu je absolútne neplatná. Z § 711 ods. 6 OZ (neplatnosť
výpovede môže nájomca uplatniť na súde do troch mesiacov odo dňa doručenia výpovede; účinky
výpovede nastanú až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa zamietne návrh na

určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu) však vyplýva, že ak sa žalovaní domnievali, že výpoveď je
neplatná, mali podať žalobu o neplatnosť výpovede z nájmu bytu a len súd bol oprávnený na základe
vykonaného dokazovania určiť, či je výpoveď (ne)platná. Súdy v konaní o vypratanie neboli povinné
akceptovať názor žalovaných o neplatnosti výpovede. Rovnako je tomu pri určovaní žalovaných, akú
výšku platieb budú platiť žalobcovi v súvislosti s užívaním ich bytu na základe vlastného rozhodnutia
bez toho, aby sa prispôsobili orgánom žalobcu a väčšine užívateľov bytov, čo následne vyústilo po

podania výpovede z nájmu bytu. Ak sa žalovaní domnievali, že majú žalobcovi platiť menej, ako od nich
požadoval, mali sa svojich nárokov domáhať súdnou cestou a len po vydaní rozhodnutia v ich prospech
boli oprávnení žiadať vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov. Žalovaní 1) a 2) v každom podaní
poukazujúnaskutočnosť,ževyužívajúsvojeprávonaodporpodľačl.32ÚstavySR (občaniamajúprávo
postaviť sa na odpor proti každému, kto by odstraňoval demokratický poriadok základných ľudských

práv a slobôd uvedených v tejto ústave, ak činnosť ústavných orgánov a účinné použitie zákonných
prostriedkov sú znemožnené). Odvolací súd však konštatuje, že nejde o účinnú a po právnej stránke
relevantnú obranu žalovaných 1) a 2), pretože uvedený článok ústavy upravuje politické práva občanov
a toto súdne konanie sa netýka uplatňovania politických práv a navyše žalovaní vôbec nie sú v situácii,
kedy by im mali byť znemožňované zákonné prostriedky obrany, resp. zákonné prostriedky uplatňovania

ich práv.

31. Na záver odvolací súd dodáva, že skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní
žalovaných 1) a 2), nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie ich práv. Odvolací súd v tejto
súvislosti upriamuje pozornosť na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 218/2010, podľa

ktorého do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný
súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na
spravodlivýsúdnyprocesneznamenáaniprávonato,abybolúčastníkkonaniapredvšeobecnýmsúdom
úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04).
Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý

súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka
konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať
ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali
alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97,
II. ÚS 251/03).

32. Ďalšie odvolacie argumenty žalovaných odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej
už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby

zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak
nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil.
Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania
(porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09
a podobne). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu žalobcu odvolací súd nepovažoval za potrebné

reagovať špecifickou odpoveďou.

33. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, vrátane
odvolaním osobitne nenapadnutého závislého výroku o náhrade trov konania, v súlade s § 387 ods. 1
CSPakovecnesprávnypotvrdilakonštatovaní,žežiadenodvolacídôvod,naktorýpoukazovaližalovaní

1) a 2) nebol naplnený.

34. Žalobca má voči žalovaným 1) a 2) podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na to, že žalobca bol v odvolacom konaní v celom rozsahuúspešný a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne mu
náhradu trov konania nepriznať (§ 257 CSP). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa
§ 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením,

ktoré vydá súdny úradník.

35. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).