Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, May 30, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/144/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115223465
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8115223465.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov
JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v spore žalobcu M. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom A.
O. XX, XXX XX O., právne zastúpený JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Sovietskych
hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom Hlavné
námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130, vymazaný z Obchodného registra dňa 01.01.2018,

o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k.
15C 372/2015-45 zo dňa 02. júna 2017, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o k r a č u j e v konaní s právnym nástupcom spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom
Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130, dňa 01.01.2018 vymazaná z Obchodného
registra, a to so spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90
Bratislava, IČO: 31 320 155 ako žalovaným.

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„I. Žalobu zamieta.

II. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil okrem iného ustanovením § 107 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“).

3. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 17.01.2011
uzavretá Zmluva o poskytnutí bezúčelovej pôžičky - Triangel č. XXXXXXX, na základe ktorej bol
žalobcovi poskytnutý úver vo výške 2.000 Eur. Z dôvodu procesnej ekonomiky sa prioritne zaoberal
vznesenou námietkou premlčania vo vzťahu k uplatnenému bezdôvodnému obohateniu. napriek tomu,
že úver vyhodnotil ako bezúročný a bez poplatkov mal zato, že došlo k uplynutiu subjektívnej premlčacej
doby. Posledná žalobcom realizovaná úhrada bola dňa 17.04.2012 (suma 1.649,62 Eur na základe

Zmluvy o poskytnutí pôžičky č. XXXXXXX). Subjektívna premlčacia doba na vydanie bezdôvodného
obohatenie tak začala žalobcovi plynúť nasledujúci deň dňa 18.04.2012 a uplynula 18.04.2014, pričom
žaloba bola podaná na súd až 09.09.2015. K plynutiu objektívnej premlčacej doby uviedol, že k
bezdôvodnému obohateniu došlo potom, ako žalobca vyplatil žalovanému úver, teda 17.04.2012. Súd
prvej inštancie bol toho názoru, že v čase uzavretia zmluvy nemohol žalovaný predpokladať vývoj
rozhodovacej činnosti súdov SR vychádzajúcej z bohatej legislatívnej činnosti v záujme ochrany práv

spotrebiteľov. V neposlednom rade doposiaľ je táto rozhodovacia činnosť veľmi rozmanitá. Žalobca
neuniesol dôkazné bremeno ohľadne zavinenia žalovaného vo forme úmyselného bezdôvodnéhoobohatenia. Všeobecný argument ohľadom uzatvárania spotrebiteľských zmlúv i s inými spotrebiteľmi,
ktoré neobsahovali obligatórne náležitosti, v dôsledku čoho sa zmluvy považujú za bezúročné a bez
poplatkov je právne irelevantný vo vzťahu k preukázaniu existencie úmyslu žalovaného obohatiť sa.

Z uvedeného dôvodu mal za to, že na uplatnenie nároku uplynula tak subjektívna, ako aj objektívna
premlčacia lehota, pričom nárok sa premlčal v subjektívnej premlčacej lehote. Na aplikáciu objektívnej
premlčacej desaťročnej lehoty súd nevidel relevanciu.

4. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Navrhol napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátiť súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol, že zásada, že neznalosť zákona
neospravedlňuje by bola na mieste, ak by on niekomu spôsobil ujmu, resp. porušil práva a právom
chránené záujmy. Nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia, majúce svoj základ v spotrebiteľskej
zmluve spadajú pod režim spotrebiteľského práva. Podľa jeho názoru konanie subjektu, ktorý dlhodobo
a opakovane poskytuje spotrebiteľské úvery sa nedá označiť inak, ako úmyselné konanie vedúce k
bezdôvodnému obohateniu tým, že nedáva svoje zmluvy do súladu so zákonom o spotrebiteľských

úveroch a požaduje plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky. Doba, počas ktorej žalovaný poskytuje
úvery a ich množstvo, vylučujú inú možnosť ako tú, že žalovaný sa na úkor spotrebiteľov obohacuje
úmyselne. Je vylúčené, aby žalovaný ako profesionál v poskytovaní úverov nepoznal spotrebiteľské
právo. Na podporu svojich tvrdení poukázal na rozhodnutia Krajských súdov. Čo sa týka subjektívnej
premlčacej doby, tak pre kategóriu objektívnosti je podstatou jej nezávislosť od ľudského vedomia.

Naproti tomu je pre kategóriu subjektívnosti podstatou jestvovanie vo vedomí, závislosť od vedomia,
získanie vedomostí. Subjektívna premlčacia doba plynie od vtedy, kedy ten, na úkor koho bolo
bezdôvodné obohatenie získané, skutočne zistí skutkové okolnosti o tom, že môže podať žalobu o
vydaniebezdôvodnéhoobohatenia,atobezohľadunato,žesaotýchtoskutočnostiachmoholdozvedieť
skôr. Žalobca nevedel, že splátky, ktoré od neho žalovaný prijíma nad výšku istiny, od neho prijíma

nezákonne. Žil v omyle, že žalovaný tieto platby prijíma v súlade so zákonom a tento omyl spôsobil
žalovaný porušením spotrebiteľského práva. Až od Združenia na ochranu spotrebiteľov sa dozvedel,
že žalovaný od neho prijíma platby, v rozpore so zákonom a že mu predložil na podpis formulárovú
spotrebiteľskú zmluvu, ktorá v rozpore so zákonom vytvárala dojem, že na splátky právo má.

5. K odvolaniu žalobcu podal vyjadrenie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie
potvrdil. Stotožňuje sa s odôvodnením súdu prvej inštancie o uplynutí trojročnej objektívnej premlčacej
doby a dvojročnej subjektívnej premlčacej doby. Žalobca uviedol, že sa o bezdôvodnom obohatení
dozvedel od Združenia v mesiaci júl 2015. Viazať začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na
obdobie mesiaca júl 2015 je neprípustné, nakoľko tento termín je absolútne neurčitý. V súdenej veci tiež

nebolo preukázané, že by sa žalovaný úmyselne bezdôvodne obohatil, teda podmienka pre uplatnenie
10-ročnej premlčacej doby nebola splnená.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie,

preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich
z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k
záveru, že odvolanie je dôvodné.

7. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi žalovaným ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom bola dňa

17.01.2011 uzatvorená Zmluva o úvere č. XXXXXXX (ďalej len „Zmluva o úvere“), na základe ktorej
bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 2.000 Eur. V Zmluve o úvere boli uvedené náležitosti týkajúce
sa výšky splátky (73,50 Eur), celkovej sumy pôžičky (3.087 Eur), počtu splátok (42), termínu konečnej
splatnosti (7/2014), celkových nákladov spotrebiteľa (1.087 Eur), ročnej úrokovej sadzby (29,90 %),
RPMN (29,90 %) a priemernej RPMN (20,68 %).

8. Podľa ustanovenia § 52 odsek 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy
oúvere,spotrebiteľskouzmluvoujekaždázmluvabezohľadunaprávnuformu,ktorúuzatváradodávateľ
so spotrebiteľom.

Podľa odseku 2, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.9. Podľa ustanovenia § 107 odsek 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému

obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Podľa odseku 2, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky,
a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

10.Podľaustanovenia§451odsek1Občianskehozákonníka,ktosanaúkorinéhobezdôvodneobohatí,
musí obohatenie vydať.

Podľa odseku 2, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

11.Podľaustanovenia§456Občianskehozákonníka,predmetbezdôvodnéhoobohateniasamusívydať
tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

12. Podľa ustanovenia § 9 odsek 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o

iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„Zákon o spotrebiteľských úveroch“) v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere, zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
tieto náležitosti:
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

13. Podľa ustanovenia § 11 odsek 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

14. Podľa ustanovenia § 4 odsek 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon
o ochrane spotrebiteľa“), predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi; ustanovenia § 7 až 9
tým nie sú dotknuté. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä

konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo
vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť
ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl,
lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

15. Na úvod odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie postupoval správne pokiaľ vzťah založený
Zmluvou o úvere vyhodnotil ako vzťah spotrebiteľský. Súd prvej inštancie tiež dospel k správnemu
záveru v tom smere, že úver poskytnutý na žalobcovi je bezúročný a bez poplatkov z dôvodu absenciu
náležitostí uvedených v ustanovení § 9 odsek 2 písm. j/ a k/ Zákona o spotrebiteľských úveroch.

16. Podľa názoru odvolacieho súdu však súdu prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru, čo sa týka
začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby, ako aj počítania objektívnej premlčacej doby.

17. Občiansky zákonník v ustanovení § 107 upravuje premlčaciu dobu pre vydanie bezdôvodného
obohatenia, pričom rozlišuje medzi subjektívnou (§ 107 odsek 1) a objektívnou premlčacou dobou (§

107 odsek 2). Začiatky ich plynutia sú upravené odlišne.

18. Za rozhodujúci pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby pre uplatnenie práva na vydanie
bezdôvodného obohatenia je potrebné považovať deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípadeskutočne dozvie o tom, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto ho získal. Nie je
pritom rozhodujúce, že oprávnený mal možnosť dozvedieť sa potrebné skutočnosti už skôr. Pre začiatok
plynutia subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia sa

vyžaduje skutočná (preukázaná), nielen predpokladaná vedomosť oprávneného. (Pozri rozhodnutie NS
SR sp. zn. 3 Cdo 145/2004, sp. zn. 1 Cdo 67/2011, R 25/1986)

19. V prípade plnenia bez právneho dôvodu je začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby viazaný
na moment, kedy sa oprávnený dozvedel, že právny dôvod na plnenie nebol od začiatku daný.

20. Podľa názoru odvolacieho súdu podal žalobca žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia v rámci
dvojročnej subjektívnej premlčacej doby, pretože o bezdôvodnom obohatení sa nedozvedel skôr ako v
júli 2015, resp. v roku 2014, kedy kontaktoval Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS. Žalobca
predložil prvoinštančnému súdu o tejto skutočnosti listinný dôkaz (č.l. 11), ktorý žalovaný relevantným
spôsobom nespochybnil.

21.Nemožnoprisvedčiťprvoinštančnémusúduvtomsmere,žebyzačiatoksubjektívnejdobybolviazaný
na okamih, kedy spotrebiteľ vykoná poslednú úhradu splátok. Je nelogické, aby spotrebiteľ práve v
okamihu úhrady splátky nad poskytnutú istinu alebo poslednej splátky automaticky mal nadobudnúť
vedomosť o tom, že uvedené splátky uhrádza niekomu, kto na ne nemá žiaden právny nárok. Nebol

to spotrebiteľ, ktorý diktoval dodávateľovi, aké náležitosti má v Zmluve o úvere uviesť. Nebol to ani
spotrebiteľ, kto vstupoval do zmluvného vzťahu s dodávateľom s tým, že zmluva, ktorú podpisu nemá
zákonom predpísané náležitosti. Z uvedeného dôvodu považuje odvolací súd záver prvoinštančného
súdu o začiatku plynutie subjektívnej premlčacej doby za nelogický a nesprávny. Na základe uvedeného
má odvolací súd zato, že v prejednávanom prípade nedošlo k uplynutiu subjektívnej premlčacej doby.

22. Pre začiatok plynutia 3 ročnej príp. 10 ročnej objektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva
na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je rozhodný okamih, kedy bezdôvodné obohatenie
skutočne (fakticky) vzniklo. Bezdôvodné obohatenie získaním plnenia bez právneho dôvodu vzniká
samotným prijatím plnenia. Vtedy tiež začne plynúť objektívna premlčacia doba. (Pozri rozhodnutie NS

ČR z 14.08.2007, sp. zn. 30 Cdo 2758/2006)

23. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere nemohol
predpokladať vývoj rozhodovacej činnosti súdov Slovenskej republiky a že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno ohľadne zavinenia žalovaného vo forme úmyselného obohatenia. Uviedol, že v čase

uzatvorenia Zmluvy o úvere platná právna úprava Zákona o spotrebiteľských úveroch vyžadovala pre
platnosť zmluvy splnenie prísnych obsahových náležitostí s cieľom ochrany spotrebiteľa, avšak žiaden
právny predpis nestanovoval dôsledok absencie obligatórnych náležitostí v spotrebiteľskej zmluve.
Uvedený záver považuje odvolací súd za predčasný a teda za nesprávny.

24. Žalovaný ako obchodná spoločnosť bol v Obchodnom registri zapísaný dňa 25.02.2005 s
predmetom činnosti ako je poskytovanie úverov z vlastných peňažných zdrojov nebankovým spôsobom,
poskytovanie spotrebiteľských úverov bez obmedzenia rozsahu poskytovania spotrebiteľských úverov
a iné. Zmluva o úvere uzatvorená dňa 17.01.2011 bola uzatvorená v čase účinnosti zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Uvedený Zákon o spotrebiteľských úveroch obsahoval od

počiatku svojej účinnosti ustanovenia obsahujúce dôsledky neuvedenia obligatórnych náležitostí podľa
ustanovenia § 9 odsek 2 písm. j/ a k/ v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Pred účinnosťou zákona č.
129/2010 Z.z. bol účinný zákon č. 258/2001 Z.z., ktorý v ustanovení § 4 odsek 2 upravoval náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere. S neuvedením určitých náležitostí (okrem iných aj náležitosti, ktoré
sú v súčasnosti upravené v ustanovení § 9 odsek 2 písm. j/ a k/ zákona č. 129/2010 Z.z.) spájal s

účinnosťouod01.01.2008sankciuvpodobebezúročnostiabezpoplatkovostiúveru.Zvyššieuvedeného
teda vyplýva, že v čase, kedy došlo k uzatvoreniu Zmluvy o úvere bol už niekoľko rokov účinný
zákon, ktorý spájal s neuvedením určitých náležitosti (okrem iných aj náležitosti, ktoré sa týkajú
prejednávaného prípadu) následok v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Žalovaný ako
podnikateľskýsubjektmalodčasusvojhozápisudoObchodnéhoregistra(t.j.od25.02.2005)vpredmete

svojej činnosti poskytovanie úverov. Mala by sa preto na neho prirodzene klásť požiadavka znalosti
zákonov vzťahujúcich sa na problematiku poskytovania úverov. Uvedená požiadavka by na neho mala
byť kladená už len z dôvodu, že je to žalovaný ako dodávateľ, ktorý spotrebiteľom predkladá na podpis
formulárové, vopred pripravené zmluvy o úvere, ktorých obsah spotrebitelia (možno s výnimkou výškyčerpaného úveru) nemôžu ovplyvniť. Odvolací súd sa tiež nestotožňuje s názorom prvoinštančného
súdu, podľa ktorého by mal spotrebiteľ v momente vyplatenia celého úveru vedieť, že úver sa má
považovať za bezúročný a bez poplatkov (teda, že došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane

dodávateľa), no dodávateľ, ktorý v podstate zmluvu o úvere sám tvorí nemusel už v čase jej uzatvorenia
vedieť, že úver poskytnutý na základe nej sa podľa zákona bude považovať za bezúročný a bez
poplatkov (teda že sa bezdôvodne obohatí pokiaľ mu spotrebiteľ preplatí poskytnutú istinu).

25. V prejednávanom prípade je na mieste preskúmať, či na strane žalovaného v čase uzatvorenia

Zmluvy o úvere nebol minimálne nepriamy úmysel, teda že dodávateľ vedel, že svojim konaním
(predložením zmluvy, ktorá neobsahovala určité náležitosti, s neuvedením ktorých zákon spája sankciu
v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru) môže dôjsť k bezdôvodnému obohateniu na jeho
strane a pre prípad, že sa tak stane, bol s tým uzrozumený. Bolo na mieste teda preskúmať, či sa na
strane žalovaného nachádzalo aspoň uzrozumenie, ako najnižšia zložka vôle. Vzhľadom na časovú
účinnosť právnych predpisov (vysvetlená v predchádzajúcom bode odôvodnenia), na podnikateľskú

činnosť žalovaného ako aj na početnú rozhodovaniu činnosť súdov sa odvolaciemu súdu javí nepriamy
úmysle na strane žalovaného a teda dôvod na aplikáciu desaťročnej premlčacej doby.

26. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 389 odsek 1
písm. b/ C.s.p. rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

V ďalšom konaní bude vzhľadom na vyššie uvedené závery odvolacieho súdu úlohou prvoinštančného
súdu preskúmať existenciu nepriameho úmyslu žalovaného bezdôvodne sa obohatiť.

27. Prvoinštančný súd, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 odsek 2 C.s.p.) v
novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 odsek 3 C.s.p.).

28. Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Prešov odvolací súd zistil, že pôvodný žalovaný,
spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO:
35 923 130 zanikla dňa 01.01.2018 v dôsledku rozdelenia spoločnosti, pričom jej právnymi nástupcami
sa stali spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO:

31 320 155 a spoločnosť VÚB Leasing, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 318
045. Z delimitačného protokolu zo dňa 24.01.2018 vyplýva, že pre dané súdne konanie, je právnym
nástupcom pôvodného žalovaného spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s..

29. Vzhľadom na to, že žalovaný zanikol počas odvolacieho konania, teda skôr, ako sa konanie vo veci

právoplatne skončilo, odvolací súd podľa povahy sporu posúdil, že môže v konaní pokračovať. Preto
bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) rozhodol o pokračovaní v odvolacom konaní s
právnym nástupcom po žalovanom.

30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).