Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, May 16, 2019

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 41C/43/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118237355
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Augustínová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2019:6118237355.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Augustínovou, v právnej veci žalobcu: U. P.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom R.. M. XX, XXX XX U., štátny občan SR, zastúpeného právnym zástupcom:
AK JUDr. Podhradská, s.r.o., so sídlom Ambra Pietra 10645/17, 036 01 Martin, IČO: 50 157 892, proti
žalovanej:Mgr.U.Š.,nar.XX.XX.XXXX,V.V.XXXX/X,XXXXXŽ.,štátnyobčanSR,zastúpenejprávnym
zástupcom: Advokátska kancelária Slamka & Partners, s.r.o. so sídlom Radlinského 1735/29, 026 01
Dolný Kubín, IČO: 50 120 000, v konaní o zaplatenie 55 400 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu žalobcu v celom rozsahu z a m i e t a.

II. Žalovaná m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu v Žiline dňa 29.05.2018, domáhal voči žalovanej
zaplatenia sumy 55 400 eur s príslušenstvom titulom ústnej zmluvy o pôžičke a náhrady trov konania.
Žalobu odôvodnil tým, že v mesiaci september 2013 uzavrel so žalovanou bezúročnú ústnu zmluvu o
pôžičke vo výške 55 400 eur, účelovo viazanú na kúpu bytu, pričom žalovaná mala žalobcovi pôžičku
vrátiť v celosti po prevode bytu, najneskôr do 4 rokov od poskytnutia finančných prostriedkov, t.j. do
09.10.2017. Uviedol, že žalovaná v priebehu mesiaca 9/2013 oslovila žalobcu o poskytnutie finančných
prostriedkov titulom pôžičky za účelom nadobudnutia bytu č. XX, vchod č. X, poschodie č. X v bytovom

dome súp. č. XXXX evidovaný na LV č. XXXX, k.ú. K., okres a obec Ž. („predmetný byt“), do jej
vlastníctva, ktorý bol predmetom dobrovoľnej dražby dražobníka LICITOR group, a.s.. Dražba sa konala
30.09.2013, výška dražobnej zábezpeky bola 5 000 eur a najnižšie podanie bolo v sume 46 500 eur.
Žalobca žalovanej požičal sumu 55 400 eur za účelom aj prípadnej rekonštrukcie. Sumu 14 000 eur
žalobca poskytol žalovanej dňa 30.09.2013 v hotovosti na základe výberu finančných prostriedkov z účtu
žalobcu č.ú. IBAN F. („predmetný účet“). Sumu 41 400 eur žalobca poskytol žalovanej dňa 09.10.2013,
a to bezhotovostne prevodom na bankový účet dražobníka č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX R. doplatok

vydraženej ceny za predmetný byt z účtu žalobcu č.ú. IBAN F.. O pôžičke mal vedomosť U. P., ktorý bol
prítomný počas osobných jednaní súvisiacich so zmluvou o pôžičke medzi žalobcom a žalovanou a bol
prítomný aj na dražbe predmetného bytu dňa 30.09.2013 spolu so žalovanou. Vedomosť o pôžičke mal
aj E. B., ktorý bol prítomný počas osobných jednaní ohľadne pôžičky žalobcu so žalovanou. Žalovaná
nadobudla byt do svojho výlučného vlastníctva, a to titulom Osvedčenia o vykonaní dražby N 778/2013
NZ 33556/2013 podľa Z-7640/2013-829/2013. Žalovaná poskytnutú pôžičku žalobcovi nevrátila, a to
ani z časti. Predmetný byt žalovaná najskôr previedla kúpnou zmluvou na M. N., kúpna zmluva však

nenadobudla vecno-právne účinky. Časť kúpnej ceny za predaj bytu vo výške 24 000 eur bola uhradená
na predmetný účet žalobcu, titulom úhrady pôžičky žalobcovi zo strany žalovanej. Vklad tejto kúpnej
zmluvy nebol povolený, došlo k zrušeniu kúpnej zmluvy s M. N. a žalobca vrátil časť kúpnej ceny 24 000
eur späť M. N. dňa 04.12.2014. Žalovaná následne už predmetný byt nepreviedla a pôžičku žalobcovinesplatila. Žalobca vyzval žalovanú na vrátenie požičanej sumy 55 400 eur listom zo dňa 10.10.2017,
ktorý žalovaná prevzala, avšak do dnešného dňa žalobcovi požičanú sumu nevrátila.

2. Žalobe žalobcu bolo v celom rozsahu vyhovené, dňa 20.03.2018 bol vydaný platobný rozkaz sp. zn.
14Up/142/2018 (č.l. 31 spisu).

3. Žalovaná podala proti predmetnému platobnému rozkazu odpor s tým, že so žalobcom neuzavrela
zmluvu o pôžičke, a to ani ústne, ani písomne. Spochybnila vierohodnosť U. P., ako aj E. B., a to

pre ich osobnú zaujatosť k predmetu veci. Poukázala na obchodné praktiky spoločnosti Alpia Real,
s.r.o. Uviedla, že v 9/2013 spoločnosť Alpia real s.r.o. nakupovala a predávala nehnuteľnosti tak, že
nehnuteľnosť z poverenia spoločnosti kúpil na svoje meno niektorý zo zamestnancov alebo konateľov
tejto spoločnosti s tým, že peniaze na kúpu nehnuteľnosti išli z osobného účtu žalobcu, ktoré tam
boli vložené z účtu obchodnej spoločnosti Alpia, s.r.o. Následne na základe zmluvy o sprostredkovaní
spoločnosť Alpia, s.r.o. získala záujemcu o kúpu tejto nehnuteľnosti, ktorý nehnuteľnosť kúpil, avšak

peniaze išli opäť na účet žalobcu. Rovnaké obchodné praktiky boli aj v prípade kúpy predmetného bytu,
ktorý bol kúpený na meno žalovanej ako konateľky tejto spoločnosti. Peniaze na kúpu predmetného
bytu išli z osobného účtu žalobcu ako spoločníka tejto spoločnosti. Uviedla, že takto to bolo aj pri kúpe
bytu M. N., ktoré peniaze však pre neuskutočnenie kúpy boli vrátené rovnako na účet žalobcu. Tvrdila,
že pri kúpe nehnuteľnosti vystupovala v mene spoločnosti Alpia, s.r.o. a že nešlo o kúpu bytu v jej

záujme, ale v záujme obchodnej činnosti Alpia, s.r.o., a teda nemala dôvod si požičiavať peniaze od
žalobcu. Poukázala tiež, že so žalobcom sa obchodne vyrovnala a vyporiadala, tak že so žalobcom
uzavrela zmluvu o prevode obchodných podielov v spoločnostiach žalobcu. Žalobca pri podpise týchto
zmlúv vyhlásil, že voči žalovanej nemá žiadne pohľadávky, čo by určite neurobil, keby mu žalovaná
dlhovala tak vysokú sumu. Žalobu považovala za bezdôvodnú z dôvodu neexistencie zmluvy o pôžičke.

Upozornila,žeobchodnýmizvyklosťamisporovýchstránbolo,žepeniaze,ktoréžalobcazasielalnakúpu
nehnuteľnosti sa nevracali, ale suma, ktorá sa získala z predaja kúpených nehnuteľností sa zasielala na
účet žalobcu. Za účelom preukázania obchodných zvyklostí navrhla vypočuť viacerých zamestnancov
dotknutej spoločnosti.

4. Žalobca v replike zo dňa 18.05.2018 uviedol, že obrana žalovanej je účelová a nesúvisiaca s
predmetnou vecou. Zdôraznil, že žalovaná v priebehu mesiaca 9/2013 oslovila žalobcu o pôžičku za
účelom nadobudnutia predmetného bytu v Žiline do jej osobného vlastníctva. Žalobca dlhoročne poznal
žalovanú a spoločne podnikali, bol ochotný jej požičať finančné prostriedky, a teda so žalovanou uzavrel
v mesiaci 9/2013 ústnu zmluvu o pôžičke. Žalovaná uvažovala, že predmetný byt bude užívať pre seba,

resp. ho predá, dohodli sa na lehote splatnosti najneskôr do 4 rokov od poskytnutia pôžičky, t.j. do
09.10.2017. Zdôraznil, že aj časť kúpnej ceny pri kúpnej zmluve s M. N. bola zasielaná na účet žalobcu
ako časť pôžičky zo strany žalovanej. Spochybnil výsluch zamestnancov, nakoľko mal za to, že títo
nemajúpotrebnéinformácieohľadompredmetnejveci,nakoľkopredmetnázmluvaopôžičkesanetýkala
spoločnosti a neboli ani prítomní pri jej dojednávaní. Zdôraznil, že finančné prostriedky, ktoré žalovanej

požičal boli v jeho výlučnom vlastníctve, nie vo vlastníctve spoločnosti. Tvrdil, že žalovaná uvažovala byt
užívať pre seba. Ďalej zdôraznil, že žalovaná nespochybňuje, že žalobca poskytol finančné prostriedky
žalovanejnakúpupredmetnéhobytu,žetentobytnadobudladovlastníctvažalovaná,bytjedodnešného
dňa v jej vlastníctve a finančné prostriedky žalobcovi nevrátila. Žalovaná nespochybnila poskytnutie
finančných prostriedkov od žalobcu na kúpu predmetného bytu. Zmluvu o prevode obchodných podielov

považoval k danej veci za právne bezvýznamnú. Poukázal, že sporovými stranami je žalobca a žalovaná
ako fyzické osoby, nie podnikateľské subjekty.

5. Žalovaná v duplike zo dňa 28.06.2018 opätovne spochybnila vierohodnosť U. P. a E. B. pre ich
osobnú zainteresovanosť. Opätovne poukázala na obchodné praktiky spoločnosti, akým spôsobom boli

v spoločnosti žalobcu nakupované nehnuteľnosti, ako boli vyplácané, z akého účtu a za akým účelom sa
takto nehnuteľnosti kupovali. Poprela tvrdenie žalobcu, že by ho oslovila vo veci poskytnutia finančných
prostriedkov z titulu pôžičky na kúpu predmetného bytu. Zdôraznila, že so žalobcom žiadnu zmluvu
o pôžičke neuzavrela. Uviedla, že predmetný byt kupovala v dobrovoľnej dražbe v rámci obchodných
praktík spoločnosti žalobcu, pričom prostriedky na kúpu bytu išli z účtu žalobcu, ktorého disponentom

bola žalovaná. Uviedla tiež, že nemala dôvod požičiavať si peniaze od žalobcu. K sume 14 000
eur uviedla, že ako disponentka účtu realizovala výbery podľa potreby spoločnosti žalobcu. Žalobca
tak účelovo vybral dátum 30.09.2013, aby túto sumu mohol priradiť k sume 41 400 eur, ktorá bola
poskytnutá žalovanej dňa 09.10.2013 na bankový účet dražobníka ako doplatok vydraženej ceny bytuz účtu žalobcu. Zdôraznila, že byt nekupovala pre seba, ale pre spoločnosť. Predmetný byt je v užívaní
spoločnosti žalobcu, ktorý platí všetky poplatky spojené s užívaním. Žalovaná nemala z predmetného
bytu žiaden zisk, pretože všetky financie spojené s kúpou bytu išli na účet žalobcu. Navrhla vyžiadať

doklad kto bol disponentom predmetného účtu. Podanú žalobu považovala za účelový akt potrestania za
jej odchod zo spoločnosti žalobcu. Navrhla vyžiadať výpis z predmetného účtu za obdobie od 06/2013
do 06/2016.

6. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 18.03.2019 a v dôsledku jeho odročenia, z

dôvodu vykonania ďalšieho dokazovania dňa 16.05.2019, na ktorom súd vo veci rozhodol.

7. Právny zástupca žalobcu pred súdom, zotrval na argumentácii v spore tak ako ich uviedli v žalobe,
či v replike. Zdôraznil, že žalovanej boli poskytnuté finančné prostriedky na kúpu bytu a tento byt je
stále vo výlučnom vlastníctve žalovanej, a teda nejednalo sa o obchodné praktiky spoločnosti žalobcu. V
tejto súvislosti uviedol, že neboli ani vrátené finančné prostriedky, ani nebola realizovaná nejaká kúpna

zmluva na tretiu osobu, na základe ktorej by boli tieto finančné prostriedky vrátené žalobcovi. V čase,
keď bola platná zmluva o výpôžičke predmetného bytu, išlo o korektné konanie, keď nebola splatná ani
pôžička a zjavne už žalovaná strana nemala záujem na tom, aby užívala ten byt pre svoje potreby, preto
bolo efektívne, aby tieto benefity boli poskytnuté žalobcovi, a nie žalovanej. Uviedol, že aj ten prípadný
nájom do roku 2016 bol benefitom, ktorý išiel žalobcovi, pretože takáto dohoda bola pri tom, ako sa

uzatvárala zmluva o pôžičke.
8. Právny zástupca žalovanej kategoricky odmietal uzavretie zmluvy o pôžičke. Poukázal na obchodné
praktiky spoločnosti žalobcu a na zmluvy o spolupráci. Uviedol, že predmetnom týchto zmlúv bola
obchodná činnosť žalovanej, ako aj ostatných spoločníkov, resp. zamestnancov realitných spoločností,
ktorá spočívala v kúpe a následnom predaji nehnuteľnosti pre žalobcu, pričom túto činnosť vykonávali

vo vlastnom mene a na predmetný účet žalobcu. Mal za to, že tvrdenie žalobcu, že predmetný byt
mala žalovaná kupovať pre svoje potreby a pre seba na jeho rekonštrukciu je vyvrátené tým, že po
odstúpení od kúpnej zmluvy, ktorou žalovaná vo svojom mene a na účet žalobcu predala uvedený byt
U. N. bol tento byt zmluvou o výpôžičke daný bezodplatne do dispozície spoločnosti Alpia real s.r.o.,
ktorá spoločnosť tento byt následne za odplatu ďalej prenajímala. Nájomné išlo opäť na predmetný

účet žalobcu, o čom svedčí zmluva o podnájme zo dňa 17.12.2014 so K.. Uvedené vyvracia tvrdenie
žalobcu, že požičal žalovanej peniaze za účelom kúpy a rekonštrukcie bytu. Argumentácia žalobcu,
že žalovaná má vo svojom vlastníctve predmetný byt a peniaze nechce vrátiť, je účelová, pretože
jednak nepreukazuje titul žalobcu, ktorý má byť zmluva o pôžičke a jednak nepreukazuje ani titul, na
základe ktorého by mala žalovaná povinnosť žalobcovi plniť nejaké iné plnenia. Uviedol, že pri prevode

všetkýchprávapovinností,patriacichžalovanejakospoločníkoviakonateľovispoločnosti,vktorýchbola
spoločne so žalobcom, v čase, keď prevádzala svoje obchodné podiely v spoločnostiach na žalobcu,
došlo zároveň aj k ukončeniu spolupráce v obchodnej spoločnosti a spolupráce činnosti kúpa a predaj
nehnuteľnosti, ktorá bola založená na základe ústnej zmluvy o spolupráci uzavretej v roku 2013 medzi
žalovanou a žalobcom. Mal za to, že skutočnosť, že predmetný byt má v súčasnosti na svojom mene

zapísaný žalovaná nepreukazuje uzavretie pôžičky. Upozornil, že predmetný účet žalobcu sa javí ako
účet spoločnosti, pretože všetky transakcie z tohto predmetného účtu boli použité za účelom obchodnej
činnosti spoločnosti. Čo sa týka vyjadrenia žalovanej k peniazom, ktoré sú na predmetnom účte žalobcu
malzapotrebnéoboznámiťsasúdomsvýpisomzpredmetnéhoúčtužalobcu,ktorýbysprehľadnilodkiaľ
a akým spôsobom prúdili peniaze na tento predmetný účet, kto vyberal tieto peniaze, či tento účet bol

účtom na meno žalobcu - fyzická osoba, alebo to bol účet spoločnosti a len fiktívne bol za nejakým
zištným účelom napísaný na meno žalobcu. Poukázal, že žalobca žalovanej v rámci vyporiadania zaslal
9500eur,čobyurčiteneurobil,kebymalvočižalovanejnejakúpohľadávku.Ďalejzdôraznil,žecenabytu
nezodpovedá výške pôžičky, ktorá bola v tom čase známa, ktorá skutočnosť tiež spochybňuje samotné
uzavretie nejakej pôžičky.

9.Žalobcavrámcivýsluchupredsúdomuviedol,ževseptembri2013chcelažalovaná,jehospoločníčka,
vyriešiť svoje bývanie, pričom vtedy bývala ešte v jednoizbovom byte a uvažovala, že jeden byt, ku
ktorému sa mala konať dražba, by mohol byť vyhovujúci pre jej potreby. Dohodli sa so žalovanou, že
by jej mohol na to poskytnúť finančné prostriedky, pričom ten predmetný byt na dražbu naozaj išla s
jeho bratom kúpiť, ktorý bol reálne pri tom. Vyplatili dražobnú zábezpeku. Následne žalovanej poskytol

peniaze, ešte aj na doplatok a ostatné peniaze si žalovaná nechala na prípadnú rekonštrukciu. Potom
sa žalovaná rozhodla, že predmetný byt by aj predala, ale keďže to bolo kupované v dražbe, predmetný
byt bol napadnutý a tým pádom ho predať nemohla. Keďže ho nemohla predať, tak sa dohodli, že
ho skúsia dať do prenájmu a keďže mu tie peniaze nejakým spôsobom nevie vrátiť, tak nájom pôjdena jeho predmetný účet. Pri jednaniach o pôžičke bol jeho brat a E. B.. Nikto iný o tom nemal nárok
vedieť. Zamestnanci neboli dostatočne vysoko, aby takéto informácie mali. Obchodné praktiky tvrdené
žalovanou potvrdil, avšak uviedol, že daný prípad je iný v tom, že žalovaná reálne chcela a rozmýšľala

v úvode, že tento predmetný byt si naozaj reálne nechá. To, že potom zmenila názor je už iba následná
záležitosť. Ďalej uviedol, že k finančnému vyrovnaniu so žalovanou došlo, vyplatil jej 20 000 eur, ale v tej
dobeeštestálemalaťarchuastálenebolasplatnápôžička.Sjehoúčtomdisponovalajjehobrat,peniaze
v čase dražby vyberali so žalovanou spoločne, buď jeho brat alebo žalovaná, nevie to skontrolovať.
Uviedol, že zábezpeka bola platená v hotovosti, ostatné peniaze sa na účet nevrátili. Ďalej uviedol, že na

jeho účet prichádzali aj finančné zdroje z iných realitných činností. Tiež uviedol, že k zmluve o pôžičke
došlo niekoľko týždňov pred dražbou, cca dva týždne pred dražbou. Konkrétnu sumu si však nepamätal,
nevedel uviesť koľko peňazí si pýtala žalovaná. Uviedol, že v čase uzavretia zmluvy o pôžičke sa so
žalovanou nedohodli na konkrétnej sume, ktorú žalovanej požičia. Tvrdil, že v tej dobe nebolo možné
povedať koľko presne to bude, ale bolo to dosť jasné rádovo, koľko bola vyhlásená dražba a dražba sa
vydražuje za viac. Dohodli sa so žalovanou na lehote splatnosti 4 rokov, navrhol to žalobca. Tiež uviedol,

že žalovaná nie je v spoločnosti jediná, ktorá dostala takto pôžičku.

10. Žalovaná v rámci výsluchu pred súdom uviedla, že medzi ňou a žalobcom nikdy nedošlo k zmluve
o pôžičke. Od žalobcu si nikdy peniaze nepožičala. Uviedla, že by ju nikdy nenapadlo si ani zďaleka
kupovať predmetný byt na B. pre nejaké svoje potreby. Ak by ten byt chcela pre seba, nevidela dôvod,

prečo by U. P. išiel na dražbu s ňou, pretože na dražbu chodili vždycky dvaja s tým, aby bola väčšia
šanca nehnuteľnosť vydražiť. Takže ak by on práve vyzdvihol terčík s tým, že on ponúka sumu, tak
dražobník by byt priklepol jemu. Peniaze, ktoré vyberali v ten deň z toho predmetného účtu, tak peniaze
sa vždy vyberali za účelom dražobnej zábezpeky, a väčšinou boli vo výške dražobnej zábezpeky. Takže
nevedela uviesť dôvod vybratých 14 000 eur a netušila ako sa to vlastne s týmto spája, pretože dražobná

zábezpeka bola v tomto prípade 5 000 eur. Uviedla, že keď sa rozchádzali zo spoločnosti, so žalobcom
bolo povedané, že dve nehnuteľnosti, ktoré sa takto spoločne kupovali, a to bol predmetný byt a rodinný
dom v V., a pri ktorých boli zastavené dražby, že byt zostáva jej a rodinný dom U. P.. Uviedla, že byty sa
kupovali na fyzické osoby, ale peniaze išli na predmetný účet žalobcu, avšak tento predmetný účet slúžil
na obchodné prevody. Bola disponentom účtu. Potvrdila, že je aktuálnou vlastníčkou predmetného bytu.

Tiež uviedla, že na kúpu bytu boli poskytnuté finančné prostriedky z predmetného účtu, ktorý je vedený
na žalobcu, pretože takto sa platili nehnuteľnosti. Namietala však, že to bola pôžička, ktorú si ona pýtala.
Potvrdila, že žalobca dal finančné prostriedky na kúpu predmetného bytu. Ďalej uviedla, že byt užíva,
ale nebýva tam. Užíva ho tak, že z času na čas tam niekto krátkodobo býva. Uviedla, že platí náklady
s bytom. Najskôr uviedla, že byt pre seba nemala záujem kúpiť. Avšak následne rozporne uviedla, že

byt si ponechá pre seba, že neuvažovala nikdy ani s inou alternatívou, nakoľko tento sa kupoval v rámci
spoločných peňazí, ktoré na účet spoločne produkovala. Následne tiež rozporne tvrdila, že finančné
prostriedky, za ktoré sa kupoval byt boli so žalobcom spoločné.

11. Právny zástupca žalovanej následne v písomnom vyjadrení zo dňa 21.03.2019 uviedol, že v mesiaci

september 2013 nedošlo medzi stranami sporu k uzavretiu zmluvy o pôžičke, a preto záväzkový vzťah
zo zmluvy, ktorú žalobca uvádza ako právny dôvod jeho práva, nevznikol. Ďalej uviedol, že samotná
zmluva neposkytuje žalobcovi žalobný nárok na odovzdanie predmetu zmluvy. Konštatoval, že požičané
veci sa musia odovzdať dlžníkovi, inak zmluva o pôžičke nevznikne, a to priamo, z ruky do ruky, alebo
nepriamo, asignáciou, alebo bezhotovostným prevodom peňazí na účet dlžníka. Skutočnosť, že žalobca

plnil kúpnu cenu za byt, ktorý je vo výlučnom vlastníctve žalovanej tretej osobe, nerobí z uvedeného
právneho vzťahu účastníkov právny vzťah upravený v ustanovení § 657 Občianskeho zákonníka, t.j.
pôžičku.Malzato,žepredmetnázmluvaopôžičkenezodpovedáformálnymamateriálnympožiadavkám
vyžadovaným zákonom, a preto je neplatná. Tvrdil, že skutočná vôľa žalovanej nikdy nebola požičať si
od žalobcu finančné prostriedky na kúpu predmetného bytu, t.j. uzatvoriť so žalobcom zmluvu o pôžičke,

ani akúkoľvek inú zmluvu, na základe ktorej by žalobca poskytol žalovanej akékoľvek prostriedky s tým,
žebysamuichžalovanázaviazalavrátiť.Žalovanávtomtoprípadekonalavzmyslezmluvyospolupráci,
uzavretou medzi žalobcom a žalovanou, kde žalovaná konala vo vlastnom mene a na účet žalobcu,
pričom existenciu tejto zmluvy žalobca nespochybnil. Mal za to, že predmet zmluvy, ako ho špecifikuje
žalobca v čase údajného uzavretia zmluvy, t.j. v mesiaci september 2013, nebol dostatočne určitý, a ani

byť nemohol, nakoľko cena predmetného bytu toho času sporovým stranám známa nebola a poskytnutá
suma túto cenu prevyšuje o 9 000 eur. Namietal dobu splatnosti 4 roky, a to z dôvodu, že žalobca si
mal byť vedomý možných prieťahov v prípade napadnutia neplatnosti dražby, čo sa javí ako tvrdenie
účelové a v rozpore s dobrými mravmi.12. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 16.05.2019 k písomnému vyjadreniu právneho
zástupcu žalovanej zo dňa 21.03.2019 uviedol, že v prejednávanej veci nemôže ísť o neplatnosť zmluvy

o pôžičke. Otázkou pre súd môže byť len to, či zmluva o pôžičke vznikla, resp. nevznikla, teda že či
bola uzatvorená, alebo nebola uzatvorená. Pokiaľ ide o prejav vôle žalovanej smerujúcej k uzavretiu
zmluvy tak mal za to, že z doterajších predložených dôkazov skutkového stavu je zjavné, že žalovaná
prejavila vôľu požičať si peniaze od žalobcu na kúpu bytu za účelom zabezpečenia vlastného bývania.
O tom niet pochybnosti aj vzhľadom na výsluch strany, teda žalovanej na predposlednom pojednávaní,

keď vyhlásila samotná žalovaná, že si chce ponechať nadobudnutý byt a nemá záujem ani vrátiť
žalobcovi peniaze. Pokiaľ ide o akúsi nezrovnalosť medzi sumou vydraženého bytu a poskytnutou
sumou pôžičky, tak mal za to, že to bola iniciatívy zo strany žalovanej požičať si peniaze na nadobudnutie
tohto predmetného bytu, pričom celková suma síce prevyšovala vydraženú kúpnu cenu bytu, ale presná
suma sa odvíjala v prvom rade od celkovej vydraženej kúpnej ceny toho predmetného bytu a potom
od vlastnej úvahy žalovanej, pokiaľ ide o nejaké finančné prostriedky prevyšujúce túto vydraženú

kúpnu cenu bytu, napríklad na prípadnú rekonštrukciu. Poukázal, že samotná žalovaná sa vyjadrila
na poslednom pojednávaní, že vyberala sumu 14 000 eur v hotovosti. Pokiaľ ide o tvrdenia žalovanej
ohľadom nejakých iných zmluvných vzťahov, ktoré sa netýkajú tejto veci, nesúhlasil s tvrdením, že
prejavvôležalovanejnesmerovalkuzatvoreniuzmluvyanadobudnutiutohtobytu,akmedziposkytnutím
tých finančných prostriedkov mala určité záujmy aj previesť tento byt na tretiu osobu, ale k tomuto

nedošlo. Uviedol, že na poslednom pojednávaní sa žalovaná vyjadrila v tom zmysle, že si chce ponechať
byt a dokonca, že ani nerozmýšľala nad inou alternatívou. Pokiaľ ide o dobu splatnosti mal za to, že
táto nie je v rozpore s dobrými mravmi, pretože je to bežné a štandardné vzhľadom na vedomosti a
skúsenosti z realitného biznisu, konkrétne z často využívania oprávnenia podať žalobu o neplatnosť
dobrovoľnej dražby a následného trvania súdneho konania v týchto veciach. Zdôraznil, že žalovaná

mení z pojednávania na pojednávanie argumentáciu. Považoval za dôležité, že daný prípad je odlišný od
bežných obchodných praktík, keď žalovaná vlastní byt, ktorý nadobudla za peniaze požičane žalobcom.
Uviedol, že žalovaná nespochybňuje, že vybrala peniaze v hotovosti na nadobudnutie tohto bytu. Takisto
uviedol, že žalovaná nespochybňuje ani skutočnosť, že peniaze, ktoré boli ako doplatok vydraženého
bytu zaslané dražobníkovi, boli za účelom nadobudnutia predmetného bytu, ktorého vlastníčkou je podľa

listu vlastníctva žalovaná.

13. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní dňa 16.05.2019 vzniesol námietku nedostatku aktívnej
vecnej legitimácie na strane žalobcu, nakoľko predmetný bankový účet, z ktorého boli peniaze posielané
slúžil na chod spoločnosti Alpia real s.r.o., a nie na osobné účely žalobcu. Uviedol, že aj provízie

zamestnancov a spoločníkov boli vyplácané z tohto účtu, čo spochybňuje tvrdenie žalobcu, že sa jedná
o jeho osobný účet a nie o účet spoločnosti. Všetky peniaze na tomto účte slúžili na chod spoločnosti,
čím sa zakrývala príjmová aktivita spoločnosti, t. j. výplaty zamestnancov a spoločníkov, prichádzali
tam zálohy za platby. Kúpne ceny sa vyplácali odtiaľ. Mal za to, že v danom prípade sa nejednalo o
pôžičku pretože žalovaná bola disponentkou predmetného účtu žalobcu, ako aj ďalšie osoby. Poukázal,

že aj finančné prostriedky z nájomného vzťahu k predmetnému bytu išli na predmetný účet žalobcu.
Žalovaná bola okrem iného v celom rozsahu oprávnená na nakladanie s finančnými prostriedkami
na tomto predmetnom účte. Z uvedeného teda vyplýva, že v danom prípade sa nemohlo jednať o
záväzkový vzťah medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom z titulu zmluvy o pôžičke,
ale v danom prípade sa jednalo o právny vzťah zastúpenia na základe plnomocenstva podľa § 31 a

nasledujúcich Občianskeho zákonníka, a to na základe slobodnej a vážnej vôle žalobcu splnomocniť
žalovanú na akékoľvek nakladanie s finančnými prostriedkami na predmetnom účte žalobcu, ako aj
na ďalšie úkony súvisiace s týmto predmetným účtom. Zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za
iného v jeho mene, ako tomu bolo v danom prípade, pričom nemožno takýto právny vzťah zamieňať
so záväzkovým vzťahom, založeným zmluvou o pôžičke. Ak bol žalobca toho názoru, že žalovaná

prekročila rozsah tohto splnomocnenia, mal sa domáhať vydania bezdôvodného obohatenia hneď
potom, ako sa o tomto dozvedel. Skutočnosť, že sa v danom prípade nejednalo o osobný účet, ale o
bankovýúčetspoločnostipreukazujúnajmäpríjmyzprenájmupredmetnéhobytu,pretožebolivyplácané
na účet žalobcu, napriek tomu, že pre prenajímateľom tohto bytu bola spoločnosť ALPIA REAL s.r.o., a
teda jednalo sa o príjem z podnikania tejto spoločnosti. Ďalej väčšina provízii žalovanej ako aj ostatných

spoločníkov, konateľov a zamestnancov spoločnosti ALPIA REAL s.r.o. za ich sprostredkovateľskú
činnosť pre túto spoločnosť boli rovnako vyplácané z predmetného účtu žalobcu. Nie je potom jasné,
prečobyžalobcazosvojhoosobnéhoúčtuapodľajehoslovzosvojichvlastnýchpeňažnýchprostriedkov
vyplácal tieto provízie. Taktiež provízie a kúpna cena nehnuteľnosti, ktorých predaj sprostredkovalaspoločnosť ALPIA REAL s.r.o., všetky boli vyplatené na tento predmetný účet žalobcu. Čiže tvrdenie
žalobcu, že v danom prípade sa jednalo o osobitý prípad pôžičky vyvracia napokon aj tá skutočnosť,
že tieto finančné prostriedky v sume 14 000 eur si žalovaná z predmetného účtu vytiahla sama

osobne a tiež ona sama osobne previedla z tohto predmetného účtu aj zvyšnú časť finančných
prostriedkov na kúpu predmetného bytu na účet dražobnej spoločnosti. Pričom tak konala na základe
plnomocenstva udeleného žalobcom, ktorý žalovanú v celom rozsahu splnomocnil na nakladanie
z finančnými prostriedkami na jeho predmetnom účte. V čase, keď žalovaná disponovala s týmito
finančnými prostriedkami, konala ako zástupca žalovaného na základe udeleného plnomocenstva. V

danom prípade sa jednalo o konanie v rámci obchodných praktík. Jednalo sa o sprostredkovanie určitej
obchodnej záležitosti, a to v súlade so zaužívanými obchodnými praktikami. Z opatrnosti namietal
aj premlčanie v prípade, že by sa žalobca domáhal sumy z iného titulu, napríklad z bezdôvodného
obohatenia. Potvrdil, že banka zriadila bežný účet, o ktorý v danej veci ide na majiteľa účtu, ako fyzickú
osobu žalobcu. Túto skutočnosť žalovaná nerozporovala. Žalovaná rozporovala len pohyb, resp. prísun
finančných prostriedkov na tento predmetný účet.

14. Svedok U. P., brat žalobcu v rámci výsluchu pred súdom viedol, že žalovaná v roku 2013 uvažovala
o nejakom byte. Nakoniec si vybrala predmetný byt. Žalobcovi povedala, že by si tento predmetný byt
chcela kúpiť a opýtala sa ho, či by jej s tým pomohol. Žalobca súhlasil, avšak nevedeli sa dohodnúť
na nejakej sume. Dohodli sa, že žalobca jej na to poskytne nejaké finančné prostriedky, ale že sumu

si dohodnú neskôr, keď bude zrejmá vydražená suma. Rámcovo sa bavili okolo 50 000 eur. Konkrétnu
sumu žalovaná zatelefonovala žalobcovi tesne po dražbe. Dohoda sa tvorila postupne. Uviedol, že
žalovaná chcela so žalobcom uzavrieť pôžičku v rozhodnom čase. Bolo vôľou žalovanej uzavrieť zmluvu
o pôžičke so žalobcom. Dva týždne pred dražbou, keď sa tvorila dohoda o pôžičke sa len dohadovali
a povedali si, že iba jej požičia na ten byt. Na konkrétnej sume sa však nedohodli. Na konkrétnej

sume sa žalobca so žalovanou dohodli až v deň konania dražby. Na pôžičke sa dohodli asi dva týždne
pred dražbou, ale sumu si dohodli až v deň dražby. Tiež uviedol, že žalovaná a žalobca sa dohodli na
lehote splatnosti 4 rokov. Žalovaná s tým súhlasila. Na dražbu predmetného bytu išiel so žalovanou,
mal viac skúsenosti, za účelom pomoci. Žalovaná si z predmetného účtu vytiahla 14 000 eur v hotovosti
pre seba, z ktorých 5 000 eur sa zaplatila dražobná zábezpeka. Zvyšok si žalovaná nechala, avšak

nevedel uviesť na čo. Byt sa vydražil za 46 400 eur, doplatok teda bol 41 400 eur. So žalobcom v deň
dražby telefonovala. Uviedol, že po telefonáte mu oznámila, že žalobca so sumou súhlasil. Žalovaná byt
kupovala pre seba. Nekupovala ho v rámci obchodných praktík. Medzičasom sa žalovaná rozhodla, že
byt nechce a predá ho. Následne sa zas žalovaná rozhodla, že si byt nechá. Tiež uviedol, že v rámci
vyporiadania žalovanej so žalobcom pri odchode z firmy sa rozprávalo o tom, že kedy vráti tieto požičané

peniaze. Vtedy žalovaná povedala, že má ešte rok a že ich splatí. Nič teda nenasvedčovalo tomu, že by
to nechcela splatiť. Tiež uviedol, že bol disponentom predmetného účtu.

15. Svedok E. B., spoločník žalobcu, v rámci výsluchu pred súdom uviedol, že žalovaná si chcela
vydraženú nehnuteľnosť kúpiť sama pre seba a na to chcela použiť peniaze z pôžičky. Presnú sumu

pôžičky nevedel uviesť, cca 50 000 eur - 60 000 eur. Uviedol, že k dohode o pôžičke došlo medzi
žalobcom a žalovanou pred dražbou, avšak presnú čiastku uviesť nevedel. Žalobca sa so žalovanou
nedohodli na konkrétnej sume. Mal informáciu, že žalovaná kupovala byt pre seba. Nevedel na čo
žalovaná použila 14 000 eur.

16. K predbežnému právnemu posúdeniu zo strany súdu prezentovaného na pojednávaní dňa
16.05.2019 (pozn. neplatnosť zmluvy o pôžičke pre neurčitosť a bezdôvodné obohatenie) právny
zástupca žalobcu uviedol, že ak v danej veci nevznikla, teda nebola uzatvorená zmluva o pôžičke,
zmluvný vzťah tam vznikol, a to na základe nejakej inominátnej zmluvy. Mal za to, že niektoré náležitosti
v zmluvnom vzťahu boli jasne a zrozumiteľne dohodnuté medzi zmluvnými stranami. Jediná otázka,

ktorá bola spochybnená bola otázka konkrétnej výšky požičaných peňazí. Mal za to, že táto otázka bola
dohodnutá následne dohodou zmluvných strán po konaní dražby, teda vtedy kedy bola už vydražená
sumaznámaatedaajpresnávýškapožičanýchresp.poskytnutýchpeňazížalobcomžalovanej.Uviedol,
že v prípade, ak na danú vec by sa aplikovalo ustanovenia o bezdôvodnom obohatení a v prípade,
ak žalovaná znáša námietku premlčania, mal za to, že na daný prípad sa aplikuje ustanovenie § 107

ods. 2 Občianskeho zákonníka a teda premlčacia lehota v danej veci je 10-ročná. Mal za zjavné z
predchádzajúcich pojednávaní, že v tomto prípade išlo o úmyselné bezdôvodné obohatenie na strane
žalovanej. Keďže až na poslednom pojednávaní uviedla, že jej záujmom bolo samozrejme nadobudnúťbyt a nikdy ani poskytnuté peniaze nevrátiť, ani nejakým spôsobom si nenechať tento byt pre vlastné
účely bývania.

17. K predbežnému právnu posúdeniu zo strany súdu prezentovaného na pojednávaní dňa 16.05.2019
právny zástupca žalovanej uviedol, že zotrváva hlavne na tom, že žalovaná nikdy nemala vôľu so
žalobcom uzavrieť zmluvu o pôžičke, ani k takému kroku nedošlo. Uviedol, že ani dohoda, ktorá by sa
mohla nazývať smerovaním k nejakej zmluve o pôžičke medzi žalobcom a žalovaným nebola. Čo sa
týka výšky bezdôvodného obohatenia, uviedol, že táto nie je vôbec nejako ohraničená z dôvodu, že

sumy, ktoré boli platené z účtu žalobcu sa používali na chod spoločnosti. Mal za to, že k bezdôvodnému
obohateniu, nedošlo vzhľadom na to, že sa jednalo o činnosť pre spoločnosť.

18. V rámci záverečnej reči právny zástupca žalobcu uviedol, že nie sú pochybnosti o tom, že žalobca
poskytol finančné prostriedky žalovanej v celkovej výške 55 400 eur z titulu zmluvy o pôžičke, a
to po konaní dražby, keď si zmluvné strany dohodli výšku požičaných peňazí, keď tieto finančné

prostriedky reálne boli odovzdané, resp. bezhotovostne prevedené za účelom poskytnutia pôžičky na
nadobudnutie predmetného bytu žalovanej. Uviedol, že v prípade ak má súd za to, že neboli naplnené
všetky podmienky na uzatvorenie zmluvy o pôžičke, nárok je odôvodnený uzatvorením iného zmluvného
vzťahu založeného tzv. inominátnou resp. nepomenovanou zmluvou, kedy je zjavné, že niektoré
skutočnosti ohľadom podmienok poskytnutia finančných prostriedkov boli dohodnuté medzi žalobcom a

žalovanou. Ďalej uviedol, že v prípade, ak došlo k bezdôvodnému obohateniu tento nárok nie je doteraz
premlčaný, a to z dôvodu aplikácie ustanovenia § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ide o úmyselné
bezdôvodné obohatenie na strane žalovanej, čo je jednoznačne preukázané z účelových tvrdení a
doslova zmätočnosti tvrdení žalovanej, kedy na jednej strane v písomných vyjadreniach uvádzala, že
tieto finančné prostriedky jej patria, následne, že by ich chcela previesť na inú osobu, následne chcela

tentobytnadobudnúťprevlastnéúčely.Bolnázoru,žepretentoprípadjepodstatnévyhláseniežalovanej
na poslednom pojednávaní, kedy pri výpovedi uviedla, že ani nad iným ako ponechaním si tohto bytu
pre vlastné účely ani nerozmýšľala.

19. V rámci záverečnej reči sa právny zástupca žalovanej pridržiaval v celom rozsahu svojich vyjadrení.

Zdôraznil, že žalovaná ako konateľka spoločnosti Alpia real, s.r.o. a zároveň disponentka s predmetným
účtom žalobcu realizovala pohyby na predmetnom účte žalobcu úplne legitímne. Táto prevádzala
financie z predmetného účtu žalobcu na základe legitímneho oprávnenia a žalobca voči tomu nemal
žiadne námietky. Pokiaľ by teda mala v tom čase prekročiť nejaký rámec svojich oprávnení vplývajúcich
z dispozície s predmetným účtom žalobcu, mohol tento v čase, kedy by to bol zistil sa domáhať

nejakého vydania bezdôvodného obohatenia, avšak tak zrejme neurobil. Mal za to, že sa nejedná ani
o bezdôvodné obohatenie na strane žalovanej.

20. Súd vykonal dokazovanie za účelom rozhodnutia vo veci samej aj oboznámením sa s listinnými
dôkazmi predloženými stranami sporu.

21.Podľaoznámeniaodobrovoľnejdražbe(č.l.8spisu)dražbapredmetnéhobytusakonala30.09.2013,
výška dražobnej zábezpeky bola 5 000 eur a mala byť zložená bezhotovostným prevodom na účet
dražobníka.

22. Podľa detailu pohybu na predmetnom účte dňa 30.09.2013 bolo vybratých 14 000 eur (č.l. 12 spisu).

23. Podľa detailu pohybu na predmetom účte na účet dražobníka bolo bezhotovostným prevodom
zaslaný uhradený doplatok dražby predmetného bytu vo výške 41 400 eur (č.l. 13 spisu).

24. Podľa čestného prehlásenia U. P. bol tento osobne prítomný pri tom ako sa strany sporu niekedy v

mesiaci 9/2013 dohodli na pôžičke v sume 55 400 eur za účelom kúpy predmetného bytu pre žalovanú.
Zo sumy 14 000 eur bola vyplatená dražobná zábezpeka dňa 30.09.2013 v deň konania dražby a
suma 41 400 eur bola bezhotovostne vyplatená priamo dražobníkovi na účet dňa 09.10.2013. Dobu
splatnosti si strany sporu dohodli najneskôr do októbra 2017. Žalovaná do dnešného dňa žalobcovi
peniaze nevrátila (č.l. 14 spisu).

25. Podľa LV č. XXXX vlastníčkou predmetného bytu je žalovaná.26. Podľa detailu pohybu na predmetnom účte bola prijatá platba 24 000 eur s poznámkou M. N. ako aj
vykonaná úhrada 24 068,22 eur s poznámkou dohoda o urovnaní N. - Š. (č.l. 18 spisu).

27. Výzvou zo dňa 10.10.2017, žalovanej doručenou dňa 18.10.2017, žalobca vyzval žalovanú na
uhradenie pôžičky v lehote do 5 dní od jej doručenia (č.l. 19 - 20 spisu).

28. Odpoveďou na výzvu zo dňa 24.10.2017 žalovaná odmietla žalobcovi vrátiť sumu 55 400 eur s
tým, že so žalobcom neuzavrela žiadnu pôžičku a so žalobcom je fakticky vyrovnaná. Zdôraznila, že o

existencii pôžičky od žalobcu nemá vedomosť (č.l. 21 spisu).

29. Listom zo dňa 15.11.2017 žalobca žalovanej oznámil, že žiada zaplatiť sumu 55 400 eur z titulu
zmluvy o pôžičke uzavretej v mesiaci 9/2013, ktorá nemá žiadny súvis s prevodom obchodného podielu
a nepredstavuje ani žiadnu formu údajného vyrovnania obchodného podielu žalovanej v spoločnosti
žalobcu (č.l. 22 spisu).

30. Žalovaná listom zo dňa 27.11.2017 poprela akúkoľvek ústnu, či písomnú zmluvu o pôžičke na sumu
55 400 eur (č.l. 24 spisu).

31. Na č.l. 42 - 78 spisu sú obsiahnuté kúpne zmluvy o prevode vlastníckeho práva k bytom, v rámci

ktorých na strane predávajúceho vystupuje žalovaná a ktoré majú preukazovať obchodné praktiky
spoločnostižalobcu. Obchodnépraktikyvrámcispoločnostižalobcumajúpreukazovaťajlistinnédôkazy
obsiahnuté na č.l. 102-109 spisu, a to odstúpenie od predmetných kúpnych zmlúv.

32. Podľa notárskej zápisnice N 778/2013 NZ 33556/2013 NCRIs 34213/2013 vydražiteľkou

predmetného bytu sa stala žalovaná. Najnižšie podanie bolo vo výške 46 400 eur (č.l. 78 spisu).
33. Podľa potvrdenia o vydražení predmetu dražby zo dňa 30.09.2013 vydražiteľkou bytu s cenou
dosiahnutou vydražením 46 400 sa stala žalovaná (č.l. 101 spisu).

34. Podľa tlače pohybov na predmetnom účte sú úhrady plynu, elektriny, RTVS údajne k predmetnému

bytu za obdobie od 01.01.2013 do 31.12.2016 (č.l. 110-120 spisu).

35. Zmluvou o podnájme zo dňa 22.01.2016 prenajala spoločnosť žalobcu Alpia real, s.r.o. predmetný
byt ako nájomca od 22.01.2016 do 31.01.2016 (č.l. 121-123 spisu).

36. Zmluvou o podnájme zo dňa 17.12.2014 prenajala spoločnosť žalobcu Alpia real, s.r.o. predmetný
byt ako nájomca od 17.12.2014 do 31.12.2015 (č.l. 124-127 spisu).

37. Podľa dohody o ukončení zmluvy o podnájme zo dňa 17.12.2015 skončil prenájom predmetného
bytu zo strany spoločnosti žalobcu Alpia real, s.r.o. ako nájomcu (č.l. 128 spisu)

38. Podľa zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 29.11.2013 spoločnosť žalobcu Alpia, s.r.o. v zastúpení
žalovanou ako sprostredkovateľ vyvíjal činnosť pre záujemcu M. N. (č.l. 132-133 spisu).

39. Podľa zmluvy o výpožičke bytových priestorov zo dňa 15.12.2014 žalovaná vypožičala predmetný

byt vypožičiavateľovi spoločnosti žalobcu Alpia real, s.r.o.(č.l. 134-135 spisu).

40. Dohodou o ukončení zmluvy o výpožičke zo dňa 28.09.2016 skončila výpožička nebytových
priestorov (č.l. 136 spisu).

41. Dohodou o ukončení zmluvy o výpožičke zo dňa 28.09.2016 skončila výpožička bytových priestorov
(č.l. 137 spisu).

42. Podľa vkladov v hotovosti (č.l. 171 spisu) na predmetný účet vložil hotovosť G. Z. s referenciou
platiteľa 2 izbový byt B..

43. Na čl. 178 a 185 spisu sú žurnalizované príjmové pokladničné doklady za nájom bytu a záloha za
nájom.44. Podľa čiastočného výpisu z LV č. XXXX žalovaná je vlastníčkou predmetného bytu (č.l. 210a) spisu).

45. Podľa potvrdení o transakcie na účte vedenom vo VÚB banke, a.s. žalobca uhradil dňa 12.12.2016

na účet číslo F. pre majiteľa účtu na meno žalovanej sumu 9 500 eur z titulu vyrovnania (č.l. 212 spisu)

46. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci okresný súd vec právne posúdil podľa príslušných
zákonných ustanovení.
Podľa § 34 Občianskeho zákonníka (OZ) právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene

alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa § 35 ods. 1 OZ prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne
alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.
47. V tejto súvislosti okresný súd považuje za potrebné uviesť, že danosť vôle je základným
predpokladom každého právneho správania - tvorí podstatnú, neopomenuteľnú a ničím nenahraditeľnú
(výkladom neodstrániteľnú) náležitosť právneho úkonu. Právny úkon je prejavom vôle, s ktorým právny

poriadok spája vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností účastníkov právneho vzťahu. Podstatu
právneho úkonu tvorí prejav vôle. Vôľa je nenahraditeľným elementom (prvkom) prejavu vôle. Prejav je
odrazom(vyjadrením)psychickéhovnútračlovekarozpoznateľnývobjektívnejrealite.Abysavôľamohla
v objektívnej realite (navonok) uplatniť, musí byť vyjadrená tak, aby bola rozpoznateľná a uplatniteľná.
Ak je prejav vôle uskutočnený mlčky (konkludentne), v týchto prípadoch sa uplatňuje pravidlo, ktoré

dovoľuje na ňu prihliadať, len pokiaľ (vzhľadom na všetky okolnosti) sú vylúčené akékoľvek pochybnosti
o tom, že tu vôľa je a tiež i to, aká je táto vôľa (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. júna 2012, sp.
zn. 7 M Cdo 12/2011).
48. V nadväznosti na uvedené okresný súd konštatuje, že dôkazné bremeno preukázania skutočnosti,
že došlo k uzatvoreniu ústnej zmluvy o pôžičke zaťažovalo žalobcu. Žalobca dôkazné bremeno v tomto

smere uniesol. Žalobca preukázal právny dôvod poskytnutia uplatnenej sumy žalovanej. V danej veci
bola vykonaným dokazovaním preukázaná vôľa žalovanej uzatvoriť so žalobcom predmetnú ústnu
zmluvu o pôžičke v priebehu mesiaca 9/2013, na základe ktorej mal žalobca žalovanej poskytnúť
finančné prostriedky na kúpu predmetného bytu. Súd nemal žiadne pochybnosti, že vôľa na strane
žalovanej požičať si od žalobcu finančnej prostriedky bola. V konaní bola relevantným spôsobom

preukázaná žiadosť žalovanej určená, resp. adresovaná, žalobcovi o poskytnutie pôžičky, a to za
účelom kúpy predmetného bytu do vlastníctva žalovanej. Uvedené vyplývalo, resp. bolo preukázané,
svedeckými výpoveďami predvolaných svedkov U. P. a E. B., o ktorých nezaujatosti nemal okresný súd
pochybnosti a ktorí jednoznačne potvrdili, že žalovaná oslovila žalobcu v priebehu mesiaca 9/2013 o
požičanie finančných prostriedkov za účelom kúpy predmetného bytu do svojho vlastníctva. Svedeckými

výpoveďami bolo preukázané, že žalobca žiadosti žalovanej vyhovel a finančné prostriedky žalovanej
za účelom kúpy predmetného bytu požičal. Výpoveďami týchto svedkov bola jednoznačne preukázaná
vôľa, resp. úmysel, žalovanej pôžičku so žalobcom za účelom kúpy predmetného bytu uzavrieť. Títo
svedkovia U. P., ako aj E. B., boli osobne prítomní pri jednaniach strán sporu ohľadne pôžičky.
Svedok U. P. bol naviac prítomní aj pri výbere hotovosti 14 000 eur z predmetného účtu žalobcu a

následnej úhrady dražobnej zábezpeky 5 000 eur z týchto vybraných peňazí a bol prítomný aj na
dražbe predmetného bytu. Vôľa žalovanej uzavrieť pôžičku so žalobcom nadväzne vyplývala aj priamo
z listinných dôkazov obsiahnutých v spisovom materiáli, a to najmä z detailov pohybu na predmetnom
účte dňa 30.09.2013 a dňa 09.10.2013, z ktorých je v spojení so svedeckými výpoveďami zrejmé, že
žalovaná z predmetného účtu žalobcu ako disponentka vybrala finančnú hotovosť 14 000 eur za účelom

úhrady dražobnej zábezpeky k predmetnému bytu, pričom z tejto finančnej hotovosti 14 000 eur bola
dražobná zábezpeka 5 000 eur aj skutočne uhradená. Vôľa žalovanej uzavrieť so žalobcom pôžičku
na kúpu predmetného bytu do vlastníctva žalovanej vyplýva aj z detailu pohybu na predmetnom účte
žalobcu zo dňa 09.10.2013, z ktorého bol uhradený aj doplatok vydraženej ceny predmetného bytu
vo vlastníctve žalovanej 41 400 eur. Vôľa žalovanej uzavrieť so žalobcom zmluvu pôžičke za účelom

kúpy predmetného bytu bola nakoniec preukázaná aj výpoveďou samotnej žalovanej, ktorá pred súdom
uviedla, že byt kúpila a do budúcnosti mala záujem si ho nechať, pričom nad inou alternatívou ani
neuvažovala. Okresný súd dospel k záveru, že tak výsluchom strán sporu, výsluchom svedkov, ako aj
listinnými dôkazmi bola v konaní preukázaná tak vôľa žalobcu poskytnúť žalovanej finančné prostriedky
za účelom kúpy predmetného bytu, ako aj vôľa žalovanej tieto finančné prostriedky za účelom kúpy

predmetného bytu od žalobcu prijať a za tieto kúpiť do svojho osobného vlastníctva predmetný byt. Hoci
samotná žalovaná akúkoľvek pôžičku od žalobcu v konaní razantne poprela, okresný súd zdôrazňuje,
že žalovaná obranu založila na viacerých nesúrodých, priam navzájom si odporujúcich tvrdeniach, ktoré
menila v priebehu konania z pojednávania na pojednávanie, a teda okresnému súdu sa jej obranajavila len ako účelová. Rozpor bol v tvrdeniach žalovanej v tom, že byt kupovala v mene spoločnosti a
pre spoločnosť, a teda nemala dôvod si od žalobcu požičiavať finančné prostriedky, avšak následne
žalovaná pred súdom uviedla, že predmetný byt kupovala výlučne pre seba, a teda dôvod pôžičky od

žalobcu na jej strane zrejme bol. Rozhodné pre posúdenie danej veci a konštatovanie zo strany súdu,
že žalovaná uzavrela so žalobcom ústnu zmluvu o pôžičke, resp. mala vôľu uzavrieť so žalobcom ústnu
zmluvu o pôžičke, je fakt, že z predmetného osobného účtu žalobcu bola v celom rozsahu uhradená
vydražená cena za predmetný byt, ktorý nadobudla do vlastníctva žalovaná a do budúcnosti si tento
plánovala a plánuje ponechať. Žalovaná tak do svojho vlastníctva jednoznačne a bez pochýb nadobudla

predmetný byt za finančné prostriedky žalobcu. Finančné prostriedky žalobcovi nevrátila a byt v jej
vlastníctve si ponechala. Okresný súd tak dospel k záveru, že medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu
ústnej zmluvy o pôžičke v tom smere, že žalobca mal vôľu žalovanej požičať a žalovaná mala vôľu za
účelom kúpy predmetného bytu pre seba od žalobcu finančné prostriedky najprv žiadať a tieto aj prijať.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

49. Okresný súd k ústnej zmluve o pôžičke však uvádza, že zmluva o pôžičke, aby bola platným právnym
úkonommusíobsahovaťpodstatnénáležitostivyžadovanézákonom. Podstatnýmináležitosťamizmluvy
o pôžičke je okrem označenia zmluvných strán predovšetkým určenie predmetu pôžičky, resp. dohoda
o druhovom určení veci, dohoda o prenechaní, resp. reálnom odovzdaní veci veriteľom, o povinnosti
vrátiť vec rovnakého druhu a určení času vrátenia. Zmluva o peňažnej pôžičke, tak ako bolo v danej

veci, musí zároveň obsahovať aj konkrétnu výšku pôžičky, resp. konkrétnu sumu požičaných peňazí.
Zmluva o pôžičke je naviac reálnou zmluvou, k jej uzavretiu tak zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie
predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu veci nedôjde, medzi zmluvnými stranami
právny vzťah z pôžičky nevznikne. Vznik pôžičky tak predpokladá dohodu strán a skutočné odovzdanie
predmetu pôžičky.

50. V nadväznosti na uvedené sa tak okresný súd zaoberal otázkou, či v danom prípade medzi stranami
sporu došlo k platnému uzatvoreniu ústnej zmluvy o pôžičke.
51. Svedeckými výpoveďami, ako aj výsluchom žalobcu bolo preukázané, že strany sporu sa na pôžičke
dohodli cca dva týždne pred predmetnou dražbou, nedohodli sa však na jej konkrétnej výške. Na
konkrétnej výške pôžičky sa strany sporu dva týždne pred dražbou ani nemohli dohodnúť, nakoľko

im nebola známa cena predmetného bytu. Až následne v deň konania dražby 30.09.2013 a potom
09.10.2013 bola z účtu žalobcu uhradená suma celkovo vo výške 46 400 eur (5 000 + 41 400 eur), a
teda v tomto čase došlo k reálnemu odovzdaniu finančných prostriedkov v tejto výške. Okresný súd však
dodáva, že uplatnený nárok žalobcu z titulu zmluvy o pôžičke je vo výške 55 400 eur, teda o 9 000 eur
viac. Okresný súd považuje za potrebné uviesť, že bola v konaní preukázaná vôľa žalovanej požičať

si finančné prostriedky od žalobcu na kúpu predmetného bytu, avšak bolo aj preukázané, že žalovaná
dňa 30.09.2013 vybrala z účtu 14 000 eur za účelom dražobnej zábezpeky. Účel vybratia naviac sumy
9 000 eur v konaní preukázaný nebol.
52. Okresný súd tak vychádzajúc z tvrdeného skutkového stavu a následne zisteného skutkového stavu
veci, vzhľadom na absenciu dohody strán sporu o konkrétnej výške peňažnej pôžičky v rozhodnom

čase, tak ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, dva týždne pred dražbou, dospel k záveru, že ústnu
zmluvu o pôžičke medzi stranami sporu nemožno považovať v súlade s § 37 OZ, podľa ktorého, právny
úkon sa musí urobiť slobodne vážne určite a zrozumiteľne, inak je neplatný, za platný právny úkon,
nakoľko strany sporu neuzavreli v rozhodnom čase dohodu o konkrétnej výške pôžičky, a teda jedná sa
o neurčitý právny úkon, právny úkon neplatný. Okresný súd má za to, že táto neurčitosť nemohla byť

konvalidovaná ani zaplatením následne vydraženej ceny predmetného bytu. Na tomto mieste okresný
súd uvádza, že zmluva o pôžičke je reálny právny úkon, kde pri dohode má dôjsť aj k reálnemu
odovzdaniu predmetu pôžičky, a teda ak sa strany sporu dva týždne pred dražbou dohodli na pôžičke,
mali sa zároveň dohodnúť aj na konkrétnej výške pôžičky, ktorú si mali odovzdať a následne vrátiť.
Napriek uvedenému okresný súd zdôrazňuje, že danú vec posúdil ako nárok uplatnený z titulu zmluvy

o pôžičke, keď v konaní vyšlo najavo, že strany sporu sa dohodli na určení predmetu pôžičky (peniaze),
na prenechaní, resp. reálnom odovzdaní predmetu pôžičky, na povinnosti vrátiť predmet pôžičky a tiež
na určení času vrátenia, a to v lehote 4 rokov ako vyplynulo z vykonaného dokazovania. Súd nevidel
dôvod lehotu splatnosti 4 rokov vzhľadom na výšku poskytnutých finančných prostriedkov považovať za
rozpornú s dobrými mravmi. Avšak z dôvodu absencie dohody strán sporu o konkrétnej výške pôžičky,

sapodľanázorusúdujednáoneurčitý,atedaneplatnýprávnyúkon. Okresnýsúdnadrámecuvádza,že
v prípade ak sa niekto na základe dohody zaviaže na požiadanie iného (v budúcnosti) poskytnúť v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a tento sa zaviaže mu ich vrátiť (čo by prípadne podľa
skutkových tvrdení žalujúcej strany mohol byť daný prípad), jedná sa o iný zmluvný typ, a to zmluvu oúvere (§ 497 ObZ), ktorú však môže uzavrieť iba osoba, ktorá má poskytovanie úverov zapísané ako
predmet činnosti. V danej veci sa nejednalo o takýto podnikateľský subjekt, a teda nebolo možné danú
vec v tomto smere právne posúdiť. Pokiaľ sa jedná o tvrdenie právneho zástupcu žalovaného, že ak sa

nejedná o zmluvu o pôžičke jedná sa o nejakú inominátnu zmluvu, okresný súd zdôrazňuje, že strana
sporu má povinnosť tvrdenia, a teda povinnosť konkrétne vymedziť skutkové tvrdenia, v tomto prípade
konkrétne uviesť, resp. tvrdiť, o akú inominátnu zmluvu sa má jednať aj s jej náležitosťami. Súd síce
pozná právo, ale nemôže nahrádzať procesnú aktivitu strán sporu a ich povinnosť tvrdenia, a sám z
vlastnej činnosti bez konkrétnych skutkových tvrdení posudzovať o akú konkrétnu osobitne neupravenú

zmluvu (§ 51 OZ) by sa malo asi jednať.
53. V tejto súvislosti okresný súd konštatuje, že súd preskúmava zmluvu zo všetkých hľadísk, na ktoré
Občiansky zákonník viaže všeobecnú platnosť právnych úkonov (§ 34 a nasl.). Pri posudzovaní dôvodov
neplatnosti zmluvy je potrebné rozlišovať medzi dôvodmi neplatnosti, ktoré musia byť účastníkom
tvrdené a ostatnými, ku ktorým súd prihliada z úradnej povinnosti. Súd má za to, že v prípade neurčitosti
právneho úkonu sa jedná o absolútnu neplatnosť právneho úkonu, a teda ústna zmluva o pôžičke v

danej veci je absolútne neplatný právny úkon.
54. Vykonaným dokazovaním však bolo v konaní jednoznačne preukázané, že žalobca za účelom kúpy
predmetného bytu poskytol žalovanej finančné prostriedky vo výške 46 400 eur, a to dňa 30.09.2013
a 09.10.2013. Pokiaľ súd však dospel k záveru, že žalobca poskytol žalovanej finančné prostriedky
titulom absolútne neplatnej ústnej zmluvy o pôžičke, okresný súd má za to, že žalobca plnil žalovanej

bez právneho dôvodu, resp. v zmysle vyššie uvedeného na základe neplatného právneho úkonu (§ 451
OZ). Na strane žalovanej tak došlo na úkor žalobcu k bezdôvodnému obohateniu.

Podľa § 451 ods. 1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 454 OZ bezdôvodne sa obohatil aj ten , za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak
toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 457 OZ ak je zmluva neplatná, alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Podľa § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až

110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno
premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia s
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto

sa na jeho úkor obohatil.

Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

Podľa § 107 ods. 3 OZ ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní si navzájom vrátiť všetko,
čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol
premlčanie namietať.

55. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia (BO) je právom majetkovým, ktoré v súlade s § 100
ods. 1 Občianskeho zákonníka podlieha premlčaniu. Pri práve na vydanie bezdôvodného obohatenia
Občiansky zákonník upravuje subjektívnu, ako aj objektívnu premlčaciu dobu. Ak sa povinný subjekt
premlčania dovolá, nemožno oprávnenému právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia
priznať, ak márne uplynula aspoň jedna z uvedených lehôt.

56. Subjektívna premlčacia doba je upravená v ustanovení § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka -
začiatok jej plynutia sa odvíja od okamihu, kedy sa oprávnený z BO dozvedel, že došlo k BO a o tom, ktosa na jeho úkor obohatil. Premlčacie doby (tak subjektívna ako aj objektívna) pri BO začínajú spravidla
plynúť rôzne - v závislosti od druhu BO.

57. Bezdôvodné obohatenie získané z absolútne neplatného právneho úkonu vzniká spravidla od
samého vzniku právneho úkonu. Objektívna premlčacia doba začne teda plynúť už od vzniku takéhoto
právneho úkonu, resp. od poskytnutia plnenia na základe absolútne neplatného právneho úkonu.
Subjektívna premlčacia doba začne plynúť odvtedy, keď sa oprávnený dozvie, že bolo získané
bezdôvodné obohatenie a kto ho získal. Tieto okolnosti sa oprávnený obvykle dozvie už v čase vzniku

absolútne neplatného právneho úkonu resp. vtedy, keď na základe takéhoto úkonu poskytol plnenie.
(napr. ÚS sp. zn. III. ÚS 158/99: „Ak je právny úkon neplatný od samého počiatku (absolútna neplatnosť),
tak akékoľvek plnenie na jeho základe poskytnuté je od tohto okamihu plnením z neplatného právneho
úkonu, t.j. bezdôvodným obohatením a týmto okamžikom začína plynúť objektívna lehota na jeho
vydanie.“) Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozsudok NS SR sp. zn. 1 Cdo 67/2011, podľa
ktorého tam vysloveného právneho záveru oprávnený sa dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia

a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil vtedy, keď skutočne preukázateľne zistí skutkové okolnosti, na
základe ktorých môže podať žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t.j. keď nadobudne
vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného a to bez ohľadu na to, že sa o
týchto skutočnostiach mohol dozvedieť aj skôr. To, kedy sa oprávnený dozvedel ako takýto jeho nárok,
vyplývajúci z týchto skutkových okolností, možno právne kvalifikovať, nie je pri posudzovaní okamihu

začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby vôbec relevantné.

58. Vychádzajúc z uvedeného súd vzhľadom na žalovanou vznesenú námietku premlčania nemohol
podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka priznať žalobcovi uplatnený nárok predstavujúci poskytnuté
finančné prostriedky dňa 30.09.2013 a dňa 09.10.2013, ktorých zaplatenia sa žalobca od žalovanej

domáhal, pretože tento nárok je premlčaný.

59. V súvislosti s námietkou premlčania vznesenou žalovanou bolo potrebné posudzovať premlčanie
nároku žalobcu vo vzťahu k subjektívnej premlčacej dobe tak, že subjektívna premlčacia doba začala
plynúť nasledujúci deň po poskytnutí finančných prostriedkov, a teda 01.10.2013 (deň nasledujúci

po 30.09.2013) a 10.10.2013 (deň nasledujúci po 09.10.2013) a uplynula teda dňa 01.10.2015 a
10.10.2015, teda uplynutím dvoch rokov. Okresný súd považuje pre úplnosť dôvodov tohto rozhodnutia
za potrebné uviesť, že z dôvodu uplynutia subjektívnej lehoty nebolo potrebné posudzovať, či sa jednalo
o úmyselné bezdôvodné obohatenie a teda, či objektívna lehota bola troj- alebo desať ročná.

60. Okresný súd má vzhľadom na vyššie uvedené skutkové a právne závery za to, že žalobca už v čase
poskytnutia finančných prostriedkov (30.09.2013 a 09.10.2013) mal vedomosť o tom, že žalovaná sa
na jeho úkor bezdôvodne obohatila. Ak teda žalobca podal žalobu na súde až dňa 20.02.2018 (č.l.25
spisu) uplatnil svoj nárok po uplynutí premlčacej doby, a pretože žalovaná vzniesla právne relevantným
spôsobom námietku premlčania okresný súd nemohol premlčané právo žalobcovi priznať. Okresný súd

zároveň konštatuje, že v otázke premlčania v danej veci by nebolo možné aplikovať § 107 ods. 3 OZ, keď
v danej veci sa nejedná o synalagmatický záväzok. V danej veci strany sporu pri závere o neplatnosti
zmluvy o pôžičke nezaväzuje vzájomná reštitučná povinnosť vydať si bezdôvodné obohatenie. Táto
úpravajepoužiteľnálentam,kdepodľaneplatnejzmluvykaždázozmluvnýchstránniečodostala.Keďže
v danom prípade žalovaná vo vzťahu k žalobcovi nič neplnila, nemožno hovoriť o vzájomnej povinnosti

na vrátenie plnení, a teda neprichádza do úvahy aplikácia ustanovenia § 107 ods. 3 Občianskeho
zákonníka (rozhodnutie NS ČR sp. zn. 29 Odo 211/2005).

61. Z vyššie uvedených dôvodov okresný súd žalobu žalobcu zamietol.

62. Pre úplnosť dôvodov tohto rozhodnutia okresný súd uvádza, a to vo vzťahu k vznesenej námietke
nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu, že účet zriaďuje peňažný ústav pre jeho
majiteľa na základe zmluvy o bežnom účte (§ 708 až 715 Obchodného zákonníka). Uzavretím zmluvy
vzniká medzi peňažným ústavom a majiteľom účtu dvojstranný záväzkový právny vzťah, ktorý je
okrem iného charakterizovaný tým, že zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej

doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Banka je povinná prijímať na bežný účet v mene,
na ktorú znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných
prostriedkov na bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok
určených v zmluve vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určenýmosobám. Banka je povinná prijímať platby na bežný účet, vykonávať platby z bežného účtu a vykonávať
zúčtovanie uskutočnených platieb v súlade so zmluvou o bežnom účte a v lehotách a za ďalších
zákonom ustanovených podmienok pre poskytovanie platobných služieb. Obchodný zákonník používa

v ustanovení § 708 a nasl. termín „majiteľ účtu“, i keď účet sám o sebe nemá majetkovú hodnotu a
peňažné prostriedky na ňom uložené sú v majetku peňažného ústavu. Za „ majiteľa účtu“ je treba z
pohľadu ustanovení Obchodného zákonníka o bežnom účte považovať osobu, pre ktorú peňažný ústav
zriadil na základe zmluvy účet. Na základe zmluvy o bežnom účte je peňažný ústav povinný prijať na
účet peňažné vklady vykonané majiteľom účtu alebo platby uskutočnené v jeho prospech bez ohľadu na

to, kto je majiteľom peňažných prostriedkov, ktoré sa týmto spôsobom na účet ukladajú. Pri vykonávaní
výplat z účtu sa peňažný ústav riadi pokynmi (event. písomnými príkazmi ) majiteľa účtu; skutočnosť, kto
bol majiteľom peňažných prostriedkov uložených na účet, nie je významná. Nie je rozhodujúce, koho boli
peňažné prostriedky, ktoré boli na účet uložené. Peniaze sú nesporne zastupiteľnými vecami. Podstatné
z tohto hľadiska je jedine skutočnosť, kto je majiteľom účtu. Vzhľadom k uvedeným právnym záverom
má okresný súd za to, že jedinou aktívne legitimovanou osobou je v predmetnej veci žalobca, ako majiteľ

účtu. Nemožno tak súhlasiť s názorom, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný, pretože na účte sa
jedná o peniaze spoločnosti žalobcu, v ktorej bola spoločníčkou aj žalovaná. Jediným majiteľom účtu, z
ktorého boli uhrádzané platby za účelom kúpy predmetného bytu do vlastníctva žalovanej bol žalobca,
táto skutočnosť nebola medzi stranami sporná, a teda jedine on je osobou aktívne legitimovanou na
podanie žaloby, a to bez významu, že na predmetný účet sa sústredili prípadne aj finančné prostriedky

zo spoločnej realitnej činnosti so žalovanou. Okresný súd na tomto mieste zdôrazňuje, že žalovaná
bola disponentkou účtu avšak to neznamená, že finančné prostriedky na predmetnom účte patrili aj jej.
Žalovaná v tomto ponímaní len disponovala s finančnými prostriedkami majiteľa účtu, teda žalobcu, nie
so spoločnými, resp. vlastnými, finančnými prostriedkami. V tomto smere preto okresný súd nevykonal
dokazovanie ani výpisom z predmetného účtu na preukázanie pohybu, resp. prísunu finančných

prostriedkov na predmetnom účte. Dokazovanie v tomto smere pri právnom názore o majiteľovi účtu
by bolo neúčelné. Aj keby bolo preukázané, že na účet prúdili finančné prostriedky z realitnej činnosti,
podnikania, nebolo by jednoznačne preukázané vychádzajúc z vyššie uvedeného, že tieto finančné
prostriedky patrili aj žalovanej, nebolo by preukázané v akom rozsahu sa žalovaná na týchto finančných
prostriedkoch podieľala a v akom rozsahu mala na tieto finančné prostriedky nárok. Žalovaná bola nie

majiteľkou účtu, ale len disponentom. Bola spoločníčkou, ktorá sa podieľa, resp. podieľala, na zisku v
zmysle pravidiel podľa Obchodného zákonníka, nie podieľala na finančných prostriedkoch na osobnom
účte žalobcu. Okresný súd dodáva, že ak v rámci fungovania spoločnosti a spoločného podnikania
so žalobcom súhlasila s takýmto systémom financovania a nakladania s finančnými prostriedkami, a to
vytvorením osobného účtu na meno žalobcu, súhlasila aj s prípadným rizikom s tým spojeným, že z

právneho hľadiska len majiteľ účtu je majiteľom na ňom sústredených finančných prostriedkov. Ak mali
strany sporu ohľadne financovania skutočne takto dohodnuté vnútorné pomery v spoločnosti, uvedené
je pre danú vec irelevantné. Pre danú vec je rozhodné, že žalobca bol majiteľom účtu, a teda majiteľom
finančných prostriedkov na účte, z ktorých si žalovaná preukázateľne kupovala byt do svojho osobného
vlastníctva, čo v konaní nespochybnila. Okresný súd má v tomto smere aj teda za to, že následne

produkované tvrdenia o údajnej ústnej zmluve o spolupráci, či plnomocenstve, sú pre posúdenie danej
veci právne irelevantné, nakoľko v konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalovaná kupovala byt
do osobného vlastníctva z finančných prostriedkov žalobcu, ktoré si žalovaná od žalobcu skutočne
požičala a tieto nevrátila. Rovnako irelevantné sú tvrdenia ohľadne obchodných praktík v spoločnosti
žalobcu, nakoľko žalobca tieto obchodné praktiky nespochybňoval, avšak daný prípad je od tvrdených

obchodných praktík jednoznačne a zásadne odlišný v tom, že žalovaná, si byt kupovala a nechala
pre seba a nepreviedla ho na tretiu osobu, s ktorou alternatívou podľa jej výpovedi pred súdom ani
neuvažovala. V tomto smere žalovaná pred súdom účelovo menila výpoveď, keď najskôr obranu založila
na tom, že nemala dôvod si od žalobcu požičiavať, keď byt kupovala v mene spoločnosti a následne
tvrdila a obranu zmenila, že byt kupovala pre seba za spoločné peniaze so žalobcom. Rovnako sú

irelevantné tvrdenia ohľadne vyrovnania strán sporu v rámci spoločného podnikania, nakoľko daná vec
je sporom medzi žalobcom a žalovanou ako fyzickými osobami.

63. V závere súd dodáva, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale
len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny

základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Z
uvedeného dôvodu sa súd zaoberal len podstatnými námietkami vo vzťahu k prejednávanej veci, ktoré
považoval z hľadiska skutkového a právneho posúdenia veci za relevantné. Nepovažoval za nevyhnutné
sa bližšie zaoberať všetkými uvádzanými dôvodmi, či namietanými skutočnosťami stranami sporu.Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

64. Žalovaná bola v konaní úspešná v plnom rozsahu (100%), preto súd rozhodol tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku, že žalovaná ma nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov
konania voči žalobcovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľaustanovenia§363CSPvodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodania(t.j.ktorémusúdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.