Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 4, 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/12/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5819201727
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5819201727.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej a
členov JUDr. Jany Urbanovej a Mgr. Andreja Kekelyho, v spore žalobcov: I. F. E., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom Q., štátny občan SR, zastúpený JUDr. Jozefom Vančom, advokátom so sídlom M. R. N. XX/
A, XXX XX Z., II. G. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX U. XX, štátny občan SR, proti žalovanej:
T. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, štátny občan SR, zastúpená JUDr. Jozefom Polákom,

advokátom so sídlom Aleja Slobody 1890/50, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 37 981 765, v konaní o určenie,
že prenajímateľ je povinný zdržať sa konania, v štádiu konania o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo č. k. 12C/38/2019-17 zo
dňa 04.11.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Okresného súdu Námestovo č. k. 12C/38/2019-17 zo dňa 04.11.2019 v časti výroku I. a
III. potvrdzuje.

II. Vo zvyšnej časti, t. j. výroku II., uznesenie Okresného súdu Námestovo č. k. 12C/38/2019-17 zo dňa
04.11.2019 ponecháva nedotknuté.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Námestovo (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením č. k. 12C/38/2019-17 zo dňa
04.11.2019 nariadil na návrh žalobcov I. a II. podľa ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a ods. 2 písm.

d) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) neodkladné opatrenie, ktorým
uložil žalovanej povinnosť do troch dní odo dňa vykonateľnosti tohto neodkladného opatrenia zabezpečiť
pripojenie rodinného domu súp. č. XXX postaveného na parcele KN-C č. 3171/25, k. ú. Q., k verejnej
elektrickej sieti (výrok I. bod 1/), ďalej oprávnil žalobcov I. a II. každého samostatne požiadať o
pripojenie rodinného domu súp. č. XXX postaveného na parcele KN-C č. 3171/25, k. ú. Q., k verejnej
elektrickej sieti s tým, že týmto neodkladným opatrením nahradil akýkoľvek prípadný súhlas vlastníka

nehnuteľnosti potrebný pre účely úkonu v zmysle oprávnenia žalobcov I. a II., čím však nie je dotknutá
povinnosť žalovanej podľa výroku I. (výrok I. bod 2/) a napokon uložil žalovanej povinnosť zdržať
sa konania smerujúceho k odpojeniu rodinného domu súp. č. XXX postaveného na parcele KN-C č.
3171/25, k. ú. Q., od zdroja pitnej vody z verejnej vodovodnej siete (výrok I. bod 3/). Vo zvyšnej časti
návrh žalobcov I. a II. na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (výrok II.) a napokon obmedzil
trvanie neodkladného opatrenia len do právoplatného skončenia konania vo veci samej o určenie, že

prenajímateľ je povinný zdržať sa konania, ktoré by robilo predmet nájmu nespôsobilým na riadne
užívanie nájomcami, vedeného na Okresnom súde Námestovo pod spis. zn. 12C/38/2019 (výrok III.).
2. Uznesenie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že sa žalobcovia I. a II. podaním mu doručeným dňa
10.10.2019 domáhali nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým žiadali, aby žalovanej zakázal odpojiť
predmet nájmu - rodinný dom súp. č. XXX postavený na parcele KN-C č. 3171/25, k. ú. Q., od elektriny
a prívodu vody, a to do právoplatného rozhodnutia o samotnej žalobe. Doplnením podania doručeným

mu dňa 23.10.2019 svoj návrh na vydanie neodkladného opatrenia zmenili tak, že žiadali, aby žalovanej
uložil povinnosť najneskôr do 24 hodín od nariadenia neodkladného opatrenia znova pripojiť predmetnýrodinnýdomkprívoduelektriny,resp.vydaťsúhlasžalobcomspripojenímpredmetnéhorodinnéhodomu
k prívodu elektriny a zároveň žalovanej zakázať počas trvania nájmu odpojiť predmetný rodinný dom od
pitnej vody z verejného vodovodu.

3. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobcovia odôvodnili tým, že od 16.02.2018 na základe
ústnej nájomnej zmluvy so žalovanou začali ako nájomcovia na neurčitý čas užívať predmetný rodinný
dom. Dňa 13.08.2019 žalovaná žalobcovi I. zaslala elektronickú správu, podľa ktorej požaduje, aby
žalobca I. poukázal 10.000,- eur na jej účet v S. C., B. a ak sa tak nestane vie zabezpečiť, aby bol
rodinný dom odpojený od elektriny, atď. Dňa 08.10.2019 bola žalovaná so svojim priateľom Z. S. v

predmetnom rodinnom dome a opätovne žiadala 10.000,- eur, ako nájomný depozit, s tým že inak odpojí
elektrinu a vodu. Žalobcovia ďalej uviedli, že nájom riadne platia. Žalovaná trpí psychickými problémami,
užíva sedatíva, antidepresíva a bola od februára do apríla 2018 aj hospitalizovaná na psychiatrickej
klinike v Prešove pre úzkostne-depresívnu poruchu. Podľa nich je žalovaná ovplyvňovaná jej priateľom,
s ktorým žije v spoločnej domácnosti. Priateľ žalovanej má mať problémy s gamblerstvom. Pokiaľ by
žalovaná svoje hrozby naplnila, stal by sa predmetný rodinný dom neobývateľným. Žalovaná je dcérou

žalobkyne II. a sestrou žalobcu I. Doplnením podania doručeným súdu 23.10.2019 žalobcovia uviedli,
že dňa 16.10.2019 došlo k odpojeniu predmetného rodinného domu od elektrickej siete. Žalobkyňa
II. podala v danej veci trestné oznámenie pre trestný čin vydierania podľa § 189 Trestného zákona.
Urgentnosť nariadenia neodkladného nariadenia spočíva aj v tom, že je jeseň a elektrina poháňa
čerpadlá vo vykurovacom systéme predmetného rodinného domu. Rodinný dom je de facto bez elektriny

neobývateľný.
4. Spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia žalobcovia I. a II. podali tiež žalobný návrh vo
veci samej o určenie, že prenajímateľ (žalovaná) je povinný zdržať sa konania, ktoré by robilo predmet
nájmu (predmetný rodinný dom) nespôsobilým na riadne užívanie nájomcami (žalobcami I. a II.). Toto
konanie vo veci samej je vedené na Okresnom súde Námestovo pod identickou spis. zn. 12C/38/2019.

5. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrh žalobcov I. a II. na nariadenie neodkladného opatrenia
je dôvodný.
6. Za daného stavu boli osvedčené také skutočnosti, ktoré odôvodňovali naliehavosť a potrebu
bezodkladnej úpravy pomerov strán konania v zmysle návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
Žalovaná je vlastníkom predmetného rodinného domu, pričom na LV č. XXXX, k. ú. Q. má ako bydlisko

zapísanú adresu Q. XX. Zo samotnej žaloby ako aj jej doplnenia vyplýva, že žalobcovia I. a II. v
rodinnom dome dlhodobo bývajú. Nakoľko tam bývajú už dlhšiu dobu (od februára 2018) je vysoko
pravdepodobné, že uzatvorili so žalovanou aj nájomnú zmluvu, hoci aj v ústnej forme, a teda že sa
v rodinnom dome nenachádzajú protiprávne. Žalobcovia majú v rodinnom dome evidovaný aj svoj
trvalý pobyt, k čomu bol tiež potrebný súhlas žalovanej. Vzhľadom k týmto informáciám, súd vyhodnotil

rodinnýdomakoskutočnébydliskožalobcov.Bydliskofyzickejosobypožívavzmysleprávnehoporiadku
zvýšenú ochranu. Táto ochrana má zabezpečiť určitú stabilitu základnej životnej potreby každej fyzickej
osoby, a to bývania, tak aby nebola závislá len od svojvôle vlastníka nehnuteľnosti a jeho úkonov,
ktoré nemajú oporu v právnom poriadku. Z výpisu z LV vyplýva, že rodinný dom je novostavbou,
nakoľko bol najskôr zapísaný pod Z 40/2016 zo dňa 15.01.2016 ako rozostavaná stavba a neskôr

mu bolo pridelené súpisné číslo. Pripojenie k elektrickej sieti, resp. iný zdroj elektrickej energie, je
pre tento typ stavieb nevyhnutným predpokladom ich riadneho fungovania, nakoľko sú od nej závislé
takmer všetky technológie zabezpečujúce riadny chod a užívanie stavby. Pripojenie rodinného domu k
verejnej vodovodnej sieti je tiež nevyhnutné pre riadne fungovanie domácnosti, a to najmä s ohľadom
na hygienické a stravovacie požiadavky. Skutočnosť, že rodinný dom bude pripojený k elektrickej, ako

aj vodovodnej sieti, by nemala mať negatívny vplyv na rodinný dom a ani na jeho vlastníka, pokiaľ si
žalobcovia plnia svoju povinnosť platiť žalovanej nájomné, vrátane úhrady služieb spojených s nájmom.
7. Súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti týkajúcej sa lehoty
na splnenie povinnosti žalovanou, ktorú žalobcovia požadovali v rozsahu 24 hodín. Lehotu, v ktorej je
žalovaná povinná splniť povinnosť pripojiť rodinný dom do elektrickej siete, súd určil v dňoch, nakoľko

doručenie písomnosti sa na doručenke vyznačuje dňom bez uvedenia hodiny a takýmto spôsobom je
preto možné určiť začiatok ako aj koniec plynutia lehoty na splnenie povinnosti. Vzhľadom k tomu,
že žalovaná sa dlhodobo zdržiava v okrese S., t. j. v značnej vzdialenosti od predmetného rodinného
domu, na splnenie povinnosti pripojenia rodinného domu k elektrickej sieti jej určil dlhšiu lehotu, a
to tri dni. Napokon súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že nakoľko vo veci samej prebieha aj

konanie o určenie, že žalovaná (prenajímateľ) je povinná zdržať sa konania, ktoré by robilo rodinný dom
nespôsobilým na riadne užívanie žalobcami (nájomcami), súd v súlade s § 330 ods. 1 CSP zároveň
určil, že toto neodkladné opatrenie bude trvať len do právoplatného skončenia konania vo veci samej.8. Proti uvedenému uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia, čo do jeho výrokov I. a III., podala
žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie podaním zo dňa
25.11.2019, pričom žiadala, aby odvolací súd v napadnutom rozsahu uznesenie súdu prvej inštancie

zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne v celom rozsahu a priznal jej nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
9. Žalovaná mala za to, že napadnuté uznesenie je nesprávne, nakoľko súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaná namietala záver súdu prvej inštancie o osvedčení
existencie ústnej nájomnej zmluvy k predmetnému rodinnému domu uzavretej medzi stranami sporu s
tým, že taká nájomná zmluva nikdy nevznikla, ide o nepravdivé tvrdenie žalobcov. V danom prípade ide o
plnenie bez právneho dôvodu. Tzv. ústna nájomná zmluva, ktorej vznik žalobcovia tvrdia, je neurčitá. Nie
je totiž dojednaný žiadny nájom a žalobcovia jej ani žiadny nájom neplatia. Nemohli teda s ňou uzavrieť
nájomnú zmluvu. Svoje tvrdenie o úhrade nájmu nijako nepreukázali. Súhlas s užívaním nehnuteľnosti

nie je rovnaký úkon, ako ústna nájomná zmluva. Ústny súhlas možno kedykoľvek odvolať. Súd prvej
inštancie vychádzal len z domnienky o existencii ústnej formy nájomnej zmluvy, ktorá ničím nebola
preukázaná, a preto nedošlo k osvedčeniu práva nájmu.
10. Žalovaná súčasne poukázala na to, že žalobca I. na adrese predmetnej nehnuteľnosti nemá trvalý
pobyt po jeho odhlásení odo dňa 14.11.2019 a žalobkyňa II. po jeho odhlásení odo dňa 21.10.2019.

Žalobca I. ako výlučný vlastník vlastní rodinný dom súp. č. XX v obci Q., evidovaný na LV č. XXX, k.
ú. Q., postavený na pozemku parcela KN-C č. 1843/1. K tomuto rodinnému domu prislúchajú pozemky
a hospodárske budovy, evidované na LV č. XXXX a č. XXXX, k. ú. Q.. Vzhľadom na to, že žalobcovia
majú možnosť bývať v dome žalobcu I., nebola osvedčená naliehavosť a potreba bezodkladnej úpravy
pomerov strán.

11. Žalovaná považovala tvrdenia žalobcov za neosvedčené, zavádzajúce a nepreukázané. Súd prvej
inštancie si pred tým, ako nariadil neodkladné opatrenie, nezaobstaral potrebné informácie a vychádzal
zúčelovýchaničímnepodloženýchtvrdenížalobcov.Nikdytaknebolisplnenépodmienkyprenariadenie
neodkladného opatrenia, neodkladné opatrenie nemalo byť nikdy vydané a musí byť zrušené.
12. Žalovaná v ďalšom namietala procesné pochybenia súdu prvej inštancie. Za tieto žalovaná s

odkazom na znenie ust. § 325 ods. 1 CSP považovala to, že súd prvej inštancie vzhliadol podmienky
pre nariadenie neodkladného opatrenia v ničím neodôvodnených a nepreukázaných tvrdeniach
žalobcov. Pre nariadenie neodkladného opatrenia musia byť vždy splnené zákonné podmienky, a to
osvedčenie pravdepodobnosti nároku žalobcu a osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej
ujmy. Žalobcovia však ani jednu z vyššie uvedených podmienok nepreukázali, resp. neosvedčili ani

v takom rozsahu, ktorý je nevyhnutný pre pozitívne rozhodnutie a vydanie neodkladného opatrenia.
Súd prvej inštancie však nariadil neodkladné opatrenie vychádzajúc len z tvrdení žalobcov, ktoré vo
svetle ňou uvedených skutočností nemôžu obstáť. Za dôvod nezákonnosti napadnutého rozhodnutia
súdu prvej inštancie žalovaná ďalej považovala to, že obmedzenie, vyplývajúce z nariadeného
neodkladného opatrenia, nezodpovedá požiadavke primeranosti. Požiadavka primeranosti uloženej

povinnosti zabezpečovanému nároku je nevyhnutným predpoklad zákonnosti neodkladného opatrenia
(napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 5 Obo 36/2008 zo dňa 30.04.2008). Napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie je tak nezákonné, nakoľko nedôvodne zasahuje do jej vlastníckeho
práva. Nariadením neodkladného opatrenia na jej strane vzniká škoda. Žalovaná taktiež napadnuté
uznesenie považovala za arbitrárne v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou všeobecných súdov i

Ústavného súdu SR. S poukazom na náležitosti odôvodnenia súdneho rozhodnutia žalovaná namietala,
že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia chýba logické vysvetlenie, k akým skutkovým zisteniam súd
prvej inštancie dospel, ktorú právnu normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval, a to najmä
pri otázke osvedčenia nároku žalobcov a otázke splnenia predpokladov pre nariadenie neodkladného
opatrenia. Nedal presvedčivú a jasnú odpoveď na podstatné otázky súvisiace s predmetom súdnej

ochrany. Neuviedol, ako dôkazy vyhodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, čo vyšlo
za konania najavo a ako vec právne posúdil.
13. Žalobcovia sa k doručenému odvolaniu vyjadrili podaním zo dňa 11.12.2019. Napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie považovali za plne zodpovedajúce zákonu a vecne správne. Jeho odôvodneniu
nemožno nič vytknúť, súd prvej inštancie veľmi zrozumiteľne, jasne a prakticky vysvetlil dôvody prečo

ich návrhu vyhovel. Okrem iného v odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že zo samotnej žaloby,
ako aj jej doplnenia, vyplýva, že v rodinnom dome dlhodobo bývajú a je vysoko pravdepodobné, že so
žalovanou uzatvorili nájomnú zmluvu hoci aj v ústnej forme, a teda v rodinnom dome sa nenachádzajú
protiprávne.Čosatýkaodhláseniaichtrvaléhopobytu,žalobcoviauviedli,žetentoimsvojvoľneodhlásilažalovaná, a to len v rámci snahy o vyplatenie sumy 10.000,- eur, ako formu nátlaku. Práve súd prvej
inštancie im de facto poskytol ochranu pred dôsledkami vydierania zo strany žalovanej, keď táto od
nich, dôvodiac to formálne depozitom na hypotéku, žiadala vyplatenie sumy 10.000,- eur, s čím prišla v

polovicu augusta 2019. Je faktom, že boli nútení podať na žalovanú trestné oznámenie, pričom žalovaná
reálne, keď jej odmietli dať 10.000,- eur, dňa 16.10.2019 naplnila svoje hrozby a odpojila prívod elektriny
a bola na obci žiadať aj odpojenie vody. Žalovaná nemá iný motív, napr. že by jej niečo dlhovali a
pod. Argumentácia žalovanej s poukazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR je v danom prípade
neaplikovateľná, nakoľko je to práve neodkladné opatrenie, ktoré prakticky chráni majetok žalovanej.

Ak by sa v predmetnej nehnuteľnosti nekúrilo, odpojil sa prívod vody, táto by nepochybne chátrala, bola
by neobývateľná. Pritom nikdy, ako obývajú predmetný rodinný dom, nevznikli žiadne nedoplatky na
energiách. Je zjavné, že aj daným odvolaním sa žalovaná snaží zneužiť súdy ako nástroje jej nátlaku ,
resp. pomsty, za to že sa nedali vydierať, má snahu urobiť predmetný rodinný dom nespôsobilý na
riadne užívanie. Navyše nariadené neodkladné opatrenie bude trvať len do právoplatného skončenia
konania vo veci samej, pričom ako nájomcovia si budú energie riadne platiť. Neodkladným opatrením

tak z logiky veci žalovanej nevzniká žiadna ujma. Táto ujma jej nemá ako vzniknúť. Boli by to práve oni
ako nájomcovia, ktorým by v dôsledku nečinnosti súdu a polície, hrozila ťažká ujma. Čo sa týka platenia
nájomného, k tomu žalobcovia uviedli, že žalovaná zarába v zamestnaní ako predavačka 420,- eur,
pričom len výška hypotéky je 216,- eur plus energie. Žalovaná nikde neuvádza, že by mali voči nej nejaký
dlh, alebo by dom chcela pre seba. Celé súdne konanie, trestné oznámenie sú len čisto dôsledkom

toho, že žalovaná chce, zrejme pre účely svojho priateľa (liečil sa na gamblerstvo a alkoholizmus) sumu
10.000,- eur, pričom sa ich snaží vymôcť opísanými praktikami. Pravdou je, že žalovaná hypotéku platí
z nájomného a je medzi nimi dohoda, že predmetný dom si odkúpi žalobca I. Za tým účelom, počas
doby nájmu, zhodnotil nehnuteľnosť o 32.000,- eur.
14. Žalovaná k doručenému vyjadreniu žalobcov I. a II. zo dňa 11.12.2019 k jej odvolaniu písomné

vyjadrenie nepodala.
15. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal odvolaním žalovanej napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP (t. j. vo výrokoch I. a III.),
viazaný odvolacími dôvodmi podľa ust. § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a
contrario) uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP (výrok I. a III.) ako vecne správne

potvrdil. V ostatnej časti odvolaním nenapadnutej (výrok II.) ponechal uznesenie súdu prvej inštancie
nedotknuté.
16. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v
podstatnom rozsahu sa stotožnil so zásadnými skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie.
Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, pre

rozhodnutie o návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia, vecne správne rozhodol a svoje
rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 v spojení s ust. § 234 ods. 2 CSP. Odôvodnenie
rozhodnutia súdu prvej inštancie je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací
súd. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

17. Na doplnenie považoval odvolací súd za nevyhnutné reagovať na odvolacie námietky žalovanej
formulované v podanom opravnom prostriedku, pričom sa v zmysle princípu neúplnej apelácie
nezaoberal inými prípadnými pochybeniami súdu prvej inštancie.
18. Možno tak konštatovať, že žalovaná v odvolaní zásadne namietala nesprávne skutkové zistenia
súdu prvej inštancie [odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP] a s tým súvisiace nesprávne

právne posúdenie veci súdom prvej inštancie [odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h)
CSP]. Ako už aj inými slovami uviedol súd prvej inštancie (odsek č. 6 odôvodnenia napadnutého
uznesenia), pred rozhodnutím súdu o neodkladnom opatrení nie je z dôvodu krátkosti času priestor pre
vykonanie dokazovania v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní, pričom zároveň nesmú existovať
vážnejšie pochybnosti o potrebe tejto úpravy, a preto rozsah dokazovania je zúžený vzhľadom na

účel a podstatu neodkladného opatrenia a nevykonáva sa dokazovanie v rozsahu ako v základnom
konaní. Zásadným pre rozhodnutie súdu prvej inštancie (ako je to uvedené v odseku č. 7 odôvodnenia
napadnutéhouznesenia)boloosvedčenéskutkovézistenie(atotonenamietalaanižalovanávodvolaní),
že predmetný rodinný dom súp. č. XXX postavený na pozemku parcela KN-C č. 3171/25, k. ú. Q., je
skutočným bydliskom žalobcov, ktorému sa rozhodol poskytnúť zvýšenú právnu ochranu a že žalobcovia

neužívajú tento rodinný dom protiprávne, ale naopak so súhlasom jeho vlastníka (žalovanej). Otázka
právneho dôvodu tejto skutočnosti (t. j., či žalobcovia užívajú predmetný rodinný dom titulom nájmu,
ako aj doby tohto užívania, alebo len za výslovného, či konkludentného súhlasu žalovanej), ktorá
bude nepochybne predmetom dokazovania v prebiehajúcom základnom konaní vedenom súdom prvejinštancie pod spis. zn. 12C/38/2019 nemá podľa názoru odvolacieho súdu pre rozhodnutie o návrhu
žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia zásadný význam. Tomuto záveru korešponduje aj to, že
súd prvej inštancie obmedzil čas účinnosti nariadeného neodkladného opatrenia len do právoplatnosti

svojho rozhodnutia vo veci samej, v ktorom sa nepochybne bude prejudiciálne zaoberať aj uvedenou
otázkou nájomného práva žalobcov k predmetnému rodinnému domu. Z tohto dôvodu neobstojí ani
námietka žalovanej, že žalobcovia majú možnosť riešiť otázku svojho bývania v nehnuteľnosti vo
výlučnom vlastníctve žalobcu I. (rodinný dom súp. č. XX v obci Q.). Vo vzťahu k žalobkyni II. táto
argumentácia žalovanej neobstojí už len z toho samotného dôvodu, že v konaní nevyšlo najavo (a ani

žalovaná to netvrdila), že by žalobkyňa II. sama o sebe k nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobcu
I. mala akýkoľvek právny vzťah, t. j. že by mala akékoľvek oprávnenie túto nehnuteľnosť užívať.
19. Odvolací súd sa v ďalšom stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie,
v zmysle ktorého (neodkladným opatrením nariadená dočasná) ochrana poskytnutá žalobcom ako
faktickým obyvateľom predmetného rodinného domu má zabezpečiť určitú stabilitu základnej životnej
potreby každej fyzickej osoby, a to bývania tak, aby nebola závislá od svojvôle vlastníka nehnuteľnosti

a jeho protiprávnych úkonov.
20. Súd prvej inštancie nariadeným neodkladným opatrením tak žalobcom za daného stavu v štádiu
rozhodovania o neodkladnom opatrení poskytol adekvátnu právnu ochranu, keďže (v tomto sa odvolací
súd plne stotožňuje so všeobecným konštatovaním súdu prvej inštancie) pripojenie k elektrickej
sieti, resp. iný zdroj elektrickej energie, je pre dotknutý typ stavieb nevyhnutným predpokladom ich

riadneho fungovania, nakoľko sú od nej závislé takmer všetky technológie zabezpečujúce riadny chod
a užívanie stavby. Pripojenie rodinného domu k verejnej vodovodnej sieti je tiež nevyhnutné pre riadne
fungovanie domácnosti, a to najmä s ohľadom na hygienické a stravovacie požiadavky. S istotou
možno konštatovať, že nariadeným neodkladným opatrením je toho času zabezpečená aj realizácia
práva žalobcov na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života

(podľa ust. čl. 19 ods. 2 Ústavy SR), keďže zásah do súčasného obydlia žalobcov, znemožňujúci toto
obydlie užívať, je nepochybne spôsobilý zároveň zasiahnuť aj do ich súkromného a rodinného života
(k tomu napr. nález Ústavného súdu SR spis. zn. I. ÚS 13/2000 zo dňa 10.07.2001). Nariadeným
neodkladným opatrením vo svojej podstate nie je zasahované do vlastníckeho práva žalobkyne k
predmetnému rodinnému domu, keďže neodkladným opatrením nebolo nariadené žalovanej strpieť

užívanie predmetného rodinného domu žalobcami. Zabezpečenie možnosti pripojenia predmetného
rodinného domu k dodávkam elektrickej energie a pitnej vody nie je samo o sebe spôsobilé zasiahnuť
do jej vlastníckeho práva.
21. Na rozdiel od žalovanej má odvolací súd za to, že v danom prípade bolo nariadené neodkladné
opatrenie v plnom súlade s požiadavkou bezodkladnosti úpravy pomerov strán (§ 325 ods. 1 CSP),

keďže nesporne došlo pred rozhodnutím súdu prvej inštancie ku konaniu žalovanej, v dôsledku ktorého
bol predmetný dom odpojený od dodávok elektrickej energie. Súčasne z tohto dôvodu je tak zároveň
reálna aj obava z bezprostredne hroziacej ujmy žalobcom, že predmetný rodinný dom ako ich obydlie
by mohlo byť aj v budúcnosti odpojené od dodávok, či už elektrickej energie, alebo pitnej vody.
22. Pokiaľ žalovaná namietala procesné pochybenie súdu, ktoré malo spočívať v tom, že podľa jej

názoru v danom prípade neboli naplnené podmienky podľa ust. § 325 ods. 1 CSP, teda, že v danom
prípade nebolo potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami, alebo nebola obava, že by
mohla byť ohrozená exekúcia, resp. že nebola v danom prípade osvedčená pravdepodobnosť nároku
žalobcov a nebezpečenstvo im bezprostredne hroziacej ujmy, odvolací súd poukazuje na to, že hlavnými
znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 365 ods. 1 písm. b) CSP, sú a) zásah súdu do

práva na spravodlivý proces a b) nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby
(procesnou aktivitou) uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia. Podstatou práva na spravodlivý
súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde
a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom.
Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných

orgánov SR. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to,
aby sa súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným
výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani
právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou
navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (uznesenia Ústavného súdu SR spis. zn. II. ÚS

3/1997 zo dňa 19.03.1997, spis. zn. I. ÚS 97/1997 zo dňa 05.01.2000, spis. zn. II. ÚS 251/2003 zo dňa
17.12.2003, spis. zn. I. ÚS 50/2004 zo dňa 03.03.2004, spis. zn. IV. ÚS 252/2004 zo dňa 31.08.2004).
Pod pojmom „nesprávny procesný postup“ sa rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia
predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci, to, ako súd viedolspor, znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej
účasti na konaní. Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu
rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie

však rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku. Pokiaľ „postupom
súdu“ nie je rozhodnutie súdu - finálny (meritórny) produkt prejednania veci v civilnom sporovom konaní,
potom už „postupom súdu“ vôbec nemôže byť ani časť rozhodnutia - jeho odôvodnenie (obsah, spôsob,
kvalita, výstižnosť, presvedčivosť a úplnosť odôvodnenia), úlohou ktorej je vysvetliť dôvody, so zreteľom
na ktoré súd rozhodol (k tomu napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 5 Cdo 25/2019 zo dňa

25.06.2019).PodľazjednocujúcehostanoviskaobčianskoprávnehokolégiaNajvyššiehosúduSRzodňa
03.12.2015 publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. 2/2016
je možné, pokiaľ ide o rozhodnutie samé, považovať za naplnenie dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm.
b) CSP len výnimočný prípad, v ktorom písomné vyhotovenie rozhodnutia nebude obsahovať ani len
zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu. Ide teda o celkom ojedinelé, extrémne
prípady, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. O taký

prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, alebo
keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém” (Sutyazhnik proti Rusku, sťažnosť č.
8269/02, rozsudok ESĽP z 23. júla 2009), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za následok
„justičný omyl“ (Ryabykh proti Rusku, sťažnosť č. 52854/99, rozsudok ESĽP z 24. júla 2003, k tomu
tiež uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 5 Cdo 25/2019 zo dňa 25.06.2019). V prípade iných vád

odôvodnenia rozhodnutia súdu ide o inú vadu konania podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP.
23. Odvolací súd tak nepovažoval za dôvodnú námietku žalovanej, že napadnuté rozhodnutie
súdu prvej inštancie trpí inou vadou konania podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP, za ktorú
žalovaná zrejme považovala namietanú nedostatočnosť odôvodnenia a arbitrárnosť napadnutého
uznesenia prvej inštancie. Je treba poukázať na to, že obsah spisu v ničom neopodstatňuje tvrdenie

žalovanej, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie neodôvodnil dostatočne. Súd prvej inštancie
zrozumiteľným a jednoznačným spôsobom uviedol dôvody, ktoré ho viedli k rozhodnutiu a jeho postup
nemožno považovať za neodôvodnený a arbitrárny. Podľa názoru odvolacieho súdu má odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie všetky náležitosti odôvodnenia v zmysle ust. § 220 ods.
2 v spojení s ust. § 234 ods. 2 CSP. Ako už bolo vyššie uvedené odvolací súd mal za to, že v danom

prípade boli naplnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa ust. § 325 ods. 1 CSP
a skutočnosť, že sa súd prvej inštancie nestotožnil s predstavami a názormi žalovanej, nemôže mať za
následok porušenie práva žalovanej na spravodlivý súdny proces a ani zakladať inú vadu konania.
24. Napokon o nesprávnom procesnom postupe súdu prvej inštancie zjavne nemožno hovoriť v kontexte
námietky žalovanej, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, resp., že vec

nesprávne právne posúdil (k tomu napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 4Cdo 6/1992 zo dňa
26.03.1992 publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. 37/1993,
uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn. Obdo V 56/1998 zo dňa 27.11.1997 publikované v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. 125/1999, uznesenie Najvyššieho súdu SR
spis. zn. 5 Cdo 25/2019 zo dňa 25.06.2019).

25. Nakoľko odvolacie námietky vymedzené žalovanou, ktorými je odvolací súd (§ 380 CSP) viazaný,
neboli dôvodné a odvolací súd nezistil ani nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré prihliada
súd z úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP), v napadnutej časti (výrok I. a III.) uznesenie súdu prvej
inštancie ako vecne správne potvrdil. Vo zvyšnej časti odvolaním nenapadnutej (výrok II.) odvolací súd
ponechal uznesenie súdu prvej inštancie nedotknuté.

26. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože na súde prvej inštancie aktuálne
prebieha aj konanie vo veci samej, ktoré doposiaľ nie je skončené (§ 262 ods. 1 CSP).
27. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (§ 422 ods. 1 CSP)

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 CSP)
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods. 1 CSP)

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 ods. 2 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný
poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).