Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 20, 2019

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 9T/15/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118010464
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Pollák

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2019:2118010464.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudcom Mgr. Michalom Pollákom v trestnej veci proti obžalovanej Lenke V.,

nar.: XX.XX.XXXX pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného
zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20.
júna 2019, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná:

E. V., nar. XX.XX.XXXX v Trnave
trvale bytom: K., Na hlinách XXXX/XX

u z n á v a s a z a v i n n ú, ž e

si v období od decembra XXXX vrátane až do 20.06.2019 v mieste trvalého bydliska v Trnave a ani na
iných miestach na území Slovenskej republiky, riadne neplnila vyživovaciu povinnosť na svojho syna
Miroslava B., nar. XX.XX.XXXX, ktorý bol zverený do starostlivosti otca F. B., bytom U.. U. XX, K. a
výška vyživovacej povinnosti jej bola určená rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 26.10.2016, č.k.
19P/7/2013-268, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.11.2016 tak, že je povinná prispievať na syna

F. sumou vo výške 80,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca, obžalovaná hoci
vedela o existencii svojej vyživovacej povinnosti, túto si pravidelne a v plnej výške neplnila, na výživnom
uhradila iba sumu 845,86 Eur, obžalovaná v tomto období poberala invalidný dôchodok a nevyužila
všetky možnosti a svoje schopnosti k zvýšeniu si svojho príjmu, hoci bola schopná pracovať, tak sa
nezamestnala a ani sa nezaevidovala ako uchádzač o zamestnanie, čím jej vznikol dlh na výživnom vo
výške 1.634,14 Eur,

t e d a

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnila zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin
spáchala závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

č í m s p á c h a l a

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom

na § 138 písm. b) Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e :

Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona, s použitím § 36 písm. j) Trestného zákona, § 38 ods. 3 Trestného
zákona na trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok.Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa obžalovanej výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odkladá a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona sa jej určuje skúšobná doba v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 50 ods. 2 Trestného zákona sa obžalovanej ukladá, aby v skúšobnej dobe zaplatila zameškané
výživné na syna Miroslava Brnu, nar. 05.02.2008 vo výške 1.634,14 Eur k rukám poškodeného Miroslava
Brnu, nar. 12.06.1974 v Bojniciach, trvale bytom Trnava.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava podal dňa 16.02.2018 na tunajšom súde obžalobu na obvinenú
E. V. pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1

Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom vo výroku tohto rozsudku.

Súd nariadil a vykonal hlavné pojednávanie.

- Dokazovanie vykonané na hlavnom pojednávaní -

Obžalovaná E. V. na hlavnom pojednávaní uviedla, že od roku 2002 je na invalidnom dôchodku,
má zníženú schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť o 70 %, nepracuje, pričom jej mesačný príjem
predstavuje len invalidný dôchodok vo výške 210 Eur. Na výživnom na deti sa dohodli na súdnom
pojednávaní v roku 2016, kedy jej výživné na syna bolo určené na 80 Eur mesačne a výživné otca

na dcéru na 130 Eur mesačne. S dohodou súhlasila, pretože ak by zaplatila bežné výživné 80 Eur a
splátku zročného výživného vo výške 40 Eur, stále by jej z výživného od otca zostalo 10 Eur a ona by z
invalidného dôchodku vyšla. Otec jej prestal výživné posielať, následne svoj dlh do roku 2015 vyrovnal,
pričom dcéra začala tráviť čas u otca a privyrába si brigádami. Syn F. s ňou nechcel byť v kontakte a veci,
ktoré mu kupovala, vyhadzovali. Skúšala aj pracovať, ale vzhľadom na pohybové problémy nemôže

vykonávať bežné práce a práca v sede, napr. pozícia informátora, sú protekčné miesta, na ktoré sa
nedostala. Na úrade práce evidovaná nie je, z dôvodu nutnosti výkonu verejno-prospešných prác. Počas
roka 2017 vykonávala upratovacie práce, kde mala príjem 150 Eur mesačne. V roku 2013 predala byt
za sumu 68.000,- Eur a kúpila si menší byt za 48.000,- Eur. Zo sumy 20.000,- Eur žila, v roku 2014
boli s dcérou na dovolenke na Kube za sumu 1.500,- Eur, presťahovala sa s priateľom do Rakúsku,

kde si platila mesačný nájom 240 Eur a bola tam necelý rok. Byt, ktorý zakúpila za sumu 48.000,- Eur
predala v roku 2014 za sumu 40.000,- Eur a z tých 40.000,- Eur kúpila auto zn. Audi za sumu 6.000,-
Eur. Peniaze minula v priebehu roku 2015. V roku 2018 bolo rozhodnuté a jej oddlžení, mala dlhy v
Telekome a Providente.

Svedok - poškodený F. B., bývalý manžel obžalovanej, na hlavnom pojednávaní uviedol, že v roku
2014 obžalovaná predala ich spoločný byt, pričom finančné prostriedky si ponechala. V súčasnosti je so
synom v hmotnej núdzi, pričom obžalovaná si neplní svoju vyživovaciu povinnosť. O syna obžalovaná
nejaví záujem, neposiela mu dary, ani iné plnenia.

Z rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 26.10.2016, sp. zn. 19P/7/2013 vyplýva, že obžalovaná bola
zaviazaná na plnenie si vyživovacej povinnosti k synovi F. B., nar. 05.02.2008 od 01.01.2016 sumou vo
výške 80,- Eur mesačne k rukám otca F. B..

Z rodného listu F. B., nar. XX.XX.XXXX vyplýva, že jeho otcom je svedok - poškodený F. B. a matkou

obžalovaná.

ZosprávyÚPSVaRTrnavazodňa19.12.2017vyplýva,žeobžalovanábolaakouchádzačozamestnanie
naposledy evidovaná v roku 2013.

Z poštových poukazov o plnení vyživovacej povinnosti obžalovanou vyplýva, že na výživnom na syna
v rozhodnom období uhradila dňa 12.12.2017 sumu 56 Eur (2 x 28 Eur), dňa 19.02.2018 sumu 28 Eur,
dňa 02.05.2018 sumu 5 Eur a dňa 10.01.2019 sumu 10 Eur.

Zo správy z Poštovej banky zo dňa 15.04.2019 vyplývajú príjmy a výdavky obžalovanej, vrátane ňou

prezentovaného príjmu z bytu vo výške 65.650 Eur.Zo správy zo Sociálnej poisťovne zo dňa 12.04.2019 vyplýva, že obžalovaná poberá invalidný dôchodok
vo výške 210,80 Eur.

Zo správy súdnej exekútorky P.. B. J. zo dňa 07.05.2019 vyplýva, že v exekučnom konaná vedenom v
prospech oprávneného F. B., nar. XX.XX.XXXX bola od obžalovanej vymožená suma 933,24 Eur, pričom
suma 746,86 Eur bola poukázaná oprávnenému a suma 186,38 Eur bola započítaná na trovy exekúcie.

Zo spisu Okresného súdu Trnava sp. zn. 28OdK/67/2018 vyplýva, že uznesením Okresného súdu
Trnava zo dňa 24.04.2018, sp. zn. 28OdK/67/2018 bol vyhlásený konkurz na majetok obžalovanej a
bolo rozhodnuté o jej oddlžení.

Z odpisu registra trestov obžalovanej vyplýva, že doposiaľ nebola odsúdená.

Z lustrácie v registri priestupkov obžalovanej vyplýva, že nebola postihnutá za priestupok.

- Výrok o vine -

Na základe dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní mal súd jednoznačne za preukázané, že

skutok,prektorýbolapodanáobžalobasastalažetentoskutokspáchalaobžalovanáLenkaV..Vkonaní
bolo preukázané, že vyživovacia povinnosť obžalovanej voči synovi F. B., naposledy určená rozsudkom
Okresného súdu Trnava zo dňa 26.10.2016, sp. zn. 19P/7/2013 vo výške 80 Eur mesačne, trvá. Obdobie
neplnenia si vyživovacej povinnosti obžalovanou súd v súčinnosti s obžalovanou a poškodeným ustálil
od 01.12.2016 do 20.06.2019, za ktoré obžalovanej vznikla vyživovacia povinnosť za 31 mesiacov,

teda celkovo vyživovacia povinnosť vo výške 2.480,- Eur. Z predmetnej sumy obžalovaná uhradila na
výživnom celkovo sumu vo výške 845,86 Eur (sumu 99 Eur priamo k rukám poškodeného a sumu 746,86
Eur prostredníctvom exekútorky) a teda jej dlh na výživnom ku dňu vyhlásenia rozsudku predstavoval
sumu 1.634,14 Eur.

Obžalovaná v konaní pred súdom uviedla, že hoci si je vedomá svojej povinnosti platiť výživné na
syna, túto si vo výške 80 Eur mesačne neplnila z dôvodu nepriaznivých majetkových pomerov, pričom
poukázala na skutočnosť, že výživné 80 Eur mesačne je neprimerane vysoké a nezodpovedá jej príjmu.

Súd skúmal, či súdom určená vyživovacia povinnosť obžalovanej k synovi zodpovedá jej osobným a

majetkovým pomerom ako aj odôvodneným potrebám jej syna, alebo ju je pre účely trestného konania
treba upraviť (znížiť). V tomto ohľade súd dospel k záveru, že výšku výživného obžalovanej na syna
pre účely trestného konania nie je možné znížiť oproti civilnému konaniu, v ktorom bola určená, nakoľko
obžalovaná bola schopná výživné v tejto výške plniť a jeho syn má právo podieľať sa na jej životnej
úrovni.

Obžalovaná od roku 2013 nepracuje, poberá invalidný dôchodok vo výške 210 Eur mesačne, pričom
privyrába si len príležitostnými brigádami. Súd akceptuje, že s poukazom na problémy s pohybovým
aparátom má obžalovaná sťaženú možnosť zamestnať sa, avšak vzhľadom na jej doterajší život je
možné konštatovať, že v priebehu 6 rokov nevyvinula takmer žiadnu preukázateľnú snahu zamestnať sa

a pracovala len v prípade, keď to už bolo nevyhnutné z dôvodu uspokojovania jej potrieb po vyčerpaní
úspor a nesplácaní svojich finančných záväzkov. V konaní bolo preukázané, že obžalovaná disponovala
vysokým obnosom finančných prostriedkov primárne z predaja bytu, pričom miesto prispôsobenia svojej
životnej úrovne svojim majetkovým pomerom a najmä ňou prezentovaných príjmových možností, žila
nadštandardným spôsobom života, čo dokumentuje dovolenka s dcérou na Kube, bývanie v podnájme

v Rakúsku bez pravidelného príjmu a ďalšie výdavky zrejmé z bankového výpisu obžalovanej. Ak
by obžalovaná prispôsobila svoju životnú úroveň svojim majetkovým pomerom a mala na zreteli
svoje povinnosti rodiča, medzi ktoré patrí aj plnenie si vyživovacej povinnosti, neminula by vyššie
prezentovaným spôsobom svoje úspory, nezadlžila by sa u viacerých veriteľom, dôsledkom čoho prišlo k
jej osobnému bankrotu. Súd je presvedčený, že obžalovaná aj napriek svojmu zdravotnému hendikepu

je schopná dosahovať taký príjem, aby bola schopná výživné na syna vo výške 80 Eur mesačne plniť.
Rovnako sa nemožno stotožniť s vyjadrením obžalovanej, že dôvod neplnenie vyživovacej povinnosti
jej osobou je daný tým, že poškodený si neplnil vyživovaciu povinnosť na dcéru vo výške 130 Eur
mesačne, z ktorej by mu podľa svojho vyjadrenia poslala 120 Eur a 10 Eur by zostalo. Výživné je výlučnepríjmomdieťaťanauspokojovaniejehopotriebarodičdodovŕšeniaplnoletostijelenplatobnýmmiestom,
teda nejedná sa o príjem rodiča, z ktorého môže plniť svoje vlastné záväzky. Neochota obžalovanej
riešiť svojej majetkové pomery a dosahovať vyšší príjem, z ktorého by vyživovaciu povinnosť mohla

plniť, nemôže ísť na ujmu jej syna. Napokon je potrebné konštatovať, že na povinnosť plniť vyživovaciu
povinnosť obžalovanou voči synovi nemá vplyv ani oddlženie obžalovanej, nakoľko podľa § 166c písm.
e) zákona č. 7/2005 Z. z. sú oddlžením nedotknuté tieto pohľadávky - pohľadávka dieťaťa na výživné
vrátane príslušenstva takejto pohľadávky.

Pokiaľ ide o formu zavinenia obžalovanej, súd je toho názoru, že obžalovaná konala v priamom úmysle
v zmysle § 15 písm. a) Trestného zákona. Z okolností prípadu je evidentné, že obžalovaná mala v
čase spáchania skutku vedomosť o svojej vyživovacej povinnosti voči svojmu synovi, napriek tomu
bez zrejmého dôvodu nevyvinul takmer žiadnu aktivitu, ktorá by smerovala k plneniu si jej vyživovacej
povinnosti. Vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný,
mieru zavinenia a pohnútku obžalovanej súd vyhodnotil závažnosť tohto činu ako vyššiu než nepatrnú.

Súd skutok, ktorý sa obžalovanej kládol za vinu, kvalifikoval ako trestný čin zanedbania povinnej výživy
podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, nakoľko nemal za preukázaný úmysel obžalovanej vyhýbať sa
plneniu vyživovacej povinnosti, tak ako to ustanovuje § 207 ods. 2 Trestného zákona. Ďalej súd skúmal
existenciu kvalifikačných znakov podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona a dospel k záveru, že obžalovaná

spáchala trestný čin podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona závažnejším spôsobom konania - po dlhší
čas (31 mesiacov).

Vzhľadomnavšetkytietoskutočnostiuznalsúdobžalovanúvinnouzprečinuzanedbaniapovinnejvýživy
podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona.

- Výrok o treste -

Pri úvahe nad výškou trestu, jeho druhom a spôsobom výkonu vychádzal súd najmä z ustanovenia §
34 ods. 1 Trestného zákona, v zmysle ktorého účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred

páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu
k tomu, aby viedol riadny život. Súčasne má trest iných odradiť od páchania trestných činov a vyjadriť
morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Súd preto pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na okolnosti a spôsob spáchania

trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osobu
obžalovanej jej pomery a možnosť jej nápravy. Pri prečine zanedbania povinnej výživy podľa § 207
ods. 3 Trestného zákona je stanovená trestná sadzba trestu odňatia slobody od 1 do 5 rokov. Skúmajúc
pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, dospel súd k záveru,
že je potrebné upraviť zákonom stanovenú trestnú sadzbu trestu odňatia slobody podľa § 38 ods. 3

Trestného zákona, nakoľko zistil jednu poľahčujúcu okolnosť, a to poľahčujúcu okolnosť podľa § 36
písm. j) Trestného zákona - obžalovaná pred spáchaní trestného činu viedla riadny život a nezistil žiadnu
priťažujúcu okolnosť. V trestnej sadzbe trestu odňatia slobody v rozmedzí 1 rok až 3 roky a 8 mesiacov,
súd obžalovanej uložil trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby trestu odňatia slobody v
trvaní 1 rok, ktorý považuje vzhľadom na naplnenie účelu trestu za primeraný.

Vzhľadom na osobu obžalovanej, najmä s prihliadnutím na jej doterajší život a prostredie, v ktorom
obžalovaná žije a okolnosti prípadu dospel súd k záveru, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a
nápravu obžalovanej nie je výkon trestu odňatia slobody nevyhnutný, a preto jej výkon trestu odňatia
slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky a zároveň jej uložil primeranú povinnosť,

a to aby v skúšobnej dobe zaplatila zameškané výživné na syna Miroslava Brnu vo výške 1.634,14 Eur.

Nevyhnutnosť uloženia predmetnej povinnosti obžalovanej je daná tým, že obžalovaná dlhodobo
ignorovala plnenie svojej vyživovacej povinnosti k svojmu synovi, hoci by bola schopná túto povinnosť
plniť. S poukazom na uvedené je vylúčené aj uloženie alternatívneho trestu nespojené s odňatím

slobody, nakoľko žiadny alternatívny trest by nebol schopný naplniť sledovaný účel trestu.

Takto uložený trest, podľa názoru súdu, v sebe obsahuje tak požadovaný prvok represie (zabránenie v
páchaní ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu) ako aj prvokgenerálnej prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných členov spoločnosti) v zmysle § 34 Trestného
zákona.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti
toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením
je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie
smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Oprávnená osoba sa môže vzdať
práva podať odvolanie. Odvolanie má odkladný účinok.