Uznesenie ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, January 9, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/162/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8219201995
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8219201995.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov
senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Andreja Radomského v právnej veci navrhovateľa: E. A.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX A. XX proti odporcom: 1. L. M., nar. XX.XX.XXXX, 2. V. M., nar.
XX.XX.XXXX, obaja bytom XXX XX A. XX, 3. X. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX Z., 4. X.
M., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX A. XX, t. č. L. XX, XXX XX P. - I., U., 5. V. M., nar. XX.XX.XXXX,

bytom D. XXXX/XX, XXX XX M., 6. J. A., V., XXX XX A. XXX, o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov, č. k. 2C/39/2019-18 zo dňa
29. 10. 2019 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Mení uznesenie čiastočne tak, že odporcovia v 1.až 5.rade sú povinní spoločne a nerozdielne vykonať
nevyhnutné opatrenia, ktorými zabránia padaniu strešnej krytiny na parcelu CKN XX v k.ú. A. vedenej
na LV č. XX na Správe katastra Okresného úradu M. a to v lehote 10 dní.

II. V ostatnej prevyšujúcej zamietavej časti potvrdzuje uznesenie.

III. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol, cit.:

„I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

II. Odporcom v 1. až 6. rade nárok na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia voči
navrhovateľovi n e p r i z n á v a.“

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, cit.: „Z obsahu návrhu na vydanie neodkladného opatrenia
vyplýva, že žalobca sa domáhal, aby súd odporcom v 1.až 5.rade uložil povinnosť podať žiadosť na
Stavebný úrad Obce A., a to žiadosť o vydanie stavebného povolenia na rekonštrukciu strechy stodoly
a zároveň do času vydania stavebného povolenia na rekonštrukciu strechy stodoly zabezpečiť strechu
stodoly a tým zabrániť spadnutiu škridly natiahnutou sieťou. Taktiež zabezpečiť upevnenie žľabov a
zvodu na dažďovú vodu zo strechy stodoly na jej odtok. Vo vzťahu k odporcovi v 6.rade sa žalobca

domáhal, aby mu súd uložil povinnosť do 3 dní od obdŕžania neodkladného opatrenia začať stavebné
konanie na rekonštrukciu strechy stodoly odporcov, ktorá je postavená na parcele CKN XX a upevnenie
žľabov a zvodu na odtok dažďovej vody zo strechy. Svoj návrh odôvodnil tým, že odporcovia v 1.až
5.rade sú spoluvlastníkmi parcely CKN XX v k. ú. A. zapísanej na LV č. XX. Na tejto parcele je postavená
aj stodola, ktorá vykazuje schátralú strechu a padajúcu škarupu. Napriek upozorneniu navrhovateľa
odporcovia v 1.až 5.rade neurobili žiadne opatrenia a rovnako aj odporca v 6.rade vo svojom stanovisku

zaujal taký záver, ktorý neobsahuje žiadnu zmienku o padajúcich škridlách. Navrhovateľ zastával názor,
že schátravená strecha a vysúvanie škridiel ohrozuje na zdraví vlastníkov parcely CKN XX, ale zároveňohrozuje aj jeho majetok, a to jeho garáž postavenú na parcele CKN XX. Zároveň bol toho názoru, že
príchodom zimy je predpoklad zvýšeného nebezpečenstva prepadnutia strechy stodoly, a to pod ťarchou
snehu, čo môže ohroziť nielen samotného navrhovateľa, ale aj odporcov v 1.až 5.rade. Taktiež uviedol,

že po streche stodoly steká dažďová voda, ktorá nie je zachytávaná a presakuje popod jeho garáž a
následne k domu. Je to podľa neho zdokladovaná reálna obava z ohrozenia zdravia, a to nielen jeho,
ale aj samotných odporcov a rovnako je osvedčená aj obava z poškodzovania majetku navrhovateľa“.

3. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že čo sa týka odporcov v 1.až 5.rade. návrh navrhovateľa, aby

títo podali žiadosť na stavebný úrad o vydanie stavebného povolenia, nekorešponduje podľa názoru
súdu prvej inštancie s princípom efektivity, ktorú neodkladné opatrenie sleduje. Podstatou tejto časti
návrhu je, aby odporcom bola uložená povinnosť iniciovať správne konanie. Takýto postup podľa názoru
súdu prvej inštancie nedokáže priniesť očakávaný výsledok spočívajúci v potrebe bezodkladne, teda
urýchlene upraviť pomery medzi stranami. Okrem toho navrhovateľ v časti svojho návrhu navrhol
konkrétne opatrenie, aby súd uložil odporcom v 1.až 5.rade natiahnutie siete na strechu stodoly, aby sa

tým do skončenia stavebného konania zabránilo údajnému padaniu škridiel zo strechy. K uvedenému
súd prvej inštancie uviedol, že má pochybnosti o vhodnosti takto zvoleného opatrenia. Navrhovateľ totiž
neosvedčil, že tento spôsob je spôsob, ktorý je z hľadiska dosiahnutia účelu najvhodnejší. Vzhľadom na
jeho návrh upevniť žľaby a zvod na odtok dažďovej vody na streche stodoly vyznieva ako bezdôvodný,
keďže samotné navrhovateľovo vyjadrenie naznačuje, že žiadne žľaby na odtok dažďovej vody na

streche stodoly nie sú a aj z priložených fotografií je táto skutočnosť ťažko poznateľná. Navrhovateľ teda
voči odporcom v 1.až 5.rade neosvedčil potrebu bezodkladne upraviť pomery, keďže navrhol nariadiť
neodkladné opatrenie vo vzťahu k udalostiam, ktoré majú dlhodobejší charakter, pri ktorých neosvedčil
dôvodnosť svojho nároku a v rámci ktorého navrhol aj uloženie povinnosti odporcom, ktoré z pohľadu
nariadenia neodkladného opatrenia stoja mimo rámca sledujúceho promptný zásah súdu. Čo sa týka

samotného odporcu v 6.rade, tu súd prvej inštancie dospel k záveru, že uloženie povinnosti obci A., aby
začala stavebné konanie na rekonštrukciu strechy stodoly odporcov a na upevnenie žľabov a zvodov
dažďovej vody je z hľadiska účelu a významu neodkladného opatrenia úplne irelevantné. Poukázal
na ust. § 2 písm. e) zákona č. 416/2002 Z. z., v zmysle ktorého je obec stavebným úradom, ktorý
však v zmysle zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)

začína konanie na návrh, keďže podľa prvej vety ust. § 57 ods. 2 stavebného poriadku, stavebník môže
uskutočniťstavby,stavebnéúpravyaudržiavaciepráceohlásenépodľaods.1lennazákladepísomného
povolenia stavebného úradu, že proti ich uskutočneniu nemá námietky. Z uvedeného podľa názoru
súdu prvej inštancie jednoznačne vyplýva, že stavebné konanie je ovplyvnené zásadou dispozitívnosti,
keď stavebný úrad začne správne konanie na základe podnetu podaného oprávnenou osobou. Ak by

teda odporcovia v 1.až 5.rade podali návrh na začatie konania je stavebný úrad povinný postupovať
podľa príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov. Z toho vyplýva, že uloženie
povinnosti zo strany súdu stavebnému úradu za situácie, keď ešte nebol podaný ani návrh na začatie
takéhoto konania je úplne bezvýznamný.

4. Proti predmetnému uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ. Namietal,
že sa nestotožňuje s tvrdením súdu prvej inštancie uvedenom v odseku 18 keďže okolnosti daného
prípadu riadne popísal a zdokladoval. Uviedol, že navrhol také neodkladné opatrenie, ktoré má
odporcom ukladať povinnosti niečo konať, keďže dochádza ku ohrozeniu majetku a škridle z predmetnej
stodoly už padajú a zároveň je ohrozený aj jeho majetok a zdravie. Poukázal na ním už skôr predložený

listinný dôkaz, a to fotodokumentáciou, z ktorej vyplýva, že škridle zo strechy sú už povysúvané.
Ohľadne tvrdenia súdu, že začatie stavebného konania zo strany Stavebného úradu A. je pre danú
vec irelevantné, považuje za nesprávne vyhodnotenie súdu prvej inštancie, keďže odporcovia nejavia
záujem strechu stodoly rekonštruovať a rovnako je zrejmé, že odporcovia nemajú ani záujem podať
návrh stavebnému úradu, a to obci A. za účelom vykonania rekonštrukcie strechy. Podľa názoru

navrhovateľa nikto iný ako súd nemôže neodkladným opatrením zaviazať odporcov v 1.až 5.rade, ako
aj odporcu v 6.rade k zákonným povinnostiam tak, aby si splnili svoje povinnosti, ktoré im zákon ukladá.
Preto podľa názoru žalobcu zo strany súdu došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a súd prvej
inštancie dospel k nesprávnym skutkovým záverom. Jedná sa o také vady, ktoré mali za následok
nesprávne a nespravodlivé rozhodnutie vo veci. Zároveň navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu

prvej inštancie zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie, alebo aby vo veci vydal neodkladné
opatrenie v zmysle podaného návrhu. Zároveň k podanému odvolaniu priložil ďalšiu fotodokumentáciou
schátralej a deravej strechy, ktorá vykazuje vysúvanie ďalších škridiel zo strechy.5. Odporcovia v 1.až 6.rade sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrili.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa ust.

§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) účinný od 01. 07. 2016,
preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle
zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (v zmysle ust. § 385 CSP a
contrario) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je čiastočne dôvodné.

7. V zmysle ust. § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením je možno strane uložiť najmä, aby
niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

8. V zmysle ust. § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník veci sa majú zdržať všetkého, čím by nad
mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä
nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom

zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad
mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami,
pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá
vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy
korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.

9. Ide o úpravu tzv. susedských práv, ktoré upravujú vzťahy vlastníka a tretích osôb pri užívaní veci,
pokiaľ ide o účinky užívania veci na tieto osoby. Občiansky zákonník tu vychádza zo zásady, že výkon
akýchkoľvek práv alebo povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho
dôvoduzasahovaťdoprávaoprávnenýchzáujmovinýchosôbanesmiebyťvrozporesdobrýmimravmi.

K tomuto cieľu má slúžiť právna úprava susedských práv. Ochrana poskytovaná práva vlastníka jednej
veci nesmie byť v nepomere ku spravodlivej ochrane, ktorá náleží právam vlastníka druhej veci. Ochrana
sa poskytuje právam vlastníka k nehnuteľnej i hnuteľnej veci. Medzi typické susedské spory patria
prípady, v ktorých došlo k zásahom (imisiám), teda k prenikaniu nejakých účinkov z jedného pozemku
alebo stavby na susedný pozemok, prípadne stavbu. Hoci ide o výkon vlastníckeho práva, aj vlastník

veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného, alebo čím by
vážne ohrozoval výkon jeho práv zásahom, t. j. k prenikaniu účinkov z jedného pozemku alebo stavby
na susedný pozemok.

10. Na základe ust. § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, sa dotknutý subjekt môže proti rušivým

zásahom domáhať ochrany osobitnou negatórnou žalobou, tzv. žalobou z emisií. Ust. § 127 ods. 1
Občianskeho zákonníka je v pomere k ust. § 126 Občianskeho zákonníka špeciálnou úpravou. Pri
posudzovaní či sú dané podmienky na poskytnutie ochrany podľa ust.§ 127 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, teda pojem „nad mieru primeranú pomerom“ vykladať tak, že určuje hranicu medzi
dovoleným správaním (od optimálneho stavu bol stav ešte prípustný) a nedovoleným správaním (nad

prípustnú mieru), a to vo vzťahu ku konkrétnym pomerom v danom mieste a čase, ale aj vo vzťahu k
objektívnežiaducimpomerom.Vlastníkovisatedaposkytujeochranalenprotitakýmzásahom,ktorénad
mieru primeraným pomerom ho obťažujú alebo vážne ohrozujú výkon jeho práv. Z uvedeného vyplýva,
že nepostačuje, ak je vlastník susediaceho pozemku alebo stavby obťažovaný pri výkone svojich práv
vlastníkom susediaceho pozemku alebo stavby. Súdnej ochrany sa môže domôcť iba vtedy, ak sused ho

obťažuje spôsobom nad mieru primeranú pomerom. Zároveň však musí dotknutý vlastník zvoliť správny
spôsob právnej ochrany tak, ako vyplýva z ust. § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

11. Návrhom na začatie civilného sporového konania, resp. neodkladného opatrenia ako skrátenej formy
civilného sporového konania proti vlastníkovi na základe ust. § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka

sa žalobca môže úspešne domáhať len vydania rozhodnutia, ktorým by žalovanému vlastníkovi bola
uložená povinnosť zdržať sa presne vymedzeného rušenia, nie však už povinnosť niečo pozitívne konať
(napr. povinnosť odstrániť, premiestniť alebo upraviť určitým spôsobom predmet svojho vlastníctva) K
uvedenému odkazuje odvolací súd na rozhodnutia R 45/1986 a R 3/1988, rozsudok Najvyššieho súdu
ČR, sp. zn. 25Cdo/259/2001 a 22Cdo/2466/2007. Pozitívneho zásahu sa vlastník z dôvodov ochrany

susedských práv môže kumulatívne domáhať iba v spojení s ust. § 417 Občianskeho zákonníka, ak
ide o vážne ohrozenie. V prípade padajúcej strešnej krytiny odvolací súd uzatvára, že takéto vážne
ohrozenie zo strany žalobcu tvrdené bolo a bolo aj preukázané samotnou fotodokumentáciou, z ktorej
je zrejmé, že škridla sa z stodoly postavenej na parcele odporcov v 1.až 5.rade CKN XX uvoľňuje,resp. toho času už zo samotnej strechy stodoly padá, a to konkrétne na parcelu CKN XX vo vlastníctve
navrhovateľa, čím bezprostredne hrozí ujma na zdraví navrhovateľa a osôb zdržujúcich sa na parcele
CKN XX a zároveň aj ohrozuje majetok navrhovateľa, a to garáž postavenú na parcele CKN XX. V

zmysle ust. § 417 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, komu škoda hrozí, je povinný na jej odvrátenie
zakročiť spôsobom primeraným okolnostiam ohrozenia. Ak ide o vážne ohrozenie, ohrozený má právo
sa domáhať, aby súd uložil vykonať vhodné a primerané opatrenia na odvrátenie hroziacej škody.

12. Vzhľadom na vyššie uvedené mal navrhovateľ právo domáhať sa pozitívneho zásahu ako vlastník

susediacej parcely, keďže ako „ohrozený“ má právo domáhať sa ochrany na súde. Toto právo je viazané
na podmienku, že ide o vážne ohrozenie. Nemožno sa teda obrátiť na súd s akoukoľvek maličkosťou, ale
iba v prípade vážneho ohrozenia zo strany neoprávneného zasahovateľa. Ohrozený má právo domáhať
sa, aby súd ohrozovateľovi uložil povinnosť vykonať vhodné a primerané opatrenia na odvrátenie
hroziacejškody.Vdanomprípadebolopripojenoufotodokumentácioupreukázané,žeohrozenémuhrozí
vážna škoda najmä na zdraví a v neposlednom rade aj na majetku.

13. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie tak, že uložil
odporcom v 1.až 5.rade povinnosť spoločne a nerozdielne vykonať nevyhnutné opatrenia v súdom
stanovenej lehote, ktorými zabránia padaniu strešnej krytiny na parcelu CKN XX v k. ú. A., ktorá je vo
vlastníctve navrhovateľa.

XX.Vostatnejprevyšujúcejzamietavejčastiodvolacísúduzneseniesúduprvejinštanciepotvrdil,keďsa
plne stotožnil s argumentáciou súdu prvej inštancie, že stavebné konanie podlieha dispozitívnej zásade,
keď stavebný úrad začína správne konanie až na základe podnetu podaného oprávnenou osobou, teda
uloženie povinnosti zo strany súdu stavebnému úradu za situácie, keď ešte nebol podaný ani návrh na

začatie takéhoto konania, považuje aj odvolací súd za predčasné.

15. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov preto uznesenie súdu prvej inštancie čiastočne zmenil
(§388 CSP), keďže neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. V ostatnej
prevyšujúcej zamietavej časti uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne (§ 387 ods.

1 a 2 CSP), pričom vychádzal zo stravu existujúceho v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie
(§ 329 ods. 2 CSP).

16. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 2 v spojení s ust. § 255 ods. 2 CSP, keďže
odvolací súd čiastočne zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa a zároveň každá zo strán mala v konaní

úspech len čiastočný, nemá žiadna zo strán na náhradu trov konania právo.

17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov
3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).