Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 12, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/185/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5912202858
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:5912202858.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr.

Anny Slovinskej a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcov 1/ Z.. Q. Š.a, nar. X.X.XXXX, trvale bytom S.,
F.. K. XXXX/XX, doručovacia adresa v C., E. X, 2/ O. Š.ej, nar. XX.X.XXXX, bytom S., F.. K. XXXX/
XX, 3/ Z.. K. Š.ej, nar. XX.X.XXXX, bytom S., F.. K. XXXX/XX, proti žalovaným 1/ Slovenskej republike,
za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné námestie 13, IČO:
00166073 a 2/ A.. Z.. B. M.ému, bytom C. XXX, o určenie neplatnosti dražby, nesprávnosti úradného
postupu a ďalšie nároky, o odvolaní žalobcov proti rozsudku 16C/49/2012-658 zo 6.3.2019 Okresného
súdu Spišská Nová Ves

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v znení opravného uznesenia.

Žalobcovia nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalovaným sa ich náhrada nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom 16C/49/2012-658 zo 6.3.2019 rozhodol nasledovne:

I. Súd žalobu o určenie neplatnosti dražby, ktorú pod sp. zn. Ex 816/2001MH realizoval dňa 18.1.2012
súdny exekútor A.. Z.. B. M. na podklade listiny 12Cb/1602/95-183 vydanej dňa 29.11.2000 a listiny Ex
816/2001-248MH vydanej 12.10.2010 zamieta.

II. Súd žalobu o určenie, že súdny exekútor A.. Z.. B. M. sa zrealizovaním procesného úkonu dňa
18.1.2012 dopustil nesprávneho úradného postupu pri výkone verejnej moci Slovenskej republiky
zamieta.

III. Súd žalobu o určenie, že Slovenská republika sa postupom Okresného súdu Poprad pod sp. zn.
Er/3187/01 v čase od 18.1.2012 dopustila nesprávneho úradného postupu pri výkone verejnej moci

a tým napomohla pri budovaní rozsiahleho protiprávneho stavu, ktorý bol dňa 18.1.2012 ustanovený
nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora zamieta.

IV. Súd žalobu o určenie, že súdny exekútor A.. Z.. B. M. nesprávnym úradným postupom zo dňa
18.1.2012 ustanovil protiprávny stav a spôsobil ním porušenie práv, právom chránených záujmov a
ústavných práv žalobcov v značnom rozsahu zamieta.

V. Súd žalobu o určenie, že Slovenská republika nesprávnym úradným postupom Okresného súdu
Popradpodsp.zn.Er/3187/01,ktorýbolrealizovanývpríčinnejnadväznostinanesprávnyúradnýpostup
súdneho exekútora A.. Z.. B. M. zo dňa 18.1.2012 ustanovila protiprávny stav a spôsobila ním porušenie
práv, právom chránených záujmov a ústavných práv žalobcov v značnom rozsahu zamieta.VI. Návrh žalobcov doručený tunajšiemu súdu dňa 18.6.2018 na prerušenie konania 16C/49/2012 do
momentu právoplatného rozhodnutia vo veci návrhu na zastavenie exekúcie Ex/816/2001, ktorý bol

doručený Okresnému súdu Poprad začiatkom októbra 2017 zamieta.

VII. Návrh žalobcov doručený tunajšiemu súdu dňa 5.3.2019 na prerušenie konania 16C/49/2012 do
momentu právoplatného rozhodnutia vo veci trestného oznámenia podaného v marci 2019 na Krajskom
riaditeľstve Policajného zboru Bratislava, Špitálska 14 na sudcov Krajského súdu v Prešove zamieta.

VIII. Žalovaní 1, 2 majú nárok na plnú náhradu trov konania proti žalobcom 1, 2, 3. O výške trov bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2. Vychádzal zo žaloby, ktorou sa žalobcovia proti žalovaným domáhali určenia neplatnosti dražby

zrealizovanej 18.1.2012 žalovaným v 2.rade ako súdnym exekútorom pod sp.zn. Ex816/2001, ako aj
určenia nesprávnosti úradného postupu tohto exekútora a nasledovne aj určenia neplatnosti a právnej
neúčinnosti procesných úkonov Okresného súdu Poprad, konajúceho v pozícii exekučného súdu a tiež
určenia, že procesným postupom exekútora a okresného súdu došlo k porušeniu ich práv, právom
chránených záujmov a ústavných práv s poukazom na to, že žalovaný v 2. rade ako súdny exekútor

vykonal dňa 18.1.2012 dražbu, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti im patriace, zapísané na LV č.
XX v kat. území K. S., z čoho v konečnom dôsledku vyplynulo hrubé porušenie základných princípov
právneho poriadku Slovenskej republiky a tiež hrubé porušenie ich vlastníckych a ústavných práv a ku
vzniku konkrétnych škôd. Poukázal na to, že žalobcovia sa podaním z 27.4.2012 domáhali aj vydania
predbežného opatrenia, avšak ich návrh uzneseniami zo dňa 1.8.2012 a 28.1.2013 bol zamietnutý

a Krajský súd v Košiciach uznesením 3Co/118/2013-212 zo dňa 24.4.2013 rozhodnutie súdu prvej
inštancie potvrdil. Vzal do úvahy obranu žalovaného v 2. rade, ktorý namietal, že vykonaním exekúcie v
predmetnej veci ho poveril dňa 14.1.2002 Okresný súd v Poprade a so žalobcami konal ako s právnymi
nástupcami pôvodného povinného, ktorý zomrel, pričom po zamietnutí všetkých námietok, odvolaní a
sťažností pristúpil k predaju nehnuteľností a dňa 18.1.2012 vykonal dražbu a rozhodnutie o schválení

príklepu mu bolo doručené 30.1.2012. Podrobne ďalej reprodukoval obsah vyjadrení žalovanej v 1.
rade, ktorá taktiež žalobu navrhla zamietnuť s poukazom na to, že žalobcovia žiadnym spôsobom
nepreukázali nezákonnosť a nedôvodnosť vedenia exekučného konania sp.zn. Ex 816/2001 a navyše
sa domáhajú určenia právnych skutočností petitmi, ktoré nemajú oporu v hmotnom práve a nepreukázali
ani tvrdený nesprávny úradný postup orgánov verejnej moci. Popísal obsah vykonaných dôkazov a

uviedol, že Okresný súd Poprad dňa 22.10.2001 vydal poverenie na vykonanie exekúcie na podklade
exekučného titulu - právoplatného rozhodnutia 12Cb/1602/95 zo dňa 29.11.2000 a vykonaním exekúcie
proti povinnému L. Š. poveril exekútora JUDr. B. M.. Po úmrtí pôvodného povinného v konaní pokračoval
s jeho právnymi nástupcami na základe právoplatného osvedčenia o dedičstve sp.zn. 3D/1046/01,
Dnot 61/02 vydaného notárom JUDr. Igorom Čabrom a po vykonaní úkonov predpísaných Exekučným

poriadkom dňa 18.1.2012 vykonal dražbu nehnuteľností, zapísaných na LV Č.. XX N. E.. Ú. K. S. a
na jeho návrh Okresný súd Poprad pod sp.zn. Er 3187/2001-848 zo dňa 30.3.2012 schválil príklep
udelený vydražiteľom P.. A. N. B. P.. N. N.. Z listu vlastníctva č. XX pre katastrálne územie K. S. mu
vyplynulo, že pôvodne ako vlastníci nehnuteľností uvedených na tomto liste vlastníctva boli vedení
žalobcovia v 1. až 3. rade a K. Š. a podľa výpisu z listu vlastníctva zo dňa 9.1.2013 sú v časti B

ako vlastníci vedení P.. A. N. B. P.. N. N. a to na základe uznesenia Okresného súdu Poprad sp.zn.
Er 3187/2000-848. Z rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves 10C/1/2011-300 zo dňa 24.4.2012
mal preukázané, že žaloba totožných žalobcov o určenie, že listina Ex 816/2001-248 MH zo dňa
12.10.2012 je vydaná predčasne, bola zamietnutá a rozsudok súdu prvej inštancie bol rozhodnutím
Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 1Co/182/2012-396 zo dňa 24.4.2013 potvrdený. Charakterizoval

znaky pojmu vecnej legitimácie sporu a vychádzajúc z § 2 ods. 1 a § 3 Exekučného poriadku sa prioritne
zaoberal námietkou pasívnej legitimácie A.. Z.. B. M. ako súkromnej fyzickej osoby v spore a dospel k
záveru, že u tohto subjektu existuje nedostatok jeho pasívnej vecnej legitimácie. Pri realizácii úkonov
v exekučnom konaní je totiž súdny exekútor predstaviteľom verejnej moci, ktorý vykonáva činnosť v
rámci autonómie mu zverenej štátom a nie je súkromnou fyzickou osobou. Citoval ďalej § 80 písm.

c/ O.s.p. platného v čase podania žaloby a uviedol, že dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok a z neho citoval § 470 ods. 2 a § 137. Zaoberal sa podmienkami
prípustnostiurčovacejžalobypodľaprocesnéhopredpisuakonštatoval,žežalobanaurčenieneplatnosti
exekučnej dražby tak, ako bola podaná žalobcami podľa § 137 písm. d/ CSP nemá oporu v zákonea možnosť jej podania nevyplýva zo žiadneho osobitného predpisu. Takto formulovaná žaloba nemá
preventívny charakter, neslúži potrebám praktického života a vedie iba k zbytočnému rozmnožovaniu
sporov. Rovnako druhý až štvrtý výrok žalobného návrhu podľa neho nemajú oporu v zákone, možnosť

ich podania tiež nevyplýva zo žiadneho osobitného predpisu a na takomto určení neexistuje naliehavý
právny záujem. Žalovaný v 2. rade vystupujúci ako exekútor v exekučnom konaní vykonával úlohy
štátneho orgánu a v konaní bol viazaný rozhodnutiami súdu. Konštatoval, že postup súdneho exekútora i
exekučného súdu nemôže byť predmetom preskúmavania tohto ani akéhokoľvek iného konania, pretože
posúdenie takejto otázky by v konečnom dôsledku nemohlo mať vplyv na posúdenie správnosti postupu

súdneho exekútora a Okresného súdu Poprad pri realizácii dražby nehnuteľností v exekučnom konaní.
Nápravu domnelého nezákonného alebo nedôvodného vedenia exekúcie je podľa jeho názoru možné
dosiahnuťlenvrámcipredmetnéhoexekučnéhokonania,napr.námietkamiprotiexekúcii,resp.návrhom
na zastavenie exekúcie, čo žalobcovia aj opakovane využívali a o týchto rozhodoval výlučne príslušný
exekučný súd. Vzhľadom na to žalobu v časti požadovaných určovacích výrokov zamietol. Upozornil,
že tým nie je dotknuté právo žalobcov domáhať sa náhrady škody z dôvodu nezákonného rozhodnutia

alebo nesprávneho úradného postupu podľa zákona č. 514/2003 Z.z.. Citoval § 162 ods. 3 a § 164 CSP
a uviedol, že žalobcovia žiadali o prerušenie konania a to do momentu právoplatného rozhodnutia vo
veci návrhu na zastavenie exekúcie Ex 816/2001, resp. do momentu právoplatného rozhodnutia vo veci
trestného oznámenia podaného voči sudcom Krajského súdu v Prešove. Mal za to, že rozhodnutie o
návrhu na zastavenie exekučného konania ani vybavenie trestného oznámenia na sudcov Krajského

súdu v Prešove nemôže ovplyvniť výsledky tohto konania a spôsobili by jeho predĺženie a preto návrhy
na prerušenie konania zamietol. Odôvodnil tiež, prečo nevyhovel návrhu žalobcov na vypočutie notára
JUDr. Igora Čabru a o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1,2 CSP.

3. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním v celom rozsahu žalobca v 1. rade a označil ho za

predčasne vydaný. Upozornil, že okresný súd mu dňa 11.12.2018 nepriznal oslobodenie od súdneho
poplatku, a teda existovala jeho povinnosť tento poplatok zaplatiť, a teda súd nemal pokračovať v konaní
o merite veci. Poukázal na návrh na zastavenie exekúcie Ex 816/2001 z októbra 2017 a na trestné
oznámenie smerujúce voči trom konkrétnym sudcom Krajského súdu v Prešove a tieto skutočnosti
sú podľa neho natoľko závažné, že opodstatňovali prerušenie konania. Bol toho názoru, že konajúca

sudkyňa vo veci postupovala značne neštandardne a nekoordinovane a postup súdu sa mu javil ako
nelogickýaprocesneúčelový.Nebolomuzrejmé,prečosúdpokladajúcžalobuzanedôvodnúonejkonal
takmer 7 rokov. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a prvoinštančný súd zaviazať zosúladiť procesný
stav v konaní s právnym poriadkom Slovenskej republiky a s bežným postupom v súdnom konaní. Celý
spis podľa neho obsahuje písomné materiály, ktoré môžu byť poskytnuté orgánom činným v trestnom

konaní a môžu poslúžiť ako dôkazový materiál o vzniknutej škode.

4. Rozsudok napadla včas podaným odvolaním aj žalobkyňa v 2. rade, navrhla ho zrušiť a spisy
poskytnúť orgánom činným v trestnom konaní. Citovala vybrané časti odôvodnenia napadnutého
rozsudku, aj keď uznala, že súdu nebol poskytnutý úplný právny výklad, ktorý by pravdepodobne

prišiel na rad na pojednávaní, ktoré však navrhli odročiť s tým, aby súd vyčkal na výsledok trestného
oznámeniapodanéhonatrochsudcovKrajskéhosúduvPrešove. Vytklasúdu,žeajkeďžalobupokladal
za nedôvodnú, konal vo veci takmer 7 rokov. Trvala na tom, že postup súdneho exekútora A.. Z..
B. M. nemôže požívať právnu ochranu verejného činiteľa, keďže tento konal v exekúcii na základe
vlastného osobného rozhodnutia. Nie je známe, aby súdny exekútor v priebehu dlhodobo realizovaných

procesných úkonov pod značkou Ex 816/2001 kontaktoval orgány činné v trestnom konaní. Žalovaný v
2. rade preto nie je krytý statusom verejného činiteľa, keďže sa dopustil nezákonného postupu a spôsobil
škoduextrémnevysokéhorozsahu.Pritomnatietoskutočnostivopredžalovanýv2.radebolupozornený
a i tak prispel k nelegálnej zmene vlastníctva nehnuteľnosti.

5. Rozsudok napadla včas podaným odvolaním i žalobkyňa v 3. rade, navrhla ho zrušiť a spis poskytnúť
inštitúcii oprávnenej vec riešiť, t.zn. orgánom činným v trestnom konaní. Použila pritom argumentáciu
úplne zhodnú s odvolacími námietkami žalobkyne v 2.rade.

6. Opravným uznesením 16C/49/2012-704 zo 14.5.2019 súd prvej inštancie opravil odôvodnenie svojho

rozsudku zo dňa 6.3.2019 a to v konkretizovaných častiach, kde sa dopustil zrejmej nesprávnosti v
zmysle § 224 CSP. V prevyšujúcej časti návrhy žalobcov na opravu odôvodnenia rozsudku zamietol.

7. Žalovaní sa k odvolaniam žalobcov osobitne nevyjadrili.8. Krajský súd v Košiciach na základe podaných odvolaní vec podľa ust. § 385 ods. 1 CSP prejednal
bez nariadenia odvolacieho pojednávania a preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v znení opravného

uznesenia v medziach odvolaní, t.j. v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 CSP (vymedzenom
odvolacími dôvodmi a námietkami žalobcov uvedenými v odvolaniach) a § 379 CSP spolu s konaním,
ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolania nie sú dôvodné, preto rozsudok v znení
opravného uznesenia potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP, lebo z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov
je vecne správny.

9. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach, pričom miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené minimálne 5 dní na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach (§
219 ods. 1, 3 CSP).

10. Žalobcovia podľa obsahu ich odvolaní, sčasti v argumentácii zhodných, podali odvolania z dôvodov

podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, pretože súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

11. Odvolací dôvod podľa ust.§ 365 ods1 písm f) CSP je daný v prípade nesprávneho postupu súdu

prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do
úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne nevyšli
počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré
boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v
prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov

účastníkov alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové
zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust.§
191 ods 1,2 CSP alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobomvyplývajúcimzust.§192,193a205CSP,pričomsajednáotakéskutkovézistenia,nazáklade
ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

12. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn.
vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho
predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový

stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis,
než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný
skutkový stav inak nesprávne aplikoval.

13. Ani jeden z uplatnených odvolacích dôvodov nebol naplnený. Súd prvej inštancie vykonal vo

veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, pričom vykonané dôkazy
hodnotil podľa ust. § 191 ods 1,2 CSP, t.j. každý dôkaz hodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomných súvislostiach, pričom prihliadol starostlivo na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, v
hodnotení jednotlivých dôkazov nebol zistený žiaden logický rozpor. Odvolací súd po preskúmaní
napadnutého rozsudku z hľadiska skutkových záverov nezistil, že by skutkové zistenia súdu prvej

inštancie nezodpovedali vykonaným dôkazom, alebo že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z
vykonaných dôkazov nevyplynuli alebo v konaní nevyšli najavo. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods.
1 písm. f/ CSP preto nebol naplnený. Súd prvej inštancie v danom prípade skutkové zistenia podradil
pod správne hmotnoprávne predpisy a vyvodil z nich správne právne závery o právach a povinnostiach
účastníkov konania, preto nebol naplnený ani odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP.

14. Podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku ,v ktorých sa súd prvej
inštancie dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými skutkovými okolnosťami potrebnými pre
rozhodnutie o uplatnenom nároku, vrátane všetkých tvrdení a námietok strán konania.

15. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.16. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie a s
odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje a dopĺňa nasledovné:

17. Žalobcovia v 1. až 3. rade svojou žalobou primárne žiadali určiť neplatnosť dražby, ktorú pod
sp.zn. Ex 816/2001 MH realizoval dňa 18.1.2012 súdny exekútor JUDr. Z.. B. M. na podklade listiny
12Cb/1602/95 vydanej dňa 29.11.2000 a listiny Ex 816/2001-248 MH vydanej dňa 12.10.2010. Od tejto
pre nich podstatnej požiadavky odvíjali ďalej v rôznych obmenách návrhy na určenie, že žalovaní v 1.

a 2. rade sa dopustili nesprávneho úradného postupu a zasiahli tak do ich práv a právom chránených
záujmov (návrhy petitov pod č. I. až V.).

18. Súd prvej inštancie preto správne zameral svoju pozornosť na skúmanie skutočnosti, či požiadavka
žalobcov na určenie neplatnosti exekučnej dražby má oporu v platnej právnej úprave a či aj ďalšie
navrhované výroky (II. až V.) možno vyvodiť od konkrétneho zákona.

19. Nie je sporné, že žalovaný v 2. rade v pozícii súdneho exekútora v exekučnej veci vedenej pod
sp.zn. Er 3187/2001, Ex 816/2001 vykonával exekúciu za účelom vymoženia pôvodne sumy 559.070
Sk s príslušenstvom a to na základe exekučného titulu - rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach sp.zn.
12Cb/1602/95; keď príslušné poverenie vydal Okresný súd Poprad ako exekučný súd dňa 22.10.2001.

Nie je sporné ani to, že žalovaný v 2. rade v rámci exekúcie dňa 18.1.2012 vykonal dražbu nehnuteľností
zapísaných na LV č. XX v kat. území K. S. a na tejto dražbe príklep za najvyššie podanie udelil P.. A. N.
B. P.. N. N.. Okresný súd Poprad v konaní Er 3187/2001 uznesením zo dňa 30.3.2012 schválil príklep
udelený žalovaným v 2. rade vydražiteľom na dražbe konanej dňa 18.1.2012.

20. Podľa zaužívanej súdnej praxe (viď. napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR 2 M Cdo/22/2009 z
31.1.2011) vydražiteľ, ktorý zaplatil najvyššie podanie a ktorému bol súdnym exekútorom udelený a
aj exekučným súdom schválený príklep sa stal vlastníkom vydraženej nehnuteľnosti ku dňu udelenia
príklepu bez ohľadu na pravdivosť vlastníctva povinného z exekúcie, ktorý bol k okamihu udelenia
príklepu vedený v katastri nehnuteľností ako vlastník. Skutočný vlastník exekvovanej nehnuteľnosti,

ktorý sa voči povinnému z exekúcie nedomáhal ochrany svojho vlastníckeho práva pred jej predajom
môže sa od oprávneného v exekúcii domáhať vydania výťažku z predaja tejto veci ako náhrady za
odňatie jeho práva k vydraženej veci. Táto osoba sa však nemôže domôcť vydania exekvovanej veci
od vydražiteľa, ktorý sa stal jej vlastníkom zákonným spôsobom, navyše odobreným rozhodnutím
súdu, ktorý sa spomedzi spôsobov nadobudnutia vlastníckeho práva upravených v § 132 ods. 1

Obč.zákonníka považuje za originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Príklep v dražbe v
rámci exekučného konania totiž bol už judikatúrou označený za spôsob originárneho nadobudnutia
vlastníckeho práva (dobromyseľným) vydražiteľom (viď. tiež uznesenie Najvyššieho súdu SR 2 MCdo
20/2011 z 18.12.2012). Berúc do úvahy účel exekučného konania, v ktorom výkon verejnej moci
verejným činiteľom - súdnym exekútorom (§ 5 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku) smeruje k zabezpečeniu

núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí (§ 2 ods. 1 Exekučného poriadku) sa účinkami dražby v
exekučnom konaní zaoberal už aj Ústavný súd SR, ktorý v Náleze II. ÚS 289/2008 z 5.11.2008 odobril
okrem iného záver všeobecného súdu, ktorý neexistenciu vlastníckeho práva povinného k predmetu
dražby v čase udelenia príklepu nepovažoval za prekážku nadobudnutia vlastníckeho práva v prospech
vydražiteľa, ktorý v súlade so zákonom vyplatil najvyššie podanie a bol mu súdom schválený príklep

udelený súdnym exekútorom a to z dôvodu, že ide o nadobudnutie vlastníckeho práva rozhodnutím
štátneho orgánu, t.j. ide o „privilegovaný“ spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva, ktorý je osobitne
chránený pred nárokom pôvodného skutočného vlastníka vydraženej veci. Ústavný súd SR v tomto
svojomnálezereflektovalajrozhodovaciupraxNajvyššiehosúduČRprejavenúvrozsudkusp.zn.22Cdo
1229/2003 z 27.1.2004, v uznesení 20 Cdo 3093/2005 z 28.6.2006 a uznesení sp.zn. 20 Cdo 5177/2007

z 15.8.2008, v ktorých rozhodnutiach predaj v súdnej dražbe bol považovaný za verejnoprávny úkon. Z
vyššie uvedených rozhodnutí vyplýva, že správnosť postupu v exekučnom konaní môže byť skúmaná
len v tomto konaní a nie cestou určovacej žaloby v samostatnom sporovom konaní, keďže exekúcia
spojená s dražbou a schválením príklepu je „nevratná“ a dobromyseľný nadobúdateľ veci v exekúcii je
chránený.

21. V prejednávanej veci tak súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že žalobcovia nepreukázali
žiadne skutočnosti opodstatňujúce vyhoveniu ich žalobe v časti žiadaných určovacích výrokov a to aj
pri absencii na to sa vzťahujúcej zákonnej úpravy. Žalobcovia ani v rámci odvolacích námietok netvrdilia nepreukázali, aby počas spochybňovaného exekučného konania bola narušená požiadavka garancie
materiálnej ochrany zákonnosti tak, že im bola odopretá spravodlivá ochrana ich oprávnených práv a
záujmov až v takom rozsahu, aby na ňu mohol reagovať odvolací súd v tomto sporovom konaní. Žiada sa

dodať, že ani odvolacia námietka žalobcu v 1. rade upozorňujúceho na nezaplatenie súdneho poplatku z
jeho strany nie je spôsobilá spochybniť vecnú správnosť skúmaného rozsudku. Nebolo ani zistené, aby
v danej veci konal vylúčený sudca, keď žalobcovia nepreukázali a ani netvrdili, aby konajúca sudkyňa
mala nejaký pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní (§ 49
CSP), ktorý by vyvolával odôvodnené pochybnosti o jej nezaujatosti a prezentované námietky žalobcu v

1. rade voči sudkyni sa evidentne týkajú len okolností, ktoré by mali spočívať v jej údajnom nesprávnom
procesnom postupe.

22. Prvoinštančný súd sa správne vysporiadal aj s návrhmi žalobcov na prerušenie konania, aj v
tejto časti je nutné poukázať na vyčerpávajúce odôvodnenie preskúmavaného rozsudku. Žalobcovia
nepreukázaliexistenciužiadnejokolnosti,prektorúbypripadalodoúvahyprerušeniekonania(vedeného

od 16.4.2012) a to či podľa § 162 alebo § 164 CSP. Pritom exekučné konanie vedené na Okresnom súde
Poprad pod sp.zn. Er 3187/2001 doposiaľ nebolo skončené a výsledok vybavenia trestného oznámenia
smerujúceho voči sudcom Krajského súdu v Prešove je pre prejednávanú vec v tomto štádiu konania
bez právneho významu.

23. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP spolu s § 255 ods. 1 a §
262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní žalobcovia úspech nemali a žalovaným v ňom trovy nevznikli.

24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).