Decision was made at the court Krajský súd Bratislava
Judgement was issued by Mgr. Alena Čakváriová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/29/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1718201345
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Čakváriová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1718201345.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek
senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a Mgr. Patrície Železníkovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa: N. M., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí, Moyzesova 2, 900 01 Pezinok, dieťa rodičov: matka - M. M.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, XXX XX V., zastúpená advokátskou kanceláriou hbr advokáti s.r.o. so
sídlom AK Štefánikova 15 ,811 05 Bratislava, IČO: 47 239 310 a otec - Q. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom
X. XX/XX XXX XX B., zastúpený advokátom JUDr. Michal Krutek, sídlom AK Ul. Hlavná 11, 917 01
Trnava, IČO: 47 254 581 , za účasti Krajskej prokuratúry Bratislava, Vajnorská 47, 812 56 Bratislava,
o návrhu otca na zmenu zverenia, na odvolanie otca proti rozhodnutiu Okresného súdu Pezinok, č.k.
12P/123/2018-116 zo dňa 08.11.2018, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
Súd prvej inštancie rozsudkom, č.k. 12P/123/2018-116, zo dňa 08.11.2018 zamietol návrh otca, ktorým
žiadal o zverenie maloletej Niny do jeho osobnej starostlivosti, úpravu styku matky s dcérou a uloženie
povinnosti matke prispievať na výživu maloletej mesačne sumou 200 eur. Žiadnemu z účastníkov
nepriznal nárok na náhradu trov konania.
2. Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa § 26, § 28 ods. 2 Zákona o rodine. Na základe
vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh otca na zverenie maloletej do jeho osobnej
starostlivosti nie je dôvodný, keďže otec neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal nim tvrdené
vyjadrenia o bití maloletej, zlom prospechu maloletej, nedostatočnej starostlivosti matky o maloletú , v
tomto konaní ako i v konaní vedenom na tamojšom súde pod sp. zn.. 12P 400/2016. Konštatoval, že
všetky tvrdenia otca zostali iba vo verbálnej rovine. Zo šetrení mal preukázané, že zo strany otca nie
je podané trestné oznámenie na matku. Prihliadol na správy kolízneho opatrovníka, z ktorých vyplýva,
že škola nesignalizovala zanedbanú starostlivosť o maloletú, maloletá pri pohovore udržiavala fyzický
kontakt s matkou, je na ňu citovo naviazaná a sama uviedla, že chce bývať s matkou tak, ako doposiaľ.
Konštatoval, že otec svoj návrh opiera o vypracovanie znaleckého posudku a jeho závery, ktorý si sám
objednal,anaktorom matkaodmietla komunikovaťsoznalcom.Vdanom prípadezohľadnilskutočnosť,
že otec v priebehu veľmi krátkeho času (4 mesiace od právoplatnosti posledného rozsudku), sa domáha
zmeny výchovného prostredia u maloletej N., ktorá sa už v predchádzajúcom konaní vyjadrila, že chce
bývať u matky a otca navštevovať. Prihliadol na výborné školské výsledky a prípravu maloletej na
vyučovanie potvrdené triednou učiteľkou. Postoj otca vyhodnotil ako neúmerné zaťažovanie maloletej
absolvovaním opakovaných pohovorov u kolízneho opatrovníka a znalca, kde otec maloletú priviedol
bez informovania matky. Mal preukázané, že maloletá sa vysporiadavala v priebehu roku 2018 s
rozchodom jej rodičov, začala navštevovať základnú školu, napriek tomu dosahovala výborné školskévýsledky a zaradila sa medzi spolužiakov a do vyučovacieho procesu. Konštatoval, že otec okrem
predloženiaznaleckéhoposudku,vypracovanéhonajehoobjednaniebezúčastimatky,ktorásaodmietla
podieľať na jeho vypracovaní, v konaní neprodukoval relevantné dôkazy. Dospel k záveru, že nie je v
záujme maloletej meniť jej výchovné prostredie, pričom je potrebné i naďalej budovať vzťah otec - dcéra,
pozitívnou motiváciou, čo v konečnom dôsledku bude mať dopad na zdravý psychický i fyzický rast
maloletej. O trovách konania rozhodol podľa §-u 52 CMP.
3. Proti rozhodnutiu podal odvolanie otec maloletého dieťaťa prostredníctvom zvoleného právneho
zástupcu. Žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Alternatívne navrhol zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie, maloletú zveriť do jeho osobnej
starostlivosti, určiť, že otec bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, matke uložiť povinnosť
prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 200 eur mesačne počnúc právoplatnosťou rozsudku a
upraviť styk matky s maloletou na každý párny víkend od piatku od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod.,
každú nepárnu stredu od 14.00 hod. do 18.00 hod., počas Vianočných sviatkov v každom párnom roku
od 26.12. od 09.00 hod. do 27.12. do 17.00 hod. a v každom nepárnom roku od 24.12. od 09.00 hod. do
25.12. do 17.00 hod. s tým, že miestom odovzdania a preberania dieťaťa určí bydlisko otca. Namietal,
že súd prvej inštancie mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace
právo na spravodlivý proces, že konanie má inú vadu, ktorá môže mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že
k vypracovaniu súkromného znaleckého posudku pristúpil po tom, ako v konaní vedenom pod sp. zn.
12P/400/2016 súd zamietol jeho návrh na pribratie znalca do konania. Súkromný znalecký posudok si
objednal u PhDr. Františka Valúcha, znalca z odboru psychológie, odvetvie klinická psychológia detí,
klinická psychológia dospelých, psychológia sexuality a psychológia dopravy evidovaného v Zozname
znalcov MS SR pod ev. č. 915 288 v súlade s ust. § 209 CSP. Mal za to, že výber znalca mu nie je
možné pričítať na ťarchu vzhľadom na to, že znalci sú pri vypracovávaní posudkov osobami nezávislými
od objednávateľa a za nepravdivý znalecký posudok môžu byť postihovaní aj trestnoprávne. Dal do
pozornosti, že znalec na základe skúmania jeho osobnosti dospel k záveru, že je málo pravdepodobné,
že by sa pokúšal prikrášľovať svoje odpovede a je pravdepodobné, že podal reálny obraz, ktorý sa
nesnažil zmeniť vo svoj prospech. Poukázal na to, že znalec z výsledku pozorovania konštatoval, že
otca vníma maloletá ako oporu a nie je ním ovplyvňovaná. Upriamil pozornosť na vyjadrenia maloletej
pred znalcom v súvislosti so strachom maloletej, že ju matka zbije a k otázke fyzických trestov. Poukázal
na závery znaleckého posudku konštatujúce, že pri rozprávaní o matke je maloletá smutná, javí sa u nej
prežívanie obáv a vnútorného konfliktu, a táto diskrepancia zrejme vytvára u maloletej psychické napätie
astres,ktorýzvládasťažkosťami.Daldopozornostikonštatovanieznalca,žesúčasnáúpravastykuotca
s maloletou a zverenie do starostlivosti matky sa javia byť v rozpore so záujmom maloletej, ktorý stav ju
deprimuje až frustruje a na psychickej úrovni prežíva vnútorný konflikt. Zo záverov znaleckého posudku
vyplýva odporúčanie na styk matky s maloletou v ním navrhovanom rozsahu. Poukázal na to, že matka
bola znalcom predvolaná a oboznámená s obsahom znaleckého dokazovania, prisľúbila mu, že si
všetko premyslí, čo však neurobila. Namietal, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s vyjadreniami
maloletej pred znalcom, napriek rozsiahlemu znaleckému posudku a jeho obsahu. Vyslovil výhrady
voči postupu súdu prvej inštancie z dôvodu, že obsah zápisnice z pojednávania zo dňa 08.11.2018
nezodpovedá priebehu pojednávania, keď v zápisnici absentuje vyslovený názor sudkyňou, že na
súkromný znalecký posudok nebude prihliadať z dôvodu neúčasti matky na znaleckom dokazovaní.
Vyslovil názor, že ak by znalec nemohol vypracovať znalecký posudok bez účasti druhého rodiča,
vystavil by sa riziku trestného následku nepravdivého znaleckého posudku. Nesúhlasil s názorom súdu
o nemožnosti akceptovať znalecký posudok pri ÚPP vypracovaný bez účasti druhého rodiča ako dôkaz.
Zdôraznil, že predmetom skúmania neboli rodičia, ale maloleté dieťa. Vyjadrenia maloletej pred kolíznym
opatrovníkom a znalcom považoval za rozporuplné s tým, že objektívne je možné pochybovať o tom,
či vyjadrenia maloletej boli zachytené v ich skutočnej podobe alebo v neprospech otca. Namietal, že
súd prvej inštancie sa nevysporiadal s rozdielnymi vyjadreniami maloletej, pričom niet pochýb, že osoba
znalca je odborne spôsobilejšia komplexne posúdiť maloleté dieťa. Zdôraznil, že kolízny opatrovník sa
nepokúsil opakovane ho informovať o zisťovaní názoru dieťaťa. Uviedol, že o znalecký posudok požiadal
niezvlastnéhopresvedčenia,alenazákladežiadostimaloletej.Svojimnávrhomsledovalzáujmydieťaťa
a tiež ho prekvapili zistenia znalca. Vyslovil názor, že ak by matku upovedomil o vyšetrení dieťaťa u
znalca, maloletú by mu neodovzdala.
4. Matkavovyjadreníkodvolaniuotcaprostredníctvomprávnehozástupcu navrhlanapadnutýrozsudok
v celom rozsahu potvrdiť a priznať jej náhradu trov konania. Uviedla, že k súkromnému znaleckému
posudku PhDr. Františka Valúcha sa vyjadrila v rámci konania. Zdôraznila, že znalecký posudok
neobsahuje výpočet podkladov a určenie príloh, na základe ktorých bol vypracovaný, čo znižuje jehodôveryhodnosť a nestrannosť. Namietala, že znalec v posudku aj na základe vyjadrenia otca tvrdí,
že matka maloletej ubližuje, s týmito tvrdeniami sa znalec nevysporiadal a nepodložil ich žiadnymi
dôkazmi, ani lekárskymi správami vzťahujúcimi sa k maloletej. Mala za to, že objektívnosť znaleckého
posudku je ohrozená skutočnosťou, že znalec vychádzal iba z tvrdení otca a maloletej. Skutočnosť,
že znaleckého dokazovania sa zúčastnil len otec a maloletá, spôsobuje, že obsah posudku podporujú
len ich tvrdenia, pričom je nepochybné, že maloletá vzhľadom na ich vzájomný vzťah môže byť otcom
ovplyvnená. Znalecký posudok považovala za nepreskúmateľný, neobjektívny, ničím nepodložený,
nemajúciväčšiudôkaznúsiluakoktorýkoľvekinýdôkazvykonanývkonaní,sktorýmsasúd vysporiadal
v spojitosti s ostatnými dôkazmi a zásadou voľného hodnotenia dôkazov. Namietala, že predložený
znalecký posudok nespĺňa požiadavky v zmysle zákona, keďže strany nie sú očíslované, chýba v
ňom výpočet podkladov, z ktorých znalec vychádzal, jeho súčasťou nie sú prílohy, ktoré znalec pri
vypracovaní použil a celková skladba znaleckého posudku neumožňuje preskúmať jeho obsah a
overiť odôvodnenosť postupov znalca. Mala za to, že nové konanie o zmenu zverenia nie je možné
iniciovať s odstupom krátkeho času, keďže otec mal v predchádzajúcom konaní možnosť využiť opravné
prostriedky, ktoré mal k dispozícii. Nesúhlasila s tvrdeniami o tom, že maloletú bije z dôvodu, že
tieto nie sú podložené žiadnymi dôkazmi, ani lekárskymi správami, ktoré by preukázali existenciu
zranení maloletej spôsobených cudzím zavinením. Uviedla, že ak by sa tvrdenia otca zakladali na
pravde, je predpoklad, že by bolo podané aj trestné oznámenie otca na matku za týranie blízkej a
zverenej osoby. Tvrdenia otca považovala za rozporné vo vzťahu k iným dôkazom vykonaným v konaní.
Poukázala na správy kolízneho opatrovníka zo šetrenia u matky zo dňa 30.06.2017, 2.10.2017, z
ktorých vyplýva, že s maloletou žije v harmonickom vzťahu, maloletej sa tento stav páči, s otcom sa
stretáva počas víkendov, otec sa správa k matke arogantne a v čase, keď je maloletá v jeho starostlivosti
nevenuje jej dostatok pozornosti, v dôsledku čoho sa musela s maloletou zúčastniť psychologického
vyšetrenia, pretože návštevy otca u nej spôsobujú zmeny v správaní. Rovnako poukázala na vyjadrenie
kolízneho opatrovníka a okresnej prokurátorky vo vzťahu k neexistencii násilného správania matky k
maloletej a odporúčanie návrh otca zamietnuť, vzhľadom na vykonané šetrenia kolízny opatrovníkom
a nepreukázanie tvrdení otca. Mala za to, že otec neuniesol dôkazné bremeno a okrem znaleckého
posudku nepredložil žiadne dôkazy osvedčujúce ním tvrdené skutočnosti.
5. Okresný prokurátor Pezinok vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol napadnutý rozsudok ako vecne
správny potvrdiť. V plnom rozsahu sa stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie, v
ktorom sa súd vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi namietanými skutočnosťami a svoj myšlienkový
postup dostatočne vysvetlil nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené
rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. Mal za to, že súd prvej
inštancie dostatočne zistil skutkový stav a na základe vykonaného dokazovania, pri zohľadnení záujmov
maloleté dieťaťa, rozhodol.
6. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca zotrval na svojom písomnom stanovisku zo dňa
02.11.2018 a vyjadrení prednesenom na pojednávaní. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť
v plnom rozsahu.
7. Odvolacísúdpreskúmalrozhodnutiesúduprvejinštanciepodľa§65,§66zák.č.161/2015Z.z.Civilný
mimosporový poriadok (ďalej CMP) v napadnutej časti, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 zák. č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP,
a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.
8. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie a jeho odôvodnením,
v ktorom sa súd prvej inštancie riadne vyporiadal so všetkými dôkazmi a skutočnosťami, ktoré boli v
konaní predložené a preukázané a svoje rozhodnutie riadne odôvodnil. Súd prvej inštancie vo veci
vykonal potrebné dokazovanie, vec správne právne posúdil a vyvodil z nej aj správny právny záver. V
odvolaní neboli uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej
inštancie.
9. V danej prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky
skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu otca na zmenu zverenia maloletej N. vykonal potrebné
dokazovanie s prihliadnutím na vek dieťaťa, zisťovanie jeho názoru, šetrenie pomerov v rodine, správu
kolízneho opatrovníka obsahujúcu aj zisťovanie zo školského zariadenia, ktoré maloletá navštevuje
a jej ošetrujúcej lekárky. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, odôvodnením
napadnutého rozhodnutia a poukazuje naň. Pokiaľ ide o zisťovanie názoru maloletej N., odvolací súd
udáva, že tento bol realizovaný v predchádzajúcom konaní vedenom pod sp. zn. 12P/400/2016 aj vdanej prejednávanej veci, pričom maloletá sa vyjadrila jednoznačne, svoj vzťah k matke prezentovala
pozitívne a aktuálne vo vyjadrení k otázke fyzických trestov zo strany matky uviedla, že mama ju nebije.
Je potrebné uviesť, že maloletá je vo veku, kedy dokáže vyjadriť svoje pocity, svoj vzťah k rodičom,
k tráveniu času s nimi. V kontexte s predchádzajúcim konaním vo veci zmeny zverenia maloletej a
súčasnýmprebiehajúcimkonanímavtýchtokonaniachvykonanomdokazovaníodvolacísúdkonštatuje,
že žiaden z dôkazov, s výnimkou otcom predloženého súkromného znaleckého posudku, nepreukazuje
otcom tvrdené skutočnosti o fyzických trestoch matky na maloletej. Zo správy zo základnej školy a
ošetrujúcej lekárky maloletej je nesporné, že dieťa nemá problémy, neboli zaznamenané zmeny v jej
správaní, v škole dosahuje výborné a chválitebné výsledky, spolupráca s matkou je na dobrej úrovni
a celková starostlivosť matky o maloletú je na požadovanej úrovni. Rovnako ošetrujúca lekárka v
správe konštatovala, že výživa a starostlivosť o maloletú, ako aj spolupráca s matkou je bez výhrad
a známky fyzického násilia u maloletej neboli spozorované. Šetrením v domácnosti matky tiež neboli
zistené žiadne nedostatky a správanie maloletej pri pohovore bolo spontánne a prirodzené.
10. Pokiaľ ide o námietky otca voči nesprávnemu postupu súdu pri hodnotení ním predloženého
súkromného znaleckého posudok, odvolací súd na dané námietky neprihliadal. Tak ako súd prvej
inštancie aj odvolací súd zastáva názor, že znalecký posudok vyhotovený PhDr. Františkom Valúchom
je neobjektívny vychádzajúci výhradne z tvrdení otca, vyšetrenia otca a maloletej bez poskytnutia
anamnézy aj druhým rodičom , vyšetrenia matky a bez pozorovania interakcie medzi matkou a
maloletou. Zo samotného konštatovania znalca vyplýva, že podľa vyjadrení maloletej sa javí, že jej vzťah
k matke je ambivalentný, avšak znalec sám konštatuje, že ich interakciu nevidel. Na vyhodnotení tohto
znaleckého posudku nemení nič ani skutočnosť, že znalec prizval na znalecké vyšetrenie aj matku, ktorá
nespolupracovala. Vzhľadom na námietky otca vo vzťahu vyjadreniam maloletej u znalca a odpovede
znalca k otázke 4, odvolací súd konštatuje, že napriek otcom a maloletej prezentovaným tvrdeniam
(bitie maloletej), znalec odporúčal ako jednu z alternatív len úpravu styku otca s maloletou, to znamená
s ponechaním maloletej v starostlivosti matky. Zároveň je potrebné konštatovať, že znalec vykonal
psychologické vyšetrenia otca a maloletej v období od 18.1.2018 do 10.2.2018 a znalecký posudok
vypracoval 2.4.2018. Zo spisu vyplýva, že kolízny opatrovník vykonal opakovane pohovor s maloletou
N. dňa 05.09.2018 a 29.10.2018 bez prítomnosti matky s tým, že maloletej boli cielene kladené otázky
súvisiace s fyzickým trestaním a vzťahom k rodičom. Z aktuálneho vyjadrenia maloletej vyplýva, že
matka, ani žiadna iná osoba, ju netrestá bitkou. Za účelom prešetrenia pomerov a overenia tvrdení otca
kolízny opatrovník kontaktoval školu a ošetrujúcu lekárku maloletej MUDr. J. F. s negatívnym výsledkom
šetrení. Rovnako je potrebné vziať v úvahu históriu rodiny vyplývajúcu z obsahu poručenského spisu,
t.j. rozhodnutie o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky a predchádzajúce konanie iniciované
otcom o návrhu na zmenu zverenia a v ňom vykonané dokazovanie. S prihliadnutím na všetky
tieto okolnosti odvolací súd konštatuje, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva logická
úvaha súdu, ktorou zdôvodnil svoje rozhodnutie a s ktorou sa odvolací súd stotožňuje. Vo vzťahu k
súkromnému znaleckému posudku predloženému otcom, odvolací súd poznamenáva, že znalecký
posudok je len jedným z dôkazov v konaní, ktorý súd vyhodnocuje v súvislosti a v nadväznosti s
ďalšími dôkazmi (vrátane výpovedí účastníkov konania, vyjadreného názoru maloletého dieťaťa a
vykonaného dokazovania v konaní). Naviac, je potrebné konštatovať, že znalecký posudok nespĺňa
všetky náležitosti, keďže neobsahuje presné číslovanie strán. Za daných okolností nie je možné vyhovieť
odvolaniu otca a maloletú N. zveriť do jeho osobnej starostlivosti s prihliadnutím na záujem maloletého
dieťaťa a vyhodnotiac všetky dôkazy vykonané v konaní, z ktorých je zrejmé, že otec nepreukázal svoje
tvrdenia s výnimkou predloženého znaleckého posudku, na ktorý súd s poukazom na vyššie uvedené
dôvody neprihliadal.
11. Správne súd prvej inštancie zamietol aj návrh otca na určenie styku maloletej s matkou a určenie
výživného matke, ako nedôvodné, vzhľadom k tomu, že nebolo vyhovené návrhu otca na zmenu
zverenia maloletej N., čím sa zvyšné návrhy stali bezpredmetnými.
12. Odvolací súd sa zaoberal i námietkou otca o porušení práva účastníka konania na spravodlivý
proces z dôvodu nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozsudku a dospel k záveru, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie spĺňa podmienky v zmysle ust. § 220 ods. 1, 2 CSP. Súd prvej
inštancie sa vysporiadal so všetkými dôkazmi vykonanými v konaní a jasne a výstižne vysvetlil ako
posúdil podstatné skutkové tvrdenia a argumenty účastníkov, dôkazy vyhodnotil a rozsudok presvedčivo
odôvodnil. Odvolací súd vyhodnotil námietky otca o porušení jeho práva na spravodlivý proces
ako nedôvodné. Je potrebné dodať, že podľa konštantnej súdnej judikatúry (napríklad rozhodnutieÚstavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 209/2004) súd nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia dať
odpovede na úplne všetky otázky (resp. námietky) nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré
majú pre vec podstatný význam. V prípade namietaného procesnému postupu súdu prvej inštancie vo
vzťahu k nesúlade zápisnice z pojednávania zo dňa 08.11.2018 a priebehu pojednávania, odvolací súd
poukazuje na ust. § 99 a § 175 CS, z ktorého vyplýva, že ak to súd považuje za vhodné a účelné, spisuje
o procesných úkonoch aj zápisnicu, v ktorej označí prejednávanú vec, prítomnosť osôb, opíše priebeh
procesného úkonu a uvedie podstatný obsah prednesov a výroky rozhodnutia. Nie je povinnosťou súdu
zaznamenávať do zápisnice z pojednávania všetky skutočností, ktoré na danom pojednávaní odzneli.
Odvolací súd z uvedeného dôvodu ani na danú námietku otca neprihliadal.
13. S poukazom na uvedené, odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 CSP ako
správny.
14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP. V konaniach upravených
v Civilnom mimosporovom poriadku súd o trovách konania rozhoduje podľa § 52 CMP, ak tento zákon
neustanovuje inak, z dôvodu uplatnenej zásady, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania, ktoré si v konaní platil. Konania podľa CMP sú spravidla uskutočňované vo verejnom
záujme a aj prípadnému navrhovateľovi, pokiaľ sa konanie začalo na návrh, nemožno klásť na ťarchu,
pokiaľ konanie vyvolal, hoci si nebol úplne istý, či súd jeho návrhu vyhovie. Okrem prítomnosti
verejného záujmu, ktorý je rozhodujúci, prečo sa v danom prípade nevychádza z koncepcie sankčného
mechanizmu trov konania, ako je to v sporovom konaní, je jedným z dôvodov aj jednoznačnosť
nastavenia miery úspechu, keď súd v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu, môže prekročiť
návrhy účastníkov konania a prisúdiť aj viac (§ 40 CMP). Aplikácia ustanovenia § 55 CMP, t.j.
priznanie náhrady trov konania, predstavuje výnimku zo všeobecného pravidla, a preto musí byť náležite
odôvodnená. V danom prípade odvolací súd konštatuje, že matka síce žiadala priznať náhradu trov
konania, avšak ich výšku ani nevyčíslila, ani žiadnym spôsobom neodôvodnila uplatnenie tohto nároku.
Vzhľadom na uvedené, odvolací súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania postupoval v súlade s
ust. § 52 CMP.
15. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.