Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, May 27, 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/69/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717203177
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Ďurian
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6717203177.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana
Ďuriana a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Ľubomíra Šablu, ako členov senátu, v spore žalobcu
L. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v V., B. č. XX, zastúpeného JUDr. Pavlom Helmom, advokátom so
sídlom vo Zvolene, Námestie SNP č. 75/26, proti žalovanému L. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v V.
V., Z. č. XXXX/XXX, zastúpenému JUDr. Ľubicou Blažejovou, advokátkou so sídlom v Banskej Bystrici,

Krivánska č. 4, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a o vzájomnej žalobe žalovaného
o zaplatenie 1.439,46 €, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 12C/6/2017-346
zo dňa 04.12.2018, ako súdu prvej inštancie, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie okrem časti výroku o zamietnutí žaloby žalobcu ohľadne príslušenstva
istiny (časť štvrtého výroku) m e n í tak, že:

(1) z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaného k nehnuteľnostiam evidovaným

Okresným úradom K. na LV č. XXX vedenom pre katastrálne územie F., obec F., okres K. ako pozemok
parc. č. M. XXX/X (zastavaná plocha a nádvorie) o výmere XXX m2 a stavba (rodinný dom) súpisné
číslo XXX postavená na pozemku parc. č. M. XXX/X a uvedené nehnuteľnosti p r i k a z u j e do
výlučného vlastníctva žalovaného v celosti;

(2) z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaného k nehnuteľnostiam evidovaným

Okresným úradom K. na LV č. XXX vedenom pre katastrálne územie F., obec F., okres K. ako pozemky
parc. č. M. XXX/XX (zastavaná plocha a nádvorie) o výmere XXX m2 a parc. č. M. XXX/XX (zastavaná
plocha a nádvorie) o výmere XXX m2 a stavba (rozostavaná garáž) bez súpisného čísla postavená na
pozemku parc. č. M. XXX/XX a uvedené nehnuteľnosti p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva
žalovaného v celosti;

(3) žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 34.250,- €, do 15 dní od právoplatnosti tohto

rozsudku;

(4) žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému sumu 1.439,46 €, do 15 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku;

(5) žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania pred súdom prvej inštancie o zrušenie

a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam v rozsahu 100 %, do troch dní od
právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky trov konania žalobcu;

(6) žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania pred súdom prvej inštancie o náhradu
investícií do spoločnej veci v rozsahu 100 %, do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej
inštancie o určení výšky trov konania žalovaného;(7) žalobca je p o v i n n ý zaplatiť znalcovi C.. Z. G., bytom vo K., X. X. č. XXXX/X, znalečné v rozsahu
50 %, do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky znalečného;

(8) žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť znalcovi C.. Z. G., bytom vo K., X. X. č. XXXX/X, znalečné v
rozsahu 50 %, do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky znalečného.

Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 prvá veta prvá rubrika Civilného sporového

poriadku; ďalej len „C.s.p.").

1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaného
k sporným nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX vedenom pre k.ú. F. a na LV č. XXX vedenom
pre k.ú. F. (prvý výrok), sporné nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného (druhý

výrok), žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 32.810,54 €, do 30 dní od právoplatnosti
rozhodnutia (tretí výrok), v prevyšujúcej časti istiny a príslušenstva žalobu žalobcu zamietol (štvrtý
výrok), žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 % (piaty výrok),
žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť znalcovi znalečné v rozsahu 50 % (šiesty výrok) a žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť znalcovi znalečné v rozsahu 50 % (siedmy výrok).

1.2 Súd prvej inštancie po skutkovom zistení z vykonaného dokazovania, že žalobca a žalovaný
sú podieloví spoluvlastníci sporných nehnuteľností každý so spoluvlastníckym podielom o veľkosti
1 k celku, pričom ich všeobecná hodnota bola znalcom C.. Z. G. v rámci nariadeného znaleckého
dokazovania stanovená na sumu 68.500,- € a hodnota nevyhnutných investícií zo strany žalovaného

do spoločných nehnuteľností (v celom texte odôvodnenia sa pojem „spoločná nehnuteľnosť" alebo
„spoločné nehnuteľnosti" používa výlučne v zmysle, že ide o nehnuteľnosti patriace do podielového
spoluvlastníctvažalobcuažalovaného,ktorésúpredmetomkonaniavprejednávanomspore,pretotento
pojem nemá žiadnu súvislosť s pojmom „spoločná nehnuteľnosť" podľa § 8 ods. 1 zákona č. 97/2013 Z.
z. o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov) na sumu 2.878,92 € v rámci právneho

posúdenia veci v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že „medzi stranami nebolo sporné, že
chcú zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo a prikázať nehnuteľnosti do vlastníctva žalovanému;
súd takto rozhodol; sporná medzi stranami bola hodnota na vyplatenie podielu; po druhom dodatku k
znaleckému posudku bola ustálená hodnota nehnuteľností na 68.500,- €, polovica predstavuje 34.250,-
€; žalovaný uplatnil voči žalobcovi na započítanie pohľadávku vyplývajúcu z prílohy šesť znaleckého

posudku; polovica nákladov vyčíslených je 1.439,46 €; posúdil ju podľa § 147 C.s.p.; súd ju neposúdil
podľa uvedeného ustanovenia, podľa súdu nejde o vzájomnú žalobu, ale o započítaciu námietku podľa
§ 580 Občianskeho zákonníka; vzhľadom k tomu, že vo vyjadrení strán ako aj znalca bolo uvedené, že
strany si odsúhlasovali bločky o investíciách do nehnuteľností pri znaleckom dokazovaní, súd zohľadnil
túto námietku a od sumy 34.250,- € odpočítal sumu 1.439,46 € a zaviazal žalovaného na zaplatenie

žalobcovi 32.810,54 €; sporná bola lehota do kedy má žalovaný žalobcu vyplatiť; žalobca žiadal do
3 dní, žalovaný do 30 dní; žalobca chcel preukazovať schopnosť žalovaného vyplatiť žalobcu; súd
mal za to, že jednanie s bankami v konaní nemusí preukazovať, konkrétne inštitút úverového prísľubu
banky nepoznajú; hypotekárny úver sa musí žiadať priamo; súd má za to, že 30 dňová lehota na
vyplatenie tejto sumy je primeraná a preto zaviazal žalovaného na zaplatenie 32.810,34 € do 30 dní

od právoplatnosti rozhodnutia; súd žalobu zamietol vo zvyšnej časti istiny; žalobca zmenil petit žaloby
o príslušenstvo pohľadávky v podobe úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne z vyporiadanej sumy
od podania žaloby dňa 03.03.2017 do zaplatenia; súd má za to, že úroky z omeškania sú uplatnené
nedôvodne; k vyporiadaniu dochádza až súdnym rozhodnutím, preto sa žalovaný nemohol dostať do
omeškania a preto nemožno priznať úroky z omeškania od podania žaloby, preto súd v tejto časti

príslušenstva žalobu zamietol".

1.3 Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenia § 142 ods. 1, § 580 a § 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka; o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. s odôvodnením,
že „žalobca bol pri vyporiadaní úspešný, bolo jeho žalobe vyhovené; výška bola ustálená znalcom,

znaleckými posudkami a dodatkom; súd má za to, že žalobca bol úspešný v celom rozsahu, pretomu priznal náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %"; o trovách znalca (znalečnom)
rozhodol súd prvej inštancie s odôvodnením, že „nakoľko sa jedná o konečné rozhodnutie vo veci,
ktorého súčasťou má byť rozhodnutie o trovách konania a celé znalecké dokazovanie nebolo pokryté

preddavkom na trovy znaleckého dokazovania, súd rozhodol, že žalobca a žalovaný sú povinní nahradiť
znalcovi C.. Z. G. trovy znalečného; vzhľadom na to, že považuje za spravodlivé, aby sa na trovách
znalečného podieľal tak žalobca ako aj žalovaný zaviazal každého na zaplatenie znalečného v rozsahu
50 %".

2. Podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní (§ 393 ods.
2 prvá veta druhá rubrika C.s.p.).

2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas
odvolanie zo dňa 29.01.2019 (č.l. 354-360 spisu). Rozsudok napadol v rozsahu výroku o zrušení a
vyporiadaní podielového spoluvlastníctva (prvý a druhý výrok), výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť

sumu 32.810,54 € (tretí výrok) a výroku o zamietnutí žaloby v časti istiny (časť štvrtého výroku). V prvom
rade poukázal na skutočnosť, že vo výrokoch o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva
uviedol súd prvej inštancie nesprávne parcelné číslo „XXX/X" namiesto správneho XXX/X, čo spôsobuje,
že napadnutý rozsudok nie je vykonateľný; ďalej argumentoval, že súd prvej inštancie nedôvodne
znížil jeho podiel na vyporiadanie zrušeného podielového spoluvlastníctva, keď od sumy 34.250,- €

odpočítalpolovicutvrdenýchinvestíciízostranyžalovanéhovsume1.439,46€;zdôraznil,žeustanovený
znalec nie je zapísaný v odvetví oceňovanie stavebných prác, preto nebol oprávnený stanoviť hodnotu
tvrdených investícií; poukázal na skutočnosť, že aj zo strany znalca išlo len o odhad, preto nemožno
hovoriť o jednoznačne stanovenej hodnote; nesúhlasil so stanovením hodnoty realizovaných práv v
sume 643,50 € (165 hodín po 3,90 € za jednu hodinu), pretože v tejto časti je odhad nekonkrétny a preto

nepreskúmateľný; za pochybný považoval aj súčet údajne odsúhlasených bločkov v sume 2.235,42 €,
pretože chýba špecifikácia jednotlivých bločkov ako aj písomný záznam o ich odsúhlasení; súd prvej
inštancie sa nevysporiadal s jeho námietkami vznesenými v priebehu konania proti investíciám zo strany
žalovaného; navyše pri jednotlivých úhradách materiálu na údržbu spoločných nehnuteľností ani pri
jednotlivých stavebných prácach nie je uvedené obdobie, kedy bol materiál kupovaný a stavebné práce

skutočne realizované, preto nemožno presne určiť obdobia ich vynaloženia na spoločné nehnuteľnosti,
pričom niektoré môžu byť aj premlčané; vyjadril názor, že bez špecifikácie jednotlivých nákladov mu
nebolo umožnené vzniesť námietku premlčania; uzavrel, že odpočítaním sumy 1.439,46 € z titulu
polovice nákladov z podielu na úplné vyporiadanie došlo k jeho poškodeniu; navyše tento postup
je aj v rozpore s judikatúrou, podľa ktorej nemožno v rámci tzv. vyporiadania zrušeného podielového

spoluvlastníctva v širšom zmysle od primeranej náhrady za vyporiadavané spoluvlastníctvo odpočítať
iný majetkový nárok a to ani z dôvodu započítania (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 4Cdo/148/2017 zo dňa 21.11.2018). Na základe uvedeného žalobca navrhol zmenu napadnutých
výrokov rozsudku v zmysle podaného odvolania.

2.2 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal aj žalovaný prostredníctvom svojej právnej zástupkyne
včas odvolanie zo dňa 30.01.2019 (č.l. 363-364 spisu). Rozsudok napadol v rozsahu výroku o
trovách konania (piaty výrok). Nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca mal v spore
plný úspech, pretože súd pri rozhodovaní nezohľadnil skutočnosť, že v priebehu konania ešte pred
prvým pojednávaním ponúkol žalobcovi sumu 25.000,- € ako primeranú náhradu za vyporiadavaný

spoluvlastnícky podiel, ktorého hodnota bola znaleckým dokazovaním nakoniec stanovená na sumu
34.250,- €; pri zohľadnení ponúknutej sumy 25.000,- € a prisúdenej sumy 32.810,54 € bol tak žalobca
úspešný len čo do sumy 7.810,54 €, t.j. v rozsahu 23 %; na základe uvedeného žalovaný navrhol zmenu
napadnutého výroku rozsudku v zmysle podaného odvolania.

2.3 Žalobca vo vyjadrení zo dňa 22.02.2019 (č.l. 372-374 spisu) prostredníctvom svojho právneho
zástupcu k odvolaniu žalovaného uviedol, že podanie žaloby na súd zavinil žalovaný svojou
neprimeranou ponukou na vyporiadanie v sume 25.000,- €, t.j. o sumu 9.250 € ako znalcom stanovená
hodnota; navyše v priebehu konania žalovaný nepreukázal, že je schopný vyplatiť požadovanú sumu za
vyporiadanie spoluvlastníctva; rozhodnutie súdu prvej inštancie o jeho nároku na náhradu trov konania

v rozsahu 100 % považoval preto za správne.

2.4 Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 19.02.2019 (č.l. 375-376 spisu) prostredníctvom svojej právnej
zástupkyne k odvolaniu žalobcu uviedol, že nesprávne uvedené parcelné číslo pozemku nieje spôsobilým odvolacím dôvodom, pretože uvedenú nesprávnosť je možné odstrániť opravným
uznesením podľa§ 224 C.s.p.; pokiaľ ide o namietané započítanie sumy 1.439,46 € argumentoval, že po
skončení znaleckej ohliadky nehnuteľností zo dňa 09.01.2018 znalec, strany a ich právni zástupcovia

niekoľko hodín triedili doklady (väčšinou nákupné bločky) a vzájomne odsúhlasovali, aké položky budú
uznané ako náklady vynaložené žalovaným na zachovanie podstaty, resp. zhodnotenie výhradne len
rodinnéhodomuaoplotenia;ztohtostretnutiabolznalcomvyhotovenýajzápisodsúhlasenýchdokladov,
ktorý všetci prítomní podpísali; samotný žalobca vo vyjadrení k znaleckému posudku doručenom súdu
dňa 29.05.2018 uviedol, že „nesúhlasí s dohodnutou upresnenou vyčíslenou hodnotou stavebného

materiálu a hodnotou práce v prílohe č. 6 znaleckého posudku", čiže potvrdil, že k dohode došlo,
len ju následne odmietol; odhad ceny realizovaných stavebných prác zo strany znalca vychádzal z
uvedeného odsúhlaseného rozsahu potrebného stavebného materiálu a hodnoty prác, preto dohodu
považujezaplatnúapreukázanú,dohodasanachádzalauznalca,ktorýpotvrdiljejexistenciu,alefyzicky
ju už nevedel predložiť; zdôraznil, že bez tejto dohody by znalec nepristúpil k vyčísleniu nákladov a
urobil tak len na základe dohody strán; pokiaľ ide o námietku žalobcu proti lehote na plnenie náhrady

za spoluvlastnícky podiel 30 dní vyjadril názor, že táto je v súlade s ustanovením § 232 C.s.p. a
táto skutočnosť nepredstavuje odvolací dôvod; na základe uvedeného žalovaný navrhol potvrdenie
napadnutého rozsudku.

2.5 Žalobca v replike zo dňa 12.03.2019 (č.l. 380-383 spisu) prostredníctvom svojho právneho zástupcu

k vyjadreniu žalovaného zotrval na svojej odvolacej argumentácii; poukázal na skutočnosť, že chyba
v označení parcelného čísla jedného z pozemkov bráni zápisu vlastníckeho práva; uviedol, že nemá
žiadnu písomnú dohodu zo dňa 09.01.2018 a nemá vedomosť, že by nejakú dohodu o odsúhlasení
bločkov za stavebný materiál podpisoval, ani znalec nebol schopný takúto dohodu predložiť; vyjadril
nesúhlas s lehotou 30 dní na plnenie a vyjadril názor, že žalovaný má od počiatku sporu záujem o

výlučné vlastníctvo spoločných nehnuteľností napriek tomu však nebol schopný preukázať, že disponuje
finančnými prostriedkami na vyplatenie spoluvlastníckeho podielu, preto za primeranú považoval lehotu
15 dní na plnenie.

2.6Žalovanývreplikezodňa18.03.2019(č.l.385-386spisu)prostredníctvomsvojej právnejzástupkyne

k vyjadreniu žalobcu zotrval na svojej argumentácii v odvolacom konaní; zdôraznil, že disponuje
finančnými prostriedkami na vyplatenie žalobcu.

2.7 Žalobca v duplike zo dňa 10.04.2019 (č.l. 389-390 spisu) prostredníctvom svojho právneho zástupcu
zotrval na svojej argumentácii v odvolacom konaní.

2.8 Dupliku žalobcu doručil odvolací súd právnej zástupkyni žalovaného na vedomie (č.l. 400 spisu).

3. Dôkazy vykonané v odvolacom konaní a ich vyhodnotenie (§ 393 ods. 2 prvá veta tretia rubrika C.s.p.).

3.1 V prejednávanom spore nevykonal odvolací súd v odvolacom konaní žiadne dôkazy a pri
rozhodovaní bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.).

4. Zistený skutkový stav a právne posúdenie veci s prípadným odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax
(§ 393 ods. 2 prvá veta štvrtá rubrika C.s.p.).

4.1 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaniach podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec bez
potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolaní podľa §
379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaniach podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutom rozsahu podľa § 388 C.s.p. zmenil, pretože neboli splnené podmienky na jeho

potvrdenie ani na jeho zrušenie. V dôsledku zmeny napadnutého rozsudku pristúpil odvolací súd aj k
rozhodnutiu o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie (§ 396 ods. 2 C.s.p.).

4.2 Podľa § 388 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

4.3.1 Odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné. Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru,
že právne posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie ohľadne možnosti započítania investícií
žalovaného na spoločnú vec proti nároku žalobcu na náhradu za spoluvlastnícky podiel pri vyporiadanípodielového spoluvlastníctva nie je správne a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie bolo nevyhnutné
v tomto rozsahu zmeniť. Pre rozhodnutie odvolacieho súdu o podaných odvolaniach bol postačujúci
skutkový stav veci, ako ho zistil súd prvej inštancie, z ktorého pri rozhodovaní vychádzal aj odvolací súd

(§ 383 C.s.p.); pre rozhodnutie odvolacieho súdu o podaných odvolaniach tak nebolo potrebné opakovať
ani dopĺňať dokazovanie (§ 384 C.s.p.).

4.3.2 Odvolací súd sa stotožnil so súdom prvej inštancie, že v prejednávanom spore boli splnené
podmienky na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovaného k sporným

nehnuteľnostiam a na ich prikázanie do výlučného vlastníctva žalovaného v celosti; z dokazovania
vyplynulo, že žalobca a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi spoločných nehnuteľností zapísaných
na LV č. XXX vedenom pre k.ú. F. a na LV č. XXX vedenom pre k.ú. F. každý so spoluvlastníckym
podielom o veľkosti X k celku, pričom hodnota spoločných nehnuteľností bola znalcom stanovená na
sumu 68.500,- €; žalovaný súhlasil so žalobou žalobcu na zrušenie podielového spoluvlastníctva ako
aj s prikázaním spoločných nehnuteľností do jeho výlučného vlastníctva, pričom strany súhlasili aj

so znaleckým určením hodnoty spoločných nehnuteľností; súd prvej inštancie však pri rozhodovaní
o náhrade za spoluvlastnícky podiel žalobcu dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, že
proti tomuto nároku žalobcu je možné započítať uplatnený nárok žalovaného na náhradu investícií
vynaložených na spoločné nehnuteľnosti; nakoľko v prípade rozsudku o zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam aj výrok o náhrade za spoluvlastnícky podiel má

konštitutívny charakter, t.j. tento nárok odchádzajúceho spoluvlastníka vzniká až právoplatnosťou
rozsudku, započítanie akýchkoľvek finančných nárokov druhého spoluvlastníka proti tomuto nároku
preto podľa § 581 ods. 2 druhá veta Občianskeho zákonníka neprichádza do úvahy (obdobne
ako k tomu pri posudzovaní otázky omeškania žalovaného so zaplatením náhrady za vyporiadanie
spoluvlastníctva súd prvej inštancie dospel v prípade žalobcom uplatnených úrokov z omeškania zo

sumy náhrady za spoluvlastnícky podiel); z tohto dôvodu bolo preto podľa odvolacieho súdu nevyhnutné
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a priznať žalobcovi náhradu za spoluvlastnícky podiel
v rozsahu polovice (34.250,- €) znalcom stanovenej všeobecnej hodnoty spoločných nehnuteľnosti
(68.500,- €); pre úplnosť odvolací súd udáva, že aj keď odvolanie žalobcu obsahovo smerovalo
len proti stanoveniu primeranej náhrady za jeho spoluvlastnícky podiel, odvolací súd pristúpil k

zmene napadnutého rozsudku ako celku, pretože v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam je predmetom konania vždy celá vec, t.j. predmet konania nie
je deliteľný, preto celý výrok vo veci samej je vždy jedným zo spôsobov zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva a rozhodnutie vo veci, hoci by pozostávalo z niekoľkých oddelených častí
(t.j. z výroku o zrušení podielového spoluvlastníctva, z výroku o prikázaní veci do výlučného vlastníctva

jednému zo spoluvlastníkov a z výroku o náhrade za spoluvlastnícky podiel), nie je rozhodnutím o
niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom, preto všetky výroky môžu nadobudnúť
právoplatnosť len ako celok v totožnom okamihu, t.j. žiadny z uvedených výrokov nemôže nadobudnúť
právoplatnosť oddelene (porovnaj napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
3Cdo/101/2008 zo dňa 30.11.2009 alebo sp. zn. 3Cdo/270/2013 zo dňa 03.10.2013) a súčasne žiadna z

uvedených otázok (t.j. zrušenie podielového spoluvlastníctva, prikázanie veci do výlučného vlastníctva
a náhrada za spoluvlastnícky podiel) nemôže byť riešená mimo konania o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva; výnimku v tomto smere predstavuje len výrok o vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva v tzv. širšom zmysle, o ktorom môže súd rozhodnúť len na základe návrhu strany a to
vždy samostatným výrokom (t.j. v žiadnom prípade nie v rámci náhrady za spoluvlastnícky podiel), ktorý

prípadne môže nadobudnúť samostatne aj právoplatnosť (porovnaj napríklad uznesenie Najvyššieho
súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo/4527/2010 zo dňa 26.02.2013); preto z dôvodu nedeliteľnosti veci
odvolací súd pristúpil zmene rozsudku súdu prvej inštancie v rozsahu všetkých výrokov o zrušení a
vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k spoločným nehnuteľnostiam; z tohto dôvodu došlo súčasne
ajkodstráneniuchybyvpísanívnapadnutomrozsudkuohľadneparcelnéhočíslajednéhozospoločných

pozemkov bez potreby vydania osobitného opravného uznesenia (§ 224 C.s.p.); lehotu na plnenie
náhrady za spoluvlastnícky podiel (§ 232 ods. 3 druhá veta C.s.p.) stanovil odvolací súd na 15 dní od
právoplatnosti rozsudku podľa návrhu žalobcu, pričom túto lehotu považoval za primeranú aj vzhľadom
na vyhlásenie žalovaného v odvolacom konaní, že disponuje finančnými prostriedkami na vyplatenie
žalobcu.

4.3.3 Medzi stranami zostal sporný uplatnený nárok žalovaného na náhradu investícií do spoločných
nehnuteľností; o tomto nároku žalovaného bolo potrebné rozhodnúť osobitným výrokom v rámci
vyporiadania podielového spoluvlastníctva v tzv. širšom zmysle, ktoré pochybenie súdu prvej inštancienapravil odvolací súd; z obsahu spisu vyplýva, že nárok na náhradu investícií do spoločných
nehnuteľností uplatnil žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 03.04.2017 (č.l. 29-31 spisu) k žalobe,
ktoré doručil súdu prvej inštancie dňa 06.04.2017, ku ktorému priložil rozpis vykonaných prác (č.l. 34-35

spisu) spolu s dokladmi a faktúrami o nákupe materiálu (č.l. 36-90 spisu); aj keď žalovaný neuviedol
presnú sumu požadovanej náhrady vynaložených investícií a jeho vzájomná žaloba (§ 147 ods. 1 C.s.p.)
bola tak neurčitá, z obsahu bolo zrejmé, aký nárok uplatnil; súd prvej inštancie nepostupoval síce
správne, keď nevyzval žalovaného na odstránenie neurčitosti vzájomnej žaloby, tento nedostatok však
neskôr v priebehu konania odstránil samotný žalovaný, keď v písomnom podaní zo dňa 30.11.2018

(č.l. 332-334 spisu) uviedol, že z titulu náhrady investícií do spoločných nehnuteľností žiada od žalobcu
zaplatenie sumy 1.439,46 €; hodnota vynaložených investícií do spoločných nehnuteľností zo strany
žalovaného bola v rámci znaleckého dokazovania znalcom stanovená na sumu 2.878,92 €, preto pri
rovnakej veľkosti spoluvlastníckych podielov žalobcu žalovaného bol žalobca aj podľa odvolacieho
súdu povinný podieľať sa na týchto investíciách v rozsahu sumy 1.439,46 €, pretože pokiaľ počas
existencie spoluvlastníctva niektorý zo spoluvlastníkov vynaložil investície na spoločnú vec, má voči

ostatným spoluvlastníkom právo na náhradu za vynaložené investície v rozsahu zodpovedajúcom
ich spoluvlastníckym podielom na spoločnej veci; odvolacie námietky žalobcu proti tomuto nároku
žalovaného nepovažuje odvolací súd za dôvodné; ustanovený znalec v rámci znaleckého dokazovania
stanovil hodnotu vynaložených investícií žalovaného do spoločných nehnuteľností na sumu 2.878,92
€, keď pritom vychádzal z dohody žalobcu a žalovaného na ohliadke nehnuteľností dňa 09.01.2018,

pričom existenciu tejto dohody potvrdil znalec aj pri svojom výsluchu na súde dňa 22.06.2018; znalec
súčasne uviedol, že boli zohľadnené výlučne nutné udržiavacie práce nevyhnutné pre zachovanie stavu
nehnuteľností (stavby), aby nedošlo k ich následnému znehodnoteniu, pretože bez ich vynaloženia, by
bola všeobecná hodnota nehnuteľností nižšia; z tohto dôvodu podľa názoru odvolacieho súdu nie je
rozhodujúce, že ustanovený znalec nie je zapísaný v odvetví Oceňovanie stavebných prác, pretože

znalec nestanovoval hodnotu stavebných prác, ale na základe predložených listinných dôkazov zo
strany žalovaného (t.j. dokladov a faktúr o nákupe stavebného materiálu) jednak potvrdil, že tieto
investície (práce) boli na spoločných nehnuteľnostiach skutočne vykonané a jednak sa vyjadril k
vplyvu vynaložených investícií (vykonaných prác) na všeobecnú hodnotu spoločných nehnuteľností,
čo zodpovedá odbornosti znalca zapísaného v odvetví Oceňovanie nehnuteľností; žalobca ďalej

argumentoval, že nikdy nedal žalovanému súhlas na vynaloženie sporných investícií do spoločných
nehnuteľností; samotná absencia súhlasu žalobcu ako podielového spoluvlastníka s vynaložením
sporných investícií však neznamená zánik nároku žalovaného na ich náhradu, pretože táto skutočnosť
(absencia súhlasu) má vplyv len na to, kedy žalovanému ako podielovému spoluvlastníkovi nárok na
ich náhradu vzniká (t.j. či už po ich vynaložení za existencie podielového spoluvlastníctva alebo až

pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva); niektoré odvolacie námietky žalobcu možno
navyše považovať za nové skutkové tvrdenia, ktoré sú v odvolacom konaní neprípustné pre nesplnenie
podmienok ich prípustnosti (§ 366 C.s.p.), pretože až v podanom odvolaní žalobca prvýkrát nesúhlasil
s uplatnenou časťou investícií za vykonané práce v sume 643,50 €, ktoré pred rozhodnutím súdu prvej
inštancie osobitne nenamietal; žalobca nakoniec argumentoval, že z dôvodu neurčitosti uplatneného

nároku na náhradu investícií nemohol vzniesť námietku premlčania; nakoľko však žalovaný v priebehu
konania svoj nárok špecifikoval, podľa názoru odvolacieho súdu žalobcovi nič nebránilo takúto námietku
vzniesť; po zmene procesnej úpravy s účinnosťou od 01.07.2016 nie je možné po zákonnej koncentrácii
konania v odvolacom konaní vzniesť námietku premlčania (zmenou právnej úpravy došlo k prekonaniu
súdnej praxe, ktorá možnosť vzniesť námietku premlčania v odvolacom konaní pripúšťala); pre úplnosť

však odvolací súd udáva, že nakoľko išlo podľa znalca o nevyhnutné investície dvojročná premlčacia
doba podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka na uplatnenie práva od vynaloženia nákladov na
spoločnénehnuteľnosti,ktorézačalžalovanývynakladaťvdruhompolroku2015dodoručeniavzájomnej
žaloby súdu dňa 06.04.2017 by neuplynula (bez právneho významu je tu skutočnosť, že vzájomná
žaloba bola neurčitá, pretože účinky vo vzťahu k plynutiu premlčacej doby podľa § 112 Občianskeho

zákonníka nastali už jej doručením súdu prvej inštancie); na základe uvedeného odvolací súd v rámci
zmeny napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie osobitným výrokom uložil žalobcovi povinnosť
zaplatiť žalovanému sumu 1.439,46 € do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

5. Podstatné vyjadrenia strán prednesené v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení

rozhodnutia nevysporiadal súd prvej inštancie (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s
§ 387 ods. 3 prvá veta C.s.p.).5.1 V prejednávanom spore odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie
ani v obsahu spisu neidentifikoval žiadne podstatné vyjadrenia strán, s ktorými by sa súd prvej inštancie
nevysporiadal.

6. Podstatné tvrdenia strán uvedené v odvolaní (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení
s § 387 ods. 3 druhá veta C.s.p.).

6.1 Žalobca v podanom odvolaní výslovne neoznačil konkrétne odvolacie dôvody; z hľadiska obsahu

je však zrejmé, že podané odvolanie ťažiskovo odôvodnil tým, že na základe vykonaných dôkazov
dospel súd prvej inštancie k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) a
napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.).
Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že skutkové zistenia súdu prvej inštancie z vykonaných
dôkazov sú správne. Nesprávne právne posúdenie veci identifikoval odvolací súd len z hľadiska
posúdenia možnosti započítania uplatnených investícií žalovaného na vyporiadací podiel žalobcu za

spoluvlastnícky podiel (bod 4.3.2 odôvodnenia).

6.2 Žalovaný podané odvolanie odôvodnil tým, že na základe vykonaných dôkazov dospel súd prvej
inštancie k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) a napadnutý rozsudok
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.). Nakoľko odvolanie

žalovanéhosmerovalovýlučneprotivýrokunapadnutéhorozsudkuotrováchkonania,vdôsledkuzmeny
napadnutého rozsudku rozhodol odvolací súd aj o trovách konania na súde prvej inštancie (§ 396
ods. 2 C.s.p.), v rámci ktorého došlo aj k vyporiadaniu sa s odvolacími dôvodmi žalovaného (bod 8.1
odôvodnenia).

7. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil
a rozhodol o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva žalobcu žalovaného k spoločným
nehnuteľnostiam ako aj o uplatnenom nároku žalovaného na náhradu uplatnených investícií na spoločné
nehnuteľnosti. Odvolaniami žalobcu a žalovaného nebola dotknutá časť výroku napadnutého rozsudku
o zamietnutí žaloby žalobcu v časti uplatneného príslušenstva, t.j. úrokov z omeškania vo výške 5 %

ročne zo sumy 34.250,- € od 03.03.2017 do zaplatenia (časť štvrtého výroku), preto v tejto časti zostal
rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý.

8.1 O nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie rozhodol odvolací súd podľa § 396
ods. 1 C.s.p., podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na

odvolacie konanie v spojení s § 396 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého ak odvolací súd zmení rozhodnutie,
rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie v spojení s § 255 ods. 1
C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci v
spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Nakoľko rozhodnutím odvolacieho súdu konanie

v prejednávanom spore končí a súčasne odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie, bol
odvolací súd povinný rozhodnúť o nároku na náhradu trov celého konania (odvolací súd rozhodol
osobitne o nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a o nároku na náhradu
trov odvolacieho konania); nebolo potrebné osobitne rozhodovať o odvolaní žalovaného proti výroku
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania, pretože tento výrok je odstránený

novým rozhodnutím o trovách konania zo strany odvolacieho súdu podľa § 396 ods. 2 C.s.p.; pri
rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania bolo nevyhnutné zobrať do úvahy výsledok celého
konania ako aj skutočnosť, že predmetom konania bolo jednak zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva žalobcu a žalovaného na základe žaloby žalobcu a jednak nárok na náhradu časti
vynaložených investícií na spoločné nehnuteľnosti na základe vzájomnej žaloby žalovaného; podľa

názoru odvolacieho súdu vzhľadom na samostatnosť týchto nárokov bolo potrebné o nároku na náhradu
trov konania pred súdom prvej inštancie rozhodnúť osobitnými výrokmi; podľa výsledku konania o
žalobe žalobcu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva bol žalobca v spore v plnom
rozsahu úspešný proti žalovanému mu vznikol nárok na plnú náhradu trov konania pred súdom prvej
inštancie; pri rozhodovaní o trovách konania nebral odvolací súd do úvahy uplatnené príslušenstvo (išlo

o nepatrný neúspech žalobcu); podľa odvolacieho súdu skutočnosť, že žalovaný v priebehu konania
ponúkol žalobcovi na vyporiadanie jeho spoluvlastníckeho podielu sumu 25.000,- € nemá vzhľadom na
výsledok konania (hodnota spoluvlastníckeho podielu žalobcu v sume 34.250,- €) žiadny vplyv; odvolací
súd nezistil ani žiadne výnimočné dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v charaktere sporualebo v charaktere procesnej situácie, ktoré by odôvodňovali nepriznanie náhrady trov konania plne
úspešnému žalobcovi (§ 257 C.s.p.); na druhej strane podľa výsledku konania o vzájomnej žalobe
žalovaného bol žalovaný spore v plnom rozsahu úspešný a vznikol mu proti žalobcovi nárok na plnú

náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie; súd prvej inštancie správne rozhodoval aj o nároku
znalca na znalečné, výroky rozsudku súdu prvej inštancie o nároku znalca na znalečné nenapadol
odvolaním žalobca ani žalovaný a odvolací súd ich preskúmal len ako závislé výroky (§ 379 písm.
a/ C.s.p.); nakoľko znalec podal znalecký posudok ohľadne sporných skutočností tvrdených žalobcom
(hodnota spoločných nehnuteľností) ako aj žalovaným (hodnota investícií do spoločných nehnuteľností)

bolo aj podľa názoru odvolacieho súdu správne priznať znalcovi nárok na náhradu znalečného od každej
zo strán v rozsahu 50 % (zaplatený preddavok na trovy znalca bude možno zohľadniť pri rozhodovaní o
konkrétnej výške znalečného pripadajúceho na každú zo strán, resp. pri rozhodovaní o určení výšky trov
konania strán); z dôvodu vykonateľnosti rozhodnutia o trovách konania formuloval odvolací súd výroky
o nárokoch žalobcu a žalovaného na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie do povinnosti ich
náhrady (porovnaj napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/222/2016

zo dňa 23.03.2017, sp. zn. 6Cdo/57/2017 zo dňa 30.05.2017, sp. zn. 6Cdo/196/2016 zo dňa 22.06.2017
a sp. zn. 7Cdo/123/2016 zo dňa 04.04.2017); obdobne do povinnosti náhrady formuloval odvolací súd
aj výrok o povinnosti strán zaplatiť znalcovi znalečné. O samotnej výške náhrady trov konania (ako
aj znalečného) rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

8.2 O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p.,
podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie
konanie v spojení s § 255 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd
náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo

avspojenís§262ods.1C.s.p.,podľaktoréhoonárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Rozhodnutím odvolacieho súdu sa konanie o odvolaní končí,
preto bolo nevyhnutné rozhodnúť aj o nároku strán na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolanie proti
rozsudkusúduprvejinštanciepodalžalobcaajžalovaný,anijedenznichvšaknebolvodvolacomkonaní
v plnom rozsahu úspešný. Napriek formálnej zmene napadnutého rozsudku z dôvodu nevyhnutnosti

zosúladenia výrokovej časti zo súdnou praxou pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva v tzv. širšom
rozsahu (bod 4.3.2 odôvodnenia), nedošlo z hľadiska obsahu k zmene rozhodnutia súdu prvej inštancie
vo vzťahu k samotnému zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva ani vo vzťahu k sume
prisúdenej náhrady za spoluvlastnícky podiel žalobcu a sume prisúdených investícii žalovaného; opravu
chybyvpísanívnapadnutomrozsudkutiežnemožnopovažovaťzaúspechžalobcuvodvolacomkonaní;

nadruhejstraneanižalovanýneuspelsosvojímodvolanímprotivýrokunapadnutéhorozsudkuotrovách
konania; preto odvolací súd vzhľadom na výsledok odvolacieho konania žiadnej zo strán právo na
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).