Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 21, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11CoCsp/1/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8319201186
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8319201186.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu

JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Andreja Radomského, v právnej veci žalobkyne: P. X., K.. XX.XX.XXXX,
O. S. XXXX/XX, XXX XX Z., právne zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, IČO: 31 954 448,
so sídlom Sovietskych hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.
r. o., IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, právne zastúpenému Advokátskou
kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., IČO: 47 233 516, so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava
- Staré Mesto, o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 537,14 eur, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Humenné, č. k. 9Csp/43/2019-59 z 08. júla 2019 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom I. výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť
žalobkyni 300,- eur a III. výroku o trovách konania.

Priznáva žalobkyni proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobkyni 300,- eur do 3 od právoplatnosti tohto rozsudku, zamietol žalobu v
prevyšujúcej časti a priznal žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 % z priznanej sumy.

2. 2.1 Súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní zo skutočností, že žalobkyňa sa žalobou podanou
na súde 26. júla 2016 domáhala proti žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 537,14
eur s príslušenstvom a vyhlásenia zmluvných podmienok obsiahnutých v zmluve o revolvingovom
úvere za neplatné, z dôvodu neprijateľnosti. Súd rozsudkom, č. k. 18C/264/2016-50 z 18. mája 2017,
uložil žalovanému povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 537,14 eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 30. novembra 2016 do zaplatenia do troch
dní od právoplatnosti rozsudku a určil, že zmluvná podmienka v zmluve o revolvingovom úvere č.

XXXXXXXXXX z 26. marca 2014, uvedená v článku 8, bod 8.1., v znení: „Predmetom tejto dohody o
poskytnutí služby je záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených
podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru resp.
revolvingu poskytnutého na základe žiadosti/zmluvy uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom (ďalej ako
„úver/revoving“) a záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu a) za poskytnutie služby spočívajúcej v
možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 121,70 eur a b) za poskytnutie služby spočívajúcej v
možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 82,98 eur v prípade, ak bude dlžníkovi revolving

poskytnutý. Odplatu je veriteľ oprávnený na základe vlastného uváženia jednostranne znížiť, k čomu
dlžník udeľuje veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ je povinný písomne oznámiť dlžníkovi stanovenú zníženú
výšku odplaty, pričom písomné oznámenie bude tvoriť prílohu tejto dohody o poskytnutí služby“, je
neplatná z dôvodu jej neprijateľnosti. Ďalej určil, že zmluvná podmienka v zmluve o revolvingovom úvereč. XXXXXXXXXX z 26. marca 2014, uvedená v článku 8, bod 8.4., v znení: „Odplata za poskytnutie
odkladu splatnosti úveru je splatná dňom uzavretia tejto dohody o poskytnutí služby. Veriteľ a dlžník sa
dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok, a to pohľadávky dlžníka voči veriteľovi na poskytnutie

schválenej výšky úveru podľa článku 2.3. zmluvných dojednaní žiadosti/zmluvy oproti pohľadávke
veriteľa voči dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa ods. 8.1. písm. a) tejto dohody o poskytnutí služby
(resp. zníženej výšky odplaty) a to ku dňu poskytnutia úveru dlžníkovi podľa článku 2.3. zmluvných
dojednaní žiadosti/zmluvy. Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok revolvingu je splatná dňom
poskytnutia revolvingu dlžníkovi. Veriteľ a dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok,

a to pohľadávky dlžníka voči veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky revolvingu podľa článku 4.1.
zmluvných dojednaní žiadosti/zmluvy oproti pohľadávke veriteľa voči dlžníkovi na zaplatenie odplaty
podľa ods. 8.1. písm. b) tejto dohody o poskytnutí služby (resp. zníženej výšky odplaty) a to ku dňu
uskutočnenia revolvingu podľa článku 4.3. zmluvných dojednaní žiadosti/zmluvy. Rozdiel bude uhradený
naúčetdlžníkauvedenývčl.2žiadosti/zmluvy“,jeneplatnázdôvodujejneprijateľnosti.Priznalžalobkyni
protižalovanémunároknanáhradutrovkonaniavcelomrozsahu.Protitomutorozsudkupodalodvolanie

žalovaný, o ktorom rozhodol Krajský súd v Prešove rozsudkom, č. k. 5Co/26/2018-117 z 18. decembra
2018 tak, že napadnutý rozsudok potvrdil. Rozsudky nadobudli právoplatnosť 25. januára 2019 a
vykonateľnosť 29. januára 2019.
2.2 Súd prvej inštancie mal z výsledkov vykonaného dokazovania preukázané, že v konaní vedenom
pod sp. zn. 18C/264/2016 bolo konštatované porušenie ustanovení zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane

spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ktoré zabezpečujú európsky štandard
ochrany spotrebiteľa v prípadoch uzatvárania zmlúv o spotrebiteľskom úvere.

2.3 Vychádzajúc z uvedeného súd prvej inštancie nepovažoval za primerané priznať žalobkyni plnú
výšku požadovaného finančného zadosťučinenia, zároveň však nepovažoval za primerané priznať jej
sumu nižšiu ako polovica požadovaného finančného zadosťučinenia, vzhľadom na konanie žalovaného,
ktorý prijal plnenie na základe zmluvy č. XXXXXXXXXX uzatvorenej medzi stranami sporu 26. marca
2014, napriek tomu, že neobsahovala zákonom požadované náležitosti tak, ako to bolo konštatované

v rozsudku, č. k. 18C/264/2016-50 z 18. mája 2017 a použil voči žalobkyni neprijateľné zmluvné
podmienky. Pri stanovovaní výšky finančného zadosťučinenia bral do úvahy skutočnosť, že žalovaný
sa na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil o sumu 537,14 eur a žalobkyňa sa vydania bezdôvodného
obohatenia musela domáhať na súde. Ďalej zohľadnil aj prípadné náklady žalobkyne vyvolané žalobou
podanou vo veci sp. zn. 18C/264/2016 a odvolaním podaným žalovaným, ale aj tú skutočnosť, že

žalovaný použil v zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX z 26. marca 2014 neprijateľné
zmluvné podmienky.
2.4 Súd prvej inštancie predmet sporu právne posúdil podľa § 3 ods. 5 zákona č 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o

ochrane spotrebiteľa“).
2.5 O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia§ 255 ods. 1
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a s ohľadom na skutočnosť, že v
prejednávanejvecivýškaplneniazáviselaodúvahysúduaskutočnosť,žežalobkyňabolaplneprocesne
úspešná, lebo mala plný úspech, čo do základu uplatneného nároku priznal žalobkyni právo na plnú

náhradu trov konania z prisúdenej sumy.

3. Proti tomuto rozsudku v rozsahu výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni 300,- eur a
výroku o trovách konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Namietal, že súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. V odvolaní tvrdil, že z formulácie ustanovenia § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa
vyplýva, že zákon v prvom rade vyžaduje domáhanie sa ochrany svojho práva a až za predpokladu

úspešného uplatnenia porušenia práva môže prichádzať do úvahy úvaha o vzniku nároku na finančné
zadosťučinenie. Konštatoval, že ak je účelom zadosťučinenia nahradenie diskomfortu, ktorý by mal
spotrebiteľ s uplatnením práva na súde zažívať, potom je namieste otázka, či multiplikovanie sporov
a rozdrobovanie do viacerých rovnako znamená, že sa má multiplikovane poskytovať, resp. vôbecči má takto vznikať primerané finančné zadosťučinenie. Zdôraznil, že ak súdna prax vymedzuje účel
finančného zadosťučinenia aj ako odškodnenie za diskomfort, potom by sa mal súd prvej inštancie
zaoberať pri svojom rozhodovaní tým, do akej miery tento diskomfort existuje, pokiaľ spotrebiteľ

namiesto jedného sporu iniciuje niekoľko (a to v súvislosti s tým istým zmluvným vzťahom). Tvrdil,
že touto jeho námietkou týkajúcou sa základu nároku ako aj jeho výšky sa súd prvej inštancie
vôbec nezaoberal, čo považoval za porušenie práva na spravodlivý proces, porušenie povinnosti súdu
vyporiadať sa so skutočnosťami týkajúcimi sa veci samej a tiež porušenie povinnosti riadne odôvodniť
súdne rozhodnutie. V súvislosti s výškou primeraného finančného zadosťučinenia žalovaný namietal

absenciu konkrétnych dôvodov, na základe ktorých súd dospel k sume 300,- eur ako oprávnenej a
primeranej a neprimeranosť sumy 300,- eur. Zdôraznil, že z odôvodnenia nie je zrejmé, aké konkrétne
skutočnosti súd posudzoval. Mal za to, že aj keď výška primeraného zadosťučinenia je vecou úvahy
súdu, táto úvaha nemôže byť ani svojvoľná a ani nepreskúmateľná, Naopak, musí sa opierať o
celkom konkrétne a preskúmateľné hľadiská. Avšak v tomto prípade súd takéto zdôvodnenie neuvádza.
Subjektívne konštatovanie súdu, čo považuje za primerané, je podľa neho v rozpore s ustanovením §

220 ods. 2 CSP, pretože súd je povinný uviesť konkrétne skutkové a právne závery, o ktoré opiera svoje
rozhodnutie. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok
v napadnutom rozsahu tak, že žalobu zamieta a priznal mu právo na náhradu 100 % trov právneho
zastúpenia. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania a trov právneho zastúpenia
v odvolacom konaní.

4. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa podaním z 13. septembra 2019. Poukázala na
skutočnosť, že v konaní vedenom Okresným súdom Humenné pod sp. zn. 18C/264/2016 bola vo
všetkých požadovaných nárokoch úspešná, čím boli splnené podmienky pre priznanie primeraného
finančného zadosťučinenia v zmysle ustanovenia § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa. Žalobkyňa

navrhla, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu ako vecne správny potvrdil a priznal jej
náhradu trov odvolacieho konania.

5. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobkyne v súdom určenej lehote nevyjadril.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia § 34 CSP,
po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou
osobou (§ 359 CSP), prejednal odvolanie podané žalovaným a preskúmal rozhodnutie súdu prvej
inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 a nasl. CSP
bez toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie podľa § 385 CSP (a contrario) a na tomto pojednávaní

zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto
postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 382,
§ 385 CSP). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného
odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré
boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú

procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 1, 2 CSP). Pretože
rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu
v Prešove (§ 378 ods. 2, § 219 ods. 1, 3 CSP). Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie
uvedených zásad (§ 379, § 380 ods. 1, 2 CSP) dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného

nie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav

správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).9.Vovecisavdostatočnomrozsahuzistilskutkovýstavazozistenýchskutočnostíbolvyvodenýsprávny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach

nič nezmenilo odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným
súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie dostatočným,
jasným, zrozumiteľným a výstižným spôsobom vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané,
z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Podrobným spôsobom
objasnil, na základe akých skutočností a na podklade akej právnej úpravy vec právne posúdil. V

nadväznosti na uvedené odvolací súd nepovažoval za potrebné opakovať resp. dopĺňať rozhodnutie
súdu prvej inštancie. Len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádza:

10. Z obsahu spisu má odvolací súd za preukázané, že žalobkyňa si uplatňuje nárok na primerané
finančné zadosťučinenie na základe toho, že v konaní vedenom Okresným súdom Humenné pod
sp. zn. 18C/264/2016 o zaplatenie 537,14 eur s príslušenstvom, bola ako žalobkyňa v postavení

spotrebiteľa úspešná, dôkazom čoho je rozsudok z 18. mája 2017 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Prešove, č. k. 5Co/26/2018-117 z 18. decembra 2018, ktoré nadobudli právoplatnosť 25. januára
2019 a vykonateľnosť 29. januára 2019. Keďže žalovanému bola v tomto konaní uložená povinnosť
vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 537,14 eur s príslušenstvom a zároveň bola určená
neprijateľnosťzmluvnýchpodmienokuvedenýchvčlánku8bod8.1.a8.4.zmluvyorevolvingovomúvere

č. XXXXXXXXXX uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným 26. marca 2014, žalobkyňa sa podanou
žalobou domáhala primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 537,14 eur, ktoré sa rovná sume,
o ktorú sa žalovaný na jej úkor bezdôvodne obohatil.

11. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že ustanovenie § 3 ods. 5 zákona o ochrane

spotrebiteľa upravuje právo spotrebiteľa žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak na
súde úspešne uplatní porušenie svojho práva, a to od toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá.
Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje
poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Hypotéza tejto právnej normy vyžaduje splnenie predpokladov,
ktorými sú úspešné uplatnenie porušenia práv alebo povinností ustanovených zákonom o ochrane

spotrebiteľa alebo osobitnými predpismi a spôsobilosť takéhoto porušenia práva alebo povinnosti
privodiť spotrebiteľovi ujmu. Samotná povaha primeraného finančného zadosťučinenia neumožňuje
jeho priame vyčíslenie, preto súdu nemusia byť predložené dôkazy o existencii ujmy, pretože stačí, ak
táto ujma tu je. Bez právneho významu je, či ujma spotrebiteľovi reálne vznikla, pretože postačuje iba
možnosť vzniku ujmy. Inštitút primeraného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť

požiadavku účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany.

12. K odvolacej námietke žalovaného o nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie,
odvolací súd uvádza, že v zmysle záverov konštantnej judikatúry právnym posúdením je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení sú vyvodzované právne závery a aplikovaná konkrétna právna norma

na zistenie skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený
skutkový stav; dochádza k nemu vtedy, ak súd nepoužil správny, náležitý právny predpis, alebo ak síce
aplikovalsprávnyprávnypredpis,nesprávnehointerpretoval,aleboakzosprávnychskutkovýchzáverov
vyvodil nesprávne právne závery.

13. Po oboznámení sa s odôvodnením napadnutého rozsudku, odvolací súd zhodnotil túto odvolaciu
námietku vo vzťahu k samotnému nároku ako aj k výške priznaného zadosťučinenia za nedôvodnú.
Z napadnutého rozsudku má odvolací súd za preukázané, že žalobkyňa si úspešne uplatnila voči
žalovanému právo na ochranu spotrebiteľa v dôsledku získania bezdôvodného obohatenia a používania
neprijateľných zmluvných podmienok dodávateľom a ich uplatňovania v čase, kedy boli zmluvné

dojednania vyhlásené za neprijateľné zmluvné podmienky, v dôsledku čoho má podľa zákona o ochrane
spotrebiteľa právo na primerané finančné zadosťučinenie. Základ nároku je tak nepochybne daný.

14. Čo sa týka výšky súdom prvej inštancie priznaného finančného zadosťučinenia, ustanovenie § 3
ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa neustanovuje žiadne kritéria pre vymedzenie výšky, resp. spôsobu

výpočtu finančného zadosťučinenia pre spotrebiteľa.

15. Podľa názoru odvolacieho súdu bez stanovenia kritérií pre určenie výšky primeraného finančného
zadosťučinenia je v danom prípade potrebná komparácia s odškodňovaním iných nemajetkových újm vzmysle vnútroštátnych právnych predpisov (nevylučujúc európske), pri ktorých dochádza k ujme fyzickej
osoby ďaleko závažnejším a už nezvrátiteľným spôsobom.

16. V danej veci považuje odvolací súd sumu 300,- eur za primeranú rozsahu a povahe porušenia
práv žalobkyne, keďže porušenie práv spotrebiteľa spočívalo v získaní bezdôvodného obohatenia vo
výške 537,14 eur a použití neprijateľných zmluvných podmienok v zmluve o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX z 26. marca 2014

17. Vzhľadom na uvedené má odvolací súd za to, že súdom prvej inštancie priznaná suma zodpovedá
svojmuúčelu,tedaposkytuježalobkyniakospotrebiteľkesatisfakciuaodradídodávateľaodporušovania
práv spotrebiteľov. Žalobkyňa bola nútená v dôsledku konania žalovaného domáhať sa ochrany
svojich práv prostredníctvom súdneho konania, ktoré určitým spôsobom zasahuje do bežného života
spotrebiteľa a je spôsobilé mu privodiť ujmu v súkromnom živote vo forme strachu, nepríjemných
pocitov a iné. S poukazom na uvedené okolnosti nemožno pochybovať, že výška súdom prvej inštancie

priznaného primeraného finančného zadosťučinenia je adekvátna skutočnostiam prejednávaného
prípadu a plní základný účel predmetného inštitútu, ktorým je poskytnutie satisfakcie žalobcovi -
spotrebiteľovi a odradenie žalovaného od porušovania práv spotrebiteľov.

18. K odvolacej námietke žalovaného o hrubom porušení práva na spravodlivý proces odvolací súd

uvádza, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom
uviedol právne dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné,
zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácii
zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam.
Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom

všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti
rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces (uznesenie NS SR zo dňa 23. 11. 2010,
sp. zn. 5Cdo/218/2010, uznesenie Ústavného súdu SR z 08. 06. 2006, I. ÚS 188/06).

19. K odvolacej námietke žalovaného, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci, odvolací súd uvádza, že predmetný odvolací dôvod predstavuje pochybenie v
procesnom postupe súdu prvej inštancie, ktoré nemožno subsumovať pod iné odvolacie dôvody a
ktoré je spôsobilé vyvolať následok nesprávneho rozhodnutia vo veci. Z odvolania žalovaného však
žiadne konkrétne porušenie procesného postupu súdu prvej inštancie nevyplýva, preto sa odvolací súd
predmetnou námietkou žalovaného bližšie nezaoberal.

20. Čo sa týka odvolacej námietky žalovaného, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, odvolací súd konštatuje, že súd hodnotí jednotlivý dôkaz
z hľadiska jeho dôležitosti (relevancia vo vzťahu k zisťovaným skutočnostiam), zákonnosti (a to z
pohľadu jeho získania, ako aj vykonania) a pravdivosti (hodnovernosť zdroja). Po „individuálnej selekcii“

následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti (pri tomto hodnotení už pravdivosť dôkazu
posudzuje aj v súvislosti s prípadným rozporom s inými dôkazmi). K nesprávnym skutkovým zisteniam
z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov
alebo porušením pravidiel formálnej logiky. Z odvolania žalovaného však nevyplýva žiadne nesprávne
skutkové zistenie, ku ktorému by súd prvej inštancie dospel, preto sa odvolací súd ani touto námietkou

žalovaného bližšie nezaoberal.

21. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni
300,- eur zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania.

22. Na základe uvedených skutočností považuje odvolací súd odvolanie žalovaného za nedôvodné a
vzhľadom na uvádzané dôvody odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu ako vecne správny potvrdil.

23.Onárokunanáhradutrovodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľaustanovenia§396ods.1

CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách
bola skutočnosť, že v odvolacom konaní bola žalobkyňa úspešná v celom rozsahu, preto jej súd priznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 % a zároveň žalovaný vodvolacom konaní úspech nemal. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle ustanovenia § 262
ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku.

24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).