Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, June 3, 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/73/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6719010524
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Ryant
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6719010524.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v trestnej veci proti obžalovanému S. J., pre zločin týrania blízkej osoby
a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. a), d) Tr. zák., v senáte zloženom z predsedu
senátu JUDr. Jozefa Ryanta a sudcov JUDr. Mária Šuleja a JUDr. Adriány Považanovej, na verejnom
zasadnutí dňa 3. júna 2020, o odvolaniach okresného prokurátora a obžalovaného S. J., proti rozsudku
Okresného súdu Zvolen z 17.02.2020, sp.zn. 3T/120/2019 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolania obžalovaného S. J. a okresného prokurátora z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Zvolen uznal obžalovaného S. J. rozsudkom zo dňa 17.02.2020 sp.zn. 3T/120/2019 vinným
zo spáchania zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm.
a), d) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
od presnejšie nezistenej doby roku 2002, najmenej do 28.07.2017 v spoločnej domácnosti v priestoroch

bytu na adrese H. č. XXX a H. č. XXX, v meste E., najmä pod vplyvom alkoholických nápojov sa
opakovane neprimerane správal k svojej manželke M. J., nar. XX.XX.XXXX a od roku XXXX aj k ich
spoločným deťom O. J., nar. XX.XX.XXXX a mal. Z.J., nar. XX.XX.XXXX takým spôsobom, že manželku
M. J. bezdôvodne fyzicky opakovane napádal, a to tak, že kvôli drobnostiam ju sotil, päsťou pred tvárou
jej naznačoval, že dostane, že vyletí von oknom, dverami od WC jej pricvikol ruku, lakťom ju udrel pod
pravé rebro, v zlosti na ňu kričal, že má z bytu vypadnúť, správal sa k nej agresívne, vulgárne jej nadával,

že je piča, kurva, hovoril jej, že je neschopná, neopodstatnene ju podozrieval z nevery, kontroloval ju,
s kým telefonuje, musela mu ukazovať lístky z autobusu, počas hrania na hracej konzole K. sa správal
agresívne, výbušné, vykrikoval, vulgárne nadával aj počas noci, od detí požadoval prekladať anglické
texty v hre, a keď mu nevedeli pomôcť, ich ponižoval slovami, na čo chodia do Školy, ak ho vyrušili počas
hry, tak deti okrikoval, dcére mal. Z.J., nar. XX.XX.XXXX. slovne povedal, že nech nebehá, že ju chytí za
vlasy a prehodí cez dvere, že nemá vŕzgať, lebo po nej skočí, a obmedzoval ich pohyb v miestnostiach

bytu tým, že nemohli ísť na gauč, na televízor, keď on hrá na K., čím takýmto správaním spôsoboval
fyzické a psychické utrpenie svojej manželke S. J., nar. XX.XX.XXXX, a psychické utrpenie svojim dvom
deťom O. J., nar. XX.XX.XXXX a mal. Z.J., nar. XX.XX.XXXX, všetci trvale bytom E., H. XXX,
vynímajúc skutok zo dňa 23.12.2016, ktorého sa dopustil S. J. v čase okolo 11.30 hod. tak, že v
priestoroch bytu trvalého bydliska, v E., fyzicky napadol svojho syna O. J. tak, že ho chytil pod krk
a pritlačil ho k stene, pričom ho poškriabal na krku, ktoré fyzické napadnutie si nevyžiadalo lekárske

ošetrenie, za ktoré konanie bol postihnutý v konaní vedenom na Okresnom úrade Zvolen, sp. zn. OU-ZV-
OWS-2017/003485 rozkazom zo dňa 14.03.2017, právoplatným dňa 11.04.2017, pre priestupok proti
občianskemu spolunažívaniu, podľa § 49 ods. 1 písm. d/, e/ Zákona č. 372/1990 Zb., uložením sankcie
-pokarhanie.
Za to obžalovanému uložil podľa § 208 ods. 3 Tr. zákona s použitím § 36 písm. 1), n), § 38 ods. 3,
§ 39 ods. 1, 3 písm. d) Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere tri roky. Podľa § 48 ods. 2 písm.

a) Tr. zákona obžalovaného pre výkon takto uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 73 ods. 2 písm. c) Tr. zákona mu uložil aj ochranné opatrenie,a to ochranné protihráčske liečenie ambulantnou formou, ktoré podľa § 74 ods. 2 Tr. zákona potrvá, kým
si to bude vyžadovať jeho účel. O uplatnenom nároku na náhradu škody rozhodol podľa § 288 ods. 1 Tr.
poriadku tak, že poškodenú maloletú Z. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., H. I č. XXX, zastúpená Centrom

sociálnych služieb H., o.z. H., H. XXX/X odkázal s jej nárokom na náhradu škody na civilný proces.
Proti tomuto rozsudku okresného súdu podali včas, t.j. v zákonom stanovenej lehote odvolania okresný
prokurátor a obžalovaný S. J., a to ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice o hlavnom pojednávaní zo
dňa 17.02.2020.
Okresný prokurátor takto podané odvolanie následne zdôvodnil písomným podaním zo dňa 17.02.2020,

ktoré bolo doručené súdu prvého stupňa v rovnaký deň. V jeho dôvodoch namietal výrok o
treste napadnutého rozsudku, pretože trojročný nepodmienečný trest odňatia slobody považoval za
neprimeraný a nezákonný. Pokiaľ bolo obžalovanému uložené konkrétne ochranné opatrenie a pokiaľ
bolo rozhodnuté o odkázaní maloletej poškodenej s jej nárokom na náhradu škody na civilný proces,
proti týmto výrokom tento odvolateľ nemal námietky. Konkrétny trest odňatia slobody vo výmere troch
rokov nepodmienečne považoval prokurátor za neprimerane nízky, a to aj s ohľadom na uplatnenie

základnýchzásadukladaniatrestovpodľa§34ods.4Tr.zákona.Priurčovanídruhutrestuajehovýmery
súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následky, zavinenie, pohnútku, priťažujúce
okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy. Vzhľadom na
to, s osobitým zreteľom na spôsob spáchania činu, ktorého sa obžalovaný S. J. dopúšťal 15 rokov, a
to od roku 2002 najmenej do 28.07.2017, ako aj okolnosť, že trestného činu sa dopustil na viacerých

osobách (manželke a dvoch maloletých deťoch) a taktiež s ohľadom na následok jeho konania vo
vzťahu k manželke - poškodenej M. J., ktorej bola v príčinnej súvislosti s konaním obžalovaného
spôsobená protrahovaná úzkostne depresívna porucha, ktorá je dôsledkom dlhodobo prežívaného
utrpenia (psychického a fyzického) v súvislosti so správaním obžalovaného, nepovažoval postup súdu
pri ukladaní trestu pod zákonnom stanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby trestu odňatia slobody podľa

§ 39 ods.1, ods. 3 písm. d/ Tr. zákona za primeraný, a preto trest odňatia slobody vo výmere troch rokov
nepodmienečne považoval za rozporný s obsahom ust. § 34 ods. 4 Tr. zákona. Už v záverečnej reči na
hlavnom pojednávaní, aj s prihliadnutím na poľahčujúcu okolnosť u obžalovaného, že sa priznal, konanie
oľutoval a vyhlásením viny zároveň napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti, navrhoval ukladať mu
trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, ktorá pri zločine týrania

blízkejazverenejosobypodľa§208ods.3Tr.zákonapredstavujerozhranie7až15rokov.Sohľadomna
spôsob spáchania trestného činu (po dlhší čas a na viacerých osobách) ako aj s ohľadom na spôsobenie
ťažkej ujmy poškodenej v priamej príčinnej súvislosti s konaním obžalovaného, prokurátor považuje
za zákonný a primeraný trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov so zaradením do ústavu na výkon
trestu s minimálneho stupňa stráženia. Nemožno podľa jeho názoru akceptovať návrh obžalovaného

prednesený v jeho záverečnej reči, a to na ukladanie trestu odňatia slobody podmienečne odloženého
s určením skúšobnej doby. Záverom svojho odvolania krajskému súdu navrhol zrušenie napadnutého
rozsudku vo výroku o treste s tým, aby vo veci rozhodol v intenciách jeho odvolania a obžalovanému
uložil sám trest odňatia slobody vo výmere sedem rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia.

Pokiaľ ide o odvolanie obžalovaného, ako už bolo skôr uvedené, toto podal ihneď po jeho vyhlásení
do zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 17.02.2020, pričom takto podané odvolanie stručne
zdôvodnil iba tým, že smeruje do výroku o treste rozsudku. Pokiaľ takto podané odvolanie následne
stručne zdôvodnil písomným podaním zo dňa 14.03.2020, adresovaným priamo krajskému súdu, aj toto
odôvodnil iba tým, že mu bol uložený trojročný trest odňatia slobody, a preto podal proti nemu odvolanie.

Krajský súd v Banskej Bystrici z podnetu odvolaní okresného prokurátora a obžalovaného S. J. podľa §
317 ods. 1/ Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým
títo odvolatelia podali odvolania a preskúmal tiež správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a
v tejto súvislosti zistil, že odvolania okresného prokurátora a obžalovaného neboli dôvodne podané.
Verejné zasadnutie krajského súdu o odvolaniach podaných okresným prokurátorom a obžalovaným

bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil vzhľadom na svoju
práceneschopnosť, verejné zasadnutie však nežiadal odročiť, z ktorého dôvodu boli potom splnené
procesné podmienky na vykonanie tohto verejného zasadnutia v jeho neprítomnosti.
Najskôr je nutné konštatovať, že skutkový stav ustálený prvostupňovým súdom v napadnutom rozsudku
má oporu vo vykonaných dôkazoch, ktoré okresný súd vyhodnotil v súlade s požiadavkami § 2 ods.

12/ Tr. por. V odôvodnení svojho rozhodnutia v súlade s požiadavkami ustanovenia § 168 ods. 1
Tr. por. stručne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia
oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z tohto odôvodnenia je tiež
zrejmé, akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušnýchustanovení zákona v otázke viny, trestu a náhrady škody. Krajský súd zdôrazňuje, že súd prvého stupňa
prejednávanému prípadu venoval náležitú pozornosť. Žiada sa pripomenúť, že obžalovaný na hlavnom
pojednávaní na položené otázky v zmysle § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Tr. por. odpovedal kladne,

v dôsledku čoho prvostupňový súd v zmysle § 257 ods. 6 Tr. por. prijal vyhlásenie obžalovaného, že je
vinnýavzmysle§257ods.7Tr.por.okresnýsúdvyhlásil,žedokazovanievrozsahu,vakomobžalovaný
priznal spáchanie stíhaného skutku sa nevykoná a budú vykonané iba dôkazy, súvisiace s výrokmi o
treste, ochrannom opatrení a výrokom o náhrade škody.
Pokiaľ ide o výrok o treste, ktorý bol uložený obžalovanému, v tejto súvislosti súd prvého stupňa

dôvodil predovšetkým tým, že vyhodnotením všetkých vykonaných dôkazov v prípravnom konaní
možno konštatovať, že obžalovaný sa svojím konaním dopustil protiprávneho konania, ktoré napĺňa
zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1
písm. a/, ods. 3 písm. d/ Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b/, písm. j/ Trestného
zákona. Zločinu týranie blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm.
d/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b/, písm. j/ Trestného zákona sa

dopustí ten, kto blízkej osobe alebo osobe, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove, spôsobí fyzické
utrpenie alebo psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán a popálenín rôzneho druhu,
ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu
alebo stresu, násilnou izoláciou, citovým vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické
alebo psychické zdravie alebo obmedzuje jej bezpečnosť a čin spácha závažnejším spôsobom konania

- po dlhší čas a na viacerých osobách. Podľa § 127 ods. 12 Tr. zákona viacerými osobami sa na
účely Trestného zákona rozumejú najmenej tri osoby. Obžaloba zároveň kládla obžalovanému za vinu,
že sa protiprávneho konania voči trom blízkym osobám (viacerým osobám) dopúšťal závažnejším
spôsobomkonania-podlhšíčas.Dôkazyprípravnéhokonanianepochybnepreukazujú,ženeprimerané
správanie obžalovaného voči manželke a dvom deťom trvalo minimálne od roku 2002, k čomu sa

jednoznačne podrobne vyjadrila poškodená M. J.. Toto časové ohraničenie obdobia od roku 2002
do roku 2017, je preukázané výpoveďou samotnej poškodenej a potvrdené následkami, ktoré sa
na psychickom zdraví všetkých troch poškodených prejavili následkami popísanými znalcami. Práve
dlhodobé správanie sa obžalovaného k rodinným príslušníkom vyústilo u poškodenej M. J. k neurotickej
poruche, ktorá si vyžaduje psychiatrickú intervenciu a u poškodených detí disharmonický vývin

ich osobností. Takto ohraničené časové obdobie bezpochyby spadá pod ustanovenia kvalifikovanej
skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 3 písm. d/ Tr.
zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zákona. Skutok bol zároveň posúdený aj podľa písm.
a) uvedeného ustanovenia, nakoľko konaním obžalovaného voči M. J. bola poškodenej spôsobená
ťažká ujma na zdraví, ako to vyplýva zo znaleckého posudku vyšetrením duševného stav poškodenej.

Obžalovaný S. J. doposiaľ nebol súdom právoplatne uznaný vinným z trestného činu a pre protiprávne
konanie na úseku priestupkov bol dvakrát právoplatne postihnutý, pričom jedným postihnutím bolo
postihnutie pre priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa dopustil fyzickým útokom
na syna dňa 23.12.2016, za čo mu bolo uložené pokarhanie Okresným úradom Zvolen, Odborom
všeobecnej vnútornej správy. Tento útok voči svojmu synovi bol vyňatý zo skutku obžaloby a následne

aj z rozsudku. Okresný súd sa pri úvahách o druhu a výmere trestu riadil ustanovením § 34 Tr.
zákona. Spoločenská nebezpečnosť konania obžalovaného spočíva v tom, že narušil právom chránený
záujem štátu a spoločnosti na ochrane rodiny a maloletých detí. Okresný súd u obžalovaného zistil
dve poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. 1), n) Tr. zák. ( doznanie, oľutovanie skutku, napomáhanie
orgánom v konaní pred súdom), zároveň nebola u neho zistená žiadna priťažujúca okolnosť. Pri prevahe

poľahčujúcich nad priťažujúcimi okolnosťami súd zobral do úvahy skutočnosť, že sa obžalovaný priznal,
doposiaľ nebol súdom trestaný, preto bolo možné aplikovať ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zákona a
trest mimoriadne znížiť pod dolnú hranicu trestnej sadzby a uložiť trest vo výmere troch rokov. Trest
nepodmienečný je potrebné ukladať s prihliadnutím na dĺžku žalovaného obdobia a počet osôb, voči
ktorýmsamalsvojhokonaniadopustiť,atovzmysleindividuálnejagenerálnejprevenciepredpáchaním

trestnej činnosti. Navrhovaný trest zo strany prokurátora vo výške sedem rokov by bol pre obžalovaného
neprimerane prísny a účel trestu je možné dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania. V tejto súvislosti
okresný súd poukázal na okolnosť, že vo veci je potrebné v prvom rade pôsobiť na obžalovaného aj
vo forme psychiatrickej intervencie, keďže u neho bolo zistené patologické hráčstvo a v tomto smere
obžalovanému uložil aj ochranné protihráčske liečenie ambulantnou formou, ktoré podľa § 74 ods. 2 Tr.

zákona potrvá, kým si to bude vyžadovať jeho účel. Pre výkon trestu bol obžalovaný zaradený do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
V reakcii na odvolacie námietky okresného prokurátora krajský súd zdôrazňuje, že s touto
argumentáciou prvostupňového súdu sa v celom rozsahu stotožnil, bolo by nadbytočné ju v tejtosúvislosti a na tomto mieste znovu opakovať a aj podľa názoru krajského súdu uložený trest odňatia
slobody vo výmere troch rokov za použitia zmierňovacieho ustanovenia § 39 Tr. zák. zodpovedá všetkým
zákonným hľadiskám, na ktoré bol súd v rámci úvah nielen o druhu, ale i o výmere trestu, povinný

prihliadnuť. V osobe obžalovaného ide o človeka, ktorý v čase dokonania skutku dovŕšil XX rokov,
pričom z aktuálneho odpisu registra trestov, ktorý si zadovážil aj krajský súd, je zistiteľné, že doposiaľ
súdom riešený nebol. Pokiaľ ide o spáchanie priestupku, a to fyzického útoku na syna dňa 23.12.2016,
za ktorý mu bolo uložené pokarhanie, s touto skutočnosťou sa prvostupňový súd náležite vyrovnal
spôsobom uvedeným vyššie v tomto rozhodnutí. Aj krajský súd zdôrazňuje, že na strane obžalovaného

nebola zistená žiadna okolnosť, ktorá by mu v rámci úvah najmä o výmere trestu priťažovala. Naopak,
správneokresnýsúdustálildvepoľahčujúceokolnosti,ktorémupriúvaháchovýmeretrestuvýznamným
spôsobom poľahčovali.
Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie

páchateľa spoločnosťou. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia pri určovaní druhu trestu a jeho výmery
súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce
okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Trestný zákon v sankcii ust. § 208 ods. 3 Tr. zák. umožňuje jeho páchateľovi uloženie trestu odňatia
slobodynasedemažpätnásťrokov.Spoukazomnavyššieuvedenúargumentáciuajzostranykrajského

súdu bolo namieste v prípade obžalovaného ukladať trest za použitia § 39 ods. 1,3 písm. d) Tr. zák.,
pričom uložený trojročný trest považoval krajský súd za zákonný a postačujúci k náprave obžalovaného
za súčasného uloženia konkrétneho ochranného opatrenia. V prvom rade si sám obžalovaný S. J.
musí sám dôsledne uvedomiť, že v prípade opakovania, a to najmä obdobnej trestnej činnosti, ako
v teraz súdenom prípade, by bol súdom postihnutý nepochybne prísnejšie. Z naznačených dôvodov

preto neobstálo ani odvolanie obžalovaného do výroku o treste napadnutého rozsudku, pretože súd
prvého stupňa v posudzovanej trestnej veci na jeho strane zistil všetky okolnosti, ktoré zdôvodňovali
uloženie nepodmienečného trestu a pokiaľ sa obžalovaný v rámci záverečnej reči domáhal uloženia
podmienečného trestu, taký trest by nebol zodpovedajúci stavu veci a zákonu.
S poukazom na skôr uvedené, keďže okresný súd nepochybil ani ohľadom zaradenia obžalovaného

do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a nepochybil ani vo výrokoch o uložení
ochranného opatrenia a odkázaní maloletej poškodenej s jej nárokom na náhradu škody na civilný
proces, rozhodol krajský súd o odvolaniach okresného prokurátora a obžalovaného S. J. spôsobom
uvedeným vo výrokovej časti tohto uznesenia, ich odvolania ako nedôvodné zamietol postupom podľa
§ 319 Tr. por.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.