Rozsudok ,
Zmeňujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Monday, June 1, 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/31/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817010052
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3817010052.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr.

Beáty Javorkovej a JUDr. Mariána Dunčka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 1. júna 2020 prejednal
odvolania prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza a obžalovaného

Q. A.,

nar. XX.X.XXXX v F., trvale bytom X., J. XXX/X, t. č. na slobode, na verejnom zasadnutí prítomného,

ktoré podali proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 3T/13/2017 zo dňa 10. januára 2020 a
takto

r o z h o d o l :

I.

Podľa § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por. zrušuje sa napadnutý rozsudok v celom výroku o treste.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovaný pri nezmenenom výroku o vine v rozsudku Okresného súdu

Prievidza, sp. zn. 3T/13/2017 zo dňa 9.2.2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne, sp.
zn. 23To/58/2018 zo dňa 2.4.2019 odsudzuje podľa § 213 ods. 2 Tr. zák. s použitím §§ 36 písm. l), 37
písm. m), 38 ods. 2, 56 ods. 1 Tr. zák. k peňažnému trestu v sume 15.000 € (pätnásťtisíc eur).

Podľa § 57 ods. 1 Tr. zák. sa obžalovanému pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť
úmyselne zmarený ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 20 (dvadsať) mesiacov.

Podľa § 57 ods. 2 Tr. zák. zaplatená suma peňažného trestu pripadá štátu.

II.

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 3T/13/2017 zo dňa 9. februára 2018 bol obžalovaný Q.
A. uznaný vinným z prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák., pretože vystupujúc ako
zástupca všetkých členov Roľníckeho družstva Bukovina so sídlom v Prievidzi, G. O. XX, IČO: 36 315
575, od zástupcu spoločnosti Agrárna finančná, a. s., ako zálohu na kúpu členských podielov v súvislosti

so zabezpečením prevodu všetkých členských podielov v Roľníckom družstve Bukovina so sídlom
v Prievidzi, po tom, čo dňa 30.9.2015 bola záloha vo výške 10 tisíc eur zaslaná na účet Q a tieto boli
majiteľom účtu v ten istý deň vybraté a jemu následne osobne odovzdané na bližšie nezistenom mieste
v Prievidzi, zálohu od obchodnej spoločnosti Agrárna finančná, a. s., so sídlom Na troskách 3, BanskáBystrica, IČO: 46419489, vo výške 10 000 eur, neodovzdal ako zálohu kúpnej ceny, túto si ponechal v
Prievidzi pre vlastnú potrebu, čím spôsobil poškodenej spoločnosti Agrárna finančná, a.s., so sídlom Na
troskách 3, Banská Bystrica, IČO: 46 419 489, škodu vo výške 10 000 eur. Bol za to odsúdený podľa §

213 ods. 2 Tr. zák. s použitím §§ 37 písm. m), 38 ods. 4 Tr. zák. k trestu odňatia slobody na 20 mesiacov
nepodmienečne, pre výkon ktorého trestu bol podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. zaradený do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolania obžalovaný Q. A. (proti výroku o vine a treste)

a prokurátor (proti výroku o treste).

Krajský súd v Trenčíne uznesením, sp. zn. 23To/58/2018 zo dňa 2. apríla 2019 o podaných odvolaniach
rozhodol tak, že podľa § 321 ods. 1 písm. d), e) Tr. por. zrušil v napadnutom rozsudku celý výrok o
treste a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.

Následne rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný Q. A. pri nezmenenom výroku o vine vo vyššie
uvedenom rozsudku Okresného súdu Prievidza v spojení s vyššie uvedeným uznesením Krajského
súdu v Trenčíne odsúdený podľa § 213 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. k trestu odňatia
slobody na 20 mesiacov nepodmienečne, pre výkon ktorého trestu bol podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr.

zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolania obžalovaný Q. A. a prokurátor. Obžalovaný
svoje odvolanie zahlásil do zápisnice o hlavnom pojednávaní ihneď po vyhlásení rozsudku tak, že toto
smeruje len proti výroku o treste. Následne obžalovaný svoje odvolanie písomne odôvodnil tiež tak,

že toto smeruje proti výroku o treste, pričom sa domáhal uloženia peňažného trestu, prípadne iného
alternatívneho trestu na slobode. Obžalovaný tu tiež sľúbil, že v prípade uloženia trestu na slobode je
pripravený v uloženej primeranej lehote splatiť celú spôsobenú škodu. Ďalej obžalovaný uviedol, že je
občanomvšiestomdeceniuživota,trpíživotohrozujúciminemocami,žijeriadnymživotomvrodinespolu
s manželkou i synmi, alkoholické nápoje nepožíva a jeho nápravu nie je potrebné riešiť odňatím slobody.

Obhajca obžalovaného v písomne podanom odvolaní uviedol, že sa vo veci jedná o obchodnoprávny
vzťah, a preto je odsúdenie obžalovaného nezákonné. Navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť.

Prokurátor písomne zahlásil odvolanie tak, že toto smeruje proti výroku o treste v neprospech
obžalovaného. Prokurátor namietal nesprávnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa, pokiaľ vzhľadom na

odsúdenie obžalovaného rozsudkom Okresného súdu Martin, sp. zn. 2T/124/2012 zo dňa 27.10.2014
(kde bolo upustené od uloženia súhrnného trestu), nerozhodol o priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm.
m) Tr. zák. Navrhol podľa § 321 ods. 1 písm. b), d) Tr. por. zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o
treste, pretože súd prvého stupňa jednak riadne neodôvodnil svoje rozhodnutie a nesprávne rozhodol o
nepriznaní priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m) Tr. zák. Zároveň prokurátor navrhol, aby odvolací

súd postupom podľa § 322 ods. 3 Tr. por. uložil obžalovanému trest odňatia slobody podľa §§ 213 ods.
2, 37 písm. m) a 38 ods. 4 Tr. zák. na dolnej hranici upravenej trestnej sadzby nepodmienečne so
zaradením podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym
stupňom stráženia.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaniach, na návrh obhajcu bolo doplnené dokazovanie
prečítaním potvrdenia banky o vrátení zálohy na kúpu družstva obžalovaným na adresu poškodenej
spoločnosti Agrárna finančná vo výške 10.000 € dňa 28.5.2020 (č. l. 366 - originál dokladu banky o
Vklade hotovosti). Odvolací súd oboznámil tiež obhajcom predloženú fotokópiu preukazu fyzickej osoby
s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom, ktorého držiteľom je T. A., nar. X.X.XXXX - syn

obžalovaného (č. l. 367). Obhajca obžalovaného navrhol odvolanie prokurátora zamietnuť. Z podnetu
odvolania obžalovaného navrhol zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa tak, že obžalovanému uloží
alternatívny peňažný trest v sume 15.000 €. Prokurátor krajskej prokuratúry navrhol vyhovieť odvolaniu
podriadeného prokurátora a odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por.

Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku
rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré tomuto výroku predchádzalo a dospel k záveru, že
odvolaniu obžalovaného je možné prisvedčiť, zatiaľ čo odvolanie prokurátora je nedôvodné.Pokiaľ ide o procesný postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu prvého stupňa, v tomto smere
nebola v odvolaniach vytýkaná žiadna chyba, pričom ani odvolací súd sám nezistil také chyby, ktoré by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

K výroku o vine v predchádzajúcom rozsudku súdu prvého stupňa zo dňa 9. februára 2018 (pozri vyššie)
je potrebné uviesť, že tento výrok vzhľadom na výroky predchádzajúceho uznesenia súdu druhého
stupňa zo dňa 2. apríla 2019 (pozri vyššie) nadobudol tzv. čiastočnú právoplatnosť. V tomto smere preto
senát odvolacieho súdu poukazuje na svoje odôvodnenie tohto predchádzajúceho rozhodnutia, pokiaľ

ide o výrok o vine. K námietke obhajcu v súčasnosti prejednávanom odvolaní v tom, že by malo ísť
len o obchodný vzťah, uvádza senát odvolacieho súdu, že z prejednávaných prípadov trestnej činnosti
sprenevery podľa § 213 Tr. zák. (ale aj podvodov podľa § 221 a nasl. Tr. zák.) veľmi často vyplýva, že
zákonné znaky týchto trestných činov z hľadiska ich naplnenia častokrát vychádzajú práve z občiansko-
právnych, resp. obchodných vzťahov. To však neznamená, že v konečnom dôsledku dôjde aj k vzniku
trestnoprávneho vzťahu, ako tomu bolo aj v tomto prípade.

1) K výroku o treste z pohľadu odvolania prokurátora ďalej uvádza senát odvolacieho súdu nasledovné.
Nemožno predovšetkým prisvedčiť názoru prokurátora v tom, že by súd prvého stupňa neuznanie
priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m) Tr. zák. vo vzťahu k odsúdeniu obžalovaného rozsudkom
Okresného súdu Martin (pozri vyššie) riadne neodôvodnil. Podľa § 37 písm. m) Tr. zák. sa za priťažujúcu

okolnosť považuje, ak páchateľ bol už za trestný čin odsúdený. Ide pritom o jedinú priťažujúcu
okolnosť, na ktorú súd nemusí prihliadať aj keď je splnená podmienka predchádzajúceho odsúdenia.
Podľa citovaného ustanovenia Trestného zákona - vety za bodkočiarkou, súd na túto okolnosť môže
neprihliadnuť, pričom dôvodom pre takéto rozhodnutie je povaha predchádzajúceho odsúdenia.

Pod pojmom „povaha“ predchádzajúceho odsúdenia sa pritom môže rozumieť aj samotná skutočnosť,
že ide o také odsúdenie, kde bolo upustené podľa § 44 Tr. zák. od uloženia súhrnného trestu.
V prejednávanej veci to platí o to viac, že na iné odsúdenie a uloženie trestu odňatia slobody s
povolením podmienečného odkladu trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava (pozri vyššie), voči
ktorého trestu bolo upustené od uloženia súhrnného trestu, súd prvého stupňa tiež neprihliadol ako na

priťažujúcuokolnosťpodľa§37písm.m)Tr.zák.zdôvoduzamedzeniadvojitéhopričítaniavneprospech
obžalovaného. Spáchanie prejednávanej trestnej činnosti v skúšobnej dobe tohto podmienečného
odsúdenia viedlo súd v tejto veci k uloženiu nepodmienečného trestu odňatia slobody podľa § 49 ods.
2 Tr. zák. S týmto rozhodnutím o zamedzení dvojitého pričítania v rozsudku súdu prvého stupňa pritom
prokurátor v odvolaní súhlasil.

V tomto prípade vzhľadom na vyhovenie odvolaniu obžalovaného, ako to bude nižšie uvedené, však
ide o dôvody, pre ktoré bolo odvolanie prokurátora zamietnuté viac-menej len v „akademickej rovine“
ovplyvnenej aj zistenou neprimeranou prísnosťou uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody.

2) K výroku o treste z pohľadu odvolania obžalovaného s prihliadnutím aj na doplnené dokazovanie,
uvádza senát odvolacieho súdu nasledovné. Tu hneď úvodom je potrebné uviesť, že v prejednávanej
veci ide o majetkový trestný čin. Pri tomto druhu trestnej činnosti je jednou z hlavných úloh trestného
konania aj dosiahnutie stavu, ktorý predchádzal porušeniu majetkového práva poškodeného. Trestné
stíhanie preto sleduje aj to, aby páchateľ trestného činu majetkovú škodu dobrovoľne nahradil, alebo sa

príjme také rozhodnutie súdu, ktoré túto náhradu škody zabezpečí.

Z pohľadu sledovaného účelu trestu aj z pohľadu ustálenej súdnej praxe, z hľadiska najmä individuálnej
prevýchovy, sa „preferoval“ trestnoprávny postih páchateľa práve v oblasti, v ktorej spáchal trestný čin.
V tomto prípade teda v jeho majetkovej oblasti pre tento účel svedčí napríklad aj ukladanie peňažného

trestu. Jednoznačne to pritom vyplýva priamo zo znenia ustanovenia § 56 ods. 1 Tr. zák. o peňažnom
treste, kde je uvedené: „Peňažný trest môže súd uložiť od 160 € do 331.930 € páchateľovi úmyselného
trestného činu, ktorým získal alebo sa snažil získať majetkový prospech.“ Samozrejme súd rozhodujúci
o ukladaní takéhoto alternatívneho trestu (súčasná trestná prax vedie k ukladaniu alternatívnych trestov)
okrem nevyhnutnej primeranosti trestu musí sledovať vyššie uvedený záujem poškodeného v tom, aby

uloženie peňažného trestu (s hrozbou výkonu trestu odňatia slobody) nezmarilo možnosť náhrady škody
spôsobenej trestným činom - § 56 ods. 5 Tr. zák.Ďalej senát odvolacieho súdu skúmal, či v prejednávanej veci nedôjde k narušeniu zásady ukladania
trestu podľa § 34 ods. 3 Tr. zák. z pohľadu „postihnutia“ trestom iných osôb - rodina páchateľa a jemu
blízke osoby. Samozrejme uplatnenie tejto zásady z pohľadu čo najmenšieho vplyvu trestu uloženého

páchateľovi na vyššie uvedené osoby, nemôže byť prekážkou na uplatnenie iných zásad ukladania
trestov podľa § 34 Tr. zák., a to najmä z pohľadu individuálnej a generálnej funkcie trestu (prevýchova
páchateľa, ochrana spoločnosti).

V prejednávanej veci však senát odvolacieho súdu dospel k záveru, že nejde o prípad, kedy by

len uloženie trestu odňatia slobody, ktorý naviac by musel byť zo zákona (§ 49 ods. 2 Tr. zák.)
nepodmienečný, môže naplniť účel trestu v zmysle aj vyššie uvedených zásad. Nejde ani o prípad, kedy
by uloženie trestu odňatia slobody ako samostatného, alebo spolu s iným trestom malo byť obligatórne
podľa § 34 ods. 6 Tr. zák.

Z hľadiska ukladania zákonného primeraného a spravodlivého trestu mal senát odvolacieho súdu

preukázané, že obžalovaný už nahradil škodu. Ďalej zistil, že obžalovaný zabezpečuje svojou prácou
svoju rodinu (5-člennú), vrátane starostlivosti o dospelého syna postihnutého od malička mozgovou
obrnou. Výkonom trestu odňatia slobody by teda nepochybne bola viac ako v nevyhnutnej miere
postihnutá rodina obžalovaného. Samotný obžalovaný popri prejavenej ľútosti nad spáchanou trestnou
činnosťou prejavil aj „schopnosť“ zaplatiť peňažný trest dokonca v sume o polovicu vyššiu ako bola

spôsobená.

Ztaktorozvedenýchdôvodovpretoodvolacísúdzrušilpodľa§321ods.1písm.e)Tr.por.výrokotrestev
rozsudku súdu prvého stupňa, pretože uložený trest považoval za neprimerane prísny. Postupom podľa
§ 322 ods. 3 Tr. por. odvolací súd sám rozhodol o uložení obžalovanému peňažného trestu z dôvodov

tak, ako sú vyššie uvedené. Pre „zabezpečenie“ výkonu tohto trestu odvolací súd stanovil náhradný trest
odňatia slobody v rovnakej výmere, ako bol uložený trest odňatia slobody súdom prvého stupňa.

Len pre úplnosť senát odvolacieho súdu dodáva, že predmetný občianskoprávny, resp. obchodný vzťah
medziobžalovanýmapoškodenouspoločnosťou,ktorý„prerástol“ajdovzťahutrestnoprávneho,nemusí

obžalovaného postihnúť len výkonom peňažného trestu (15.000 €), ale aj ďalšími majetkovými postihmi
plynúcimi z tohto pôvodného „civilného“ vzťahu (zmluvná pokuta stanovená na 10.000 € a úroky z
omeškania - č. l. 173-180 - rozhodcovský rozsudok).

Z takto rozvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto

uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.