Decision was made at the court Okresný súd Vranov nad Topľou
Judgement was issued by JUDr. Ján Kozenko
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 4C/8/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8811200085
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Kozenko
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8811200085.11
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Jánom Kozenkom v právnej veci žalobcu: Mesto
Vranov nad Topľou, Ul. Dr. C. Daxnera 87, 093 16 Vranov nad Topľou, IČO: 332 933, zastúpený
JUDr. Martinom Staroňom, advokátom, Advokátska kancelária, Hlavná 89, 080 01 Prešov, za účasti
vedľajšieho účastníka na strane žalobcu: C. J., L.. XX. XX. XXXX, J. XXX XX T. XX, proti žalovanému:
Zmrzlina III s.r.o., Herľanská 547, 093 03 Vranov nad Topľou, IČO: 46 713 883, zastúpený JUDr. Milošom
Kaščákom, advokátom, AK, M. R. Štefánika 171, 093 01 Vranov nad Topľou, o určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti, takto
r o z h o d o l :
Súd u r č u j e , že do vlastníctva žalobcu patrí nehnuteľnosť a to parcela KN-C parcelného čísla XXXX/X
- zastavané plochy a nádvoria vo výmere 460 m2 zapísaná na liste vlastníctva číslo XXXX k. ú. E. L. P..
Súd z a v ä z u j e žalovaného uhradiť žalobcovi trovy konania vo výške 1.351,90 eur, a to všetko do
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vedľajšiemu účastníkovi p r i z n á v a náhradu trov 0,- eur.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobca sa podanou žalobou domáhal v podstate rozhodnutia podľa výroku tohto rozsudku z dôvodov
uvedených v žalobe. V odôvodnení svojej žaloby uviedol, že žalovaný je zapísaný ako výlučný vlastník
nehnuteľnosti, ktorá je predmetom tohto konania, avšak táto nehnuteľnosť parcelného čísla XXXX/X
vznikla rozčlenením pôvodného pozemku - parcely číslo XXXX vo výmere 1.679 m2, pôvodne zapísanej
na LV číslo XXX k. ú. E. L. P. a to na základe geometrického plánu vyhotoveného dňa 30. 01. 1991
číslo 242-313-24-92, kde boli z pôvodnej parcely číslo XXXX novovytvorené parcely parcelných čísel
XXXX/X, XXXX/X S. XXXX/X. Pôvodná parcela číslo XXXX zapísaná na LV číslo XXX k. ú. E. bola v
správe J. L.. G.. (Š.. G..) E., na základe hospodárskej zmluvy číslo 14/HZ/1987 účinnej od 01. 05. 1987,
ktorou bol bývalý národný majetok bývalým MsNV vo Vranove nad Topľou zverený do správy subjektu
J. Š.. G.. E.. Hospodárskou zmluvou číslo 042/07/91 zo dňa 27. 08. 1991 bol prevedený celý pozemok
vedený pod parcelným číslom XXXX k. ú. E. zo subjektu J. Š.. G.. E. na organizáciu J. D. Š.. G.. E.,
avšak táto hospodárska zmluva bola predložená na zápis do katastra až v roku 1993 a to žiadosťou o
vykonanie zmeny zápisu zo dňa 11. 11. 1993 podanou J.C. D. š. p. v likvidácii. Bola zapísaná do katastra
nehnuteľností pod číslo PVZ číslo XXX/XXXX, avšak pri parcele číslo XXXX bolo uvedené podlomenie
„/1“, ktoré nevykonal nikto zo strany právneho predchodcu žalobcu a nie je až do podania žaloby známa
osoba, ktorá v rozpore s vôľou a prejaveným záujmom o zápis skutočností do katastra nehnuteľností
upravila hospodársku zmluvu tak, že v nej bolo rukou dopísané k celému pozemku - „parcelné číslo
XXXX/X“. Pokiaľ ide o pozemok parcelného čísla XXXX/X k. ú. E., ktorý je predmetom tohto konania,
tento vznikol na základe vyššie uvádzaného geometrického plánu, ako už bolo uvádzané vyššie a to
rozčlenením pôvodnej parcely číslo XXXX na parcelné čísla XXXX/X, XXXX/X S. XXXX/X. Ako ďalejuviedol žalobca, vzhľadom na to, že v rozpore so zákonom bol vykonaný zápis do katastra nehnuteľností
len k pozemkom parcelných čísel XXXX/X S. XXXX/X a nie aj k pozemku parcelného čísla XXXX/X, mal
ostať tento pozemok parcelného čísla XXXX/X zapísaný na LV číslo XXX k. ú. E. t. j. v správe J. n. p. E.,
avšak tento pozemok sa z uvedeného listu vlastníctva „stratil“. Až v roku 1996 na základe Zadania číslo
7/96 zo dňa 11. 11. 1996, bol pozemok parcelného čísla XXXX/X k. ú. E. opätovne zapísaný na LV číslo
XXX k. ú. E.. V dôsledku transformácie štátneho podniku J. n. p. E. na akciovú spoločnosť J. a. s. bola na
LV číslo XXX k. ú. E. L. P. vykonaná zmena názvu z J. n. p. E. L. P. na J. a. s. s tým, že pod PVZ č. 498/97
bolo do katastra nehnuteľností zapísané prehlásenie vkladateľa J. a. s. o vložení majetku do obchodnej
spoločnosti J. a. s. Y., ktoré obsahovalo aj pozemok parcelného čísla XXXX/X, pričom zápis v prospech
vkladateľa bol vykonaný na LV číslo 4937 k. ú. E. L. P.. K ďalšiemu prevodu pozemku parcelného čísla
XXXX/X k. ú. E. došlo kúpnou zmluvou, ktorej vklad bol povolený správou katastra pod číslom V 1766/00
na nadobúdateľa: Q., a. s. so sídlom: Y. XXX, E. L. P., W.: XX XXX XXX, a zápis bol vykonaný na
LV číslo XXXX k. ú. E.. Ďalším prevodom pozemku parcelného čísla XXXX/X došlo kúpnymi zmluvami
vkladovanými postupne pod č. k. V 1831/06, V 1987/06, V 125/07, V 2036/07, V 25/08. V súčasnosti ako
vlastník pozemku parcelného čísla XXXX/X zapísaný na LV číslo XXXX k. ú. E. je uvedený žalovaný. Ako
ďalej uviedol žalobca, v období medzi uzatvorením hospodárskej zmluvy dňa 27. 08. 1991 a jej zápisom
do katastra nehnuteľností bol do mapových podkladov zavedený geometrický plán číslo 242-313-24-92,
ktorý pozemok parcelného čísla XXXX rozdelil na tri samostatné pozemky parcelných čísel XXXX/
X, XXXX/X S. XXXX/X, avšak týmto úkonom nedošlo k zmene vlastníctva. Organizácia: J. D. š. p.
mala byť zapísaná ako výlučný vlastník celého pozemku parcelného čísla XXXX k. ú. E. resp. ako
výlučný vlastník všetkých troch novovzniknutých pozemkov vyššie uvedených parcelných čísel, keďže
geometrickým plánom sa nemenilo vlastnícke právo k pozemkom. Správa katastra však postupovala v
rozpore so zákonom, keď po prípadnom rozčlenení pôvodnej parcely XXXX k. ú. E. L. P. nebol zapísaný
jediný vlastník J. D. š. p., ale bol zapísaný žalovaný, ktorý sa nikdy nestal vlastníkom predmetného
pozemku. Poukázal, že má naliehavý právny záujem na tomto návrhu, pretože určovacím výrokom súdu
môže dosiahnuť odstránenie sporností žalobcovho práva resp. neistoty v jeho právnom vzťahu. Žalobca
súčasne s takýmto podaným návrhom podal aj návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorým sa
domáhal zakázať žalovanému akýmkoľvek spôsobom nakladať s pozemkom KN-C parcelného čísla
XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 460 m2, zapísaným na LV číslo XXXX k. ú. E. L. P. a to
najmä tento pozemok scudziť, predať, darovať, akokoľvek zaťažiť, dať do zálohy, zriadiť zabezpečovacie
právo, či prenajať a to až do právoplatného skončenia súdneho konania o určenie vlastníckeho práva
k vyššie uvedenej parcele vedeného na tunajšom súde.
Vedľajší účastník na strane žalobcu žiadal žalobe žalobcu vyhovieť poukazujúc na tvrdenia žalobcu
uvedené v jeho žalobe ako aj na ním predložené listinné dôkazy s tým, že sa zriekol práva na náhradu
trov konania.
Okresný súd vo Vranove nad Topľou uznesením zo dňa 28. 01. 2011 č. k. 4C/8/2011-22 v spojení s
uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 03. 05. 2011 č. k. 20Co/43/2011-52 zakázal žalovanému
nakladať s nehnuteľnosťou - pozemkom KN-C parcelného čísla XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria
vo výmere 460 m2 zapísaného na LV číslo XXXX k. ú. E. v podiele 1/1 a to predať, darovať alebo
inak scudziť, založiť alebo inak zaťažiť nehnuteľnosť a to až do právoplatného skončenia konania
vedeného na tunajšom súde pod spisovou značkou 4C/8/2011. V prevyšujúcej časti bol návrh na vydanie
predbežného opatrenia zamietnutý.
Žalovaný uviedol, že so žalobou nesúhlasí, pretože Mesto Vranov sa nemohlo stať vlastníkom
predmetnej parcely na základe hospodárskej zmluvy tak, ako to uvádza žalobca, pretože v čase
uzatvárania tejto už platil zákon 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby a je
nesporné, že J., š. p. spadala pod režim tohto zákona, a v súlade s ním aj bola neskôr sprivatizovaná.
Podľa § 45 ods. 1 zákona číslo 92/1991 Zb. podniky nemôžu mimo obvyklého hospodárenia uzavrieť
zmluvy o prevode vlastníctva majetku, ku ktorému majú právo hospodárenia nakladať so svojimi
majetkovými účasťami na podnikaní právnických osôb a ani tieto zakladať a výnimku môže z tohto
ustanovenia povoliť príslušná vláda v odôvodnených prípadoch. Keďže hospodárska zmluva zo dňa 27.
08.1991odporujezákonu,jeabsolútneneplatnáanatútoneplatnosťjesúdpovinnýprihliadaťzozákona
bez toho, aby ju niekto namietal a z toho dôvodu sa teda žalobca nikdy nestal vlastníkom pozemku
parcelného čísla XXXX. Na žalobcu neprešlo vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti ani podľa zákona
číslo 138/1991 Zb. o majetku obcí a taktiež na žalobcu neprešla ani zakladateľská alebo zriaďovateľská
funkcia k štátnemu podniku J. a z toho dôvodu ani pozemok nemohol prejsť do jeho vlastníctva. Ďalejpoukázal aj na tú skutočnosť, že rozsudkom tunajšieho súdu v konaní vedenom pod spisovou značkou
4C/128/2011 prešlo vlastnícke právo na žalobcu J., a.s. so sídlom v Y. zo vtedy žalovaného W. O., s.r.o.
so sídlom vo E. L. P..
Vykonaným dokazovaním súd zistil tento skutočný stav veci:
Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom a to výpisom z LV číslo XXXX k. ú.
E., kde je zapísaná parcela číslo XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 460 m2, kde ako
výlučný vlastník je pod B6 v pomere 1/1 uvedený žalovaný s tým, že v prospech Mesta Vranov bolo
zriadené záložné právo. Ďalej sa oboznámil s geometrickým plánom číslo 243-313-24-92, hospodárskou
zmluvou, žiadosťou o vykonanie zápisu, Zadaním číslo 7/96 tak, ako sa na tieto listinné dôkazy odvoláva
žalobca vo svojej žalobe. Okrem toho si vyžiadal správu zo Správy katastra vo Vranove nad Topľou a
to úplnú fotokópiu z LV číslo XXX k. ú. E.. Taktiež sa oboznámil s privatizačným projektom podniku J.
š. p. E. L. P. spolu s rozhodnutím Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku SR číslo
81/92 z 20. 03. 1992 o schválení privatizačného projektu podniku J. š. p. E. L. P. registračného čísla 82.
Okrem toho sa súd oboznámil s rovnopisom notárskej zápisnice číslo N 89/92, Nz 92/92, zakladateľskou
listinou, stanovami, špecifikáciou nehnuteľností - súpisom odovzdaných vecí ako aj technickou správou
špecifikácií nehnuteľností.
Okrem toho sa súd ďalej oboznámil aj so spisovým materiálom Správy katastra vo Vranove nad Topľou
vedeného pod číslom X 27/2010 na č. l. 17 až 20 v spise.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného s poukazom na ustanovenie § 132 OZ súd rozsudkom zo dňa 15.
01. 2013 č. k. 4C/8/2011-465 určil, že do vlastníctva žalobcu patrí nehnuteľnosť a to parcela KN-C
parcelného čísla XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 460 m2 zapísaná na LV číslo XXXX
k. ú. E. L. P. a súčasne zaviazal žalovaného W. O. s.r.o. so sídlom: K. X, XXX XX L. E., W.: XX XXX XXX
uhradiť žalobcovi aj trovy konania s tým, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal.
Po podaní odvolania žalovaným Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 18. 12. 2013 č. k.
3Co/167/2013-529 zrušil rozsudok tunajšieho súdu a vec vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení
svojho zrušujúceho rozhodnutia uviedol, že odvolací súd zdôrazňuje, že je treba umožniť žalobcovi,
aby dosiahol vedenie konania proti spoločnosti J. a. s. resp. jeho právnym nástupcom, t. j. subjektu,
ktorý je v súčasnosti zapísaný ako aktuálny vlastník k spornej parcele. V tom smere po zistení
všetkých skutočností môže byť relevantná aj zámena účastníkov konania na strane žalovanej. Uvedený
nedostatok vecnej legitimácie (pasívnej) nie je možné odstrániť v odvolacom konaní, pretože už v čase
rozhodnutia súdom prvého stupňa (15. 01. 2013) existoval právoplatný rozsudok o určení vlastníckeho
práva v prospech spoločnosti J., a. s.. Dôležité v tomto smere je, že žalobca nie je viazaný rozsudkom
Okresného súdu Vranov nad Topľou spisovej značky 4C/128/2011, pretože nebol účastníkom tohto
konania. Je potrebné zároveň dodať, že odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa,
že v prospech žalobcu existujú skutočnosti potvrdzujúce jeho vlastnícke právo k spornému pozemku.
Dôležité je, aby rozsudok ako verejná listina bol spôsobilý na záznam v katastri nehnuteľnosti, a to sa
môže dosiahnuť iba tým, že sa bude konať s osobou aktuálne zapísanou v katastri nehnuteľnosti, t. j.
osobou, ktorá je viazaná rozsudkom bez ohľadu na to, či bola účastníkom súdneho konania (§ 159a
OSP) resp. jeho právnym nástupcom. Vzhľadom na to, že v prospech akciovej spoločnosti J. existuje
vlastnícke právo titulom súdneho rozhodnutia a následne existujú ďalšie prevody vlastníckeho práva k
spornému pozemku titulom kúpnych zmlúv na ďalšie subjekty, odvolací súd je toho názoru, že pasívne
legitimovaným účastníkom v predmetnom konaní je aktuálne zapísaná osoba na LV číslo XXXX k. ú.
E. L. P.. V súčasnosti je na LV číslo XXXX k. ú. E. L. P. ako vlastník k spornému pozemku zapísaná
akciová spoločnosť W., a. s., P. X, C. na základe kúpnej zmluvy, vklad ktorej bol povolený Správou
katastra Vranov nad Topľou pod číslom V 467/2013-716/13. V prejednávanej veci treba vychádzať
zo zásady nemo plus iuris ad aliam (nikto nemôže previesť viacej práv než má sám), a to platí tak
na akciovú spoločnosť Q. E. L. P., Y. XXX (na ktorú prevod bol realizovaný titulom kúpnej zmluvy zo
dňa 19. 12. 2000 č. sp. V/1766/2000), ako aj na spoločnosť J. a. s., ktorá nadobudla vlastníctvo k
spornému pozemku na základe právoplatného rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou spisovej
značky 4C/128/2011, ako aj na ďalšie subjekty: C. P., s. r. o. a W., a. s., ktoré subjekty nadobudli k
spornému pozemku vlastnícke právo titulom kúpnych zmlúv. Poukázal, že z procesného hľadiska je
súd povinný svojou činnosťou zabezpečiť výkon spravodlivosti tak, aby nedošlo k jej odopretiu (§ 1,
§ 3 OSP). Okrem toho poukázal na tú skutočnosť, že písomné vyhotovenie rozsudku v posudzovanejveci, v ktorom súd opísal zo spisu písomné podanie žalobcu a vykonané dôkazy, je postihnuté vadou
konania a z odôvodnenia rozhodnutia nie je preto možné zistiť dôvody, pre ktoré súd prvého stupňa
žalobe vyhovel. Súd prvého stupňa zo zisteného skutkového stavu neuviedol vlastnými slovami opísaný
výklad o tom, ktoré skutočnosti mal za preukázané a ktoré nie, ani výklad o tom, o ktoré dôkazy oprel
svoje skutkové tvrdenia, akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov a neuviedol vlastnými slovami
bližší výklad o tom, ako skutkový stav veci zistil. Aj v právnom posúdení musí súd uviesť, z akých
právnych ustanovení pri rozhodovaní veci vychádzal. Uložil súdu prvého stupňa v ďalšom konaní po
pripustení zámeny účastníkov konania na strane žalovaného vyporiadať sa so všetkými účastníkmi
tvrdenými skutočnosťami, ktoré sú relevantné pre posudzovanie určenia vlastníckeho práva. Súd prvého
stupňa vlastnými slovami vyhodnotí, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, akými úvahami sa
riadil pri hodnotení dôkazov a pri zistení skutkového stavu veci. Súd prvého stupňa nové rozhodnutie
odôvodní tak, aby jeho štruktúra zodpovedala zásadám vyplývajúcim z ustanovenia § 157 ods. 2 OSP. V
odôvodnenírozhodnutiasúdprvéhostupňastručne,jasneavýstižnevysvetlí,ktoréskutočnostipovažuje
za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov
riadil. Súd prvého stupňa bude dbať na to, aby jeho rozhodnutie bolo presvedčivé a zrozumiteľné, lebo
len odôvodnenie rozhodnutia dovoľuje účastníkom konania, aby posúdili ako súd ich vec vyložil, aké
právne predpisy aplikoval a akými úvahami sa spravoval pri rozhodovaní vo veci samej.
Po doručení rozhodnutia súdu druhého stupňa žalobca prostredníctvom svojho zástupcu požiadal o
zmenu účastníka na strane žalovaného podľa § 92 ods. 2, 3 OSP udávajúc, že v čase podávania žaloby
o určenie vlastníckeho práva bol ako vlastník predmetného pozemku zapísaný žalovaný - W. s.r.o. so
sídlom K. X, XXX XX L. E., W.: XX XXX XXX, a v súčasnosti podľa aktuálneho výpisu LV XXXX k. ú. E. je
ako vlastník pozemku, ktorý je predmetom tohto konania, parcelného čísla XXXX/X vedená spoločnosť
Zmrzlina III s.r.o., Herľanská 547, Vranov nad Topľou v podiele 1/1, o čom súdu predložil jednak výpis
z LV číslo XXXX ako aj výpis z obchodného registra.
Vedľajší účastník na strane žalobcu sa stotožnil s tvrdením zástupcu žalobcu v celom rozsahu.
Zástupca pôvodného žalovaného W. O. s.r.o. poukázal na tú skutočnosť, že na Okresnom súde Vranov
nad Topľou pod spisovou značkou 4C/128/2011 sa viedlo konanie o určenie vlastníckeho práva žalobcu
J. a.s. so sídlom v Y. proti žalovanému W. O. s.r.o. so sídlom vo E. a súd žalobe rozsudkom zo dňa 27.
03. 2012 č. k. 4C/128/2011-94 vyhovel. Preto žiadal žalobu žalobcu zamietnuť.
Na základe vyššie uvedeného tunajší súd uznesením zo dňa 12. 03. 2014 č. k. 4C/8/2011-538, ktoré
nadobudloprávoplatnosťdňom07.04.2014,pripustil,abydokonanianamiestodoterajšiehožalovaného
W. O. s.r.o. so sídlom: K. X, XXX XX L. E., W.: XX XXX XXX vstúpil ako nový žalovaný: Zmrzlina III
s.r.o. so sídlom: Herľanská 547, 093 03 Vranov nad Topľou, IČO: 46 713 883.
Podľazákonačíslo138/1991Zb.omajetkuobcíato§2ods.2veci,kuktorýmpatriloprávohospodárenia
štátnym podnikom, rozpočtovým, príspevkovým organizáciám a drobným prevádzkarniam národných
výborov, ku ktorým prešla zakladateľská alebo zriaďovateľská funkcia na obec, podľa osobitného
predpisu prechádzajú z majetku Československej republiky do vlastníctva obce, na území ktorej sa
nachádzajú. Obce si vzájomné práva a povinností upravia zmluvne. Odkazy v citovaných ustanoveniach
poukazujú na § 1 Nariadenia vlády SSR číslo 233/1988 Zb. o drobných prevádzkarniach národných
výborovakoprávnickýchosobáchav§2ods.1av§3ods.1,v§4a§5ods.1zákonačíslo518/1990Zb.
o prechode zakladateľskej alebo zriaďovateľskej funkcie národných výborov na obec, ústredné orgány
štátnej správy a orgány miestnej štátnej správy.
V zmysle zákona číslo 92/1991 Zb., ktorý je právnou normou riešiacou otázku tzv. veľkej privatizácie,
prevádzanými nemali byť majetkové hodnoty „samé o sebe“, ale podniky, prípadne ich časti, ako
hospodárske jednotky. Vyplýva to najmä z § 15 ods. 1 zákona číslo 92/1991 Zb., podľa ktorého
vlastníckym právom k privatizovanému majetku prechádzajú na jeho nadobúdateľa iné práva a záväzky
súvisiace s privatizovaným majetkom. V nadväznosti na tieto skutočnosti pre určenie privatizovaného
majetku podľa zákona o veľkej privatizácii je rozhodujúce jeho vymedzenie (označenie privatizovanej
jednotky) v rozhodnutí podľa § 11 ods. 2 cit. zák. prípadne v zakladateľskej listine subjektu, do ktorého
základného kapitálu mal byť privatizovaný majetok vložený. Nie je rozhodujúcou tá skutočnosť, či
v samotnom privatizačnom projekte bol takto majetok špecifikovaný alebo či vôbec nebol v súpise
nehnuteľného majetku, ktorý je prílohou privatizačného projektu. Od obsahu toho, čo je predmetomprivatizácie, bez ohľadu na to, čo bolo uvedené v privatizačnom projekte, či v špecifikácii nehnuteľného
majetku, závisí aj posúdenie platnosti jednotlivých ďalších právnych úkonov či už vkladovej listiny z
25. 07. 1997 (V 870/97), či ďalších kúpnych zmlúv, predmetom ktorých bola predmetná parcela (V
1766/2000, V 2831/2006, V 1987/2006, V 125/2007, V 2036/07 či V 25/2008). Rozhodujúcim je to, či
J. a. s. bola vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti a či mohla teda vložiť túto nehnuteľnosť do akciovej
spoločnosti J.. Po oboznámení sa s listinnými dôkazmi zaslanými tunajšiemu súdu Fondom národného
majetkuSR,kompletnoudokumentáciou,malsúdzapreukázané,žepozemok,ktorýjepredmetomtohto
konania a to parcela číslo 1073/2, nebol predmetom privatizácie štátneho podniku J., pretože táto nebola
vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, a teda nemohla túto nehnuteľnosť vložiť do akciovej spoločnosti
J..
Podľa § 132 OZ vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením,
rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. Ak sa
vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným,
a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia. Ide o všeobecné ustanovenia o nadobudnutí
subjektívnehovlastníckehoprávajednotlivýmispôsobmi.Vlastníckeprávosanadobúdabuďoskoršieho
vlastníka prevodom alebo prechodom, kde ide o nadobudnutie odvodené (derivatívne), alebo sa
nadobúda pôvodným (originálnym) spôsobom k novovzniknutej veci, ktorá doteraz nikomu nepatrila.
Pri nadobudnutí vlastníckeho práva zmluvou hovoríme spravidla o prevode vlastníckeho práva. Medzi
najčastejšie spôsoby nadobudnutia vlastníckeho práva patrí kúpna zmluva. Z ďalších zmlúv je to najmä
darovacia a zámenná, môže však ísť tiež o zmluvu zmiešanú alebo osobitne neupravenú. Pri prevodoch
vlastníckeho práva sa uplatňuje zásada, že prevádzajúci nemôže na iného previesť viac práv než ich
má sám.
V ustanovení § 132 OSP sa uvádza, že dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za
konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.
V ustanovení § 159a OSP sa uvádza, že výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k
nehnuteľnosti a o neplatnosti právneho úkonu, ktorým sa nakladalo s nehnuteľnosťou prípadne o určení
neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre účastníkov zmluvy, ktorej sa týka návrh
na povolenie vkladu vecného práva k dotknutej nehnuteľnosti a ktorý bol podaný v čase, keď v katastri
nehnuteľností bola vykonaná poznámka o tomto konaní.
Vychádzajúczvyššiecitovanýchzákonnýchustanovení,vykonanéhodokazovania,dospelsúdkzáveru,
že boli zistené skutočnosti potvrdzujúce vlastnícke právo žalobcu k predmetnému spornému pozemku,
pretože z protokolu o odovzdaní a prevzatí základných prostriedkov (bytoviek) zapísaných na LV číslo
X, XXX S. XXX k. ú. E. vyhotoveného v zmysle vyššie uvádzaného zákona číslo 138/1991 Zb. o majetku
obcí došlo k prechodu vlastníckeho práva z Československého štátu na obec Vranov nad Topľou podľa
§ 14 ods. 2 cit. zák. ust. a to aj vrátane pozemku parcelného čísla XXXX resp. z tejto aj novovytvorených
pozemkov na základe geometrického plánu číslo zák. 242-313-24-92 zo dňa 30. 01. 1991 overeného 30.
01. 1992 a to novovzniknutých parciel parcelných čísel XXXX/X, XXXX/X S. XXXX/X. Tieto nehnuteľnosti
pochádzajúce z pôvodnej parcely číslo XXXX o výmere 1.679 m2 zapísanej na LV číslo XXX k. ú. E.
L. P.Ľ., ktoré boli v správe J. š. p. na základe hospodárskej zmluvy číslo 14/HZ/1987, ktorým bývalý
národný majetok bol Mestským národným výborom vo Vranove nad Topľou zverený do správy J.X.,
jednoznačne tohto hospodárskou zmluvou číslo 042/07/91 a to celá parcela číslo XXXX bola prevedená
na J. D. š. p. E., a zmena na zápis do katastra nehnuteľností bola predložená až v roku 1993. Do
katastra však bola zapísaná nie celá parcela číslo XXXX, ako mala byť na základe vyššie uvedenej
hospodárskej zmluvy, ale upravená len na parcelu číslo XXXX/X neznámou osobou. Výpoveď svedka
Ing. I. C., vzhľadom k rozporuplnosti jeho tvrdení, súd vyhodnotil ako nedôveryhodnú. Tomu nasvedčujú
rozpory v jeho výpovedi vyplývajúce jednak z toho, že tento svedok, ktorý vykonával funkciu riaditeľa
J. D., š. p., už v čase, keď bol podávaný návrh na zmenu zápisu teda dňa 11. 11. 1993 (skutočnosť
je nepochybná z podacej pečiatky Katastrálneho úradu v Košiciach), nebol v pracovnom pomere J. D.,
tieto boli v likvidácii, ktorú vykonával likvidátor, a preto už v žiadnom prípade tento svedok nemohol byť
prítomný pri úkonoch súvisiacich so zmenou zápisu. Jeho tvrdenie, že mal v súvislosti so zmenou zápisu
niečo zapisovať nebohý pracovník správy katastra Dr. G., súd taktiež považoval za nedôveryhodné. Súd
vychádzal z tej skutočnosti, že z obsahu spisu správy katastra, ktorý si súd zabezpečil, nevyplýva, aby v
súvislosti s nejakou opravou bolo vydané nejaké rozhodnutie správou katastra alebo aby sa v súvislostis touto opravou nachádzali v spise nejaké listiny nasvedčujúce napr. dohode účastníkov v súvislosti
s opravou. Na základe toho súd dospel pri hodnotení dôkazov k záveru, že v správe J. mala zostať
celá parcela a nie upravená len na parcelu číslo XXXX/X neznámou osobou. Nepodarilo sa preukázať,
kto túto úpravu vykonal. Súd teda vyvodil záver, že v dôsledku protiprávneho konania neznámej osoby
došlo k neskorším pochybeniam a nezrovnalostiam vedúcim k tej skutočnosti, že žalobca následnými
právnymi skutočnosťami nebol zapísaný ako vlastník aj predmetnej nehnuteľnosti.
Na základe vyššie uvedeného súd potom mal za to, že je potrebné žalobe žalobcu vyhovieť. K veci ešte
považuje za potrebné ešte podotknúť, že napriek poznámke o prebiehajúcom súdnom konaní vedeného
pod spisovou značkou 4C/8/2011 dochádzalo k prevodu predmetnej nehnuteľnosti na iné osoby a to aj
napriek vyššie uvedenému citovanému ustanoveniu § 159a OSP s tým, že súd z opatrnosti si deň pred
vyhlásením tohto rozhodnutia vyžiadal aktuálny výpis z listu vlastníctva XXXX, kde ako vlastník bol a
je vedený terajší žalovaný.
Podľa § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
V danom prípade bol žalobca úspešný v celom rozsahu, z toho dôvodu mu súd priznal trovy právneho
zastupovania jeho zástupcom v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky číslo 655/2004 Z. z. advokátskej
tarify v znení noviel, kde súd vychádzal za jeden úkon z hodnoty 57 eur. Súd priznal zástupcovi
žalobcu odmenu advokáta za 6 úkonov právnej služby (prevzatie a príprava právneho zastúpenia
dňa 05. 01. 2011, spísanie žaloby o určenie vlastníckeho práva dňa 05. 01. 2011, vyjadrenie žalobcu
k odvolaniu žalovaného proti uzneseniu o nariadenie predbežného opatrenia, za výzvu na vstup
vedľajšieho účastníka zo dňa 28. 03. 2011, za účasť na pojednávaní dňa 07. 06. 2011, 30. 06. 2011).
Taktiež mu priznal 6x režijný paušál v roku 2011 po 7,41 eur t. j. 44,46 eur. Okrem toho mu priznal za
jeden úkon právnej služby pri účasti na pojednávaní dňa 15. 05. 2012 vo výške 58,69 eur, jedenkrát
režijný paušál po 7,63 eur. Ďalej mu v roku 2013 priznal za tri úkony právnej služby po 60,07 eur (účasť
na pojednávaní dňa 15. 01. 2013, za vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného dňa 12. 12. 2013, za
účasť na pojednávaní na Krajskom súde v Prešove dňa 18. 12. 2013), ako aj 3x režijný paušál v roku
2013 po 7,81 eur teda 23,43 eur. Nakoniec mu priznal aj 3x za úkon právnej služby v roku 2014 po 61,84
eur za jeden úkon (návrh žalobcu na zmenu účastníka zo dňa 04. 03. 2014, účasť na pojednávaní dňa
29. 07. 2014, dňa 23. 10. 2014) a 3x režijný paušál v roku 2014 po 8,04 eur teda spolu 24,12 eur.
Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že odmena advokáta spolu činila sumu 766,42 eur, režijný paušál
99,64 eur.
Súd taktiež priznal zástupcovi žalobcu náhradu za stratu času stráveného cestou na pojednávanie z
Prešova do Vranova a späť v zmysle § 17 ods. 1 cit. zák. ust., kde jedna cesta trvá 50 minút. Pri účasti
na pojednávaní dňa 07. 06. 2011 náhrada za stratu času na ceste 12,35 eur za polhodinu t. j. 1/60-tina
zo 761 eur ako výpočtového základu a 4x za začaté polhodiny tam a späť celkove 49,40 eur. Podobne
takú istú sumu priznal ako náhradu za stratu času na ceste strávenej na pojednávanie dňa 30. 06.
2011. Priznal aj náhradu za stratu času za cestu na pojednávanie Prešov - Vranov a späť za účasť na
pojednávaní dňa 15. 05. 2012 12,71 eur za polhodinu t. j za štyri začaté polhodiny spolu 50,84 eur ako
aj náhradu za stratu času na pojednávaní dňa 15. 01. 2013 na ceste, 13,02 eur za polhodinu, súd priznal
4x za začaté polhodiny spolu 52,08 eur a taktiež aj náhradu za stratu času na pojednávania v dňoch
29. 07. 2014 ako aj 23. 10. 2014 po 13,40 eur za začatú polhodinu, súd priznal za dve cesty 8 začatých
polhodín teda sumu 214,40 eur. Celkove teda náhrada za stratu času činila 308,92 eur.
Okrem toho súd priznal zástupcovi žalobcu aj náhradu cestovného v zmysle § 15 cit. zák. ustanovenia a
to za použitie osobného motorového vozidla Škoda Octavia evidenčného čísla G.-XXX-K. a to za cestu
z Prešova do Vranova a späť t. j. spolu 102 km, pričom pri priemernej spotrebe paliva na 100 kilometrov
7,40 l teda na 1 km spotreba činí 0,074 litra t. j. za 102 km je spotreba 7,55 litrov a pri priemernej cene
PHM spotreba paliva činila sumu 10,86 eur a pri pevnej sadzbe za jeden kilometer 0,18 eur t. j. 102 x
0,18 eur činilo sumu 18,36 eur a teda cestovné na jedno pojednávanie v dňoch 07. 06. 2011, 30. 06.
2011 činilo sumu po 29,22 eur. V roku 2012 pri použití toho istého motorového vozidla v dôsledku zmeny
cien PHM, spotreba na cestu na pojednávanie dňa 15. 05. 2012 činila 11,24 eur, pevná sadzba 18,36 eur
a teda spolu výška cestovného činila v deň pojednávania 15. 05. 2012 sumu 29,60 eur. Okrem toho mu
priznal aj cestovné na pojednávanie dňa 15. 01. 2013 tým istým motorovým vozidlom, kde v dôsledkuzmien cien pohonných hmôt činila spotreba na jednu cestu 11,37 eur a po pripočítaní pevnej sadzby
18,36 eur, činilo cestovné na pojednávanie sumu 29,73 eur. Taktiež priznal cestovné na pojednávanie
dňa29.07.2014(§15vyhlášky655/2004Z.z.)zapoužitieosobnéhomotorovéhovozidlaŠkodaOctavia
evidenčného čísla G.-XXX-K. a to za cestu z Prešova do Vranova a späť t. j. spolu 102 km, pri priemernej
spotrebe paliva na 100 kilometrov 7,40 l teda na 1 km spotreba činí 0,074 litra t. j. za 102 km je spotreba
7,55 litrov a pri priemernej cene PHM v danom období júl 2014 činila 1,495 eur, t. j. 7,55 x 1,495 = 11,28
eur, pevná sadzba na jeden kilometer 0,18 eur t. j. 102 km x 0,18 = 18,36 eur, spolu 11,28 eur + 18,36
eur = 29,64 eur. Taktiež priznal cestovné na pojednávanie dňa 23. 10. 2014 (§ 15 vyhlášky 655/2004
Z. z.) za použitie osobného motorového vozidla Škoda Octavia evidenčného čísla G.-XXX-K. a to za
cestu z Prešova do Vranova a späť t. j. spolu 102 km, pri priemernej spotrebe paliva na 100 kilometrov
7,40 l teda na 1 km spotreba činí 0,074 litra t. j. za 102 km je spotreba 7,55 litrov a pri priemernej cene
PHM v danom období október 2014 činila 1,478 eur, t. j. 7,55 x 1,478 = 11,15 eur, pevná sadzba na
jeden kilometer 0,18 eur t. j. 102 km x 0,18 = 18,36 eur, spolu 11,15 eur + 18,36 eur = 29,51 eur. Spolu
cestovné Prešov Vranov a späť činilo sumu 176,92 eur.
Celkové trovy právneho zastupovania (odmena, režijný paušál, náhrada za stratu času, cestovné) činilo
sumu 1.351,90 eur.
Keďže pred vyhlásením rozhodnutia vedľajší účastník žiadal priznať náhradu trov konania udávajúc, že
ju vyčísli v primeranej lehote, avšak keďže ani do písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu nezaslal
vyčíslenie svojich trov konania, súdu nezostávalo nič iné, iba uviesť výšku trov konania nulu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42
ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote,
možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.