Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, May 25, 2020

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 10So/4/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200903
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hatalová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:1014200903.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD.

a členov senátu JUDr. Ing. Miroslava Gavalca, PhD. a JUDr. Igora Belka, v právnej veci navrhovateľa: X.
U.,nar.XX.XX.XXXX,bytomM.XXXX/X,V.,protiodporkyniSociálnejpoisťovni,ústrediu,Ul.29.augusta
č. 8, Bratislava, o zvýšenie invalidného dôchodku, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského
súdu v Bratislave č. k. 5Sd/97/2014-111 z 30. júla 2019, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 5Sd/97/2014-111 z 30.
júla 2019 m e n í tak, že rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19. mája 2014 z r u
š u j e a vec v r a c i a odporkyni na ďalšie konanie.

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19. mája 2014 odporkyňa podľa § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5
zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003
Z.z.“) zamietla žiadosť navrhovateľa zo dňa 7.01.2014 o zvýšenie invalidného dôchodku od 1. januára
2011. Krajský súd napadnutým rozsudkom toto rozhodnutie odporkyne ako vecne správne potvrdil.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že na základe žiadosti navrhovateľa z 02.05.2011 odporkyňa

rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23.05.2011 priznala navrhovateľovi podľa § 70 ods. 1 a
§ 82 zákona č. 461/2003 Z. z. invalidný dôchodok od 01.01.2011 v sume 167,50 €. Dňa 07.01.2014
navrhovateľ požiadal o zvýšenie sumy invalidného dôchodku od 01.01.2011 z dôvodu, že odporkyňa pri
určení sumy invalidného dôchodku neprihliadla aj na obdobie jeho výkonu služby ako príslušníka ZNB
a pracovníka SIS. Odporkyňa jeho žiadosť preskúmavaným rozhodnutím z 19.05.2014 zamietla. Proti
tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ včas opravný prostriedok, v ktorom namietal nezapočítanie doby
služby odpracovanej v I. a II. kategórii funkcií.

Krajský súd mal za preukázané, že navrhovateľ je poberateľom výsluhového príspevku podľa
rozhodnutia Slovenskej informačnej služby č.p. PZ-103-3/98 z 30.10.1998 podľa § 210 a § 211 ods.
1 písm. d/ a ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. od 16.10.1998, pričom mu bola zohľadnená doba výkonu
štátnej služby podľa § 217 cit. zákona; od 01.07.2002 sa priznaný výsluhový príspevok považuje za
výsluhový dôchodok. Odporkyňa pri určení sumy invalidného dôchodku navrhovateľa neprihliadla
aj na obdobie jeho výkonu služby, ktoré bolo zhodnotené na účely nároku na výsluhový príspevok,

nakoľko pri invalidných dôchodkoch nie je možná aplikácia čl. 33 Dohovoru o invalidných, starobných a
pozostalostných dávkach (č. 128) a teda jeho krátenie ako pri starobných dôchodkoch.Krajský súd dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o zvýšenie invalidného
dôchodku je vecne správne, vychádzajúce z riadne zisteného skutkového stavu, náležite odôvodnené a
vydané v súlade so zákonom, preto ho podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil. O trovách konania rozhodol

za použitiia § 250k ods. l O.s.p. s poukazom na výsledok konania tak, že navrhovateľovi ich náhradu
nepriznal.

Rozsudok krajského súdu napadol navrhovateľ včas podaným odvolaním. Namietal, že nie je
poberateľom výsluhového dôchodku, ale výsluhového príspevku, ktorý sa za výsluhový dôchodok iba

považuje, ale vzhľadom na iný spôsob výpočtu nie je rovnocenný. Výsluhový príspevok mu bol priznaný
za obdobie výkonu služby policajta a základnej vojenskej služby v rozsahu 18 rokov, ktoré mu odporkyňa
mala započítať do obdobia dôchodkového poistenia. Navyše do výsluhového príspevku mu nebolo
započítaných 324 dní výkonu služby policajta, preto toto obdobie malo byť zhodnotené v invalidnom
dôchodku. Má za to, že krajský súd neodôvodnil vyčerpávajúco svoje rozhodnutie, čím došlo k porušeniu
jeho práva na spravodlivý proces.

Z ustálenej judikatúry najvyššieho súdu je odporkyni známe, že výsluhový príspevok a výsluhový
dôchodok nemožno zamieňať a jej výklad ustanovenia § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. považuje za
neprípustne extenzívny. Rozhodnutie odporkyne ako aj rozsudok krajského súdu považuje za vydané v
rozpore so zákonom. Odporkyňa postupovala v rozpore s ustanovením § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003

Z.z., keď neprihliadla na obdobie výkonu služby, hoci navrhovateľ nie je poberateľom žiadnej z dávok,
citovaných v tomto ustanovení.

Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že zruší rozhodnutie
odporkyne o zamietnutí jeho žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že navrhovateľovi bol podľa potvrdenia Slovenskej
informačnej služby z 30.10.1998 priznaný podľa zákona č. 73/1998 Z.z. výsluhový príspevok, ktorý sa
podľa zákona č. 328/2002 Z.z. považuje za výsluhový dôchodok. Preto nie je možné doby služby v
súlade s § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. hodnotiť na nárok na invalidný dôchodok.

Pri invalidnom dôchodku neprichádza do úvahy ani aplikácia článku 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, nakoľko
Československá socialistická republika sa v roku 1991 zaviazala prijímať záväzky len pokiaľ ide o
III. časť Dohovoru, týkajúcu sa starobného dôchodku. Navrhovateľovi bolo preto možné zhodnotiť na
nárok na invalidný dôchodok len obdobie dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom systéme
dôchodkového poistenia.

Poukázala tiež na nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL.US 16/2017 z 13.02.2019, ktorým nevyhovel
návrhu Najvyššieho súdu SR na vyslovenie nesúladu ustanovenia § 60 ods. 2 a 3 a § 255 ods. 5 a 6
zákona č. 461/2003 Z.z. s čl. 12 ods. 2 a čl. 39 ods. 1 Ústavy SR. Preto policajti alebo profesionálni
vojaci, ktorí získali dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, nemajú na účely

nároku na invalidný dôchodok postavenie chránenej osoby v zmysle čl. 57 ods. 1 písm. a) Dohovoru č.
102 o minimálnej norme sociálneho zabezpečenia.

Vzhľadom na uvedené navrhla, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil.

Podľa § 492 ods. 1 a 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku konania podľa tretej hlavy
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona
sa dokončia podľa doterajších predpisov. Odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho
poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších
predpisov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského
súdu bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie
navrhovateľa je dôvodné.

Podľa § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu
služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v
rozsahuzakladajúcomnároknavýsluhovýdôchodokpodľaosobitnéhopredpisu2)<.

Z obsahu administratívneho spisu odporkyne odvolací súd zistil, že odporkyňa právoplatným
rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 23.05.2011 priznala navrhovateľovi od 1. januára 2011
invalidný dôchodok v sume 167,50 € mesačne, zvýšený postupne od 1. januára 2014 na sumu 184 €
mesačne. Výška invalidného dôchodku bola podľa odôvodnenia rozhodnutia odvodená od zhodnotenej
doby poistenia v rozsahu 18,4548 roka. Nebolo sporné, že odporkyňa pri určení sumy invalidného

dôchodku neprihliadla aj na obdobie jeho výkonu služby, ale z odôvodnenia nie je zrejmé, z akého
dôvodu. Práve s ohľadom na túto skutočnosť navrhovateľ žiadal dňa 07.01.2014 o zvýšenie sumy
invalidného dôchodku. Z obsahu spisu vyplýva, že ide o obdobie jeho služobného pomeru príslušníka
ZNB od 15.02.1977 do 31.12.1990, služobný pomer v Slovenskej informačnej službe od 17.10.1995
do 15.10.1998, ako aj výkon základnej vojenskej služby od 01.10.1971 do 30.09.1973, za ktoré získal

nárok na dávku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia (výsluhový príspevok).

Tak, ako v rozhodnutí o priznaní invalidného dôchodku, ani v preskúmavanom rozhodnutí o zamietnutí
žiadosti o zvýšenie sumy invalidného dôchodku odporkyňa žiadnym spôsobom (riadne, s odvolaním
sa na relevantné ustanovenia právneho predpisu), nezdôvodnila, prečo navrhovateľovi pre výšku

invalidného dôchodku nezapočítala aj doby služby policajta a príslušníka Slovenskej informačnej služby
(ďalej len „policajt“). V odôvodnení rozhodnutia iba uviedla, že na vec sa nevzťahuje Dohovor č. 128 a
jeho článok 33 ods. 2. Skutočnosť, že na invalidný dôchodok sa Dohovor č. 128 nevzťahuje, však nie
je sporná. Spornou zostala skutočnosť, či aj na výsluhový príspevok možno aplikovať ustanovenia § 60
ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. , ako to urobila odporkyňa.

Z dávkového spisu odporkyne vyplýva, že za dobu výkonu štátnej služby bol navrhovateľovi rozhodnutím
Slovenskej informačnej služby Č.p. PZ-103-3/98 z 30.10.1998 od 16.08.1998 priznaný výsluhový
príspevok podľa § 210 a § 211 ods. 1 písm. d/, ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe
príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže

Slovenskej republiky a Železničnej polície.

Dňom 1. júla 2002 nadobudol účinnosť zákon č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a
vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Podľa § 124 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z.z., ktoré je prechodným ustanovením, výsluhový príspevok,
na ktorý vznikol nárok podľa § 210 a § 211 ods. 1 písm. d/ zákona č. 73/1998 Z.z. sa ku dňu účinnosti
tohto zákona považuje za výsluhový dôchodok.

Je teda zrejmé, že navrhovateľovi nebol priznaný výsluhový dôchodok ani invalidný výsluhový dôchodok

podľa zákona č. 328/2002 Z.z., keďže pre vznik takého nároku by jeho služobný pomer musel trvať
minimálne do 30. júna 2002.

Výsluhový príspevok priznaný podľa § 210 a § 211 ods. 1 písm. d/ zákona č. 73/1998 Z.z. sa iba považuje
za výsluhový dôchodok, nie je však výsluhovým dôchodkom. Tento záver potvrdzuje aj skutočnosť, že

ako v § 60 ods. 2, tak aj v § 255 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. je výslovný odkaz na poznámku pod
čiarou pod č. 2, a tým je zákon č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov.

Z uvedených dôvodov v danom prípade nie je možná aplikácia ustanovenia § 255 ods. 5 (a už vôbec
§ 60 ods. 2) zákona č. 461/2003 Z.z. Rovnaký právny názor už navyšší súd vyslovil, napr. v rozhodnutí

sp. zn. 9So/213/2014 zo dňa 28.09.2016, teda odporkyni musel byť známy.Odvolací súd preto dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie odporkyne vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci, preto podľa § 250ja ods. 3 veta prvá v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. rozsudok
krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní odporkyňa znovu rozhodne o výške invalidného dôchodku navrhovateľa podľa § 112
zákona č. 461/2003 Z.z., pričom nové rozhodnutie v súlade s § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z.
riadne odôvodní a uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená
pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. Odporkyňa je

viazaná právnym názorom odvolacieho súdu (§ 250ja ods. 4 O.s.p.).

O trovách konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1, §
250k ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo v konaní úspešný
navrhovateľ žiadne trovy konania neuplatnil.

Žiada sa ešte uviesť, že navrhovateľ v odvolaní navrhoval aj zrušenie rozhodnutia odporkyne zo dňa
27.02.2014, ktorým pôvodne rozhodla o jeho žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku zo 07.01.2014
tak, že žiadosť zamietla, ale toto rozhodnutie zrušila sama odporkyňa rozhodnutím z 19.05.2014, kedy
vydala vo veci nové rozhodnutie, ktoré bolo predmetom prieskumu v tomto konaní. Nebol preto dôvod
na zrušenie zrušeného rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.