Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 18, 2019

Súd: Okresný súd Revúca
Spisová značka: 6P/1/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6819200011
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Šedivec

ECLI: ECLI:SK:OSRA:2019:6819200011.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca sudcom JUDr. Miroslavom Šedivcom v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa:

A. J., R.. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Revúca,
dieťa rodičov matky: E. J., R.. XX.XX.XXXX, T. D. X. K. XXX, XXX XX S., zastúpená JUDr. Radkou
Rešutíkovou, advokátkou so sídlom Spojová 2, 974 01 Banská Bystrica a otca: Q. H., R.. XX.XX.XXXX,
trvale bytom O.A. XXX, XXX XX S., zastúpený JUDr. Evou Bornayovou, advokátkou so sídlom Fučíkova
795/15, 979 01 Rimavská Sobota, o návrhu matky na zmenu vo výchove maloletého dieťaťa a o
vzájomnom návrhu otca o zmenu úpravy práva matky stretávať sa s maloletým dieťaťom, takto

r o z h o d o l :

Návrh matky z a m i e t a.

Mení rozsudok Okresného súdu Revúca č.k. 8P/35/2016-146 zo dňa 07.04.2017 s účinnosťou od
právoplatnosti tohto rozsudku v časti o úprave práva matky stretávať sa s maloletým dieťaťom A. J., R..
XX.XX.XXXX, tak, že matka maloletého dieťaťa je oprávnená stretávať sa s maloletým dieťaťom každý
víkend od soboty od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod., kedy si matka dieťa prevezme a odovzdá späť
otcovi v mieste bydliska otca, a okrem toho aj každý týždeň v utorok od 15.00 hod., kedy si matka dieťa
prevezme v škôlke, do stredy do 7.30 hod., kedy matka dieťa odovzdá v škôlke, a aj každý týždeň vo

štvrtok od 15.00 hod., kedy si matka dieťa prevezme v škôlke, do 18.00 hod, kedy matka dieťa odovzdá
otcovi.

Žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Matka sa návrhom podaným dňa 07.01.2019 domáhala zmeny rozsudku Okresného súdu Revúca
č.k. 8P/35/2016-146 zo dňa 07.04.2017 o schválení rodičovskej dohody, na základe ktorej bolo maloleté
dieťa A. J., R.. XX.XX.XXXX, zverené do osobnej starostlivosti otca, matka bola zaviazaná platením
výživného vo výške 40,- Eur mesačne a zároveň bolo upravené právo matky stretávať sa s dieťaťom,

s odôvodnením, že otec dieťaťa matke odopiera výkon tohto práva, a odkedy si otec dieťaťa našiel
priateľku, o maloleté dieťa sa viac starajú jeho rodičia. Matka preto navrhovala, aby maloleté dieťa
bolo zverené do jej osobnej starostlivosti s určením vyživovacej povinnosti otca a úpravou práva otca
stretávať sa s dieťaťom.

2.Otecsakpodanémunávrhumatkyvyjadrilpísomnýmpodanímzodňa21.01.2019tak,ženiejepravda,
že by matke dieťaťa bránil v stretávaní sa s dieťaťom, matka však záujem o dieťa nemá, zvykla dieťa

navštevovať iba 1-2 krát do mesiaca. O dieťa sa otec stará výlučne sám, matka si neplní ani vyživovaciu
povinnosť, všetky výdavky dieťaťa preto platí otec dieťaťa. Podľa otca matka nemá úprimný záujem
starať sa o dieťa, matka nemá k synovi vybudovaný citový vzťah rovnako ako ani jej súčasný partner, s
ktorým má matka ďalšie dieťa, pričom syn je na otca silne citovo naviazaný. Otec preto navrhoval podanýnávrh matky zamietnuť a vzájomným návrhom naopak navrhoval obmedziť právo matky stretávať sa s
dieťaťomnakaždýpárnyvíkendpodobuštyrochhodínvsobotuaštyrochhodínvnedeľu.Vzáverečnom
vyjadrení otec tento svoj vzájomný návrh upravil tak, že navrhuje, aby sa matka stretávala so synom

od pondelka do štvrtka od 15.00 hod do 18.00 hod. a každý tretí víkend od soboty od 12.00 hod do
nedele do 12.00 hod.

3.Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: lustrácie č. l. 10-13, 15, 16 a 69, rozsudok
OkresnéhosúduRevúcasp.zn.8P/35/2016č.l.14,potvrdenieúradupráceč.l.30,rozsudokOkresného

súdu Revúca sp. zn. 2T/58/2017 č. l. 35, správa kolízneho opatrovníka č. l. 44, lekárska správa o
psychiatrickom vyšetrení matky č. l. 47, rozhodnutie o priestupku č. l. 48, úradný záznam č. l. 53, správa
zo psychologických konzultácií č. l. 54, rozsudok Okresného súdu Revúca sp. zn. 7P/46/2017 č. l. 71,
záznamy matky o realizovaných stretnutiach matky s dieťaťom č. l. 100 a 129-133, oznámenie OO PZ
SR Jelšava č. l. 103, záznamy otca o stretávaní sa matky s dieťaťom č. l. 106-122 a 128, správa zo
psychologických konzultácií č. l. 126, súhlas so psychologickou intervenciou č. l. 134, časť zápisnice o

pojednávaní vo veci sp. zn. 8P/35/2016 zo dňa 07.02.2017 o výsluchu svedka K. J.Á., na základe čoho,
s prihliadnutím k obsahu vyjadrení účastníkov konania v ich písomných podaniach a na pojednávaniach
vo veci, mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav:

4.Zo vzťahu matky a otca pochádza maloleté dieťa A. J., R.. XX.XX.XXXX, ktorý rodičovskou dohodou

schválenou rozsudkom Okresného súdu Revúca č.k. 8P/35/2016-146 zo dňa 07.04.2017 bol zverený
do osobnej starostlivosti otca, matka bola zaviazaná platením výživného vo výške 40,- Eur mesačne
a zároveň bolo upravené právo matky stretávať sa s dieťaťom od pondelka do piatka v čase od
15.00 hod. do 18.00 hod. a každý párny víkend od soboty 12.00 hod. do nedele do 17.00 hod.
Matka sa už návrhom podaným dňa 26.07.2017 v konaní vedenom Okresným súdom Revúca pod sp.

zn. 7P/46/2017 domáhala zmeny uvedenej úpravy rodičovských práv a povinností zverením dieťaťa
do osobnej starostlivosti matky. Už vtedy návrh matky bol odôvodnený tým, že otec dieťaťa matke
neumožňoval stretávať sa so synom. Návrh matky bol zamietnutý rozsudkom Okresného súdu Revúca
č. k. 7P/46/2017-89 zo dňa 14.09.2017, ktorý právoplatnosť nadobudol 05.03.2018 po potvrdení
rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 14CoP/75/2017-140 zo dňa 06.02.2018.

5.Otec dieťaťa spoločne s maloletým A. obývajú jednoizbový nájomný byt, ktorý má otec dieťaťa v
prenájme od mesta S.. Domácnosť je kompletne zariadená štandardným nábytkom a vybavená bežnými
elektrospotrebičmi. Hygiena bývania je na veľmi dobrej úrovni. Maloletý A. má v domácnosti svojho otca
vytvorené veľmi dobré podmienky a taktiež zabezpečenú dobrú starostlivosť, navštevuje Materskú školu

v Jelšave, jeho ošetrujúcou lekárkou je K.. E. J., je alergik ale inak je zdravý a netrpí žiadnym vážnym
ochorením, ktoré by si vyžadovalo zvýšené výdavky na liečbu. Otec dieťaťa je striedavo nezamestnaný,
kedy poberá dávku v hmotnej núdzi, alebo pracuje v mieste bydliska vždy po dobu niekoľkých mesiacov
s príjmom vo výške minimálnej mzdy, alebo minimálnu mzdu len o málo prevyšujúcim. Matka dieťaťa si
vyživovaciu povinnosť neplní pravidelne, za čo bola aj odsúdená rozsudkom Okresného súdu Revúca

č.k. 2T/58/2018-65 zo dňa 16.07.2018 k podmienečnému trestu odňatia slobody, aj preto otec dieťaťa
poberá náhradné výživné vo výške 40,- Eur mesačne.

6.Matka dieťaťa žije v spoločnej domácnosti so svojim druhom J. F. a ich maloletým synom I. F., ktorý sa
narodil XX.XX.XXXX. Spoločne obývali najskôr trojizbový byt, ktorý mali v prenájme, a neskôr rodinný

dom patriaci E. F. - matke druha matky maloletého dieťaťa. Ich domácnosť je kompletne zariadená
moderným nábytkom a vybavená bežnými elektrospotrebičmi. Hygiena bývania je na veľmi dobrej úrovni
ako aj starostlivosť o maloletého I., ktorý má v domácnosti svojej matky vytvorené vhodné podmienky.
Príjem matky dieťaťa pozostáva z rodičovského príspevku a prídavku na dieťa.

7.V písomnom vyjadrení aj v priebehu pojednávaní vo veci otec spochybňoval rodičovskú kompetenciu
matky, jej schopnosť a záujem postarať sa o maloleté dieťa, uvádzal tiež, že syn nemá záujem s matkou
sa stretávať a odmieta ísť k matke. Podľa otca matka nedodržiava súdom stanovený rozsah práva
stretávať sa s dieťaťom, matka negatívne vplýva na dieťa, pobyt u matky pôsobí na dieťa stresujúco.
V minulosti, v roku 2008, bola matka psychiatricky liečená, má byť psychicky labilná, otec má dokonca

obavu, aby matka alebo jej partner neublížili dieťaťu.

8.Vzhľadom na nedostatočnú komunikáciu medzi rodičmi brániacu im samým vyriešiť ich vlastnú
vzájomne komplikovanú situáciu ako aj za účelom nadviazania riadneho kontaktu medzi matkou adieťaťom kolízny opatrovník odporučil rodičom podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu
na referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Revúca, za
účelom zistenia recentných vzťahových väzieb medzi maloletým dieťaťom a jeho matkou. Okrem

obsahu podanej správy a uvedeného odporúčania kolízneho opatrovníka aj z prvotných vyjadrení
rodičovvyplynulo,žepredzačatímtohtokonaniaotecsmatkounedostatočnespolupracovalprirealizácii
stanoveného práva matky stretávať sa s dieťaťom, čo postupne viedlo k tomu, že matka sa s dieťaťom v
určenomčasepraktickynestretávala,vídalasvojedieťaibasporadickyvškôlke.Pretoprvépojednávanie
vo veci bolo odročené za účelom obnovenia kontaktu matky s dieťaťom a za účelom realizácie práva

matky stretávať sa s dieťaťom v rozsahu pôvodnej úpravy tohto práva a tiež za účelom absolvovania
konzultácií u psychologičky na referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce sociálnych
vecí a rodiny Revúca.

9.Zo správ psychologičky vyplýva, že vývin maloletého A. je fyzickému veku primeraný, zistená bola
u neho prítomnosť pozitívnych citových väzieb aj smerom k otcovi aj k matke, takisto aj opačne - A.

vníma, že otec aj mama ho majú radi, že im na ňom záleží. Ako ďalšie dôležité osoby vo svojom
živote vníma otcovu priateľku O., matkinho priateľa J. a starých rodičov z otcovej strany. K matke chodí
rád, páči sa mu, ako sa spolu hrajú, cíti sa v jej prítomnosti dobre. Kladným spôsobom vníma aj jej
priateľa, s ktorým si rozumie. Vie, že má malého bračeka, ktorý si vyžaduje matkinu pozornosť. Na
otázku - či by chcel prenocovať u mamy, uviedol, že nechce u mamy prespať preto, lebo otec mu

to nedovolí (oco sa bojí, že by mu ho nevrátila a oco by bez neho plakal). Na otázku, či by u nej
chcel prespať, keby to ocko dovolil, už nereagoval. Bolo zjavné, že v súvislosti s touto témou dieťa
prežíva vnútorný konflikt, téme sa verbálne snažil vyhnúť. Dieťa zjavne býva svedkom toho, ako sa otec
kriticky vyjadruje o matke, pretože niektoré dieťaťom prezentované názory korešpondujú s vyjadreniami
otca. Je teda možné, že otec v snahe ochrániť dieťa od sklamania a seba od frustrácie a hnevu, syna

preventívne odhovára od prenocovania u matky. Keďže je presvedčený, že matka nejaví adekvátny
záujem o dieťa, môže otec prežívať určitú úzkosť a stres pri predstave trávenia dlhšieho času syna
v „ohrozujúcom“ prostredí (z jeho pohľadu). Otec si možno neuvedomuje následky svojho konania a
považuje za správne synovi takto opísať „realitu“. Avšak ide stále len o negatívny pohľad otca na matku,
ktorý sa ale nemusí stotožňovať s vnímaním dieťaťa a nie je pre jeho vývin žiaduce konfrontovať ho s

tým. Aj keď otec pociťuje voči matke hnev, nie je vhodné, aby očierňoval jej osobu v očiach dieťaťa, alebo
prezentoval dieťaťu možné „katastrofické scenáre“ ako následky prípadného prenocovania u matky.
Dieťa má právo vytvoriť si a udržiavať si pozitívny obraz matky, na druhej strane samotná kvalita a
periodicita stretnutí matky so synom je už plne v jej kompetencii. U maloletého A. neboli zaznamenané
žiadne jeho vlastné negatívne postoje alebo skúsenosti v spojitosti s osobou matky, napriek tomu, že

otec presvedčivo argumentuje o jej laxnom prístupe voči styku s dieťaťom. Z psychologického hľadiska v
starostlivosti otca má dieťa aktuálne zabezpečenú adekvátnu opateru. Dieťa prezentuje pozitívne citové
väzby voči otcovi i voči matke. V prejavoch A. nebol zaznamenaný negativizmus, alebo odmietanie
tráviť čas s matkou, ani výhrady voči jej osobe, či jej prístupu. V otázke prenocovania u matky dieťa
prežíva vnútorný konflikt, preto sa nedá jednoznačne uviesť preferencia dieťaťa (či by chcel prespávať

u matky), keďže jeho vyjadrenia sú ovplyvnené negatívnym postojom otca. Matkou deklarovaný záujem
o intenzívnejšie stretávanie sa s dieťaťom sa však zdá byť len formálny - hoci po syna na styk chodieva,
v ich stretávaní bývajú dlhé odmlky, alebo stretnutia bývajú len nepravidelné alebo úplne sporadické. Je
len v kompetencii matky zariadiť si veci tak, aby v sľubovaný čas pre syna prišla. Porušovanie dohody
o stretávaní so synom z jej strany spôsobuje narastanie nedôvery a hnevu otca na ňu, a rovnako tak

sklamanie u dieťaťa.

10.Matka po odročení pojednávania v rámci možností svoje právo stretávať sa s dieťaťom využívala,
pokiaľ jej v tom nebránila nejaká prekážka (počasie, zdravotný stav jedného alebo druhého dieťaťa),
alebonedostatokkooperáciezostranyotcadieťaťa(napr.tak,žeotecsdieťaťomstiholodísťzbytualebo

zo škôlky len pár minút skôr ako si matka po dieťa prišla). Matka sa s dieťaťom stretávala v pracovných
dňoch, pričom možnosť stretávať sa s dieťaťom počas víkendov matka nevyužívala, hoci by aj mala o
to záujem, ale dieťa to odmieta pre nesúhlas otca, čo bolo potvrdené aj správou psychologičky. Otec k
tomu však uviedol, že nie je pravda, že by synovi nedovolil prespať u matky a ak si matka po dieťa príde
a syn bude chcieť, môže u matky prespať. Občas sa stalo, že sa matka nestretla s dieťaťom aj dlhší

časový úsek v trvaní celého týždňa alebo viacerých týždňov a to najmä z dôvodu, že bol chorý maloletý
I. a matka dieťaťa (napr. od 11.11.2019 do 15.11.2019) alebo aj sám maloletý A. (napr. od 01.10.2019
do 18.10.2019) alebo keď sa matka s rodinou sťahovala.11.Podľa otca malo byť po matke vedené policajné pátranie z dôvodu, že matka sa mala opiť a
opustiť svoje ďalšie maloleté dieťa, čo otec dokumentoval zvukovo-obrazovým záznamom prehratým
na pojednávaní, z ktorého však žiadne negatívne správanie matky nevyplýva. Matka potvrdila, že sa

zúčastnila rodinnej oslavy, na ktorej požívala aj alkohol, nestáva sa to však často ani pravidelne. Podľa
oznámenia OO PZ SR Jelšava po matke sa v roku 2019 žiadne pátranie neviedlo. Aj toto je teda
možné vyhodnotiť ako príklad toho, že otec sa prednášaním rôznych nepravdivých tvrdení a vlastných
nesprávnych hodnotiacich úsudkov snaží matku tzv. očierniť nielen v konaní pred súdom ale aj pred
maloletým dieťaťom. Žiadne otcom tvrdené negatívne vplyvy matky na dieťa preukázané neboli, ani

otcom tvrdené stresujúce vplyvy pobytu dieťaťa u matky. Pokiaľ matka v minulosti (ešte v roku 2008) bola
psychiatricky liečená, v súčasnosti žiadne takéto prejavy u matky zistené ani tvrdené neboli. Rovnako
neboli preukázané žiadne okolnosti, z ktorých by mohlo vyplývať, že matka alebo jej partner by mohli
dieťaťu ublížiť; naopak zo správy psychologičky vyplýva, že dieťa k svojej matke má silný citový vzťah
rovnaký ako k otcovi a pozitívne tiež vníma priateľa matky, s ktorým si rozumie. Otec sa tiež návrhom na
prečítanie zápisnice o výsluchu svedka K. J. snažil dokázať zlú starostlivosť matky o dieťa a že matka

užíva nadmerne alkohol. Výsluch svedka podlieha rovnako ako aj ostatné dôkazy procesu voľného
hodnotenia, pri ktorom je potrebné vziať do úvahy okrem iného aj svedkom uvádzaný zlý vzájomný vzťah
s matkou dieťaťa. Z ostatných dôkazov v konaní vykonaných naopak vyplýva, že matka sa o svoje ďalšie
maloleté dieťa stará zodpovedajúcim spôsobom a neboli u nej zistené žiadne nedostatky ani užívanie
alkoholu v miere presahujúcej prípustnú a bežne akceptovanú hranicu príležitostných rodinných osláv.

12.Súd nevykonal otcom navrhovaný dôkaz vyjadrením ošetrujúcej lekárky maloletého I.R. F., ako často
bol chorý v roku 2019 a ako často matka bola v roku 2019 na vyšetrení u lekára, pretože to pre
rozhodnutie vo veci nebolo podstatné, keďže zdravotným stavom maloletého I. matka odôvodňovala
nerealizovanie stretnutí s maloletým A. len za posledný týždeň a zabezpečenie tohto dôkazu by si

vyžiadalo zbytočné odročenie pojednávania vo veci.

13.Výsluch maloletého A. v konaní pred súdom vykonaný nebol z dôvodu nízkeho veku dieťaťa ako
aj z dôvodu, že podľa správ psychologičky základný problém nie je vo vzťahu maloletého dieťaťa a
jeho matky ale vo vzťahu medzi rodičmi dieťaťa. Je v každom prípade na úvahe súdu, či s ohľadom

na vek dieťaťa a okolnosti posudzovaného prípadu je vhodné zisťovať názor dieťaťa priamo alebo
prostredníctvomjehozástupcu,znaleckéhoposudkualeboorgánusociálno-právnejochranydetí.Najmä
v prípade detí v nízkom veku (spravidla do šesť rokov prípadne aj viac) nie je zásahom do ústavou
zaručeného práva maloletého dieťaťa byť vypočutý v konaní pred súdom, ak názor dieťaťa súd zisťuje
inak ako procesným výsluchom dieťaťa v konaní, a to spôsobom podľa okolností vhodnejším a k dieťaťu

čo najviac ohľaduplnejším (nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 1506/13 zo dňa 30.05.2014), ktorým
je v tomto prípade rozhovor psychologičky úradu práce s maloletým dieťaťom za podmienok pre dieťa
vyhovujúcich a v dostatočnom časovom priestore pre zistenie relevantného názoru maloletého dieťaťa.

14.Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o

výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

15.Rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností možno zmeniť ak dôjde k zmene pomerov, a
to len k takej zmene pomerov, ktorú možno považovať za zásadnú, pričom rozhodujúce sú v zásade iba
tie skutočnosti, ktoré nastali v dobe po nadobudnutí právoplatnosti posledného rozhodnutia o úprave

rodičovských práv a povinností. Pri posudzovaní, či došlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodnila
zmenu rozhodnutia vo veci starostlivosti o maloleté dieťa, je uplatňovaný všeobecnými súdmi vyšší
prah pre zmenu rozhodnutia o starostlivosti, ktorý je odôvodňovaný požiadavkou stability výchovného
prostredia. Účelom tejto stability výchovného prostredia je najlepší záujem maloletého dieťaťa, nie však
ako abstraktný princíp, ktorý by bol hodný ochrany sám osebe (nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS

3216/13 zo dňa 25.09.2014). Z tohto hľadiska nebola v konaní preukázaná taká zmena pomerov, ktorá
by mohla mať za následok zmenu v otázke zverenia maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti otca
(napr. v podobe zistenia nedostatkov v starostlivosti otca o dieťa alebo inej zmeny). Naopak bolo zistené,
že v domácnosti otca má dieťa vytvorené vhodné podmienky a otec mu poskytuje všetku potrebnú
starostlivosť v dostatočnej kvalite. Návrh matky na zmenu rozhodnutia o zverení maloletého dieťaťa

preto súd zamietol, keď navyše matka po vykonanom dokazovaní na svojom pôvodnom návrhu ani
netrvala.16.O vzájomnom návrhu otca o zmenu úpravy práva matky stretávať sa s maloletým dieťaťom, ktorým
súd nie je viazaný, na základe vykonaného dokazovania súd rozhodol tak, že právo matky stretávať
sa s maloletým dieťaťom zmenil a upravil spôsobom zodpovedajúcim zmeneným pomerom na strane

matky ako aj na strane dieťaťa, najmä s prihliadnutím k vyššiemu veku dieťaťa od doby poslednej úpravy
právamatkystretávaťsasdieťaťom,avneposlednomradeajsozohľadnenímdoterajšiehonegatívneho
postoja otca k realizácii tohto práva matky.

17.Tak ako základnou a najdôležitejšou povinnosťou rodiča je plnenie jeho zákonnej vyživovacej

povinnosti, rovnako najzákladnejším a najdôležitejším právom rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti, je právo stretávať sa so svojím dieťaťom, ako neoddeliteľná súčasť
rodičovských práv, ako aj samotných práv dieťaťa. Navyše vzájomný kontakt rodiča s maloletým
dieťaťom je významným činiteľom ovplyvňujúcim zdravý vývoj dieťaťa. Aby rodič mohol realizovať svoje
práva a povinnosti vyplývajúce z jeho rodičovskej zodpovednosti, musí mať možnosť sa s dieťaťom
stýkať a výchovne na dieťa pôsobiť. Rodič má právo stretávať sa s dieťaťom, nie je to však jeho

povinnosť, pričom na druhej strane napr. aj článok 9 Dohovoru o právach dieťaťa zaručuje tiež dieťaťu
právo na styk s rodičom. Ak nie sú zistené také skutočnosti, ktoré by viedli k pozastaveniu výkonu
rodičovskej zodpovednosti ... nie je - ani pri plnom rešpekte k právam samotných maloletých detí -
zákonný a tým menej potom ústavnoprávny dôvod k tomu, aby rodičovi, v ktorého priamej starostlivosti
maloleté dieťa nie je, bol styk s ním zakázaný, resp. neprimerane obmedzený (nález Ústavného súdu

ČR sp. zn. III. ÚS 125/1998 zo dňa 24.09.1998). Všeobecné súdy musia pri rozhodovaní o starostlivosti
o maloleté deti vychádzať z predpokladu, že záujmom dieťaťa je, aby bolo v starostlivosti oboch rodičov,
ak je rozhodnutím súdu zverené dieťa do starostlivosti len jedného z rodičov, potom musí byť druhému
rodičovi umožnené stýkať sa s dieťaťom v takej miere, aby postulát rovnakej rodičovskej starostlivosti
bol čo najviac naplnený a ak má byť upravené právo nerezidentného rodiča stretávať sa so svojim

maloletým dieťaťom primerane, je nutné, aby rodič mal možnosť byť s dieťaťom aj počas významných
sviatkov v roku a počas letných prázdnin by sa obaja rodičia mali vystriedať v starostlivosti o dieťa
tak, aby s ním strávili každý v súhrne jeden mesiac (nález Ústavného súdu ČR sp. zn. IV. ÚS 1921/17
zo dňa 21.11.2017). V prípade súdneho rozhodovania o deťoch nemožno uprednostňovať abstraktné
princípy pred najlepším záujmom dieťaťa v konkrétnom prípade (nález Ústavného súdu ČR, sp. zn. I.

ÚS 3226/2016 zo dňa 29.06.2017). Neexistuje žiadny univerzálne platný model (tzv. súdna prax) úpravy
práva rodiča stretávať sa s dieťaťom. Ak by niečo také existovalo, bolo by to v priamom rozpore s
potrebou prihliadať na najlepší záujem maloletého dieťaťa podľa špecifických okolností konkrétneho
prípadu. Záujem a potreby konkrétneho maloletého dieťaťa je treba posudzovať v každom jednotlivom
prípade zvlášť a so snahou o minimalizáciu negatívnych dôsledkov pre dieťa. Koncept najlepšieho

záujmu dieťaťa je flexibilný a adaptabilný. Mal by byť prispôsobený a definovaný individuálne s ohľadom
našpecifickúsituáciu,vktorejsadieťanachádza,pričompozornosťbymalabyťvenovanájehoosobným
pomerom, situácii a potrebám (nález Ústavného súdu ČR, sp. zn. IV. ÚS 106/2015 zo dňa 17.03.2015).

18.Obaja rodičia by si vždy mali uvedomiť, že každý z nich má jedinečnú a nezastupiteľnú úlohu v živote

ich dieťaťa a že každý z nich je schopný dieťaťu poskytnúť určité hodnoty, ktoré druhý rodič sám schopný
poskytnúť nie je (rozsudok Obvodního soudu pro Prahu 5 sp. zn. 50P/336/2006 zo dňa 25.09.2006).
Obaja rodičia by preto mali pri realizácii svojej jedinečnej rodičovskej úlohy v prospech svojho dieťaťa
vzájomne spolupracovať. Ak rodičia dieťaťa spolu nežijú, obvyklou situáciou je, že jeden alebo aj
obaja z rodičov majú ďalšieho životného partnera. Prirodzeným dôsledkom každého manželského

alebo mimomanželského vzťahu je snaha partnerov viesť spoločný život napr. aj vytvorením spoločnej
domácnosti, kde spravidla vytvárajú rodinné zázemie aj pre výchovu a starostlivosť nielen o spoločné
maloleté deti ale aj o maloleté deti z predchádzajúcich vzťahov. Ak teda niektorý z rodičov dieťaťa
má iného životného partnera (v tomto prípade obaja), je logické, že aj maloleté dieťa zdieľa dôsledky
výberu nových životných partnerov jeho rodičmi. Každý z rodičov má svoju novú rodinu, čo musia obaja

navzájom rešpektovať. Pritom druh, resp. družka rodiča dieťaťa sa v živote maloletého dieťaťa stáva
ďalšou významnou osobou,

19.Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine vo veciach starostlivosti o maloleté deti je vždy potrebné
rešpektovať právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadať

na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho
výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa
s druhým rodičom a tiež je potrebné rešpektovať právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo
strany obidvoch rodičov a rešpektovať právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného arovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Vychádzajúc z vyššie naznačených úvah a z
citovaného ustanovenia Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní vo veci vzal do úvahy predovšetkým
záujem dieťaťa na zachovaní a rozvíjaní plnohodnotného a rovnocenného vzťahu dieťaťa s oboma

rodičmi minimálne tak, ako tomu bolo doposiaľ, kedy dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti otca
a matka dieťaťa v rámci svojich možností využívala doposiaľ upravené právo stretávať sa s dieťaťom.

20.Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že doteraz platná úprava práva matky stretávať sa
s dieťaťom nevyhovuje súčasným zmeneným podmienkam. Dohoda rodičov o práve matky stretávať

sa s maloletým A. v rozsahu od pondelka do piatka v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod. a každý párny
víkend od soboty 12.00 hod. do nedele do 17.00 hod. bola uzatvorená a schválená skôr ako sa matke
23.08.2018 narodilo ďalšie maloleté dieťa I. F.. Už samotná potreba starostlivosti o takéto malé dieťa (a
to aj vtedy, keď je zdravé) neumožňuje matke dieťaťa dodržiavať dennodenný režim styku s maloletým
A.. Celú situáciu komplikuje, ak otec dieťaťa nie je schopný tolerovať matke ani oneskorenie v trvaní pár
minút a len z tohto dôvodu otec dieťaťa matke zmarí možnosť stretnúť sa so synom napr. tým, že odíde

z bytu alebo ju nepočká pred škôlkou, to všetko navyše za situácie, ak otec dieťaťa nie je schopný ani
ochotný s matkou dieťaťa takmer vôbec komunikovať.

21.Otec trpí nesprávnou predstavou, že on jediný sám je schopný poskytnúť dieťaťu potrebnú
starostlivosť a lásku, čoho podľa otca matka schopná nie je. Tento svoj základný postoj otec vedome

alebo nevedome prenáša aj na maloleté dieťa, čoho dôkazom je aj skutočnosť, že pre nesúhlas otca sa
matka dieťaťa ani len nepokúša realizovať dohodnuté termíny styku počas párnych víkendov od soboty
12.00 hod. do nedele do 17.00 hod. Otec síce takéto svoje pôsobenie na dieťa popiera a formálne
deklaruje svoj súhlas s tým, aby sa dieťa s matkou stretávalo aj cez víkend a u matky v prípade záujmu aj
prespalo, opak však vyplýva okrem vyjadrenia matky aj zo správy psychologičky úradu práce. Z pohľadu

zistení súdu a rovnako aj z výsledkov konzultácií u psychologičky úradu práce vyplýva, že základný
problém je vo vzťahu medzi rodičmi navzájom a nie vo vzťahu medzi dieťaťom a jeho matkou. Maloletý
A. sa nebráni styku s matkou, ku ktorej má rovnako silné citové väzby a dobrý vzťah ako k svojmu otcovi,
k svojej matke chodí rád a cíti sa u nej dobre, rozumie si aj s jej priateľom a akceptuje aj svojho brata.
Základnýmproblémomtedajevzájomnývzťahmedzirodičmidieťaťapredovšetkýmvsmerevzťahuotca

k matke dieťaťa prejavujúci sa najmä v absencii akejkoľvek komunikácie medzi rodičmi. Otec z nejakého
dnes už bližšie neznámeho dôvodu pociťuje voči matke dieťaťa hnev a averziu, ktoré ani plynutím času
neslabnú, ale otec skôr tieto svoje postoje voči matke usilovne pestuje, čo sa okrem iného prejavuje
aj tým, že otec odmieta s matkou komunikovať a vyhľadáva každú zámienku, aby podával na matku
rôzne oznámenia a návrhy. Otec odmieta matke napr. dať svoje telefónne číslo, v dôsledku čoho matka

ani len nemôže otcovi oznámiť, že na stretnutie s dieťaťom pre nejakú prekážku prísť nemôže, pričom
žiadny iný dostatočne efektívny spôsob komunikácie s matkou otec nenavrhol. Manipulatívne správanie
zo strany otca voči maloletému dieťaťu a nedostatok povinnej kooperácie a aktívneho spolupôsobenia
zo strany otca pri realizácii práva matky stretávať sa s dieťaťom sú v súčasnosti až takmer na hranici
toho, čo je možné považovať za pasívne bránenie v styku matky s dieťaťom. Rozhodujúcim je však iba

záujem maloletého dieťaťa, a nie vôľa niektorého z rodičov. V rámci záujmu maloletého dieťaťa je jednou
zo základných potrieb dieťaťa pravidelne sa stretávať so svojou matkou a tak nielen udržiavať s ňou
kontakt, ale aj rozvíjať s ňou vzťah, pretože každé dieťa potrebuje nielen jedného rodiča ale oboch (v
tomto prípade teda nielen otca, ale aj matku).

22.Podľa doteraz platnej úpravy je právo matky stretávať sa s dieťaťom upravené na všetkých päť
pracovných dní v týždni v trvaní od 15.00 hod. do 18.00 hod. a jeden dlhší časový úsek každý druhý
víkend, ktorý však matka pre nesúhlas otca doteraz nevyužívala. Reálny doterajší kontakt matky s
dieťaťom je tak rozkúskovaný na viacero krátkych časových úsekov, ktoré neumožňujú plnohodnotne
nadviazať a rozvinúť kontakt matky s dieťaťom a v doposiaľ stanovenom rozsahu nezodpovedajú

zmeneným podmienkam. Matka sa v rámci svojich možností snaží tieto časové úseky využívať, ak jej
v tom nebránia rôzne objektívne alebo aj subjektívne okolnosti napr. ochorenie matky alebo niektorého
dieťaťa, výsluch matky na polícii, a pod. Okrem týchto okolností však často práve z dôvodu, že otec s
matkou nedostatočne spolupracuje, otec značnú časť určených kontaktov matky s dieťaťom zmarí napr.
tým, že odíde z bytu alebo spred škôlky skôr, ako stihne matka pre dieťa prísť. Pre dieťa vo veku päť a

pol roka je viac ako nedostatočné stretávať sa s matkou len na krátke časové úseky, vhodnejšie je aby
spolu trávili viac času v súvislejších časových úsekoch. Preto súd zmenil doterajšiu úpravu práva matky
stretávať sa s dieťaťom tak, že matka maloletého dieťaťa bude oprávnená stretávať sa s maloletým
dieťaťom každý víkend od soboty od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod., kedy si matka dieťa prevezmea odovzdá späť otcovi v mieste bydliska otca, a okrem toho aj každý týždeň v utorok od 15.00 hod.,
kedy si matka dieťa prevezme v škôlke, do stredy do 7.30 hod., kedy matka dieťa odovzdá v škôlke,
a aj každý týždeň vo štvrtok od 15.00 hod., kedy si matka dieťa prevezme v škôlke, do 18.00 hod,

kedy matka dieťa odovzdá otcovi. Len pre porovnanie, doterajšia úprava práva matky stretávať sa s
dieťaťom predstavovala v súhrne v priemere cca 30 hodín týždenne (59 hodín za dva týždne), mimo
času, ktorý by dieťa u matky v jednu noc za dva týždne prespalo by to znamenalo v priemere cca
20-24 hodín efektívne stráveného času matky s dieťaťom týždenne. Zmenená úprava práva matky
stretávať sa s dieťaťom bude síce predstavovať v súhrne cca 44 hodín týždenne t.j. viac ako doteraz, z

toho však dieťa prespí u matky dve noci, počet hodín efektívne stráveného času matky s dieťaťom tak
zostane zachovaný v doterajšom rozsahu 20-24 hodín týždenne. Matka pritom deklarovala, že v prípade
záujmu otca stráviť so synom niektorý víkend celý, je ochotná sa s otcom dieťaťa dohodnúť a svoje
právo stretnúť sa so synom nevyužiť. Cieľom takto nastavenej úpravy je v záujme maloletého dieťaťa
dosiahnuť zintenzívnenie kontaktov matky s dieťaťom a tak upevniť a rozvíjať ich vzájomný vzťah.
To všetko ešte v dobe prechádzajúcej začatiu povinnej školskej dochádzky, kedy takto nastaveným

modelom úpravy styku matky s dieťaťom nedôjde k obmedzeniu plnenia školských povinností. Pre
maloleté dieťa najmä v tomto útlom veku je veľmi dôležité, aby pri svojej matke zaspalo a pri svojej
matke sa aj prebudilo. Práve pre vyrovnanie výrazného deficitu v tejto oblasti vzniknutého doteraz, je
potrebné najmä v záujme maloletého dieťaťa upraviť právo matky stretávať sa s dieťaťom (a tým aj
právo dieťaťa stretávať sa s matkou) tak, aby obaja - matka aj dieťa - mali vytvorený aj dostatočný

priestor pre realizáciu pravidelného a dlhodobého vzájomného kontaktu. Povedané slovami Ústavného
súdu ČR (nález sp. zn. I. ÚS 3216/13 zo dňa 25.09.2014) na starostlivosť o dieťa majú zásadne právo
obaja rodičia. Toto právo je úplne naplnené iba vtedy, ak každý rodič má možnosť o dieťa sa starať po
rovnakú dobu ako druhý rodič. Prípadné odchýlky od tohto základného pravidla musia byť odôvodnené
ochranou nejakého iného dostatočne silného legitímneho záujmu. Legitímnym záujmom, ktorý by tento

zásah(odchýlku)moholospravedlniť,nemôžebyťochranaprávdruhéhorodiča,lebotenžiadnesilnejšie
právo k starostlivosti o dieťa nemá. Pozitívnym efektom a jedným z cieľov takto nastavenej úpravy
zohľadňujúcim súčasnú situáciu medzi rodičmi dieťaťa je minimalizácia kontaktov matky s otcom dieťaťa
pri preberaní a odovzdávaní maloletého dieťaťa. Matka tak nebude viac odkázaná na vôľu otca, či tento
bude alebo nebude ochotný počkať v byte alebo pred škôlkou pár minút navyše, kým príde matka pre

dieťa. Aj pre otca samého, ak odmieta s matkou akýkoľvek spôsob komunikácie, a vzhľadom na jeho
vzťah k matke dieťaťa, bude lepšie, aby nemusel vyčkávať na neistý príchod matky. Znížením počtu
stretnutí matky s dieťaťom v rámci týždňa zároveň dôjde k efektívnejšiemu využívaniu času matkou pre
stretnutie so svojím dieťaťom aj popri starostlivosti o svoje ďalšie dieťa. Pokiaľ otec dieťaťa uviedol, že
nie je pravda, že by synovi nedovolil prespať u matky a ak si matka po dieťa príde a syn bude chcieť,

môže u matky prespať, potom takto nastavenej úprave práva matky stretávať sa s dieťaťom nič nebráni
a budúca realizácia tohto práva bude závislá len od vôle a záujmu len tých dvoch subjektov, ktorých sa
toto právo týka - a to je matka a jej dieťa.

23.Určená úprava práva matky stretávať sa s dieťaťom bude platiť za súčasného stavu, kým dieťa

bude chodiť do materskej škôlky a kým nenastane ďalšia zmena pomerov najmä v podobe nastúpenia
povinnej školskej dochádzky maloletým dieťaťom, alebo kým sa otec dieťaťa nerozhodne zmeniť miesto
obvyklého pobytu dieťaťa. Pritom platí základná zásada vyplývajúca aj z § 25 ods. 4 Zákona o rodine, že
dieťa by malo byť zverené zásadne do starostlivosti toho z rodičov, ktorý je viac naklonený komunikácii
s druhým rodičom a ktorý nebude brániť jeho styku s druhým rodičom (nález Ústavného súdu ČR sp.

zn. I. ÚS 1554/14 zo dňa 30.12.2014). Ak otec bude pokračovať v pasívnom bránení v pravidelnom a
plnohodnotnom styku matky s dieťaťom, nevyhne sa tomu, že v budúcnosti dôjde k zmene rozhodnutia
o zverení maloletého dieťaťa.

24.O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiadny z účastníkov konania nemá

právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak, pretože súd nezistil žiadny dôvod pre
výnimočné priznanie práva na náhradu trov konania vzhľadom na okolnosti prípadu (§ 55 CMP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Revúca do 15 dní odo dňa jeho
doručenia písomne v troch vyhotoveniach.V odvolaní je potrebné uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, spisovú značku
konania,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda,zakýchdôvodovsarozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a podpis.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní
možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.