Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Bratislava II

Judgement was issued by JUDr. Michaela Králová

Legislation area – Rodinné právo

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 20CoP/124/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1418204008
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1418204008.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov

senátu JUDr. Nadeždy Wallnerovej a JUDr. Ivany Jahnovejvo veci starostlivosti o maloleté dieťa: A.
N., R. A. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Bratislava, so sídlom: Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matka - A. N., R. A. XX.XX.XXXX,
D.: Z. X, XXX XX D., zastúpená: Mgr. Milanom Vallom, advokátom, so sídlom: Vajnorská 43, 831 03
Bratislava a otec - K. N., R. A. XX.XX.XXXX, D.: A. P. X, XXX XX D., zastúpený: JUDr. Michaelou
Kajabovou, advokátkou, so sídlom: Budovateľská 2, 821 08 Bratislava, na návrh otca o zmenu úpravy
výkonu rodičovských práv povinností a na návrh matky o zverenie maloletej do osobnej starostlivosti,

zastupovanie maloletej a spravovanie jej majetku, zvýšenie výživného a úpravu styku, na odvolanie
matky voči rozsudku Okresného súdu Bratislava V, zo dňa 01. apríla 2019, č. k. 59P/343/2018-101, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava V, zo dňa 01. apríla 2019, č.k. 59P/343/2018-101,
p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava V, rozsudkom zo dňa 01.apríla 2019, č. k. 59P/343/2018-101 zveril maloletú A.
N., R.. XX.XX.XXXX, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ktorú bude vykonávať matka

od pondelka 16.00 hod. párneho kalendárneho týždňa do pondelka 16.00 hod. nepárneho kalendárneho
týždňa a otec od pondelka 16.00 hod. nepárneho kalendárneho týždňa do pondelka 16.00 hod. párneho
kalendárneho týždňa. Maloletú si budú rodičia preberať, matka od otca v mieste jeho bydliska a otec od
matky v mieste jej bydliska. Zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú obidvaja rodičia. Otcovi
súd prvej inštancie uložil aj povinnosť platiť na maloletú výživné v sume 120,- eur mesačne do 15. dňa v
každomkalendárnommesiacikrukámmatky,počnúcprávoplatnosťourozsudku.Návrhmatkynaúpravu
styku a zvýšenie výživného súd prvej inštancie zamietol. Vo zvyšku konanie o návrhu matky zastavil.

Zároveň zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava IV, zo dňa 24.01.2017, č.k. 13P 77/2016-60, v časti
úpravy pomerov manželov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. O trovách konania rozhodol tak, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia rozhodnutia uviedol, že návrhom podaným dňa 14.08.2018
požiadal otec o zmenu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej zmenou jej zverenia z
osobnej starostlivosti matky do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov tak, že maloletá bude

v starostlivosti matky v párnom kalendárnom týždni od pondelka 16.00 hod. do pondelka nepárneho
kalendárneho týždňa 16.00 hod. a v jeho starostlivosti v nepárnom kalendárnom týždni od pondelka
16.00 hod. do pondelka párneho kalendárneho týždňa 16.00 hod., kedy si ju vyzdvihne a odovzdá do
jej predškolského zariadenia. Počas vianočných prázdnin a sviatkov žiadal, aby v párnom kalendárnomrokuod14.00hod.23.12.do14.00hod.25.12.bolamaloletávosobnejstarostlivostimatky,od14.00hod.
25.12. do 14.00 hod. 02.01. nasledujúceho nepárneho kalendárneho roka v jeho osobnej starostlivosti,
od 14.00 hod. 02.01. v nasledujúcom nepárnom kalendárnom roku do 14.00 hod. posledného dňa

vianočných prázdnin bola maloletá v osobnej starostlivosti matky, každý nepárny kalendárny rok od
14.00 hod. 23.12. do 14.00 hod. 25.12. bola maloletá v jeho osobnej starostlivosti, od 14.00 hod. 25.12.
do 14.00 hod. 02.01. nasledujúceho párneho kalendárneho roka bola maloletá v osobnej starostlivosti
matky, od 14.00 hod. 02.01. nasledujúceho párneho kalendárneho roka do 14.00 hod. posledného dňa
vianočných prázdnin bola maloletá v jeho osobnej starostlivosti, pričom počas vianočných prázdnin a

sviatkov si maloletú vyzdvihne rodič, ktorému začína starostlivosť, v mieste bydliska druhého rodiča,
ktorému starostlivosť končí a tento rodič maloletú odovzdá druhému rodičovi, ktorému starostlivosť
začína, v mieste svojho bydliska. Zároveň žiadal určiť mu prispievať na výživu maloletej sumou 120,-
eur mesačne. Uviedol, že od januára 2016 sa s maloletou stretával každý piatok približne od 12.00 hod.
až 15.00 hod. do nedele 19.00 hod., postupne si tento styk predĺžili od piatka 16.00 hod. do pondelka
07.15 hod. s tým, že maloletú si vyzdvihol a odovzdával v materskej škole. Deklaroval podstatnú zmenu

pomerov, keď je maloletá staršia o viac ako rok, od januára 2018 navštevuje materskú školu a už
viac ako dva a pol roka prebieha v podstate starostlivosť obidvoch rodičov hraničiaca so striedavou
starostlivosťou. Maloletá je od útleho veku zvyknutá tráviť čas v jeho domácnosti, v ktorej má svoju izbu,
hračky, kompletné oblečenie a je tam spokojná a šťastná. Často sa stáva, že maloletá nechce odísť
domov, pretože sa u neho cíti dobre. Maloletá vychádza veľmi dobre s jeho manželkou, s ktorou uzatvoril

manželstvo dňa 21.04.2018. Striedavá starostlivosť je podľa neho ku prospechu maloletej, na ktorú
je v podstate od malička zvyknutá a nemá s ňou najmenší problém. Na pojednávaní dňa 28.01.2019
pozmenil svoj návrh požadujúc striedavú osobnú starostlivosť maloletej v týždňových intervaloch so
striedaním v pondelok o 16.00 hod. bez osobitnej úpravy počas sviatočných dní a prázdnin, o ktorých sa
bude vedieť s matkou dohodnúť. V súvislosti s tvrdením matky o naviazanosti maloletej na jej domácnosť

poukázal na to, že matka od ich rozvodu domácnosť zmenila a v súčasnosti býva u svojej matky, pričom
na jeho domácnosť je maloletá zvyknutá už štyri roky, v jeho prostredí má vytvorené kamarátske vzťahy,
ako aj v materskej škole, ktorú navštevuje. Maloletá tvrdí, že u matky do materskej školy chodiť nemusí,
on ju však vie tak motivovať, aby tam išla rada, z materskej školy ju vyberá v piatok o 16.00 hod. a tam
ju po víkende vracia o 07.15 hod. Doplnil, že sa mu dňa 21.08.2018 narodila dcéra E. a on chce, aby

maloletá videla, ako to má v rodine fungovať.

3. Matka v písomnom vyjadrení k návrhu otca uviedla, že sa s otcom vo veci osobnej starostlivosti
o maloletú vedeli vždy dohodnúť, pričom od právoplatnosti rozsudku o rozvode nenastali žiadne
podstatné zmeny. V súčasnosti v pracovných dňoch vykonáva osobnú starostlivosť o maloletú po jej

návrate z materskej školy a má záujem s maloletou tráviť čas aj cez víkendy spoločne s jej súčasným
partnerom. S maloletou trávi veľa času v prírode, vedie ju k rôznym športovým aktivitám, pravidelne
chodia spolu na prechádzky, na turistiku, detské lezenie, gymnastiku a iné, hrávajú rôzne spoločenské
hry, tvoria spolu, modelujú, šijú, vystrihujú. Otec s maloletou trávil doposiaľ víkendy, čo vychádzalo z
jeho pracovných povinností, keď v skorých ranných hodinách odchádza do práce a vracia sa okolo

20.00 -21.00 hod. Poukázala na cholerickú povahu otca prejavujúcu sa v jeho impulzívnych reakciách.
Tvrdila, že maloletá sa po návrate od otca správa nekľudne až divoko, reaguje rozmaznane, neuznáva
autoritu, nerozpráva súvislo, odmieta hygienu, samostatne sa obliekať, najesť sa a pod. Striedavá
starostlivosť by nebola vhodným zásahom do režimu maloletej a nevhodným spôsobom by zasiahla do
jej sociálneho prostredia a návykov. Navrhla maloletú zveriť do svojej osobnej starostlivosti s tým, že

obidvaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Na pojednávaní dňa 28.01.2019
navrhla úpravu styku otca s maloletou v párnom kalendárnom týždni v sobotu od 09.00 hod. do nedele
18.00 hod., v každom kalendárnom týždni v stredu od 15.00 hod. do 19.00 hod. a počas vianočných
sviatkov a prázdnin v súlade s písomným návrhom otca. Výživné žiadala zvýšiť na sumu 300-, eur
mesačne od právoplatnosti rozsudku, v súvislosti so zmenou pomerov u maloletej jej nástupom do

predškolského zariadenia a zvýšením zárobku otca o viac ako jedenapolnásobok. V časti zverenia
maloletej do jej osobnej starostlivosti a zastupovania maloletej a spravovania jej majetku zobrala návrh
späť, nakoľko o uvedenom už bolo v minulosti rozhodnuté. So striedavou osobnou starostlivosťou
nesúhlasila, táto podľa nej nesleduje záujem maloletej a otec by sa počas pracovného týždňa pre
pracovnú zaneprázdnenosť o maloletú starať nemohol. Nízku návštevnosť materskej školy maloletou

zdôvodnila jej častou chorobnosťou. Uviedla, že zmenila zamestnanie a vie byť s maloletou doma počas
jej choroby. Na pojednávaní dňa 01.04.2019 zotrvala na svojich návrhoch popierajúc spôsobilosť otca
vykonávať striedavú osobnú starostlivosť maloletej z dôvodu jeho zamestnania.4. Kolízny opatrovník v súvislosti s vykonaným šetrením pomerov skonštatoval vhodné podmienky pre
maloletú v domácnostiach obidvoch rodičov a priklonil sa k výkonu striedavej osobnej starostlivosti o
maloletú. Neskôr odporučil, aby súd rozhodol až po tom, ako sa rodičia podrobia mediácii, s ohľadom na

ich zlú komunikáciu. Otec nemal námietky proti mediácii s pripomienkou, že by bolo ale potrebné prestať
klamať a zavádzať, lebo by nemala úspešný koniec, matka mediáciu odmietla ako neúčelnú s tým,
že s otcom vie komunikovať, nenachádzajú len prieniky vo výchove maloletej. Kolízny opatrovník tiež
oboznámil obsah správy z materskej školy maloletej, ktorá potvrdila, že sa nevyskytli žiadne problémy s
maloletou a ani v spolupráci s jej zákonnými zástupcami, alebo s úhradou povinných poplatkov. Maloletú

do zariadenia privádzajú a odvádzajú z neho striedavo obidvaja rodičia. Maloletá je v kolektíve obľúbená
a odlúčenie od rodičov zvláda bezproblémovo.

5. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania preukázané, že rozsudkom Okresného súdu
Bratislava IV, zo dňa 24.01.2017, č.k. 13P 77/2016-60, bolo manželstvo rodičov rozvedené a maloletá
na základe súdom schválenej rodičovskej dohody zverená do osobnej starostlivosti matky, s jej

zastupovaním a spravovaním majetku oboma rodičmi a povinnosťou otca platiť na maloletú výživné v
sume 240,- eur mesačne. V tej dobe rodičia iné vyživovacej povinnosti nemali, matka bola s maloletou
na rodičovskej dovolenke a poberala rodičovský príspevok, otec mal príjem zo zamestnania v približnej
výške 1.600,- eur netto mesačne. V súčasnej dobe sa osobný stav matky nezmenil, nové vyživovacie
povinnosti jej nepribudli. Dňa 04.01.2019 uzatvorila pracovnú zmluvu so spoločnosťou Lezecká stena

s.r.o. s nástupom do práce dňa 07.01.2019, s pracovným pomerom na dobu neurčitú, s dohodnutou
dĺžkou pracovného času 5 hodín týždenne. Za prvé dva mesiace roku 2019 tu zarobila v priemere
41,04 eur netto mesačne. Jej prechádzajúcim zamestnávateľom bola spoločnosť ZION SPA, s.r.o.,
kde nastúpila po ukončení rodičovskej dovolenky a v dobe od mája do októbra 2018 tam zarobila v
priemere 574,32 eur netto mesačne pri plnom pracovnom úväzku. Nemocenské dávky mala Sociálnou

poisťovňou pobočka Bratislava vyplatené v októbri 2018 v sume 212,10 eur. Podľa potvrdenia Sociálnej
poisťovnepobočkaBratislavavroku2018nepoberalažiadnedávkyvnezamestnanosti.Podľavlastného
udania v súčasnosti pracuje aj cez víkendy, pokiaľ je maloletá u otca. S terajším partnerom nežije
v spoločnej domácnosti, plánujú ale svadbu a spoločné dieťa. Otec je ženatý, dňa 21.08.2018 mu
pribudla vyživovacia povinnosť k dcére E. pochádzajúcej z jeho terajšieho manželstva. Je zamestnaný

v Slovenskej informačnej službe, kde v roku 2018dosiahol priemerný mesačný zárobok 2.249,73 eur
netto a za prvé dva mesiace roku 2019 v priemere 2.006,34 eur netto mesačne. Jeho manželka u
rovnakého zamestnávateľa zarobila v roku 2018 v priemere 655,80 eur netto mesačne. Podľa potvrdenia
zamestnávateľa mala v období od 04.07.2018 do 26.02.2019 udelenú materskú dovolenku. Čistý
mesačný príjem manželky otca vrátane nemocenských dávok za prvé dva mesiace roku 2019 je 837,59

eur. Maloletá je vo veku štyroch rokov, navštevuje Materskú školu na Bohrovej ul. v Bratislave. V
súvislosti s pobytom maloletej v predškolskom zariadení matka hradí stravu cca 20,- eur mesačne, za
pobyt 25,- eur mesačne a za tanečnú 15,- eur mesačne, ročný príspevok škôlke činí 60,- eur. Maloletá
nemá z dôvodu zdravotného stavu trvalo zvýšené náklady na výživu. Zamestnávateľ otca Slovenská
informačná služba na žiadosť súdu dňa 27.02.2019 oznámil, že otec má dĺžku základného času služby

v týždni s rovnomerne rozvrhnutým časom služby v týždni 40 hodín, a to v pondelok až piatok od 07.30
hod. do 15.30 hod., pričom na pokyn nadriadeného vykonáva štátnu službu aj nad rámec určeného času.
Podohodesnadriadenýmvykonávavpriebehurokaajslužobnécestyvminimálnompočteavprevažnej
miere v rámci Slovenskej republiky, do 100 km od pracoviska. Vyslovil, že na žiadosť otca je možné
upraviť jeho pracovnú dobu tak, aby mohol vykonávať striedavú osobnú starostlivosť o maloleté dieťa

v intervaloch jedného kalendárneho týždňa. Ošetrujúca detská lekárka maloletej MUDr. Viera Cigáňová
vo svojej správe zo dňa 22.03.2019 doručenej súdu na jeho vyžiadanie uviedla, že maloletá chodí na
vyšetrenia v sprievode matky a v starostlivosti o ňu pomáha aj stará matka, starostlivosť o maloletú nie je
zanedbávaná. Potvrdila častú absenciu maloletej v predškolskom zariadení s tým, že matka nie vždy pri
silnom soplíku príde do ambulancie, je skúsená a zvláda ošetrovanie dieťaťa, ktoré na vyšetrenia chodí,

ažkeďjeviacchoréapotrebujesilnejšielieky.Otecsimaloletúberiedostarostlivostiniekedyajvprípade
ochorenia. Maloletá má absolvované pravidelné preventívne prehliadky a očkovania podľa plánu. Od
nástupu do detského kolektívu je maloletá častejšie chorá, máva najmä infekty horných dýchacích ciest,
bronchitídy a rhinitídy sprevádzané silným kašľom a teplotami. Maloletá celkovo prospieva, jej vývin
je v norme, vzhľadom na časté infekty s nutnosťou domáceho ošetrovania mimo detského kolektívu.

Dňa 08.01.2019 vykonal kolízny opatrovník šetrenie pomerov na adrese Devínska cesta 7, Bratislava.
Zistil, že otec tu býva s manželkou a ich spoločnou dcérou E. v 3- izbovom vkusne zariadenom a
čistom rodinnom dome, v ktorom je vytvorený priestor pre maloletú. Skonštatoval, že maloletá má u
otca vytvorené dobré životné podmienky pre zdravý fyzický, psychický a sociálny vývin. Dňa 16.01.2019kolízny opatrovník prešetril pomery v domácnosti matky na adrese Gercenova 7, Bratislava, čo je 3-
izbový byt vo vlastníctve rodičov matky, v ktorom býva aj strýko maloletej. Stará matka zo strany matky
býva neďaleko a denne dochádza do uvedeného bytu. Podľa záverov kolízneho opatrovníka matka má

vytvorené podmienky pre starostlivosť o maloletú. Dňa 25.03.2019 vykonal kolízny opatrovník pohovor s
maloletounasvojompracovisku.Maloletáuviedla,žejeradautata,mátammalúsestruE.,chcelabybyť
u tata. Priznala, že by mamine bolo za ňou smutno. Mohlo by to byť tak týždeň u maminy a týždeň u tata.

6. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru o dôvodnosti návrhu otca

majúc za dostatočne preukázané, že v danom prípade sú podmienky pre zverenie maloletej dieťaťa
do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov splnené. Maloletá má nesporne pozitívny vzťah k
otcovi a k jeho domácemu prostrediu, v ktorom má možnosť kontaktu so svojou mladšou nevlastnou
sestrou. V domácnosti otca neboli vykonaným šetrením zistené žiadne nedostatky vytvárajúce prekážku
pre výkon striedavej osobnej starostlivosti o maloletú. Čo sa týka manželky otca, súd nepovažoval
jej vypočutie za potrebné, nakoľko matka sama vyslovila, že je rada, že v domácnosti otca je niekto

ďalší, kto na maloletú dohliada. Matka tiež vyslovila, že rešpektuje aj budovanie vzťahu maloletej k jej
mladšej sestre. Manželka otca bola prítomná pri šetrení pomerov vykonaného kolíznym opatrovníkom
v domácnosti otca, proti pobytu maloletej v rámci striedavej osobnej starostlivosti v spoločnom bydlisku
nenamietala. Čo sa týka pracovnej doby otca, súd prvej inštancie nespochybňuje obsah vyjadrenia jeho
zamestnávateľa týkajúceho sa ochoty vhodnej úpravy jeho pracovného času z dôvodu výkonu striedavej

osobnej starostlivosti. Pokiaľ matka má skúsenosti s dĺžkou pobytu otca v zamestnaní, tieto pochádzajú
z doby ich manželstva a nie zo súčasného obdobia. Spochybňovanie vyjadrenia zamestnávateľa otca
matkou súd prvej inštancie vyhodnotil ako účelové a ničím nepodložené. Rovnako ako účelové boli
vyhodnotené tvrdenia matky o potrebe skráteného pobytu maloletej v predškolskom zariadení z dôvodu
jej častej chorobnosti. Detská lekárka skrátený pobyt maloletej v predškolskom zariadení len odporučila,

nie nariadila, pričom nebolo preukázané, že ide o rozhodnutie lekára špecialistu (imunoalergológa)
tak, ako to matka prezentovala na pojednávaní. Súd prvej inštancie skonštatoval, že otec je schopný
zabezpečiť starostlivosť o maloletú aj počas skráteného pobytu maloletej v materskej škole, ako aj
počas jej ochorenia, či už osobne, alebo po obmedzenú dobu prostredníctvom manželky alebo jej sestry.
Keď matka takúto pomoc poskytnutú manželkou otca namieta, tu je namieste pripomenúť, že otec

má skúsenosť s tým, že maloletú mu na styk priviedol súčasný partner matky, s ktorým ho predtým
matka ani nezoznámila, takže je zrejmé, že aj partner matky je pri starostlivosti o maloletú matke do
určitej miery nápomocný. Na úkor striedavej osobnej starostlivosti nemôže byť ani tá skutočnosť, že
matka má obmedzený výkon práce v zamestnaní na 5 hodín týždenne a môže sa maloletej venovať
osobne v podstatne väčšom časovom rozsahu, než otec. V danom prípade by bolo rozhodnutie o

zverení maloletej do striedavej osobnej starostlivosti opodstatnené aj vtedy, ak by matka nebola vôbec
zamestnaná. Súd prvej inštancie poukázal na to, že vo všeobecnosti je v záujme každého maloletého
dieťaťa, aby malo každodennú starostlivosť poskytovanú sústavne obidvomi rodičmi. Pokiaľ ale rodičia
nežijú v spoločnej domácnosti, a teda o maloleté dieťa sa nemôžu starať súčasne, má výkon striedavej
osobnej starostlivosti prednosť pred zverením maloletého dieťaťa do výlučnej starostlivosti len jedného

rodiča. Samozrejme len za splnenia všetkých podmienok pre výkon takejto starostlivosti tak na strane
maloletého dieťaťa, ako aj rodičov. Na strane rodičov musí ísť nielen o materiálne podmienky (primerané
bývanie, pravidelný a dostatočný príjem, spolužitie s inými osobami, vhodná pracovná doba a pod.), ale
ajosnahurodičatakútostarostlivosťvykonávaťanajmäojehoosobnostnépredpokladypretakútoformu
starostlivosti o maloleté dieťa (zdravotný stav, spoľahlivosť, zodpovednosť, spôsob života...). Preto, ak

rodičia žijú v samostatných domácnostiach, za splnenia podmienok a nárokov kladených pre výkon
striedavej osobnej starostlivosti, mal by aj ten z rodičov, ktorý so striedavou osobnou starostlivosťou
stotožnený nie je, uprednostniť záujem maloletého dieťaťa pred svojim osobným záujmom a vytvoriť
dieťaťu také životné prostredie, v rámci ktorého bude mať možnosť výchovného vplyvu obidvoch
rodičov aspoň do určitej miery primeraného tomu, v ktorom by vyrastalo za spolužitia rodičov. Súd

prvej inštancie vyhovel návrhu otca tiež v časti určenia výživného, majúc za preukázaný výrazný
rozdiel v príjmových pomeroch rodičov. Suma 120,- eur mesačne ako výživné od otca za trvania
striedavej osobnej starostlivosti je primeraná vo vzťahu k jeho jednej ďalšej vyživovacej povinnosti
k maloletému dieťaťu a čiastočnej vyživovacej povinnosti k manželke, ktorej príjem je redukovaný
v dôsledku čerpania rodičovskej dovolenky. Na strane matky súd prvej inštancie zdôraznil, že v jej

možnostiach a schopnostiach je jednoznačne dosahovať podstatne vyšší zárobok, než prezentovala v
konaní od súčasného zamestnávateľa.7. Matka podala proti rozsudku súdu prvej inštancie v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov, že
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel

na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Matka navrhla, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Matka namieta, že súd
prvej inštancie vôbec neuviedol v rozsudku, k akej zmene pomerov došlo, a ako by táto zmena pomerov
mala odôvodniť potrebu zmeny úpravy rodičovských práv a povinností. Poukázala na to, že stabilná

súdna prax v danej otázke dopĺňa, že: „Zmena pomerov odôvodňuje zmenu rozhodnutia o výchove
maloletého dieťaťa, príp. súdom schválenej dohody rodičov o výchove maloletého dieťaťa len vtedy,
ak iné okolností prevažujú nad požiadavkou stálosti východného prostredia.“ (rozsudok publikovaný
pod č. R 97/1967). Hmotnoprávnou podmienkou pre zmenu rozhodnutia súdu o úprave rodičovských
práv a povinností nemôže byť akákoľvek zmena pomerov, ale musí ísť o takú kvalifikovanú zmenu na
strane niektorého z rodičov, resp. najmä na strane maloletého dieťaťa, ktorá je podstatnou a potreba

zmeny úpravy rodičovských práv a povinností v dôsledku tejto zmeny pomerov prevažuje nad záujmom
maloletého dieťaťa na stabilite výchovného prostredia. Z vykonaného dokazovania nevyplynula žiadna
podstatná zmena, vo vzťahu k osobnostným alebo materiálnym predpokladom ktoréhokoľvek z rodičov
na výkon osobnej starostlivosti o maloletú. Taktiež nevyplynula, resp. súdom nebola v napadnutom
rozsudku uvedená žiadna podstatná zmena pomerov ani na strane maloletej, v dôsledku ktorej by

bolo nevyhnutné v záujme maloletej zmeniť úpravu rodičovských práv a povinností odlišne, ako tomu
bolo v rozsudku o rozvode. Napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie sa podľa matky z pohľadu
hmotnoprávnej podmienky uvedenej v § 26 Zákona o rodine zasahuje do stability výchovného prostredia
maloletej bez toho, aby bola zistená a preukázaná podstatná zmena pomerov vyžadujúca takýto zásah.
Matka ďalej namieta, že súd prvej inštancie sa nedostatočne zaoberal schopnosťou otca zabezpečiť

riadnuosobnústarostlivosťomaloletú,anesprávnepovažovalzazistenúskutočnosť,žeotecjeschopný
svoju pracovnú dobu prispôsobiť osobnej starostlivosti o maloletú. Matka má skúsenosti s pracovnou
dobou otca, ktorý bežne z dôvodu výkonu služobných povinností trávil denne mimo domácnosti približne
15 hodín a v domácnosti sa zdržiaval spravidla iba neskoro večer a v noci. Vzhľadom na skutočnosť, že u
otcanedošlokzmenejehozamestnania,jedôvodnépredpokladať,žetaktiežnedošlouotcaanikžiadnej

zmene vo vzťahu k jeho skutočne odpracovanému času v zamestnaní. Z oznámenia zamestnávateľa
otca zo dňa 22.02.2019 vyplýva iba základná pracovná doba otca, avšak súd prvej inštancie v konaní
nevykonal žiaden taký dôkaz, z ktorého by vyplynul skutočný rozsah pracovného času, ktorý otec reálne
strávivpráci.Otcomskutočneodpracovanýčaszostalsúduprvejinštancieajpovykonanomdokazovaní
úplne neznámy a možno sa iba domnievať, z akých dôvodov otec dosiahol v kalendárnom roku 2018

príjem na úrovni dvojnásobku svojej základnej mzdy. Nemožno vylúčiť ani odôvodnené predpoklady
matky, že takýto príjem otec dosiahol práve z dôvodu veľkého množstvo nadčasov. Matka rozporuje aj
záverysúduprvejinštancieotom,žeprerozhodovanieoúpravestarostlivostiomaloletúniejepodstatné
odporúčaniejejvšeobecnejlekárky.Matkazdôraznila,žezáujmommaloletejjenielendodržiavaťstriktne
stanovený liečebný režim, o ktorom rozhodne lekár špecialista, ale taktiež je nepochybne v záujme

maloletej, aby dodržiavala aj odporúčania lekára. V danom prípade bolo lekárom maloletej jednoznačne
odporúčanéskrátiťčasstrávenývpredškolskomzariadení,čovžiadnomprípadeniejemožnéignorovať,
resp. označiť takéto odporúčanie za irelevantné, z hľadiska skúmania záujmov maloletej. Skrátený pobyt
v predškolskom zariadení je úzko spojený s nutnosťou vyzdvihnúť maloletú z predškolského zariadenia
v skoršom čase, ako je otec schopný zabezpečovať, hoci aj v prípade tzv. „skráteného týždňa“, kedy

by mal pracovnú dobu z dôvodu starostlivosti o maloletú skrátenú. Matka ďalej namietala, že súd prvej
inštancie aj z vyjadrenia maloletej ustálil dôvod, pre ktorý rozhodol o striedavej osobnej starostlivosti.
Matka má za to, že maloletá si nedokáže uvedomiť vo svojom veku vážnosť svojich vyjadrení, nemá
predstavu o tom, čo je to týždeň a potom, ako jej niektorý z rodičov kúpi darček, alebo dovolí pozerať
televíziu, vždy povie, že chce byť s týmto rodičom. Spôsob fungovania a dôsledky striedavej osobnej

starostlivosti na zdravý vývoj maloletej si maloletá v žiadnom prípade nedokáže uvedomiť. Súd prvej
inštancie vôbec nezisťoval a neposudzoval, či je maloletá schopná samostatne vyjadriť svoj názor, ani
za akých okolností tento názor bol zisťovaný. Maloletá je vo svojom veku značne ovplyvniteľná a svoje
názory prejavuje v nadväznosti na aktuálnu situáciu a je schopná ich meniť prakticky zo sekundy na
sekundu. Uvedené je u detí v jej veku úplne bežné. Vzhľadom na túto skutočnosť nemožno na výsledky

pohovoru s maloletou prihliadať ako na samostatne vyjadrený názor maloletej.

8. Otec vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že matka v rámci podaného odvolania neuviedla žiadne
nové argumenty, ktorými by sa už súd prvej inštancie nezaoberal. Poukázal na to, že v konaní bolopreukázané, že má vytvorené podmienky na striedavú osobnú starostlivosť aj z hľadiska pracovného
času. Zamestnávateľ je ochotný vychádzať mu v ústrety v rámci usporiadania pracovného času v
rámci striedavej osobnej starostlivosti v prípade potreby. Skúmať jeho pracovný čas do minulosti je

bezdôvodné, keďže v čase keď nemal v starostlivosti maloletú mohol ísť aj na služobnú cestu, nemal
dôvod zostávať doma, aby preventívne mohol matke maloletej preukázať, že vie byť k dispozícii. Matka
maloletej sa opätovne vyjadruje k jeho pracovného času z čias, keď s ním žila v spoločnej domácnosti
bez toho, že by si uvedomila, že odvtedy uplynula už doba dlhšia ako 3 roky. Otec má za to, že
preukázal doteraz dostatočné zručnosti v rámci starostlivosti o maloletú, o ktorú sa stará už od jej 2

rokov počas víkendov výlučné sám, s predĺžením tejto doby od piatka do pondelka každého týždňa.
Už aj doteraz v podstate prebiehala starostlivosť hraničiaca s takmer striedavou starostlivosťou. Matka
maloletej nespochybňovala jeho starostlivosť o dvoj- ročnú maloletú, keď to bolo podstatne náročnejšie
obdobie pre neho ako teraz, keď má už vek 4,5 roka, keď už bezprostredne komunikuje a dajú sa s ňou
vymýšľať rôzne aktivity. Ku spochybňovaniu matkou hodnovernosti názoru maloletej, ktorý prezentovala
opakovane pred kolíznym opatrovníkom, otec uviedol, že maloletá bola vypočutá opakovane, a to

vždy v domácnosti matky bez jeho prítomnosti. Vždy sa vyjadrila zhodne, že chce byť aj s otcom.
Pokiaľ ide o podstatnú zmenu pomerov, otec poukázal na to, že je absurdné zo strany matky tvrdiť, že
žiadna nenastala a pritom sama matka podala protinávrh na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv
a povinností, kde už podstatnú zmenu pomerov vidí.

9. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66
Civilného mimosporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania keď pre nariadenie
pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné
podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný
záujem) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 27.05.2020

(§ 378 C. s. p., § 219 ods. 3 C. s. p.). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku bola matka, právny
zástupca matky, otec, právna zástupkyňa otca, a súčasne kolízny opatrovník upovedomení zákonným
spôsobom.

10. Odvolací súd po oboznámení sa so spisom a napadnutým rozhodnutím, dospel k záveru, že súd

prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie na zistenie skutočného stavu veci a na základe
výsledkov vykonaného dokazovania dospel ku správnemu záveru, že je dôvodné vyhovieť návrhu otca
nazmenuintervalustriedavejstarostlivosti.Odvolacísúdsastotožňujesdôvodmiuvedenýmivrozsudku
súdu prvej inštancie.

11. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,
či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

12. Podľa ust. § 26 zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie
o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

13. Matka v odvolaní namieta, že súd prvej inštancie neodôvodnil, v čom vidí podstatnú zmenu pomerov,

ktorá by odôvodňovala zmenu predchádzajúceho rozhodnutia. Je síce pravdou, že súd prvej inštancie
v odôvodnení rozsudku neuviedol presne, v čom vidí zmenu pomerov, avšak táto absencia nemá za
následok nesprávnosť rozhodnutia vo veci samej. Odvolací súd pre úplnosť správnosti rozhodnutia
súdu prvej inštancie dopĺňa, že tu je daná zmena pomerov k rozhodnutiu o striedavej starostlivosti,
maloletá začala navštevovať materskú školu, v čase vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie bola

o rok staršia od posledného rozhodnutia, čo vo veku maloletej môže znamenať výrazný posun v jej
vývine a schopnosti adaptovať sa na striedavú starostlivosť. Maloletá má nepochybne dobrý vzťah s
otcom, tento sa o ňu riadne stará, k výkonu osobnej starostlivosti o maloletú zo strany otca neboli
vznesené žiadne opodstatnené výhrady. Je potrebné uvedomiť si, že v živote dieťaťa sú obaja rodičia
nenahraditeľný a pre svoj zdravý vývoj jednoznačne dieťa potrebuje starostlivosť a výchovu od oboch

rodičov. Obaja rodičia majú rovnaké práva a povinnosti, a nemožno uprednostniť jedného rodičia pred
druhým. Maloletá je zvyknutá na starostlivosť aj zo strany otca a ak jeden z rodičov prejaví záujem o
striedavú starostlivosť, súd je povinný skúmať, či je takáto starostlivosť v záujme dieťaťa. Súd prvej
inštancie teda nepochybil, ak sa zaoberal tým, či tu sú dané podmienky k výkonu striedavej starostlivostia správne pristúpil ku zmene predchádzajúcej úpravy, keď z vykonaného dokazovania vyplynulo, že je
v záujme maloletej, aby mala rovnocenný kontakt s oboma rodičmi, aby sa obaja rodičia podieľali na
jej výchove rovnakým pomerom. U oboch rodičov sú vytvorené vhodné podmienky k výkonu osobnej

starostlivosti o maloletú a maloletá je rada ako s matkou, tak aj s otcom. Zmena rozhodnutia v danom
prípade z osobnej starostlivosti matky do osobnej striedavej starostlivosti oboch rodičov neznamená
destabilizáciu výchovného prostredia maloletej. Výchovné prostredie maloletej ostáva aj pri striedavej
osobnej starostlivosti stabilné, vzhľadom k tomu, že otec sa dlhšiu dobu podieľa v značnej miere na
osobnej starostlivosti o maloletú. Matka namieta aj, že súd prvej inštancie nemal vychádzať z názoru

maloletej, ktorá vzhľadom na svoj vek, nie je schopná sa adekvátne vyjadriť a posúdiť, či je striedavá
starostlivosť v jej záujme. Odvolací súd konštatuje, že z rozsudku súdu prvej inštancie nevyplýva, že
rozhodol len na základe výsluchu maloletej. Výsluch maloletej nebol vzatý ako jediný dôkaz k nariadeniu
striedavej starostlivosti. Z výsluchu maloletej však bolo zistené, že táto má kladný vzťah k obom rodičom.
Výsluch bol uskutočnený primerane k veku maloletej a primerane s ohľadom na jej vek aj súdom prvej
inštancie vyhodnotený. Je podstatné, že tu sú ďalšie vykonané dôkazy, ktoré odôvodňujú striedavú

starostlivosť. Matka spochybňuje, že otec má dlhú pracovnú dobu a nebude schopný maloletú vyberať
zo škôlky na obed, keď imunologička maloletej odporučila, aby navštevovala maloletá škôlku len v
doobedných hodinách. Z predložených dôkazov však vyplynulo, že zamestnávateľ otca je pripravený
otcovi v týždni, keď má nariadenú striedavú starostlivosť upraviť pracovnú dobu, čo vyplýva z potvrdenia
zamestnávateľa otca zo dňa 22.02.2019. Navyše otec potvrdil súdu, že je schopný maloletú vyzdvihnúť

v materskej škôlke aj skôr, respektíve vie z vyzdvihnutím zo škôlky pomôcť jeho manželka. Odvolací súd
vzhliadol argumenty matky proti striedavej starostlivosti ako účelové a nedôvodné. Súd prvej inštancie
správne určil aj výživné otcovi, keď tu je daný nepomer medzi príjmom matky a otca.

14. Súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu správne rozhodol, keď na základe zisteného

skutočnéhostavuvecipristúpilkuzmenepôvodnejúpravyanariadilstriedavúosobnústarostlivosť,ktorá
najlepšiezabezpečízáujemmaloletej,ktorýmjemaťrovnocennýkontaktsobomarodičmiaposkytovanú
starostlivosť od oboch rodičov v rovnakom rozsahu. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie ako vecne a právne správny potvrdil ( § 387 ods.1, 2 CSP).

15. Odvolací súd záverom uvádza, že z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý
argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky
otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých

detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj
napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.09.2012 vo veci Vojtěchová proti
Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa
14.09.2011,č.k.I.ÚS361/2010-34,rozsudokNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyzodňa17.06.2009,
sp. zn. 5 M Cdo 8/2008).

16. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 52 CMP
tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože ide o konanie,
ktoré bolo možné začať aj bez návrhu.

17. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní

proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 422 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 Ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.