Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, January 17, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/19/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115223490
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Szombathová-Poláková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4115223490.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej
a sudkýň Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v právnej veci žalobcu: Intrum
Slovakia s. r. o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154 zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát,
Karadžičova 8, Bratislava, proti žalovanému: G. S., nar. XX. XX. XXXX, E. XXX/XX, X., o zaplatenie
1.963,95 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 8.

septembra 2016 č. k. 16C/18/2015-68 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému nepriznal náhradu trov
konania. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 52 ods. 1, 3, 4, § 100 ods. 1, §

101, § 524 ods. 1, 2, § 525 ods. 2, § 39 Občianskeho zákonníka, § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.
z. o bankách, § 5b zákona č. 250/2007 z. z. o ochrane spotrebiteľa. Uviedol, že žalobca sa žalobou
doručenou súdu dňa 30. 07. 2015 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu žalovanú istinu vo
výške 2.418,70 eura spolu s úrokom z omeškania. Žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca
Všeobecná úverová banka, a. s. uzatvoril so žalovaným dňa 19. 01. 2009 Zmluvu o vydaní a používaní
kreditnej platobnej karty, ku ktorej viedol účet. Žalovanému poskytol úver s dohodnutým úrokom vo

výške 22,68%. Žalovanému bol schválený úverový rámec vo výške 896,24 eura a jeho mesačná splátka
predstavovala 29,87 eura. Žalovaný si neplnil povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy. Žalobca vystavil ku
dňu 10. 06. 2015 kumulatívny výpis z kreditnej platobnej karty s konečným stavom na úhradu vo výške
2.418,70 eura predstavujúci súhrn debetných položiek, a to istiny, poplatkov, sankčného úroku a úroku
z omeškania. K postúpeniu pohľadávky na žalobcu došlo zmluvou zo dňa 01. 08. 2015. Pred doručením
žaloby žalovanému, zobral žalobca žalobu v časti o zaplatenie sumy 454,75 eura späť. Z dôvodu, že

žaloba bola vzatá v časti späť pred doručením žaloby žalovanému, konal súd o zvyšku nároku bez
rozhodovania o zastavení konania v tejto časti podľa § 145 ods. 3 CSP. Zmluva, ktorú strany sporu
uzatvorili, je spotrebiteľskou zmluvou a vzťahujú sa na ňu ustanovenia Občianskeho zákonníka. Právny
predchodca žalobcu je dodávateľom, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný je fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti. Súd žalobe nevyhovel, pretože pohľadávku pokladal za premlčanú, nakoľko splatnosť musela
nastať už pred prvým účtovaním nákladov do vyhlásenia okamžitej splatnosti, čo bolo 25. 10. 2011 a
žaloba bola podaná dňa 30. 07. 2015, t. j. po uplynutí troch rokov, kedy sa právo mohlo vykonať po
prvý raz. Na premlčanie prihliadol z úradnej povinnosti v zmysle ust. 5b) zákona č. 250/2007 Z. z..
Ďalej uviedol, že Všeobecná úverová banka, a. s. mohla postúpiť pohľadávku na žalobcu len v prípade
dodržania postupu v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách, keď predpokladom postúpenia pohľadávky

banky na inú osobu je, aby bol klient s plnením pohľadávky v omeškaní nepretržite viac ako 90 dní,
napriek tomu, že ho banka na jej splnenie písomne vyzvala. Žalobca nepreukázal, že banka písomnevyzvala žalovaného na splnenie dlhu a že žalovaný bol v omeškaní s plnením nepretržite viac ako 90 dní.
Zdôvodu,ževčasepostúpenianebolisplnenézákonnépodmienkyprepostúpeniepohľadávky,pokladal
súd postúpenie pohľadávky za neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Ak vychádzame zo

skutočnosti, že postúpenie pohľadávky je neplatné, znamená to, že žalobca sa nemôže domáhať svojich
nárokov voči žalovanému, pretože nemá aktívnu vecnú legitimáciu v tomto konaní, t. j. nemá také
hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu, v tomto prípade žalobcovi, právo si uplatňovať
hmotnoprávny nárok. Z dôvodu premlčania pohľadávky, ako aj z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie
žalobcu, súd žalobe nevyhovel a zamietol ju v celom rozsahu. O trovách konania súd rozhodol podľa

ustanovenia § 255, § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý bol v spore úspešný, náhradu trov
konania nepriznal, pretože mu žiadne trovy v konaní nevznikli.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca, domáhajúc sa ním
jeho zmeny a vyhovenia podanej žalobe v celom rozsahu. Vytkol súdu prvej inštancie, že vec nesprávne
právne posúdil a na základe vykonaného dokazovania nedostatočne zistil skutkový stav. Uviedol, že

aktívnu legitimáciu v konaní preukázal predložením listinného dôkazu, a to Oznámenia o postúpení
pohľadávky, ktorým si postupca, VÚB a. s. splnil povinnosť podľa § 526 Občianskeho zákonníka.
Splnenie ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách preukázal predložením listinného dôkazu, a to
Vyhlásením predčasnej splatnosti dlžného zostatku vrátane doručenky. Pokiaľ ide o premlčanie, pre
tento prípad počiatok behu premlčacej doby celého uplatneného nároku súd prvej inštancie aplikoval

od posledného účtovania nákladov vymáhania do vyhlásenia okamžitej splatnosti dlhu dňa 25. 07.
2012. Právny názor súdu prvej inštancie prezentovaný v napadnutom rozhodnutí je nesprávny. Zmluvný
vzťah založený zmluvou o kreditnej karte predčasne ukončil vyhlásením predčasnej splatnosti dlžného
zostatku zo dňa 02. 08. 2012 a vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy v lehote 10 dní od
jeho doručenia. V texte vyhlásenia oznámil žalovanému predčasné skončenie úverového vzťahu a

zároveň vyčíslil dlžnú sumu, na ktorej zaplatenie žalovaného vyzval. Z obsahu listu zo dňa 02. 08.
2012 jednoznačne vyplýva, že sa jedná o výpoveď zmluvy č. XXXXXXXX. Výpoveď zmluvy spolu s
výzvou na zaplatenie dlžného zostatku bola žalovanému odoslaná dňa 03. 08. 2012 a lehota 10 dní
na zaplatenie dlžného zostatku predčasne ukončeného zmluvného vzťahu uplynula dňa 13. 08. 2012.
Od 14. 08. 2012 je žalovaný v omeškaní s jeho uhradením. Premlčacia lehota pre zaplatenie celej

sumy dlžného zostatku predčasne ukončeného zmluvného vzťahu začala plynúť dňa 14. 08. 2012 a
žalovaná pohľadávka tak bola dňa 30. 06. 2015 uplatnená na súde v rámci plynutia 3-ročnej premlčacej
doby.Vdôsledkunesprávnehoposúdeniapredčasnéhoukončeniaúverovéhovzťahusúdprvejinštancie
nesprávne posúdil premlčanie uplatneného nároku. Záverom uviedol, že pri výklade právnych úkonov
a ich posudzovaní z pohľadu nárokov na ich platnosť je nevyhnutné brať na zreteľ ústavný príkaz

preferencie výkladu v prospech platnosti právneho úkonu a dôvody neplatnosti nerozširovať nad rámec
zákonom uvedených prípadov. Z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že súd prvej inštancie sa pri
rozhodovaní uvedenou zásadou neriadil.

3. Písomné vyjadrenie k odvolaniu žalobcu podané nebolo.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu
(§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a po prejednaní
veci dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je
potrebné v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Počnúc od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý
zrušil dovtedy platný zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov Občiansky súdny poriadok.
Keďže v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP platí tento zákon aj na

konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (ak nie je ustanovené inak), je potrebné na
danú právnu vec aplikovať právnu úpravu zákona č. 160/2015 Z. z.8. Žalobca (pôvodne Všeobecná úverová banka a. s.) doručil dňa 30. 07. 2015 súdu prvej inštancie
žalobu, ktorou sa domáhal zaplatenia sumy 2.418,70 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05%
ročne zo sumy 2.418,70 eura od 16. 06. 2015 do zaplatenia, ako i náhrady trov konania. Z odôvodnenia

žaloby vyplýva, že dňa 19. 01. 2009 bola medzi stranami sporu uzatvorená Zmluva o vydaní a používaní
kreditnej platobnej karty VÚB a. s., na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému kreditnú
kartu, ku ktorej viedol účet č. XXXXXXXXX. Žalovanému bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo
výške 22,68 %. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo
výške 896,24 eura a bol povinný platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 29,87 eura. Dlžný zostatok

je celkový debetný zostatok na kartovom účte po zaúčtovaní transakcií, úrokov a poplatkov spojených so
správou a používaním karty, vrátane kompenzácie poistného plateného bankou v súvislosti s poistením.
Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný si nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy a jeho
platobnú disciplínu sa nepodarilo obnoviť ani po viacerých pokusoch, žalobca vystavil ku dňu 10. 06.
2015 kumulatívny výpis z kreditnej platobnej karty s konečným stavom na úhradu vo výške 2.418,70
eura, predstavujúci súhrn debetných položiek, a to istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného

úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady žalovaného.

9. Žalobca podaním zo dňa 30. 10. 2015 vzal žalobu čiastočne, čo do zaplatenia sumy 454,75 eura
spolu s úrokom z omeškania, späť a predmetom konania tak zostala suma 1.963,95 eura spolu s úrokom
z omeškania vo výške 8,05% ročne od 16. 06. 2015 do zaplatenia a trovami konania. Uznesením zo dňa

03.02.2016č.k.16C/18/2015-45súdpripustil,abynamiestodoterajšiehožalobcu-Všeobecnáúverová
banka a. s. vstúpil žalobca Intrum Justitia Slovakia s. r. o., so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35
831 154, keď po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv
a povinností, o ktorých sa koná, a to na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 01. 08. 2015,
predmetom ktorej bol odplatný prevod pohľadávok žalobcu, vrátane pohľadávky voči žalovanému, na

spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s. r. o. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu žalobcu
zamietol z dvoch dôvodov, a to z dôvodu premlčania uplatneného nároku žalobcu, na ktoré premlčanie
prihliadol ex offo a z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.

10. Podľa § 193 CSP súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je

v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je
Slovenská republiky viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo európskeho súdu
pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím
príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný
podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo

zániku spoločnosti.

11. Súdprvejinštanciepriposudzovanínárokužalobcuvychádzalzustanovenia§5bZákonaoochrane
spotrebiteľa účinného v čase rozhodovania, avšak odvolací súd musí v rámci svojej rozhodovacej
činnosti prihliadať aj na Nález Ústavného súdu SR zo dňa 5. februára 2018 sp. zn. PL.

ÚS 11/2016, ktorý bol vyhlásený v Zbierke zákonov SR dňa 27. 09. 2018 a ktorým vyslovil, že
ustanovenie§5bzákonač.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľaaozmenezákonaSlovenskejnárodnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 46
ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Hoci ústava a zákon o ústavnom súde
nemajú výslovné ustanovenia o hmotnoprávnych účinkoch nálezu o nesúlade vydaného pred

právoplatným skončením konania, treba dôjsť k jednoznačnému záveru, že v týchto veciach nastávajú
hmotnoprávne účinky pre všetkých účastníkov konania ex tunc. Ak sa totiž tieto účinky prejavujú ex
tunc vo veciach judikovaných právoplatne pred uverejnením nálezu, potom a fortiori to musí tak byť
vo veciach neskončených právoplatne v momente uverejnenia nálezu o nesúlade. Opačný výklad je
priamym popretím princípu zachovávania ústavnosti a zároveň neprípustným absolutizovaním princípu

právnej istoty (Nález Ústavného súdu SR z 20. decembra 2006 sp. zn. I. ÚS 316/06-37).

12. Dňom vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky stráca ustanovenie §
5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č.
372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov účinnosť. Ak Národná rada Slovenskej

republiky neuvedie ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov do súladu s čl. 46
ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, stráca po šiestich mesiacoch od vyhlásenia
tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky platnosť.13. Vo vzťahu k vyššie uvedenému Nálezu Ústavného súdu SR je zrejmé, že aplikáciou ustanovenia §
5b Zákona o ochrane spotrebiteľa bolo znemožnené strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, keď súd prvej inštancie prihliadal
na premlčanie ex offo, bez námietky premlčania, keď v súčasnosti nie je možné na aplikáciu ustanovenia
§ 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa prihliadať a uvedená skutočnosť tak bola jedným z dôvodov, prečo
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

14. Okrem už vyššie uvedeného konštatovania odvolacieho súdu o nemožnosti postupu súdu prvej
inštancie z hľadiska aplikácie ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri ex
offo posudzovanom premlčaní nároku žalobcu dospel odvolací súd i k záveru, že súd prvej inštancie,
napriek správnej aplikácii ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách na danú vec z hľadiska posúdenia
aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto konaní, nesprávne vyhodnotil podmienky pre jeho aplikáciu.

V spise sa nachádza Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 02. 08. 2012 (č. l. 37
spisu), z obsahu ktorého vyplýva, že na jeho základe sa stáva dlh žalobcu okamžite splatným v celom
jeho zostatku, ako i obsahuje výzvu na zaplatenie vyčísleného dlžného zostatku v termíne najneskôr do
10 dní odo dňa jeho doručenia. Toto oznámenie je vydané pod hlavičkou Slovenské kreditné karty a v
spodnej časti tejto listiny je uvedený Consumer Finance Holding a. s. Kežmarok, bez ozrejmenia, v akom

vzťahu je táto spoločnosť k žalovanému a pôvodnému žalobcovi a či tento subjekt mohol takýto úkon vo
vzťahu k žalovanému urobiť. Z obsahu tohto vyhlásenia je možné ustáliť taký záver, že jeho súčasťou
je i výzva na zaplatenie dlhu a z tohto pohľadu by spĺňalo podmienky výzvy na plnenie, doposiaľ však
zo spisu nie je zrejmé, ktorý subjekt tento úkon urobil. Týmito skutočnosťami, zrejmými z obsahu spisu
sa súd prvej inštancie doposiaľ nezaoberal, keď len skonštatoval, že žalobca nepreukázal, že banka

písomne vyzvala žalovaného na splnenie dlhu a že žalovaný bol v omeškaní s plnením nepretržite viac
ako 90 dní. S ohľadom na uvedené, bude potom povinnosťou súdu opätovne posúdiť podmienky, za
ktorých je možné postúpiť pohľadávku inému subjektu, ktorý nie je bankou, v zmysle ustanovenia § 92
ods. 8 Zákona o bankách, a to s ohľadom na listinný doklad založený v spise na č. l. 37.

15. Vychádzajúc z uvedených skutočností, dospel odvolací súd k tomu záveru, že napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné s poukazom na § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP zrušiť a vec
vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 CSP.

16. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní sa riadiť názorom odvolacieho súdu, ktorým

je podľa § 391 ods. 2 CSP viazaný, opätovne vec prejednať, výsledky celého konania potom náležite
zhodnotiť a potom o veci rozhodnúť.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).