Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, March 10, 2016

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 9C/193/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113216907
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Janka Benkovičová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2016:4113216907.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou Mgr. Janou Benkovičovou v právnej veci navrhovateľov: 1. U. P., bytom

Q., Q. XX, 2. B. P., bytom Q. č. XX, XXXXX, Q., obaja zast. Advokátska kancelária STOKLASA &
STOKLASOVÁ s.r.o., Nitra, Farská č. 25, proti odporcovi: 1. O. Q., bytom Q., Q. XXX/XX, 2. P. Q., bytom
Q., Q. XXX/XX, obaja zast. Mgr. Peter Miklóssy, advokát, so sídlom Vráble, Hlavná 1221, o uloženie
povinnosti namontovať na časť strechy stavby zábrany, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

O trovách konania a trovách štátu bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Pôvodne iba navrhovateľ v 1.rade sa podaným návrhom domáhal, aby súd uložil odporcom povinnosť

namontovať zábrany na časť strechy stavby bez súpisného čísla v obci Q. postavenej na parc. č. XXXX,
zapísanejprekat.úz.Q.naLVč.XXX,slúžiacezabraňovaniuodrážaniasaazatekaniadažďovejvodyzo
strechy tejto stavby na stenu rodinného domu súp.č. XXX postaveného na parcele registra „C“ č. XXXX
kat. úz. Q. susediacu s parcelou registra „C“ č. XXXX a to do XX-tich dní od právoplatnosti rozsudku.
Návrh odôvodnil tým, že je vlastníkom nehnuteľnosti rodinného domu so súp.č. XXX, ktorý susedí so
stavbou, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve odporcov a je postavená na parc.č. XXXX, pričom
táto stavba odporcov bola postavená neskôr ako rodinný dom navrhovateľa a zrejme bez stavebného

povolenia a nakoľko sa nachádza v bezprostrednej blízkosti domu navrhovateľa, na jej streche boli
umiestnené plastové zábrany, ktoré zabraňovali odvádzaniu ako aj odrážaniu dažďovej vody na stenu
rodinnéhodomunavrhovateľa,pričomtútoasivofebruáriXXXXodporcoviaprerobiliaodstrániliplastové
zábrany, prerobili dažďové rímsy, v dôsledku čoho začala dažďová voda zo susednej stavby tiecť po
fasáde domu navrhovateľa a pod jeho základy, v dôsledku čoho začali vlhnúť steny a podlahy v dome
navrhovateľa, bol poškodený nábytok a zvlhla aj trhlina v základoch. P. v návrhu uviedol, že na základe
uvedenéhojenútenýsadomáhaťochranyvlastníckehoprávaatonapriektomu,žesasnažilmimosúdne

vyriešiť situáciu a ponúkol uhradenie nákladov na vyhotovenie znaleckého posudku, ktorý by mal za
úlohu určiť, či odstránenie plastových zábran zo strechy stavby vo vlastníctve odporcov má vplyv na
vlhnutie základov a domu navrhovateľa, na ktorú ponuku odporcovia nereagovali.
F. zástupkyňa navrhovateľov uviedla, že podstata sporu súvisí s tým, že na vedľajšej stavbe boli v
minulosti umiestnené plastové zábrany, ktoré boli odstránené a v dôsledku toho odchádza vlhnutiu
nehnuteľnosti navrhovateľa, nakoľko dochádza k spádu snehu a zrážok. vyjadrila sa, že ide o
odbornú otázku, ktorú posúdi príslušný znalec. P. uviedla, že zistí možnosť zrealizovania zo strany

navrhovateľov vzhľadom na súhlas odporcov, znalca a v lehote X mesiacov oznámi súdu, či trvá
navrhovateľ na podanom návrhu. Na podanom návrhu trvala, nakoľko navrhovatelia boli ochotní
urobiť na vlastné náklady zábrany, ale pre nesúhlas odporcov tak urobiť nemohli, preto k dohode
nedošlo, pretože firma ktorá bola navrhovateľmi objednaná, odporcovia to podmieňovali najskôrúhradou trov. N. návrhu vyhovieť, poukázala na znalecký posudok ZP Ing. Kršiaka ako jediný posudok
v konaní, ktorý jednoznačne zodpovedal a uviedol že strecha letnej kuchyne odporcov môže spôsobiť
postupné poškodzovanie nehnuteľnosti navrhovateľov a poškodenie viacnásobným dopadom vody,

pričom navrhovatelia sú týmto primeraným pomerom obťažovaní a sú porušované ich práva, preto tým
má byť poskytnutá ochrana aj podľa ust. § 126 občianskeho zákonníka a aj z hľadiska predchádzania
škodám, pretože je týmto znížená hodnota nehnuteľnosti. Vyjadrila sa, že si nevie predstaviť, že stavba
odporcov, ktorá bola postavená po stavbe navrhovateľov ako by tento stav mohol byť napravený tým,
aby sa od navrhovateľov požadovalo, aby najmodernejšími technológiami eliminovali vodu a jej vplyv.

Uviedla, že návrh je daný aj s poukazom na ochranu susedského práva, nakoľko súd je viazaný právnym
posúdením a je odôvodnený ustanoveniami § 126 aj § 417 občianskeho zákonníka popri sebe.
Navrhovateľ v 1. rade uviedol, že pred 4 rokmi dochádzalo k tomu, že tým tiekla voda do domu po
stenách, odporcovia umiestnili na svoju strechu plastové zábrany a tento problém bol odstránený, ale
dňa 24.2.2013 zábrany odstránili a znovu voda tečie po stenách jeho domu, v dôsledku čoho museli
vymeniť podlahu v 3 izbách, ktoré menili ešte pred tým než boli zábrany namontované, bolo to ešte pred

4 rokmi, obávajú sa tej istej situácie ako bola v minulosti, že sa znova dostane voda cez základy pod ich
dom a začne to vlhnúť. Poukázal nato, že zábrany boli odstránené ako reakcia na jeho nespokojnosť
so stromom - tujou, ktorú majú vysadenú, ktorá zachytávala sneh, opierala sa o ich dom, ale strom už
odstránili. Uviedol, že v minulosti tam bola iná rína - strašia ale napriek, že je tam teraz nová rína, tak
vodasaodrážaatakstekánaichstenuanásledneideodzákladovichdomu.Vyjadrilsa,žemomentálne

vlhnutie na ich dome nie je viditeľné, pričom následky vlhnutia z minulosti už odstránili. Uviedol, že v
roku 1960 sa robila smola, terový papier, smola, tehla 2 rady, potom zase smola, terový papier, smola
a medzi týmito vrstvami je ešte chemická hydroizolácia, ktorá bola robená v r. 2009, terový papier dali
do výšku 20 cm o murivo, robili hydroizoláciu - polystyrén, fólia, rohož, betón, vyvŕtal 12 cm diery od
seba a naplnil to - drizone. Vyjadril sa, že z kuchyne čo prší je prasknutý základ, preto to kopali a robili

to až múr, ktorý je popraskaný. Trval na tom, že skôr bol postavený ich rodinný dom a až následne bola
postavená letná kuchyňa. Vyjadril sa, že problém riešili už jeho rodičia v 70-tych rokoch. Uviedol, že
dom zatepľovali a budovali fasádu v roku 2002 ešte s rodičmi, na dome odporcov bola rína, ale nemala
zvody, takže voda tiekla voľne na koncoch, preto pri väčších dažďoch voda tiekla po fasáde, čo trvalo
až do roku 2009, keď sa namontovali zábrany a tým sa problém odstránil, ale do roku 2009 im tieklo do

domu a po namontovaní plastových zábran problém nemali. Uviedol, že žiadnu injektáž nevykonávali,
robili súčasne hydroizoláciu podlahy a hĺbkovú chemickú izoláciu - injektáž to robili naraz, teda išlo
o zdvojenú hydrou izoláciu a injektáž. Vyjadril sa, že je ochotný si dať zrealizovať plastové zábrany
ukotvené na vlastnej nehnuteľnosti bez ukotvenia na žľabe odporcov. Poukázal na to, že obvodový múr
stále vlhne, ale len zo strany kde sa nachádza nehnuteľnosť odporcov, steny v interiéry vlhké nemajú,

nakoľko nedávno robili izolácie, ale vo výške asi 80 cm od podlahy, kde je prasknutý základ a tiekla
tam voda, je stále prasknutá omietka. Uviedol, že uplynulo veľa rokov od postavenia nehnuteľnosti
odporcami, v interiéri v minulosti bývala vlhkosť, základ bol vždy mokrý, a to napriek izolácii, teda vlhkosť
steny začínala odspodu smerom hore, príčinou bola skutočnosť, že do medzi priestoru tiekla stále voda.
Vyjadril sa, že po vykonaní izolácie, to vyriešili v prvej izbe, ale stále bola v prednej izbe vlhkosť, urobili

okapový kanál a zistili sme, že základ je deravý. Potom nastalo zlepšenie aj v ďalších dvoch izbách,
ale keď tam bude tiecť, tak základ bude stále mokrý, lebo tam bude tiecť voda a okapový chodník sa
zničí. Ďalej uviedol, že v súčasnosti v dome vlhkosť nemajú. Asi v roku 2002 - 2003 montovali plastové
okná a zateplenie urobili o rok, vo vnútri teraz nemajú žiadne zmeny aj keď teraz prší, ale múr je mokrý,
omietka od nehnuteľnosti odporcov je zvlhnutá i keď použili silikátovú omietku, pod ktorou je polystyrén

aj sieťka a v spodnej časti je sokel, kde je marmolit, ktorý sa začína odlupovať, pričom múr od dvora
nevykazuje žiadne zmeny. Uviedol, že chodník medzi domami má výšku asi do 10 cm, je to liaty betón,
pod ktorý dali podklad.
Navrhovateľka v 2.rade uviedla, že voda ide pod základ, nakoľko v iných častiach sa voda nedostáva,
pretože tu steká zo strechy odporcov a odráža sa na stenu ich rodinného domu a tečie pod základ,

nakoľko nemá kam odtiecť, nie je tam slnko. Poukázala na to, že i, keď to opravili, neznamená to, že to
tak bude naďalej, , pretože voda tam bude naďalej tiecť a e znehodnocovať základ.
Odporkyňa v 1. rade uviedla, že tam bývajú s rodičmi pôvodne odporcami v 1. a 2. rade, nehnuteľnosť
si prerábajú a nie je si vedomá, že by niekomu škodili, plastové zábrany sa dali preč, nakoľko dali
novú rínu a zvod naďalej vedie do kanalizácie. Voľakedy nebol zvod do kanalizácie a boli tam tiež ríny a

teraz napriek tomu to niekomu vadí. Poukázala na to, že v minulosti keď tam boli zábrany, každý kto k
nim prišiel povedal, že také niečo ešte nevidel, im susedia nedovolili, aby to opreli o ich strechu a rínu.
Uviedla, že navrhovateľ fotil len prívalové dažde, inak tam nie sú žiadne kvapky vody.Odporca v 2. rade uviedol, že je to výmysel, ich kuchynka je 9 m dlhá, ale dom navrhovateľa je dlhý 40
m, majú zvod do kanalizácie aj navrhovatelia, padne tam minimum zrážok, sú to 60 rokov staré stavby a
50 rokov tam žiadne zábrany neboli, iba 4 roky a keď ide dali dole, bol problém. Súhlasil so zábranami,

ale aby neboli ukotvené o ich žľab.
Právny zástupca odporcov uviedol, že odporcovia umožnili navrhovateľom a nimi objednanej firme
zameranie, požadovali však predloženie nákresu a uviedli, že žiadajú uhradiť trovy konania, pretože
nárok navrhovateľov nebol dôvodný a navrhovatelia aj tak žiadajú zábrany na strechu odporcov. Žiadal
návrh zamietnuť, nakoľko jej nedôvodný, pretože je objektívne technicky možné namontovať zábrany na

stavbu odporcov, ak si to vedia navrhovatelia namontovať sami, nie je potrebné to žiadať od odporcov,
základný dôvod na zamietnutie návrhu je skutočnosť, že do dnešného dňa neboli produkované žiadne
dôkazy a aká škoda na stavbe navrhovateľov vznikla, respektíve má vznikať, v návrhu sa píše o vlhnutí
stien a podláh, ale nič z toho nebolo preukázané, navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že v dome
vlhkosť nemajú, čiže v súčasnej dobe nedochádza k žiadnym zmenám v interiéri, ak chýba vznik škody
alebo hrozba vzniku škody nie je dôvodom ukladať opatrenia podľa § 417 občianskeho zákonníka.

Poukázal na ďalšie dôvody na zmietnutie návrhu, ktoré uviedla osobitná znalecká organizácia, podľa
ktorej stavba odporcov nepredstavuje žiadne ohrozenie pre stavbu navrhovateľov a vyplýva z neho
aj to, že tým spôsobom, ktorý tvrdia navrhovatelia žiadna škoda na ich stavbe ani vzniknúť nemôže.
Znalecký posudok vysvetľuje skutočné príčiny možných problémov pri vlhnutí stavby navrhovateľov,
sú úplne iné ako tie ktoré sú označené v návrhu. Poukázal na rozpor medzi výpoveďou navrhovateľa,

ktorý uviedol, že mu zatiaľ žiadna škoda nevzniká a samotným návrhom, ktorý obsahuje tvrdenia o
vznikaní škody, pričom navrhovateľom žiadna škoda v dôsledku odstránenia plastových zábran nehrozí
a nevzniká. Potvrdil, že zábrany boli odstránené 24.2.2013, pričom navrhovateľ už 28.2.2013 písal na
MsÚ Vráble a následne jeho predchádzajúci právny zástupca písal dňa 14.3.2013 odporcom, že začala
navrhovateľovi vznikať škoda, aj keď v tej dobe žiadne zrážky nepadali. Uviedol, že vzhľadom na petit

návrhu, ktorým je súd viazaný, je túto vec a dokazovanie potrebné posúdiť len v zmysle ustanovenia
§ 417 ods. 2 občianskeho zákonníka. Vyjadril sa, že návrh by bol dôvodný iba vtedy, ak by sa podarilo
preukázať vážne ohrozenie stavby vo vlastníctve navrhovateľov, spôsobom ktorý navrhovatelia tvrdia,
ale žiadne vážne ohrozenie preukázané vykonaným dokazovaním nebolo, z vykonaného dokazovania
vyplýva, že stavba navrhovateľov v súčasnej dobe poškodená nie je žiadnym spôsobom, čo potvrdil

to samotný navrhovateľ a navyše na stavbe navrhovateľov žiadne vážne ohrozenie nehrozí. Uviedol,
že znalecký posudok Ing. Kršiaka, ktorého závery sú zásadne nesprávne boli spochybnené nimi
predloženýmznaleckýmposudkomznaleckouorganizáciou,ai,keďideolistinnýdôkaz,výpoveďznalca
je výpoveďou svedeckou, z hľadiska obsahového, z ktorého by mal súd tento dôkaz hodnotiť práve
znalecký posudok znaleckej organizácie a dnešná výpoveď znalca dokazujú, že spôsobom ktorým

navrhovatelia tvrdia, že im stavba odporcov môže poškodiť ich rodinný dom, na stavbe navrhovateľov
žiadna škoda vzniknúť nemôže, dažďové zrážky z letnej kuchyne zo strechy na stavbu navrhovateľov
nemôžu spôsobiť žiadne škody a namontovanie plastových zábran nie je potrebné. Uloženie tejto
povinnosti nielenže nie je potrebné, ale je bezvýznamné, pretože ak aj navrhovatelia nejaký problém
so svojou stranou majú, plastové zábrany im tento problém nevyriešia. Vyjadril sa, že z vykonaného

dokazovania vyplynula skutočná príčina problému navrhovateľov spočívajúca v nefunkčnej a nesprávne
zrealizovanej hydroizolácii stavby, atmosferickým zrážkam je vystavená každá stavba teda aj stavba
navrhovateľov, ktorá je v predmetom medzi priestore s letnou kuchynkou atmosferickým zrážkam
vystavená podstatne menej ako na iných miestach, kde ich stavba stavbu letnej kuchyne z väčšej
miery nie je chránená. Zároveň poukázal na to, že požiadavka navrhovateľov je zrealizovateľná aj na

ich stavbe, preto nie je dôvodné túto povinnosť ukladať odporcom. Poukázal na ustanovenie § 126
občianskeho zákonníka na ust. § 126 OZ, podľa ktorého nie je možné, aby bola uložená nejaká
povinnosť odporcom, iba aby sa zdržali nejakého konania, v dôsledku čoho je petit návrhu s poukazom
na ustanovenie § 126 irelevantný.
Znalec Ing. Róbert Kršiak, potvrdil, že opatrenie môžu zrealizovať aj navrhovatelia s tým, že odporcovia

musia strpieť na svojej streche montáž s tým, že odvádzanie dažďovej vody na strane dažďového žľabu
stavby odporcov, pretože je výškový rozdiel stavieb, ochranný štít by nemusel byť opretý o návalok
dažďovéhožľabu,alemuselbysmerovaťdožľabutak,abydažďovávodadonehostekala.Muselobyísť
okonštrukciu,ktorábudesamonosná.Uviedol,že samotnástrechanemôžespôsobiťpoškodeniestavby
vo vlastníctve navrhovateľa, ale iba dažďová voda, ktorá na strechu dopadá. Nesúhlasil s odpoveďou

znaleckej organizácie, odporcovia majú v poriadku žľab zo svojej strechy. Poukázal nato, že on sa
vyjadruje o zatekaní vody do základového muriva, lebo povrchová stavebná úprava obvodového muriva
má hydrofóbnu funkciu, ale atmosferická voda sa gravitáciou dostáva do podlažia základovej škáry a
titulom zmeny štruktúry zeminy ako aj zmeny teplôt v zimnom období dochádza k napätiu, ktoré pôsobína základy oboch stavieb a tým ich postupne degraduje a to z dôvodov, že táto voda sa dostáva do
podlažia cez okapový chodník, ktorý z časti je klopený pod stavby do zeminy, ale z časti je klopený aj
opačne k stavbe a teda v tomto prípade voda podtekáva základové murivo, pričom keby tam nebola

stavba, tak by nedochádzalo k orosavaniu zo stavby odporcov, pri hnaných dažďov opačných smerov
by sa taktiež dostávala voda do základia, ale pri normálnych dažďoch by túto vodu zachytávala rímsa
zo žľabov, voda nemá výpar z dôvodu, že sú stavby tesne vedľa seba, nie je tam slnko, vzduch, je to
v rozpore so všetkými normami ako sú o stavby vedľa seba postavené. Uviedol, že, ak by účastníci
chceli medzi priestor medzi stavbami celý vydláždiť, tak by nebol žiaden problém. Vplyv má aj topenie

snehu, pretože topiaci sneh sa dostáva do medzi priestoru, zostáva tam, topí sa a degraduje murivo.
Šírka rímsy navrhovateľov má 33 cm, ale takáto šírka rímsy nestačí mala by byť aspoň 50 - 60 cm, je
však daná právnou hranicou, pretože podľa normy by mala mať 50 až 60 centimetrov, pričom v roku
1960 boli iné normy, ale on sa Nevedel vyjadril či platila táto norma, keď stavebný úrad mohol vždy
dať vždy výnimku. Ďalej uviedol, že nie je dobrá ani námraza, pretože nastáva pnutiu titulom ľadu a
voda zväčší objem, v dôsledku čoho môže dôjsť k mikrotrhlinám obvodového plášťa a tiež to stavbu

degraduje, nedostáva sa tam slnko, aby sa to vysušilo. Uviedol, že ak by tam nestála letná kuchyňa,
by sa mohla vytvoriť námraza na dome navrhovateľov. Poukázal na to, že znalec nevykonal obhliadku
u navrhovateľa, zo stavby k odporcov je dobre odvádzaná voda. Mal rovnaký názor ohľadne chodníka
ako znalec ktorý predložil posudok na žiadosť odporcov. Uviedol, že biokorózia je jeden z faktorov, ktorý
tvorí degradáciu tejto fasádnej stierky, je to kde sa voda dostáva, neodparuje sa a mohla vzniknúť z

toho, že tam stál strom. Poukázal na to, že ho on sa nevyjadruje k degradácii v dôsledku spodnej vody,
ale k atmosferickým zrážkam. Uviedol, že nikde nespomína zatečenie základového muriva titulom
atmosferickej vody, ktorá sa dostávala do obvodu zo žliabu a keďže nebola vykonaná horizontálna
hydroizolácia vzlínavosťou kapirál sa dostávala do obvodového muriva. Na miestnom šetrení zistil
znaky po vlhnutí tohto obvodového muriva z interiéru, avšak podľa vyjadrenia navrhovateľa po vykonaní

hydroizolácie horizontálnej, ktorú napojil na hydroizoláciu základového muriva vlhnutie obvodového
muriva sa ukončilo a toho času k nemu nedochádza. Životnosť hydroizolácie nie je obmedzená a teda
keď bola vykonaná v roku 1960 táto plní svoju funkciu počas celej životnosti stavby pokiaľ nebola
narušená nejakými stavebnými zásahmi. Ďalej uviedol, že keďže v minulosti nebola hydrou izolácia
pod drevenou podlahou, vlhkosť sa dostávala ďalej aj napriek tomu, že v roku 2009 bola robená hydra

izolácia podlahy, ktorá, ak je správne vykonaná, nemôže už nastať vlhnutie múrov. Uviedol, že zistil
stopy po voľakedajšom vlhnutí, teraz nezistil vlhnutie iba stopy po predchádzajúcom vlhnutí. Vyjadril
sa, že zatekaním atmosferickej vody zo strechy odporcov bolo zistení viacero vád a jedno z nich bolo
vlhnutie obvodového muriva, ktoré bolo odstránené hydroizoláciou, keď sa toto urobilo, už nemôže dôjsť
k vlhnutiu, táto vada bola odstránená. Ďalšia vada vzniká degradáciou základového muriva podtekaním,

čomu sa dá zabrániť úpravou chodníka, alebo štítu. Podtekajú základy a v dôsledku tohto dochádza k
zatekaniu základov, čo má za následok degradáciu základového muriva, tá ale nebola zistená, je to len
dôvodná obava, ktorá môže degradovať murivo týmto spôsobom, jedným z dôvodov alebo odstránenia
aj tejto závady je vybudovanie priedušného kanálika, tak ako to začal robiť navrhovateľ. Najjednoduchšie
tomuto zabrániť je urobiť štít a nedostať tam vodu.

Uviedol, že mu nie je známe prečo sa znalec zaoberal vlhkosťou múru interiéru, nebolo to predmetom
žaloby, interiérová vlhkosť bola odstránená, navrhovateľ sa obáva degradácie obvodového muriva
titulom zatekaniu základového muriva. Vyjadril sa, že skúšku dažďa vykonal za pomoci asistencie
navrhovateľa, boli pri tom aj odporcovia, nenamietali skúšku. V zmysle zadania súdu skúmal iba úsek,
na ktorom bol pôvodne štít umiestnený, nie je tam také dostatočné vetranie ako keby boli stavby 5

m od seba. Nepamätal si, či videl zvlhnutú stenu po pozretí na videozázname za dažďa len v medzi
priestore, nezistil degradáciu základového muriva, ale zo skúsenosti vie, že môže dôjsť k poškodeniu.
Ďalej uviedol, že pri hnaných dažďoch ak by tam stavba nestála môže dôjsť k zatečeniu základov a
následne k degradácii obvodového muriva, ak by sa neurobili účinné opatrenia. K zatečeniu by mohlo
dôjsť, ale prirodzenou infiltráciou by sa voda odparila a neakumulovala by sa do základových špár, pri

jestvujúcom technickom riešení by dochádzalo k zatekaniu v zimnom aj jesennom období, obvodové
murivo letnej kuchyne takisto ohrozuje táto dažďová voda, určite degraduje aj toto obvodové murivo,
ale ešte sa to neprejavuje.
Súd okrem výsluchu účastníkov konania, znalca, svedka doplnil dokazovanie oboznámením sa
s informatívnou kópiou mapy, s listami vlastníctva, s fotografiami, so znaleckými posudkami číslo

162/2003, číslo 93/ 2014, so spismi V 6914/13, Z 3684/14, s vyjadrením, so záznamom z USB a dospel
k tomuto skutkovému a právnemu záveru:
Navrhovatelia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. Q.
zapísaných na LV č. XXXX a to najmä rodinného domu so súp.č. XXX postaveného na parcele XXXX -rodinný dom, ktorá parcela susedí so stavbou v podielovom spoluvlastníctve odporcov t.č. v 1. a v X.rade
postavenej na parcele č. XXXX bez súp.č.. z výpovede navrhovateľa v X.rade bolo zistené, že v minulosti
na streche stavby v spoluvlastníctve odporcov boli umiestnené plastové zábrany, ktoré však odporcovia

v roku XXXX odstránili, v súčasnosti v ich dome už nie je vlhnutie viditeľné, nakoľko následky z minulosti
odstránili, vykonali hydroizoláciu, svoj dom aj zatepľovali, renovovali fasádnu omietku v roku XXXX ešte
s jeho rodičmi, injektáž nevykonávali iba hydroizoláciu podlahy a hĺbkovú, chemickú izoláciu. Steny v
interiéri domu nemajú vlhké, avšak majú vnútri asi 80 cm vo výške od podlahy prasknutú omietku. V
súčasnosti v dome vlhkosť nemajú.

Zo znaleckého posudku č. 162/2013 znalca Ing. Róberta Kršiaka bolo zistené, že strecha na stavbe
bez súpisného čísla na parc.č. XXXX teda vo vlastníctve odporcov môže spôsobiť v dôsledku
atmosferických zrážok postupné poškodzovanie obvodového muriva rodinného domu č. XXX vo
vlastníctve navrhovateľov tým, že časť vody dopadajúcej na strechu letnej kuchyne sa infiltruje
odstrekovaním na fasádu obvodového múru rodinného domu a gravitáciou preniká cez zle klopený
okapový chodník, ako aj cez zeminu do základovej špáry obvodového múru rodinného domu, a tak

v dôsledku zmien môže postupne degradovať murivo základu ako aj obvodový múr rodinného domu
navrhovateľov, pričom pre zabránenie tejto infiltrácie je potrebné vykonať vertikálny ochranný štít, ktorý
vykryje výškový rozdiel striech oboch nehnuteľností a ktorý bude kotvený na vonkajšom návalku z
vnútornej strany dažďového žľabu na letnej kuchyni na spodnej časti a vo vrchnej časti bude kotvený
na hrane rímsy rodinného domu pod dažďovým žľabom a tiež je potrebné vykonať stavebnú úpravu

vybudovaním betónového žľabu v medzi priestore v úrovni okapového chodníka tak, aby infiltrovaná
atmosferická voda z bokov pri hnaných dažďoch bola dostatočne odvádzaná z medzi priestoru. Ďalej
znalec v znaleckom posudku uviedol, že stavba letnej kuchyne vo vlastníctve odporcov je vybavené
riadnym zvodom dažďovej vody zo strechy a táto je dobre odvádzaná do zbernej šachty a následne do
kanalizácie. Z výpovede znalca Ing. Róberta Kršiaka vyplynulo, že aj navrhovatelia môžu tieto opatrenia

zrealizovať, avšak musia ich strpieť odporcovia a to montážou, keďže ochranný štít by musel byť
opretý o návalok dažďového žľabu. Ďalej znalec uviedol, že samotná strecha letnej kuchyne odporcov
nemôže spôsobiť poškodenie vo vlastníctve navrhovateľov, iba dažďová voda na ňu dopadajúca. Ďalej
sa vyjadril, že žľab zo strechy odporcov je v poriadku. Uviedol, že keby tam stavba odporcov nebola
umiestnená, tak by nedochádzalo k orosovaniu zo stavby odporcov pri hnaných dažďoch opačným

smerom by sa taktiež dostávala voda do základov, ale pri normálnych dažďoch by túto vodu zachytávala
rímsa zo žľabov, pričom tým, že sú stavby vedľa sebe v tesnej blízkosti a nie je tam slnko, vzduch
a navyše sú stavby postavené v rozpore so všetkými normami, ak by priestor medzi stavbami chceli
vydláždiť, tak by tam nebol žiaden problém. Ďalej uviedol, že ani šírka rímsy navrhovateľov nie je
postačujúca, má len 33 centimetrov a to v dôsledku právnej hranice, pričom by mala mať šírku 50

až 60 cm, ale v roku 1960 boli iné normy. Ďalej sa vyjadril, že stavba odporcov je dobre vybavená
z hľadiska odvádzania dopadajúcej vody na strechu odporcov. Ďalej uviedol, že sa nevyjadroval o
zatečení stien iba o zatečení základového muriva titulom atmosferickej vody, ktorá sa dostávala zo
žľabu do základového muriva a keďže nebola vykonaná horizontálna hydroizolácia zlínavosťou kapilár
sa dostávala do obvodového muriva, pričom navrhovateľ vo svojom vyjadrení uviedol, že po vykonaní

horizontálnej hydroizolácie vlhnutie obvodového muriva sa ukončilo a toho času k nemu nedochádza.
Uviedol, že životnosť hydroizolácie nie je obmedzená a ak bola vykonaná správne, tak už nemôže nastať
vlhnutiemúrov,pričomonnezistilsúčasnévlhnutieibastopypopredchádzajúcomvlhnutí.Uviedol,žeide
len o dôvodnú obavu o degradácii základového muriva a jednou z možností je vybudovanie priedušného
kanálika, pričom najjednoduchšie je vykonanie ochranného štítu, aby sa tam nedostala vôbec voda.

Ďalej sa vyjadril, že pri skúške nezistil na mieste samom degradáciu základového muriva a pri hnaných
dažďoch ak by tam aj stavba odporcov nestála môže dôjsť k zatekaniu základov a následne k degradácii
obvodového muriva, ak by sa nevykonali účinné opatrenia, mohlo by dôjsť k zatečeniu, ale prirodzenou
infiltráciou by sa voda odparila a nekumulovala by do základových špár. Ďalej sa vyjadril, že rovnako je
ohrozené aj murivo letnej kuchyne odporcov, ktoré degraduje ale ešte sa to neprejavuje.

Svedok Ing. Marek Petro uviedol, že majú podľa Inštrukcie č. 12/2005 oprávnenie a vymedzenie aj na
pozemné stavby medzi ktoré patria aj rodinné domy a preto sú oprávnení posudzovať aj poruchy stavieb.
Vypracovali ZP č. 93/2014, posudzovali obidve stavby, bola vyhotovená fotodokumentácia, pričom sa
nachádzali len na pozemku odporcov, prítomní neboli navrhovatelia a zistil, že strecha je odvodnená
do verejnej kanalizácie, čo je vďaka letnej kuchyni, teda prevažná časť zo strešnej konštrukcie letnej

kuchyne je odvodnená do verejnej kanalizácie a len malé množstvo stečie pod kuchyňu a stavbu
navrhovateľov, nakoľko ide o medzi priestor, pričom pri ohliadke skúmal aj vyhĺbenú pivnicu odporcov a
v hĺbke 1700 mm nebola identifikovaná stojaca alebo podzemná voda, kontroloval aj okapový chodník
v medzi priestore oboch nehnuteľností, ktorí bol naklonený k stavbe navrhovateľov v šírke 283 cm,a i keď bol vyspádovaný tak na niektorých miestach bol v prostispáde. Vyjadril sa, že pri správnej
hydroizolácii,ktorámalabyťrealizovanáminimálnena300mmnadterén,takbynemalodôjsťkublíženiu
susednej stavby a teda by nedošlo k zavlhnutiu danej konštrukcie vo výške terénu a nedochádzalo

by ani k zatekaniu. Namietal správne prevedenie hydroizolácie navrhovateľmi. Uvádzal, že ak bola
robená hydroizolácia v roku 1960 tak je dôležitý typ materiálu, nakoľko životnosť sa udáva pri terovom
papieri 40 rokov, každý materiál má svoju životnosť, terový papier, ak by správne umiestnil, tak by
mal presahovať 10 cm cez murivo, a ak to tak neurobili, tak hydorizolácia nebude plniť svoju funkciu,
teda úpravy, ktoré sú takto vykonané sú vykonané neúčinne a hydroizolácia mala byť vykonaná inak.

Svedok ďalej uviedol, že pri ohliadke skúmal aj ďalšiu časť stavby navrhovateľa a to tam, kde už nie
je realizované zateplenie, pričom zistil, že v tej časti dochádzalo k dehydrácii muriva, ukazovali sa
časti tehál, bolo viditeľné napadnutie plesňami na severných stranách a na častiach, ktoré majú málo
svetla, bola tam zvýšená vlhkosť a spozorovaná tvorba rias vo výške 1 metra, v dôsledku toho dospel
k záveru, že navrhovatelia majú chybne zrealizovanú hydroizoláciu a nesúhlasil so záverom znalca o
tom, či môže strecha odporcov spôsobiť poškodenie nehnuteľnosti navrhovateľov, pretože ak by bola

dobre vykonaná hydroizolácia, tak k tomu nedôjde. Ďalej uviedol, že podľa údajov znalca bola skôr
zrealizovaná stavba letnej kuchyne odporcov ako prístavba k rodinného domu navrhovateľov a teda by
letná kuchyňa odporcov mala mať skôr porušené základy a rovnako by degradovala základová škára
oboch nehnuteľností vplyvom vody, keďže majú rovnaké podmienky. Ohľadne stekajúcej vody uviedol,
že pri dobre zrealizovanej hydroizolácii sa nič nestane nehnuteľnosti, preto nie je potrebné realizovať

žiadne zábrany. Ďalej poukázal na zdegradovanie omietky z exteriérovej strany aj v tej časti, kde nie
je múr prekrytý, teda oboma nehnuteľnosťami a podľa neho je úplne zbytočné montovať ochranný štít
ako zábranu brániacu infiltrácii atmosferickej vody zo strechy stavby odporcov. Ďalej poukázal na to, že
biokorózia nie je v mieste, kde nie je stavba odporcov a tvorba plesní je práve v tej časti, kde už sa stavba
nenachádza. Ďalej sa vyjadril, že pokiaľ ide o vlhnutie alebo horizontálnu prasklinu, tak to nie je vplyvom

odrážajúcej sa vody a už vôbec nie za predpokladu zateplenia. Ďalej sa vyjadril, že neidentifikoval
nikde prasklinu základov, nehnuteľnosť odporcov zmierňuje účinky poveternostných vplyvov a strecha
odvádza väčšiu časť vody a i keď bude padajúci dážď kolmo tiecť po fasáde navrhovateľov, odrazí sa
zo zeme na fasádu nejaká časť, ale neohrozí to stavbu navrhovateľov.
Podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( OZ) vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad

mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä
nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom
zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad
mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami,
pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá

vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy
korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.
Podľa § 415 OZ každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku,
na prírode a životnom prostredí.
Podľa 417 ods. 1 OZ komu škoda hrozí, je povinný na jej odvrátenie zakročiť spôsobom primeraným

okolnostiam ohrozenia.
Podľa 417 ods. 2 OZ ak ide o vážne ohrozenie, ohrozený má právo sa domáhať, aby súd uložil vykonať
vhodné a primerané opatrenie na odvrátenie hroziacej škody.
V danom prípade sa obrátili so svojim návrhom na súd a to s nárokom v zmysle ustanovenia § 417
ods. 2 Občianskeho zákonníka. Táto právna úprava priznáva ohrozenému subjektu nárok domáhať sa

na súde, aby ohroziteľovi bola uložená povinnosť vykonať vhodné a primerané opatrenia na odvrátenie
hroziacejškody,pričomvhodnosťaprimeranosťtýchtoopatrenívždyzávisínaokolnostiachkonkrétneho
prípadu a môže spočívať buď v uložení zdržať sa činnosti, ktorá by mohla spôsobiť vznik škody tzv.
pasívna povinnosť alebo v uložení povinnosti vykonať činnosť, ktorá môže zabrániť vzniku škody -
aktívna povinnosť, obidve tieto opatrenia prichádzajú do úvahy vtedy, ak závažná škoda ešte len hrozí.

Táto právna úprava v žiadnom prípade nepoukazuje na otázku zavinenia ohroziteľa, ak závažná škoda
ešte len hrozí. Toto zákonné ustanovenie poskytuje ochranu iba proti hroziacej škode a to vážnej škode.
V zmysle tohto ustanovenia nie je podmienkou, aby vznik škody hrozil bezprostredne, ale stačí ak ide
zatiaľ iba o ohrozenie, avšak o vážne, v dôsledku ktorého vznikne škoda v budúcnosti. Pokiaľ ide
o ustanovenie § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri uplatnení tohto ustanovenia nemožno uložiť

povinnosť konať, ale iba zakázať nejakú povinnosť, činnosť, ktorá teda poškodzuje, narúša vlastnícke
právo domáhajúceho sa subjektu. V danom prípade v žiadnom prípade požadovaný petit nie je v zmysle
ustanovenia § 127 Občianskeho zákonníka ako to prezentoval právny zástupca navrhovateľov v konaní,
ak by to bola žaloba podľa § 127, tak by hneď z tohto dôvodu musela byť žaloba zamietnutá podľa §127 negatórnej žaloby a tomu zodpovedajúce petity o zákaze poškodzovania alebo narúšania nejakými
činnosťami. Ak by mal súd žalobu posúdiť podľa § 417 Občianskeho zákonníka, tak v tomto smere súd
uvádza, že navrhovatelia nepreukázali, že hrozí vážna škoda, v tomto smere bolo dôkazné bremeno

na navrhovateľoch, otázka vážnej škody sa odvíja od nejakého finančného vyjadrenia. V tomto smere
žiadnyargument,žiadnetvrdeniesúduneboloprezentované,žeideovážnuškodu.Boloargumentované
poškodzovanie stien základov a podobne, ale či išlo o vážnu škodu, to bolo na navrhovateľoch, aby
túto skutočnosť objektívnymi, vierohodnými dôkazmi preukázali.
Súd zamietol tento návrh s konštatovaním, že navrhovateľom nie je možné poskytnúť ochranu, ktorej

sa domáhajú a uložiť odporcom povinnosť niečo konať, teda umiestniť zábrany na ich strechu podľa
ustanovenia § 417 OZ, pretože nebolo preukázané, že odporcovia sú ohroziteľmi. Obidve nehnuteľnosti
sú v určitej blízkosti a ak by dažďová voda mala ohrozovať v tom medzi priestore len nehnuteľnosť
navrhovateľovtakbytobolonelogické,pretožedažďovávodabyzákonitepoškodzovalaajnehnuteľnosť
odporcov, čo uviedol aj samotný znalec Kršiak a aj vypočutý svedok Ing. Petro. V danom prípade nie
je to nehnuteľnosť odporcov, ktorá bola navyše postavená skôr, ktorá údajne ohrozuje nehnuteľnosť

navrhovateľov. Zo znaleckého posudku súd zistil, že najskôr mala byť postavená letná kuchyňa a až
potom prístavba k rodinnému domu, to znalec uviedol aj v znaleckom posudku, keď obidve strany
nevedeli predložiť doklady preukazujúce, kedy jednotlivé nehnuteľnosti boli presne postavené a tu sa
nedá povedať, že odporcovia uskutočnili činnosti v dôsledku, ktorých sa ohrozuje vlastníctvo alebo
majetok navrhovateľov a preto je potrebné im uložiť primerané opatrenia, navyše aj znalec uviedol, že

sa to dá dosiahnuť aj tým, že si tieto opatrenia učinia na vlastné náklady navrhovatelia, keď okrem
iného ďalším opatrením je spevnenie betónového chodníka medzi nehnuteľnosťami. V danom prípade
na ochranu svojho majetku môžu učiniť potrebné opatrenia aj navrhovatelia. To vyplýva jednoznačne aj
zo znaleckého posudku, ktorého závery síce boli čiastočne spochybňované výpoveďou svedka.
Súd preto návrhu navrhovateľov nevyhovel, ako nedôvodne podaný ho zamietol. V predmetnej veci

nejde o žalobu vo veci susedského sporu ako právna zástupkyňa navrhovateľov uvádzala. Je to žaloba
podľa § 417 OZ, súd síce nie je viazaný právnym posúdením, ale ak by sa prikláňal k § 127 OZ, tak by
bola žaloba hneď zamietnutá, pretože petit by bol nezodpovedajúci a dôvodnosť podľa § 417 OZ nie je
daná, pretože nie sú splnené podmienky na vyhovenie tak, aby boli odporcovia ako ohrozitelia zaviazaní
vykonať, uskutočniť určitú činnosť, ktorá má zabrániť následnému poškodzovaniu alebo odvráteniu

hroziacej vážnej škody na majetku navrhovateľov. Rovnako nebolo v konaní preukázané, že dôjde
k poškodzovaniu nehnuteľnosti vo vlastníctve navrhovateľov. Ďalej súd poukazuje na skutočnosť, že
dažďová voda nepadá len tým smerom ako sa v konaní snažili prezentovať navrhovatelia, avšak môže
dopadať aj z medzi priestoru teda z bočnej strany, čomu prípadné zábrany ani nezabránia a rovnako ani
chodník, ktorý je vo vlastníctve navrhovateľov nie je správne vyspádovaný a aj tento úkon môže prispieť

k predchádzaniu prípadného možného poškodenia nehnuteľnosti vo vlastníctve navrhovateľov.
O trovách konania a trovách štátu bolo rozhodnuté podľa § 151 ods. 3 OSP tak, že o nich bude
rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.