Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, March 21, 2019

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 5C/53/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8318203662
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Lisá

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2019:8318203662.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou v právnej veci žalobcu: 1/ E. I., nar. XX.XX.XXXX,

W. XX, Z., 2/ E. Q., nar. XX.XX.XXXX, W. XX, Z., 3/ E. G., nar. XX.XX.XXXX, W. XX, Z., všetci
žalobcovia zastúpení JUDr. Janou Šepeľovou, Námestie slobody 13/25, Humenné proti žalovanému
UNIQA poisťovňa, a.s., Bratislava-Petržalka, Krasovského 15, zast. PRK Partners s.r.o., Hurbanovo
námestie 3, Bratislava, v konaní o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni v 1. rade 20.000 eur, žalobcovi v 2. rade 20.000 eur a žalovanej
v 3. rade 8.000 eur, v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

Žalobkyni v 1. rade, žalobcovi v 2. rade, žalobkyni v 3. rade súd vo vzťahu k žalovanej priznáva nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením
po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia v 1., 2. a 3. rade sa žalobou podanou dňa 14.09.2018 domáhali proti žalovanej zaplatenia
100.000 eur pre každého zo žalobcov z titulu náhrady nemajetkovej ujmy. Svoj žalobný návrh odôvodnili
tým, že dňa XX.XX.XXXX v čase okolo XX.XX hod. nebohý B. W. po tom, čo požil alkoholické nápoje,

riadil osobné motorové vozidlo značky E. E. EČ: Z. po štátnej ceste č. X/XX pred obcou V. K. J. smerom
na mesto Z., pričom riadeniu vozidla a sledovaniu situácie v cestnej premávke nevenoval dostatočnú
pozornosť, v dôsledku čoho s vozidlom prešiel do protismeru, následne na trávnatý porast vľavo mimo
vozovky, kde narazil do prípojky plynového merača. Potom pokračoval v jazde po trávnatom poraste.
Ďalej narazil do stĺpa elektrického vedenia a oplotenia rodinného domu č. XXX v obci V. K. J., kde vozidlo
po náraze zastalo a následne na mieste zhorelo. Vo vozidle zhorel vodič, ako aj jeho spolujazdec na
pravom prednom sedadle Ľ. E., nar. XX.XX.XXXX, t.j. syn žalobcov v 1. a 2. rade a brat žalobkyne v 3.

rade. Vo vozidle v čase nehody sa nachádzala ďalšia osoba a to E. I., ktorý po náraze z vozidla vypadol
a utrpel početné poranenia.

2. Trestné stíhanie proti vodičovi B. W., ktorý dopravnú nehodu zavinil, bolo uznesením Okresného
riaditeľstva PZ, odbor kriminálnej polície Q., ČVS: R./1-B.-Q.-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX zastavené,
lebo trestné stíhanie je neprípustné proti tomu, kto zomrel.

3. Vodič neb. B. W. bol v čase nehody držiteľom a vlastníkom osobného motorového vozidla značky E.
E. EČ: Z. a so žalovanou UNIQA poisťovňa, a.s. mal uzatvorenú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení
motorových vozidiel. Žalobcovia v 1., 2. a 3. rade poukázali na to, že pred nehodou tvorili žalobcovia a
neb. Ľ. E. fungujúcu rodinu s rozvinutými sociálnymi, citovými vzťahmi. Tragická smrť blízkeho zasiahlanečakane a zásadným spôsobom do ich života a nenávratne pretrhla dovtedajšie všetky silné citové
väzby. Poukazovali na to, že judikatúra, jej záväznosť a aplikačná prax všeobecných súdov upravujú, že
úmrtie blízkej osoby spôsobené protiprávnym konaním predstavuje vždy zásah do osobnostných práv

pozostalých, konkrétne do ich práva na súkromie a na rodinný život. Toto právo je okrem Ústavy SR
garantované aj Listinou základných práv a slobôd a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných
slobôd.Pokiaľideozodpovednosťžalovanej,poukázalinato,žeauto,ktorýmbolaspôsobená dopravná
nehoda bolo poistené a náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch spadá pod povinné zmluvné poistenie
zodpovednosti za škodu, pretože túto problematiku riešil aj rozsudok Súdneho dvora z októbra 2013 vo

veci D./XXXX a podľa tohto rozsudku sa majú poistenia zodpovednosti za škodu vykladať v tom zmysle,
že povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla majú
pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrteným pri dopravnej
nehode, ak jej náhrada na základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo.

4. Žalovaná so žalobu nesúhlasila, žiadala ju v celom rozsahu zamietnuť. V prvom rade poukazovala

na to, že žalovaná nie je v konaní pasívne legitimovaná a svoje stanovisko odôvodňovala tým, že
nárok žalobcu voči spoločnosti Uniqa nemá právny základ. Nesúhlasila s extenzívnym výkladom
vnútroštátneho pojmu škoda a poukazovala na to, že Občiansky zákonník dôsledne rozlišuje medzi
pojmom škoda - nemajetková ujma, pretože kým jedno je považované za ujmu materiálnu (vrátane
škody spôsobenej na zdraví, ktorá je poisťovňou v režime povinného zmluvného poistenia za

škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla nahrádzaná), druhá predstavuje ujmu výlučne v
osobnostnej sfére poškodených, preto tieto pojmy nemožno zamieňať. Ujma na zdraví je v Občianskom
zákonníku upravená v §444 a predstavuje odškodnenie jednorazovej bolesti poškodeného a sťaženia
spoločenského uplatnenia. Podľa slovenského práva náhrada nemajetkovej ujmy nikdy nebola
považovaná za súčasť náhrady škody, keďže Občiansky zákonník vychádza z užšieho vymedzenia

pojmu škoda. Tak isto poukázala na to, že aj Zákon o povinnom zmluvnom poistení (PZP) v §4 ods. 2
používa pojem škoda, a nie nemajetkovú ujmu. Zákon o PZP nie je vo vzťahu k pojmu škoda špeciálnym
predpisom, ktorý má prednosť pred všeobecným Občianskym zákonníkom. Zákon o PZP sa ako celok
opiera o úpravu poistnej zmluvy obsiahnutú v Občianskom zákonníku, preto občiansko-právnu úpravu v
oblasti zodpovednosti za škodu a úpravu poistnej zmluvy skôr dopĺňa a špecifikuje, než ako lex specialis

nahrádza. Poukázal na to, že takýto názor je obsiahnutý aj v rozsudkom NS SR vo veci sp. zn. XCdo/
XXX/XXXX. Žalovaná sa vyjadrila aj k tomu, že neskoršie rozhodnutia Ústavného súdu SR nemožno
brať do úvahy, pretože išlo o názor vyjadrený v uznesení o odmietnutí sťažnosti, a nie v meritórnom
rozhodnutí. Tak isto poukazovala na to, že Ústavný súd SR nie je súčasťou systému všeobecného
súdnictva a pri rozhodovaní o sťažnostiach Ústavný súd SR neposudzuje vecnú správnosť napadnutého

rozhodnutia, ale len to, či prípadné porušenie práva právoplatným rozhodnutím súdu predstavuje
taký intenzívny zásah do základných právo účastníka konania, ktorý by odôvodňoval zrušenie tohto
rozhodnutia Ústavným súdom SR.

5. Pre prípad, že by súd v tomto konaní dospel k záveru, že je žalovaná pasívne legitimovaná pre tento

spor, tak vzniesla žalovaná námietku premlčania nároku. Poukazovala pritom na to, že nie je možné
v danom prípade aplikovať ustanovenia §101 O.z., ktoré ustanovuje, že všeobecná premlčacia doba
je 3-ročná, pretože je potrebné vychádzať z ustanovenia §106 O.z., ktorá ustanovuje subjektívnu, ako
aj objektívnu premlčaciu dobu pokiaľ ide o premlčanie práva na náhradu škody. Žalovaná poukázala
na to, že škodová udalosť vznikla XX.XX.XXXX, pričom žalobcovia doručili žalobu na Okresný súd

Z.É. dňa XX.XX.XXXX, t.j. viac ako 2 roky odo dňa vzniku škodovej udalosti a viac ako 1 mesiac po
uplynutí príslušnej premlčacej doby, ktorá sa má aplikovať na tento prípad, preto nárok žalobcov je
z tohto dôvodu premlčaný. Tomuto záveru zodpovedá podľa žalovanej aj ustálená rozhodovacia prax
NS SR, pretože by sa nemalo rozlišovať to, že sa pri náhrade nemajetkovej ujmy vychádza z 3-ročnej
všeobecnej premlčacej lehoty a pri nároku na náhradu škody 2-ročnej premlčacej lehoty subjektívnej,

kedy jeden nárok by sa posudzoval podľa dvojakých zásad.

6. V neposlednom rade žalovaná namietala aj výšku nemajetkovej ujmy, ktorú žiadali žalobcovia priznať,
považovala ju za neprimeranú a poukazovala tiež na to, že poškodený, t.j. syn žalobcov v 1. a 2. rade a
brat žalovanej v 3. rade nesie spoluzavinenie za stav, ktorý nastal, keďže poškodený si sadol do vozidla,

ktoréviedolzjavnecelkomopitývodičavtakýchtoprípadochsaposudzujespoluzavineniepoškodeného
v miere viac, ako 50%. Takáto prax vychádza aj z rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici
spisovej značky XXCo/XXX/XXXX, Krajského súdu v Prešove sp. zn. XXCo/XXX/XXXX, Krajského súdu
v Trenčíne sp. zn. XCo/X/XXXX a pod. Žalovaná mala za to, že žalobcovia žiadajú neprimerane vysokúsumu len preto, že žalovanou je poisťovňa, pričom pre takúto sumu podľa žalovanej v zmysle judikatúry
nie je právne relevantné to, či túto náhradu nemajetkovej ujmy bude poskytovať finančná inštitúcia, alebo
fyzické osoby, a aj preto treba vychádzať z majetkových pomerov a možností a schopností uhradiť túto

náhradu osobou, ktorá spôsobila tento zásah do osobnostných práv.

7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov v 1., 2. a 3. rade, právneho zástupcu žalovanej,
výsluchom svedka E. I. a oboznámením sa s obsahom vyšetrovacieho spisu R./X-B.-Q.-XXXX
Okresného riaditeľstva PZ Q. a zistil tento skutkový stav:

8. Oboznámením sa s obsahom spisu Okresného riaditeľstva PZ v Q., odbor kriminálnej polície,
oddelenie vyšetrovania Q. sp. zn. Č.: R./X-B.-Q.-XXXX bolo zistené, že uznesením zo dňa XX.XX.XXXX
bolo podľa §199 ods. 1 Tr. poriadku začaté trestné stíhanie vo veci pre prečin usmrtenia podľa §149 ods.
1 a prečin ublíženia na zdraví podľa §157 ods. 1 Tr. zák., pretože dňa XX.XX.XXXX v čase okolo XX.XX
hod. po štátnej ceste č. X/XX pred obcou V. K. J. smerom na mesto Z. viedol doposiaľ neidentifikovaný

vodič osobné motorové vozidlo továrenskej značky E. E. EČV: Z., pričom pravdepodobne z dôvodu
neprispôsobenia rýchlosti jazdy svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla, stavu a povahe vozovky a
inýmokolnostiam,ktorémožnopredvídať,prešieldoprotismeru,následnenatrávnatýporast,kdenarazil
do prípojky plynového merača, potom pokračoval v jazde po trávnatom poraste a ďalej narazil do stĺpa
elektrického vedenia a oplotenia rodinného domu č. XXX v obci V. K. J., kde vozidlo po náraze zastalo a

následne na mieste zhorelo. Vo vozidle sa v tom čase nachádzali dve osoby, ktoré taktiež uhoreli. V tom
čase nebolo možné identifikovať ich totožnosť, preto bola osoba, ktorá zhorela na prednom sedadlom
na ľavej strane vozidla označená číslom 1 a osoba, ktorá sedela na prednom sedadle na pravej strane
ako spolujazdec vedľa vodiča bola označená ako osoba číslo 2. Obe osoby utrpeli ťažké zranenia, na
následky ktorých na mieste nehody podľahli. Vo vozidle sa nachádzala aj ďalšia osoba E. I., ktorý po

náraze vypadol z vozidla a podľa predbežnej vtedy lekárskej správy došlo k jeho ťažkému zraneniu
a to zlomeniu krčka stehennej kosti vpravo, trieštivej zlomenine oboch stehenných kostí a otvorenej
zlomeniny vnútorného členka.

9. Po začatí trestného stíhania boli vykonávané identifikácie osôb, ktoré pri tejto dopravnej nehode

zomreli, na základe čoho bolo nariadené vykonanie prehliadky a pitvy mŕtvol a do konania boli pribratí
znalci z odboru súdneho lekárstva Q.. U. F., znalkyňa ad hoc v odbore zdravotníctvo a farmácia,
odvetvie súdne lekárstvo a Q.. V. V., znalec v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo,
ktorých úlohou bolo vykonať prehliadku tela nebohých, vykonať pitvu, popísať jednotlivé zranenia,
zistiť bezprostrednú príčinu smrti a medzi iným aj zistiť hladinu alkoholu, či iných omamných látok

v krvi nebohých. Rovnakom uznesením zo dňa XX.XX.XXXX bolo nariadené vykonanie prehliadky
a pitvy Ľ. E., pričom pokiaľ ide o vykonanie prehliadky a pitvy B. W., t.j. vodiča tohto motorového
vozidla, do konania boli pribratí znalci Q.. I. Q. - znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, Q.. V. J.
- znalec z odboru zdravotníctva a farmácia, obaja v odvetví súdne lekárstvo. Zo znaleckého posudku
nachádzajúceho sa v tomto spise o príčine smrti B. W., t.j. osoby, ktorá riadila motorové vozidlo bolo

zistené, že menovaný utrpel zranenia v súvislosti s dopravnou nehodou. Neboli u neho zistené žiadne
akútne chorobné zmeny. Išlo teda o násilnú smrť pomliaždenie, až potrhanie mozgu, následkom čoho
zomrel. V bode 8 tohto znaleckého posudku sa znalci venovali aj posúdeniu ovplyvnenia etylalkoholom
a inými látkami, toxikologickým vyšetrením krvi a moču, odobratých pri pitve vodiča bolo zistené,
že v krvi mal koncentráciu 2,16 g/kg (promile) etylalkoholu, ktorú koncentráciu v krvi z lekárskeho

hľadiska hodnotil znalec ako ťažký stupeň opilosti, kedy dochádza k výraznému ovplyvneniu vnímania,
emocionálnych pochodov, myslenia, k predlženiu reakčného času na zrakové a sluchové podnety,
poruchám priestorového videnia a možno povedať, že tento stupeň opilosti bol najpravdepodobnejšia
príčina jeho nepozornosti a negatívne vplýval na jazdné a reakčné schopnosti menovaného ako vodiča
v čase dopravnej nehody. Zo znaleckého posudku vypracovaného znalcami Q.. V. V. a U. F. pokiaľ ide

o posúdenie príčiny smrti nestotožnenej osoby, ktorá následne bola stotožnená ako Ľ. E. bolo zistené,
že aj u neho bolo bezprostrednou príčinou smrti mnohopočetné poranenie životne dôležitých orgánov
nezlučiteľné so životom. Pri pitve sa nezistili žiadne chorobné nálezy, ktoré by boli v príčinnej súvislosti s
jehosmrťou,alebojuinačvysvetlili.Išlotedaonásilnúsmrť,mnohopočetnéporanenieživotnedôležitých
orgánov, ktoré boli nezlučiteľné so životom. Aj u tohto poškodeného bolo vykonané toxikologické

vyšetrenie a bolo zistené, že menovaný mal koncentráciu etylalkoholu 1,95 promile v krvi živého človeka.
Išlo o stredný stupeň opitosti, kedy vo všeobecnosti dochádza k zníženiu súdnosti, pozornosti, zvýšenej
sebadôvere, veľavravnosti, predlženiu reakčnej doby a často k možnosti nesprávneho riešenia situácie.
V krvi vodiča, ale ani spolujazdca Ľ. E. nebola zistená prítomnosť iných liečiv, ani drog. Telá po náraze,keď sa auto vznietilo, uhoreli, čoho dôkazom je aj fotodokumentácia v tomto spise, avšak ani u jedného
z nich nebolo zistené, aby k smrti došlo v dôsledku otravy oxidom uhoľnatým. Totožnosť uhorených osôb
bola zistená na základe porovnávacieho materiálu od pozostalých rodinných príslušníkov nebohých

osôb porovnaním ich DNA a tak s určitosťou bolo možné konštatovať, že vodičom predmetného
motorového vozidla bol aj jeho vlastník a prevádzkovateľ B. W. a spolujazdcom bol Ľ. E., ktorý pri
dopravnej nehode zomreli.

10. Uznesením zo dňa XX.XX.XXXX vydaného Okresným riaditeľstvom PZ, odborom Kriminálnej polície

Q. bolo pod sp. zn. Č.: R./X-B.-Q.-XXXX trestné stíhanie zastavené ako neprípustné proti tomu, kto
zomrel.

11. Z výsluchu žalobkyne v 1. rade I. E. súd zistil, že táto bola matkou neb. Ľ. E., ktorý prišiel o život pri
tejto dopravnej nehode. Žalobkyňa v 1. rade spolu s manželom žalobcom v 2. rade a dospelou dcérou
- žalobkyňou v 3. rade žili s nebohým v jednej spoločnej domácnosti, preto smrť syna veľmi zle citovo

znášajú všetci rodinní príslušníci. Vo svojej výpovedi tvrdila, že jej syn by nikdy nesadol do auta, keby
vedel, že vodič tohto auta je pod vplyvom alkoholu, pretože sám sa v živote tak správal, že pokiaľ mal
vypité čo len jedno pivo, tak za volant si nesadol. V tomto sa správal zodpovedne. Rodina celá prežíva
jeho smrť veľmi zle. Sama žalobkyňa uviedla, že sa v noci budí, plače, zaspáva len za použitia tabletiek.
Často sa jej so synom sníva. Stále ho čaká, že sa vráti domov, čo je spojené aj s tým, že pri samotnom

pohrebe jej nedoporučovali, aby otvorila truhlu a pozerala sa na syna, keďže bol v takom stave po
uhorení, že by to bolo pre všetkých ešte viac traumatizujúce. Žalobkyňa v 1. rade uviedla, že dcéra, t.j.
žalobkyňa v 3. rade chodí neustále na cintorín na hrob brata. Tak isto aj manžel to zle prežíva, a preto
sa všetci traja zomkli a pomáhajú si prežiť túto traumu. Poukázala na to, že nevidela telo svojho syna a
nemohla sa s ním preto rozlúčiť. Od tejto udalosti berie lieky na ukľudnenie, ktoré si sama zabezpečuje,

aby mohla v noci spať. Žalobkyňa v 1. rade uviedla, že syn mal iba 30 rokov, život pred sebou. Očakávala
od neho, že sa o nich v starobe postará. Ďalej uviedla, že ľudský život je nevyčísliteľný v peniazoch, ale
v danom prípade išlo o veľmi veľký zásah do jej citovej sféry. Syn bol po smrti zohavený. Nikto ho už
nemôže nahradiť, a preto nie je dostatočná ani suma, ktorá by mala plniť satisfakciu.

12. Z výsluchu žalobcu v 2. rade bolo zistené, že aj on, tak ako manželka popísala, prežíva veľmi ťažko
túto skutočnosť, že syn už nežije. Nedarí sa mu ani v práci, ani inak. V jednom krátkom období mu
zomrel otec, syn, ale aj brat, čiže prežíva veľmi ťažké obdobie. Má problémy aj on so spánkom. Sníva
sa mu so všetkými mŕtvymi, ale zatiaľ si pomáha sám. Neužíva nijaké tabletky. Poukázal na to, že syn
bol slobodný, mal ukončené stredoškolské vzdelanie. Bol zamestnaný a nikdy s nim v živote nemali

problémy. Ich vzťahy boli veľmi dobré, čo potvrdila aj žalobkyňa v 1. a 3. rade.

13. Z výsluchu žalobkyne v 3. rade bolo zistené, že žalobkyňa v 3. rade mala iba jedného súrodenca
a to Ľ. E.. Po smrti ostala sama. Mali medzi sebou veľmi dobré súrodenecké vzťahy. Počas výsluchu
žalobkyňa v 3. rade plakala a uviedla, že by bola schopná dať akúkoľvek sumu len za to, aby sa jej

brat späť vrátil, pretože jej chýba. Táto emócia sa prejavila aj u žalobcov v 1. a 3. rade, ktorí počas
pojednávania všetci plakali, pokiaľ sa mali vyjadrovať k spolužitiu s Ľ. E. a k jeho strate a životu dnes.

14. Z výsluchu svedka E.S. I., ktorý bol spolujazdcom v predmetnom motorovom vozidle, a ktorého súd
vypočul na návrh strán sporu bolo zistené, že E. I. v uvedený deň išiel z práce domov, pričom mu zavolal

neb. Ľ. E., ktorý sa ho spýtal, či by s ním nešiel na pivo. Svedok súhlasil s tým. Išli teda spoločne do
krčmy zvanej V., kde si dali po pive a kde už sedel W., ktorý tam jedol pizzu. Spoločne si sadli k stolu a
rozprávali sa, pretože W. im rozprával o dovolenke. Následne sa rozhodli, že je pekný deň, tak by mohli
ísť k vode a rozhodli sa preto ísť do Q.. Sadli si do auta, prešli cestu z Z. do Q., kde zastavili pri I.. Svedok
vošiel do I., kúpil si nejaké pečivo, W. a E. ostali pri aute na odpočívadle pri I.. Svedok prišiel k autu,

a keďže už bol pomerne pokročilý čas, tak sa všetci rozhodli, že už k vode nepôjdu a že sa vrátia. Dali
si po cigarete. Následne nasadli do auta a išli smerom do Z.. Svedok si sadol dozadu a W. s E. sedeli
vpredu, pričom svedok uviedol, že on si sám ľahol a v podstate driemal. Napriek tomu cítil, že auto ide
trochu rýchlejšie. Následne si už nepamätá nič, len to, že dostali šmyk. Došlo k nehode. Zobudil sa na
to, že k nemu prišiel nejaký pán z domu, pričom auto začalo dymiť, horieť a ostatné veci si pamätá už

iba na príchod hasičov a sanitky. Zobudil sa až v nemocnici. Vo svojej výpovedi svedok potvrdil, že tak
vodič B. W., ako aj Ľ. E. boli pri tejto ceste pripútaní. V čase, keď sadli do auta a vyrazili z Z. do Q.
bolo ešte denné svetlo, nepamätá si však na presný čas. Svedok uviedol, že si nevšimol, aby mal vodič
požité alkoholické nápoje, alebo sa nejakým spôsobom divne správal. S vodičom sa nestretával každýdeň, pozná ho však ako človeka, ktorý bol stále v dobrej nálade a spoznali sa preto, že bol to sestrin
kamarát. Z výpovede svedka E. I. vyplynulo, že E. I. sa stretol s Ľ. E. a keď prišli do krčmy, sedel tam W.,
ktorý jedol pizzu. Nevideli ho konzumovať alkohol a svedok uvádzal, že nejavil známky takej opitosti,

nevšimol si, aby sa nejako divne správal.

15. Žalovaný poukazoval práve na obsah vyšetrovacieho spisu a výpoveď svedka a zotrval na tom, že
ak by súd mal za to, že žalovaný je pasívne legitimovaný v tomto spore a je povinný uhradiť žalobcom
nejakúsumu,takjepotrebnéprihliadnuťajspoluzodpovednosťpoškodenéhoĽ.E.,pretoženiejemožné,

aby tak svedok I., ako aj Ľ. E. si nevšimli, že vodič je v ťažkom stupni opitosti, ako to skonštatovali znalci.
Cesta z Z. do Q. trvá najrýchlejšie cestou 28 minút, to znamená, že minimálne pol hodinu museli byť
spolu v aute a rovnako minimálne rovnako sa museli nejaký čas zdržať nákupov v I., následne fajčiť a
keďže ťažký stupeň opitosti je závažný stav, kedy nie je možné koordinovať riadne svoje pohyby, nie je
možné zmysluplne uvažovať, museli o tom svedok I. s nebohým E. vedieť a jeho výpoveď považovala
žalovaná za účelovú a navrhovala, aby súd pri rozhodovaní vo svojich záveroch rozhodoval o spoluvine

poškodeného minimálne v rozsahu 50%.

16. Podľa čl. 19 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti,
osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.

Podľa článku 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na ochranu pred neoprávneným
zasahovaním do súkromného a rodinného života.

Podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, každý má právo na rešpektovanie svojho
súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.

Podľa § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,,Občiansky zákonník“), fyzická
osobamáprávonaochranusvojejosobnosti,najmäživotaazdravia,občianskejctiaľudskejdôstojnosti,
ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo
od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto
zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa

odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na
závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa § 16 Občianskeho zákonníka, kto neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti
spôsobí škodu, zodpovedá za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti.

Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo(ušlý
zisk).

Podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka, škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený
požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len ,,Zákon“), povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je akodržiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný
ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom
motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzatvorená nájomná

zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca.

Podľa § 4 ods. 1 Zákona, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

Podľa § 4 ods. 2 Zákona, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil
poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu
a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, ako aj škody vzniknutej úhradou nákladov zdravotnej
starostlivosti, dávok nemocenského poistenia a dávok dôchodkového poistenia,
b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,
c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa

písmen a), b) a d),
d) ušlého zisku.

Podľa § 15 ods. 1 Zákona, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený
uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady (72/166/EHS) z 24.04.1972 o aproximácii právnych predpisov
členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovými vozidlami a
kontroly plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti, každý členský štát prijme v súlade s článkom
4 všetky primerané opatrenia, aby zabezpečil, že zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou

vozidiel obvykle sa nachádzajúcich na jeho území je pokrytá poistením. Rozsah krytia zodpovednosti a
podmienky tohto krytia sa určia na základe týchto opatrení.

Podľa čl. 22 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES z 16.09.2009 o poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti

poistenia tejto zodpovednosti, osobnú ujmu a škodu na majetku, ktorú utrpeli chodci, cyklisti a iní
nemotorizovaní užívatelia cesty, ktorí sú obyčajne najslabšími účastníkmi nehody, by malo pokrývať
povinné poistenie vozidla účastného na nehode, kde majú nárok na odškodnenie podľa vnútroštátneho
občianskeho práva. Toto ustanovenie nepredurčuje zodpovednosť za škodu alebo úroveň výšky
odškodneného pri konkrétnej nehode podľa vnútroštátnych právnych predpisov.

Podľa čl. 36 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES z 16.09.2009 o poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti
poistenia tejto zodpovednosti, skutočnosť, že osoba, ktorá utrpela ujmu alebo škodu, má priame právo
na žalobu proti poisťovni, je logickým doplnením určenia takýchto zástupcov a navyše zlepšuje právne

postavenie poškodených osôb pri dopravných nehodách vzniknutých mimo členského štátu, v ktorom
má taká osoba trvalý pobyt.

17. Pokiaľ ide o námietku žalovaného o nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie, spornou je otázka
interpretácie § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z.z. obsahujúceho pojem „škoda na zdraví“, v

tom zmysle či je možné pod ňu subsumovať aj nemajetkovú ujmu v zmysle § 11 až 13 Občianskeho
zákonníka, pretože škodu na zdraví na účely povinného zmluvného poistenia zákonodarca subsumuje
pod poistné krytie.

18. Podľa názoru súdu je pojem škoda v zákone č. 381/2001 Z.z. potrebné vykladať extenzívne a to

tak, že zahŕňa aj náhradu nemajetkovej ujmy z titulu občianskoprávnej zodpovednosti za zásah do
osobnostných práv pozostalých, spočívajúci v zásahu do práva na súkromný a rodinný život spôsobený
usmrtením blízkej osoby pri prevádzke dopravných prostriedkov.

19. Nemajetková ujma je škodou ale v citovej oblasti. Škoda zahŕňa nielen zníženie majetku a ušlý

zisk, ale aj nemajetkovú škodu (nemajetkovú ujmu). Povinné zmluvné poistenie kryje náhradu škody na
zdraví, ktorou je extenzívnym výkladom aj nemajetková ujma.20. Podľa rozsudku Súdneho dvora EU vo veci C XX/XX z XX.XX.XXXX, v zmysle tohto rozhodnutia
sa právne predpisy členských štátov, ktoré sa týkajú poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorových vozidiel majú vykladať v tom zmysle, že povinné poistenie zodpovednosti

za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy
spôsobenej blízkym osobám, obetí usmrtených pri dopravnej nehode, ak jej náhradu na základe
zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v spore vo veci samej.

21. Pre posúdenie, či povinné zmluvné poistenie sa vzťahuje aj na náhradu nemajetkovej ujmy je

podstatné, či vnútroštátne právo umožňuje priznať náhradu nemajetkovej ujmy pre pozostalé osoby bez
ohľadu na to, či toto právo je upravené v ustanoveniach týkajúcich sa náhrady škody alebo v inej časti
Občianskeho zákonníka. Vnútroštátne právo Slovenskej republiky umožňuje s poukazom na § 11 a 13
Občianskeho zákonníka priznať aj náhradu nemajetkovej ujmy pozostalým osobám a za eurokonformný
výklad, možno považovať taký výklad pojmov náhrady škody, resp. škoda na zdraví, ktorá v sebe zahŕňa
aj náhradu nemajetkovej ujmy.

22. Ak teda vnútroštátne právo umožňuje pozostalým po obeti dopravnej nehody požadovať náhradu
utrpenej nemajetkovej ujmy, náhrada tejto ujmy musí byť krytá povinným zmluvným poistením
motorového vozidla. Poistenie zodpovednosti teda kryje aj nároky pozostalých na náhradu nemajetkovej
ujmy podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka a pozostalí (ako poškodení) môžu tieto nároky v zmysle

§ 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. uplatniť priamo proti poisťovateľovi, a to rovnako ako všetky ostatné
nároky s tým súvisiace.

23. Súd tak dospel k záveru, že povinné zmluvné poistenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorových
vozidiel sa vzťahuje aj na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá je upravená vo vnútroštátnom práve.

24. Výklad žalovaného je formalistický. K výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno
pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a
určitý,alepredovšetkýmpodľazmysluaúčeluzákona.Zmyslomaúčelompoisteniazaškodyspôsobené
prevádzkou dopravných prostriedkov je zmierniť dôsledky škôd, ku ktorým došlo v súvislosti s touto

prevádzkou. Niet logického argumentu, prečo by nemalo ísť aj o následky a ujmu v citovej oblasti, a teda
aj nemajetkovú ujmu a poškodeným zabezpečiť takéto odškodnenie.

25. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Prešove z 26. mája 2015, sp.
zn. XXCo/XXX/XXXX, v ktorom uviedol: ,,Škoda zahŕňa nielen zníženie majetku a ušlý zisk, ale aj

nemajetkovú škodu (nemajetkovú ujmu). Je preto potrebné vykladať termín škoda v § 4 ods. 2 písm. a) aj
ako nemateriálnu škodu na zdraví. Nemali by byť pochybnosti, že strata života najbližšieho príbuzného
je spojená s negatívnym dopadom v emočnej, citovej, teda nemajetkovej sfére príbuzných a na ich
psychické zdravie. Je plne opodstatnený záver, že v takýchto situáciách vzniká ujma (škoda) aj v
psychickej rovine dotknutých osôb.

26. Z hľadiska systematiky Občianskeho zákonníka nie je až tak významné, že náhrada nemajetkovej
ujmy za stratu života je upravená v inej časti kódexu (prvá časť druhá hlava ) ako náhrada škody (šiesta
časťdruháhlava).Povinnépoisteniemusíkryťakúkoľvekškodu(ujmu)takmateriálnu,akonemateriálnu.
Odvolací súd sa stotožňuje s prvostupňovým súdom v názore, že platná právna úprava obsahuje takúto

náhradu vychádzajúc z extenzívneho výkladu pojmu škody, ktorý v sebe nepochybne zahŕňa aj ujmu
na zdraví (§ 4 ods. 2 písm. a/ zákona č. 381/2001 Zb. v znení neskorších predpisov) s tým, že náhrada
nemajetkovej ujmy sa priznáva aj podľa ustanovení o ochrane osobnosti upravených v § 11 a nasl.
Občianskeho zákonníka.

27. Škodou (ujmou) sa podľa európskeho práva rozumie aj nemateriálna škoda. Dôležitý je
eurokonformný výklad zákona, aby nebol popretý zmysel a účinok smernice o poistení. Cieľom Smernice
Rady 90/232/EHS zo dňa 14. 5. 1990 je zabezpečiť, aby povinné poistenie vozidiel umožňovalo všetkým
obetiam nehody spôsobenej vozidlom dosiahnuť odškodnenie za ujmu, ktorú utrpeli. Vnútroštátne
ustanovenia, ktoré upravujú odškodnenie nehôd vyplývajúcich z prevádzky motorových vozidiel nemôžu

obrať uvedené ustanovenia o ich potrebný účinok (rozsudok Súdneho dvora D.-XXX/XX, body 27 a 28).

28. Vychádzajúc zo znenia § 4 ods. 1, 2 písm. a/ zákona č. 381/2001 Zb. v znení neskorších predpisov
je zrejmé, že poistné krytie zahŕňa škodu na zdraví a náklady pri usmrtení. Je potrebné vychádzať zextenzívneho výkladu pojmu škoda, ktorý v sebe nepochybne zahŕňa aj ujmu, keď pod pojem ujma na
zdraví patrí akákoľvek ujma aj nemajetková, spôsobená blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej
nehode. Keďže pojem škoda uvedený v čl. 1 bod 2 prvej smernice nie je presnejšie vymedzený, nič

nenaznačuje, že by sa niektoré druhy škody, akou je nemajetková ujma mali vylúčiť z tohto pojmu (bod
58 rozsudku Súdneho dvora EÚ C-22/12).“

29. Súd zároveň poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 11.10.2016, sp. zn. III. ÚS
666/2016, ktorým odmietol sťažnosť žalovaného 3/. V uvedenom uznesení ústavný súd vyjadril právny

názor v prospech subsumovania nemajetkovej ujmy pod poistné krytie povinného zmluvného poistenia.

30. Vzhľadom k tomu, že súd je toho právneho názoru, že v rámci náhrady škody sa odškodňuje
aj nemajetková ujma spôsobená pozostalým po obeti dopravnej nehody (ako poškodeným), za ktorú
možno priznať náhradu (zadosťučinenie) peňažnou formou podľa § 13 ods. 2 a 3 Občianskeho
zákonníka-ktorúvširšomponímanítrebapovažovaťzaškodunazdravípodľa§4ods.2písm.a/zákona

č. 381/2001 Z.z., zaviazal na zaplatenie priznanej sumy ako náhrady nemajetkovej ujmy žalovaného.

31.Aninámietkupremlčaniažalovanéhonepovažovalsúdzadôvodnú,pretožepodľa§15ods.2zákona
č. 381/2001 Z.z. na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako
na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila. Nároky na náhradu nemajetkovej ujmy, ktoré

sú uplatnené na základe § 11 a nasl. OZ sa v zmysle ustálenej judikatúry (napr. rozh. NS SR sp. zn. 5
Cdo 265/2009) premlčujú vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote. Takáto trojročná doba sa uplatní
voči škodcovi, a preto v zmysle ust. § 15 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. aj voči poisťovateľovi.

32. V zmysle §11 Občianskeho zákonníka, každej fyzickej osobe sa priznáva právo na ochranu proti

zásahom do osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia,
svojho mena a prejavov osobnej povahy.

33. Súčasťou práva na ochranu osobnosti je i právo na súkromie a rodinný život, ktoré v sebe
zahŕňajú tiež právo fyzickej osoby na spolužitie s ďalšími osobami, predovšetkým s členmi rodiny.

Zákon nedefinuje pojem zásah, ani nepodáva výpočet konkrétnych foriem zásahov, ktorými môžu
byť dotknuté jej osobnostné práva. Je ním však bezpochyby také aktívne konanie, ako aj pasívne
správanie, ktoré má v zákone uvedené znaky. Týmito znakmi sú predovšetkým neoprávnenosť zásahu
a jeho objektívna spôsobilosti negatívne dopadnúť na chránené osobnostné práva fyzickej osoby. Medzi
neoprávneným zásahom a poškodením (ohrozením) niektorého z osobnostných práv musí byť vzťah

v príčinnej súvislosti. Ak určité konanie vykazuje zákonné znaky zásahu do chránených osobnostných
práv, má fyzická osoba právo najmä domáhať sa, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov a aby jej
bolo poskytnuté primerané zadosťučinenie podľa §13 O.z.

34. Súd nemá pochybnosť o tom, že smrť syna žalobcov v 1. a 2. rade a brata žalobkyne v 3. rade

spôsobila veľmi závažný zásah do ich súkromného života a žiadna z morálnych foriem zadosťučinenia
v tomto prípade nemôže byť postačujúca. Od smrti syna a brata žalobcov je rodina ochudobnená o sféru
vzťahov s nebohým ako najbližším rodinným príslušníkom. Žalobkyňa v 1. rade ako matka, žalobca v 2.
rade ako otec a žalobkyňa v 3. rade ako sestra stratili možnosť prejavovať mu lásku, priazeň, dostávať
oporu, porozumenie. Došlo k nenávratnej deštrukcii väzieb súkromného života. Následky zásahu nie je

možné odstrániť len morálnou satisfakciou, pretože žiadna by nepostačovala na primerané vyvážanie
a zmiernenie ujmy žalobkyne v 1. rade, žalobcu v 2. rade a žalobkyne v 3. rade. Ujma vzniknutá
žalobcom je neodstrániteľná, každá iná fyzická osoba by ujmu považovala za objektívne závažnú,
náhrada nemajetkovej ujmy môže u žalobcov prispieť k zmierneniu stavu. Je prejavom slušnosti a
spravodlivosti a nemôže však odčiniť dopad tragickej udalosti.

35. V danom prípade v rodine žalobcov nespochybniteľne vznikla nenapraviteľná ujma - strata ich syna a
brata, keď nebohý zomrel v mladom veku a mal celý produktívny život pred sebou. Závažným spôsobom
bolo dotknuté právo žalobcov na ich súkromný a rodinný život, pričom na charakter zásahu je vylúčené
domáhať sa len morálneho zadosťučinenia v zmysle §13 ods. 1 O. z. Všetci štyria členovia rodiny žili v

spoločnej domácnosti, denne sa stretávali doma. Nebohý prichádzal domov k sestre a k rodičom, preto
o to ťažšie po jeho smrti všetci znášajú jeho neprítomnosť, stratu. Nebohý odišiel z domu do práce a už
sa nikdy nevrátil. Rodičia poukazovali aj na to, že akým spôsobom zomrel, že zomrel násilnou smrťou
pri dopravnej nehode, že bol zohavený, nemohli sa s ním dôstojne rozlúčiť. Ani na pohrebe nevidelijeho tvár, telo, keďže bolo zohavené a neodporúčalo sa, aby otvorili truhlu, pretože pohľad by bol veľmi
traumatizujúci.

36. Žalobcovia uviedli, že majú psychické problémy vyrovnať sa s touto stratou. Nikto sa im doposiaľ za
tento skutok neospravedlnil, keďže vinník nehody zomrel a neospravedlnili sa ani pozostalí nebohého.
V danom prípade protiprávnosť a príčinná súvislosť zásahov vyplýva z vyšetrovacieho spisu, ktorý je
pripojený k tomuto konaniu a kde bolo preukázané, že nebohý B. W. nezvládol riadenie v dôsledku
opitosti a zavinil dopravnú nehodu. Trestné stíhanie bolo zastavené, pretože ho nemožno viesť proti

nebohému.

37. Pokiaľ ide o výšku peňažného zadosťučinenia, súd ju určuje na základe voľnej úvahy, ktorá však
nemôže byť svojvôľou. Zákon ustanovuje súdu povinnosť prihliadnuť pritom na dve hľadiská, a to tak
závažnosť vzniknutej ujmy, ako aj na okolnosti, za ktorých k porušeniu došlo a to ako na strane žalobcov,
tak aj na strane vinníka. Určenie výšky peňažnej satisfakcie má byť s ohľadom na okolnosti konkrétneho

prípadu v súlade s požiadavkami spravodlivosti, pričom slovenský právny poriadok nepozná minimálnu,
ani maximálnu hranicu výšky finančného zadosťučinenia. Pri rozhodovaní o náhrade nemajetkovej ujmy
podľa §13 ods. 2 O. z. musí mať súd preukázané, že sú tu okolnosti preukazujúce, že v konkrétnom
prípadenestačízadosťučineniepodľaustanovenia§13ods.1O.z.atonajmäzhľadiskaintenzitytrvania
a rozsahu nepriaznivých následkov.

38. V rodine žalobcov došlo k nenapraviteľnej ujme, ktorú možno zmierniť len priznaním peňažnej
satisfakcie za túto ujmu. Pri určení výšky priznanej nemajetkovej ujmy súd zohľadnil jednak závažnosť
ujmy,okolnosti,ktorémalivplyvnavzniknemajetkovejujmy,aleajto,vakejmierebymohlavkonkrétnom
prípade vo vzťahu k dotknutým osobám uvedená satisfakcia pôsobiť na zmiernenie následkov zásahu

tak, aby nešlo o zneužitie tohto právneho prostriedku na neprípustné obohacovanie. Súd nesúhlasí
s postojom žalovanej, ktorá poukazovala na to, že pri určení výšky nemajetkovej ujmy by súd mal
do úvahy zobrať majetkové pomery osoby, ktorá je zodpovedná za dopravnú nehodu a spôsobila
zásah do osobnostných práv. Podľa názoru súdu majetkové pomery toho, kto ujmu spôsobil, nie sú
rozhodujúce pre výšku nemajetkovej ujmy, pretože miera prežívania, utrpenia žalobcov nie je závislá

nijakým spôsobom na majetkových pomeroch pôvodcu zásahu, ale od následkov týmto zásahom
spôsobených. Je nepochybné, že najsilnejšie putá a väzby sú tie, ktoré sú v priamej príbuzenskej línii.

39. Pokiaľ ide o spoluzavinenie, ktoré namietal žalovaný, súd po zhodnotení vykonaného dokazovania
dospel k záveru, že u poškodeného Ľ. E. nemožno prijať záver, že spoluzavinil túto dopravnú nehodu,

pretože spoluzavinenie je také konanie poškodeného, ktoré bolo aspoň jednou z príčin vzniku škody.
Avšak v konaní nebolo preukázané, aby nebohý Ľ. E. porušil nejakú povinnosť na základe ktorej by
bolo možné priznať aj jeho spoluzavinenie a znížiť priznaný nárok na náhradu nemajetkovej ujmy
pozostalým. Nebohý Ľ. E. nepochybne požil alkoholické nápoje pred nástupom do motorového vozidla,
ktoré viedol B. W., avšak v konaní nebolo preukázané ničím, a to ani výpoveďou svedka, ktorý prežil

túto dopravnú nehodu, aby tieto alkoholické nápoje požíval spolu s vodičom. Pri nástupe do vozidla
sa pripútal a skutočnosť, či požil alkoholické nápoje v popoludňajších hodinách, ako aj svedok I., je
v tomto prípade irelevantná a to v tom zmysle, že poškodený neriadil osobné motorové vozidlo, a
teda mohol požiť alkoholické nápoje ako spolusediaci. Nedopustil sa požitím alkoholických nápojov
žiadneho protiprávneho konania. Súd poukazuje tiež na to, že v znaleckom posudku, ktorý sa nachádza

vo vyšetrovacom spise a ktorý vyhotovili znalci Q.. V. V. a Q.. U. F. je uvedené, že nebohý Ľ. E. mal
koncentráciu etylalkoholu pri pitve 1,95% v krvi, čo je stredný stupeň opitosti prejavujúci sa v strednej
zníženej súdnosti, pozornosti, zvýšenej sebadôvere, veľavravnosti, predlženiu reakčnej doby a často
možno vedie k možnosti nesprávneho riešenia situácie. Táto okolnosť je podľa súdu rozhodujúca v
tom, že nebohý poškodený si nesadol ku B. W. úplne triezvy a nemohol jednoznačne rozpoznať to,

že vodič má požité nejaké alkoholické nápoje, keďže sám mal znížený stupeň súdnosti, pozornosti.
Poškodený teda nemohol posúdiť objektívne schopnosť vodiča viesť osobné motorové vozidlo a súd pri
tom poukazuje na to, že napriek stupňu požitia alkoholu a opitosti zisteného u vodiča podľa znaleckého
posudku, v ktorom sa poukazuje na to, že bol vodič v ťažkom stupni opitosti tento zvládol cestu z Z.
do Q. a k nehode došlo až pri ceste späť z Q. do Z.. Vodič bol v krčme ešte pred príchodom E. I. a

poškodeného Ľ. E., ktorí ho však nevideli piť žiaden alkohol, preto súd je toho názoru, že stupne opitosti
sa nedajú priamoúmerne špecifikovať so stúpajúcim množstvom promile, pretože závisí to od viacerých
faktorov, napr. ako časti človek užíval alkohol od jeho veku, telesnej hmotnosti a pod.40. Podľa názoru súdu trauma, ktorá vznikla u žalobcov je fakticky neodstrániteľná. Možno dať za pravdu
žalovanejvtom,žepožadovanávýškanáhradynemajetkovejujmyjeneprimeranevysoká,nezodpovedá
rozhodovacej činnosti súdov SR, z ktorej je známe, že odškodnenia v obdobných prípadoch dosahujú

sumu v priemere okolo 8.000 - 25.000 eur a to individuálne z prípadu na prípad. Obdobne rozhodoval
Krajský súd v Prešove v konaní 20Co/183/2014 Najvyšší súd SR v konaní 4CdO/139/2011, Krajský súd
Trnava v konaní 9Co/423/2012 Najvyšší súd SR v konaní 3CdO/18/2016. Na základe vyššie uvedeného
súd mal za to, že nemajetková ujma priznaná vo výške 20.000 eur každému z rodičov a 8.000 eur
žalobkyni v 3. rade ako sestre je primeranou na zmiernenie následkov zásahu do ich súkromnej sféry a

rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti nárok žalobcov
ako nedôvodný zamietol.

41. O trovách konania rozhodol súd podľa §255 ods. 1 CSP. Základným kritériom rozhodovania o nároku
na náhradu trov konania je zásada úspechu v spore (§ 255 CSP). Táto zásada sa uplatňuje aj na
konanie, v ktorom výška plnenia závisí od úvahy súdu. Je však potrebné rozlíšiť, čo je základné, a čo

sprevádzajúce. U žalôb, predmetom ktorých je náhrada nemajetkovej ujmy je základom to, že do práv
žalujúcej strany bolo zasiahnuté, výška nemajetkovej ujmy je nadväzujúca, druhotná (z komentára k
CSP, nakl. D.. Z.. O., 2016, str. 926). V konaní bolo preukázané, že do práv žalobcov v 1., 2. a 3. rade
bolo zasiahnuté, preto súd žalobcom priznal plnú náhradu trov konania podľa zásady úspechu a to v
zmysle hore uvedenej zásady.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebod) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.