Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Wednesday, February 28, 2019

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 13P/129/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1418203120
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nadežda Tomanicová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2019:1418203120.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Tomanicovou Nadeždou vo

veci starostlivosti o maloleté deti W., bytom u matky, zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - I.
zastúpená AK AGM partners s.r.o., Mgr. Andrejom Gundelom, so sídlom Bratislava, Hlavné námestie 3,
otec - R. o zníženie a zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

Návrh otca na zníženie výživného pre maloleté deti W. sa z a m i e t a.

Konanie o zvýšenie výživného pre maloleté deti sa z a s t a v u j e.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 13P 241/2015-36 zo dňa 08.03.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 28.04.2016, bolo manželstvo rodičov maloletých detí rozvedené, na čas po rozvode bola schválená
dohoda rodičov, podľa ktorej sa deti zverili matke, každému z rodičov bolo ponechané právo deti
zastupovať a spravovať ich majetok, otec sa zaviazal platiť výživné na maloletú P. 250€ mesačne, na
maloletého D. 250€ mesačne. Právo otca stretávať sa s deťmi sa neupravilo a zostalo neobmedzené.
V tom čase rodičia spolu nežili približne 4 roky, zdrojom príjmu matky bola suma 1 200€ mesačne netto,

zdrojom príjmu otca bola minimálna mesačná mzda.

2.Dňa 18.06.2018 podal otec návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, podľa ktorého by súd znížil
jeho vyživovaciu povinnosť voči deťom na sumy po 100€ mesačne, a zároveň aby v tomto znení súd
o návrhu rozhodol a znížil výživné voči deťom od podania návrhu. V návrhu uviedol, že k sume 500€
mesačne výživné sa zaviazal s tým, že ak túto sumu nebude môcť zaplatiť, požiada o pomoc svoju
matku a takto sa snažil výživné od januára 2012 aj platiť. Okrem bežného výživného uhrádza deťom

účty za mobilné telefóny, za obidve deti priemerne 40€ a pravidelne im prispieva na vreckové spolu 40€.
Dňa XX.XX.XXXX uzavrel nové manželstvo z ktorého sa narodila XX.XX.XXXX maloletá R. s ktorou je
jeho manželka ja materskej dovolenke tak, že do apríla 2017 poberala materskú dávku a od mesiaca
máj poberá rodičovský príspevok vo výške 213,20€ mesačne, a zároveň na dve deti poberá rodinné
prídavky, keďže manželka má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletej B., ktorá má 12 rokov a jej
otec má určené výživné 30% zo sumy životného minima, ktorú povinnosť si neplní, za čo bol rozsudkom
Okresného súdu Bratislava II č.k. 4T 4/2016-804 zo dňa 11.01.2018 odsúdený. Ďalej uviedol, že v

súčasnosti zarobí 820€ mesačne netto a spolu s manželkou majú mesačný príjem 1 080,06€, takže
poukázal na skutočnosť, že matka má so svojim príjmom 1 200€ s rodinnými prídavkami 2x 23,68€
a s jeho príspevkom na výživu 500€, spolu sumu 1 747,36€ mesačne. Vzhľadom k tomuto nepomeru
navrhuje jeho vyživovaciu povinnosť znížiť, na každé dieťa na sumu 100€ mesačne, nakoľko chce,. abyvšetky jeho tri deti mali rovnakú životnú úroveň. V rámci vedenia účtovníctva v decembri 2016 prišiel o
troch klientov a v apríli 2017 o ďalšieho, čím sa jeho príjmy znížili. V septembri 2016 navyše odstúpil od
zmluvy o budúcej zmluve o predaji obchodného podielu budúci nadobúdateľ obchodného podielu a vrátil

mu prevádzku pohostinstva v U., ktorá je do dnešného dňa nezisková a iba ho zadlžuje. V decembri
2017 sa stretol s matkou maloletých detí, aby jej vysvetlil svoju životnú situáciu a navrhol zníženie
výživného na sumu 300 € eur spolu na obidve maloleté deti. Matka súhlasila, no zvyšnú nezaplatenú
sumu mu ráta ako dlžné výživné. K návrhu pripojil rozpis plateného výživného od novembra 2015 do
mája 2018 s prehľadom súhrnu poskytnutých služieb, sobášny list, rodný list maloletej R., potvrdenie o

príjme manželky, potvrdenie o svojom príjme, rozsudok o uznaní za vinného T. z neplnenia vyživovacej
povinnosti.

3.Uznesením č.k. 13P 129/2018-24 zo dňa 16.07.2018, súd ustanovil maloletým deťom kolízneho
opatrovníka úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave.

4.Uznesením č.k. 13P 129/2018-25 zo dňa 16.07.2018, súd návrh otca na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietol. Uznesenia nadobudlo právoplatnosť dňa 14.08.2018.

5.Dňa 31.08.2018 zaslala matka súdu oznámenie o začatí exekúcie, pričom ku dňu 17.08.2018 mal otec
dlh na výživnom 3 060€. Zároveň v ten istý deň podala návrh na zvýšenie výživného, ktorým navrhla

výživné na maloletú P. zvýšiť na 310€ mesačne a na maloletého D. na 290€ mesačne.

6.O návrhoch rodičov súd vykonal dokazovanie ich výsluchom, oboznámením sa s potvrdeniami o
ich príjmoch, s rodnými listami detí, so sobášnym listom otca, s ostatnými listinnými dôkazmi s vecou
súvisiacimi a zistil, že otec na návrhu na zníženie výživného trvá. Oznámil, že v súčasnosti mešká s

výživným, nakoľko nemá financie na doplatenie výživného. S rodinou býva v byte svojej svokry, ktorá s
nimi nebýva. Manželka pracuje v štátnom poľnohospodárskom úrade, pričom po ukončení rodičovskej
dovolenky, nastúpila do práce v decembri 2018 a má príjem 734,38€ mesačne netto. Manželkina dcéra
B. navštevuje ZŠ, s maloletou P. a s maloletým D. je otec v kontakte raz za dva týždne. K návrhu matky
na zvýšenie výživného oznámil súdu, že matka si takýto návrh môže podávať. Zároveň súd zistil, že otec

pracuje ako účtovník v P. ktorý zamestnávateľ mu vykazuje zdroj príjmu mesačne 75,10€ netto, zároveň
mu vypláca 800€ mesačne netto, pričom otec detí prevádzkuje krčmu v U. pri futbalovom ihrisku, z ktorej
práce nepoberá plat, nakoľko je konateľom a odmenu si nevypláca žiadnu. Pracuje tam dobrovoľne
ako B. pričom krčma má denný príjem z tržby 60€ -70€, ktorá suma postačuje na pokrytie výdavkov
na tovar, elektrinu a na nájom. Krčma je otvorená od 16.00 hod. do 22.00 hod. Matka maloletých detí

je rozvedená, ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá, s návrhom otca na zníženie výživného nesúhlasila,
nakoľko maloletá P. je druháčka na Gymnáziu L. a maloletý D. je štvrták na Gymnáziu C. S maloletými
deťmi matka býva vo svojom 3,5-izbovom byte. Zdrojom príjmu matky je 1 382€ mesačne netto. K
výdavkom maloletých detí uviedla, že tieto sa od posledného súdneho rozhodnutia zvýšili, nakoľko sa
zvýšili výdavky v škole, so štúdiom jazykov, s cestovným, stravným, záľubami, so športovými aktivitami,

zároveň sa zvýšili výdavky z dôvodu fyzického rastu maloletých detí, u maloletej P. z dôvodu zhoršenia
zraku, z dôvodu nosenia zubného strojčeka, ktorý od septembra 2018 začne nosiť aj maloletý D..

7.Súd sa oboznámil s rodným listom maloletej B. s rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č.k.
22P 31/2015-728 zo dňa 13.10.2016, právoplatným 05.11.2016 o úprave výkonu rodičovských práv a

povinností k maloletej.

8.V priebehu vykonávaného dokazovania dňa 17.01.2019 matka vzala svoj návrh na zvýšenie výživného
späť a navrhla v tejto časti konanie zastaviť, pričom zároveň navrhla návrh otca na zníženie výživného
zamietnuť.

9.Kolízny opatrovník maloletých detí, po vykonanom dokazovaní navrhol súdu návrh otca na zníženie
výživného zamietnuť, nakoľko nie je podaný v záujme zabezpečenia ďalšej riadnej výživy detí a pokiaľ
ide o návrh matky na zvýšenie výživného, so späťvzatím návrhu a so zastavením konania, súhlasil.

10. Podľa § 26 zákona o rodine č. 36/05 Z.z. ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť
rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností, alebo dohodu o výkone rodičovských práv a
povinností.11.Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine č.36/05 Z.z. plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

12.Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine č.36/05 Z.z. obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa
svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni
rodičov.

13.Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine č.36/05 Z.z. každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti

a majetkové pomery, je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške
30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

14.Podľa§62ods.4Zákonaorodineč.36/05Z.z.priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na

starostlivosť rodičov o domácnosť.

15.Podľa§62ods.5Zákonaorodineč.36/05Z.z.výživnémáprednosťpredinýmivýdavkamirodičov.Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

16.Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine č.36/05 Z.z. pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého
dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na

neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
17.Podľa § 78 ods. 1 dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

18.Podľa § 78 ods. 3 pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
19.Povykonanomdokazovanísúdnávrhotcanazníženievýživnéhopremaloletédetizamietolakonanie

o zvýšenie výživného pre maloleté deti, zastavil. Bolo preukázané, že návrh otca na zníženie výživného
nie je podaný v záujme maloletých detí, pričom ani zmeny, ktoré od posledného súdneho rozhodnutia
o výživnom na strane rodičov a maloletých detí nastali, nenasvedčujú tomu, že by malo byť výživné
zníženénasumytak,akotootecnavrhuje.Včaseposlednéhosúdnehorozhodnutiaovýživnom,poberal
otec minimálnu mzdu. V súčasnosti zarobí 875,10€ mesačne netto, zároveň podniká, prevádzkuje krčmu

a jeho manželka sa po ukončení rodičovskej dovolenky riadne zamestnala. Zmena pomerov na strane
otca tak, ako ju v konaní prezentoval nezakladá dôvod na zníženie výživného, nakoľko k pôvodnému
výživnému pre maloleté deti P. a D. po 250€ mesačne sa otec zaviazal a preto si má byť vedomý
tejto základnej zákonnej vyživovacej povinnosti voči deťom, pokiaľ sa pripravujú na budúce povolanie
a tejto povinnosti prispôsobiť svoj ďalší spôsob života. Skutočnosť, že sa oženil, že mu pribudla ďalšia

vyživovaciapovinnosťažeotecdieťaťajehomanželkysineplníriadnevyživovaciupovinnosť,nezakladá
dôvod na zníženie výživného pre maloleté deti P. a D., ktorých mesačné výdavky úmerne veku vzrastajú.
Je v záujme zabezpečenia ďalšej riadne výživy maloletých detí, aby si otec vyživovaciu povinnosť voči
nim riadne plnil, pričom nie je zanedbateľné, že od posledného súdneho rozhodnutia o výživnom sa mu
podstatne zvýšil príjem. Týmto rozhodnutím preto súd nevyhovel jeho návrhu ma zníženie výživného a

jeho návrh preto zamietol. Otec je zdravý, práce schopný, má možnosť zvoliť spôsob života taký, aby si
mohol riadne plniť vyživovaciu povinnosť ku všetkým trom deťom, ktoré má.

20. Keďže matka vzala návrh na zvýšenie výživného späť, súd konanie zastavil. Riešenie je v súlade s
ustanovením §29 ods.1 prvá veta Civilného mimosporového poriadku navrhovateľ môže počas konania

zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo z časti. Podľa druhej vety ak je návrh vzatý
späť celkom, súd konanie zastaví.

21. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia §52 Civilného mimosporového poriadku.

Poučenie:Protirozsudkujeprípustnéodvolanietrojmovlehote15dníoddoručeniarozsudkunasúde,protiktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.

233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia.