Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 6, 2018

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 13C/475/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214223359
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Aradská

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2018:4214223359.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v spore žalobcu: Prima banka Slovensko,

a.s. so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951 proti žalovanému: A. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Š. XXXX/XX, H., o zaplatenie sumy 5.324,90 eura s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 578,46 eur s vyčísleným úrokom vo výške 358,67 eur a
s 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 937,10 eur od 23.8.2012 do zaplatenia, to všetko do
3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalobu v časti 19,53 % úroku ročne od 23.8.2012 do zaplatenia zamieta.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 39,24 % náhradu trov konania do 3 dní od právoplatnosti
rozhodnutia o výške náhrady trov konania, o ktorej súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia
samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 23.12.2014 sa žalobca domáhal zaviazania žalovaného na
zaplatenie nezaplatenej časti úveru vo výške 4.901,99 eur, nezaplateného úroku vo výške 358,67 eur,
nezaplateného úroku z omeškania vo výške 4,24 eur, poplatku vo výške 60 eur, s úrokom vo výške
19,53% ročne zo sumy 4.901,99 od 23.8.2012 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 8,75 %

ročne zo sumy 5.260,66 eur od 23.8.2012 do zaplatenia. Súčasne sa domáhal náhrady trov konania.
Uplatnený nárok žalobca odôvodnil tým, že žalovanému na základe Úverovej zmluvy č. 20/274/11 zo
7.9.2011 poskytol peňažné prostriedky vo výške 5.000 eur. Poskytnutý úver a úroky sa žalovaný zaviazal
splácať v pravidelných mesačných anuitných splátkach po 95,07 eur. Žalovaný po vyčerpaní úveru svoj
záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil, a tak žalobca pristúpil k zosplatneniu úveru ku
dňu 22.8.2012. Pohľadávka žalobcu voči žalovanému pozostáva z nesplatenej časti úveru vo výške
4.901,99 eur, úroku vyčísleného ku dňu zosplatnenia vo výške 358,67 eur, úrokov z omeškania vo výške

4,25eur,poplatkovvovýške60eur,obchodnéhoúrokuvovýške19,53%ročnez nesplatenejčastiúveru
vo výške 4.901,99 eur od 23.8.2012 do zaplatenia a 8,75% úroku z omeškania ročne z nesplatenej časti
istiny (4.901,99 eur) a obchodného úroku (358,67 eur) od 23.8.2012 do zaplatenia. Za dôkaz žalobca
označil úverovú zmluvu, výpis z účtu, všeobecné obchodné podmienky a „ostatné dôkazy“.

2. Žalobca podaním zo 18.4.2016 doplnil skutkové tvrdenia o špecifikáciu spôsobu vyčíslenia
uplatneného nároku a súčasne zobral žalobu v časti poplatku vo výške 60 eur späť. Žalobca ďalej

uviedol, že žalovaný do zosplatnenia úveru uhradil sumu 98,01 eur na splátku istiny.

3. Súd v poradí prvým rozsudkom z 8.12.2016 konanie v časti o zaplatenie poplatkov vo výške 60
eur zastavil, žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.323,53 eur s vyčísleným úrokom zomeškania vo výške 4,24 eur a s 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 4.323,53 eur od 23.8.2012
do zaplatenia a žalobu v časti prevyšujúcej sumu 4.323,53 eur ako aj v časti úroku vyčísleného sumou
358,67 eur, v časti 19,53 % úroku ročne a v prevyšujúcej časti úroku z omeškania zamietol. Súčasne

rozhodol o náhrad trov konania.

Uvedený rozsudok súd prvej inštancie vyhlásil po tom, keď mal z vykonaného dokazovania preukázané,
že medzi Dexia banka Slovensko a.s. a žalovaným bola dňa 7.9.2011 uzavretá Úverová zmluva č.
20/274/11, na základe ktorej sa Dexia banka Slovensko a.s. zaviazala poskytnúť žalovanému ako

dlžníkovi úver vo výške 5.000 eur, najneskôr do 3 dní od splnenia podmienok pre poskytnutie úveru.
Žalovaný sa zaviazal splatiť úver 120 mesačnými anuitnými splátkami po 95,07 eur, splatnými v 5.
deň kalendárneho mesiaca, pričom prvá splátka úveru mala byť vykonaná v kalendárnom mesiaci
nasledujúcom po kalendárnom mesiaci, v ktorom bol úver poskytnutý. Celý úver však mal byť uhradený
do 120 mesiacov odo dňa podpisu úverovej zmluvy. Podľa zmluvy bola dohodnutá fixná úroková sadzba
do splatnosti vo výške 19,53% ročne, pri RPMN 22,81% a priemernej RPMN vo výške 17,88%, pri

celkovej sume, ktorú musí klient zaplatiť vo výške 11.747,20 eur, pri poplatku za správu úveru vo výške
1,99 eur mesačne a poplatku vo výške 100 eur za poskytnutie úveru, ktorý je splatný v deň poskytnutia
úveru. Súd vzťah strán sporu posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 1 ods. 1, 2, §
9 zákona č. 129/2010 Z.z., § 52 a nasl. OZ, § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.

Súd v poradí prvom rozsudku dospel k záveru, že v danom prípade písomné vyhotovenie úverovej
zmluvy podpísanej žalovaným dňa 7.9.2011, na rozdiel od údaju o výške a počte splátok, neobsahuje
údaj o konečnej splatnosti úveru v tom tvare, v akom ho predpokladá citovaný zákon. Nepochybne údaj
„do 120 mesiacov odo dňa podpisu úverovej zmluvy“ nie je údajom o konečnej splatnosti žalovaným
čerpaného úveru, najmä keď prvá splátka úveru (zo 120 splátok) mala byť vykonaná až v kalendárnom

mesiaci nasledujúcom po kalendárnom mesiaci, v ktorom bude úver poskytnutý, a ten mal byť
žalovanému poskytnutý najneskôr do 3 dní od splnenia podmienok pre poskytnutie úveru. Z uvedeného
niejezrejmé,ktorýkalendárnymesiaczačínaplynúťsplatnosťuvedených120splátok,keďzozmluvynie
je zrejmý dátum poskytnutia úveru. Podľa citovaného zákona č. 129/2010 Z.z. sa totiž vyžaduje časová
(dátumová) špecifikácia termínu konečnej splatnosti úveru. Konečná splatnosť spotrebiteľského úveru

musí byť určená konkrétnym časovým okamihom zreteľne tak, aby spotrebiteľ mohol pred vstupom do
úverového vzťahu zohľadniť aj dĺžku jeho trvania, a tým uskutočniť najvhodnejšiu voľbu medzi viacerými
úverovýmiproduktmiresp.dodávateľmi.Obdobnemusíbyťvzmluveuvedenádobatrvaniazmluvy,ktorá
v danom prípade úplne absentuje. Pre absenciu podstatných údajov predpokladaných v § 9 ods. 2 písm.
f/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretie predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere

je úverová zmluva uzavretá zmluvnými stranami dňa 7.9.2011 bezúročná a bez poplatkov, s poukazom
na § 11 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona. Pokiaľ žalovaný čerpal úver vo výške 5.000 eur, ktorý sa
zaviazal uhradiť 120 splátkami po 95,07 eur mesačne, pričom podľa histórie transakcií úveru, žalovaný
uhradil do 7.5.2012 žalobcovi, ktorého obchodné meno do 31.12.2011 bolo Dexia banka Slovensko a.s.,
celkom sumu vo výške 676,47 eur, dlh žalovaného na bezúročnom a bezpoplatkovom úvere predstavuje

sumu 4.323,53 eur (5.000 - 676,47).

S poukazom na uvedené súd žalobu žalobcu považoval za dôvodnú do výšky 4.323,53 eur titulom
dlžnej istiny bezúročného a bezpoplatkového úveru ako aj titulom úroku z omeškania vyčísleného do
zosplatnenia úveru vo výške 4,24 eur a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol ako nedôvodnú. Z dôvodu,

že úver čerpaný žalovaným bol bezúročný, súd zamietol žalobu aj v časti osobitne žalovaného 19,53%
zmluvného úroku.

Z dlžnej istiny úveru vyčíslenej ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru sumou vo výške 4.323,53
eur vznikol žalobcovi od márneho uplynutia lehoty splatnosti nárok na žalobcom požadovaný 8,75%

úrok z omeškania ročne, podľa § 517 ods. 1, 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., a to
až do zaplatenia. Súd zamietol žalobu aj v časti 8,75% úroku z omeškania zo sumy prevyšujúcej sumu
dlhu na úverovej istine vo výške 4.323,53 eur od 23.8.2012 do zaplatenia, keď žalobca až do vyhlásenia
dokazovania nepreukázal, že by žalovaný bol ku dňa 23.8.2012 v omeškaní s úhradou sumy vyššej
ako 4.323,53 eur. Keďže úver čerpaný žalovaným bol bezúročný, nemohol sa žalovaný dostať ani do

omeškania s úhradou úroku, a tak súd zamietol žalobu aj v tejto časti.

4. Na základe odvolania žalobcu Krajský súd v Nitre uznesením č.k. 7Co/281/2017-87 z 31.7.2018
rozsudok súdu prvej inštancie z 8.12.2016 v napadnutom zamietajúcom výroku a v časti výroku onáhrade trov konania zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.

Podľa odôvodnenie uvedeného rozhodnutia, odvolací súd dospel k záveru, že dôvody, pre ktoré súd vo
zvyškužalobuzamietolsúnesprávne.Odvolacísúdpoukázalnačl.10ods.2písm.c/Smernice2008/48/
ES, podľa ktorého zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza dĺžku trvania zmluvy. Upriamujúc
pozornosť súdu prvej inštancie aj na Rozsudok súdneho dvora (tretia komora) z 9. novembra 2016
vo veci C-42/15 odvolací súd dospel k záveru, že podľa eurokonformného výkladu ustanovenia § 9

ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z.z., nemožno od dodávateľov žiadať, aby v úverových zmluvách
uvádzali presný termín konečnej splatnosti a dobu trvania zmluvy. Podľa názoru odvolacieho súdu,
tieto možno spoľahlivo vyvodiť zo samotnej úverovej zmluvy, z ktorej bez pochýb vyplýva, že počet
splátok, v ktorých mal žalovaný realizovať splácanie úveru bol 120, s tým, že splátky boli splatné v 5.
deň kalendárneho mesiaca, pričom prvá splátka bola splatná v kalendárnom mesiaci, ktorý nasledoval
po mesiaci, v ktorom bol úver poskytnutý. Inak povedané, začiatok splácania úveru bol determinovaný

formuláciou nevyvolávajúcou pochybnosti, ergo žalovaný bol povinný zaplatiť prvú splátku nasledujúci
mesiac po poskytnutí úveru žalobcom. Od tohto momentu začalo plynúť 120 mesiacov, žalovaný teda
preukázateľne a nevyhnutne musel mať vedomosť o dobe trvania zmluvy a jej konečnej splatnosti.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd považoval záver súdu prvej inštancie v tom, že žalobcom
poskytnutý úver je treba považovať za úver bez úrokov a poplatkov za nesprávny. Preto rozsudok súdu

prvejinštanciepodľa§389ods.1písm.c/CSPzrušilvnapadnutomzamietajúcomvýrokuavsúvisiacom
výroku o trovách konania a vec podľa § 391 ods. 2 CSP vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

5. Súd opätovne vo veci rozhodol dňa 6.11.2018, pričom pojednával v neprítomnosti oboch riadne

predvolaných strán sporu. Keďže odvolací súd vo svojom zrušujúcom rozhodnutí neuviedol, ktoré
navrhované dôkazy, ktoré je neúčelné doplniť odvolacím súdom, má súd prvej inštancie vykonať,
súd vo veci vykonal opäť len dokazovanie listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah súdneho spisu, pričom
na všeobecné obchodné podmienky veriteľa žalovaného účinné od 1.9.2011 (čl. 17 súdneho spisu)
neprihliadal, s poukazom na bod 45. rozsudku Súdneho dvora C-42/15, keďže tieto nie sú podpísané

zmluvnýmistranami.ObdobnesúdneprihliadolaninaObchodnépodmienkyžalobcuúčinnéod3.3.2016
(č.l. 43), ktoré navyše, okrem absencie podpisu strán, ani neboli účinné v čase vzniku zmluvného vzťahu
strán sporu. Pokiaľ žalobca až v odvolaní (novota) poukazoval na Všeobecné obchodné podmienky
Prima banka Slovensko, a.s., ktoré mali údajne tvoriť neoddeliteľnú súčasť úverovej zmluvy (aj keď
žalovaný uzatváral úverovú zmluvu so spoločnosťou Dexia banka Slovensko a.s.), na tieto súd taktiež

nemohol prihliadať, keďže netvoria súčasť úverovej zmluvy a žalobca ich vôbec nepredložil.

Odvolací súd nakoniec vo svojom zrušujúcom rozhodnutí ani neuviedol, ktoré navrhované dôkazy, ktoré
je neúčelné doplniť odvolacím súdom, má súd prvej inštancie vykonať.

6. Po nadobudnutí právoplatnosti vyhovujúceho výroku rozsudku z 8.12.2016, predmetom konania
zostalo zaplatenie sumy 578,46 eur z nezaplatenej časti úveru, teda sumy prevyšujúcej právoplatne
priznanú sumu 4.323,53 eur do sumy uplatnenej vo výške 4.901,99 eur, ako aj obchodný úrok uplatnený
žalobcom vo výške 358,67 eur, vyčíslený do zosplatnenia úveru dňa 22.8.2012, ako aj obchodný úrok
vo výške 19,53% ročne zo sumy 4.901,99 eur od 23.8.2012 do zaplatenia a 8,75% úrok z omeškania

ročne zo sumy 937,10 eur (zostatok istiny vo výške 578,46 eur + vyčíslený úrok vo výške 358,67 eur).

7. V bode 5.3 úverovej zmluvy zo 7.9.2011 sa uvádza Klient sa zaväzuje, že celý úver s príslušenstvom
bude uhradený do 120 mesiacov odo dňa podpisu úverovej zmluvy, pričom banka vykoná poslednú
splátku vo výške zostatku úveru s príslušenstvom v deň uvedený v bode 5.2 posledného mesiaca tejto

lehoty. Podľa bodu 5.2 zmluvy sú splátky splatné v 5. deň kalendárneho mesiaca, prvá splátka bude
vykonaná v kalendárny mesiac nasledujúci po kalendárnom mesiaci, v ktorom bol úver poskytnutý.

S poukazom na § 122 OZ a citovaný bod 5.3 úverovej zmluvy, celý úver mal byť uhradený do 7.9.2021
(do 120 mesiacov odo dňa podpisu úverovej zmluvy), aj keď nie je zrejmé prečo banka ako veriteľ

mal vykonať poslednú splátku. Splatnosť 120. splátky úveru, s poukazom na citované body úverovej
zmluvy, by prebehla 5.9.2021 za predpokladu, že úver bol čerpaný v septembri 2011, najmä keď veriteľ
žalovaného sa zaviazal podľa bodu 2.1 zmluvy poskytnúť úver do 3. dní od splnenia podmienok pre
poskytnutieúveru.Ajpodľabodov42,43rozsudkuSúdnehodvoraC-42/15,naktorýpoukazovalžalobcaa odvolací súd, písomne vyhotovená zmluva o úvere musí zrozumiteľne a presne uvádzať náležitosti
upravené v článku 10 ods. 2 smernice 2008/48 (písm. c/ - zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza
dĺžku trvania zmluvy), pričom všetky tieto náležitosti sa musia povinne zahrnúť do takejto zmluvy.

8. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu nie je zrejmé, prečo nemožno od dodávateľov žiadať,
aby v úverových zmluvách uvádzali presný termín konečnej splatnosti a dobu trvania zmluvy, najmä
keď doba trvania zmluvy, ale aj termín konečnej splatnosti, boli esenciálnymi náležitosťami zmluvy
o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 v znení účinnom ku dňu

uzavretia zmluvy strán sporu. Úprava doby trvania zmluvy v danom prípade úplne absentuje v zmluve
strán sporu zo 7.9.2011, avšak konajúci súd je s poukazom na § 391 ods. 2 CSP viazaný právnym
názorom odvolacieho súdu, podľa ktorého dobu trvania zmluvy možno spoľahlivo vyvodiť (napriek
absencii jej zrozumiteľného a presného uvedenia v zmluve) zo samotnej úverovej zmluvy, z ktorej bez
pochýb vyplýva, že počet splátok, v ktorých mal žalovaný realizovať splácanie úveru bol 120 s tým, že
splátky boli splatné v 5. deň kalendárneho mesiaca, pričom prvá splátka bola splatná v kalendárnom

mesiaci, ktorý nasledoval po mesiaci, v ktorom bol úver poskytnutý. Podľa odvolacieho súdu od tohto
momentu začalo plynúť 120 mesiacov, žalovaný teda preukázateľne a nevyhnutne musel mať vedomosť
o dobe trvania zmluvy a jej konečnej splatnosti. Nie je však zrejmé, prečo odvolací súd stotožňuje
termín konečnej splatnosti úveru s dobou trvania zmluvy, a prečo by mal priemerný spotrebiteľ, zvyčajne
neznalý počítania lehôt podľa dní, či mesiacov, vyvodzovať výpočtami niečo, čo profesionál dodávateľ

do textu formulára úverovej zmluvy nedal a dať mal, pod hrozbou bezúročnosti a bezpoplatkovosti
spotrebiteľského úveru.

9. Súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu zaviazal žalovaného aj na zaplatenie zostávajúcej
časti úverovej istiny vo výške 578,46 eur, keď žalobca z úhrad žalovaného vo výške 676,47 eur započítal

na istinu úveru čerpanú vo výške 5.000 eur len sumu 98,01 eur. Rovnako súd žalovaného zaviazal aj
na zaplatenie dlžného úroku splatného do predčasného zosplatnenia úveru, a to vo výške 358,67 eur a
žalovaného s poukazom na § 517 ods. 1, 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. zaviazal
aj na zaplatenie 8,75% úroku z omeškania ročne z uvedených súm v celkovej výške 937,10 eur, a to
od 23.8.2012 až do zaplatenia.

10. Žalobca si uplatnil aj nárok na ďalší úrok, a to vo výške 19,53% ročne zo sumy 4.901,99 eur od
23.8.2012, teda od prvého dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru, až do zaplatenia.

Pokiaľ žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru k 22.8.2012, podľa názoru súdu s poukazom na

§ 503 ods. 1 prvá a posledná veta Obchodného zákonníka zostal popri už priznanej sume úroku vo
výške 358,67 eur (splatnej najneskôr v deň vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru) nepreukázaným
nárok žalobcu na ďalší úrok vo výške 19,53% ročne z nesplatenej istiny vo výške 4.901,99 eur odo dňa
nasledujúceho po vyhlásení predčasnej splatnosti, teda od 23.8.2012 do zaplatenia. Riadny úrok z úveru
predstavuje odplatu pre veriteľa za užívanie istiny úveru dlžníkom po dohodnutú dobu - do konečnej

splatnosti úveru. Využitím práva predčasného zosplatnenia úveru zo strany veriteľa dochádza k zmene
obsahu záväzku spotrebiteľa ako dlžníka, ktorý stráca výhodu splátok splatných do termínu konečnej
splatnosti, teda čerpané peňažné prostriedky už nemá právo užívať po dobu pôvodne dohodnutú - do
konečnej splatnosti, ale dlžnú sumu čerpania musí vrátiť veriteľovi predčasne, bez nároku na zmluvne
dohodnutú odmenu v podobe úroku splatného pôvodne až po predčasnom zosplatnení úveru. Veriteľovi

patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov iba do splatnosti dlhu, v danom
prípade do 22.8.2012 (deň ku ktorému bola vyhlásená predčasná splatnosť úveru veriteľom dlžníka).
Po uvedenom dni žalobcovi podľa názoru súdu už nevznikol ďalší nárok na úrok z úveru.

Názorkonajúcehosúduo(ne)dôvodnostinárokužalobcuna(ďalší)úrokzúverupovyhlásenípredčasnej

splatnosti úveru je v súlade s rozhodnutiami iných (a vyšších) súdov, napr. rozsudok Krajského súdu v
Nitre č.k. 25Co/355/2017 - 85 z 11.4.2018, sp. zn. 25Co/167/2018, č.k. 6Co/179/2017 - 71 z 13.12.2017,
č.k. 25Co/307/2013-51 z 22.1.2014, č.k. 5Co/175/2013-146 z 30.4.2014, ale aj rozsudok Krajského
súdu v Košiciach sp. zn. 11Co/164/2018, Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 19Co/356/2017, Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 25Co/78/2018, č. k. 1 Co 30/2012-145 z 30. 5. 2012 a v súvislosti s ním

aj uznesenie Ústavného súdu SR č.k. IV. ÚS 476/2012-14 z 18.9.2012, v ktorých bola právoplatne
riešená otázka nároku veriteľa na úrok z úveru po predčasnej splatnosti úveru. Názor konajúceho súdu
je zhodný s názorom zaujatým aj v odbornej právnickej literatúre - PAGÁČ, Ľ. Komentár k § 658
ods. 1 Občianskeho zákonníka. In: Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F.,Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník II. § 451 ? 880. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2015 str. 2293
(„Podľa ustálenej súdnej praxe dohodnuté úroky z poskytovaných peňažných prostriedkov patria len
do splatnosti dlhu, od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úrok z omeškania. Takýto záver je

logický,pretožezpodstatyzmluvnéhoúrokuvyplýva,žejeodplatouzaužívaniefinančnýchprostriedkov,
ktoré sa poskytujú veriteľovi do doby splatnosti. V opačnom prípade by na ťarchu účastníka dochádzalo
k dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak v podobe úrokov z pôžičky, jednak úrokov z omeškania, čo
by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Nie je rozhodujúce, či splatnosť
pohľadávky nastane v dohodnutej dobe, alebo ak veriteľ využije právo požadovať celý dlh pre nesplnenie

niektorej splátky na základe dohody podľa § 565 OZ. Po splatnosti pohľadávky možno požadovať len
úroky z omeškania. Nemožno sa stotožniť s argumentáciou, podľa ktorej má veriteľ právo na zmluvné
úroky aj počas doby, po ktorú je dlžník v omeškaní s vrátením pôžičky, pretože aj počas tejto doby
veriteľ nemá možnosť so svojimi prostriedkami nakladať a dlžník by mal mať povinnosť kompenzovať
veriteľa za celý čas, po ktorý istinu skutočne užíval až do jej faktického vrátenia veriteľovi. Sankciou
za omeškanie dlžníka, motiváciou, čo najskôr pohľadávku zaplatiť, ale aj kompenzáciou veriteľa za

nemožnosť používať istinu, sú od okamihu, ako sa dlžník dostane do omeškania, úroky z omeškania.
Aj dohody, ktoré obsahujú právo veriteľa na zmluvné úroky za čas omeškania dlžníka, odporujú účelu
zákona, a preto ich treba považovať za neprípustné.“).

Podľa § 503 ods. 1 prvá a posledná veta Obchodného zákonníka Záväzok platiť úroky je splatný spolu so

záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných
prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Uvedenú právnu úpravu nemožno vykladať tak,
že veriteľovi dlžníka vzniká za dobu po predčasnom zosplatnení (dlžnej) sumy čerpaných úverových
prostriedkov nárok na (ďalší) úrok, keďže citované zákonné ustanovenie jednoznačne upravuje moment
splatnostiúrokov,závislýodmomentusplatnostizvyškuposkytnutýchpeňažnýchprostriedkov.Veriteľovi

žalovaného ku dňu predčasného zosplatnenia úveru podľa § 565 OZ vzniká nielen nárok na dovtedy
neuhradené splátky úveru, splatné do vyhlásenia predčasnej splatnosti, vrátane dovtedy splatného a
neuhradeného úroku z čerpanej úverovej istiny, ale aj nárok na predčasne zosplatnenú istinu úveru
zahrnutú pôvodne v splátkach splatných po dni predčasného zosplatnenia úveru s úrokom, ktorý sa jej
týka. Z uvedeného vyplýva, že splatnosť úrokov súvisí so záväzkom (predčasne) vrátiť čerpané peňažné

prostriedky a nie s momentom reálneho zaplatenia čerpaných peňažných prostriedkov. Zaviazanie
žalovaného na zaplatenie odplaty v podobe priznania uplatneného úroku z dlžnej istiny aj za obdobie po
vyhlásení predčasnej splatnosti úveru dňa 22.8.2012 do nešpecifikovanej budúcnosti by bolo v rozpore
s § 53 ods. 6 OZ, keď by takáto odplata nepochybne prevýšila najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno
od spotrebiteľa požadovať pri poskytnutí peňažných prostriedkov, najmä keď aj v danom prípade výška

úrokov vyčíslených z dlžnej istiny (len) od 23.8.2012 do dňa vyhlásenia rozsudku vo veci samej sumou
5.946,11 eur prevyšuje výšku úroku, ktorý by mal žalovaný zaplatiť do 7.9.2021 (maximálne 5.742,20
eur). Pričom súd k takto vyčíslenému úroku nepripočítal ani úhrady žalovaného, žalobcom započítané na
úrok a ani prísudok v podobe vyčísleného úroku do zosplatnenia úveru, ktoré nepochybne predstavujú
ďalšie navýšenie úroku o sumu 937,13 eur. Teda k 6.11.2018 by pri inom postupe súdu bol žalobcovi

priznaný nárok na úrok až vo výške 6.883,24 eur (5.946,11 + 358,67 + 578,46 ).

S poukazom na uvedené súd žalobu v časti 19,53% úroku ročne od 23.8.2012 do zaplatenia zamietol
ako nedôvodnú.

11. Žalobca bol v konaní len čiastočne úspešný (69,62%), pričom neúspech žalobcu v časti istiny
(poplatok 60 eur, v ktorej časti zobral žalobca žalobu späť), v časti 19,53% úroku (od 23.8.2012
do dátumu doručenia žaloby 23.12.2014 predstavuje sumu 2.237,33 eur, do vyhlásenia rozsudku
predstavuje sumu 5.946,11 eur, pričom celkové náklady žalovaného do 5.9.2021 mali byť len vo výške
5.742,20 eur, ako vyplýva z celkovej čiastky uvedenej v bode 1.4 zmluvy) je úspechom žalovaného

(30,38%),ktorýsaodrátavaodúspechužalobcu.Pretosúdonáhradetrovkonaniarozhodolspoukazom
na § 262 ods. 1 CSP podľa § 255 ods. 1, 2 CSP a § 256 ods. 1 CSP tak, že procesne úspešnejšiemu
žalobcovi priznal 39,24% náhradu trov konania.

12. Lehotu na plnenie súd žalovanému určil v súlade s § 232 ods. 3 CSP.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou Okresného súdu Komárno, Pohraničná č. 6, Komárno,
na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
právneho predpisu.