Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, March 31, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/157/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116215125
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2116215125.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členiek
senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Terézie Mecelovej v spore žalobkyne: Prima banka Slovensko,
a.s., Hodžova 1, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: U. M., narodená XX. C. XXXX, trvalý pobyt:
T., o 410,40 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 13.
decembra 2018 č. k. 32C/58/2016-115, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti vo veci samej a v časti
náhrady trov konania ruší a vec vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil platobný rozkaz č. k. 32C/58/2016-20 zo dňa
9. marca 2017. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 373,38 eur a v zostávajúcej
časti žalobu zamietol. Žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil

ustanovením § 497, § 708 ods. 1, 2, § 709 ods. 1, § 710 Ob. z. (Obchodný zákonník č. 513/1991
Zb. v znení neskorších predpisov), § 1 ods. 4, § 2 písm. e/, § 7 ods. 1, § 9 ods. 2 písm. f/, i/, w/,
§ 10 ods. 1, § 11 ods. 1, 2 ZoSÚ (zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov) , § 39, § 40, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 2, 3, 5, § 544 ods. 1, 2 O. z. (Občiansky
zákonník č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov), § 266 ods. 3 CSP (Civilný sporový poriadok

č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov). Vecne zdôvodnil uzavretou zmluvou o vedení účtu,
majúcej spotrebiteľský charakter a následne dňa 23. augusta 2013 zmluvou o povolenom prečerpaní,
medzi stranami konania, kvalifikovanou ako úverová zmluva podľa § 497 Ob. z. a súčasne zmluva o
spotrebiteľskom úvere podľa ZoSÚ. Žalovaná mala zriadené povolené prečerpanie na účte s úrokom
19,9 %, avšak prekračovala povolený limit. Žalobkyňa v dôsledku uvedeného znížila limit žalovanej na
sumu 0,- eur dňa 4. februára 2014. Zmluva o spotrebiteľskom úvere však neobsahovala obligatórne

obsahové náležitosti, a to dobu trvania zmluvy, ako ani termín konečnej splatnosti (podľa § 9 ods. 2
písm. f/ ZoSÚ). Neobsahovala ani poučenie pre spotrebiteľa o možnosti od zmluvy odstúpiť podľa § 9
ods. 2 písm. v/ ZoSÚ. Vyššie uvedené náležitosti boli nevyhnutnou súčasťou zmluvy, pričom poučenie
o zákonnej možnosti odstúpenia od zmluvy je základnou náležitosťou, aby spotrebiteľ vedel ako zmluvu
ukončiť v prípade zistenia, že sa nesprávne ekonomicky rozhodol. Rovnako je dôležité, aby spotrebiteľ
ako slabšia strana vedel dokedy zmluva trvá a kedy môže byť ukončená zo strany poskytovateľa úveru.

Dôsledkom absencie obligatórnych obsahových náležitostí zmluvy, zmluvu o povolenom prečerpaní
označil súd prvej inštancie ako bezúročnú a bez poplatkov. Súčasne bolo konštatované, že žalobkyňa
nekonala s odbornou starostlivosťou a nezisťovala riadne príjmovú situáciu žalovanej, ktorú skutočnosť
nepreukázala (vrátane nahliadnutia do príslušného registra úverov žalovanej). Boli preto splnené
podmienky pre posúdenie úveru ako bezúročného a bez poplatkov podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ. Žalobkyňa
ako osoba konajúca s odbornou starostlivosťou mala zvážiť, či umožní spotrebiteľovi čerpať povolené

prečerpanie a po preverení jeho finančnej situácie sa rozhodnúť či úver poskytne alebo nie. Žalobkyňa
preto nemala nárok na zaplatenie úrokov vo výške 19,9 % ročne, ako ani 28 % ročne, uplatňované pozosplatnení úveru. Súd prvej inštancie konštatoval, že posudzoval ďalšiu skutočnosť, či uplatnený úrok
z omeškania vo výške 28 % ročne po zosplatnení úveru možno od dlžníka požadovať. Svojou povahou
(výškou a spôsobom uplatnenia) ide v skutočnosti o zmluvnú pokutu podľa § 544 O. z., ktorá však nebol

individuálne dojednaná a preto ide o neplatné zmluvné dojednanie podľa § 53 ods. 5 O. z., resp. aj podľa
§ 39 O. z., pre nedodržanie písomnej formy. Žaloba bola preto v zostávajúcej časti zamietnutá (súd
prvej inštancie považoval za dôvodný nárok na zaplatenie sumy 373,38 eur). Neprijateľnosť zmluvnej
podmienky vyplývala zo skutočnosti, že spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa.Nároknazaplatenieúrokuvovýške28%,povahouzmluvnej

pokuty, je dojednaný jednostranne iba v neprospech žalovanej (spotrebiteľa), pre prípad porušenia jej
zmluvných povinností. V prípade porušenia zmluvných povinností žalobkyne neexistovala dohodnutá
sankcia v podobe vysokých úrokov. Takto dohodnuté úroky boli v rozpore so zákonom. Sumu 373,38 eur
súd prvej inštancie vypočítal ako rozdiel vyčerpaných súm úveru a poplatkov za vedenie účtu (celková
suma 631,93 eur, od ktorej odpočítal uhradené platby žalovanou v auguste 2013 vo výške 258,55
eur). Rozhodnutie o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1, 2,

článkom 4 ods. 1, 2 a článkom 17 CSP (Civilný sporový poriadok č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších
predpisov). Úspech žalobkyne súd prvej inštancie ustálil v rozsahu 38,67 % a úspech žalovanej v
rozsahu 61,33 %. Nárok na náhradu trov konania preto vznikol žalovanej v rozsahu 22,66 %. Z dôvodu,
že žalovanej v konaní trovy nevznikli, súd prvej inštancie rozhodol, že žalovanej nepriznáva nárok na
náhradu trov konania (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ďalej len „NS SR“ sp.

zn. 6Cdo/544/2015).

2. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa, v zamietajúcej časti vo veci samej a súčasne
proti priznaniu možnosti splácať dlžnú sumu v pravidelných mesačných splátkach (o ktorých však
súd prvej inštancie vo výroku napadnutého rozsudku vôbec nerozhodoval), navrhujúc jeho zmenu

vyhovenímžalobevplnomrozsahu.Odvolanieodôvodnilatým,ževšetkyzákonomstanovenéobsahové
náležitosti sú uvedené priamo v zmluve, prípadne v jej súčastiach (všeobecné obchodné podmienky,
sadzobník poplatkov, úrokové sadzby). Doba trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti úveru boli
obsiahnuté v bode 8.13 všeobecných obchodných podmienok (povolené prečerpanie sa poskytuje
na dobu neurčitú). Uvedené vyplývalo aj z dokumentu Európske informácie o spotrebiteľskom úvere,

týkajúce sa povolených prečerpaní, s ktorými sa v zmysle článku 10 klientka pred uzatvorením zmluvy
oboznámila. Zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky
náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 smernice Rady 87/102/EHS musia byť vyhotovené písomne alebo
na inom trvalom nosiči. Teda časť náležitostí môže byť obsiahnutá aj v inom dokumente, ktorý tvorí
neoddeliteľnú súčasť zmluvy (formulár so štandardnými európskymi informáciami o spotrebiteľskom

úvere). Právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehota, počas ktorej možno toto
právo uplatniť a ďalšie podmienky jeho vykonania, vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok, ako aj o výške úroku alebo spôsobe výpočtu, boli upravené v bode
8.13 všeobecných obchodných podmienok. Klient môže odstúpiť od zmluvy o povolenom prečerpaní
v súlade s podmienkami uvedenými v odseku 13.2 všeobecných obchodných podmie,nok. Žalobkyňa

poukázala na ustanovenie § 129 ods. 1 CSP, ako aj rozhodnutia odvolacích súdov. Ak sú uvádzané
skutkové tvrdenia, ktoré nie sú dostatočne konkrétne alebo nekorešpondujú s predloženými dôkazmi,
súd ich nemôže posúdiť. Môže len skonštatovať, že nemá k dispozícii dostatok skutkových tvrdení na
to, aby v spore rozhodol, či uplatnený nárok je alebo nie je oprávnený. Ak súd nedisponuje skutkovými
tvrdeniami, nemá ako v tom okamihu rozhodnúť o zamietnutí žaloby. Súd prvej inštancie rozhodol

bez toho, aby žalobkyňu informoval, že považuje jej skutkové tvrdenia za nepreukázané z dôvodov,
ktoré uviedol až v odôvodnení napadnutého rozsudku, čím žalobkyni znemožnil viesť kontradiktórne
konanie v podobe predloženia vlastnej argumentácie, ktorá mohla mať vplyv na rozhodnutie súdu
a jeho úsudok o neunesení dôkazného bremena. Žalobkyňa ako banka s odbornou starostlivosťou
preverila žalovanú ako žiadateľa o úver, s ohľadom na jej schopnosti splácania úveru v zmysle § 7

ods. 1 ZoSÚ. Pri posudzovaní bonity žalovanej žalobkyňa zobrala do úvahy údaje zo Spoločného
registra bankových informácií a Nebankového registra klientskych informácií, preverením záväzkov
žiadateľa a ich splácania, kreditné a debetné obraty na bežnom účte, pretože šlo o klienta, pre
ktorého banka dlhodobo vedie bežný účet, na základe čoho je schopná s odbornou starostlivosťou
posúdiť jeho bonitu. Ako dôkaz predložila report zo Spoločného registra bankových informácií a

Nebankového registra klientskych informácií, výpisy z účtu žalovanej. K posúdeniu nároku na zaplatenie
úroku 28 % ročne z dlžnej sumy, kvalifikovaný súdom prvej inštancie ako nárok zo zmluvnej pokuty,
žalobkyňa namietala nedostatočné zistenie skutkového stavu veci a nesprávne právne posúdenie. V
ustanovení Všeobecných obchodných podmienok žalobkyne je kopírovaná zákonná úprava, keďže ideo inštitút prekročenia v zmysle ZoSÚ. Podľa § 2 písm. f/ ZoSÚ prekročením sa rozumie automaticky
prijaté prečerpanie, pri ktorom veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať peňažnými prostriedkami nad
rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte sporiteľa alebo nad rámec dohodnutého povoleného

prečerpania. V zmysle bodu 3.12 všeobecných obchodných podmienok nepovolené prečerpanie je
automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom banka umožňuje majiteľovi účtu nakladať s peňažnými
prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na bežnom účte. Po dobu nepovoleného prečerpania
je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby, úrok
pri nepovolenom prečerpaní účtu. S oprávnením banky požadovať úroky za prekročenie počíta práve

ustanovenie § 18 ods. 1 ZoSÚ.

3. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

4. Odvolací súd podľa § 34 CSP po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP),
oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355

ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP),
preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP),
postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu
žalobkyne je potrebné vyhovieť.

5. Na základe dohody medzi bankou a majiteľom účtu, banka môže úverovať bežný účet tak, že preplatí
príkazy do výšky dohodnutého debetného zostatku. V takom prípade je majiteľ účtu povinný nielen vrátiť
poskytnuté prostriedky, ale aj úroky z tzv. úveru.

6. Ustanovenie § 2 písm. e/ ZoSÚ definuje na účely tohto zákona pojem „povolené prečerpanie“,

ktorým sa rozumie forma spotrebiteľského úveru, ktorý umožňuje spotrebiteľovi disponovať s
peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku jeho platobného účtu, ktorý má vedený
u veriteľa. V ustanovení § 2 písm. f/ ZoSÚ je potom obsiahnutá definícia tzv. prekročenia, ktorým
sa rozumie automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať
peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte sporiteľa alebo nad rámec

dohodnutého povoleného prečerpania.

7. Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné definície a kategorizáciu pohľadávok žalobkyne z hľadiska
ich možného vzniku, v prípade zamietajúcej časti vo veci samej, je zamietavé rozhodnutie súdu
prvej inštancie ohľadom nepriznaných úrokov žalobkyni nepreskúmateľné. Neobsahuje predovšetkým

konkretizáciu vzniku a tým aj druhu pohľadávky, t. j. či ide o povolené prečerpanie a v akej
výške alebo aj o tzv. prekročenie, prípadne iný nárok, a jej následné subsumovanie pod príslušnú
právnu normu (keďže právnou kvalifikáciou žalobkyne súd prvej inštancie nie je viazaný). Od
primárneho posúdenia pohľadávky, či ide o umožnenie spotrebiteľovi disponovať s peňažnými
prostriedkami v rámci dohodnutého povoleného prečerpania alebo nad jeho rámec, prípadne nad rámec

aktuálneho zostatku na platobnom účte spotrebiteľa, potom závisí posúdenie oprávnenosti (dôvodnosti)
žalobkyňou uplatňovaného plnenia, vrátane úrokov. Predpokladom je špecifikácia žalovaného nároku,
spôsobilá rozlíšenia vzniku pohľadávky podľa dispozície majiteľa účtu s peňažnými prostriedkami (nad
rámec zostatku účtu, využitím povoleného prečerpania alebo nad rámec dohodnutého povoleného
prečerpania), prípadne zaťažením účtu bankou (žalobkyňou) vlastnými pohľadávkami, vzniknutými

z iných právnych titulov (neprípustne jednostrannou premenou právneho dôvodu pohľadávky voči
majiteľovi účtu).

8. Hoci súd prvej inštancie v prvom odseku odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol, že žalovaná
mala zriadené povolené prečerpanie na účte, avšak prekračovala povolený limit, nároky žalobkyne

vyššie uvedeným spôsobom nerozlíšil a neposúdil podľa relevantných ustanovení ZoSÚ. V dôsledku
tohoabsentovalargumentačnýzáklad,ktorýbymoholodvolacísúdpreskúmať,ajvovzťahukzamietavej
časti napadnutého rozhodnutia vo veci samej.

9. Dôvodnou bola aj odvolacia námietka žalobkyne vo vzťahu ku konštatovaniu súdu prvej inštancie,

o nepreukázaní konania žalobkyne s odbornou starostlivosťou (nezisťovaním príjmovej situácie
žalovanej), keďže súd prvej inštancie neuviedol na základe akých skutkových tvrdení dospel k tomuto
záveru (súd prvej inštancie nevysvetlil, ako dospel k záveru o nesprávnom postupe žalobkyne priposudzovaní bonity žalovanej). V odvolaní potom žalobkyňa preukazovala listinnými dôkazmi riadne
splnenie uvedenej povinnosti

10. Posúdenie obligatórnych obsahových náležitostí zmluvy o povolenom prečerpaní, taktiež primárne
predpokladá rozlíšenie pohľadávky, na uplatňovaný nárok podľa dispozície majiteľa účtu s peňažnými
prostriedkami, a to v rámci povoleného prečerpania a nad rámec dohodnutého povoleného prečerpania,
k čomu nedošlo.

11. Zákon (§ 220 CSP) venuje zvýšenú pozornosť odôvodneniu súdneho rozhodnutia, normovaním
obsahových náležitostí. Ide o návod čo má odôvodnenie rozsudku obsahovať, keďže má význam z
hľadiska prostriedku kontroly správnosti rozhodnutia, a to zo strany účastníkov konania, ako i vyššieho
súdu, ktorý ho bude preskúmavať, ale aj zo strany verejnosti.

12. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (napríklad sp. zn. I. ÚS 265/05) pokiaľ súd

dospeje k rozhodnutiu bez toho, aby sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi
skutočnosťami tvoriacimi základ pre toto rozhodnutie, treba rozhodnutie súdu považovať za arbitrárne,
teda za rozporné s článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v
znení neskorších ústavných zákonov) a článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach (oznámenie
FMZV č. 209/1992 Zb.). Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka

konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na
všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením
nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu (napríklad sp. zn. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 119/03, III. ÚS
209/04). Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré
majú pre vec podstatný význam (sp. zn. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04).

13. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napríklad Ruiz Torija c/a Španielsko z 9.
decembra 1994, séria A, č. 303-A) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať
aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Požiadavky na riadne
odôvodnenie rozsudku súdu vo vnútroštátnych podmienkach Slovenskej republiky ustanovuje § 220

CSP. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Ústavne konformným výkladom
ustanovenia § 220 CSP pritom treba dospieť k záveru, že s požiadavkami v ňom uvedenými je v
rozpore aj úplný, či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia. Povinnosť súdu riadne
odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu
rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Ak ide o argument, ktorý

je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práva na tento argument (rozhodnutie
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 410/03).

14. Súd, ktorý sa vysporiadava s argumentáciou strany konania, nemôže ju pritom odmietnuť len pre
nesprávnosť, ale musí uviesť, v čom táto nesprávnosť konkrétne spočíva. Základom pre rozhodnutie

súdu sú aj právne normy, ktoré sú na konkrétny prípad aplikovateľné (s ktorými sa súd musí vyrovnať).
Európsky súd pre ľudské práva v rozhodnutí Vetrenko v. Moldavsko (rozhodnutie z 18. mája 2010)
uviedol, že opomenutie zaoberať sa podstatnými argumentmi alebo zjavne svojvoľne (arbitrárne)
zaoberanie sa takýmito argumentmi, je nezlučiteľné s ideou spravodlivého procesu.

15. S poukazom na vyššie uvedené, rozhodnutie súdu prvej inštancie nezodpovedalo požiadavkám
kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Postrádalo argumentačný základ, ktorého správnosť
by odvolací súd preskúmal, vo vzťahu k relevantnej argumentácii žalovanej, popierajúcej absenciu
konkrétnych obsahových náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere a uvádzajúcej tvrdenia o inštitúte
tzv. prekročenia.

16. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej
časti a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

17. Povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude, v intenciách záverov odvolacieho súdu,

doplniť argumentačný základ o podriadenie (subsumovanie) preukázaného skutkového stavu pod
relevantné ustanovenia právnej normy, predovšetkým ZoSÚ, upravujúceho povolené prečerpanie ale
aj tzv. prekročenie, v prípade ktorého je daná jednostranná informačná povinnosť veriteľa vo vzťahu
k spotrebiteľovi, týkajúca sa úrokovej sadzby. Predpokladom je rozlíšenie výšky nároku čerpanímpeňažných prostriedkov v rámci dohodnutého povoleného prečerpania alebo prekročenia, ktorým
sa rozumie automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať
peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte spotrebiteľa alebo nad

rámec dohodnutého povoleného prečerpania, prípadne iného druhu nároku (zaťažením účtu vlastnými
pohľadávkami banky). Od uvedeného potom závisí posúdenie oprávnenosti (dôvodnosti) žalobkyňou
uplatňovaného plnenia na zaplatenie jednotlivých úrokov (s dôsledným rozlíšením zmluvného úroku a
úroku z omeškania, vzhľadom na protirečivé konštatovanie súdu prvej inštancie „úroku z omeškania
vo výške 28 % ročne“, úroky vo výške 28 % vo výške zmluvnej pokuty, porov. odsek 26. odôvodnenia

napadnutého rozsudku).

18. Pri výklade vnútroštátneho práva bude súd prvej inštancie dodržiavať požiadavku eurokonformného
výkladu dotknutých ustanovení právnych noriem, i s prihliadnutím na judikatúru Súdneho dvora
Európskej únie, týkajúcu sa obsahových náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, tak aby výklad
vnútroštátneho práva bol zlučiteľný s cieľmi smernice (porov. rozsudok Súdneho dvora EÚ C-331/18 TE

proti POHOTOVOSŤ s.r.o. z 5. septembra 2019). Výklad právnej normy únie, podaný Súdnym dvorom
EÚ pri výkone svojej právomoci, objasňuje a spresňuje význam a dosah právnej normy tak, ako sa musí
alebo by sa mala chápať a uplatňovať od okamihu, keď nadobudla účinnosť.

19. Svoj právny záver zdôvodní zo zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a stranám

konania, vrátane žalobkyne, poskytne odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie
konkrétneho právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (porov. rozhodnutie Ústavného súdu napr.
sp. zn. II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07).

20. Pri písomnom vyhotovení súdneho rozhodnutia bude súd prvej inštancie postupovať v súlade s

ustanovením § 220 CSP a preskúmateľným spôsobom vyjadrí skutkové zistenia a právne závery, na
základe ktorých vec posúdil a rozhodol.

21. Súd prvej inštancie bude dbať tiež na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé s uvedením
skutočností, ktoré žalobkyňa tvrdila, aké dôkazy označila, aké prostriedky procesného útoku použila,

ako sa vo veci vyjadrila žalovaná a aké prostriedky procesnej obrany použila. Súd prvej inštancie jasne
a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti
považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich
vyhodnotil,prípadneprečonevykonalďalšienavrhnutédôkazyaakovecprávneposúdil.Povinnosťsúdu
riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie

spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami strán konania.

22. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

23. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.