Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, February 13, 2019

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 25C/35/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116204146
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomír Mrva

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2019:5116204146.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudcom JUDr. Drahomírom MRVOM, v právnej veci navrhovateľa:

O.. W. Č., D.. XX.XX. XXXX, N. Č. XXXX/X, Ž., zast.: Advokátska kancelária JUDr. Halagan, s.r.o.,
Framborská 253/21, 010 01 Žilina, IČO: 50 626 329, proti odporcovi: L.. O. Č.X., A.., D.. XX.XX. XXXX,
N. D. W. X., H., o výživné manželky, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e manželské výživné odporcu na navrhovateľku mesačne sumou 100 eur. Výživné za
obdobie od 18.12.2016 do 14.12.2018 vo výške 3.380,71 eur je odporca
p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.

V zbytku súd žalobu z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa podaným návrhom zo dňa 17.2.2016 domáhala súdneho výroku, ktorým by súd
uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky mesačne sumou 200 €, vždy do 20-teho
dňa v mesiaci, počnúc mesiacom február 2016.
Navrhovateľka podala návrh na výživné manželky v čase, kedy manželia spolu už nežili, navrhovateľka
žila s matkou v byte na Č. X. XXXX/X Ž. a odporca žil v novostavbe v H..

2. Ako dôvod pre podanie návrhu navrhovateľka uviedla, že hoci navrhovateľka a odporca sú manželia,
navrhovateľka sa stará o 2 maloleté deti V. Č., D.. X.X.XXXX a G. Č., D.. X.X.XXXX pochádzajúce s
manželstva, je na materskej dovolenke, odporca ako jej manžel nežije v spoločnej domácnosti, na výživu
navrhovateľky - manželky neprispieva.

3. Odporca žiadal návrh zamietnuť.

Poukazoval na tú skutočnosť, že on nemá dostatok finančných prostriedkov, aby mohol prispievať ešte aj
na výživu navrhovateľky, pretože príjem, ktorý dosahuje z pracovného pomeru nepostačuje na pokrytie
jeho životných nákladov a splácanie pôžičiek.
Žalobca poukazoval na dobré mravy, s poukazom na dobré mravy zastával odporca názor, že keď
navrhovateľka bráni odporcovi v styku s maloletými deťmi, nemá navrhovateľka nárok na manželské
výživné.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov O. Č. ( č.l. 170/ spisu ), A. Č. ( č.l.
170/ spisu ), O.. W. B. ( č.l. 688/ spisu ), O.. O. N. ( č.l. 690/ spisu ), M. C. ( č.l. 691/ spisu ), V. N. ( č.l.692/
spisu ), O.. O. T. ( č.l. 777/ spisu ), V. Č. ( č.l. 778/ a 864/ spisu ), M. N. ( č.l. 781/ spisu ), V. Č. ( č.l.783/ spisu ), O.. N. W. ( č.l. 855/ spisu ), A. N. ( č.l. 858/ spisu ), ja oboznámením sa s obsahom spisu
Okresného súdu Žilina 25C/35/2016 a zistil nasledovných skutkový stav:

5. Navrhovateľka a odporca sú manželia, ktorí účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa XX.X.XXXX,
ktoré manželstvo je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu G. D. O., vo zväzku 11, ročník 2011,
strana 46, poradové číslo 28.
Z manželstva účastníkov konania pochádzajú 2 maloleté deti: V. Č., D.. XX.XX. XXXX a G. Č., D.. XX.XX.
XXXX.

6. Účastníci konania spolu nežijú od decembra 2015, navrhovateľka žije spolu s matkou na ul. Č. XXXX/
X Ž. a odporca žije v novostavbe rodinného domu na ul. W. S. H. ( postavenej na CKN parcelách XXXX/
XX a XXXX/XX ).

7. Príjem navrhovateľky predstavuje rodičovský príspevok, ktorého výška v roku 2015 predstavovala

sumu 203,20€, v roku 2016 sumu 203,20€, v roku 2017 sumu 213,20€, v roku 2018 sumu 214,70€.
Mimo uvedeného bola navrhovateľka poberateľkou aj príspevku na dieťa, v roku 2015 v sume 47,04€,
v roku 2016 v sume 47,04€, v roku 2017 v sume 47,04€, v roku 2018 v sume 47,36€.

8. Podľa predloženého výpisu z účtu Prvá stavebná sporiteľňa ( č.l. 597/ spisu ) navrhovateľka bola

vlastníčkou zmluvy o stavebnom sporení č. 0893843 8 05, ktorú aj v roku 2002 uzatvárala na základe
žiadosti zo dňa 21.12.2002.
Na uvedenom účte bola nasporená suma vo výške 8.277,64€, ktorá suma bola dňa 12.5.2016
navrhovateľkou vybratá.
Uvedená zmluva bola zrušená na základe žiadosti zo dňa 12.5.2016, ktorú žiadosť podpísala

navrhovateľka W. Č., rod. N..
Podľa tvrdenia odporcu sa jednalo o finančné prostriedky, ktoré boli vo vlastníctve navrhovateľky, ktoré
finančné prostriedky mohla navrhovateľka po vybratí dňa 12.5.2016 použiť na úhradu svojej výživy.
V rámci dokazovania bolo potrebné posúdiť, či uvedené finančné prostriedky boli alebo neboli vo
vlastníctve navrhovateľky, hoci navrhovateľka a jej matka tvrdili opak, že sa jedná o usporené finančné

prostriedky (úspory ) matky navrhovateľky.
Pokiaľvychádzamesobsahulistinnéhodôkazunachádzajúcehosanač.l.597/spisumámepreukázané,
žezmluvuostavebnomsporeníuzatvorilanavrhovateľka,vlastníkomzmluvyostavebnomsporenípodľa
dôkazu bola navrhovateľka, usporené peniaze vybrala navrhovateľka, je ťažko ( len na základe tvrdení
navrhovateľky a jej matky ) uveriť, že iná osoba ako navrhovateľka by mala byť vlastníkom uvedenej

nasporenej sumy.

9. K príjmu navrhovateľky je potrebné pripočítať vyplatené odstupné od zamestnávateľa navrhovateľky
(vyplatené z dôvodu skončenia pracovného pomeru s navrhovateľkou), vyplatené navrhovateľke dňa
19.1.2016 vo výške 1.907,68€.

10. Odporca prispieval k rukám navrhovateľky, na výchovu a výživu maloletých detí pochádzajúcich z
manželstva mesačne sumou 300€ do apríla 2017 a od apríla 2017 prispieva na výživné 200€.
V zmysle rozsudku o rozvode manželstva Okresného súdu Žilina 9P/11/2015 zo dňa 8.10.2018 má
odporca platiť výživné na dcéru V. mesačne sumou 180€ a G. mesačne sumou 145€.

Rozsudok Okresného súdu Žilina 9P/11/2015 zo dňa 8.10.2018, v časti rozvodu manželstva nadobudol
právoplatnosť dňom 3.1.2019.
V zostávajúcej časti nenadobudol rozsudok ku dňu rozhodovania súdu vo veci o určenie manželského
výživného právoplatnosť, z dôvodu podania odvolania účastníkom konania.

11. Dôvod rozvratu manželstva Okresný súd Žilina vo vyššie uvedenom rozsudku Okresného súdu
Žilina týkajúceho sa rozvodu manželstva uviedol ( č.l. 1066/ spisu ), že problémy v manželstve boli už
od začiatku, podľa tvrdenia žalovaného po svadbe nefungovalo nič, čo si manželia predsavzali, tiež
poukázal na patologické naviazanie navrhovateľky na svoju matku.
Manželka popísala nevhodné správanie manžela voči nej, ako aj k jej matke. Konflikty medzi nimi boli

predovšetkým verbálne, ale prerástli aj do fyzických útokov, čo malo konzekvencie v podaných trestných
oznámeniach a v priestupkových konaniach.V decembri 2015 manžel opustil spoločnú domácnosť a následne k obnoveniu manželského spolužitia
nedošlo, hoci manželia využili aj pomoc odborníkov, zameranú na sanáciu manželstva, avšak
bezúspešne.

Po odchode manžela so spoločnej domácnosti začali gradovať konflikty kvôli styku otca s maloletými
deťmi, ktoré prakticky trvajú doteraz, menila sa len ich intenzita.

12. Vzhľadom k tomu, že rozsudok Okresného súdu Žilina 9P/111/2015 zo dňa 8.10.2018 nadobudol
právoplatnosť v časti rozvodu manželstva dňom 3.1.2019, súd je zistenými dôvodmi konštatovanými

v rozsudku o rozvode manželstva, týkajúcimi sa dôvodov rozvratu manželstva vedúcimi k rozvodu
manželstva viazaný.

13. K predmetu príjmu navrhovateľky je potrebné dodať, že navrhovateľka odpracovala na Štatistickom
úrade SR v roku 2017, z ktorej práce mala príjem 120€ ( za čo deťom kúpila lyže a lyžiarky ).

14. Podľa doloženej pracovnej zmluvy ( z č.l. 988/ spisu ) je navrhovateľka zamestnaná od 1.11.2018
v spoločnosti B. F. Š., s.r.o., A. XX, Žilina, s mesačným príjmom 397,57€, ktorá mzda je vyplácaná
navrhovateľke vždy k 14 dňu mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý zamestnancovi mzda
prislúcha.
Prvú mzdu navrhovateľka obdŕžala po materskej dovolenke vo výplatnom termíne dňa 14.12.2018.

15. Navrhovateľka na pojednávaní dňa 13.2.2019 vyčíslila svoje mesačné náklady nasledovne:

1. Náklady na byt predstavujú 62€,
2. Bežné náklady, strava, doprava, ošetrenie a všetky ďalšie náklady mesačne 350€,

3. Internet mesačne 15€,
4. Telefón mesačne 13€,
5. Smeti 2€,

spolu vyčíslené minimálne náklady navrhovateľky predstavujú sumu 442€, ktoré náklady navrhovateľky

odporca nespochybňoval.

16. K predmetným nákladom je potrebné pripočítať tiež nevyčíslené náklady navrhovateľky, ktoré
navrhovateľka má na výchovu a výživu dvoch maloletých detí pochádzajúcich s manželstva, ktoré
náklady navrhovateľka do vyššie uvedených nákladov nezahrnula.

Môžeme predpokladať, že tieto náklady na výchovu a výživu dvoch maloletých detí predstavujú
minimálne sumu 200€.

17. Navrhovateľka bola vlastníčkou nehnuteľnosti k. ú. Ž. ( č.l. 518/), vedenej na LV č. XXXX, a to
dvojizbového bytu nachádzajúceho sa v obytnom dome súp. č. XXXX, postaveného na parc. č. XXXX,

vchod 7, 9. Poschodie, byt č. XXX ( Č. XXXX/X, Ž. ), ktorý dostala od svojich rodičov a ktorý následne
darovacou zmluvou ( bezodplatne ) Č..S.. XXXX/XX zo dňa 20.1.2006 previedla na svoju matku W. N..
Podľa tvrdenia navrhovateľky dôvodom prevodu bytu na matku bola neschopnosť navrhovateľky platiť
nájom bytu a služby s tým spojené.

18. Žalobca odkazoval na obsah spisu ( č.l. 421/ a nasl. spisu ), ktorým dokladoval, že hodnota
predmetného darovaného bytu, ktorý darovala navrhovateľka svojej matke bola cca. 80.000€.
Odporca logicky dôvodil, že navrhovateľka sa zbavila majetkovej hodnoty vo výške cca. 80.000€, pričom
na strane druhej žiada po odporcovi manželské výživné.

19. Príjmy odporcu súd zisťoval od zamestnávateľa odporcu O. - Z. SK Z..F..P.., G. X, Ž. vo viacerých
obdobiach.

V prvom období od 10/2014 do 9/2015 bol príjem odporcu v čistom mesačne v priemere 2.206€.
V druhom období od 3/2015 do 2/2016 bol príjem odporcu v čistom mesačne priemerne 2.629€.

V treťom období od 5/2015 do 4/2016 bol príjem odporcu v čistom mesačne priemerne 2.616€.
V štvrtom období od 5/2016 do 4/2017 bol príjem odporcu v čistom mesačne priemerne 1.472,64€.
V piatom období od 1/2017 do 12/2017 bol príjem odporcu v čistom mesačne priemerne 1.474,25€.
V šiestom období od 1/2018 do 10/2018 bol príjem odporcu v čistom mesačne priemerne 1.460,53€.Pokiaľ spočítame priemerný zárobok za uvedené roky ( šesť období ), dopracujeme sa k sume
11.858,42€, keď uvedené vydelíme šiestimi, získame priemerný čistý zárobok za uvedené obdobie

1.976,40€.

20. Odporca na pojednávaní dňa 13.2.2019 dokladoval svoje mesačné náklady nasledovne:

1. Bývanie v rodinnom dome 334,97 € (náklady pozostávajú s hotových nákladov vo výške 164,11€ a

ďalších nákladov poistky a iné vo výške 170,86€ ).
2. Osobné náklady 100 €,
3. Strava 250 €,
4. Lieky 5 €,
5. Cestovné náklady 5 €,
6. Kultúrne podujatia 30 €,

7. Internet 10 €,
8. Časopisy 5 €,
9. Poplatky dane 28,72 € ( č.l. 125 ),
10. Výživné na maloleté deti do marca 2017 300 €, od apríla 2017 200€.
11. Mesačné náklady na vytvorenie prostredia pre mal. deti v novostavbe v H. 50€,

12. Pôžičky podľa doložených písomných listín.

21. Spolu náklady odporcu bez úhrad na pôžičkách predstavujú výšku od 1.018,69€ do 1.118,69€, podľa
toho, koľko platí na výživné (spočiatku platil 300€, následne platil 200€, v zmysle rozsudku Okresného
súdu Žilina 9P/111/2015 zo dňa 8.10.2018 má platiť výživné mesačne na V. 180€ a G. 145€ ).

Predmetné náklady odporcu boli odsúhlasené za súčinnosti účastníkov konania.
Dodatočne odporca uviedol, že uhrádza poistky vo výške 170,86€, uvedené poistky navrhovateľka
nespochybňovala.

22. Z predložených listinných dôkazov mal súd ďalej preukázané ( č.l. 94/ ), že odporca je výlučným

vlastníkom nehnuteľnosti kat. územie W., vedené na LV XXX, ako CKN parcely XXXX/X zastavané
plochy a nádvoria o výmere 24 m2, CKN XXXX/X - záhrady o výmere 487 m2 a záhradnej chatky, číslo
XXX, postavenej na CKN parcele XXXX/X.

23. Z vyjadrení účastníkov konania súd zistil, že účastníci konania sú bezpodielový spoluvlastníci

nehnuteľností k. ú H., vedené na LV č. XXXX a to rozostaveného rodinného domu a CKN parciel XXXX/
XX ostatná plocha o výmere 351m2, CKN ostatná plocha o výmere 43m2, CKN XXXX/XX orná pôda o
výmere 879m2, CKN XXXX/XX ostatná plocha o výmere 131m2, CKN XXXX/XX orná pôda o výmere
329m2 a CKN XXXX/XX orná pôda o výmere 251m2.
Rozostavaný rodinný dom po opustení spoločnej domácnosti užíva sám odporca, ktorí dom zariadil a

využíva pre svoju potrebu ( úhrady platí so svojho príjmu ).

24. Z predložených listinných dôkazov odporcom mal súd preukázané, že medzi odporcom a tretími
osobami boli uzatvorené nasledovné zmluvy o pôžičke:

1.Zmluva o pôžičke ( č.l. 119/, 827/ ) uzatvorená medzi veriteľom O. Č. a dlžníkom L.. O. Č. - odporcom,
na základe ktorej si zapožičal odporca 10.000 € na stavbu rodinného domu a nákup zariadenia domu
S. Ž. - H., ktorú sumu má odporca splatiť najneskôr do 10 rokov odo dňa 1.10. 2015 .

2.Zmluva o pôžičke ( č.l. 120/, 826/ ) uzatvorená medzi veriteľom O. Č. a dlžníkom L.. O. Č. - odporcom,

na základe ktorej si zapožičal odporca 15.000 € na výstavbu a zariadenie rodinného domu S. Ž. - H.,
ktorú sumu má odporca splatiť najneskôr do 10 rokov odo dňa 26.5.2015.

3. Zmluva o pôžičke ( č.l. 121/, 825/ ) uzatvorená medzi veriteľom O. Č. a dlžníkom L.. O. Č. - odporcom,
na základe ktorej si zapožičal odporca 15.000 € na výstavbu rodinného domu S. Ž. - H., ktorú sumu má

odporca splatiť najneskôr do 10 rokov odo dňa 16.9. 2014.

4. Zmluva o pôžičke ( č.l. 828 ) uzatvorená medzi veriteľom L.. A. Č. a dlžníkom L.. O. Č. vo výške
16.000 €, ktorá pôžička bola poskytnutá vo výške 16.000 €, ktorú má odporca najneskôr do 31.12.2020.5.Zmluva o pôžičke ( č.l. 135/, 829/ ) uzatvorená medzi veriteľom O. O. a dlžníkom L.. O. Č. zo dňa
15.3.2012, na základe ktorej si požičal odporca od veriteľa sumu 70.000 €, ktorú sumu má odporca

vrátiť najneskôr do 31.12. 2016.

25. Odporca vrátil na pôžičkách O. Č. dňa 29.12.2015 400€ ( č.l. 831/ spisu ), 24.3.2016 600€ ( č.l. 832/
spisu ), 11.8.2016 600€ ( č.l. 833/ spisu ), 10.11.2016 600€ ( č.l. 834 spisu ), 27.6.2017 400€ ( č.l. 835/
spisu ), 24.11.2017 200€ ( č.l. 836/ spisu ), 29.3.2018 300€ ( č.l. 837/ spisu ), celkove 3.100€.

26. Odporca vrátil na pôžičkách A. Č. dňa 9.8.2018 200€ ( č.l. 838 spisu ), 17.12.20105 200€ ( č.l. 839
spisu ), 9.3.2016 300€ ( č.l. 840/ spisu ), 3.6.2016 300€ ( č.l. 841/ spisu, 8.9.2016 300€ ( č.l. 842/ spisu ),
8.9.2016 300€ ( č.l. 843/ spisu ), 15.8.2017 300€ ( č.l. 844/ spisu ), 27.4.2017 300€ ( č.l. 845/ spisu ),
7.12.2017 300€ ( č.l. 846/ spisu ), 3.5.2018 300€ ( č.l. 847/ spisu ), 12.9.2018 300€ ( č.l. 848/ spisu )
3.100€.

V priebehu uvedeného obdobia odporca vrátil na pôžičkách O. Č. a A. Č. spolu 6.200€.

27. Odporca vrátil O. O. dňa 6.11.2013 sumu 2.400€ a dňa 17.10.2012 sumu 1.900€ ( č.l. 849/ spisu ),
dňa30.10.2014sumu2.400€adňa23.11.2015sumu2.400€(č.l.850/spisu),spoluzauvedenéobdobie
vrátil 9.100€.

28. K uvedenému je potrebné uviesť, že navrhovateľka splatenie vyššie uvedených pôžičiek v
prezentovanom rozsahu odporcom nespochybňovala.
Navrhovateľka nespochybňovala ani zrazenú sumu ( č.l. 851/ spisu ) súdnym exekútorom M.. M. V. dňa
22.8.2018 vo výške 800€, dňa 8.2.2018 vo výške 300€, dňa 10.8.2017 vo výške 400€ a dňa 1.8.2017

vo výške 725,65€, spolu zrazených 2.225,65€.

29.Žalobcanač.l.802/až824/spisudoložilpokladničnédoklady(opätovnezosumarizovanénákladyna
č.l. 141/ až 167/ spisu ) za obdobie od 05/2015 do 04/2016, ktorými pokladničnými dokladmi zdokladoval
žalobca svoje vynaložené náklady na bývanie v rodinnom dome S. H..

Uvedenými pokladničnými dokladmi dokladoval žalobca celkové náklady vo výške 3.431,35€ ( mesačné
náklady v uvedenom období pred a po podaní návrhu v priemere 285,95€ ).
Navrhovateľka výšku uvedených nákladov vyčíslených odporcom nespochybňovala, namietala účelnosť
vynaložených nákladov vzhľadom na celkovú ekonomickú situáciu navrhovateľky, odporcu a ich
maloletých detí.

30. Uznesením Okresného súdu Žilina 9P/111/2015-118 zo dňa 30.12.2015 vo forme predbežného
opatrenia boli maloleté deti dočasne zverené do osobnej starostlivosti matky ( č.l. 746/ ).
Odporca - Otec bol oprávnený stretávať sa s mal. V.Ž. a mal. G. každý párny týždeň v sobotu od 10.00
hod. do 18.00 hod. a každý nepárny týždeň v nedeľu od 10.00 hod. do 18.00 hod.

Matka bola oprávnená byť prítomná pri stretnutí otca s maloletými deťmi po celú dobu trvania stretnutia,
a to v období od vykonateľnosti tohto rozhodnutia do 31.3.2016. S účinnosťou od 1.4.2016 sa styk
uskutoční bez prítomnosti matky.
Otec maloletých detí mal. deti prevezme v mieste bydliska mal detí a následne mal. deti po skončení
styku v mieste ich bydliska odovzdá späť matke.

Matka je povinná mal. deti na stretnutie s otcom pripraviť a v stanovených termínoch ich riadne otcovi
odovzdať.

31. Uznesením Krajského súdu Žilina 5CoP/8/2016 zo dňa 23.2.2016 bolo vyššie uvedené rozhodnutie
Okresného súdu Žilina ( č.l. 749/) p o t v r d e n é, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 31.3.2016.

32. Následne Uznesením Okresného súdu Žilina 9P/111/2015 zo dňa 13.7.2016 vo forme predbežného
opatrenia ( č.l. 754/) bol upravený styk otca s maloletými deťmi nasledovne:
Odporca - Otec je oprávnený stretávať sa s mal. V. a mal. G. každý párny týždeň v sobotu od 10.00 hod.
do 18.00 hod. a každý nepárny týždeň v nedeľu od 10.00 hod. do 18.00 hod.

Matka je oprávnená byť prítomná pri stretnutí otca s maloletými deťmi po celú dobu trvania stretnutia,
a to v období od vykonateľnosti tohto rozhodnutia do 30.9.2016. S účinnosťou od 1.10.2016 sa styk
uskutoční bez prítomnosti matky.
Vo zvyšnej časti súd návrh matky zamietol.33. Uznesením Krajského súdu Žilina 8Cop/58/2016 zo dňa 24.10.2016 ( č.l. 757/) bolo vyššie uvedené
uznesenie Okresného súdu Žilina potvrdené.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 9.11.2016.

34. Uznesením Okresného súdu Žilina Sp. zn.: 21Em/2/2016-368 zo dňa 21.7.2017 ( č.l. 725/ spisu )
bol nariadený výkon uznesenia Okresného súdu Žilina č.k. 9P/111/2015-118 zo dňa 30.12.2016,
vykonateľné 7.1.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline č.k. 5Cop/8/2016-271 zo dňa
23.2.2016, právoplatné a vykonateľné dňa 31.3.2016 v spojení s uznesením Okresného súdu Žilina č.k.

9P/111/2015-655zodňa13.7.2016,právoplatnýmdňa9.11.2016avykonateľnýmdňa2.8.2016vspojení
s uznesením Krajského súdu v Žiline č.k. 8Cop/58/2016 - 947 zo dňa 24.10.2016 v časti úpravy styku.

35. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia je možné zistiť, že údajný strach detí z otca pramení z
postoja matky, ktorá ich ovplyvňuje k negatívnemu postoju k otcovi. Tento postoj je naučený, nie je
prirodzený. Pokiaľ súd posudzoval ospravedlniteľné dôvody nerealizovania styku, v tomto smere možno

konštatovať, že boli v drvivej väčšine neospravedlniteľné na zopár výnimiek, kedy boli deti choré,
prípadne mali iné zdravotné problémy.
S poukazom na uvedené konštatovanie súd preto nariadil výkon rozhodnutia.

36. Tak, ako je vyššie uvedené, odporca do spisu doložil vyššie uvedené rozhodnutia poručenského

súdu, na ktoré odkazuje uznesenie Krajského súdu v Žiline, bod. 27/ strana 522/ spisu.
Odporca vyslovene nežiadal pripojiť celý spis Okresného súdu Žilina 9P/111/2015.
Žiadal, aby do spisu boli založené predmetné rozhodnutia súdov, aby sa s uvedenými doloženými
dôkazmi ( rozhodnutiami súdu ) Okresný súd Žilina oboznámil a pri rozhodovaní veci nim doložené
rozhodnutia súdov vyhodnotil.

Z uvedeného dôvodu nebol k spisu pripájaný celý spis Okresného súdu Žilina 9P/111/2015.

37. Rozsudkom Okresného súdu Žilina 25C/35/2016-178 zo dňa 14.6.2016 súd zaviazal odporcu
prispievať navrhovateľke z titulu manželského výživného mesačne sumou 200€, ktoré bol odporca
povinný platiť k rukám navrhovateľky vždy do 15 dňa toho-ktorého mesiaca vopred a iné.

38. Voči predmetnému rozsudku Okresného súdu Žilina sa odvolal žalovaný, na základe ktorého
odvolania rozsudkom Krajského súdu Žilina 10Co/33/2017-520 zo dňa 20.4.2017, bol rozsudok
Okresného súdu Žilina zrušený a vrátený na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

39. Vo veci boli vypočutý nasledovný svedkovia:

40. Svedok O. Č. ( brat odporcu ) na pojednávaní dňa 14.06.2016 ( č.l. 170/) predložil Zmluvy o pôžičke
zo dňa 1.10.2015, 26.5.2015 a 16.9.2014, ktorými zmluvami o pôžičke zdokladoval zapožičanie peňazí
odporcovi na výstavbu rodinného domu v H. vo výške 40.000 €.

Svedok uviedol, že uvedených 40.000 €, ktoré požičal bratovi ušetril, pretože je slobodný a bezdetný a je
si vedomý toho, že odporca mu je povinný uvedenú pôžičku vrátiť do 10 rokov od požičania finančných
prostriedkov.

41. Svedok A. Č. na pojednávaní dňa 14.6.2016 ( č.l. 170/ ) uviedol, že odporca si od neho požičal

finančnú hotovosť vo výške 16.000 €, ktoré má odporca splatiť najneskôr do 31.12. 2020.
Svedok uviedol, že on počká, nech si odporca dostavia dom a nech svedkovi požičané peniaze dovtedy
vráti tak, ako sa dohodli.

42. Svedok O.. W. B. na pojednávaní dňa 11.7.2018 ( č.l. 688/) uviedol, že otec má upravený styk s

maloletými deťmi v rozsahu príslušných rozhodnutí. Pokiaľ sa otec domáha styku s maloletými deťmi v
rozsahu príslušných rozhodnutí, pri pokuse o styk s maloletými deťmi sa dvere bytu, kde sa nachádzajú
maloleté deti neotvárali.
Pokiaľ sa dvere neotvoria, osoba matky neumožní styk otca s maloletými deťmi.
Matka maloletých detí tvrdí, že maloleté deti sa majú otca báť a zo sprostredkovania od matky vie, že

k bráneniu styku dochádza s toho dôvodu, že majú mať maloleté deti so stretnutia s otcom nepríjemné
pocity.
Maloleté deti prejavujú pozitívny vzťah viac k matke ako k otcovi, maloleté deti sa nebránia ani v styku
s matkou a ani s otcom.Ku konfliktným situáciám dochádza hlavne pri predávaní maloletých detí a tohto konfliktu a styku sa deti
vyslovene stránia.
Svedok vo svojej výpovedi odkázal na obsah znaleckého posudku 13/2017 O.. O. Š., ktorý znalecký

posudok sa nachádza na č.l. 558/ spisu.
Podľa tvrdenia svedka matka buď nechce alebo nevie maloleté deti pripraviť na styk otca s maloletými
deťmi.

43.SvedkyňaO..O.N.napojednávanídňa11.7.2018(č.l.690/)uviedla,žejezamestnanávobčianskom

združení Návrat ako sociálna pracovníčka. Ona sa zúčastnila dvoch stretnutí, na ktorých stretnutiach
malo byť dohodnuté, kde, kedy a ako dlho sa budú maloleté deti stretávať s odporcom a kto má byť
prítomný pri uvedenom stretnutí.
Prvé stretnutie sa uskutočnilo v byte navrhovateľky, deti sa na stretnutie tešili, s otcom sa radostne
zvítali, deti sa s otcom hrali, čítali si spolu knižky, stretnutie prebehlo bez akýchkoľvek konfliktov.
Ďalšie stretnutie malo opakovane prebehnúť v byte navrhovateľky, navrhovateľka podala sťažnosť na

kolegyňu Š.L. a odmietla spolupracovať so združením Náruč.
Ďalšie tretie stretnutie sa neuskutočnilo pre nezáujem zo strany matky.

44. Svedok M. C. na pojednávaní dňa 11.7.2018 ( č.l. 691/) uviedol, že on bol zamestnancom
občianskeho združenia Návrat v roku 2016, zaoberal sa otázkou úpravy styku spolu s p. Š..

Matka maloletých nechcela iné miesto stretnutia ako byt navrhovateľky, pričom otec maloletých detí
navrhoval aj iné miesta.
Za jeho asistencie sa uskutočnili dve stretnutia, prvé dňa 30.9.2016 a druhé 7.10.2016, kedy matka
maloletých detí bola nejakú dobu mimo domácnosti.
Akékoľvek ďalšie stretnutia sa občianskemu združeniu návrat nepodarilo sprostredkovať.

Matka skončila spoluprácu s občianskym združením, čomu predchádzala sťažnosť na pracovníčku
občianskeho združenia.

45. Svedkyňa V. N. ( matka navrhovateľky ) na pojednávaní dňa 11.7.2018 ( č.l. 692/) uviedla, že
nedorozumenia medzi manželmi začali vznikať niekedy okolo roku 2015, ktoré nedorozumenia odporca

riešil tak, že sa so spoločnej domácnosti odsťahoval 19.12.2015 ( nebol z domácnosti vyhodený ).
Otec maloletých detí bol v byte po uvedenom dátume viac krát, porobil cirkusy a odišiel preč.
Svedkyňa uviedla, že matka maloletých detí robí všetko pre to, aby sa styk otca s maloletými deťmi
zintenzívnil.
Podľa jej názoru problémy súvisiace s rozvodom manželstva rieši odporca prostredníctvom maloletých

detí.
Uviedla, že bola osobne prítomná na stretnutí odporcu s maloletými deťmi, kedy si odporca stretnutie
odporcu s maloletými deťmi kameroval prostredníctvom svojho brata O..
Svedkyňa sa tiež vyjadrila k hotovosti na účte Prvej stavebnej sporiteľne ( č.l. 597/ spisu ), k sume 9.612,
€,ktorésanachádzalinauvedenomúčtenamenoO..W.Č.,F..N.G.,ktorávlastnilazmluvuostavebnom

sporení č. XXXXXXX X XX, ktorú v roku 2002 uzatvárala na základe žiadosti zo dňa 21.12.2002.
Svedkyňa uviedla, že sú to jej peniaze ( nie peniaze jej dcéry ), ktoré si svedkyňa našetrila a následne
uvedené peniaze previedla na seba.
Tvrdenie svedkyne navrhovateľka potvrdila.
Svedkyňa uviedla, že ona spolu s manželom previedli darom na navrhovateľku byt na ul. Č. XXXX/X,

Ž., ktorý byt prešiel do vlastníctva navrhovateľky.
Keďže navrhovateľka nemala finančné prostriedky na opravu a údržbu predmetného bytu, darovacou
zmluvou previedla predmetný byt na matku - svedkyňu.
Svedkyňa uviedla, že ona sa do manželstva účastníkov konania nestarala, tak isto nezasahovala ani
do styku otca s maloletými deťmi.

46. Svedkyňa O.. O. T. na pojednávaní dňa 19.9.2018 ( č.l. 777/) uviedla, že úlohou svedkyne bolo
vytvoriť také optimálne podmienky, aby sa otec maloletých detí mohol s maloletými deťmi stretnúť ( nie
posúdenie, kto bráni či nebráni v styku s maloletými deťmi ).
Svedkyňa nebola osobne prítomná pri stretnutiach rodičov s maloletými deťmi ( poskytovala len

poradenstvo ), aby rodičia pochopili, čo je účelom stretnutia a ako majú tieto stretnutia prebiehať.
Vzťahy medzi rodičmi sa nezlepšovali ale práve naopak zhoršovali, matka jej hovorila, že konflikty
vznikajú z dôvodu správania odporcu, ktorý navrhovateľku v prítomnosti maloletých detí obviňuje,
kritizuje, čo navrhovateľka považuje za psychické týranie.Spolupráca bola ukončená so strany matky maloletých detí, ktorá matka uviedla, že svedkyňa ako
pracovníčka Úradu práce sociálnych vecí a rodiny má byť vo vzťahu k nej zaujatá.

47. Svedkyňa V. Č. ( matka odporcu ) na pojednávaní dňa 19.9.2018 ( č.l. 778/) uviedla, že problémy
medzi manželmi ohľadne styku otca s maloletými deťmi vznikali už byte, ktorý byt bol písaný na
navrhovateľku, ktorá navrhovateľka byt predala, aby sa na základe uvedeného stala nemajetná.
Styk otca s maloletými deťmi bol vždy problémový, v roku 2016 si navrhovateľka našla priateľa p. Č.,
ktorý asistoval pri piatich alebo šiestich stretnutiach otca s maloletými deťmi, dozeral, aby styk bol vždy

podľa predstáv navrhovateľky.
Svedkyňa uviedla, že ona bola prítomná pri jednom stretnutí, kedy im navrhovateľka otvorila byt, deti
boli prichystané ( oblečené ), keď zbadali otca a starých rodičov, utiekli do spálne a povyzliekali sa,
odmietli ísť s nimi preč.
Svedkyňa sa chcela, aby sa deti osmelili a potom s nimi odišli na styk, matka maloletých mala povedať,
že žiadne osmeľovanie nebude, deti sa otca boja, načo svedkyňa spolu s manželom odišli preč.

Podľa názoru svedkyne si matka maloletých neplní riadne svoju úlohu matky, nepripravuje maloleté deti
na stretnutia otca s maloletými deťmi.
Svedkyňa tiež uviedla, že jej syna - odporcu ohovárala aj svokra, ktorá sa snaží spolu s dcérou -
navrhovateľkou urobiť všetko pre to, aby sa otec nemohol stretávať s maloletými deťmi.
Podľa názoru svedkyne sú deti vychovávané tak, že rodina odporcu je na nižšej úrovni, deti to vnímajú,

uvedené sa následne prenáša do správania maloletých detí voči starým rodičom a otcovi.
Matka maloletých detí robí všetko pre to, aby sa O. Č. nestretával s maloletými deťmi.

48. Svedkyňa M. N. na pojednávaní dňa 19.9.2018 ( č.l. 781/) uviedla, že ona sa vie vyjadriť len k
zdravotnému stavu maloletých detí, pochádzajúcich s manželstva.

Ona sa oboznámila so zdravotnou dokumentáciou maloletých detí a inými dostupnými listinnými
dôkazmi, vzhľadom k tomu, že odporca dňa 11.1.2017 oznámil nesúhlas s ošetrením a podal sťažnosť
na Ministerstvo vnútra, v ďalších vyšetreniach nepokračovala.
Svedkyňa uviedla, že keby pokračovala vo vyšetreniach, vedela by sa vyjadriť len k dôvodom
zajakávania maloletých detí, uviedla, že deti žijú v stresogénnom prostredí, ktoré stresogénne prostredie

popísala dcéra V..
Svedkyňa sa nevedela vyjadriť k styku otca s maloletými deťmi.
Podľa názoru svedkyne na tom, ako prebiehajú stretnutia, nesú vinu obidvaja rodičia.

49. Svedkyňa V. Č. ( sestra odporcu ) na pojednávaní dňa 19.9.2018 ( č.l. 785/) uviedla, že ona bola

osobne prítomná pri stretnutí otca s maloletými deťmi v októbri 2016, ktoré stretnutie prebehlo pod
dozorom matky maloletých detí, ktorá stále sledovala stretnutie otca a maloletých detí, správanie matky
považovala za negatívne.
Druhé stretnutie sa malo odohrať v auguste 2017, na ktoré stretnutie prišiel otec maloletých detí, pričom
matka maloletých dvere neotvorila s odôvodnením, že maloleté deti sa s otcom stretnúť nechcú.

Deti behali po byte, keby sa deti odporcu báli, boli by sa schovali.
Podľa správania matky a intonácie hlasu svedkyňa vycítila, že matka nemá záujem, aby sa maloleté deti
stretli s otcom, aj keď navonok prezentovala takýto záujem.
Posledný krát bola pri dverách navrhovateľky v apríli 2018 aj s odporcom a so svojimi maloletými
deťmi, pričom matka pootvorila dvere a takýmto spôsobom umožnila aspoň komunikovať odporcovi s

maloletými deťmi.
Matka maloletých opakovane navonok prezentovala záujem, aby sa otec stretol s maloletými deťmi, na
druhej strane však neotvorila dvere, neumožnila otcovi vstúpiť do bytu k deťom.
Maloletá G. keď zbadala, že sú pootvorené dvere, videla niekoho, kto sa snaží dostať do bytu, videla
ľudí, ktorí chcú ísť dnu, keď jej zakývali, zakývala naspäť a zase sa skryla.

Otec maloletých detí sa s deťmi pochádzajúcimi s manželstva nestretol, pretože nemohol prekonať
prekážku pootvorených dverí.
Svedkyňa udáva, že navrhovateľka neumožňuje stretávať sa otcovi s maloletými deťmi.

50. Svedkyňa V. Č. na pojednávaní dňa 6.11.2018 ( č.l. 864/) uviedla, že ona chce doplniť svoju výpoveď

z predchádzajúceho pojednávania.
Podľa pocitu svedkyne, matka navrhovateľky nepovažuje odporcu za rovnocenného partnera svojej
dcéry, prezentuje odporcu ako zlého človeka, nevhodného pre jej dcéru, nachádzajúceho sa na inej
kvalitatívnej úrovni človeka.Matka maloletých detí ( či už za prítomnosti p. Č. alebo bez neho ) vždy vytvárala problémy, nedovolila
otcovi maloletých detí realizovať svoje právo styku s maloletými deťmi.
Pred svedkyňou bolo prezentované, že rodina sú maloleté dcéry, navrhovateľka a matka V. N. ( nikto

viac ). Podľa názoru svedkyne si svedkyňa neplnila povinnosti, ktoré jej ukladajú rozhodnutia súdov,
týkajúce sa úpravy styku odporcu s maloletými dcérami.
Ak aj prebiehali nejaké stretnutia, stretnutia prebiehali za prítomnosti aj tretích osôb, ktoré tretie osoby
so stretnutí robili dokumentáciu, deti s takýchto stretnutí boli vystresované, o stretnutie s otcom nejavili
následne záujem.

51. Svedkyňa O.. N. W. na pojednávaní dňa 6.11.2018 ( č.l. 855/ ) uviedla, že ona sa k maloletým
deťom dostala na základe doporučenia detskej lekárky, ktorá ju doporučila ako klinického psychológa
a terapeuta.
Svedkyňaabsolvovalaniekoľkostretnutí(zdeťmi,rodičmi),abypochopila,čojespúšťačomproblémov,
ktoré problémy sa týkajú maloletých detí.

Z obsahu vyjadrení pochopila, že spúšťačom konfliktov a problémov, ktoré sa týkajú maloletých detí sú
nedorozumenia medzi manželmi, t.j. vzťah muža a ženy, ktoré sú Č. - Č..
V apríli 2016 napísal p. Č. list, z obsahu ktorého vyplývalo, že si p. Č. nepraje, aby sa vykonávali
akékoľvek ďalšie klinické, psychologické a terapeutické vyšetrenia týkajúce sa jeho maloletých detí.
Svedkyňa nemá žiadnu vedomosť o tom, že by matka maloletých detí bránila v styku otcovi s maloletými

deťmi tak, ako to ukladajú rozhodnutia súdov ( nemá preukázané, že by sa matka nepodriadila
rozhodnutiam súdov - obsah rozhodnutí nepozná ).
Svedkyňa zastáva názor, že aby sa pomery v rodine zmenili, musia na zmene pracovať obidvaja rodičia,
vytvoriť podmienky pre styk otca s maloletými deťmi.
Negatívne na deti pôsobilo stretnutie, na ktorom si otec styk s maloletými kameroval, bol tam cirkus,

deti plakali a kričali.

52. Svedok A. N. na pojednávaní dňa 6.11.2018 ( č.l. 858/) uviedol, že on spolu s bývalou manželkou
byt, ktorý mali počas manželstva, po rozvode manželstva previedli spolu s manželkou na dcéru.
Ako dôvod nezrovnalostí medzi manželmi uviedol skutočnosť, že odporca nechcel žiť v byte svokry a

za uvedeným účelom začal stavať dom, aby sa osamostatnil ( mimo dosahu svokry ).
To sa však nepáčilo dcére a bývalej manželke svedka (pretože tieto sa nevedeli rozlúčiť) a problém bol
na svete, navrhovateľka zostala bývať s matkou v byte a odporca sa odsťahoval do H., mimo rodiny.
Svedok uviedol, že aj on má minimálny kontakt so svojimi vnučkami, pretože mu nie je umožnené
stretávať sa s vnučkami.

Popísal pokus o stretnutie O. Č. s maloletými dcérami pochádzajúcimi s manželstva účastníkov konania
z roku 2016 alebo 2017, kedy odporcovi nebol umožnený styk otca s maloletými dcérami. Svedok
uviedol, že keď prišli po vnučky, vnučky boli oblečené, dcéra deťom povedala, že už si po Vás prišli, na
čo sa deti zľakli a po naľakaní odmietli ísť na stretnutie.
Podľa názoru svedka matka maloletých detí nepripraví maloleté deti na styk, doplaší ich, deti následne

nejavia o stretnutie záujem.
Podľa názoru svedka, jeho bývalá manželka a dcéra robia všetko pre to, aby sa odporca nemohol
so svojimi dcérami stretnúť, dcéra je ovplyvnená svojou matkou, prispôsobuje svoje správanie
požiadavkám svojej matky ( kopíruje správanie svojej matky ).
Tak isto ako on, aj odporca je vylúčený s rodiny, jeho bývalá manželka sa snaží obmedziť aj kontakt s

jeho dcérou ( navrhovateľkou ).
Matka, dcéra a dve vnučky takto podľa želania manželky svedka tvoria rodinu, navrhovateľka sa
uvedenému prispôsobila.

53. Čo do posúdenia zákonných podmienok pre rozhodnutie vo veci, súd vychádzal § 71 ods. 1/ a

2/ zákona o rodine ( zák. č. 36/2005 Z.z. ) kde je uvedené, že manželia majú vzájomnú vyživovaciu
povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah
tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu
vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
Vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.

54.Vyživovaciapovinnosťvznikáuzatvorenímmanželstvaajeviazanánaexistenciumanželstva,zaniká
spolu so zánikom manželstva.Zo zásady rovnakej životnej úrovne manželov vyplýva, že nemusí byť splnená podmienka odkázanosti
( ako je to napr. pri vyživovacej povinnosti medzi ostatnými príbuznými ).
Uplatnenie výživného medzi manželmi je možné aj v prípadoch, keď sú obaja manželia zárobkovo činní,

schopní zabezpečiť svoje osobné potreby, v dôsledku oddeleného hospodárenia však medzi manželmi
vzniká nerovnosť v ich celkovej životnej úrovni.

55. Zásada dobrých mravom je korektívom, ktorý môže spôsobiť, že napriek všeobecnej požiadavke
rovnakej životnej úrovne v manželstve, v dôsledku ich porušovania sa táto zásada nemusí uplatniť.

Je to odôvodnené tým, že inštitút manželstva okrem svojej právnej stránky je založený na určitých
morálnych a etických pravidlách, ktorých dodržiavanie sa sleduje v rámci majetkových vzťahov
súvisiacich s manželstvom.
Z uvedeného dôvodu môže byť rozpor s dobrými mravmi zreteľnejší ako pri iných druhoch vyživovacej
povinnosti, pomôckou môže byť morálne vymedzenie obsahu manželstva uvedeného v § 18 v zákone
o rodine, podľa ktorého sú manželia v manželstve rovní v právach a povinnostiach.

Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne
o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

56. Podľa § 75 ods. 2/ zák. č. 36/2005 Z.z. výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými
mravmi, to neplatí, ak ide o výživné na maloleté dieťa.

57. Všeobecne dobrými mravmi v občianskoprávnych vzťahoch sa v súdnej praxi rozumie súbor
spoločenských, kultúrnych a mravných pravidiel správania, ktorý je v súlade so všeobecne uznávanými
vzťahmi medzi ľuďmi a mravnými princípmi spoločenského zriadenia a ktorý v historickom vývoji
osvedčil určitú nemennosť, vystihujúc podstatné historické tendencie, ktoré sú zdieľané rozhodujúcou

časťou spoločnosti a majú povahu základných noriem.
Pojem dobré mravy je neurčitým právnym pojmom, jeho obsah nevyplýva z pozitívneho práva. Okrem
práva existujú aj iné systémy noriem, niektorým z nich takouto úpravou právo poskytuje ochranu tým,
že im prepožičiava sankcie charakteristické pre systém práva.
Nejde o akékoľvek normy, ale o všeobecne spoločensky uznávané pravidlá, prostredníctvom ktorých sa

zavrhujú spoločensky nežiaduce javy.
Vo všeobecnosti bývajú vyjadrené konštrukciou o „pocite súnaležitosti všetkých spravodlivo uvažujúcich
ľudí“.
Pojem dobré mravy je ďalej časovo ( plynutím času podlieha zmenám ) a miestne podmienený.
Na prípady rozporu s dobrými mravmi súd prihliada z úradnej povinnosti, ich danosť sa zisťuje podľa

konkrétnych okolností prípadu.
Čitateľnejšie budú rozpory spravidla v prípadoch výživného medzi manželmi ( spôsobenie rozvratu
manželstva, opustenie rodiny ), resp. príspevku na výživu rozvedeného manžela.

58. Tak, ako je vyššie uvedené, navrhovateľka podala na Okresný súd Žilina dňa 18.2.2016 návrh na

určenie výživného manželky, čo bolo v čase, kedy účastníci konania - navrhovateľka a odporca boli
m a n ž e l m i .

59. Účastníci konania - manželia od decembra roku 2015 spolu nežijú, po odsťahovaní sa odporcu
so spoločnej domácnosti navrhovateľka stále býva na pôvodnej adrese Č. XXXX/X Ž. ( v byte matky

navrhovateľky ) a odporca býva na adrese W. X. ( v novostavbe ) v H. ( domu patriacom do BSM
účastníkov konania ).
Navrhovateľka v čase podania návrhu na určenie výživného manželky bola na materskej dovolenke s
dvoma maloletými deťmi pochádzajúcimi s manželstva a odporca bol zamestnaný v spoločnosti O. - Z.
SK Z..F..P...

60. Z obsahu vykonaného dokazovania má súd preukázané, že odporca po viacerých nedorozumeniach
s manželkou a aj so svojou svokrou ( s ktorými žil spoločne v dvojizbovom byte, ktoré nedorozumenia
podľa tvrdenia navrhovateľky a svedkyne vyvolal odporca ), odporca opustil dobrovoľne spoločnú
domácnosť a odsťahoval sa do novostavby v H. v presvedčení, že sa za ním do novostavby v H.

presťahuje s maloletými deťmi aj jeho manželka.
Za týmto účelom začal pred a po odsťahovaní zariaďovať predmetný rodinný dom, na zariadenie ktorej
novostavby použil v období od 05/20105 do 04/2016 finančné prostriedky vo výške 3.431,35€.61. Odporca od 1.1.2016 neprispieval navrhovateľke na manželské výživné a s poukazom na uvedené
navrhovateľka podala na Okresný súd Žilina dňa 18.2.2016 návrh o výživné manželky, ktorým návrhom
sa domáhala po odporcovi platenia výživného vo výške 200€ mesačne, počnúc mesiacom február 2016.

62. Navrhovateľka v čase podania návrhu na určenie výživného manželky ako je už uvedené bola na
materskej dovolenke, starala sa o dve maloleté deti pochádzajúce s manželstva.
Príjem navrhovateľky na materskej dovolenke sa pohyboval za roky 2015 do 2018 pri rodičovskom
príspevku od 203,20€ do 214,70€, pri príspevku na dieťa od 47,04€ do 47,36€.

Podľa doloženého výpisu s Prvej stavebnej sporiteľne bola navrhovateľka vlastníkom ušetrenej sumy,
ktorú sumu dňa 12.5.2016 vo výške 8.277,64€ vybrala a mohla použiť na výživné.
K príjmu navrhovateľky je potrebné pripočítať vyplatené odstupné od zamestnávateľa navrhovateľky
( vyplatené z dôvodu skončenia pracovného pomeru s navrhovateľkou ), vyplatené navrhovateľke dňa
19.1.2016 vo výške 1.907,68€.

63. Na druhej strane je potrebné poukázať na náklady navrhovateľky vyčíslené v sume 442€, ktoré sú
len nákladmi navrhovateľky, bez započítanej povinnosti navrhovateľky prispievať na výživu maloletých
detí pochádzajúcich s manželstva.

64. Príjem odporcu sa pohybuje za roky 10/2014 do 10/2018 v sume čistého zárobku 1.976,40€, pri

vyčíslených nákladoch od 1.018,69€ do 1.118,69€ ( + dodatočné náklady na poistky vo výške 170,86€ ).
V uvedenej sume je započítané už aj výživné na dve maloleté deti pochádzajúce s manželstva.
V nákladoch odporcu je potrebné zohľadniť splácanie pôžičiek osobám veriteľov za predchádzajúce
roky, vedenú exekúciu.

65. Rozsudkom Okresného súdu Žilina 9P/11/2015 zo dňa 8.10.2018 bolo manželstvo účastníkov
konania rozvedené, rozsudok Okresného súdu Žilina v časti o rozvode manželstva v časti rozvodu
manželstva nadobudol právoplatnosť dňom 3.1.2019. ( v zostávajúcej časti nenadobudol rozsudok
Okresného súdu Žilina ku dňu rozhodovania Okresného súdu Žilina vo veci o určenie manželského
výživného právoplatnosť, z dôvodu podania odvolania účastníkom konania ).

Pokiaľ by neexistoval iný dôvod, povinnosť platiť manželské výživné by zanikla vyššie uvedeným
dátumom.

66. K povinnosti platiť výživné manželky ( okrem iného ) je potrebné uviesť, že podľa doloženej pracovnej
zmluvy ( z č.l. 988/ spisu ) je navrhovateľka zamestnaná od 1.11.2018 v spoločnosti B. F. Š., Z..F..P.., A.

XX, Ž., s mesačným príjmom 397,57€, ktorá mzda je vyplácaná navrhovateľke vždy k 14 dňu mesiaca
nasledujúceho po mesiaci, za ktorý zamestnancovi mzda prislúcha.
Prvú mzdu navrhovateľka obdržala od zamestnávateľa dňa 14.12.2018, ktorý dátum 14.12.2018 je
dátumom, kedy došlo k zmene pomerov na strane navrhovateľky.
S poukazom na uvedenú skutočnosť podľa názoru súdu povinnosť platiť manželské výživné odporcu

voči navrhovateľke zaniklo dňom vyplatenia prvej výplaty k rukám navrhovateľky a to dňom 14.12.2018.

67. Pokiaľ vychádzame so zákonného ustanovenia § 75 ods. 1/,2/ zák. č. 36/2005 Z.z., životná úroveň
obidvoch manželov musí byť zásadne rovnaká.
V prípade, že povinnosť platiť výživné si neplní jeden z manželov vôbec alebo riadne, jeho výšku určí

súd tak, aby životná úroveň obidvoch manželov bola zásadne rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu
vyživovacej povinnosti súd prihliada na starostlivosť o spoločnú domácnosť.

68. K veci je potrebné uviesť, že manželia od decembra 2015 nežijú v spoločnej domácnosti, odporca
na výživné manželky neprispieva.

Navrhovateľka do novembra 2018 nebola zamestnaná, bola na materskej dovolenke, pretože sa starala
o dve maloleté deti pochádzajúce z manželstva.

69. Navrhovateľka počas obdobia, ktoré obdobie je rozhodné pre určenie výživného okrem vyššie
uvedeného príjmu, obdržala od Prvej stavebnej sporiteľne dňa 12.5.2016 sumu vo výške 8.277,64€,

ktorú sumu mohla tiež použiť na výživné manželky.
K príjmu navrhovateľky je potrebné pripočítať vyplatené odstupné od zamestnávateľa navrhovateľky
( vyplatené z dôvodu skončenia pracovného pomeru s navrhovateľkou ), vyplatené navrhovateľke dňa
19.1.2016 vo výške 1.907,68€.Spolu uvedené sumy predstavujú 10.185,32€.
Pokiaľ by navrhovateľka uvedenú sumu použila na výživné na obdobie od 18.2.2016 do 14.12.2018,
mesačne by z uvedeného mala príjem k materskej dovolenke cca 299€, čím by príjem navrhovateľky

dosiahol sumu málo čo cez 500€.
Uvedená suma by nepokryla navrhovateľkou vyčíslené náklady vo výške 442€, v ktorých nákladoch nie
sú započítané ešte nálady na výchovu a výživu dvoch maloletých detí, pochádzajúcich s manželstva.

70. K osobe navrhovateľky je potrebné uviesť, že navrhovateľka bola vlastníčkou nehnuteľnosti k. ú. Ž.

( č.l. 518/), vedenej na LV č. XXXX, a to dvojizbového bytu nachádzajúceho sa v obytnom dome súp.
č. XXXX, postaveného na parc. č. XXXX, vchod 7, 9. Poschodie, byt č. XXX ( Č. XXXX/X, Ž. ), ktorý
dostala od svojich rodičov a ktorý následne darovacou zmluvou ( bezodplatne ) Č..S.. XXXX/XX zo dňa
20.1.2006 previedla na svoju matku W. N..
Podľa tvrdenia navrhovateľky dôvodom prevodu bytu na matku bola neschopnosť navrhovateľky platiť
nájom bytu a služby s tým spojené.

K veci je potrebné uviesť, že v predmetnom byte býva navrhovateľka spolu s dvoma maloletými deťmi a
sosvojoumatkou,tvrdenienavrhovateľky,ženavrhovateľkanemôževlastniťbytpreto,ženiejeschopná
platiť nájom bytu a služby s tým spojené neobstojí.
Podľa názoru súdu sa navrhovateľka vzdala značnej majetkovej hodnoty ( bytu v cene cca 80.000€ ),
ktorú majetkovú hodnotu mohla použiť na úhradu svojho výživného, čo súd dal za pravdu odporcovi a

zohľadnil pri určení výšky výživného.

71. K predmetu veci je potrebné uviesť, že podľa odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Žilina
9P/111/2015 zo dňa 8.10.2018 ( ktorým bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené ) problémy v
manželstve medzi manželmi boli už od začiatku, podľa tvrdenia odporcu po svadbe nefungovalo nič, čo

si manželia predsavzali, tiež poukázal na patologické naviazanie navrhovateľky na svoju matku.
Manželka popísala nevhodné správanie manžela voči nej, ako aj k jej matke. Konflikty medzi nimi boli
predovšetkým verbálne, ale prerástli aj do fyzických útokov, čo malo konzekvencie v podaných trestných
oznámeniach a v priestupkových konaniach.
V decembri 2015 manžel opustil spoločnú domácnosť a následne k obnoveniu manželského spolužitia

nedošlo, hoci manželia využili aj pomoc odborníkov, zameranú na sanáciu manželstva, avšak
bezúspešne.
Po odchode manžela so spoločnej domácnosti začali gradovať konflikty kvôli styku otca s maloletými
deťmi, ktoré prakticky trvajú doteraz, menila sa len ich intenzita.
Tieto dôvody rozvratu manželstva konštatuje rozsudok Okresného súdu Žilina, ktorým rozsudkom bolo

manželstvo účastníkov konania rozvedené.

72. Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že styk otca s maloletými deťmi V. Č., D.. X.X.XXXX
a G. Č., D.. X.X.XXXX pochádzajúcimi s manželstva je problémový.
Aj napriek tomu, že už pred rozvodom manželstva boli rozhodnutiami súdu upravené práva a povinnosti

odporcu k maloletým deťom pochádzajúcim z manželstva, styk otca s maloletými deťmi sa málokedy
podarilo zrealizovať.

73. Z obsahu listinných dôkazov ( Odborného vyjadrenia O.. R. H. z 21.5.2018, Odborného vyjadrenia
O.. R. H. zo dňa 27.7.2018, Znaleckého posudku O.. O. Š. ) vyplýva, že deti sú viac citovo naviazané

na matku, boja sa stresových situácií, deti vnímajú otca ako človeka, ktorý robí v rodine zmätok.
Matka sa o maloleté deti bojí, snaží sa deťom vybrať také optimálne podmienky pre styk otca, aby sa
predišlo stresovým situáciám, negatívne ovplyvňujúcich maloleté deti ( čo sa odráža v správaní matky ).

74. Matka maloletých detí nie je vždy ochotná rešpektovať rozhodnutie súdu, pripraviť maloleté deti na

stretnutie s otcom.
Vo veci boli vypočutí svedkovia V. Č., V. Č., A. N., ktorí boli prítomní pri pokuse odporcu realizovať svoj
styk otca s maloletými deťmi. Uvedení svedkovia potvrdili, že matka opakovane neumožnila realizovať
otcovi styk otca s maloletými deťmi.

75. Tak isto boli vo veci vypočutí svedkovia O.. W. B., O.. O. N., M. C., ktorí sa ako profesionáli pokúšali
zrealizovať styk otca s maloletými deťmi, styk s maloletými deťmi sa im podarilo zrealizovať, avšak len
v určitom časovom období, spolupráca bola skončená na sťažnosť rodiča.76. Pri realizovaní styku otca s maloletými deťmi je potrebné podotknúť, že nezanedbateľnú úlohu pri
stretnutí s maloletými deťmi zohráva aj otec maloletých detí, ktorý je povinný hľadať spôsob, ako zaujať
maloleté deti na stretnutí otca s maloletými deťmi tak, aby sa na ďalšie stretnutie maloleté deti s otcom

tešili ( boli pozitívne naladené ).
Pokiaľ otec maloletých detí dopredu nevytvorí optimálne prostredie, nezaujme maloleté deti, je ťažké
očakávať od matky maloletých detí, že maloleté deti na stretnutie dokáže pripraviť tak, aby sa na
stretnutie s otcom maloleté deti tešili, alebo aspoň mali záujem sa s otcom stretnúť ( deti vo veku
maloletých nevnímajú účel stretnutia s otcom s pohľadu práva ).

Dokumentovanie priebehu stretnutí otca s maloletými deťmi, prítomnosť ďalších osôb ( rodinných
príslušníkov ) pri stretnutí otca s maloletými deťmi, krik a hádky na stretnutiach v maloletých deťoch
vyvolávajú pocit neistoty a strachu, čo má za následok nespoluprácu matky a nezáujem maloletých detí
o stretnutie s otcom maloletých detí.

77. Je však treba podotknúť, že otec maloletých detí má nielen povinnosti ( napr. platiť výživné na

maloleté deti a iné ) ale aj práva. Medzi tieto práva patrí aj právo otca maloletých detí stretávať sa s
maloletými deťmi pochádzajúcimi z manželstva, na základe stretnutí udržiavať a ďalej rozvíjať väzby s
maloletými deťmi do budúcna, čo je v úplných rodinách normálne bez toho, aby sa uvedeným niekto
z rodičov zamýšľal.
V tejto súvislosti musíme však konštatovať, že najdôležitejšiu úlohu pri realizácii styku otca s maloletými

deťmi zohráva práve matka maloletých detí, ktorá je povinná maloleté deti na stretnutie s otcom pripraviť
( urobiť všetko pre to, aby sa styk otca s maloletými deťmi uskutočnil riadne a včas, na prospech otca
a aj maloletých detí ).
Pokiaľ matka maloletých detí ( a nielen ona ) nevyvinie maximálne úsilie o zrealizovanie styku otca
s maloletými deťmi, styk otca s maloletými deťmi je buď problémový alebo žiaden, čo je aj konkrétny

prípad.

78. Pokiaľ vychádzame s vykonaného dokazovania môžeme konštatovať, že matka maloletých detí
nevytvára dostatočne také podmienky ( nech matku vedú k uvedenému akékoľvek dôvody ), aby mohol
byť realizovaný styk otca s maloletými deťmi v rozsahu rozhodnutí súdov.

Takéto finálne správanie navrhovateľky aj keď čiastočne zapríčinené správaním odporcu, v konečnom
dôsledku môžeme považovať za čiastočné porušenie dobrých mravov zo strany navrhovateľky, čo
však samo o sebe nemôže mať za následok ( vzhľadom na uvedený charakter porušenia povinnosti )
nepriznanie výživného manželke vôbec.

79. Navrhovateľka bola do novembra 2018 bola na materskej dovolenke s dvoma maloletými deťmi
pochádzajúcimi s manželstva, ako manželka odporcu bola odkázaná aj na platenie manželského
výživného zo strany odporcu.
Z akéhokoľvek príjmu navrhovateľky nie sú uhrádzané len životné náklady matky maloletých detí, ale
( aj keď sa na prvý pohľad uvedené nejaví ako podstatné ), bola zabezpečovaná aj výchova a výživa

samotných maloletých detí pochádzajúcich s manželstva.
Nepriznanie manželského výživného vôbec ( z dôvodu opísaného porušenia dobrých mravov ) by
nemalo za následok len nižšiu životnú úroveň samotnej navrhovateľky, ale priamo by sa dotklo aj životnej
úrovne maloletých detí pochádzajúcich s manželstva, ktoré žijú v spoločnej domácnosti s matkou a sú
odkázané aj na príjem matky.

80. Pokiaľ budeme vychádzať so zásady, že životná úroveň obidvoch manželov by mala byť zásadne
rovnaká, zoberieme do úvahy nemožnosť navrhovateľky zamestnať sa z dôvodu starostlivosti
navrhovateľky o dve maloleté deti pochádzajúce s manželstva, zoberieme na vedomie všetky príjmy
navrhovateľky za uvedené obdobie ( príjem z materskej dovolenky, vyplatené odstupné, príjem z úspor z

Prvej stavebnej sporiteľne ), vyčíslené náklady navrhovateľky, osobnú starostlivosť navrhovateľky o dve
maloletédeti,skutočnosť,žesanavrhovateľkazbavilamajetkovejhodnotybytu,prejavenúnedostatočnú
snahu matky o realizáciu styku otca s maloletými deťmi minimálne v rozsahu rozhodnutí súdov, tiež
so zisteného príjem odporcu za uvedené obdobie, jeho životných nákladov, nákladov súvisiacich s
vytvorením bývania v spoločnom dome v H., pôžičiek a splátok vyplývajúcich s uvedených pôžičiek súd

zastáva názor, že navrhovateľka má nárok na manželské výživné.
Pokiaľ súd vyhodnotil vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že navrhovateľka má nárok na
manželské výživné vo výške 100€ a s poukazom na uvedené Okresný súd Žilina priznal navrhovateľke
výživné manželky v sume 100€ mesačne.81. Súd rozhodol o manželskom výživnom v čase 13.2.2019, kedy navrhovateľka bola už zamestnaná
( odhliadnuc od skutočnosti, že manželstvo účastníkov konania bolo právoplatne rozvedené až dňom

3.1.2019 ).
S poukazom na uvedené súd manželské výživné priznal len za obdobie od podania návrhu 18.2.2016
do vyplatenia prvej mzdy navrhovateľke zamestnávateľom 14.12.2018.

82. Nedoplatok na výživnom za uvedené obdobie súd vyčíslil za mesiac 2/2016 vo výške 35,71€, za

mesiace 3/2016 do 12/2016 za 10 mesiacov po 100€, spolu 1.000€, všetko spolu 1035,71€, za 1/2017
až 12/2017 na sumu 1.200€, za 1/2018 az 11/2018 v sume 1.110€, za 12/2018 sumu 45€, spolu 1.145€,
všetko spolu 3.380,71€.

83. Zameškané výživné súd povolil odporcovi ( vzhľadom na výšku jeho príjmu, zánik predmetnej
vyživovacej povinnosti voči bývalej manželke ) splatiť navrhovateľke do 60 dní po právoplatnosti

rozsudku.

84. Navrhovateľka sa podaným návrhom zo dňa 17.2.2016 domáhala súdneho výroku, ktorým by súd
priznal navrhovateľke výživné manželky vo výške 200€ mesačne.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd považoval nárok navrhovateľky nad sumu priznaného

nároku 100€ za nedôvodný a s poukazom na uvedené návrh navrhovateľky v tejto časti zamietol.

85. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.
Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje

inak.

86. Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenie Okresný súd Žilina o trovách konania rozhodol
tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), na
konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon
neustanovuje inak.

Podľa ust. § 125 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie
urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis
s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil.

Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa ust. § 62 ods. 2 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa ust. § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové
dôkazné návrhy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).