Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 28, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/23/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120204124
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8120204124.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu
JUDr. Moniky Juskovej a Mgr. Miloša Koleka, v právnej veci žalobkyne: P. D., nar. X.X.XXXX, bytom S.
XXXX/XX, XXX XX T. T. - X., prechodne bytom T. XXX/X, XXX XX T. T. právne zastúpenej: Mgr. Miroslav
Baláž, advokát so sídlom Sládkovičova 8, 080 01 Prešov proti žalovanému: R. D., nar. XX.X.XXXX,
bytom S. XXXX/XX, XXX XX T. T. - X., o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti

uzneseniu Okresného súdu Prešov č. k. 19C 24/2020-15 zo dňa 06.04.2020 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje uznesenie.

II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Prešov (ďalej len súd prvej inštancie) návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia zamietol. Náhradu trov konania stranám nepriznal.
Súd prvej inštancie tak rozhodol o návrhu žalobkyne, ktorým sa domáhala, aby súd uložil žalovanému
povinnosť nevstupovať do /na nehnuteľnosti parcely registra „C“ KN, parcelné č. XXXX/X - záhrada o
výmere XXX m2, parcely registra „C“ KN, parcelné č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere
XX m2 a na tejto stojacej stavby - rodinného domu súpisné č. XXXX, zapísaných na LV č. XXXX, kat.
úz. T. T., obec T. T., a zároveň aby jej uložil, aby podala proti žalovanému žalobu o vylúčenie žalovaného

z užívania rodinného domu
Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 písm. e), § 326 ods. 1, 2, § 328
ods. 1, 2, § 329 ods. 1, § 330 ods. 2, § 336 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len CSP).
Zistil, že strany sporu sú manželmi odo dňa 11.10.1997 a z ich manželstva pochádza plnoletý syn.
Ďalej zistil, že žalobkyňa podala dňa 10.10.2019 oznámenie týkajúce sa priestupku proti občianskemu

spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. e) Zákona o priestupkoch a táto vec bola predložená na Okresný
úrad v Prešove.
Dňa 23.1.2020 na Okresnej prokuratúre Prešov podala žalobkyňa trestné oznámenie na neznámeho
páchateľa na tom skutkovom podklade, že v roku 2018 nastali medzi ňou a manželom manželské
problémy, ktoré vyplývali z manželovej nevery a v tom období sa začal voči nej správať agresívne,
vulgárne jej nadávať, prvýkrát sa stalo, že ju aj udrel. Situácia v spoločnej domácnosti sa vyhrotila dňa

10.10.2019, kedy sa po práci zastavila na kávu s bratrancovou manželkou. Po príchode domov jej začal
podráždene klásť otázky, kde a s kým bola. Následne ju schytil oboma rukami pod krk a začal ju dusiť.
Potom ju zvalil na zem a ťahal ju za vlasy po podlahe miestnosti. Vyhrážal sa jej pritom, že ju skope do
tváre. Z manželovho konania mala obrovský strach, udalosť bola ohlásiť aj na polícii. Keď sa spamätala
z najhoršieho, ešte v ten deň ušla zo spoločnej domácnosti k svojím rodičom, kde sa zdržiava doteraz,
nakoľko má strach sa vrátiť sa domov.

Dané podanie doplnila dňa 27.1.2020 o skutočnosti týkajúce sa násilia manžela voči ich synovi.Dňa 7.2.2020 podala žalobkyňa návrh na rozvod, ktoré konanie je vedené na tamojšom súde pod sp.
zn. 29P/10/2020.
Prvoinštančný súd vyhodnotil okolnosti, ktoré sú dané a zistené v čase podania návrhu na vydanie

neodkladného opatrenia a dospel k záveru, že v súčasnosti nevidí dôvody na vydanie neodkladného
opatrenia a obmedzenie práva bývania žalovaného v tomto rozsahu nie je dôvodné. Udalosti na základe
ktorých žalobkyňa tvrdí násilie voči nej páchané sa udialo v októbri 2019 a od toho času sa zdržiava
u svojich rodičov, kde aj bývala v čase podania návrhu na rozvod manželstva dňa 7.2.2020. Od času
podania trestného oznámenia neuviedla, aby došlo k akútne agresívnemu a násilnému správaniu

voči žalobkyni zo strany žalovaného, ktoré by odôvodňovalo potrebu vydania takéhoto neodkladného
opatrenia. Z opisu správania žalovaného nemal za osvedčené, že sa jedná o dlhotrvajúce násilie. Z
týchto dôvodov návrh na vydanie neodkladného opatrenia zamietol.
O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 CSP.

2. V zákonom stanovenej lehote podala proti uzneseniu odvolanie žalobkyňa, ktorá žiadala, aby

odvolací súd zmenil uznesenie tak, že návrhu v celom rozsahu vyhovie a prizná žalobkyni náhradu trov
konania v celom rozsahu. Uviedla, že k ďalšiemu násiliu nedošlo pravdepodobne preto, že zo spoločnej
domácnosti ušla. Zákon nestanovuje podmienku dlhšie trvajúceho násilia. Poukázala na násilné konanie
žalovaného voči nej s tým, že inak ako opísaním skutočností a pripojením listinných dôkazov svoj strach
z manžela nevie preukázať. Bola toho názoru, že napadnutým uznesením súd priznal väčšiu ochranu

človeku, ktorý sa dopustil páchania násilia.

3. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34
CSP a § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie, osobou oprávnenou (§ 362 ods.
1, § 359 CSP a § 2 zák. č. 62/2020 Z.z.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu

predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP, vec prejednal bez nariadenia
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.
Podľa § 324 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť
neodkladné opatrenie.
Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť

pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. e) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby nevstupovala
dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia.

Podľa ust. 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
Podľa ust. § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

4. Oboznámením sa s obsahom spisu, odôvodnením napadnutého rozhodnutia, zisteným skutkovým
stavom, ako aj právnym posúdením veci odvolací súd konštatuje, že sa v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením uvedeným súdom prvej inštancie.
V danej veci sa žalobkyňa domáha vydania neodkladného opatrenia, ktorým súd žalovanému uloží, aby
nevstupoval do/na nehnuteľnosti parcely registra „C“ KN, parcelné č. XXXX/X - záhrada o výmere XXX

m2, parcely registra „C“ KN, parcelné č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2 a na
tejto stojacej stavby - rodinného domu súpisné č. XXXX, zapísaných na LV č. XXXX, kat. úz. T. T., obec
T. T. a zároveň aby jej bola uložená povinnosť podať žalobcu vo veci samej.
Predmetná vec sa týka základných práv sporových strán, najmä práva na ochranu života (čl. 15 ústavy,
čl. 2 Dohovoru o základných právach a slobodách, ,,Dohovor“) a práva sporových strán na súkromie

a obydlie (čl. 21 ústavy, čl. 8 Dohovoru). Nič na tom nemení ani fakt, že žalovaný nie je výlučným
vlastníkom nehnuteľnosti.
Predpokladom vydania neodkladného opatrenia je osvedčenie, že je daný nárok žalobkyne, ktorej sa má
poskytnúť ochrana a vzhľadom na okolnosti prípadu je tu nebezpečenstvo ujmy, ak sa konkrétnej osobe,
ktorá je podozrivá z násilia voči žalobkyni, nezakáže vstup do bytu alebo domu, v ktorom žalobkyňa

býva, pričom dom alebo byt musí byť presne označený údajmi z príslušného katastra nehnuteľností.
Okrem zákonných predpokladov upravených v ustanoveniach CSP sa treba zamerať na to, že násilie
musí byť dlhodobé, musí mať stúpajúcu tendenciu a musí byť charakterizované úmyslom. Postačuje už
ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia znamená,že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie
všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti
javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia sa v prípadoch podľa ust. § 325 ods. 2

písm. e) CSP preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného
maximálne zrýchlené. Neodkladné opatrenie nariadené v zmysle ust. § 325 ods. 2 písm. e) CSP by
malo nadväzovať na postup policajta podľa § 27a zákona o policajnom zbore, podľa ktorého policajt je
oprávnený vykázať z domu spoločne obývaného s ohrozenou osobou osobu, u ktorej možno na základe
zistených skutočností očakávať útok na život, zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný útok na ľudskú

dôstojnosť ohrozenej osoby, najmä vzhľadom na predchádzajúce takéto útoky, pričom vykázanie zo
spoločného obydlia končí uplynutím 10 dní od vykázania a policajt je povinný poučiť ohrozenú osobu
o možnosti podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) Civilného
sporovéhoporiadku.Vprípadeakužkútokudošlo,malobyzároveňnadväzovaťnapostupošetrujúceho
lekára, ktorý preukazuje bezprostredne vypracovaná lekárska správa po útoku na život, zdravie, slobodu
aleboľudskúdôstojnosťohrozenejosobyaprípadnečestnévyhláseniaosôbvpozíciísvedkovincidentu.

5. Všeobecným predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je opísanie rozhodujúcich
skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana (§ 326 ods. 1 CSP).
Samotná lehota na rozhodnutie indikuje, že súd nerozhoduje na základe štandardného dokazovania,

ale vychádza z osvedčenia práv účastníkov a z osvedčenia porušenia týchto práv.
Podľa žalobkyne z predložených dôkazov, ktorými osvedčovala dôvodnosť nariadenia neodkladného
opatrenia, k násilnému správaniu žalovaného voči žalobkyni malo dôjsť len v októbri 2019 a voči jej
synovi v januári 2020. Uvedené nepodporuje záver, že potreba úpravy pomerov je naliehavá, keď
žalobkyňa podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia s časovým odstupom cca. pol roka po

tvrdených zásahoch. Súd prvej inštancie preto správne skonštatoval, že nejde o dlhotrvajúce násilie a
správanie žalovaného od podania trestného oznámenia v súčasnosti neodôvodňuje potrebu vydania
neodkladného opatrenia.
Účelom ust. § 325 ods. 2 písm. e) CSP je eliminovať kontakt páchateľa domáceho násilia alebo osoby
dôvodne podozrivej z takéhoto skutku s jej obeťou. Súd o tomto neodkladnom opatrení rozhoduje do

24 hodín. Ide o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody
domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda
alebo bezpečnosť. Zmyslom neodkladného opatrenia je poskytnúť dočasnú ochranu, ak si to okolnosti
nevyhnutne vyžadujú. Takéto opatrenie v tomto prípade neprichádza do úvahy, pretože absentuje prvok
nevyhnutnej a akútnej ochrany. Od obdobia október 2019 do podania návrhu na vydanie neodkladného

opatrenia v apríli 2020 nebolo zo strany žalobkyne osvedčené, že by dochádzalo k ďalšiemu fyzickému,
či psychickému násiliu zo strany žalovaného voči jej osobe. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia
je poskytnutie rýchlej ochrany trvajúcemu a aktuálnu ohrozovaniu, či porušovaniu práva a zabezpečuje
rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu ( uznesenie NS SR sp. zn. 2M
Cdo 3/2010). V prejednávanej veci neboli osvedčené okolnosti účelu ust. § 325 ods. 2 písm. e/ CSP. V

čase podania návrhu a ani v čase podania odvolania neexistovali také okolnosti, ktoré by odôvodňovali
okamžitú potrebu riešenia pomerov manželov neodkladným opatrením.

6. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že pri rozhodnutí o odvolaní žalobkyne, sa striktne pridržiaval
pravidla, podľa ktorého pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musí vziať na zreteľ fakticitu javu,

proporcionalitu následku a príčiny jeho vzniku. Rovnako odovolací súd citlivo zvažoval pozitívne a
negatívne argumenty v kolízii stojacich záujmov za súčasnej minimalizácie zásahov do základných práv
sporových strán.

7. Dospel k záveru, že v rozhodnom čase, t.j. v čase rozhodnutia prvoinštančného súdu nie sú splnené

zákonné podmienky na okamžité a neodkladné vylúčenie žalovaného z užívania bytu, keďže žalobkyňa
predloženými listinnými dôkazmi neosvedčila dôvodné podozrenie z násilia na žalobkyni bezprostredne
predchádzajúcehopodaniatohtonávrhu,kdebybolapotrebaokamžitezakázaťneodkladnýmopatrením
vstup na / do nehnuteľnosti uvedenej v návrhu.

8. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd uznesenie ako vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1
CSP) stotožňujúc sa aj s odôvodnením rozhodnutia o trovách konania. Týmto rozhodnutím však nie sú
dotknuté práva žalobkyne na uplatnenie jej práv v riadnom konaní o veci.9. V konaní nebola žalobkyňa úspešná. Naopak plne úspešný bol žalovaný, ktorému vznikol v zásade
nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 396 ods.
2 CSP). V odvolacom konaní však žalovanému žiadne trovy zo spisu nevyplývajú, preto odvolací súd

nárok na náhradu trov konania nepriznal žiadnej zo strán (podľa čl. 17 základných princípov CSP.

10. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej

opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a

iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické

vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.