Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Tuesday, January 28, 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 11CoE/26/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3807213455
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Dlugoš, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3807213455.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. a sudcov
JUDr. Aleny Radičovej a JUDr. Milana Straku, v exekučnej veci oprávneného J. republika, E. vnútra J.
republiky, O. XX XXX XXX, so sídlom H. 2, T., vec sa týka P. riaditeľstva H. zboru v Q., proti povinnému
E. Z., narodenému XX.XX.XXXX, trvale bytom J. M. XXX/XX, XXX XX H., o vymoženie 33,19 Eur
(1.000,- Sk) s príslušenstvom o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č. k.

16Er/2214/2007 - 18 zo dňa 26. februára 2019, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie oprávneného o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 2
Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 a podľa § 167f ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z., pretože
bol vyhlásený konkurz a koná sa o vymoženie pohľadávky, ktorá sa považuje za nevymáhateľnú a

výrokom II. uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnej exekútorke Mgr. P. T. C. trovy exekúcie vo
výške 37,85 Eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Súd prvej inštancie priznal exekútorke trovy
exekúcie v celej uplatnenej sume a zaviazal na ich úhradu oprávneného podľa ustanovenia § 203 ods.
3 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, podľa ktorého, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že
na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Uviedol, že z
odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že exekučný titul, na základe ktorého vznikla pohľadávka
oprávneného, nadobudol právoplatnosť pred 31.08.2008, teda v čase platnosti a účinnosti § 88 zákona
č. 372/1990 Zb., podľa ktorého možno rozhodnutie o nároku na náhradu škody a o náhrade
trov konania vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie. V danej veci je zjavné,
že pohľadávka bola vymáhaná v exekučnom konaní po uplynutí prekluzívnej trojročnej

lehoty. Na preklúziu prihliada súd z úradnej povinnosti. V danom prípade súd zastavil exekúciu z dôvodu
vyhlásenia konkurzu na majetok povinného. O zastavení exekúcie súd rozhodol takmer 10 rokov od
uplynutia prekluzívnej lehoty. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie v čase, keď bolo možné
vykonať exekúciu proti konkrétnej fyzickej osobe. Návrh bol podaný v zákonnej prekluzívnej
lehote, čím bol dodržaný zo strany oprávneného aj zákonný predpoklad úspešnosti podaného návrhu.
Uplatnenie práva zo strany oprávneného v rámci trojročnej prekluzívnej lehoty nie je nijakým spôsobom

ohraničené časovým intervalom alebo hranicou, ktorá by oprávnenému určovala, v akom úseku plynutia
prekluzívnej doby má podať návrh na vykonanie exekúcie. S poukazom na súdnu judikatúru mal za to,
že pokiaľ oprávnený podal včas návrh na vykonanie exekúcie, neprichádza do úvahy jeho procesné
zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku
uplynutia prekluzívnej lehoty určenej na jeho vykonanie. Oprávnený totiž postup súdu ako aj postup
exekútora nemôže ovplyvniť a má za to, že súdny exekútor bezdôvodne predlžoval exekučné konanie a

neprimeraným spôsobom tak navýšil trovy exekúcie na úkor oprávneného. Exekútor pri výkone exekúcie
nepostupoval v súlade so zákonom a nepredložil súdu vec na zastavenie po uplynutí prekluzívnej lehoty.Okrem prekluzívnej lehoty neprihliadol súd ani na skutočnosť, že dňom 01.01.2015 na základe § 9b
zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy došlo k zániku pohľadávok zrušených
rozpočtových organizácií Krajských riaditeľstiev H. W., ktoré prešli na E. R. SR, ak neboli uspokojené

a jednotlivá výška pohľadávky je nižšia ako priemerné náklady na vymoženie obdobných pohľadávok.
Prekážka preklúzie ako aj prekážka zániku pohľadávky patria svojou povahu do objektívne zistiteľných
kategórií, ktoré je exekútor povinný z vlastnej činnosti pri výkone exekúcie zistiť a poznať. Podľa § 243j
Exekučného poriadku v exekučnom konaní začatom pred 1. aprílom 2017, ak sa exekúcia zastavila,
môže súd rozhodnúť, že exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie, ak sú tu dôvody hodné

osobitného zreteľa, a to najmä ak exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade so zákonom
alebo ak nepredložil súdu vec na zastavenie. Oprávnený považuje napadnuté uznesenie za nesprávne a
navrhuje, aby súd napadnuté uznesenie zrušil a rozhodol, že exekúcia sa zastavuje, lebo je neprípustná
a súčasne rozhodol, že nepriznáva súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie.

3. Súdna exekútorka sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací skôr ako pristúpil k vecnému preskúmaniu odvolania, zisťoval
bez nariadenia odvolacieho pojednávania, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote,
osobou, ktorá je na podanie odvolania oprávnená, ako aj to, či smeruje proti rozhodnutiu (resp. výroku
rozhodnutia), proti ktorému je odvolanie prípustné.

5. Podľa § 358 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

6. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti

ktorému nie je odvolanie prípustné.

7. Podľa § 9a ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok v znení účinnom do 31.03.2017, ak
to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku.

8. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, ak súd rozhodne o
zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

9. Z obsahu odvolania oprávneného je zrejmé, že nesúhlas oprávneného s rozhodnutím súdu prvej

inštancie nesmeruje voči samotnému výroku o zastavení exekúcie, kde navrhuje rozhodnúť rovnako
zastavením exekúcie. Súd prvej inštancie rozhodol o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 2 Exekučného
poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 v spojení s § 167f ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z., pretože
bol vyhlásený konkurz a koná sa o vymoženie pohľadávky, ktorá sa považuje za nevymáhateľnú.
Vzhľadom na neprípustnosť odvolania len proti dôvodom rozhodnutia (§ 358 CSP) odvolací súd

odvolanie oprávneného odmietol.

10. Z uvedeného dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci boli u oboch výrokov
uznesenia súdu prvej inštancie naplnené dôvody na odmietnutie odvolania v zmysle § 386 písm. c)
CSP, keď neprípustnosť odvolania proti výroku II. uznesenia súdu prvej inštancie vyplýva aj z poučenia

o opravných prostriedkoch.

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).