Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, March 27, 2019

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 4Cpr/2/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111241935
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2019:5111241935.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v spore žalobca: J.. F. W., nar. XX.X.XXXX,

bytom V. XXXX/XX, A. - K. M., proti žalovanému: Slovexperta, s.r.o., M. R. Štefánika 32, Žilina, IČO: 36
404 811, právne zastúpenému Advokátska kancelária M Kojtalová, s.r.o., so sídlom Antona Bernoláka
51, Žilina, IČO: 47 258 608, o náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru, takto

r o z h o d o l :

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy z neplatne skončeného pracovného pomeru

za obdobie od 8.10.2009 do 30.9.2010 v sume 9.617,86 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 %
ročne zo sumy 632,40 eur od 16.11.2009 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 816,86 eur od 16.12.2009 do
zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 816,86 eur od 16.1.2010 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 816,86 eur od
16.2.2010 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 816,86 eur od 16.3.2010 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy
816,86 eur od 16.4.2010 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 816,86 eur od 16.5.2010 do zaplatenia, 9 %
ročne zo sumy 816,86 eur od 16.6.2010 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 816,86 eur od 16.7.2010 do
zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 816,86 eur od 16.8.2010 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 816,86 eur

od 16.9.2010 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 816,86 eur od 16.10.2010 do zaplatenia, a to všetko
do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

III. Žiadna zo strán sporu n e m á na náhradu trov konania právo.

IV. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok vo výške 577 eur do

troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podaním doručeným súdu dňa 7.12.2011 domáhal mzdových nárokov - náhrady mzdy v
súvislosti s neplatným skončením pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa a to od 1.10.2009 až
do rozhodnutia súdu a náhradu požadoval za každý mesiac, v ktorom mu nebola vyplatená mzda daná
pracovnom zmluvou. Tento mzdový nárok uplatnil vo vedenom konaní sp. zn. 17C 229/2009 o určenie
neplatnosti skončenia pracovného pomeru a žalobca oznámil žalovanému listom zo dňa 1.10.2009, že
trvá na ďalšom zamestnaní a žiadal, aby mu bola naďalej prideľovaná práca podľa pracovnej zmluvy.

Súd jeho nárok o náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru vylúčil na samostatné
konanie vedené pod sp. zn. 4 Cpr. 2/2011.2. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 23.2.2012 na výzvu súdu uznesením č. k. 4Cpr 2/2011-12 zo
dňa 1.2.2012 (k špecifikácii rozsahu peňažného nároku t.j. v akej výške navrhuje zaviazať k náhrade
mzdy, v akej výške a z akej sumy žiada priznať úrok z omeškania od 1.10.2009 do rozhodnutia)

uviedol, že už dňa 26.11.2009 podal žalobu o určenie, že výpoveď, ktorú mu dal žalovaný a ktorou
sa jeho pracovný pomer končí dňom 30.9.2009 je neplatná a jeho pracovný pomer u žalovaného trvá.
Proti rozsudku zo dňa 7.12.2011 podal odvolanie. Nárok na náhradu mzdy uplatnil od 1.10.2009 do
31.10.2009 v sume 813,25 eur s tým, že tento bude musieť upraviť po vyžiadaní mzdových listov od
žalovaného, ktoré mzdové listy vyžiada súd za rozhodujúce obdobie a z ktorej dokumentácie sa dá

špecifikovať jeho nárok.

3. Uznesením č. k. 4Cpr 2/2011-21 zo dňa 28.2.2012 súd konanie o náhradu mzdy prerušil do
právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 17C/229/2009;
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.3.2012.

4. Rozsudkom č. k. 17C/229/2009-439 zo dňa 16.12.2016 súd určil, že skončenie pracovného pomeru
výpoveďou zo dňa 30.7.2009 danou žalovaným žalobcovi je neplatné a pracovný pomer žalobcu u
žalovaného naďalej trvá. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.5.2017 v spojení s rozhodnutím
Krajského súdu v Žiline č. k. 6Co/58/2017 zo dňa 26.4.2017, ktorým rozsudok súdu prvej inštancie zo
dňa 16.12.2016 odvolací súd potvrdil.

5. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 14.9.2017, špecifikoval uplatnený nárok na náhradu mzdy
za obdobie od 1.10.2009 do 24.5.2017 vo výške jeho priemerného zárobku za rozhodné obdobie spolu
so zákonným úrokom z omeškania z dlžnej sumy odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti tej ktorej
splátky náhrady mzdy až do zaplatenia a žiadal zaplatiť spolu sumu 73.663,81 eur aj so zákonným

úrokom z omeškania vyčísleným z dlžnej sumy odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti tej ktorej
splátky náhrady mzdy až do zaplatenia. Uviedol, že náhrada mzdy mala byť vyplácaná mesačne v
jednotlivých výplatných termínoch do 15. dňa v tom ktorom mesiaci a žalobca požaduje náhradu mzdy,
ako aj k tomu sa viažuce úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti z dlžnej sumy až do
zaplatenia. Od právoplatného skončenia sporu vedeného pod sp. z n. 17C/229/2009 uplynul značný

čas a žalovaný nevyplatil žalobcovi žiadnu náhradu. Žalobca dňa 1.1.02009 doručil zamestnávateľovi
oznámenie, že žalobca trvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával a prideľoval mu prácu v
zmysle pracovnej zmluvy, a preto mu náhrada mzdy prislúcha od tohto dňa. Nakoľko žalobca si uplatňuje
náhradu mzdy od 1.10.2009, rozhodným obdobím je predchádzajúci kalendárny štvrťrok v zmysle ust.
§ 134 Zákonníka práce, teda za mesiace 7, 8 a 9/2009 a predložil vykonaný výpočet náhrady mzdy,

pričom vychádzal z priemernej mesačnej mzdy vo výške 802,59 eur, ktorá za obdobie od 1.10.2009 do
24.5.2017 predstavuje čiastku 73.663,81 eur a k tejto sume uviedol obdobie od 1.10.2009 do 24.5.2017,
čo predstavuje 91 celých mesiacov a alikvotné obdobie za máj 2017, t.j. 16 pracovných dní, a preto
výpočet je 91 x 802,59 eur + 628,12 eur, t.j. 73.663,81 eur ( č.l. 50).

6. Žalovaný podaním doručeným súdu 20.10.2017 (č.l. 73) potvrdil skutočnosti ohľadom rozhodnutia
Okresného súdu Žilina rozsudkom 17C/229/2009 zo dňa 16.12.2016, ktorým súd určil, že skončenie
pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 30.7.2009 danou žalovaným žalobcovi je neplatné a pracovný
pomer žalobcu u žalovaného trvá, predmetné rozhodnutie bolo potvrdené Krajským súdom v Žiline
a žalobca podaním zo dňa 7.12.2011 v konaní o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru

žiadal náhradu mzdy spolu s úrokom z omeškania od 1.10.2009 až do rozhodnutia súdu, pričom výšku
peňažného plnenia nešpecifikoval a požadoval náhradu za každý mesiac, ktorá mzda nebola vyplatená.
Žalobca listom doručeným žalovanému dňa 8.10.2009 oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom
zamestnávaní. Na výzvu súdu žalobca podaním doručeným súdu dňa 23.2.2012 žiadal zaplatiť sumu
813,25 eur od 16.11.2009 do zaplatenia a z uvedeného je zrejmé, že sa domáhal náhrady mzdy za jeden

mesiac (zrejme október 2009) vo výške 813,25 eur. Za rozhodné obdobie pre výpočet náhrady mzdy
žalovaný považoval obdobie druhého štvrťroka 2009. Nároky žalobcu uplatnené podaním doručeným
súdu 14.9.2017 na náhradu mzdy za obdobie od 11/2009 do 7/2014 žalovaný považuje za premlčané,
nakoľko žalobca ich riadne a včas neuplatnil na súde v rámci trojročnej premlčacej lehoty a z tohto
dôvodu vzniesol námietku premlčania čo do nárokov na náhradu mzdy za obdobie od 11/2009 do

7/2014. Vyslovil názor, že náhrada mzdy by mala mať povahu satisfakcie, pričom však je potrebné
zohľadniť podmienku, že náhrada mzdy sa zamestnancovi poskytuje len za obdobie, kedy zamestnanec
chce pracovať a zároveň môže reálne pracovať. Navrhol vykonať dopyt na Sociálnu poisťovňu, Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny, ako i zdravotnú poisťovňu za účelom zistenia či a v akom čase bolžalobca počas rozhodného obdobia od 1.10.2009 do 24.5.2017 vedený ako nezamestnaný, vedený
ako zamestnanec u iného zamestnávateľa, resp. vedený ako SZČO a či poberal dávky nemocenského
poistenia a aký príjem v rozhodnom období dosahoval. Zároveň žalovaný žiadal, aby plnenie za čas

dlhší ako 12 mesiacov žalobcovi súd náhradu mzdy nepriznal, nakoľko po uplynutí tak dlhej doby by táto
náhrada mzdy neplnila svoj účel a jej priznanie v akejkoľvek výške by bolo v rozpore s dobrými mravmi.

7. Uznesením č. k. 4Cpr/2/2011-88 zo dňa X.X.XXXX súd pripustil zmenu žaloby o náhradu mzdy v znení
špecifikácie doručenej dňa XX.X.XXXX, kde náhradu mzdy žalobca uplatnil za obdobie od X.XX.XXXX

do XX.X.XXXX vo výške XX.XXX,XX eur spolu s príslušenstvom; rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
dňa XX.X.XXXX.

8. L. č. k. XCpr/X/XXXX-XX zo dňa X.X.XXXX konanie prerušil do právoplatného skončenia dovolacieho
konania vo veci vedenej na Y. súde D. sp. zn. XXC/XXX/XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
XX.X.XXXX. N. súd SR č. k. XCdo/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.X.XXXX dovolanie žalovaného odmietol,

rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa XX.X.XXXX.

9.B.vykonaldokazovanievýsluchomstránsporu,oboznámenímsaslistinnýmidôkazmiprodukovanými
stranami sporu a dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.
XX. D. zotrval na podanom návrhu, uviedol, že nárok na náhradu mzdy si uplatňoval od X.XX.XXXX

do právoplatného skončenia sporu a na výzvu súdu upravil výšku za obdobie od X.XX. do XX.XX.
v sume XXX,XX eur, avšak nemienil sa vzdať jeho nároku na náhradu mzdy a teda od začiatku
mal v úmysle požadovať náhradu mzdy od X.XX.XXXX až do právoplatného skončenia sporu. D. si
uplatňuje nárok na základe rozhodnutia, ktorým bolo rozhodnuté, že pracovný pomer trvá a výpoveď
daná žalovaným je neplatná. L., že dostal výpoveď zo strany žalovaného po XX.ke a z dôvodu, že

porušoval pracovnú disciplínu, a teda táto skutočnosť nasvedčuje tomu, že ho nikto nemal záujem
zamestnať. Od októbra XXXX bol evidovaný na úrade práce až do januára XXXX. V tomto období bol
bez príjmu, mal nezaopatreného syna, ako samostatne zárobkovo činná osoba hľadal si optimálnu prácu
a podnikateľskú činnosť vykonával pre počítačové spracovanie údajov a teda pokračoval v činnosti,
ktorú robil u žalovaného, lebo nikde sa nemohol zamestnať v tomto odbore. P. nejakým spôsobom

zabezpečil životné potreby bola založená spoločnosť P & P partners s.r.o. na manželku a z tohto
dôvodu je prepojená spoločnosť na neho, dodnes je zamestnancom tejto spoločnosti. C. spoločnosť
nikdy nevykazovala zisk a jeho príjem zo spoločnosti mal v minimálnej mzde. B. P & P partners
má viac činností, ale spracovanie údajov je obdoba toho čo robil u žalovaného, teda pri poistných
udalostiach, odovzdávanie podkladov mandatárovi a má zmluvu so spoločnosťou, ktorá vykonáva pre

poisťovne činnosť. N. po právoplatnom skončení sporu žalobca nastúpil k žalovanému a uzavreli dohodu
o skončení pracovného pomeru XX.X.XXXX. Na podnet žalovaného po nástupe ho nútili podpísať novú
pracovnú zmluvu, avšak s podmienkami nesúhlasil, aby nevyvolával konflikt po vzájomnej dohode došlo
ku skončeniu pracovného pomeru.

XX. D. vo svojom vyjadrení ďalej doplnil, že listom dňa X.XX.XXXX žalovanému oznámil, že výpoveď
je neplatná a trvá na tom, aby mu bola prideľovaná práca a následne dňa XX.XX.XXXX podal žalobu o
určenieneplatnostiukončeniapracovnéhopomeru.Nazákladeuvedenýchúkonovmuvznikolzozákona
nárok na náhradu mzdy od X.XX.XXXX až do doby, kedy mu žalovaný umožní vykonávať prácu, t.j. do
XX.X.XXXX, teda bez obmedzenia počtu mesiacov vo výške priemernej mzdy, ktoré za obdobie druhého

kvartálu r. XXXX je XXX,XX eur a celková čiastka náhrady mzdy za rozhodujúce obdobie je XX.XXX,XX
eur. W., že nie jeho vinou konanie pred súdom trvalo od XX.XX.XXXX až do XX.X.XXXX a v čase, keď
žalovaný ho bezdôvodne pripravil o prácu, bol vo veku cez XX rokov, t.j. v kategórii znevýhodnených
na pracovnom trhu a naviac, potvrdením o ukončení pracovného pomeru z dôvodu porušenia pracovnej
disciplíny. N. náhrady mzdy v plnej výške od X.XX.XXXX do XX.X.XXXX by malo za následok, že by bol

vinou súdu doživotne poškodený na výške vyplácaného dôchodku, pretože náhrada mzdy z neplatne
skončeného pracovného pomeru sa zahŕňa do vymeriavacieho základu a uvádza sa do evidenčných
listov dôchodkového poistenia a keďže mu vznikol nárok na náhradu mzdy z neplatného skončenia
pracovného pomeru, takisto vznikla povinnosť zamestnávateľovi vyplácať mu od XX.XX.XXXX, čo bol
termín na vyplatenie náhrady mzdy mesačne sumu XXX,XX eur až do XX.X.XXXX, kedy mu umožnil

žalovaný pracovať v súlade s pracovnou zmluvou. W. rozhodovaní o priznaní úrokov z omeškania
poukázal na rozhodnutie N. súdu sp. zn. XCdo/XXX/XXXX. L., že dňa X.XX.XXXX v konaní o žalobe
o určení neplatnosti ukončenia pracovného pomeru rozšíril svoj návrh aj o náhradu mzdy z neplatného
ukončenia pracovného pomeru tak, aby súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť mu náhradumzdy spolu s úrokom z omeškania od X.XX.XXXX až do rozhodnutia a práve tieto nároky z neplatného
rozviazania pracovného pomeru rozšíril, aby nebolo jeho právo premlčané a jasne z toho vyplýva, že
uplatnil nárok na náhradu mzdy za obdobie od X.XX.XXXX až do rozhodnutia súdu, nikdy takúto žalobu

nevzal späť a riadne pokračoval v konaní, teda nie je dôvod, aby bolo ukončené spočívanie premlčania,
keďže v tej dobe nedisponoval všetkými dokladmi, ktoré by mali byť dôkazom o úplnosti a správnosti
výšky uplatňovaného nároku, preto žiadal, aby tieto doklady predložil žalovaný k potrebnej špecifikácii.
Z formulácie petitu nie je v žiadnom prípade možné odvodzovať, že by uplatňoval nárok na náhradu
mzdy len za jeden mesiac. Po prerušení konania o náhradu mzdy do právoplatného skončenia konania

vedeného na Y. súde D. pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX dňa XX.X.XXXX doručil súdu bližšiu špecifikáciu
od X.XX.XXXX do XX.X.XXXX, čo je v súlade s uplatneným nárokom dňa X.XX.XXXX a doplnením, a
preto námietku žalovaného považoval za nedôvodnú.

XX. D. prostredníctvom právneho zástupcu zotrval na svojich písomných vyjadreniach. D., aby súd
nepriznal žalobcovi ako zamestnancovi náhradu mzdy za čas presahujúci XX mesiacov a nepriznal ani

nároky na úroky z omeškania. V nadväznosti na vznesený návrh s poukazom na § 79 ods. X považuje
priznanie náhrady nad rámec XX mesiacov odporujúce zásadám primeranosti a spravodlivosti vzhľadom
na dlhšie časové obdobie súdneho konania a skutočnosť, že žalobca počas celého obdobia mal príjem
zo spoločnosti P & P partners, ide o obchodnú spoločnosť, personálne prepojenú so žalobcom, kde
vykonával činnosť štatutárneho orgánu, a teda mohol si modifikovať výšku príjmu, a preto nie je možné

prihliadnuť ak nedosahoval príjem, ktorý dosahoval u žalovaného v predchádzajúcom období. W. ide
o uplatnený nárok na úroky z omeškania, úroky z omeškania nemajú oporu v zákonníku práce, ktorý
túto úpravu nezakotvuje a poukázal na uznesenie U. súdu SR sp. zn. XÚS XXX/XXXX, v ktorom sa
ústavný súd zaoberal otázkou úrokov z omeškania podľa D. práce v rámci posudzovania neplatnosti
skončenia pracovného pomeru výpoveďou a priznania náhrady mzdy, kedy konštatoval, že rozhodnutie

okresnéhosúdu,ktorýnepriznalúrokyzomeškaniazdôvodu,ženároknaúrokzomeškanianemáoporu
v zákone, nepovažoval za ústavne nekomfortné. Je v rozpore so zabezpečenými listinnými dôkazmi zo
strany súdu tvrdenie žalobcu, že by od októbra XXXX bol evidovaný na úrade práce a žalobca žiadnym
spôsobom nevyužil ani zákonom priznanú možnosť pomoci štátu aktívne si hľadať zamestnanie a toto
zamestnanie si nájsť. D. začal podnikať ako samostatne zárobkovo činná osoba, teda sám si zvolil

niesť riziko podnikania za výsledky, za ktoré nemôže byť zodpovedný žalovaný, a teda nemôže byť
zodpovedný ani za príjem, ktorý deklaroval žalobca. D. svoju podnikateľskú činnosť transformoval do
obchodnej spoločnosti, ktorej jediným spoločníkom je jeho manželka a štatutárnym orgánom je sám
žalobca, ktorý je opätovne nositeľom zodpovednosti za výsledky z podnikania. D. v rámci podnikateľskej
činnosti vykonával prácu rovnakého charakteru ako predtým u žalovaného, teda prácu zodpovedajúcu

jeho kvalifikácii a hoci žalobca tvrdil, že nemal možnosť sa zamestnať, tieto skutočnosti žiadnym
spôsobom nepreukázal. W. náhrada mzdy v rozsahu XX mesiacov považuje žalovaný za dostatočne
zodpovedajúcu účelu a funkciám náhrady mzdy t.j. satisfakčnej, sankčnej aj sociálnej funkcii.

XX. D. vo svojom písomnom vyjadrení doručené súdu dňa XX.X.XXXX uviedol, že žalobou o určenie

neplatnosti skončenia pracovného pomeru nebol uplatnený zo strany žalobcu nárok na náhradu mzdy,
túto si uplatnil až na pojednávaní dňa X.XX.XXXX návrhom, ktorý mal vady a ktorý súd vylúčil na
samostatné konanie. Po vylúčení návrhu bol žalobca uznesením zo dňa X.X.XXXX vyzvaný pod
následkom odmietnutia podania na odstránenie vád jeho podania z pojednávania zo dňa X.XX.XXXX
a na túto výzvu uplatnil žalobca voči žalovanému nárok na náhradu mzdy, ktorú špecifikoval tak,

že je povinný zaplatiť žalobcovi sumu XXX,XX eur s X % úrokom z omeškania od XX.XX.XXXX do
zaplatenia. W. vzniku práva na náhradu mzdy je neplatné skončenie pracovného pomeru výpoveďou a
oznámenie zamestnanca, že trvá na ďalšom zamestnávaní, ktoré bolo doručené zo strany zamestnanca
dňa X.XX.XXXX. V prejednávanom prípade teda sám žalobca po výzve súdu svoj nárok špecifikoval
ako nárok na zaplatenie sumy XXX,XX eur a až podaním zo dňa X.X.XXXX doručeným súdu dňa

XX.X.XXXX pristúpil k zmene žalobného návrhu, o ktorej rozhodol súd uznesením zo dňa X.X.XXXX,
a teda je zrejmé, že žalobca si pri odstraňovaní vád pôvodného návrhu uplatnil nárok na zaplatenie
výlučne sumy náhrady mzdy titulom neplatného skončenia pracovného pomeru za jeden mesiac spolu
s uplatneným príslušenstvom. B. uznesením č. k. XCpr/X/XXXX-XX konanie prerušil do právoplatného
skončenia konania vedeného na Y. súde D. sp. zn. XXC/XXX/XXXX a nastali účinky prerušenia, pričom

neznamená to však, že sa zastavilo plynutie hmotnoprávnej premlčacej doby na nároky žalobcu, ktoré
neboli uplatnené jeho písomným podaním zo dňa XX.X.XXXX, teda nároky, ktoré sú predmetom jeho
návrhu. U. žalobcu ako účastníka konania je zrejmé, že s poukazom na ust. § 112 Y. zákonníka žalobca
uplatnil svoj nárok s hmotnoprávnymi účinkami pri odstraňovaní vád svojho podania zo dňa X.XX.XXXXvýlučne vo vzťahu k náhrade mzdy za obdobie jedného mesiaca, a teda pre tento nárok počas súdneho
konania premlčacia doba neplynula. Na strane žalobcu neexistovala skutková ani právna prekážka, aby
počas prerušenia súdneho konania, kedy neplynú výlučne lehoty v zmysle Y. a následne E., rozšíril

svoj žalobný nárok na náhradu mzdy tak, aby sa mu tieto nepremlčali i za ďalšie plynúce obdobie,
keďže nárok na náhradu mzdy podľa ust. § 79 ods. X D. práce možno po prvý raz uplatniť, keď sa táto
náhrada stane splatnou, t.j. keď nastane čas jej splnenia, splatnosťou sa právo na náhradu mzdy stáva
vymáhateľným právom, teda sa stáva nárokom a od tohto okamihu začína plynúť trojročná premlčacia
doba. W. nárok za ďalšie obdobie tak, ako je špecifikovaný podaním zo dňa X.X.XXXX, doručenom súdu

dňa XX.X.XXXX, vo svojej prevažnej časti je nutné považovať za premlčaný. Zo žalobcom predložených
listinných dôkazov vyplýva prehľad jeho zamestnaní od X.XX.XXXX a prehľad príjmov za roky XXXX
až XXXX zo spol. P & P partners, s.r.o. a podľa vyjadrenia žalobcu tento bol do obdobia X.X.XXXX
nezamestnaný, nebol evidovaný na úrade práce, a teda nepreukázal svoje tvrdenia, že ho nikto nemal
záujem zamestnať. D. bol od XX.X.XXXX samostatne zárobkovo činnou osobou, teda podnikateľom,
zároveň od XX.X.XXXX bol konateľom obchodnej spoločnosti P & P partners, s.r.o. a sám deklaroval,

že počas obdobia, ktoré tvorí predmet konania, vykonával prácu zodpovedajúcu jeho kvalifikácii. M. z
návrhu žalovaného na nepriznanie náhrady mzdy za čas presahujúci XX mesiacov je zrejmé, že žalobca
vykonával totožnú prácu ako u žalovaného formou výkonu podnikateľskej činnosti, čiže vykonával
prácu, ktorú možno z hľadiska rozhodovania o nepriznaní náhrady mzdy považovať za rovnocennú
u žalovaného, pričom išlo o prácu v mieste, ktoré je možné z hľadiska daného účelu považovať za

rovnocenné miestu zjednanému pre výkon pôvodnej pracovnej činnosti, a teda z hľadiska obsahu
výkonu práce žalobca žiadnu ujmu neutrpel. V posudzovanom období žalobca vykonával podnikateľskú
činnosť, pričom svoj príjem za obdobie od XXXX do XXXX žiadnym spôsobom nepreukázal, tento
príjem však nie je možné stotožniť s príjmom u zamestnávateľa, keďže žalobca sa rozhodol podnikať,
a teda je zodpovednosťou žalobcu ako podnikateľa vykonávajúceho podnikateľskú činnosť vo vlastnom

mene na vlastnú zodpovednosť túto vykonávať za účelom dosiahnutia zisku. C. bolo by neprimerané a
nespravodlivéžiadaťodžalovaného,abymuzadanéhostavuvyplatilnáhradumzdyzacelépožadované
obdobie, eventuálne za obdobie, ktoré nároky nie sú premlčané, žalovaný má zato, že ak by súd priznal
náhradu aj za obdobie prevyšujúce XX mesiacov, došlo by k neprimeranému obohateniu na strane
žalobcu a priznanie náhrady mzdy prevyšujúcej obdobie XX mesiacov by bolo v rozpore so základnými

zásadami D. práce najmä čl. 2.

XX. Z oznámenia žalobcu adresovaného žalovanému (č.l. XX) vo veci neplatnosti skončenia pracovného
pomeru žalobca uviedol, že jeho pracovný pomer má končiť dňom XX.X.XXXX v súlade s výpoveďou a
oznámil, že toto rozviazanie pracovného pomeru považuje za neplatné a jeho pracovný pomer naďalej

trvá a žiada, aby mu bola naďalej prideľovaná práca podľa pracovnej zmluvy, list datovaný X.XX.XXXX
s pečiatkou doručenia žalovanému dňa X.XX.XXXX.

XX. Z lustrácie v B. poisťovni zo dňa X.X.XXXX súd zistil, že žalobca ako zamestnanec bol v evidencii
u žalovaného B. s.r.o. v období od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX, v období od X.X.XXXX do X.X.XXXX

ako samostatne zárobkovo činná osoba s vymeriavacím základom XXX,XX eur, v období od X/XXXX
do XX/XXXX a v období od X/XXXX do X/XXXX XXX,XX eur, v období od X.X.XXXX do XX.X.XXXX
zamestnanec - dohodár S. F. a.s. a zamestnanec S. F. a.s. v období od X.XX.XXXX do XX.XX.XXXX s
vymeriavacím základom XX/XXXX XXX eur, XX/XXXX XXX eur, XX/XXXX XXX,XX eur, ďalej v období
od X.X.XXXX zamestnanec spoločnosti P & P partners, s.r.o. s vymeriavacím základom v období od X/

XXXX do XX/XXXX XXX,XX eur, v období XXXX XXX eur, XXXX XXX,XX eur, v období január XXXX
XXX eur, v období január XXXX XXX eur, január XXXX XXX eur.

XX. Z potvrdenia U. práce, sociálnych vecí a rodiny A. doručené súdu XX.XX.XXXX (č.l. XXX) súdu
bolo oznámené, že žalobca od X.XX.XXXX do XX.X.XXXX nebol vedený v evidencii uchádzačov o

zamestnanie na U. práce, sociálnych vecí a rodiny A. IV. a taktiež nepoberal dávky vyplácané z úradu
práce.

XX. D. predložil podaním zo dňa XX.X.XXXX prehľad priemerných zárobkov a vyplácanej mzdy
zamestnávateľom P & P partners, s.r.o. v r. XXXX suma XXX,XX eur, v r. XXXX suma XXX eur, v r. XXXX

suma XXX eur, v r. XXXX suma XXX eur, v r. XXXX suma XXX eur (č.l. XXX).

XX. Z prehľadu zamestnaní (č.l. XXX) žalobca uviedol, že od X.XX.XXXX do X.X.XXXX nezamestnaný,
od X.X.XXXX do X.X.XXXX živnosť, od X.X.XXXX bez pracovnej náplne, od X.X.XXXX do XX.X.XXXXnezamestnaný, od X.XX.XXXX do XX.XX.XXXX zamestnanec S. F., od XX.XX.XXXX do X.X.XXXX
nezamestnaný a od X.X.XXXX až doposiaľ zamestnanec spol. P & P partners, s.r.o.

XX. Z výpisu zo živnostenského registra obchodné meno J.. F. W., so sídlom V. XXXX/XX, A., predmet
podnikania služby súvisiace s počítačovým spracovaním údajov, deň vzniku oprávnenia XX.X.XXXX,
deň zániku oprávnenia X.X.XXXX (č.l. XXX).

XX. Z výpisu z obchodného registra spoločnosti P & P partners, s.r.o. J.: XX XXX XXX, V. XX, A., od

XX.X.XXXX je ako štatutárny orgán konateľ zapísaný J.. F. W. a spoločník D. W. (č.l. XXX).

XX. Z potvrdenia žalovaného o výške priemerného zárobku žalobcu zo dňa X.XX.XXXX súd zistil, že za
druhý kvartál XXXX jeho priemerný mesačný zárobok predstavoval sumu XXX,XX eur (č.l. XXX). D. v
treťom kvartáli XXXX dosiahol priemerný hodinový zárobok vo výške X,XXXX eur a priemerný mesačný
zárobok v treťom kvartáli XXXX sumu XXX,XX eur, ktorá skutočnosť vyplýva z potvrdenie žalovaného

zo dňa XX.X.XXXX (č.l. XXX).

XX. L. č. k. XCpr/X/XXXX-XXX zo dňa XX.X.XXXX súd pripustil zmenu žaloby, ktorou sa žalovaný
domáhal zaplatenia náhrady mzdy z neplatne skončeného pracovného pomeru za obdobie od
X.XX.XXXX do XX.X.XXXX v sume XX.XXX,XX eur s úrokom z omeškania vyčísleným za jednotlivé

mesačné náhrady XXX,XX eur od XX.XX.XXXX až od XX.X.XXXX do zaplatenia.

XX. V danej prejednávanej veci sa žalobca domáha náhrady mzdy z titulu neplatného skončenia
pracovného pomeru a právnym základom nároku na uplatňovanú náhradu mzdy je konštatovanie
neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou zo dňa XX.X.XXXX danou žalovaným žalobcovi

a trvanie pracovného pomeru žalobcu u žalovaného a to rozhodnutím súdu rozsudkom č. k. XXC/XXX/
XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX v spojení s potvrdzujúcim rozhodnutím K. súdu v D. č. k. XCo/XX/
XXXX zo dňa XX.X.XXXX; rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa XX.X.XXXX. W. tohto konania je
posúdenie dôvodnosti výšky uplatnenej náhrady a obdobia, za ktoré si náhradu žalobca uplatňuje a to za
obdobie od X.XX.XXXX do XX.X.XXXX spolu vo výške XX.XXX,XX eur s príslušenstvom k uplatneným

mzdovým nárokom a to úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od splatnosti jednotlivých náhrad mzdy
zajednotlivýmesiacodXX.XX.XXXXažXX.X.XXXXdozaplatenia. Vkonanínebolosporné,ževdanom
prípade boli splnené podmienky v zmysle § 79 ods. X D. práce na priznanie náhrady mzdy, sporné je
obdobie, za ktoré má byť náhrada mzdy priznaná (§ 79 ods. X ).

XX. W. § 252d ods. X D. práce (prechodné ustanovenie účinné k 1. marcu XXXX), ustanoveniami tohto
zákona sa spravujú aj pracovnoprávne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. marcom XXXX. W. úkony urobené
pred 1. marcom XXXX a nároky, ktoré z nich vznikli, sa posudzujú podľa právnej úpravy účinnej do XX.
februára XXXX.

XX. W. § 79 ods. X D. práce (zákon č. XXX/XXXX Z. z. účinný do XX.X.XXXX), ak zamestnávateľ
dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite
alebo v skúšobnej dobe, a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho
naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno
od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. D. je povinný

zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. C. náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného
zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní až do času, keď mu
zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.

XX. W. § 79 ods. X D. práce (zákon č. XXX/XXXX Z. z. účinný do XX.X.XXXX), ak celkový čas,

za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje XX mesiacov, môže súd na
žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci XX mesiacov primerane
znížiť, prípadne náhradu mzdy zamestnancovi vôbec nepriznať.

XX. W. § X29 ods. 1 D. práce (zákon č. XXX/XXXX Z. z. účinný do XX.X.XXXX ako i účinného v

čase splatnosti jednotlivých mesačných náhrad do XX.XX.XXXX), mzda je splatná pozadu za mesačné
obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve
alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak.XX. W. § 132 D. práce (zákon č. XXX/XXXX Z. z. účinný do XX.X.XXXX ako i účinného v čase splatnosti
jednotlivých mesačných náhrad do XX.XX.XXXXUstanovenia § 129 až XXX sa vzťahujú rovnako aj na

náhradu mzdy a náhradu za čas pracovnej pohotovosti, ak ide o ich splatnosť, výplatu a vykonávanie
zrážok.

XX. W. § X34 ods. 1 D. práce (zákon č. XXX/XXXX Z. z. účinný do XX.X.XXXX), priemerný zárobok
na pracovnoprávne účely (ďalej len „priemerný zárobok“) zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej

zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v
rozhodujúcom období.

XX. W. § 134 ods. X D. práce (zákon č. XXX/XXXX Z. z. účinný do XX.X.XXXX) rozhodujúcim obdobím
je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. W. zárobok sa
zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa

počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak.

XX. D. a rozhodujúcim predpokladom vzniku nároku na náhradu mzdy v súvislosti s neplatným
skončením pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je neplatnosť tohto skončenia pracovného
pomeru. T. súdu o určení platnosti alebo neplatnosti skončenia pracovného pomeru je súd rozhodujúci

o náhrade mzdy podľa § 79 D. práce viazaný a bez kladného rozhodnutia o neplatnosti skončenia
pracovného pomeru sa nemožno s úspechom domáhať nároku na náhradu mzdy. Ak je skončenie
pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa neplatné a zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že
trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí a zostávajú mu zachované
všetky práva a povinnosti vyplývajúce z ustanovenia § 47 D. práce. D. je povinný zamestnancovi

súčasneposkytnúťnáhradumzdy.T.nárokunanáhradumzdyzávisíodtoho,kedyzamestnanecoznámil
zamestnávateľovi svoje rozhodnutie o tom, aby ho ďalej zamestnával. N. na náhradu mzdy trvá až do
času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci, alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného
pomeru.

XX. N. účastníkov z neplatného skončenia pracovného pomeru sa riadia ustanovenia D. práce,
ktoré upravujú práva a povinnosti účastníkov pracovného pomeru, v ktorom sú ich vzťahy sporné v
dôsledku skončenia pracovného pomeru. Ak dal zamestnávateľ zamestnancovi výpoveď, ktorej platnosť
neuznáva, riadia sa pracovnoprávne vzťahy účastníkov až do uplynutia výpovednej doby pracovnou
zmluvou a príslušnými pracovnoprávnymi predpismi. Až do uplynutia výpovednej doby pracovný pomer

trval a zamestnanec má nárok na mzdu. N., či pracovný pomer účastníkov skutočne skončil, alebo či
bude pokračovať, tu nastáva až po uplynutí výpovednej doby a až vtedy sa nároky účastníkov môžu
riadiť ustanoveniami upravujúcimi nároky z neplatného skončenia pracovného pomeru. Na tom však
nič nemení to, že zamestnancovi patrí náhrada mzdy odo dňa, kedy zamestnanec oznámil, že trvá na
ďalšom zamestnávaní. To platí len vtedy, ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom

zamestnávaní v dobe, keď pracovný pomer mal podľa neplatnej výpovede skončiť (t.j. až po uplynutí
výpovednej doby), čo je deň odkedy môže byť najskôr priznaná náhrada mzdy zamestnancovi.

XX. Je nepochybné, že žalobca doručil žalovanému dňa X.XX.XXXX oznámenie, že skončenie

pracovného pomeru dňom XX.X.XXXX výpoveďou považuje za neplatnú, trval na pokračovaní a žiadal,
aby mu bola naďalej prideľovaná práca podľa pracovnej zmluvy, t.j. až do uplynutia výpovednej doby
XX.X.XXXX pracovný pomer trval a zamestnanec mal nárok na mzdu a po uplynutí výpovednej doby
zamestnanec má nárok na náhradu mzdy, ktoré právo vzniklo najskôr momentom doručenia oznámenia
zamestnanca zamestnávateľovi dňa X.XX.XXXX a až vtedy sa nároky môžu riadiť ustanoveniami

upravujúcimi nároky z neplatného skončenia pracovného pomeru. C. základnou hmotnoprávnou
podmienkou priznania nároku na náhradu mzdy z titulu neplatného skončenia pracovného pomeru zo
strany zamestnávateľa bolo kvalifikované oznámenie zamestnanca zamestnávateľovi, že trvá na tom,
aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával. V konaní nebolo sporné, že v danom prípade boli splnené
podmienky v zmysle § 79 ods. X D. práce na priznanie náhrady mzdy žalobcovi. B. je len obdobie, za

ktoré má byť náhrada mzdy priznaná.

XX. D. predpokladom na to, aby zamestnancovi nezanikol nárok na náhradu mzdy, je splnenie
oznamovacej povinnosti zamestnanca. W. na náhradu mzdy vznikne najskôr momentom oznámeniazamestnanca zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho ďalej zamestnával (uznesenie N. súdu SR sp.
zn. XCdo/XXX/XXXX).

XX. F. úpravou ustanovenia § 79 ods. X D. práce je, že v prípade podania oznámenia zamestnanca
zamestnávateľovi pracovný pomer trvá aj naďalej. D. je preto povinný poskytnúť zamestnancovi náhradu
mzdy v prípade, že mu neprideľuje prácu podľa pracovnej zmluvy, čo v danom prípade aj nastalo, keďže
zamestnávateľ mu neumožnil naďalej pokračovať v práci. W. vzniku práva na náhradu mzdy je neplatné
skončenie pracovného pomeru a nemôže vzniknúť skôr, než zamestnanec oznámi zamestnávateľovi,

že trvá na tom, aby ho ďalej zamestnával. V konaní bolo nesporné, že zamestnanec dňa XX.XX.XXXX
(sp. zn. XXC XXX/XXXX) podal žalobu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou zo
dňa XX.X.XXXX danou žalovaným žalobcovi a v zmysle ustanovenia § 79 ods. X D. práce pracovný
pomer sa neskončil, a teda žalovaný (zamestnávateľ) bol povinný prideľovať žalobcovi (zamestnancovi)
prácu až do právoplatného rozhodnutia súdu. B. konštatuje, že ak by zamestnávateľ umožnil žalobcovi
naďalej pokračovať v práci, možno to považovať za jeden zo spôsobov, ako upraviť právny vzťah

medzi účastníkmi pracovného pomeru počas obdobia neistoty do právoplatného rozhodnutia súdu o
neplatnom skončení pracovného pomeru (alebo do času, než dôjde ku skončeniu pracovného pomeru
iným spôsobom). W. práce až do vyriešenia spornosti skončenia pracovného pomeru je právnym
následkom oznámenia zamestnanca, že trvá na tom, aby ho zamestnávateľ naďalej zamestnával. V
prejednávanej veci počas vedeného súdneho konania zamestnávateľ neprideľoval zamestnancovi

prácu, je teda povinný poskytnúť žalobcovi ako zamestnancovi náhradu mzdy. D. poskytovania náhrady
mzdy je naviazaný na oznámenie žalobcu doručené žalovanému dňa X.XX.XXXX a po dni, kedy mal
podľa rozväzovacieho úkonu zamestnávateľa pracovný pomer skončiť XX.X.XXXX.

XX. W. na náhradu mzdy možno prvýkrát uplatniť, keď sa táto náhrada mzdy stane splatnou, t.j. keď

nastane čas jej plnenia. B. sa právo na náhradu mzdy stáva vymáhateľným právom, teda stáva sa
nárokom, a od tohto okamihu začína plynúť trojročná lehota na uplatnenie tohto nároku. Čo sa týka
premlčania, premlčujú sa jednotlivé náhrady mzdy za daný mesiac podľa toho, kedy u nich nastala
splatnosť. W. lehota na uplatnenie nároku na náhradu mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru
teda začína plynúť od splatnosti každej jednotlivej náhrady mzdy za daný mesiac, za ktorý sa požaduje.

XX. B. je toho názoru, že rovnako ako v prípade začatia konania, tak aj v prípade uplatnenia zmeny
návrhu v už začatom konaní sa s týmto procesným úkonom spájajú významné procesné i hmotnoprávne
účinky. V zmysle ustanovenia § 112 Y. zákonníka je takýmto hmotnoprávnym účinkom zastavenie
plynutia premlčacej doby (spočívanie premlčania). S. účinky zmeneného návrhu (týmto spôsobom novo

uplatneného nároku alebo novo uplatnenej časti nároku) nastávajú dňom, kedy súdu došla písomná
zmena návrhu, prípadne dňom, kedy žalobca urobil toto podanie ústne do zápisnice. A. premlčacích a
prekluzívnychlehôtsapretoohľadnetaktouplatnenýchprávzastavujetýmtodňomanienapr.dňom,keď
bolo rozhodnuté o pripustení zmeny návrhu. C. účinky nastávajú aj v prípade, ak podanie obsahujúce
zmenu návrhu má vady.

XX. V prejednávanej veci nárok na náhradu mzdy nebol žalobcom uplatnený dňom začatia konania
dňa XX.XX.XXXX t.j. dňom podania žaloby na určenie neplatnosti výpovede na súde, ale dňa
X.XX.XXXX bolo doručené podanie žalobcu, ktorým žalobu rozšíril o nárok na náhradu mzdy s úrokom
z omeškania od X.XX.XXXX až do rozhodnutia súdu a požadoval náhradu za každý mesiac. Na

výzvu súdu podaním zo dňa XX.X.XXXX žalobca vyčíslil výšku náhrady mzdy v sume XXX,XX eur
od X.XX.XXXX do XX.XX.XXXX s tým, že uplatnenú výšku (rozsah) upraví po predložení výpočtu
žalovaným. W. v čase, kedy konanie bolo prerušené (XX.X.XXXX do XX.X.XXXX) súd umožnil žalobcovi
konkretizovať uplatnenú časť nároku (nevyčíslenú výšku náhradu mzdy za každý mesiac od X.XX.XXXX
až do rozhodnutia súdu) a uplatnený nárok na náhradu mzdy mesačnej výšky náhrady (jej rozsah)

upresnil žalobca podaním doručeným súdu XX.X.XXXX, je súd toho názoru, že takýto postup nemôže
byť na ujmu jeho práv (žalobcu). S. účinky uplatneného nároku na náhradu mzdy za každý mesiac bez
vyčíslenej výšky uplatneného nároku až do rozhodnutia súdu o neplatnosť výpovede, podľa názoru súdu
nastali doručením podania, ktorým bola žaloba uplatnená na súde t.j. dňom X.XX.XXXX. W. námietku
žalovaného o premlčaní práva na náhradu mzdy za obdobie od XX/XXXX do X/XXXX súd považoval

za nedôvodnú.

XX.Zuvedenéhozáverusúduvyplynulo,ženároknanáhradumzdyzneplatnéhoskončeniapracovného
pomeru žalobca uplatnil dňa X.XX.XXXX a od výroku o neplatnosti skončenia pracovného pomerurozhodnutím č. k. XXC/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX je výrok o uplatňovanej náhrade mzdy
závislý. A. rozhodujúce to, že žalovaný ako zamestnávateľ so svojím zamestnancom skončil pracovný
pomerneplatneakeďžezamestnanectrvalnapokračovaní,žalovanýbolpovinnýposkytnúťmunáhradu

mzdy, keďže mu neprideľoval prácu podľa pracovnej zmluvy. N. na náhradu mzdy podľa § 79 ods. X
D. práce patrí žalobcovi pri splnení zákonných predpokladov do právoplatného rozhodnutia súdu, ktorý
rozhodol o tom, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo dňa XX.X.XXXX danou žalovaným
žalobcovi je neplatné a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa XX.X.XXXX. Po právoplatnom
rozhodnutí o neplatnosti pracovného pomeru pracovný pomer medzi stranami sporu bol ukončený

dohodou dňa XX.X.XXXX a táto skutočnosť nebola medzi stranami sporná.

XX. D. ako zamestnávateľ uplatnil v rámci tohto konania, v ktorom zamestnanec uplatňuje nárok na
náhradu mzdy za obdobie od X.XX.XXXX do XX.X.XXXX v sume XX.XXX,XX eur, nárok na nepriznanie
náhrady mzdy za čas presahujúci XX mesiacov. E. ustanovenie § 79 ods. X D. práce umožňuje súdu
znížiť prípadne vôbec nepriznať zamestnancovi náhradu mzdy, ak celkový čas, za ktorý by sa mu mala

poskytnúťnáhradapresahujeXXmesiacovavdanejveciotakýtoprípadide. D.uplatňujenáhradumzdy
v rozhodnom období za XX mesiacov. B. je toho názoru, že podmienkou zníženia, resp. nepriznania
náhrady mzdy je uplatnenie tohto nároku zamestnávateľom na súde a bez žiadosti zamestnávateľa
súd nemôže jeho povinnosť nahradiť zamestnancovi mzdu znížiť, prípadne ju vôbec nepriznať. N.
zamestnávateľa na nepriznanie náhrady mzdy nad rozsah XX mesiacov bol riadne uplatnený.

XX. W. ustálenej judikatúry základným hľadiskom pri rozhodovaní súdu o tom, že na žiadosť
zamestnávateľa zníži, poprípade neprizná zamestnancovi náhradu mzdy za dobu presahujúcu dvanásť
mesiacov (§ 79 ods. X D. práce), je len skutočnosť, či zamestnanec bol po neplatnom rozviazaní
pracovného pomeru zamestnaný u iného zamestnávateľa, poprípade či sa do práce nezapojil z vážneho

dôvodu a súd pri posudzovaní uplatneného nároku zistil, že žalobca v posudzovanom období od
X.XX.XXXX do získania oprávnenia na podnikateľskú činnosť (X.X.XXXX) nebol evidovaný na úrade
práce, ani nepoberal dávky v nezamestnanosti a teda možno konštatovať, že v tomto období nebolo
preukázané naplnenie znakov aktívneho hľadania práce, ktoré okrem iného vyžaduje aj prihlásenie do
evidencie „nedobrovoľne“ nezamestnaných na úrade práce, a jeho zotrvanie v evidencii s možnosťou

spolupráce s príslušným úradom práce a ich ponukou voľných miest, čo žalobca nevyužil a preto toto
obdobie jeho dobrovoľnej nezamestnanosti je potrebné pripísať na jeho ťarchu. V období od X.X.XXXX
do X.X.XXXX žalobca bol samostatne zárobkovo činnou osobou s oprávnením na podnikateľskú činnosť
služby súvisiace s počítačovým spracovaním údajov, tj. činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom
vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Od X.X.XXXX až doposiaľ

zamestnanec a zároveň konateľ spoločnosti P & P partners s.r.o. A.. Je potrebné zdôrazniť, že
zmyslom pracovného pomeru je výkon závislej práce v podriadenom postavení na základe pokynov
zamestnávateľa, zmyslom vzťahu spoločnosti a štatutárneho orgánu je úprava obchodného vedenia a
konania osoby v mene spoločnosti, ide o dva odlišné inštitúty. B. súbeh to ale samozrejme nevylučuje,
ale vyvstáva otázka konfliktu záujmov, nakoľko na oboch stranách stojí tá istá osoba, konateľ podpisuje

tú istú pracovnú zmluvu za spoločnosť i za seba. B. tvrdenia žalobcu, že podnikateľskú činnosť vykonáva
pre počítačové spracovanie údajov a teda pokračoval v činnosti, ktorú robil u žalovaného neboli sporné;
skutočnosť, že spoločnosť v ktorej je i v súčasnosti zamestnancom a konateľom nedosahuje zisk a
poberálenminimálnumzdu,podľanázorusúdu,nemôžebyťnaťarchužalovaného.B.jetohonázoru,že
pokiaľ podnikateľská činnosť neprináša žiadne príjmy, logickým vyústením by bolo ukončenie takýchto

aktivít a nie pokračovanie v nich.

XX. S poukazom na tieto zistenia súd priznal žalobcovi náhradu mzdy za obdobie od X.XX.XXXX do
XX.X.XXXX t.j. za XX mesiacov ako dolnej hranice. B. priznal za toto obdobie náhradu mzdy vo výške
priemernéhozárobkuvsumeXXX,XXeur,ktorývýpočetvychádzalzpriemernejmesačnejmzdyžalobcu

za rozhodné obdobie tretí kvartál XXXX a v súlade s § 134 D. práce, podľa ktorého na pracovnoprávne
účely je postup zisťovania priemerného zárobku zo mzdy a z odpracovaného obdobia za predchádzajúci
štvrťrok. C. pri jeho výpočte sa vychádza z hrubej mzdy zúčtovanej na výplatu v rozhodujúcom období a
z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období, ktorým je v zásade predchádzajúci
kalendárny štvrťrok. N. mzdy ako ju upravuje citované ustanovenie § 79 ods. X D. práce je dôsledkom

nesplnenia povinnosti zamestnávateľa, ktorý je povinný prideľovať zamestnancovi trvajúcemu na tom,
aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával prácu podľa § 47 ods. X písm. a) D. práce v súlade s
pracovnou zmluvou. D. z dôvodu, že mu zamestnávateľ neumožnil prácu vykonávať súd priznal nárok
za rozhodujúce obdobie spolu v sume X.XXX,XX eur, ktorá predstavuje náhradu mzdy od X.XX.XXXX doXX.X.XXXX sumu XX x XXX,XX eur = X.XXX,XX eur + XXX,XX eur tj. XX dní za mesiac október XXXX
(XXX,XX : XX x XX dní). W. náhradu za obdobie od X.XX.XXXX do XX.X.XXXX vo výške X.XXX,XX
eur túto náhradu možno chápať nielen ako ekvivalent mzdy, ale ako sankciu voči zamestnávateľovi

pre neplatné skončenie pracovného pomeru. B. má za to, že rozhodnutie priznávajúce náhradu mzdy
z neplatného rozviazania pracovného pomeru má povahu deklaratórneho rozsudku, t.j. iba potvrdzuje
už jestvujúce hmotné práva a povinnosti, priznaním náhrady mzdy sa nekonštituuje žiadny nový právny
stav, ale hmotnoprávnemu vzťahu sa iba procesne dodáva kvalita vykonateľného práva.

XX. W. ide o uplatnený nárok žalobcu na náhradu mzdy za obdobie od X.XX.XXXX do XX.X.XXXX
presahujúci priznané obdobie X.XX.XXXX do XX.X.XXXX, súd ako nedôvodný zamietol. C. po tom,
ako sa súd zaoberal, či sa žalobca zapojil do práce, či poberal výhodnejšiu mzdu, z vykonaného
dokazovania mal preukázané, že bol nebol zaradený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a vykonával
podnikateľskú činnosť vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. W.
názoru súdu priznanie náhrady mzdy aj za obdobie prevyšujúcu XX mesiacov by bolo v rozpore so

základnými princípmi pracovnoprávnych vzťahov stanovených článkom X D. práce, kedy výkon práv
a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi; nikto
nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu a
čl. X základných princípov civilného sporového poriadku, v zmysle ktorých ochrana ohrozených alebo
porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený

princíp právnej istoty. W. istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude
rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; a ak takejto ustálenej
rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý
spravodlivo.

XX. W. ide o žalované príslušenstvo (úroky z omeškania vo výške 9% ročne od splatnosti jednotlivých
náhrad mzdy za jednotlivý mesiac od XX.XX.XXXX až XX.X.XXXX do zaplatenia) súd konštatuje, že
k omeškaniu na strane zamestnávateľa s plnením náhrady mzdy pri neplatnom skončení pracovného
pomeru dochádza u jednotlivých náhrad mzdy spravidla za ten ktorý mesiac podľa toho, kedy u nich

nastala splatnosť a nie až právoplatnosťou rozsudku o určení neplatnosti skončenia pracovného pomeru
(uznesenie NS SR sp. zn. XCdo/XXX/XXXX, rozhodnutie NS SR sp. zn. XNcdo/X/XXXX). W. náhradu
mzdy (bez rozlišovania, či ide o náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru alebo o inú
náhradu mzdy) ako to vyplýva zo vyššie citovanej zákonnej úpravy (§ 129, § 132 D. práce) je stanovená
mesačná splatnosť, rovnako ako u mzdy, ak sa v pracovnej zmluve nedohodlo inak W. náhrade mzdy ide

nepochybne o uspokojenie peňažného nároku, ktorý zaniká splnením, pričom účastník je povinný nárok
druhého účastníka uspokojiť včas a riadne. K omeškaniu zamestnávateľa s plnením nároku na náhradu
mzdy dochádza aj v tomto prípade vtedy, ak nárok včas a riadne nesplní. Y. nastáva uplynutím času
určeného na plnenie t.j. ak zamestnávateľ neposkytne plnenie zamestnancovi najneskôr v posledný
deň splatnosti nároku. H. splnenia môže byť predovšetkým dohodnutý účastníkmi, v prejednávanej veci

výplatný termín na výplatu mzdy bol stanovený najneskôr XX. deň v mesiaci. Aj keď teda pre rozhodnutie
súdu o priznanie nároku na náhradu mzdy podľa § 79 ods. X D. práce je potrebné, aby otázka platnosti
bola vyriešená v samostatnom konaní na základe žaloby podanej podľa § 77 D. práce, omeškanie
zamestnávateľa s plnením tohto nároku nastáva márnym uplynutím termínu splatnosti náhrady mzdy.

XX. W. ide o argumentáciu žalovaného týkajúcu sa nepriznania úrokov z omeškania (úroky z omeškania
nemajú oporu v D. práce a poukázal na uznesenie U. súdu SR sp. zn. II. ÚS XXX/XXXX) s touto
argumentáciou sa súd nestotožňuje. W. predpisy neupravujú úroky z omeškania, avšak súdna prax
v mnohých prípadoch postupuje podľa občianskoprávnych predpisov. B. vyslovuje právny záver, že
nárok zamestnanca na zaplatenie úrokov z omeškania z náhrad mzdy priznanej z neplatného skončenia

pracovného pomeru je potrebné posudzovať podľa § 517 ods. X Y. zákonníka v spojení s § 1 ods.
X D. práce, a že žalobcovi patria úroky z omeškania z náhrady mzdy za každý jednotlivý mesiac
obdobia, za ktoré mu bola táto priznaná, odo dňa nasledujúceho po dohodnutej dobe splatnosti
mzdy, je plne komformný s doterajšom ustálenom súdnou praxou. V tejto súvislosti súd poukazuje na
rozhodnutia NS SR sp. zn. XCdo/XXX/XXXX, XCdo/XXX/XXXX, XCdo/XX/XXXX. V prejednávanej veci

nebol dôvod odkloniť sa od uvedenej súdnej praxe a pri posudzovaní právnych následkov omeškania
účastníkov pracovnoprávnych vzťahov s plnením ich peňažných záväzkov je potrebné vychádzať z
Y. zákonníka (lex generalis) v dôsledku absencie osobitnej právnej úpravy v D. práce (lex specialis)
a aplikovať tak § XXX ods. X Y. zákonníka, na prípady omeškania zamestnávateľa so zaplatením(náhrady) mzdy zamestnancovi. V tomto prípade sa totiž uplatňuje širší výklad všeobecných ustanovení
Y. zákonníka, na ktorých subsidiárne použitie odkazuje § 1 ods. X D. práce. L. ustanovenie totiž
výslovne neodkazuje výlučne na všeobecné ustanovenia prvej časti Y. zákonníka, a preto je potrebné za

všeobecné ustanovenia v zmysle dikcie § X ods. X D. práce považovať nielen všeobecné ustanovenia Y.
zákonníka uvedené v jeho prvej časti (§ 1 až § 122), ale aj všeobecné ustanovenia uvedené v jeho ôsmej
časti, označenej ako záväzkové právo (§ 488 až § 587), keďže pracovnoprávne vzťahy treba, rovnako
ako aj občianskoprávne vzťahy považovať za záväzkové vzťahy, v ktorých účastníci vystupujú ako
nositelia subjektívnych práv a povinností stanovených normami pracovného práva. L. U. súdu SR sp.

zn. II.ÚS/XXX/XXXX, ktoré vychádza z právneho stavu podľa D. práce a zaoberal sa aj otázkou úrokov z
omeškania (riešenou N. súdom vo veci sp. zn. XCdo XXX/XXXX) a dospel aj k záveru, že zamestnávateľ
sa dostáva do omeškania s vyplatením jednotlivých mesačných náhrad mzdy pri neplatnom skončení
pracovného pomeru márnym uplynutím výplatného termínu v nasledujúcom kalendárnom mesiaci, z
čoho vyplýva i to, že nasledujúcim dňom vzniká zamestnancovi právo na úrok z omeškania z príslušnej
sumy náhrady mzdy.

XX. B. s poukazom na vyššie uvedené nárok zamestnanca na zaplatenie úrokov z omeškania z náhrad
mzdy priznanej z neplatného skončenia pracovného pomeru posudzoval podľa občianskoprávnych
predpisov, kedy výška úrokov z omeškania je určená N. vlády č. XX/XXXX Z. z. pre omeškanie s plnením
peňažného dlhu (§ 3 výška úrokov z omeškania je o X percentuálnych bodov vyššia ako základná

úroková sadzba Z. centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu) a je
vykonávacím predpisom k § 517 ods. X Y. zákonníka (ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľprávopožadovaťoddlžníkapopriplneniuúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis). U. z omeškania je vo svojej podstate majetkovou sankciou a má veriteľa (zamestnanca)

odškodniť za to, že nemohol použiť dlhovanú istinu náhrady mzdy, úžitky ktorej na druhej strane mohol
za čas meškania poberať dlžník (zamestnávateľ). W. rozhodovaní o priznaní úroku z omeškania nie
je rozhodujúce, či žalovaný omeškania zavinil, resp. dôvod omeškania; na vznik nároku na úrok z
omeškania stačí, že zákonom stanovená lehota plnenia uplynula.

XX. Z vyššie uvedeného vyplýva, že v danej veci k splatnosti náhrady mzdy dochádzalo u jednotlivých
náhrad mzdy spravidla za ten ktorý mesiac najneskôr XX. deň v mesiaci. K omeškaniu na strane
zamestnávateľa (žalovaného) s plnením náhrady mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru
dochádzalo u jednotlivých náhrad priznanej mzdy XXX,XX eur spravidla za ten ktorý mesiac XX. dňom
príslušného mesiaca (prvý deň omeškania). B. s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a pri aplikácií

citovaných zákonných ustanovení dospel k záveru o dôvodnosti nároku žalobcu na náhradu mzdy za
obdobie od X.XX.XXXX do XX.X.XXXX, preto zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy X.XXX,XX eur
spolu s príslušným úrokom z omeškania za mesačné náhrady mzdy tak, ako vyplýva z výrokovej časti
tohto rozhodnutia a vo zvyšku žalobu zamietol. B. uložil povinnosť žalovanému túto náhradu zaplatiť do
XX dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia náhradu (§ 2X2 ods. 3 E. lehota na plnenie tri dni a plynie

od právoplatnosti rozsudku. B. môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu).

XX. O trovách konania súd rozhodol podľa § X62 ods. X E. ( o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí) v spojení s ustanovením § 255 ods. 2 E., ak
mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,

že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

XX. K. žalobca mal vo veci úspech len čiastočný a s prihliadnutím na okolnosti, ktoré viedli žalobcu k
súdnemu uplatneniu nároku na náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru sa súdu javí
spravodlivým, aby každá strana znášala svoje náklady. W. súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá na

náhradu trov konania právo.

XX. D. podľa ustanovení § 4 ods. X písm. d) zákona č. XX/XXXX Zb. o súdnych poplatkoch (od
poplatku sú oslobodení: žalobca v konaní o náhradu škody z pracovného úrazu a choroby z povolania, v
konaní o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru a pri

uplatnení nárokov z neplatného skončenia pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru)
bol oslobodený od poplatkov. W. § X ods. 2 veta prvá citovaného zákona, ak je poplatník od poplatku
oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo
jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. K. súd nezistil užalovaného dôvody na oslobodenie a v konaní neboli preukázané skutočnosti na jeho oslobodenie od
poplatku, preto súd zaviazal k povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok za podaný návrh a to X %
z priznanej sumy 9.XX7.76 eur (položka 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov, z ceny predmetu

konania 6 %), čo predstavuje sumu 577 eur tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo

veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší

subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§
366 Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).