Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, May 29, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7CoSr/1/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5316209121
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5316209121.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej
a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Márie Kašíkovej, v právnej veci žalobkyne: I. G., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX, XXX XX H., zastúpená STEHURA & partners, v.o.s., so sídlom F. Kráľa
2080, 022 01 Čadca, IČO: 47 246 863, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, na odvolanie žalovaného

proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 8Csr/3/2016-61 zo dňa 30.10.2017 v spojení s opravným
uznesením Okresného súdu Čadca č.k. 8Csr/3/2016-82 zo dňa 19.12.2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením z r u š u j e a vec mu v r a c i a na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením prvoinštančný súd žalobe žalobkyne

vyhovel, zrušil Rozhodcovský rozsudok č. SR 00129/16 zo dňa 07.11.2016 vydaný Stálym
rozhodcovským súdom so sídlom Karloveské rameno 6, 841 04, Bratislava. Žalobkyni priznal nárok
náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V dôvodoch rozhodnutia okresný súd uviedol, že dokazovanie
zameral na odstránenie spornosti ohľadne charakteru uzatvorenej Zmluvy o úvere medzi stranami
sporu zo dňa 22.07.2014 v tom smere, či išlo o úver spotrebiteľský, alebo si tento žalovaná brala
za účelom výkonu podnikania a zároveň aj ohľadne miestnej príslušnosti súdu podľa § 28 CSP v

súvislosti s ustanovením § 19 písm. d/ CSP. S poukazom na platnú právnu úpravu a výsledky
vykonaného dokazovania uzavrel, že iba zo samotného označenia žalobkyne v zmluve identifikačnými
znakmi podnikateľa - obchodným menom, miestom podnikania a IČO-m, nemožno vyvodiť, že medzi
účastníkmi vznikol obchodno-právny záväzkový vzťah. Ak by o takýto vzťah išlo, musí to byť zrejmé už
pri vzniku tohto záväzkového vzťahu s prihliadnutím na všetky okolnosti ohľadne podnikateľskej činnosti
žalobkyne. Žalovaný v tomto smere nepredložil žiadne dôkazy, jeho tvrdenia sa jednoznačne viazali

len k obsahu uzatvorenej zmluvy, kde sa žalobkyňa identifikovala identifikačnými znakmi podnikateľa,
keďže v tom čase bola nezamestnaná, nemala žiaden príjem. Zástupca žalovaného, ktorý s ňou zmluvu
uzatváral, vyžadoval od nej doklady o príjme. V tom čase však nepracovala na pracovnú zmluvu,
ale na živnosť, nemohla mu takéto potvrdenie predložiť, na čo si vyžiadal živnostenské oprávnenie
alebo daňové priznanie. Žiadosť o živnostenské oprávnenie však zástupca žalovaného zneužil a do
zmluvy žalobkyňu ako dlžníčku označil identifikačnými údajmi podnikateľa, a to i napriek tomu, že

úver brala pre osobnú spotrebu. V nadväznosti na uvedené prvoinstančný súd dospel k záveru, s
odkazom i na rozsiahlu judikatúru súdov, že iba samotné označenie žalovanej v Dodatku identifikačnými
znakmi podnikateľa nie sú smerodajné pre záver, že ide o obchodno-záväzkový vzťah podľa § 261
ods. 1 Obchodného zákonníka a ani to automaticky nevylučuje, že by v danom prípade nemohlo ísť
o vzťah spotrebiteľský. Na to, aby mohlo ísť o vzťah obchodno-záväzkový, musí byť už pri vzniku
tohto záväzkového vzťahu s prihliadnutím na všetky okolnosti zrejmé, že sa týka podnikateľskej činnosti

dlžníka. Záver, či fyzická osoba, ktorá zmluvu uzatvorila, je v postavení spotrebiteľa alebo podnikateľa,
nemožno zužovať len na zistenie predmetu podnikateľskej činnosti takejto osoby, ktorá je zapísanáv Obchodnom alebo inom registri. Predmet podnikateľskej činnosti predstavuje vymedzenie činnosti,
ktorú podnikateľ vykonáva pod svojím obchodným menom za účelom dosiahnutia zisku. Nie je preto
dôležité, ako sa odberateľ v zmluvnom vzťahu označil, či rodným číslom alebo IČO-m, ale to, či plnenie

z tejto zmluvy použil na účel naplnenia jeho podnikateľských zámerov alebo výlučne na uspokojenie
osobných potrieb alebo potrieb najbližšej rodiny. Z podrobného prehľadu príjmov a výdavkov za obdobie
od 01.01.2014 do 31.12.2014, ako i zo žalobkyňou predloženého daňového priznania za rok 2014, kde
vykázala základ dane 2019,94 €, okresný súd uzavrel, že úver za účelom podnikania nepotrebovala.
V nadväznosti na uvedené neuznal za dôvodnú námietku žalovaného ohľadne miestnej nepríslušnosti

Okresného súdu v Čadci a keďže jedinou obranou žalovaného v konaní bolo, že sa žalobkyňa v
zmluve označila identifikačnými znakmi podnikateľa, nijakým iným spôsobom nepreukázal, že by úver
čerpala za účelom výkonu povolania, podnikania, zastal názor, že v danom prípade nemal SRS zriadený
pri asociácii pre arbitráž právomoc vo veci konať a rozhodnúť podľa § 28 CSP a z tohto dôvodu
rozhodcovský rozsudok zrušil. Vzhľadom na úspech žalobkyne v spore jej priznal nárok na náhradu trov
prvostupňového konania v plnom rozsahu.

2. Proti rozsudku okresného súdu doručil v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Vytýkal súdu, že
nesprávne posúdil predmetný vzťah ako vzťah spotrebiteľský, pričom žalobkyňa svojím podpisom
potvrdila, že peňažné prostriedky použije na účel podnikania. Zmluvu o úvere nemožno považovať za
zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, a preto nie je namieste

vzťahovať na ňu výlučne ustanovenia Občianskeho zákonníka. V predmetnom prípade je sporné v
súvislosti s predmetnou zmluvou o úvere prisúdiť žalobcovi právny status spotrebiteľa, a teda súdom
citované ustanovenia, týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, sú neaplikovateľné. Poukazoval, že žalobkyňa
prehlásila, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania, prehlásenie vlastnoručne
podpísala, pričom tento prejav vôle je na prednej strane zmluvy o úvere a prehlásenie dlžníka je

zrozumiteľné, určité a jasné, uvedené hneď vedľa podpisu dlžníka. Ani to, že zmluva má povahu
formulárovej - adhéznej zmluvy, ešte samo o sebe nevytvára predpoklad, že ju je potrebné posudzovať
akospotrebiteľskú.Skutočnosť,žežalobcadodatočnedošielkzáveru,žejeprenehozmluvasubjektívne
nevýhodná, nemôže byť na ujmu žalovaného, ktorý konal v dobrej viere, v tejto súvislosti poukazoval
na rozsudok Najvyššieho súdu Spolkovej republiky Nemecko zo dňa 22.12.2004 sp.zn. VIII. ZR91/04,

rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 21.02.2017 sp.zn. 14Co/975/2015, pričom podľa
judikatúry ESD dokonca nie je spotrebiteľom ani podnikateľ, konajúci mimo rámca svojho podnikania
(rozhodnutie ESD zo dňa 14.03.1991, vo veci C-361/89). Ďalej poukázal aj na rozhodnutie Slovenskej
obchodnej inšpekcie vydané v konaní proti žalovanému, ktorým bolo toto konanie zastavené z dôvodu,
že „nebol preukázaný spotrebiteľský charakter zmluvy, ktorej všeobecné podmienky boli predmetom

kontroly“, pričom poukazoval i na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp.zn. 6CoE/122/2011, sp.zn.
7Co/208/2013 zo dňa 28.08.2013, Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 14Co/1553/2014 zo dňa
25.11.2015, rozhodnutie Okresného úradu Bratislava IV. v konaní vedenom pod sp.zn. 8C/22/2011.
Ďalej poukázal na ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ OZ, na to, že žalobcom poukazované rozhodnutie
českého Ústavného súdu ČR IV. ÚS 174/2002 je prekonané, nanajvýš neaktuálne. Podčiarkol, že

Ústavný súd ČR vo svojom náleze zo dňa 08.03.2011 sp.zn. I. ÚS 3227/07 sa posunul od zmluvnej
koncepcie rozhodcovského konania viac smerom k jurisdikčnej koncepcii ako k nachádzaniu práva
súkromnoprávnym subjektom analogickým a ekvivalentným k súdnemu konaniu v súlade s platným
právom. Za nepochybné považoval, že rozhodcovská zmluva dohodnutá medzi žalobcom a žalovaným
je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou, umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany

svojich práv prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Vyžaduje od žalobcu,
aby spory so žalovaným riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, pričom platnosť právneho úkonu treba
hodnotiť v čase jeho uzatvorenia bez hypotetického zvažovania okolností, ktoré môžu, ale nemusia
nastať po jeho uzavretí. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ OZ je naviac potrebné vykladať eurokonformne
v zmysle znenia Smernice podľa písm. q/ ods. 1 v prílohe tejto smernice je zakázané iba dojednanie, aby

spotrebiteľ riešil spory nepodliehajúce právnym ustanoveniam výhrade arbitrážou, pričom prípustnosť
rozhodcovského konania vyplýva aj z právnej úpravy týkajúcej sa spotrebiteľských úverov. Napokon
i znenie aktuálne účinnej Smernice č. 2005/48/ES o spotrebiteľskom úvere (čl. 24 ods. 1) zaväzuje
členské štáty zabezpečiť primeraný a účinný postup na urovnanie spotrebiteľských sporov, ktoré sa
dotýkajú zmluvy o úvere. Na tento záver nadväzuje aj odborná literatúra. Prípustnosť rozhodcovského

konania v spotrebiteľských sporoch vyplýva jednoznačne aj z odporúčania Komisie č. 98/257/ES, pričom
zásadná prípustnosť rozhodcovskej doložky v spotrebiteľských sporoch bola priznaná rozsudkom
Vrchného súdu v Olomouci zo dňa 2. marca 2011, sp.zn. 12 Cmo 13/2010. Zastal názor, že v danom
prípade nedošlo k porušeniu ani ustanovenia § 17 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní,poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 41CoE/235/2017-37 zo dňa 26.07.2017
a žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadala rozsudok okresného súdu ako správny
potvrdiť. V napadnutom rozhodnutí okresný súd správne konštatoval, že z vykonaného dokazovania
bolo jednoznačne preukázané, že žalobkyňa uzatvorila zmluvu o spotrebiteľskom úvere ako fyzická
osoba pre súkromné účely, nie za účelom podnikania. Žalovaný svoje odvolanie nezdôvodnil žiadnymi

novýmiskutočnosťamialeboargumentmi,ktoréužvkonanínebolizjehostranyprezentované.Opätovne
zotrvala na tvrdení, že zmluvu uzatvorila ako obyčajná fyzická osoba z dôvodu zlej finančnej situácie
pre vlastnú potrebu. Obchodný zástupca žalovaného v súvislosti s poskytnutím pôžičky požadoval od
nej nejaké potvrdenie o príjme, v tom čase nepracovala na pracovnú zmluvu, len na živnosť. Obchodný
zástupca ju ubezpečil, že k vybaveniu predmetnej pôžičky živnostenské oprávnenie postačuje. Po
predložení potvrdenia jej obchodný zástupca predložil zmluvnú predtlač, ktorú podpísala bez možnosti

ovplyvniť jej obsah. Úver na podnikateľské účely nepotrebovala, nakoľko v súvislosti s jej prácou nemala
žiadnenáklady,čodoložilalistinnýmidôkazmi.Napokon,úveranineviedlavúčtovníctve.Pokiaľnamietal
v podanom odvolaní žalovaný, že rozhodnutie súdu o spotrebiteľskom charaktere nie je relevantne
podložené, odvolal sa na Nález Ústavného súdu ČR I. ÚS 1930/11 zo dňa 10.01.2012, na dôvodovú
správu k zákonu č. 150/2004 Z.z., zastala názor, že uzavretím predmetnej zmluvy o úvere išlo zo

strany žalovaného o nekalú obchodnú praktiku, resp. konanie v rozpore s dobrými mravmi, konanie bez
odbornej starostlivosti. Pokiaľ i poukazoval na písomné vyhlásenie o tom, že úver si žalobkyňa vybavila
na účel podnikania, poukázala na základné zásady Civilného sporového poriadku, podľa ktorých žiaden
dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že na základe jednej
vety vsunutej neprehľadne medzi kolónky na vyplňovanie údajov klienta, ktorá je slabo viditeľná a nie

je ani samostatne oddelená za účelom podpisu, nie je možné rozhodnúť neprípustne, formalisticky
o tom, že celá zmluva o úvere je na základe tohto nespotrebiteľská. V konaní bolo preukázané, že
rozhodcovský súd vydal rozhodcovský rozsudok i napriek tomu, že nemal právomoc vo veci konať a
rozhodovať, vydal ho v rozpore so zákonom, nakoľko zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahovala
náležitosti požadované zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a

pôžičkách, odporovala dobrým mravom, obsahovala neprijateľné podmienky, nekalé obchodné praktiky,
čo rozhodcovský súd neskúmal.

4. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne zotrval na dôvodoch podaného odvolania a žiadal, aby
odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom
odvolaní a súc viazaný odvolacími dôvodmi (§ 379, § 380 CSP) postupom bez nariadenia pojednávania
podľa § 385 CSP a contrario odvolaním napadnuté rozhodnutie prvoinštančného súdu zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) v súvislosti s ust.

§ 391 ods. 1 CSP.

6. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že pokiaľ i prvoinštančný súd správne uzavrel,
že medzi stranami sporu uzatvorená Zmluva o úvere zo dňa 22.7.2014 je zmluvou spotrebiteľskou,
v napadnutom rozhodnutí neuviedol jediný dôvod, na podklade ktorého uzavrel, že SRS zriadený pri

Asociácii pre arbitráž nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť podľa § 28 CSP a rozhodcovský
rozsudok č. SR 00129/16 zo dňa 07.11.2016 zrušil. Okresný súd pozornosť a dokazovanie zameral iba
na ustálenie charakteru medzi stranami sporu uzatvorenej zmluvy o úvere, pričom opomenul zdôvodniť,
na podklade akých skutočností (skutkových, právnych) uzavrel, že rozhodcovský súd, ktorý vydal
rozhodcovský rozsudok, zrušenia ktorého sa v predmetnom konaní žalobkyňa domáhala, nemal vo

veci právomoc konať a rozhodnúť. Odvolaciemu súdu preto neostávalo, než rozsudok okresného súdu
ako nepreskúmateľný zrušiť, vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Avšak ani vyššie
uvedený procesný postup odvolacieho súdu nič nemení na správnosti záveru okresného súdu, pokiaľ
uzavrel, že medzi stranami sporu uzatvorená úverová zmluva je zmluvou o spotrebiteľskom úvere
podliehajúcou režimu príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka a zákona č. 129/2010 Z.z. o

spotrebiteľskom úvere v znení platnom ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy. Z predloženej predtlače
medzi stranami sporu uzatvorenej zmluvy o úvere ani odvolací súd nezistil, že by malo ísť o úver
poskytnutý za účelom podnikania, nakoľko pokiaľ i bola žalobkyňa ako dlžníčka v zmluve označená
identifikačnými údajmi podnikateľa a v zmluve bolo vopred predtlačené prehlásenie dlžníka, že finančnéprostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania, vzhľadom na umiestnenie a drobnosť písma, ktorým
bolo prehlásenie do zmluvy vpísané, je možné uzavrieť, že uniklo bežnej pozornosti dlžníka, ktorý bol
následnevzmluveoznačenýivlastnýmiosobnýmiúdajmi.Napodkladeuvedenéhookresnýsúdsprávne

uzavrel, že žalovaný zneužil živnostenské oprávnenie žalobkyne a napriek tomu, že úver čerpala na
pokrytie vlastných osobných potrieb, dal jej na podpis predtlač, vzťahujúcu sa na úver poskytnutý na
výkon podnikania.

7. V nadväznosti na uvedené, v ďalšom konaní okresný súd zameria pozornosť na zistenie,

či sú tu dôvody, pre ktoré je možné pristúpiť k zrušeniu žalobkyňou v žalobe označeného
rozhodcovského rozsudku a v novom rozhodnutí svoje závery nielen skutkovo, ale i právne podloží.
Odôvodnenie rozhodnutia musí v každom prípade spĺňať požiadavky kvality danej základným právom
účastníka konania na súdnu ochranu a jeho právo na spravodlivé súdne konanie. V prípade, ak
odôvodnenie rozhodnutia nedáva účastníkom konania dostatočnú odpoveď na otázku priamo súvisiacu
s poskytovanou súdnou ochranou, a to na otázku, prečo prvoinštančný súd rozhodcovský rozsudok

vydaný Stálym rozhodcovským súdom zrušil, oddialil tým nastolenie právnej istoty o riešení sporu
tvoriaceho predmet konania pred všeobecnými súdmi (nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 46/2013
z 3. septembra 2013).

8. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
(§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)