Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, April 29, 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/50/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6617213065
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6617213065.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Kočičkovej
a členov senátu JUDr. Amy Odalošovej a Mgr. Kataríny Katkovej, v spore žalobcu: PROFI CREDIT
Slovakia, s. r. o., so sídlom: Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zast.: Advokátska
kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516,
proti žalovanej: V. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. XX, XXX XX F., zast. JUDr. Romanom Juríkom,

advokátom, so sídlom Jazerná 19, 940 71 Nové Zámky, o zaplatenie 840,70 € s prísl., o odvolaní
žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 5Csp/36/2017-83 zo dňa 30. 11. 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
840,70 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 02. 09. 2017 do zaplatenia, do troch

dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti okresný súd žalobu zamietol. O trovách konania
týkajúcich sa žaloby žalobcu rozhodol podľa ust. § 255 os. 1 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilného
sporového poriadku (ďalej v texte len „CSP“) tak, že žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením
po právoplatnosti rozsudku. Vzájomnú žalobu žalovanej voči žalobcovi okresný súd v celom rozsahu
zamietol; v konaní o vzájomnej žalobe okresný súd o trovách konania rozhodol tak, že žalobca má voči

žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej náhrady rozhodne súd prvej
inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

1.1 V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že žalobca sa žalobou podanou voči
žalovanej domáhal zaplatenia istiny 840,70 € s príslušenstvom, pričom uviedol, že so žalovanou dňa 28.
08. 2014 uzatvoril Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500076920 (ďalej aj „Zmluva“), na základe ktorej

poskytol žalovanej úver v celkovej výške 1 500 €. Poskytnutý úver sa žalovaná zaviazala žalobcovi
vrátiť v 36 mesačných splátkach po 53,25 €, v termínoch splatnosti podľa splátkového kalendára, ktorý
bol dohodnutý v Zmluve. Žalovaná sa dostala do omeškania s úhradou splátok úveru už pri splátke č.
7; do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru napokon zaplatila žalobcovi sumu 609,30 €. Vzhľadom k
tomu, že žalovaná bola v omeškaní s úhradou splátky č. 7 viac ako tri mesiace, žalobca si uplatnil právo
podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t. j. vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Žalovaná suma 840,70

€ predstavuje nesplatenú sumu úveru poskytnutého žalovanej v celkovej výške 1 500 €.

1.2 Na žalovanú sumu vydal okresný súd platobný rozkaz č. k. 5Csp/36/2018-35 dňa 06. 03. 2018,
ktorým uložil žalovanej, aby v lehote 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatila žalobcovi
sumu 840,70 € s príslušenstvom, alebo aby v rovnakej lehote podala odpor proti platobnému rozkazu
s vecným odôvodnením. Žalovaná podala proti platobnému rozkazu v zákonnej lehote odpor, preto

okresný súd uznesením č. k. 5Csp/36/2017-56 zo dňa 27. 07. 2018 platobný rozkaz zrušil. V odpore
proti platobnému rozkazu žalovaná uviedla, že žalobca sa dopustil pochybenia majúceho zjavne pôvodv skutkovom stave, keď tvrdil, že žalovanej doručil vyhlásenie o mimoriadnej splatnosti spotrebiteľského
úveru, opomenul však povinnosť tvrdenia a aj dôkaznú povinnosť v zmysle ust. § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka, v zmysle ktorého kogentného ustanovenia Občianskeho zákonníka (ktoré je osobitným

ustanovením na ochranu spotrebiteľov vo vzťahu k ust. § 565 Občianskeho zákonníka) nestačí, aby bol
dlžník v omeškaní viac ako 3 mesiace, ale pred uplatnením práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka
je veriteľ povinný písomne upozorniť dlžníka - spotrebiteľa na možnosť uplatnenia tohto práva, a to
v lehote nie kratšej ako 15 dní pred jeho uplatnením. Žalovaná v odpore proti platobnému rozkazu
zdôraznila, že žalobca ani len netvrdí, že by žalovanú bol písomne upozornil na možnosť vyhlásenia

mimoriadnej splatnosti úveru v lehote nie kratšej ako 15 dní pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti
úveru. Poukázala na to, že zo strany žalobcu ide o tretiu žalobu podanú proti nej. Jednou žalobou
sa ten istý žalobca domáhal zaplatenia sumy 229,52 € s prísl. na základe Zmluvy o spotrebiteľskom
úvere zo dňa 17. 06. 2014 (konanie vedené na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 9Csp/338/2017),
druhou žalobou sa domáhal žalobca zaplatenia sumy 841,35 € s príslušenstvom na základe Zmluvy o
revolvingovom úvere zo dňa 28. 08. 2014 (konanie vedené na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn.

10Csp/36/2017). Len krátko po uzatvorení jednej úverovej zmluvy s istinou 570 €, mesačnými splátkami
vo výške 34,06 € na dobu 36 mesiacov, neváhal žalobca uzatvoriť so žalovanou aj druhú úverovú zmluvu
s parametrami uvedenými v žalobe (istina 1 450 €, mesačná splátka 53,25 € na dobu 36 mesiacov,
poplatok za uzatvorenie zmluvy 50 €); spolu teda žalobca zaťažil žalovanú mesačnými splátkami vo
výške 140,56 €.

1.3 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že žalobca sa na výzvu
súdu podľa § 167 ods. 3 CSP k odporu žalovanej proti platobnému rozkazu a k vzájomnej žalobe vyjadril
v podaní zo dňa 20. 08. 2018. Vo vyjadrení žalobca vo vzťahu k tvrdeniu žalovanej o nepreukázaní
splnenia povinnosti podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka apeloval na tú skutočnosť, že spolu so

žalobou súdu predložil listinu „Oznámenie o zosplatnení úveru“ s doručenkou. Z toho podľa žalobcu
vyplýva, že žalobca upozornil žalovanú na omeškanie s úhradou konkrétnych splátok č. 7, 8 a 9 a na to,
že v prípade omeškania trvajúceho viac ako tri mesiace, „si uplatní sankciu splatnosti splátok“. Z obsahu
uvedenej listiny podľa žalobcu okrem iného vyplýva aj odkaz na ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka. Žalobca v predmetnom vyjadrení proti platobnému rozkazu uviedol, splatná dňa 01. 09.

2017, čo znamená, že sa jedná o nároky, ktoré sú splatné a s ktorých úhradou je stále žalovaná v
omeškaní. K tvrdeniu žalovanej ohľadom neskúmania jej schopnosti splácať úver žalobca uviedol, že sa
nezakladá na pravde, pretože zisťoval údaje o príjme, výdavkoch a záväzkoch žalovanej, čo žalovaná
potvrdila na osobitnom tlačive svojim podpisom. Zároveň predložila listinu o výške svojho príjmu, ktorým
je rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 05. 12. 2013.

1.4 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že vykonal dokazovanie
prečítaním Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500076920
zo dňa 28. 08. 2014, Oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníka - Zmluva o revolvingovom úvere č.
8500076920, Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti Profi Credit Slovakia, s.

r. o., Oznámenia o zosplatnení úveru zo dňa 14. 06. 2015, fotokópie doručenky preukazujúcej doručenie
zosplatnenia úveru žalovanej, odporu žalovanej proti platobnému rozkazu, podania žalobcu doručeného
súdu dňa 27. 02. 2018 a zistil, že predmetná zmluva je formulár s predtlačeným označením veriteľa a
s označením Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere, do ktorého
záujemca o poskytnutie úveru vypĺňa svoje osobné údaje a údaje o požadovanom revolvingovom úvere.

Zo žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru, resp. Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500076920
okresnýsúdzistil,žežalobcavyplnilúdajevbode5formulára,tedaúdajeopožadovanomrevolvingovom
úvere, kde žalovaná žiadala o poskytnutie úveru vo výške 1 500 € za podmienky splatnosti úveru v 36
mesačných splátkach po 53,25 €; celková suma, ktorú mala žalovaná žalobcovi podľa Zmluvy zaplatiť
bola 1 967 €, predpokladaná RPMN za úver 20,91 %, ročná úroková sadzba úveru 18,03 %, priemerná

RPMN za úver 44,06 %, poskytnutá čiastka revolvingu 0 €, celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí
žalovaná zaplatiť 0 €, predpokladaná RPMN po poskytnutí revolvingu 0 %, ročná úroková sadzba
revolvingu 0 %, poplatok za poskytnutie úveru 50 €. Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru
žalovaná podpísala dňa 22. 08. 2014. Žalobca neskôr dňa 28. 08. 2014 vyplnil bod 6 formulára, údaje o
schválenom úvere, v ktorom je uvedené, že poskytnutá suma úveru je vo výške 1 500 €, splatenie úveru

v 36. splátkach, mesačná splátka úveru vrátane úrokov 53,25 €, celková čiastka, ktorú musí žalovaná
zaplatiť 1 967 €, RPMN 20,91 %, ročná úroková sadzba 18,03 %, priemerná RPMN 44,06 %, poskytnutá
čiastka revolvingu 0 €, celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť 0 €, predpokladaná
RPMN revolvingu %, ročná úroková sadzba revolvingu 0 %, ročná úroková sadzba úrokov z omeškania5,15 %, poplatok za poskytnutie úveru 50 €. Žalobca podpísal formulár dňa 28. 08. 2014, pričom do
formulára v bode 6 v porovnaní s bodom 5 doplnil ročnú úrokovú sadzbu úrokov z omeškania 5,15 %,
a to až po podpísaní formuláru žalovanou. Následne žalobca doručil žalovanej Oznámenie veriteľa o

schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere č. 8500076920 zo dňa 28. 08. 2014, ktoré
obsahuje údaje o schválenom úvere.

1.5 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku poukázal na ust. § 497 a nasl. zákona
č. 513/1991 Zb., Obchodného zákonníka (ďalej len „Obchodný zákonník“), na ust. § 131, § 147 ods. 1

a 3, § 290 CSP, na ust. § 43a ods. 1, § 44 ods. 1 a 2, § 52 ods. 1, 2, 3 a 4, § 53 ods. 9, § 565 zákona č.
40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“), na ust. § 1 ods. 2, § 2 písm. a),
písm. b) písm. d), na ust. § 9 ods. 1 a 2, § 11 ods. 1 a 2) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“
alebo „zákon č. 129/2010 Z. z.“) a na ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
a uviedol, že je nepochybné, že návrh na uzavretie zmluvy ako dvojstranného právneho úkonu podával

dlžník (žalovaná) a podpísala ho dňa 22. 08. 2014. Veriteľ (žalobca) žiadosť/zmluvu podpísal dňa 28.
08. 2014, pričom v tento deň poskytol žalovanej aj peňažné prostriedky, a to vo výške 1 500 €, kedy
následne doplnil do zmluvy údaj o úroku z omeškania (bod 6). Nové údaje predstavujú nový návrh na
uzavretie zmluvy, pričom nebolo preukázané, že by žalovaná takýto nový návrh zmluvy akceptovala.
Jednostranný právny úkon žalobcu, ktorým oznámil žalovanej, že úver schvaľuje, je podľa okresného

súdu potrebné považovať v zmysle § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka za nový návrh na uzavretie
zmluvy, pričom k jej platnému uzavretiu bola potrebná písomná akceptácia zo strany žalovanej, ku ktorej
nedošlo. Dohodou sa totiž možno odchýliť od zákonného úroku z omeškania v prospech spotrebiteľa.
Aj v prípade, že dohoda o úroku z omeškania je zhodná so zákonnou úpravou, ako dohoda musí
podliehať schváleniu zmluvných strán. Ak žalobca nechcel, aby úrok z omeškania podliehal schváleniu

zo strany žalobkyne, mal jeho úpravu ponechať na zákon a v bode 6 ho neuvádzať. Okrem uvedeného
súd prvej inštancie v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že v žalobe si žalobca
uplatňuje nárok na úrok z omeškania len vo výške 5,05 % ročne. Konštatoval, že nakoľko zákon pod
sankciou neplatnosti zmluvy v čase uzatvorenia zmluvy vyžadoval (a stále vyžaduje, viď § 9 ods. 1 veta
prvá zákona č. 129/2010 Z. z.) písomnú formu zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 9 ods. 1 prvá veta

zákona č. 129/2010 Z. z.), návrh na jej uzavretie, ako aj jeho prijatie musí mať písomnú formu, pričom
z dokazovania nevyplýva písomné prijatie nového návrhu na uzavretie zmluvy so zmenenými údajmi
zo strany žalovanej. Písomnú formu zmluvy si pritom vymienil aj žalobca v čl. 2 „Zmluvných dojednaní
Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PRORI CREDIT Slovakia , s. r. o.“, kde je okrem iného
uvedené, že zmluva o revolvingovom úvere sa uzatvára na predtlačenom formulári veriteľa. Vyplnená

žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru podpísaná dlžníkom je návrhom na uzatvorenie zmluvy o
revolvingovom úvere. Zmluva o revolvingovom úvere je uzatvorená a nadobúda platnosť a účinnosť
dňom podpisu dlžníka. Nedostatok písomného prejavu vôle žalovanej byť účastníkom záväzkového
vzťahu za určitých konkrétnych podmienok úveru v tomto prípade zákon sankcionuje neplatnosťou tohto
právneho úkonu. Strany sporu teda neuzavreli platne zmluvu o úvere. Vzhľadom na vyššie uvedené

skutočnosti dospel súd prvej inštancie k záveru, že nevznikla platná zmluva o spotrebiteľskom úvere a
právny vzťah medzi stranami sporu posúdil podľa § 457 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého ak je
zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa
nej dostal. K bezdôvodnému obohateniu na strane žalovanej došlo podľa súdu prvej inštancie tým, že
získala od žalobcu plnenie bez platne uzavretej zmluvy.

1.6 Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca neuniesol
dôkazné bremeno o existencii platnej (písomnej) zmluvy o spotrebiteľskom úvere, z ktorej by mohol
odvodzovať právo na vrátenie poskytnutého úveru s príslušenstvom. Žalobca poskytol žalovanej dňa
28. 08. 2014 sumu 1 500 €. Žalovaná vrátila žalobcovi z poskytnutých peňažných prostriedkoch spolu

sumu 609,30 €, a tak dlhuje žalobcovi z titulu bezdôvodného obohatenia ešte sumu 840,70, súd prvej
inštancie konštatoval, že žaloba bola v časti istiny podaná dôvodne.

1.7 Vo vzťahu k zosplatneniu úveru, ktorého platnosť (zosplatnenia) žalovaná namietala, okresný
súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že má za to, že žalobca nedodržal

postup predpokladaný zákonom, aby mohol pristúpiť k zosplatneniu úveru. Súdu predložil len listinu
- Oznámenie o zosplatnení zo dňa 14. 06. 2015 a doručenku preukazujúcu doručenie oznámenia
žalovanej dňa 18. 06. 2015. Samotné oznámenie však pôsobí podľa súdu prvej inštancie zmätočne,
pretože podľa jeho obsahu ide len o výzvu pred zosplatnením úveru podľa § 53 ods. 9 Občianskehozákonníka.Súdprvejinštanciepretonemalzapreukázané,žežalobcaskutočnevykonalajzosplatnenie
úveru podľa § 565 Občianskeho zákonníka. V nadväznosti na uvedené okresný súd v odôvodnení
odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že v zásade možno konštatovať, že ak je zmluva o úvere

neplatná, je neplatný aj tento nadväzujúci právny úkon. Hoci dospel k záveru, že nedošlo k platnému
uzavretiu zmluvy o úvere, poznamenal, že zmluva o úvere uzavretá medzi žalobcom a žalovanou
trpí aj ďalšími nedostatkami, ktoré by mohli mať za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.
Preskúmaním zmluvy z hľadiska splnenia zákonných predpokladov podľa zákona č. 129/2010 Z. z.
dospel okresný súd k záveru, že predmetná zmluva nemá náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f) a k) zákona

č. 129/2020 Z. z., keďže údaje - dátum splatnosti prvej splátky úveru 01. 10. 2014 a dátum splatnosti
poslednej splátky úveru 01. 09. 2017, dátum splatnosti splátky v priebehu periódy splácania, sú uvedené
len v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 28. 08. 2014, resp. aj tieto nové údaje mala
žalovaná odsúhlasiť.

1.8 Pokiaľ žalovaná namietala, že žalobca zanedbal svoju povinnosť s odbornou starostlivosťou skúmať

jej schopnosť splácať spotrebiteľský úver podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch,
okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že následkom nesplnenia
povinnosti veriteľa skúmať bonitu spotrebiteľa je podľa § 11 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. to, že
veriteľ nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V
prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. sa úver považuje

za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti veriteľa podľa § 7 ods. 1 zákona č.
129/2010 Z. z. sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver dlžníkom bez akýchkoľvek zisťovania
údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa (dlžníka) alebo bez nahliadnutia do
príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácať úver. V
predmetnom spore žalobca predložil súdu Hodnotenie dlžníka (žiadateľa o poskytnutie úveru) k č.

Zmluvy 8500076920, ktoré pozostáva z príjmov a výdavkov, voľných zdrojov žalovanej a „koeficienta“.
Na základe písomného dokumentu „Hodnotenie dlžníka“ dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca
zisťoval v súvislosti s hodnotením schopnosti žalovanej splácať úver nasledovné údaje: priemerný čistý
príjem dlžníka: 555,20 €, ostatné príjmy: 555,20 €. výdavky: 100 €, splátky pôžičiek: 123,71 €, nájomné
plus inkaso,dopravaaostatné:87€,výdavkycelkom:310,71€,voľnézdrojevsume244,49€,koeficient

2,73; účel čerpania úveru nie je uvedený. Žalobca v spojitosti so zisťovaním bonity klienta doložil
súdu rozhodnutie Sociálnej poisťovne číslo 515 507 3480 0 zo dňa 05. 12. 2013, z ktorého vyplýva,
že žalovanej bol od 01. 01. 2014 zvýšený invalidný dôchodok na sumu 163,80 € mesačne a vdovský
dôchodok na sumu 391,40 € mesačne. Súd prvej inštancie sa teda nestotožnil s tvrdením žalovanej, že
žalobca neskúmal jej bonitu, ktorý záver súdu prvej inštancie viedol v konečnom dôsledku k zamietnutiu

vzájomnej žaloby, pretože dospel k záveru, že žalovaná nebola vo vzťahu ku svojim tvrdeniam (ako
podmienke uplatnenia nároku v zmysle ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. ) úspešná.

1.9 Pokiaľ ide o vzájomnou žalobou žalobkyne uplatnený nárok na primerané finančné zadosťučinenie
podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, okresný súd v odôvodnení odvolaním

napadnutého rozsudku uviedol, že takáto žaloba sa nazýva žalobou satisfakčnou, pretože primerané
finančné zadosťučinenie predstavuje pre spotrebiteľa prostriedok satisfakcie. Okrem satisfakčnej
funkcie má inštitút primeraného finančného zadosťučinenia taktiež funkciu sankčnú, pretože zaplatenie
primeraného finančného zadosťučinenia predstavuje pre porušiteľa (nositeľa zákonných povinností)
taktiež ujmu finančnú, nielen ujmu morálnu. Primerané finančné zadosťučinenie je považované za

nástroj k odstráneniu ujmy nemateriálnej povahy, a teda nie ako náhradu za spôsobenú materiálnu
škodu. Plní taktiež funkciu preventívnu, pretože jeho úlohou je odradiť porušiteľa od ďalšieho
nezákonného postupu. Tento účinok môže vyvolať len finančné zadosťučinenie zodpovedajúce
významuchránenéhozáujmu.Nároknaprimeranéfinančnézadosťučineniepodliehavoľnejúvahesúdu,
čo však neznamená ľubovôľu súdu. Pre svoju úvahu musí mať súd k dispozícii dostatok tvrdených

a preukázaných skutočností, z ktorých súd pri svojich úvahách musí vychádzať. Nárok na zaplatenie
primeraného finančného zadosťučinenia sa musí odvíjať od prípadného úspechu spotrebiteľa v konaní.
Vzhľadom na tú skutočnosť, že žalovaná nebola so svojou procesnou obranou úspešná, nemožno podľa
súdu prvej inštancie hovoriť o úspešnom uplatnení porušenia práva ustanoveného právnymi predpismi
na ochranu spotrebiteľa, čo podľa súdu prvej inštancie znamená, že nie sú splnené podmienky pre

priznanie primeraného finančného zadosťučinenia žalovanej a preto súd prvej inštancie vzájomnú
žalobu žalovanej voči žalobcovi v celom rozsahu zamietol.2. Proti predmetnému rozsudku súdu prvej inštancie podala žalovaná odvolanie, kde uviedla, že
odvolaním napáda výrok I. (o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 840,70 € s príslušenstvom),
výrok III. (o náhrade trov konania zo žaloby), výrok IV. (o zamietnutí vzájomnej žaloby) a výrok V. (o

náhrade trov konania zo vzájomnej žaloby) s tým, že výrok II. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej
časti ostáva jej odvolaním nedotknutý. Ako odvolací dôvod žalobkyňa v odvolaní označila odvolací
dôvod, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm.
b) CSP), ďalej odvolací dôvod, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a odvolací dôvod, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). Žalovaná
v odvolaní ďalej uviedla, že súd prvej inštancie odôvodnil odvolaním napadnutý rozsudok tým, že s
ohľadom na porušenie formy zmluvy o spotrebiteľskom úvere je zmluva neplatná. Žalobcovi tak vzniklo
bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinný žalovanej vrátiť. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie žalobu
sčasti zamietol. Vo vzťahu ku vzájomnej žalobe súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol,

že základný predpoklad priznania primeraného finančného zadosťučinenia podľa § 3 ods. 5 zákona
č. 250/2007 Z. z., teda úspešné uplatnenie práva spotrebiteľom, považoval za nesplnený. Súd prvej
inštancie rozhodol postupom podľa § 297 písm. b) CSP bez nariadenia pojednávania. V uvedenej
súvislosti žalovaná v odvolaní uviedla, že procesný postup súdu v civilnom sporovom konaní upravuje
Civilný sporový poriadok. Zdôraznila, že medzi princípy civilného sporového konania patrí rovnosť

strán, „zohľadnenie prirodzenej nerovnosti strán sporu (čl. 6 ods. 1 CSP)“ a princíp ústnosti (čl. 12
CSP). Rovnosť strán sporu upravuje Civilný sporový poriadok napríklad v ustanoveniach § 290 až
300, týkajúcich sa spotrebiteľských sporov. Ústnosť konania je upravená vo viacerých ustanoveniach
Civilnéhosporovéhoporiadku.Výnimkuzústnostikonaniapredstavujenapríkladustanovenie§177ods.
CSPa§297CSP.RozhodnutiebezpojednávaniaupravujeCivilnýsporovýporiadokvust.§297písm.b)

za kumulatívneho splnenia týchto podmienok: a) ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci,
b) skutkové tvrdenia strán sú nesporné a c) hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje sumu 1 000
€. Súd prvej inštancie v tomto konaní vydal platobný rozkaz, ktorý žalovaná napadla odporom. V odpore
okrem iného namietala absenciu splnenia povinnosti žalobcom posúdiť s odbornou starostlivosťou jej
schopnosť splácať úver. Namietala, že žalobca jej schopnosť splácať úver neposúdil vôbec, tým menej

s odbornou starostlivosťou. Žalobca na to reagoval svojim podaním z 20. 8. 2018, v ktorom okrem iného
vyvracal toto skutkové tvrdenie žalovanej a predložil o tom dôkaz. Ako je teda podľa žalovanej zrejmé,
skutkové tvrdenia strán sporu boli odlišné, sporné. Za týchto okolností nebolo na mieste aplikovať
ustanovenie § 297 písm. b) CSP a rozhodnúť bez pojednávania a bez dokazovania. Súd prvej inštancie
procesným postupom - rozhodnutím bez pojednávania, v rozpore so zákonom znemožnil žalovanej,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva a tým porušil jej právo na spravodlivý proces. Za
nesprávne skutkové zistenie je v danom prípade potrebné podľa žalovanej považovať skutkové zistenie
o posudzovaní schopnosti žalovanej splácať úver žalobcom s odbornou spôsobilosťou. Súd prvej
inštancie sa zaoberal výlučne skutkovými tvrdeniami žalobcu a dôkazmi ním predloženými, a to všetko
po podaní odporu proti platobnému rozkazu, v ktorom žalovaná tieto skutočnosti namietala. Súd prvej

inštancie sa ale podľa žalovanej vôbec nevenoval argumentácii žalovanej a v tomto smere nevykonal
ani žiadne dokazovanie. Najmä sa nijako nevyrovnal s tvrdením žalovanej, že jej žalobca v krátkom
čase poskytol štyri úvery a zaťažil ju tým splátkami približujúcimi sa výškou priemernému starobnému
dôchodku. V uvedenej súvislosti žalovaná v odvolaní uviedla, že nesprávne právne posúdenie veci
súdom prvej inštancie spočíva v posúdení splnenia povinnosti žalobcu podľa § 7 ods. 1 zákona

č. 129/2010 Z. z. V nadväznosti na uvedené žalovaná v odvolaní uviedla, že na druhej strane sa
stotožňuje s právnym posúdením absolútnej neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere súdom prvej
inštancie a vznáša námietku premlčania uplatneného nároku žalobcu na zaplatenie sumy 840,70 €
s prísl. titulom bezdôvodného obohatenia, pretože žalobca podal žalobu po uplynutí tak subjektívnej
ako aj objektívnej premlčacej lehoty na vydanie bezdôvodného obohatenia. Zdôraznila, že námietka

premlčania je hmotnoprávny úkon, nejde teda o prostriedok procesnej obrany ani procesného útoku. S
ohľadom na vyššie uvedené je podľa žalovanej nepreskúmateľnou tá časť odôvodnenia rozsudku súdu
prvej inštancie, ktorá sa týka zamietnutia vzájomnej žaloby. Navrhla, aby odvolací súd rozhodol tak,
že rozsudok v časti o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 840,70 € s príslušenstvom zmení
tak, že žalobu zamieta. Rozsudok v časti o zamietnutí vzájomnej žaloby o zaplatenie primeraného

finančného zadosťučinenia zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
s tým, že žalovaná má nárok na náhradu trov konania pokiaľ ide o žalobu žalobcu v prvoinštančom a aj
v odvolacom konaní. Alternatívne žalovaná navrhla, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudoksúdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie.

3. Žalobca sa k obsahu odvolania žalovanej písomne nevyjadril.

4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovanej podľa ust. § 379 a ust. §
380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP (a contrario) a rozsudok súdu prvej
inštancie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP zrušil a podľa ust. § 391 ods. 1 CSP vrátil vec

súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, a to v celom rozsahu, pretože dospel k záveru, že vzhľadom na
nižšie uvedené procesné pochybenie súdu prvej inštancie, spočívajúce v jeho nesprávnom procesnom
postupe, nie je možné zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie len v určitej časti.

5. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti záverov súdu prvej inštancie na základe
odvolania podaného žalovanou, ktorá súdu prvej inštancie v odvolaní vytkla, že jej nesprávnym

procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP), že na základe vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 364 ods. 1 písm. f) CSP) a že rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). V
rámci uvedených odvolacích námietok žalovaná v odvolaní súdu prvej inštancie vytkla, že rozhodol bez

pojednávania postupom podľa § 297 písm. b) CSP napriek tomu, že na takýto postup neboli splnené
podmienky.

6. Podľa ust. § 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie, b) ide iba o otázku jednoduchého

právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva
neprevyšuje 1 000 eur.

7. Podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu.

8. Podľa ust. § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročnýabezpoplatkov,aka)zmluvaospotrebiteľskom,úverenemápísomnúformupodľa§9ods.1.

9. Podľa ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom

úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť
s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy
najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa
a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

10. Podľa ust. § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa
§ 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V
prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje spotrebiteľský úver za bezúročný
a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti
splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa

alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich
schopnosti splácania úverov.

11. Podľa ust. § 3 ods. 5, veta prvá a tretia zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene
zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, proti

porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ
proti porušiteľovi domáhať na súde ochrany svojho práva. Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na
primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto
zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

12. Po prejednaní odvolania žalovanej odvolací súd uvádza, že tak ako z obsahu odôvodnenia
odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, súd prvej inštancie sa v prvom rade
zaoberal s otázkou, či „predmetná Zmluva vznikla v písomnej forme, a to s poukazom na všeobecnéustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 43 a nasl. Občianskeho zákonníka). V uvedenej súvislosti súd
prvej inštancie konštatoval, že v danom prípade zmluva o spotrebiteľskom úvere v písomnej forme
nevznikla, pretože v konaní nebolo preukázané, že by žalovaná nový návrh žalobcu na uzavretie zmluvy

(za ktorý treba podľa súdu prvej inštancie považovať doplnené údaje o úroku z omeškania do bodu 6
Zmluvy), akceptovala, z čoho súd prvej inštancie vyvodil záver o neplatnosti tejto zmluvy. V uvedenej
súvislosti okresný súd poukázal v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku na ust. § 9 ods. 1
veta prvá a na ust. § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. a uviedol, že nedostatok písomného prejavu
vôle žalovanej byť účastníkom zmluvného vzťahu so žalobcom za určitých konkrétnych zmluvných

podmienok zákon sankcionuje neplatnosťou zmluvy (právneho úkonu), čo v danom prípade znamená,
že strany sporu neuzavreli platne zmluvu o úvere, od ktorej by mohol žalobca odvodzovať právo na
vrátenie poskytnutého úveru s príslušenstvom, a preto pokiaľ žalovaná vrátila žalobcovi z poskytnutých
peňažných prostriedkov vo výške 1 500 € sumu 609,30 €, tak dlhuje žalobcovi titulom bezdôvodného
obohatenia sumu 840,70 €, na zaplatenie ktorej sumy spolu s úrokom z omeškania špecifikovaným
vo výroku I. rozsudku žalobcovi zaviazal okresný súd titulom vydania bezdôvodného obohatenia

žalovanú. Zároveň súd prvej inštancie v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku konštatoval,
že hoci nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy o úvere, zmluva o úvere uzavretá medzi žalobcom a
žalovanou trpí aj ďalšími nedostatkami (absenciou náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. f) a k) zákona č.
129/2010 Z. z.), ktorých dôsledkom by mohla byť bezpoplatkovosť a bezúročnosť úveru. Zaujal tiež
stanovisko k argumentácii žalovanej, že žalobca zanedbal svoju povinnosť s odbornou starostlivosťou

skúmať jej schopnosť splácať spotrebiteľský úver podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., na ktorej
žalovaná založila nárok uplatnený vzájomnou žalobou na primerané finančné zadosťučinenie v zmysle
ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. tak, že na základe žalobcom predloženého listinného dôkazu
„Hodnotenie dlžníka k č. zmluvy 8500076920“ dospel k záveru, že sa nestotožňuje s tvrdením žalovanej,
že žalobca neskúmal jej bonitu, a teda že porušil svoju povinnosť vyplývajúcu z ust. § 7 zákona č.

129/2010 Z. z.. K uvedeným záverom dospel súd prvej inštancie na základe dokazovania vykonaného
bez nariadenia pojednávania, hoci na takýto procesný postup neboli splnené podmienky upravené v
ust. § 297 písm. b) CSP, pretože skutkové tvrdenia strán sporu ohľadom splnenia uvedenej povinnosti
žalobcom boli sporné. Uvedeným procesným postupom súd prvej inštancie znemožnil žalovanej, aby
uskutočňovala jej patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, čo

zakladá dôvod na zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP.
V uvedenej súvislosti odvolací súd uvádza, že nariadenie pojednávania, tam kde to zákon vyžaduje
garantuje stranám sporu okrem iného zachovanie princípu rovnosti zbraní, ktorý predstavuje jeden
zo základných prvkov širšieho konceptu práva na spravodlivý proces a ktorý vyžaduje, aby každej
strane sporu bola daná rovnaká možnosť uplatňovať svoje procesné práva za podmienok, ktoré ju

nevystavujúpodstatnejnevýhodevovzťahukdruhejstranesporu. Konceptprávanaspravodlivýproces
je garantovaný tiež naplnením práva na kontradiktórny proces, v súlade s ktorým strany sporu musia
mať príležitosť nielen mať vedomosť o v konaní predložených dôkazoch, ale tieto dôkazy musia byť
vykonané v súlade s právnou úpravou. V uvedenej súvislosti odvolací súd uvádza, že do príslušných
ustanovení Civilného sporového poriadku, ktoré sa týkajú vykonávania dôkazov je premietnutá zásada

priamosti a bezprostrednosti (Čl. 13 CSP), zásada voľného hodnotenia dôkazov (Čl. 15 CSP) a zásada
ústnosti (Čl. 12 CSP). Súd vykonáva dôkazy na pojednávaní a len ak je to možné a účelné aj mimo
pojednávania (napr. v súvislosti s ohliadkou nehnuteľností), pričom strany sporu majú právo byť aj v
tomto prípade prítomné na takto vykonanom dokazovaní. Pokiaľ teda súd prvej inštancie nenariadil
vo veci pojednávanie, hoci na takýto procesný postup neboli v zmysle ust. § 297 písm. b) CSP

splnené podmienky vzhľadom na to, že tvrdenia žalobcu a žalovanej ohľadom splnenia povinnosti
žalobcu v zmysle ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. boli sporné, tak nevykonal dokazovanie o
týchto sporných skutkových tvrdeniach strán sporu zákonom predpísaným spôsobom, čo znamená, že
odvolacia námietka žalovanej, že súd prvej inštancie jej nesprávnym procesným postupom znemožnil,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces, je plne opodstatnená.

13. Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP zrušil a podľa ust. § 391 ods. 1 CSP vrátil vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, a to v celom rozsahu, pretože dospel k záveru, že vzhľadom na

vyššie uvedené procesné pochybenie súdu prvej inštancie, spočívajúce v jeho nesprávnom procesnom
postupe, nie je možné zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie len v určitej časti.14. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci na ďalšie konanie bude opätovne prejednať vec, a
to na riadne nariadenom pojednávaní, pričom pri právnom posúdení veci súd prvej inštancie odstráni
pochybenie, ktorého sa dopustil tým, že Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500076920 zo dňa 28.

08. 2014 posúdil ako neplatný právny úkon, pre nedodržanie písomnej formy, ktorý záver súdu prvej
inštancie odporuje ust. § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z., podľa ktorého následkom
nedodržania písomnej formy zmluvy o spotrebiteľskom úvere je bezpoplatkovosť a bezúročnosť takto
poskytnutého úveru. Z uvedeného je zrejmé, že už samotná skutočnosť, že pri uzatvorení zmluvy
o spotrebiteľskom úvere nebola dodržaná písomná forma spôsobuje bezpoplatkovosť a bezúročnosť

úveru, nie je potrebné skúmať absenciu ostatných obsahových náležitostí zmluvy, čo nie je pri závere o
nedodržaní písomnej formy zmluvy ani dosť dobre možné; v novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej
inštancie v zmysle ust. § 396 ods. 3 CSP aj o trovách tohto odvolacieho konania. Pre úplnosť odvolací
súd uvádza, že pokiaľ žalovaná vzniesla až v odvolaní námietku premlčania vo vzťahu k uplatnenému
nároku žalobcu na zaplatenie sumy 840, 70 € s prísl., tak na takto vznesenú námietku premlčania nie
je možné prihliadať, pretože by to bolo v rozpore s ust. § 366 CSP.

15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods.
2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).