Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 28, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoE/10/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2708209038
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2708209038.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Silvia Hýbelová a členov senátu:
Mgr. Fedor Benka a Mgr. Katarína Arnouldová, v exekučnej veci oprávneného: Majetkový Holding, a.s.,
so sídlom Staromestská 3, Bratislava, IČO: 35 823 364, proti povinnému: A. S., nar. X.X.XXXX, bytom
Z. I. XXX, Z. H., o vymoženie 16.182,47 Eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora Mgr. Jozef
Deák, Exekútorský úrad so sídlom Horná 23, Banská Bystrica, pod sp. zn.EX 307/2008, o odvolaní

oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Skalica, č.k. 1Er/5026/2008-94, zo dňa 12. septembra
2016, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. b) Civilného
sporového poriadku z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmuznesenímsúdprvejinštanciezastavilexekúciu(vedenúsúdnymexekútoromMgr.Jozef
Deák, Exekútorský úrad so sídlom Horná 23, Banská Bystrica, pod sp. zn. EX 307/2008).

2. Toto rozhodnutie odôvodnil právne použitím ust. § 39 ods. 4, § 57 ods. 1 písm. m), § 243f ods. 1 až
6 Exekučného poriadku, § 52 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, § 2 ods. 1 písm. a), b), § 23a ods.

1 zákona č. 634/1992 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 2 písm. a), b), § 3 ods. 1, 2, § 25 ods. 1, 2 zákona
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

3. Vecne odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že požiadal Okresný súd Bratislava V. o zapožičanie spisu
sp. zn. 1Zm/234/2007. Z pripojeného spisu zmenkového súdu vyplýva, že vo veci samej rozhodol len
na podklade tvrdení predchodcu oprávneného v návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu,

a to výlučne na podklade originálu predloženej zmenky. Zo spisu nevyplýva, že by zmenkový súd
pred vydaním exekučného titulu skúmal právny dôvod vystavenia zmenky. Zo Zmluvy o mimoriadnom
medziúvere a stavebnom úvere č. 1791441105 zo dňa 13.12.2004 vyplýva, že ju uzavrel právny
predchodca oprávneného (PSS, a.s.) ako veriteľ a povinná ako dlžník. Zo zmluvy nevyplýva, že
by povinná pri jej uzatváraní konala v rámci predmetu obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.
Z predloženej zmluvy preto vyplýva, že vlastný právny vzťah týkajúci sa právneho predchodcu

oprávneného a povinnej vznikol na podklade spotrebiteľskej zmluvy. Spotrebiteľský charakter právneho
vzťahu vyplýva z toho, že úverová zmluva, ktorá bola zabezpečená zmenkou, bola uzavretá právnym
predchodcom oprávneného v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a povinnou, ktorá nekonala
v rámci predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Preto ide o zmluvu spotrebiteľskú
tak, ako to majú na mysli vyššie citované ustanovenia. Z vykonaného dokazovania nepochybne
vyplýva, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom

sa uplatňoval nárok zo zmenky. Exekučným titulom je zmenkový platobný rozkaz. Z pripojeného
spisu zmenkového súdu vyplýva, že zmenkový súd sa nezaoberal obsahom spotrebiteľskej zmluvy, vsúvislostisktorouvznikolvymáhanýnárok.Spotrebiteľskúzmluvunemalprirozhodovaníanikdispozícii,
rozhodoval výlučne na podklade tvrdení oprávneného, na podklade predloženého originálu zmenky.
Keďže zmenkový súd vôbec neskúmal spotrebiteľskú zmluvu, z ktorej plnenie bolo zabezpečené

predloženou zmenkou, je nepochybné, že nebolo v základnom konaní prihliadnuté na prípadné
neprijateľné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, prípadne na rozpor s
dobrými mravmi alebo zákonom. Zákonodarca stanovil oprávnenému v prípade, ak sa proti fyzickej
osobe vymáha nárok zo zmenky, povinnosť preukázať, že nejde o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou alebo že síce ide o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou,

ale v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul bolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné zmluvné
podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so
zákonom. Dôkazné bremeno má oprávnený a existencia dôvodov na zastavenie konania sa prezumuje
(predpokladá). Z listinných dôkazov predložených oprávneným, ani z pripojeného spisu nevyplýva, že
by sa zmenkový súd zaoberal spotrebiteľským charakterom právneho vzťahu účastníkov konania a že
by prihliadal na okolnosti uvedené v § 57 ods. 1 písm. m) bod prvý až tretí Exekučného poriadku. V

posudzovanej veci teda oprávnený nepreukázal, že nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa §
57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku (s poukazom na § 243f ods. 4 Exekučného poriadku).

4. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní zhrnul obsah napadnutého
uznesenia. Poukázal na § 39 ods. 4, § 57 ods. 1 písm. m), § 243f ods. 1, 4, 5, 6. Oprávnený v

súlade s novelou Exekučného poriadku, prijatou zákonom č. 438/2015 Z.z. doplnil návrh na vykonanie
exekúcie. S poukazom na ustanovenie § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku nemôže exekučný
súd zastaviť exekúciu len na tom základe, že súd v základnom konaní neskúmal spotrebiteľskú zmluvu!
Totiž vychádzajúc z právnej úpravy platnej v čase vydania exekučného titulu bolo jedinou podmienkou
pre uplatnenie práva zo zmenky predloženie originálu zmenky a súd nebol oprávnený skúmať žiadne

ďalšie skutočnosti, okrem platnosti samotnej zmenky. Logika, ktorú použil pri výklade použitých
právnych predpisov súd prvej inštancie, by nevyhnutne viedla k zastaveniu všetkých exekučných
konaní, vykonávaných na podklade rozhodnutia priznávajúceho nárok zo zmenky. Exekučný súd sám
však nekonkretizoval jedinú neprijateľnú zmluvnú podmienku, nekonkretizoval žiadne obmedzenie
alebo neprípustnosť použitia zmenky a nekonkretizoval ani rozpor s dobrými mravmi alebo zákonom,

na ktoré zmenkový súd neprihliadol. Poukázal na čl. 1 ods. 1 Ústavy SR a na PL. ÚS 3/00, PL.
ÚS 16/95, PL. ÚS 16/06. Jedným zo základných princípov právneho štátu je princíp právnej istoty.
V právnom poriadku Slovenskej republiky sú účinky právoplatného súdneho rozhodnutia upravené
jednak v procesných normách (§§ 226, 228, 230 a 232 zákona č. 160/2015 Z.z., pôvodne § 159
OSP) a jednak v hmotnoprávnych normách (§ 110 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník),

Ustanovenia § 159 zákona č. 99/1963 Zb. v znení účinnom do 30.06.2016 a ustanovenia §§ 226,
228, 230 a 232 zákona č. 160/2015 Z.z. účinné od 01.07.2016, celkom jednoznačne upravovali a
upravujúúčinkyprávoplatnéhosúdnehorozhodnutia.Vuvedenomkontextejepotomzústavnoprávneho
hľadiska absolútne neudržateľné, že k opätovnému vecnému prieskumu a teda k opätovnému vecnému
prejednaniu už právoplatne skončenej veci dochádza mimo rámca základného (nachádzacieho)

konania, vo vykonávacom konaní, ktorého základným účelom je zabezpečiť pre oprávneného nútený
výkon právoplatného súdneho rozhodnutia proti povinnému a nie je opätovný prieskum! Ustanovenie §
243f zákona č. 233/1995 Z.z. v znení zákona č. 438/2015 Z.z. nepochybne odporuje zákazu retroaktivity
a princípu právnej istoty ako základným princípom právneho štátu. S ohľadom na vyššie uvedené je
nepochybné,ženapadnutáprávnaúpravazasahujenielendozákladnéhoprávaveriteľov(oprávnených)

na súdnu ochranu, ale tiež jednoznačne zasahuje aj do vlastníckych práv veriteľov. Oprávnený sa s
ohľadom na právny stav platný do 23.12.2015 dôvodne domnieval, že právoplatné súdne rozhodnutie je
nemenné a záväzné pre všetky orgány a že jeho judikovanému nároku bude poskytnutá súdna ochrana
v zmysle čl. 46 ústavy aj vo vykonávacom konaní. Žiadal, aby odvolací súd zrušil a vrátil vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a zároveň žiadal, aby konajúci súd podal v zmysle čl. 125 ústavy SR, § 37

a nasl. zákona č. 38/1993 Z.z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky návrh na vyslovenie nesúladu
ustanovení § 39 ods. 4, § 44 ods. 2 a § 57 ods. 1 písm. m) a § 243f Exekučného poriadku v znení zákona
č. 438/2015 Z.z. s čl. 1 ods. 1, čl. 20 a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a toto konanie do času rozhodnutia
Ústavného súdu prerušil.

5. Povinný a súdny exekútor odvolacie návrhy nepodali ani sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
účinného od 1. júla 2016 - ďalej len C.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1C.s.p.), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.
a § 37 ods. 1 E.p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho
podania pripúšťal (§ 355 ods. 2 a § 44 ods. 2 E.p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné

náležitosti (§ 127 a § 365 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365
ods. 1 písm. a/, b/, f/, h/ C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379
C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa
procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 C.s.p.), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho
zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 C.s.p.), postupom bez

nariadeniaodvolaciehopojednávania(§385ods.1C.s.p.acontrario)adospelkzáveru,žeodvolaniunie
je možné priznať úspech, keďže napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne,
v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 a 2 C.s.p..

7. Odvolací súd nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie
použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu

argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne
postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom s odvolaním
sa na ne (§ 387 ods. 2 C. s. p.). Nakoľko tu však bol i nesúhlas oprávneného s takýmito dôvodmi,
a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami, pre úplnosť odôvodnenia
rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné doplniť nasledovné:

8. Podľa § 9a ods. 1 a 3 E.p. v znení účinnom do 31. marca 2017 (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti) ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa
primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (1). Na účely tohto zákona sa pojem
žaloba podľa povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na

zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie (3).

9. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá E.p. ak tento zákon v § 243k neustanovuje inak, exekučné konania
začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

10. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie začalo dňa 12.12.2008, kedy bol
súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor požiadal
dňa 23.12.2008 súd prvej inštancie o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie
dňa 18.2.2009 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora. Dňa 8.1.2016 bolo súdu prvej inštancie
doručené doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie. K uvedenému podaniu oprávnený doložil Zmluvu o

mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. 1791441105 uzatvorenej dňa 13.12.2004 a Dohodu o
vydaní a vyplnení biankozmenky zo dňa 13.12.2004 medzi Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. a povinným.
NáslednepopripojeníspisuOkresnéhosúduBratislavaVsp.zn.1Zm/234/2007súdprvejinštancievydal
napadnuté uznesenie.

11. Podľa § 39 ods. 4 E.p. v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal
nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti
týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený,
ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa
pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

12. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) E.p. exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na
vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že
vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné
zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými

mravmi alebo so zákonom.

13. Podľa § 243f ods. 4 E.p. ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody
na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).

14. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v
lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm.
m) a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.15. Účelom zákona č. 438/2015 Z. z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny
poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menili a dopĺňali niektoré zákony, je zvýšiť ochranu
spotrebiteľa v súdnych konaniach. Právna úprava má zamedziť, aby ďalej dochádzalo k zneužitiu

niektorých právnych inštitútov (napr. zmenky) proti spotrebiteľom. Zaviedla sa povinnosť súdu skúmať,
či v rámci uplatneného nároku zo zmenky, táto nevznikla zo vzťahu so spotrebiteľom. V exekučných
konaniachprebiehajúcichnapodkladeexekučnéhotituluvydanomvkonaní,vktoromnebolaúčastníkovi
poskytnutá primeraná ochrana, je nevyhnutné vysporiadať sa s otázkou ochrany spotrebiteľa aj v týchto
konaniach. Na tento účel je upravená možnosť súdu zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie

poverenia a v prebiehajúcich exekúciách rozhodnúť o ich zastavení, čím sa stanovila povinnosť súdu
prihliadať na spotrebiteľské vzťahy a to aj v konaniach, v ktorých súdy takúto povinnosť opomenuli.

16.Odvolacísúdpopreskúmanínapadnutéhouzneseniadospelkzáveru,žesúdprvejinštanciesprávne
zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobil správny právny záver a svoje
rozhodnutie dostatočne a presvedčivo odôvodnil. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje s

dôvodmi napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a s poukazom na ust. § 387 ods. 2 C.s.p. sa v
odôvodnenínapadnutéhorozhodnutiaobmedzillennaskonštatovaniesprávnostidôvodovnapadnutého
rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

17. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti považuje za potrebné uviesť, že z doplnenia návrhu na

vykonanie exekúcie, doručeného súdu prvej inštancie dňa 8.1.2016 možno vyvodiť, že vlastný právny
vzťah týkajúci sa právneho predchodcu oprávneného a povinného vznikol na základe spotrebiteľskej
zmluvy. Spotrebiteľský charakter právneho vzťahu vyplýva z toho, že povinný vystupoval ako spotrebiteľ
a právny predchodca oprávneného ako dodávateľ, konajúci v rámci predmetu svojej podnikateľskej
činnosti. V zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa zmluvné vzťahy upravené spotrebiteľskou

zmluvou nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.

18. Exekučný titul, na podklade ktorého sa vykonáva exekúcia je zmenkový platobný rozkaz, t.j.
rozhodnutie bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky. Z pripojeného spisu

Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 1Zm/234/2007 vyplýva, že zmenkový súd sa nezaoberal obsahom
spotrebiteľskej zmluvy, v súvislosti s ktorou vznikol vymáhaný nárok. Spotrebiteľskú zmluvu nemal
pri rozhodovaní k dispozícii, rozhodoval výlučne na základe tvrdenia oprávneného a predloženého
originálu zmenky. Nakoľko zmenkový súd vôbec neskúmal spotrebiteľskú zmluvu, z ktorej plnenie bolo
zabezpečené predloženou zmenkou, je nepochybné, že v základnom konaní nebolo prihliadnuté na

prípadné neprijateľné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, prípadne rozpor s
dobrými mravmi alebo zákonom.

19. Odvolací súd na podklade uvedeného v zmysle § 387 ods. 1 a ods. 2 C.s.p. napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

20. Oprávnený v podanom odvolaní navrhol zároveň prerušiť exekučné konanie za účelom podania
návrhu na začatie konania Ústavnému súdu Slovenskej republiky na vyslovenie nesúladu ust. 39 ods. 4,
§ 44 ods. 2, § 57 ods. 1, písm. m/ a § 243f Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1, čl. 20 a čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky. Tento oprávneným uvádzaný dôvod prerušenia konania zodpovedá ust. § 162 ods.

1 písm. b/ CSP. V zmysle tohto zákonného ustanovenia exekučný súd preruší exekučné konanie, ak
súd (teda nie účastník konania) pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky
na konanie o súlade právnych predpisov a v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky
návrh na začatie konania. Ustanovenia Civilného sporového poriadku (CSP) sa primerane použijú i na
konanie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)

a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania
odvolacieho súdu, teda i na exekučné konanie (ust. § 9a Exekučného poriadku). S poukazom na ust.
§ 36 ods. 5 Exekučného poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno
prerušiť, čo znamená, že Exekučný poriadok výslovne vylučuje možnosť prerušiť exekučné konanie -
okrem zákonom stanovených prípadov (napr. podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 68d zákona č. 97/1963 Zb.
o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení zákona č. 589/2003 Z. z.), medzi ktorými
ani príkladom nie je uvedený OSP v znení účinnom do 30.06.2016, resp. CSP v znení účinnom od
01.07.2016. Prerušiť konanie podľa ust. § 162 ods. 1 písm. b/ CSP možno len vtedy, ak k záveru - ževšeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s Ústavou SR, so zákonom alebo s
medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná - dospel súd, a nie účastník konania. Z
uvedených dôvodov potom odvolací súd zamietol návrh oprávneného na prerušenie konania, nakoľko

nezistil dôvod na takýto postup.

21. K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon

pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).