Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, May 31, 2017

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4XEObd/5/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6405201014
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Mederová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:6405201014.2

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o.,
so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, konajúca prostredníctvom svojho konateľa,
advokáta doc. JUDr. Branislava Fridricha, PhD., proti povinnej: C. F., rod. K., nar. X. A. XXXX, zomr. XX.
A., naposledy bytom G., o vymoženie pohľadávky oprávneného 706,44 eur s príslušenstvom, vedenej

na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. 11Er/117/2005, o odvolaní a dovolaní oprávneného
proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17CoE/31/2014-61 z 30. apríla 2014, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 11Er/117/2005-31 z 11. decembra 2013 vo
výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení, ako aj uznesenie Krajského súdu v Banskej
Bystrici č. k. 17CoE/31/2014-61 z 30. apríla 2014 vo výroku o potvrdení uznesenia okresného súdu
vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení, z r u š u j e a vec v zrušenej časti v

r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

II. Konanie o odvolaní oprávneného z a s t a v u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žiar nad Hronom ako súd prvej inštancie uznesením č. k. 11Er/117/2005-31 zo dňa
11. 12. 2013 exekúciu vedenú voči povinnej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým so sídlom

exekútorského úradu v Bratislave pod sp. zn. EX 121/2005, na základe Notárskej zápisnice sp. zn. N
3432/2004, NZ 76191/2004, spísanej dňa 16. 10. 2004 notárkou JUDr. Jarmilou Kováčovou so sídlom
notárskeho úradu v Bratislave, vyhlásil za neprípustnú a podľa § 57 ods. 1 písm. g/, § 58 ods. 1 zákona č.
233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení
ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ju zastavil. Súčasne uložil oprávnenému povinnosť
zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Vladimírovi Königovi trovy exekúcie vo výške 13,49 eur do troch

dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia.

2. Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací po
prejednaní veci podľa § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“), bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., uznesením č. k. 17CoE/31/2014-61 zo dňa 30. 04. 2014
uznesenie prvoinštančného súdu vo výroku, ktorým vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil

ju, podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správne potvrdil. Súčasne zamietol návrh oprávneného na
prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p.. Uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo
právoplatnosť dňa 10. 06. 2014.

3. Proti uzneseniu odvolacieho súdu v časti výroku o potvrdení prvoinštančného uznesenia o vyhlásení
exekúcie za neprípustnú a jej zastavení, podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote dovolanie

argumentujúc tým, že:a/ súdy rozhodli nad rámec zverenej právomoci (§ 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p. v spojení s
§ 237 písm. a/ O. s. p.),
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania (§

241 ods. 2 písm. a/ O. s. p. v spojení s § 237 písm. b/ O. s. p.),
c/ v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo (§ 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p. v spojení s § 237 písm.
d/ O. s. p.),
d/ vo veci konajúce súdy svojím postupom odňali oprávnenému možnosť konať pred súdom (§ 241 ods.
2 písm. a/ O. s. p. v spojení s § 237 písm. f/ O. s. p.),

e/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§
241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 241 ods. 2
písm. c/ O. s. p.).

4. Na základe tvrdení uvedených v dovolaní oprávnený dovolaciemu súdu navrhol, aby dovolaním

napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ako aj uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil
prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Súčasne navrhol konanie podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s.
p. v spojení s § 243c O. s. p. prerušiť a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe čl. 267 Zmluvy o
fungovaní Európskej únie predložiť prejudiciálne otázky, ktoré bližšie špecifikoval v podanom dovolaní.
Navrhol tiež, aby dovolací súd postupoval podľa § 243 O. s. p. a rozhodol o odložení vykonateľnosti

uznesenia odvolacieho súdu. Dovolateľ si zároveň uplatnil náhradu trov dovolacieho konania.

5. Povinná, resp. jej opatrovníčka ani súdny exekútor sa k dovolaniu oprávneného nevyjadrili.

6. Proti tomu istému uzneseniu odvolacieho súdu v časti výroku o zamietnutí návrhu oprávneného na

prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. podal oprávnený odvolanie, ktoré odôvodnil
tým, že súd mu svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2
písm. a/ O. s. p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. d/ O. s. p. - správne malo znieť „písm. f/“), napadnuté
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.), súčasne
že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Žiadal uznesenie

odvolacieho súdu v napadnutej časti zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

7. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež „najvyšší súd“) ako súd dovolací [§ 35 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“)], po zistení, že dovolanie podala včas
strana sporu zastúpená v súlade s ustanovením § 429 ods. 1 C. s. p., preskúmal vec a dospel k záveru,

že dovolanie žalobkyne je potrebné odmietnuť, nakoľko smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je
dovolanie prípustné (§ 447 písm. c/ C. s. p.).

8.Vzhľadomktomu,žedovolaniebolopodanépred1.júlom2016,t.j.zaúčinnostizákonač.99/1963Zb.
Občianskysúdnyporiadokvzneníneskoršíchpredpisov,dovolacísúdpostupovalvzmysleprechodného

ustanovenia § 470 ods. 2 veta prvá C. s. p. (podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované) a prípustnosť dovolania
posudzoval podľa § 236, § 237 ods. 1 a § 239 O. s. p..

9. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§

236 ods. 1 O. s. p.).
10. V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici ako súdu
odvolacieho. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené v § 239
ods. 1 a 2 O. s. p.. Dovolateľom napadnuté uznesenie však nevykazuje znaky žiadneho z nich, pretože
odvolací súd síce potvrdil uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom vo výroku o vyhlásení exekúcie

za neprípustnú a jej zastavení, avšak bez toho, že by vo výrokovej časti prípustnosť dovolania vyslovil.
Rovnakosavpredmetnejvecinejednáoďalšieprípadyprípustnostidovolaniaprotiuzneseniuzakotvené
v § 239 O. s. p., preto dovolanie oprávneného podľa § 239 ods. 1 a 2 O. s. p. prípustné nie je.

11. Prípustnosť dovolania oprávneného by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy

len vtedy, ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237 ods. 1
O. s. p., na ktorú je dovolací súd s prihliadnutím na ust. § 242 ods. 1 veta druhá O. s. p., povinný vždy
prihliadnuť (či už to účastník namieta alebo nie). najvyšší súd sa preto neobmedzil len na skúmanie
prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa § 239 O. s. p., ale skúmal tiež, či v konaníodvolacieho súdu nedošlo k procesnej vade konania v zmysle § 237 ods. 1 O.
s. p.., ktoré ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku
alebo uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných procesných

vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia, majúcich za následok tzv. zmätočnosť
rozhodnutia. Pri existencii uvedených vád možno totiž dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo
veciach,vktorýchjeinakdovolaniezhľadiska§239O.s.p.vylúčené.Prezáver oprípustnosti
dovolania v zmysle § 237 ods. 1 O. s. p. pritom nie je významný predmet konania ani subjektívny názor
účastníka konania tvrdiaceho, že k vade vymenovanej v tomto ustanovení došlo, ale rozhodujúcim je

zistenie, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.

12. Po preskúmaní s vecou súvisiaceho spisu dovolací súd zistil, že konanie a rozhodnutie odvolacieho
súdu trpí vadou uvedenou v § 237 ods. 1 písm. b/ O. s. p..

13. Spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať procesné práva a povinnosti,

inak ten, komu ju zákon priznáva (§ 19 ods.1 O. s. p.). Spôsobilosť mať práva a povinnosti vzniká
narodením a zaniká smrťou alebo vyhlásením osoby za mŕtvu (§ 7 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

14. Podľa § 103 O. s. p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci. Uvedené zákonné ustanovenie ukladá súdu povinnosť v každom štádiu konania

prihliadaťnato,čisúsplnenézákonomstanovenépodmienky(procesnépodmienkykonania),abysúdne
konanie mohlo prebehnúť a súd mohol vydať rozhodnutie. Medzi základné procesné podmienky (okrem
iných), ktoré má súd povinnosť si všímať aj bez návrhu po celý čas konania, je splnenie podmienok
civilno-procesnej subjektivity účastníka, t. j. spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania. Spôsobilosť
byť účastníkom konania znamená mať procesné práva a povinnosti, ktoré zákon účastníkovi konania

priznáva, resp. ukladá (§ 19 O. s. p.). Jej predpokladom je hmotnoprávna subjektivita vo význame mať
práva a povinnosti podľa hmotného práva. Hmotnoprávna spôsobilosť mať práva a povinnosti vzniká u
fyzických osôb narodením (prípadne počatím, ak sa dieťa narodí živé) a zaniká smrťou fyzickej osoby,
prípadne jej vyhlásením za mŕtvu (§ 7 Občianskeho zákonníka).

15. Z obsahu spisu vyplýva, že povinná zomrela v Banskej Štiavnici dňa 24. 03. 2013, t. j. po začatí
konania (10. 02. 2005), ale pred rozhodnutím súdu prvej inštancie o vyhlásení exekúcie za neprípustnú
a jej zastavení dňa 11. 12. 2013 (č. l. 31). Z uvedeného vyplýva, že v čase rozhodovania
prvoinštančného súdu už povinná spôsobilosť byť účastníkom konania nemala. Ak súd súd napriek tejto
skutočnosti o práve či povinnosti povinnej rozhodoval, zaťažil konanie vadou v zmysle § 237 ods. 1 písm.

b/ O. s. p. (ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania). Jeho
rozhodnutie je z tohto dôvodu zmätočné a nesprávne a z rovnakého dôvodu je nesprávne aj následné
rozhodnutie odvolacieho súdu.

16. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací preto na základe vyššie konštatovaných

skutočností dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu v jeho potvrdzujúcom (prvom) výroku,
ako aj rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení,
podľa § 449 ods. 1, ods. 2 C. s. p. zrušil a vec v tejto časti vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie
(§ 450 C. s. p.). V ďalšom konaní, v ktorom je prvoinštančný súd viazaný právnym názorom dovolacieho
súdu (§ 455 C. s. p.), vysporiada sa s vytknutými vadami v intenciách dovolacieho súdu,

opätovne vo veci rozhodne a svoje rozhodnutie náležite odôvodní v súlade s § 220 ods. 2 C. s. p.. V
novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 453
ods. 3 C. s. p.).
17. Vo vzťahu k odvolaniu oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici v časti jeho
výroku o zamietnutí návrhu oprávneného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/

O. s. p. (druhý výrok) Najvyšší súd Slovenskej republiky skúmal, či sú dané procesné predpoklady, za
splnenia ktorých môže o odvolaní oprávneného konať.

18. Oprávnený v procesnom postavení, v ktorom sa nachádza v preskúmavanej veci, bol účastníkom
konania už v mnohých iných, skutkovo a právne obdobných konaniach pred

najvyšším súdom, v ktorých tak, ako aj v tomto prípade, podal odvolanie proti rozhodnutiam odvolacích
súdov, ktorými zamietli jeho návrhy na prerušenie konania. Najvyšší súd konanie o jeho odvolaniach
v týchto veciach zastavil (viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 4OboE/7/2013 z 31.
10. 2013, sp. zn. 4OboE/27/2013 z 30. 12. 2013, sp. zn. 4OboE/112/2013 z 31. 01. 2014, sp. zn.4OboE/38/2014 z 31. 07. 2014 a sp. zn. 4OboE/140/2014 z 31. 03. 2015), zdôrazniac skutočnosť, že a/
odvolaním možno napadnúť len rozhodnutie súdu prvého stupňa, b/ rozhodnutie krajského súdu, ktorým
bol v odvolacom konaní zamietnutý návrh na prerušenie konania a ktorým bolo potvrdené odvolaním

napadnuté rozhodnutie, nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvého stupňa, ale je rozhodnutím
odvolacieho súdu, c/ najvyšší súd na rozhodnutie o odvolaní smerujúcom proti rozhodnutiu odvolacieho
súdu nie je funkčne príslušný (§ 9 ods. 1 a 2 O. s. p. a § 10 ods. 1 a 2 O. s. p. v znení účinnom ku dňu
podania odvolania, resp. § 12 a § 34 C. s. p. v znení účinnom ku dňu rozhodovania najvyššieho súdu).
Najvyšší súd na uvedené rozhodnutia v podrobnostiach poukazuje s tým, že aj v preskúmavanej veci

sa s právnymi závermi v nich vyjadrenými stotožňuje v celom rozsahu.

19. Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
na prejednanie odvolania oprávneného nie je daná, najvyšší súd konanie o odvolaní oprávneného proti
uzneseniuKrajskéhosúduvBanskejBystriciakosúduodvolaciehovčastivýroku,ktorýmzamietolnávrh
oprávneného na prerušenie konania, podľa § 161 ods. 1 a 2 C. s. p. zastavil.

20. O náhrade trov konania o odvolaní najvyšší súd nerozhodoval, a to vzhľadom na
skutočnosť, že i keď zastavenie konania o odvolaní oprávneného z procesného hľadiska zavinil samotný
oprávnenýtým,žetýmtoopravnýmprostriedkomnapadolrozhodnutieodvolaciehosúdu, atedapovinná

ako úspešná procesná strana by mala nárok na náhradu trov odvolacieho konania, u povinnej zanikla
jej spôsobilosť byť účastníkom konania (naviac dedičské konanie po jej osobe bolo zastavené), preto
vo vzťahu k jeho osobe už nie je možné priznať, resp. nepriznať právo na náhradu trov konania.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.