Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 28, 2020

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 6C/260/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1614202387
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Ondrejáková
ECLI: ECLI:SK:OSMA:2020:1614202387.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky sudkyňou JUDr. Katarínou Ondrejákovu v právnej veci žalobcu: BL Telecom
collection, s.r.o., IČO: 47 150 513, so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, zastúpený advokátskou
spoločnosťou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, proti žalovanému: P. o
zaplatenie 312,65 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu z a m i e t a.

Žalovanému súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 03.03.2014 doručil žalobca tunajšiemu súdu žalobu, ktorou sa proti žalovanému domáhal
zaplatenia sumy 312,65 € s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 37,01 € od 04.03.2011
do zaplatenia, s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 26,69 € od
04.04.2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 9,5 % ročne zo sumy 248,95 € od
04.11.2011 do zaplatenia a trov konania titulom poskytovaných komunikačných služieb a zmluvnej

pokuty. Svoju žalobu odôvodnil tým, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s. so sídlom Karadžičova
10, Bratislava, ako postupca, (ďalej ako „právny predchodca“) a žalobca ako postupník, uzavreli
zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bo odplatný prevod pohľadávok uvedených v prílohe
tejto zmluvy, vrátane pohľadávky proti žalovanému vedenej pod referenčným číslom 9001261675.
Žalovaný ako záujemca uzavrel s právnym predchodcom žalobcu ako poskytovateľom v zmysle § 43
zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo

poskytovanie elektronickej komunikačnej služby žalovanému. Žalovaný sa zaviazal riadne odoberať
službu elektronickej komunikácie a platiť za ne riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom cenníku
podľa zvoleného programu služieb. Poskytovateľ vyúčtoval cenu služieb žalovanému formou faktúr,
ktoré žalovaný nezaplatil. Nezaplatením faktúr sa dostal do omeškania, a preto si žalobca
uplatnil aj zákonný úrok z omeškania.

2. Podľa § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak nie je

ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované.

3. Žalovanému bola žaloba s výzvou na vyjadrenie k žalobe a poučením o procesných právach s
poukazom na citované ustanovenie § 116 ods. 2 CSP doručená zverejnením oznámenia o podanej

žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu dňa 18.10.2019. Žalovaný sa k žalobe
nevyjadril, skutkové tvrdenia žalobcu žalovaný nijako nerozporoval.4.Podľa§151ods.1,2CSPskutkovétvrdeniastrany,ktoréprotistranavýslovnenepoprela,sa považujú
za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie
vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

5. Podľa § 297 CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, ide iba o otázku
jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur

6. V prejednávanej veci súd podľa § 297 CSP vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania dňa
28.01.2020.Podľa§219CSPmiestoačasverejnéhovyhláseniarozsudkuoznámilsúdnasvojejúradnej
tabuli a webovej stránke súdu dňa 17.01.2020. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi tvoriacimi
obsah spisu, keď zistil tento skutkový a právny stav.

7. Z faktúry č. 7102386508 splatnou dňa 03.04.2011 na sumu 26,69 € vyplýva, že právny predchodca
žalobcu vyúčtoval žalovanému cenu za poskytnuté služby.

8. Z faktúry č. 7101313640 splatnou dňa 03.03.2011 na sumu 37,01 € vyplýva, že právny predchodca
žalobcu vyúčtoval žalovanému cenu za poskytnuté služby.

9. Z faktúry č. 7110545572 splatnou dňa 03.11.2011 na sumu 248,95 € vyplýva, že právny
predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému zmluvnú pokutu bez uvedenia povinnosti za porušenie
ktorej pokutu uplatňuje.

10. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

11. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

12. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez
zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi.

13. Podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca,
nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

14. Podľa § 43 ods. 1 a 2 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, v znení neskorších

predpisov, účinného ku dňu uzavretia zmluvy o pripojení (ďalej len zákon č. 610/2003 Z. z.), zmluvou
o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k
inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podstatnými časťami zmluvy
o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v

zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas.
Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

15. Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z. z. podnik má právo na zaplatenie ceny
za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch

mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

16. Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z. z. účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú
verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe
predloženia dokladu o vyúčtovaní.

17. Podľa § 52 ods. 1 a 2 prvá veta Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkomje spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.

18. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

19. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

20. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

21. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí

výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

23. Vzhľadom na to, že v danom spore žalobca uplatňuje pohľadávku, ktorá mala byť na neho
postúpená z pôvodného veriteľa, spoločnosti Slovak Telekom, a.s., súd predtým než pristúpil k
samotnému posúdeniu oprávnenosti jeho nároku, skúmal či žalobcovi svedčí aktívna legitimácia na

podanie žaloby.

24. Jedným zo základných predpokladov úspešnosti žaloby ako takej je, že strany majú vecnú
legitimáciu. Všeobecne možno uviesť, že vecnou legitimáciou treba rozumieť stav vyplývajúci z
hmotného práva, kedy jedna strana civilného súdneho konania (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho

oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný) a strana na opačnej procesnej
strane(žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný). Až samotné
konanie ukáže, či procesnoprávna dvojica (žalobca a žalovaný) je totožná s dvojicou hmotnoprávnou, t.
j. či žalobca a žalovaný sú v konaní vecne legitimovaní, a teda či sú účastníkmi hmotnoprávneho vzťahu
o ktorom súd v konaní rozhoduje.

25. Na to, aby sa niekto stal stranou sporu, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu,
o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola
proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore
úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou

uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jedna strana subjektom
práva a strana na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v
občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie
nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť
účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie

je. O nedostatok aktívnej vecnej legitimácie ide vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je
nositeľomhmotno-právnehooprávnenia(sámžalobca),niejenositeľomhmotno-právnehooprávnenia,o
ktorévkonaníide.Inýmislovamipovedané,aktívnouvecnoulegitimáciousarozumietakéhmotnoprávne
postavenie,zktoréhovyplývasubjektu-žalobcovinímuplatňovanéprávo(nárok),respektívemuvyplýva
procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Nesprávne určenie okruhu strán v sporovom

konaní nemôže súd odstrániť ex offo a nemôže o tomto nedostatku žalobcu poučiť. Neposkytnutím
poučenia v tomto prípade nedochádza k odňatiu možnosti pred súdom konať, lebo súd je povinný
poskytnúť strane iba poučenie o jeho procesných právach. Poučenie o vecnej legitimácii by bolo
poučením o tom, kto má byť podľa hmotného práva stranou sporu. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či
užaktívnej(existenciatvrdenéhoprávanastranežalobcu),alebopasívnej(existenciatvrdenejpovinnosti

na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma
vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán nenamieta.26. Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru,
že žaloba žalobcu nie je dôvodná.

27. Žalobca odvodzuje svoju aktívnu vecnú legitimáciu v spore od zmluvy o postúpení zo dňa
24.06.2013, ktorú mal uzavrieť so spoločnosťou Slovak Telekom, a. s ako postupcom.

28. Žalobca však v žalobe opomenul pripojiť predmetnú zmluvu o postúpení pohľadávok, oznámenie
o postúpení pohľadávky žalovanému a doručenie predmetného oznámenia žalovanému. Oznámenie

o postúpení pohľadávky totiž predstavuje jednostranný adresovaný právny úkon postupcu, ktorého
hmotnoprávne účinky nastávajú doručením dlžníkovi, resp. okamihom, keď dlžníkovi notifikačný prejav
vôle postupcu dôjde. Zásadným právny účinkom oznámenia cesie dlžníkovi, je to, že dlžník sa
už nemôže zbaviť svojho dlhu plnením postupcovi. Keďže žalobca nepredložil súdu ani zmluvu o
postúpení a ani oznámenie postúpenia pohľadávky zo strany postupcu, vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti nepreukázal aktívnu vecnú legitimáciu postupníka na vymáhanie pohľadávky v súdnom

konaní. Bolo teda povinnosťou žalobcu preukázať, že je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého
je vyvodzovaný žalobou uplatnený nárok, a to doložením písomného vyhotovenia zmluvy o postúpení
pohľadávky a reálneho doručenia, resp. preukázania, že žalovaný disponuje oznámením o postúpení
pohľadávok. Súd dáva na vedomie aj tú skutočnosť, že samotné doručenie žaloby do vlastných rúk
žalovanému v procese súdneho konania nenapĺňa atribúty oznámenia postúpenia pohľadávky dlžníkovi

podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalobca v súdnom konaní nemá postavenie „postupcu“
podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ale postavenie „postupníka“ z postúpenej pohľadávky.

29. Dôkazné bremeno ohľadom postúpenia pohľadávky mohol teda žalobca uniesť buď preukázaním
doručenia oznámenia postupcu o postúpení pohľadávky žalovanému, alebo predložením tvrdenej

zmluvy o postúpení pohľadávky. Súd v naznačenom smere poukazuje aj na ustálenú súdnu prax,
napr. rozhodnutia Krajského súdu Banská Bystrica, sp. zn. 13Co/3/2016 zo dňa 23.05.2017,Krajského
súdu Trenčín, sp. zn. 19Co/47/2016 zo dňa 25.08.2016, Krajského súdu Banská Bystrica, sp. zn.
16Co/825/2015 zo dňa 23.06.2016, kde sa súdy zaoberali doložením, resp. nedoložením zmluvy o
postúpení pohľadávky a preukázaním doručenia oznámenia o postúpení

pohľadávky dlžníkovi - žalovanému.

30. Na záver, v prípade možnosti použitia záverov rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Obo/210/01
uverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R
119/2003, je potrebné zdôrazniť, že z citovaného rozhodnutia okrem iného vyplýva, že žalobca súdu

predložil zmluvu o postúpení pohľadávok, a teda súd mal možnosť posúdiť, či v tom konaní má alebo
nemá žalobca aktívnu legitimáciu. V prejednávanom prípade ale žalobca zmluvu
o postúpení pohľadávok nedoložil a preto sú tieto závery pre daný spor nepoužiteľné.

31. Občianske súdne konanie je ovládané zásadou, v dôsledku ktorej povinnosť tvrdiť skutočnosti a

navrhovať na ich preukázanie dôkazy, je vecou účastníkov, každý z nich preukazuje tie skutočnosti, z
ktorých vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky. Neunesenie dôkazného bremena postihuje účastníka
nepriaznivým následkom v podobe neúspechu v konaní. Žalobca neuniesol svoje bremeno
tvrdenia, že medzi jeho právnym predchodcom a žalovaným bola uzatvorená zmluva a dodatok
k tejto zmluvy, na základe ktorej by žalovanému vznikla povinnosť platiť za služby. Žalobca takúto zmluvu

ani dodatok k zmluve nepredložil a ani neuviedol dátum, kedy mala byť uzavretá. Nepredložil ju ani
napriek výzve súdu, ktorú dňa 24.11.2014 prevzal jeho právny zástupca, neurobil tak ani do vyhlásenia
rozsudku v tejto veci. Jednostranne vystavené faktúry bez opory vo vzniku záväzku, nemohol uznať
ako dôkaz nasvedčujúci tomu, že medzi žalobcom, prípadne jeho právnym predchodcom a žalovaným
vznikol dvojstranný záväzkový vzťah, z ktorého by bolo možné vyvodiť povinnosť žalovaného platiť

za poskytnuté služby. Ani výpis z telefónneho účtu bez preukázania toho, kto bol vlastníkom tejto
stanice, nemožno považovať za dôkaz postačujúci k tomu, aby bol tento zaviazaný k povinnosti zaplatiť
uplatňovanúsumu.Okremtohožalobcaaninepreukázalskutočnosť,žebypohľadávkavočižalovanému
bola riadne postúpená právnym predchodcom žalobcu na žalobcu.

32. Na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení a zistených skutočností, súd žalobu žalobcu
pre nedostatok aktívnej legitimácie zamietol. Nakoľko absencia aktívnej legitimácie na strane žalobcu
sama o sebe zakladá dôvod na zamietnutie žaloby.33. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

35.O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP. V
prejednávanej veci bol plne úspešný žalovaný a vzniklo mu tak právo na náhradu trov konania. Žalovaný
si náhradu trov konania proti žalobcovi neuplatnil a ani zo súdneho spisu mu vznik trov nevyplýva, preto

súd (viď. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. októbra 2016, sp. zn. 6 Cdo 544/2015) žalovanému
náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného
poriadku).