Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 19, 2012

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 5C/829/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1305214571
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Špániková

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2012:1305214571.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v Pezinku, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Máriou Špánikovou, v právnej veci

navrhovateľky: H. X., rodená P.Á., narodená XX.XX.XXXX, bytom U. Č.. XX/XX, XXX XX I., zastúpená
advokátom JUDr. Mariánom Chovancom, so sídlom Trnavská 60, 821 02 Bratislava proti odporcovi v
1. rade: H. T., rodená L.R., narodená XX.XX.XXXX, bytom W. X, XXX XX X., v 2. rade: Q. V., rodená
L., narodená XX.XX.XXXX, bytom U. Č.. XX/XX, XXX XX I., obe zastúpené advokátom JUDr. Jozefom
Boledovičom, Vážska 22, 821 07 Bratislava o určenie vlastníckeho práva, rozhodol

r o z h o d o l :

Návrh navrhovateľky s a z a m i e t a .

Navrhovateľka j e p o v i n n á zaplatiť odporcom v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne 1.398,26 eur
titulom náhrady trov ich právneho zastúpenia do 15 dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobným návrhom podaným dňa 12.09.2005 sa domáhala navrhovateľka prostredníctvom právneho
zástupcu proti odporcom v 1. a 2. rade určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v
katastrálnom území Limbach, zapísanej na LV č. XXX, parc.č. XXX o výmere 252 m2 - záhrada s tým, že
nehnuteľnosť je v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľky v podiele 1 k celku a spoluvlastnícky podiel
1 k celku predmetnej nehnuteľnosti patrí do dedičstva po zomrelom L. X., narodenom XX.XX.XXXX,
zomrelom dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom U. XX/XX, I..

Uviedla, že spolu so zosnulým manželom L. X. sa stali na základe prídelovej listiny Okresného
národného výboru Bratislava-vidiek, odbor PVLH zo dňa 21.09.1969 vlastníkmi predmetnej
nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v obci Limbach, k.ú. Limbach, vedenej v PK vložke č. XX ako parc.č.
XXX o výmere 252 m2 - záhrada, pričom spolu s touto nehnuteľnosťou jej a manželovi boli pridelené aj
ostatné nehnuteľnosti - konfiškáty po bývalých vlastníkoch U. U. a manž. W., rod. Š., zapísané na PK
vložke č. XX ako parc.č. XX/X, XX/X, XXXX, XXXX, XXXX. Nehnuteľnosť parc.č. XXX navrhovateľka

spolu s manželom nepretržite užívali od roku 1951 a na svoje náklady túto zhodnocovali a oplotili si ju,
čo potvrdzuje aj obec Limbach potvrdením zo dňa 08.08.2005. Po smrti manžela L. X., zomrelého dňa
XX.XX.XXXX sa navrhovateľka dozvedela, že ako podielové spoluvlastníčky predmetnej nehnuteľnosti
sú vedené na LV č. XXX odporkyne v 1. a 2. rade každá v podiele 1 k celku, titulom nadobudnutia
predmetnej nehnuteľnosti odporkýň v 1 . a 2. rade je Osvedčenie o dedičstve D 5829/93, Dnot 882/93
a Osvedčenie o dedičstve 8D 537/00, Dnot 279/00 pričom v roku 1996 bola do príslušného katastra
nehnuteľnosti doplnená prídelová listina z roku 1966 na právneho predchodcu odporcov p. T. L. s

manželkou Štefániou. Táto prídelová listina však bola z dôvodu nesplnenia prídelových podmienok
zrušená. Navrhovateľka dňa 21.07.2005 požiadala Katastrálny úrad v Bratislave, Správu katastra
Pezinok o zápis vlastníckeho práva k nehnuteľnosti pozemku parc.č. XXX na základe prídelovej listiny
vydanej dňa 21.09.1969, vydanej Okresným národným výborom Bratislava - vidiek, zápis nebol dodnešného dňa uskutočnený. Uvedená prídelová listina bola vydaná po vydaní prídelovej listiny pre p. L.
s manželkou - právnych predchodcov odporcov a to už po zrušení ich prídelovej listiny pre nesplnenie
prídelových podmienok, a teda novšia prídelová listina potvrdzuje posledný právny stav. Uvedenú

nehnuteľnosť užívala navrhovateľka spolu s manželom od roku 1951 nepretržite až do smrti manžela
L. X.É. dňa 10.02.2005, pričom navrhovateľka túto aj po smrti manžela naďalej užíva, má ju riadne
oplotenú, o ktorej skutočnosti si boli vedomí aj právni predchodcovia odporkýň a aj odporkyne samotné.
Z vyššie uvedených dôvodov je zrejmé, že navrhovateľka a jej manžel sú bezpodieloví spoluvlastníci
dotknutej nehnuteľnosti parc.č. XXX k.ú. Limbach a nakoľko nefigurujú na LV ako vlastníci predmetnej

nehnuteľnosti, ale figurujú ako spoluvlastníčky odporkyne, navrhli s poukazom na ust. § 80 písm. c) OSP
určovacou žalobou rozhodnúť v zmysle petitu žalobného návrhu. Súčasne navrhli nariadiť predbežné
opatrenie, ktorým by súd až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej zakázal odporcom v 1. a 2.
rade uzatvárať kúpne, darovacie, zámenné alebo iné zmluvy, predmetom ktorých je prevod vlastníctva
k dotknutej nehnuteľnosti, zriaďovať v prospech tretích osôb práva zodpovedajúce vecnému bremenu,
uzatvárať nájomné zmluvy, záložné zmluvy, zmluvy o budúcej zmluve alebo akýmkoľvek iným spôsobom

zaťažovaťnehnuteľnosť,pričomnaliehavýprávnyzáujem odôvodnilanebezpečenstvom bezprostredne
hroziacej ujmy na majetku navrhovateľky, kedy by odporkyne mohli s nehnuteľnosťou disponovať bez
jej súhlasu a jej vedomia, nakoľko má vedomosť, že odporkyne si predmetnú nehnuteľnosť dali oceniť
znaleckým posudkom za účelom jej prevodu na tretiu osobu, čím by v budúcnosti mohlo byť ohrozené
jej vlastnícke právo ako aj dedičov po zomrelom L. X..

Okresný súd Bratislava III ako súd vecne a miestne príslušný na konanie uznesením č.k. 7C 200/05-23
zo dňa 10.10.2005 návrhu navrhovateľky o nariadenie predbežného opatrenia sčasti vyhovel, vo zvyšku
návrh ako nadbytočný zamietol, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 08.11.2005.

Písomným podaním zo dňa 15.11.2006, doručeným súdu 04.12.2006 právny zástupca navrhovateľky
upravil petit žalobného návrhu s tým, že navrhovateľka spolu s manželom parcelu č. 112 užívali od
roku 1951 na základe prídelovej listiny zo dňa 21.09.1969 stali sa jej bezpodielovými spoluvlastníkmi,
mali ju riadne oplotenú a teda boli dobromyseľní, že im predmetná nehnuteľnosť a vlastnícke právo
k nej patrí, o tejto skutočnosti nemali žiadne pochybnosti a dobrú vieru možno vyvodiť nielen z ich

subjektívneho presvedčenia, ale aj z objektívneho hľadiska a zo samotných okolností prípadu, a teda
sú držiteľmi oprávnenými vzhľadom k tomu, že ako oprávnení držitelia mali predmetnú nehnuteľnosť
po dobu presahujúcu desať rokov v nepretržitej držbe a užívaní, a teda pokiaľ by sa súd nestotožnil s
právnym názorom, že nehnuteľnosť nadobudli prídelovou listinou zo dňa 21.09.1969, majú za to, že sa
stali jej vlastníkmi v zmysle § 134 ods. 1 OZ a to titulom vydržania.

Odporkyne v 1. a 2. rade prostredníctvom právneho zástupcu písomným podaním zo dňa 04.11.2005
so žalobným návrhom navrhovateľky nesúhlasili, navrhli ho v celom rozsahu zamietnuť s odôvodnením,
že žalobný návrh vychádza z účelovej manipulácie s faktami a zrejme zámerne zamlčuje rozhodujúce
známe fakty.

Odporkyne na rozdiel od účelových tvrdení navrhovateľky môžu verejnými listinami preukázať, že
vlastnícky vzťah ich právnych predchodcov a následne aj odporcov v 1. a 2. rade k parcele č. 112
trvá nepretržite od 14.05.1948, kedy bola spolu s ďalšími nehnuteľnosťami pridelená do vlastníctva
prídelcom T. L. a manželke Š. výmerom o vlastníctve pôdy vydaným príslušným Povereníctvom

pôdohospodárstva a pozemkovej reformy. Prídelovou listinou zo dňa 05.05.1966 (vydanou v zmysle
čl. III bod 5. výmeru) bolo potvrdené nadobudnutie vlastníctva nehnuteľností uvedených v prídelovej
listine v prospech prídelcov ako aj vyrovnanie prídelovej ceny, na základe čoho bol v Stredisku geodézie
Pezinok založený LV č. XXX. Po úmrtí prídelcov bolo osvedčením o dedičstve D 5829/93 po neb. T.
L. a 8D 537/00 po neb. Š. L. potvrdené nadobudnutie dedičstva dotknutej parcely č. 112 v prospech

ich dcér (odporcov v 1. a 2. rade), čo zodpovedá súčasnému stavu katastra nehnuteľností - LV č. XXX
pre k.ú. Limbach. Uviedli, že pokiaľ sa týka zrušenej prídelovej listiny, je pravdou, že dňa 01.04.1965
bol zrušený prídel pôdohospodárskeho majetku o výmere 2,06 ha, ktorý bol zabratý do užívania JRD,
avšak toto zrušenie prídelu sa netýkalo parciel č. XXX, XXX, XXX H. XXX (išlo o dom a záhrady),
ktoré družstvo neužívalo. Pokiaľ sa týka užívanie parcely č. 112 navrhovateľkou, užívanie začalo v

roku 1958 s čím pôvodní prídelcovia súhlasili s tým, aby si navrhovateľka s nebohým manželom na
parc.č. XXX pestovali zeleninu, lebo v tom čase prišli o predzáhradku, a išlo iba o faktické užívanie,
nakoľko manželia X. po celú dobu vedeli, že nie sú a ani nemôžu byť vlastníkmi parcely č. 112. Zo
strany právnych predchodcov odporkýň - prídelcov neboli nikdy vykonané úkony smerujúce k scudzeniu,resp. k prenajatiu parcely č. 112 v prospech manželov X., takúto možnosť priamo vylučovali ustanovenia
výmeru prídelovej listiny a preto prídelcovia a neskôr ani odporkyne nepožadovali za faktické užívanie
parcely č. XXX žiadnu odplatu, navrhovateľka parcelu užíva na základe privolenia daného ich právnymi

predchodcami a faktické užívanie môžu kedykoľvek ukončiť.

Odporkyne odmietli právnu argumentáciu založenú na prídelovej listine zo dňa 21.09.1969 vydanej v
prospech manželov X., uviedli, že jej obsah nepoznajú, a v roku 1969 za účinnosti OZ z roku 1964 bolo
možné prídelcom vlastníctvo odňať iba zákonným spôsobom a za odplatu. Nepoznajú žiadnu relevantnú

právnu skutočnosť, na základe ktorej by bolo prídelcom odňaté ich vlastnícke právo k parcele č. XXX
pred tým, ako bola manželom X. vydaná prídelová listina z roku 1969. Existencia prídelovej listiny
vydanej ONV Bratislava-vidiek ako administratívny akt bez preukázania, že vlastnícke právo prídelcov
predtým, v súlade so zákonom zaniklo, sama o sebe nedokladuje zánik vlastníckeho práva prídelcov
ako nevyhnutný predpoklad pre nadobudnutie vlastníctva manželmi X.. V prospech odporcov svedčí
súčasný stav evidovaný v katastri nehnuteľností, ktorý je výsledkom akceptovania vlastníckeho práva

prídelcov súdom v dedičských konaniach, ktorý stav je vierohodný a záväzný aj pre súd. Navrhovateľke,
i napriek tvrdeniu v žalobe, je zrejmé, že nie je vlastníčkou parcely č. 112, pred podaním žalobného
návrhu sa domáhala uzavretia darovacej zmluvy, resp. písomne vyzývala odporkyne na usporiadanie
vzťahov k parcele č. XXX vo svoj prospech.

Pokiaľ sa týka upraveného petitu návrhu právny zástupca odporkýň uviedol, že prídelová listina z
21.09.1969 je absolútne nulitné administratívne rozhodnutie, nakoľko dňa 21.09.1969 Československý
štát zastupovaný ONV Bratislava-vidiek nebol vlastníkom pôdy - parcely č. XXX, nebol oprávnený s
ňou disponovať, vlastnícke právo k nej patrilo právnym predchodcom odporkýň a nulita prídelovej listiny
bol dôvod, pre ktorý nebolo možné navrhovateľku s manželom zapísať do evidencie nehnuteľností na

podklade tejto listiny. Uviedol, že navrhovateľka s manželom nenadobudli vlastnícke právo k dotknutej
nehnuteľnosti ani vydržaním, právny zástupca navrhovateľky neuvádza kedy a podľa akej úpravy malo
dôjsť k vydržaniu a teda navrhovateľka nepreukázala, že by bola oprávnenou držiteľkou parcely č.
XXX. Navrhovateľka s manželom užívala predmetnú parcelu na základe súhlasu a vôle jej vlastníkov
(právnych predchodcov odporkýň), ktorí súhlasili s neformálnym užívaním pozemku bez nájomnej

zmluvy, pričom nemali záujem ani vôľu pozemok scudziť, toto im nedovoľovali podmienky prídelu.
Navrhovateľke chýba dôkaz dobromyseľnosti, pretože vedeli spolu s manželom, že pozemok im nepatrí
a že sú iba jeho faktickými užívateľmi, nejednalo sa teda o držbu, ale iba o detenciu, čoho dôkazom
je, že až v roku 1969 žiadali o vydanie prídelovej listiny, resp. pred podaním žaloby žiadali odporcov o
prevod pozemku do ich vlastníctva.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov: N.. Y. U., V. A.,
C. I., dokladmi založenými ku konaniu a to: osvedčením o dedičstve 31D 717/2005-53, Dnot 73/2005,
PK vl. č. 17, potvrdením Obce Limbach zo dňa 08.08.2005 č.P-32/2005, potvrdením MV SR štátneho
archívu v Bratislave, pobočka Modra č. A/II-1/2005-1559 zo dňa 03.08.2005, výpisom k KN LV č.

XXX k.ú. Limbach zo dňa 15.08.2005, návrhom navrhovateľky o zápis do KN zo dňa 21.07.2005,
prídelovou listinou ONV Bratislava-vidiek, odbor PVLH zo dňa 21.09.1969, výmerom o vlastníctve pôdy
vydaným Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy zo dňa 14.V.1948, zrušením prídelu
pre nesplnenie prídelových podmienok OVHaPL ONV Bratislava-vidiek zo dňa 01.04.1965, výzvou
navrhovateľky adresovanou odporcom v 1. a 2. rade zo dňa 20.07.2005 o mimosúdne vyrovnanie,

odpoveďou odporcov zo dňa 01.08.2005, výpisom z LV č. XXX zo dňa 14.08.1997 a 18.03.1991,
osvedčením o dedičstve 8D 537/00-47, Dnot 279/00, prídelovou listinou ONV Bratislava-vidiek, odbor
VHPL zo dňa 05.05.1966, fotografiami - 4 ks, záznam z porady zo dňa 12.05.1992 k problematike
vlastníckych vzťahov k pôdohospodárskym nehnuteľnostiam prideleným v pozemkových reformách
v období po roku 1945zo dňa 27.05.1992, odpoveďou na žiadosť MV SR č. A/II-1/2007-01083 zo

dňa 10.09.2007, rozhodnutím konfiškačnej komisie v sídle ONV v Modre č. 333/154 a -194 zo dňa
13.XII.1947, žiadosťou L. X. a manž. H. r. P. o prevedenie zápisu do LV podľa prídelovej listiny zo dňa
18.02.1976, doručeného Geodézii dňa 27.02.1976, prídelovou listinou zo dňa 18.02.1976, výpisom z
PK vl.č. XX zo dňa 23.01.1976, overenými xerokópiami archívnych dokumentov MV SR, ŠA pobočka
v Modre na meno P. X. a manž. H. rod. W. a L. X. a manž. H. G.. P., k.ú. Limbach -výmerom zo dňa

14.V.1948 a 02.V.1949 č.1511/48-1 st. P. X. a manž. H., rod. W. , výpismi z účtu P. X. zo ŠS Bratislava zo
dňa 10.12.1956, 18.12.1956, rozhodnutím Pôdohospodárskeho odboru rady ONV v Pezinku č.1100/57
zo dňa 20.II.1957, zrušením prídelu č. Vod/1100/64-VZ 10/My z 31.03.1964, prídelovými listinami,
obhliadkou dňa 17.06.2010 na tvári miesta a zistil tento skutkový stav:Z výmeru vydaného Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave o vlastníctve
pôdy zo dňa 14.V.1948 mal súd preukázané, že prídelcom T. L. a manželke Š., rodenej Š., Hliník č.d.

XXXXvk.ú.HliníkokresModrabolipridelenédovlastníctvapôdohospodárskenehnuteľnostivk.ú.Hliník
o celkovej výmere 1,5638 ha, ktoré sú v prídelovom pláne označené okrem iného - vl.č. 17, parc.č. XXX
záhrada o výmere 0,0252 ha za prídelovú cenu, ktorej výška bude určená v prídelovej listine, ktorú vydá
Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy.

Z rozhodnutia odboru vodného hospodárstva a pre veci poľ. a lesn. ONV Bratislava - vidiek čís. Vod.:
213/65 zo dňa 1.4.1965 súd zistil, že v dôsledku nesplnenia podmienok prídelcu bola zrušená prídelová
listina, ktorou bol T. L. a manž. Š. pridelený pôdohospodársky majetok v k.ú. Limbach o výmere 2,06 ha,
nakoľko bolo zistené, že prídelca prídel neužíva a tento je v držbe JRD, toto zrušenie prídelu sa netýkalo
parciel č. XXX, XXX, XXX H. XXX (išlo o dom a záhrady), ktoré družstvo neužívalo.

Z rozhodnutia ONV Bratislava - vidiek, odbor VHPL zo dňa 05.05.1966 súd zistil, že pre T. L. a manž. Š.,
rod. Š., bytom Limbach č.d. XXX bola vydaná prídelová listina, ktorou bola nehnuteľnosť v k.ú. Limbach,
PK vl.č.17, parc.č. XXX záhrada o výmere 0,0252 ha (a parc.č. XXX - dom, parc.č. XXX-záhrada, parc.č.
XXX-záhrada) za prídelovú cenu 6.626,-Kčs pridelená do vlastníctva s tým, že nedoplatok na prídelovej
ceny je vyrovnaný. Súčasne sa potvrdilo, že predmetné nehnuteľnosti boli konfiškované v zmysle nar.

číslo 104/45 Zb.n.SNR po bývalých vlastníkoch: Š. U. a spol.

Z osvedčenia o dedičstve D 5829/93, Dnot 882/93 zo dňa 28.01.1997 súd zistil, že po poručiteľovi T. L.,
nar. 03.03.1917, zomrelému dňa XX.XX.XXXX patrí do BSM do dedičstva 1 rod.domu v k.ú. Limbach
na LV č. 403, parc.č. 109, 110 a 112, ktorú nehnuteľnosť rovnakým dielom preberajú rovnakým dielom

odporkyne v 1. a 2. rade, každá v 1.

Z osvedčenia o dedičstve 8D 537/00-47, Dnot 279/00 zo dňa 15.01.2002 súd zistil, že po neb. Š. L.,
rodenej Š., zomrelej dňa XX.XX.XXXX odporkyňa v 1. a 2. rade ako dedičky zo zákona nadobúdajú
nehnuteľnosť v k.ú. Limbach evidovanú na LV č. XXX parc.č. XXX, XXX a parc.č. 112 každá v 1,

rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.01.2002.

Z výmeru Povereníctva pôdohospodárstva a poz. reformy v Bratislave zo dňa 14.V.1948 o vlastníctve
pôdy súd zistil, že právnym predchodcom manžela navrhovateľky st. P. X. a manž. H. rod. Kotes boli do
vlastníctva okrem iných pridelené nehnuteľnosti v k.ú. Hliník označené vo vl. č. 17 parc.č. XX/X a XX/

X dom a záhrada, parc.č. XXX medzi nimi nie je.

ZrozhodnutiaPôdohospodárskehoodboruradyONVvPezinkuzodňa20.11.1957súdzistil,žeprávnym
predchodcom manžela navrhovateľky bol vyššieuvedený prídel zrušený, nakoľko prídelca pridelený
majetok opustil a odovzdal na ďalšie obrábanie synovi.

Z rozhodnutia Okresného národného výboru Bratislava - vidiek, odbor PVLH zo dňa 21.09.1969 súd
zistil, že po býv. vlastníkovi U. U. a manž. W., rod. Š. boli L. X.T. a manž. H., rodenej P., I. č.d.
XX na základe prídelovej listiny pridelené do vlastníctva nehnuteľnosti k.ú. Limbach vl.č. 17 parc.č.
XXX záhrada o výmere 0,0252 m2- rozhodnutie nie je opatrené pečiatkou a nie je vyznačený dátum

právoplatnosti.

Zo žiadosti L. X. a manž. H. r. P. o zápis prídelovej listiny zo dňa 18.2.1976 do LV parcely č. XX dom,
dvor o výmere 753 m2 adresovaného Geodézii n.p. Bratislava, doručenej dňa 27.2.1976 súd zistil, že
dňa 9.4.1976 bol zápis uskutočnený.

Zo žiadosti zo dňa 26.10.1986 T. L. a manž. Š. adresovanej Geodézii n.p. Bratislava o zápis vlastníckeho
práva do EN súd zistil, že požiadali o zápis vlastníctva do BSM okrem iných aj k nehnuteľnosti - parc.č.
XXX - záhrada o výmere 252 m2 na základe prídelovej listiny.

Z oznámenia KÚ v Bratislave, Správa katastra Pezinok č. Z 1653/2005 zo dňa 4.11.2005 súd zistil, že
navrhovateľka bola vyzvaná na základe jej žiadosti na dostavenie sa osobne za účelom prejednania jej
žiadosti o zápis pozemku - parc.č. XXX záhrada o výmere 252 m2 k.ú. Limbach.Z vykonaného dokazovania dospel súd k názoru, že návrhu navrhovateľky o určenie vlastníctva k
nehnuteľnosti k parc.č. XXX k.ú. Limbach a o určenie, že 1 nehnuteľnosti patrí do dedičstva po neb. L.
X. nie je možné vyhovieť z viacerých dôvodov.

V konaní bolo preukázané, že právnym predchodcom odporcov bola predmetná parcela na základe
výmeru zo dňa 14.5.1948 vydaného Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v
Bratislave pridelená do vlastníctva.

Z rozhodnutia odboru vodného hospodárstva a pre veci poľ. a lesn. ONV Bratislava - vidiek č. 213/65
zo dňa 1.4.1965 súd zistil, že prídelca prídel neužíva a tento je v držbe JRD, preto sa prídelová listina,
ktorou bol prídelcovi pridelený majetok zrušuje.

Z prídelovej listiny Okresného národného výboru Bratislava - vidiek, odbor VHPL zo dňa 5.5.1966 súd
zistil, že bola vydaná prídelová listina právnym predchodcom odporcov v 1. a 2. rade, ktorou sa im do

vlastníctva prideľujú okrem iných aj nehnuteľnosť vl.čís. 17 - parc.č. XXX záhrada o výmere 0,0252 ha
v k.ú. Limbach, predmetné nehnuteľnosti boli konfiškované v zmysle nar.č. 104/45 Zb.z. SNR.

Pokiaľ sa týka naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe s poukazom na ust. § 80 ods. 1
písm.c) OSP tento je daný tým, že boli vydané duplicitné prídelové listiny k parc.č. XXX k.ú. Limbach

ako právnym predchodcom navrhovateľky, tak aj právnym predchodcom odporkýň, čo je vyznačené aj
v katastri nehnuteľností, čím je sporné vlastníctvo k predmetnému pozemku a je daný naliehavý právny
záujem na určovacej žalobe.

Pokiaľ sa týka rozhodnutia odboru vodného hospodárstva a pre veci poľ. a lesn. ONV Bratislava-vidiek

zo dňa 1.4.1965, že sa prídel zrušuje, nakoľko prídelca prídel neužíva a a tento je v držbe JRD zastáva
súd názor, že právna úprava platná v roku 1965 neumožňovala prevod vlastníckeho práva „neužívaním
prídelcu“, „vzdaním sa“ alebo „odídením“ prídelcu, čo vtedajší právny poriadok neumožňoval, čo vyplýva
z § 132 OZ (zák.č. 141/1950 Zb.) v spojení s nar. SNR č. 104/1945 Sb. Predmetné rozhodnutie zo dňa
1.4.1965 označené ako „zrušenie prídelu pre nesplnenie prídelových podmienok“ je podľa názoru súdu

nulitný právny akt, pretože v zmysle § 23 ods. 2 nar.č. 104/1945 Sb. prídel mohlo prídelcovi odňať iba
Povereníctvo SNR pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu, prípadne Krajský národný výbor ako
jeho právny nástupca. V tejto súvislosti je potrebné dať do pozornosti účastníkom konania, vzhľadom na
námietku právneho zástupcu navrhovateľky, že v prípade výmerov, ktorými boli do vlastníctva prídelcov
prideľované nehnuteľnosti, nemožno skúmať ich právnu perfektnosť, ale iba to, či ich vydal orgán

na to oprávnený v rámci výkonu svojej právomoci a či sa teda nejedná o nulitný právny akt (paakt).
Absencia úradnej pečiatky na rovnopisoch výmeru o vlastníctve pôdy, pokiaľ bol na prvopise výmeru,
nemôže spôsobiť nulitu predmetného výmeru o vlastníctve pôdy. Právna úprava platná v rozhodnom
čase vo všeobecnosti pripúšťala vzdanie sa vlastníctva (§ 132 ods. 1 zák.č. 141/1950 Zb. OZ), ale
vylučovala vzdanie sa vlastníctva k veciam, ktoré podľa osobitných predpisov nemožno voľne scudziť

(§ 132 ods. 2 zák.č. 141/1950 Zb.) Medzi veci, ktoré nebolo možné voľne scudziť, patril aj majetok
pridelený podľa nariadenia SNR č. 104/1945 Sb., pretože § 22 tohto nariadenia stanovoval, že takýto
majetok možno scudziť iba s predchádzajúcim súhlasom povereníctva pre pôdohospodárstvo. Podľa
§ 23 ods. 2 nar. SNR č. 104/1945 Sb. mohlo o odňatí prídelu rozhodnúť iba povereníctvo SNR pre
pôdohospodárstvo, ak boli splnené podmienky uvedené v tomto ustanovení. Preto ONV Bratislava -

vidieknebolorgánomoprávnenýmnazrušenievýmeruovlastníctvepôdyz14.5.1948.Pretorozhodnutie
odboru vodného hospodárstva a poľ. a les. ONV Bratislava vidiek zo dňa 1.4.1965 je nulitný právny
akt, a právny predchodcovia odporkýň boli vlastníkmi parcely č. XXX k.ú. Limbach, čo neskôr potvrdil
aj nový prídel ONV Bratislava - vidiek zo dňa 5.5.1966. Keďže na ONV Bratislava - vidiek neprešlo
zákonným spôsobom a ani žiadnym preukázateľným spôsobom vlastníctvo k dotknutej nehnuteľnosti,

nemohol tento s ňou bez ďalšieho disponovať a následne nehnuteľnosť prideliť právnym predchodcom
navrhovateľky v roku 1969.

Pokiaľ sa týka titulu vydržania vlastníctva k dotknutej parcele navrhovateľkou a jej neb. manželom,
právny zástupca navrhovateľky uviedol, že navrhovateľka a jej manžel nehnuteľnosť užívali už od roku

1951 a aj po roku 1969, kedy im bola pridelená prídelovou listinou a po smrti manžela ju navrhovateľka
užíva aj na ďalej, čo preukázala potvrdením obce Limbach zo dňa 8.8.2005 ako aj listom JRD zo
dňa 22.3.1954, k predmetnej nehnuteľnosti sa spolu s manželom správali ako k vlastnej, užívali ju,
požívali, brali z nej plody a úžitky, nakladali s ňou ako s vlastnou a oplotili si ju, čo preukázali svedeckévýpovede susedov a ľudí žijúcich v obci Limbach. Navrhovateľka s manželom boli dobromyseľní, že im
nehnuteľnosť a vlastnícke právo k nej patrí, čo možno vyvodiť z hľadiska ich osobného presvedčenia,
ale aj z objektívneho hľadiska, a to z prídelovej listiny, ktorou im bola sporná nehnuteľnosť pridelená do

vlastníctva, a teda nemohli mať čo i len pochybnosti o tom, že nehnuteľnosť, ktorú fakticky ovládajú a
bola im pridelená, im aj patrí. Teda majú za to, že s poukazom na ust. § 129 ods. 1 OZ boli držiteľmi
oprávnenými. Uviedol, že v čase začatia vydržacej doby - t.j. dňa 21.09.1969 bol platný a účinný
Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb., ktorý držbu a vydržanie až do novelizácie zákonom č. 131/1982 do
01.04.1983 neupravoval, a až uvedená novela v ustanoveniach § 132a, § 135a novo upravila ochranu

držby a vydržanie s možnosťou započítania času predchádzajúcej nepretržitej držby pred 01.04.1983,
s tým, že tento čas sa neskončil skôr než 01.04.1984 (§ 856 ods. 3), a teda účinky vydržania mohli
nastať podľa vtedajšieho ust. § 135a OZ vzhľadom na ust. § 507a ods. 3 OZ najskôr od 01.04.1984,
ktoré ustanovenie umožnilo, aby do vydržacej doby uvedenej v ust. § 135a ods. 1 OZ bolo možné
započítať aj dobu, pop ktorú občan za podmienok ustanovených v § 135a ods. 1 a 2 OZ mal vec v
nepretržitej oprávnenej držbe pred účinnosťou novely OZ - 131/1982. V prípade pozemkov bolo však

vydržanie upravené osobitne. Vydržať bolo možné len pozemok alebo jeho časť, ku ktorému by sa
inak mohlo zriadiť právo osobného užívania, vlastnícke právo k takémuto pozemku však nadobudol
štát. Občan nadobudol zo zákona právo na uzatvorenie dohody o osobnom užívaní pozemku. Od
novelizácieObčianskehozákonníkazákonomč.509/1991Zb.súčinnosťouod01.01.1992saoprávnený
držiteľ stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Do doby, počas ktorej mal oprávnený držiteľ vec v držbe, je potrebné započítať aj držbu, vykonávanú
pred 01.01.1992, pričom nemožno prehliadnuť, že už držba na základe ustanovenia § 132a ods. 1
z.č. 131/1982 Zb. bola všeobecne prípustná bez akéhokoľvek obmedzenia. Nová právna úprava držbu
uskutočňovanú do 31.12.1991 nekvalifikuje odlišne, len ju započítava do dĺžky nevyhnutnej vydržacej
doby (§§868, 872 ods. 6 OZ), pritom však účinky súhrnnej právnej skutočnosti, ktorá viedla k vydržaniu

mohli nastať najskôr 01.01.1992.

Nakoľko navrhovateľka so svojím manželom boli od počiatku v dobrej viere, že im predmetné vlastnícke
právo patrí, boli držiteľmi oprávnenými odo dňa nadobudnutia predmetnej nehnuteľnosti prídelovou
listinou zo dňa 21.09.1969 a týmto dátumom vstúpili do oprávnenej držby a stali sa vlastníkmi

nehnuteľnosti v zmysle § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka a to titulom vydržania ku dňu 01.01.1992.

Právny zástupca odporcov k nadobudnutiu vlastníctva navrhovateľky a jej neb. manžela titulom
vydržania uviedol, že navrhovateľka, ktorej sa zápis vlastníckeho práva k dotknutej parcele nepodarilo
uskutočniť na základe prídelovej listiny zo dňa 21.09.1969, nakoľko sa jednalo o nulitný akt, pretože

dňa 21.09.1969 Čsl. Štát nebol vlastníkom parc.č. XXX, začala sa domáhať vlastníckeho práva
titulom vydržania, ktoré odôvodňuje práve prídelovou listinou zo dňa 21.9.1969. Uviedol, že právny
predchodcovia odporkýň nadobudli vlastníctvo k parc.č. XXX k.ú. Limbach už Výmerom o vlastníctve
pôdy zo dňa 14.05.1948, ktorý podľa obsahu (čl.IV., bod 1) je verejnou listinou dokazujúcou vlastníctvo
prídelcu, a preto ich vlastnícke právo trvá neprerušene od 14. mája 1948, a spochybňovaná prídelová

listina z 05.06.1966 má vo vzťahu k vlastníctvu právnych predchodcov odporkýň iba deklaratórny
charakter,ajejformálnenedostatkynemajúžiadnyvplyvnavlastníctvoprávnychpredchodcovodporkýň,
s ktorým tvrdením sa stotožňuje aj súd. Navrhovateľka si musí byť plne vedomá vecnej aj právnej
pochybnosti jej prídelovej listiny zo dňa 21.09.1969, preto žiada potvrdiť nadobudnutie vlastníctva
titulom vydržania, avšak aj samotná konštrukcia vydržania je pochybná s poukazom na zjavnú

vedomosť navrhovateľky o pochybnosti jej prídelovej listiny z 21.09.1969 a preto nemôže vzniknúť
ani oprávnená držba a teda navrhovateľka nemôže byť dobromyseľná v tom, že jej patrí vlastnícke
právo k nehnuteľnosti - k parcele č. XXX. Nedostatok dobromyseľnosti navrhovateľky potvrdzujú aj jej
úkony, ktorými žiadala odporkyne na uzavretie darovacej zmluvy k parc.č. XXX, čím plne uznávala
ich vlastníctvo. Po ďalšie, ak by vydržacia doba podľa názoru navrhovateľky začala plynúť dňom

21.09.1969, potom v zmysle novely OZ z roku 1982 (zák.č. 131/1982 Zb.) vydržacia doba by skončila
dňom 01.04.1984, k vydržaniu dochádza zo zákona a uplynutie vydržacej doby je nezávislé na vôli
vydržateľa a v tomto prípade by vlastníctvo k parc.č. XXX nadobudol štát a navrhovateľka s manželom by
nadobudli právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemku. Nakoľko navrhovateľka s manželom
právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemku nevyužili, toto právo (ako každé iné majetkové

právo) sa im premlčalo. Podľa novely OZ z roku 1982 nebolo možné vydržaním nadobudnúť vec z
majetku štátu a teda navrhovateľka s manželom nemohli už po 01.04.1984 od štátu nadobudnúť parcelu
č. 112 vydržaním. Nakoľko neuzavreli dohodu o zriadení práva osobného užívania pozemku a táto
nebola registrovaná na štátnom notárstve aby nadobudla účinnosť, nemohla sa navrhovateľka spolus manželom k 01.01.1992 stať vlastníkmi parcely č. XXX ani transformáciou osobného užívania na
vlastníctvo v zmysle novely OZ z roku 1991. V rozpore s písomným podaním zo dňa 13.04.2007
navrhovateľka vo svojej výpovedi tvrdila, že spornú parcelu č. XXX nadobudli v roku 1946 rodičia jej neb.

manžela,ktorítútoužívaliaždoroku1951,odvtedytútoparceluužívalaonasneb.manželomatvrdila,že
rodičiamanželamaliprídelovélistiny,tietoimaleneodovzdaliapretovroku1969požiadalismanželomo
vydanie nových prídelových listín. Podľa názoru právneho zástupcu odporkýň sa navrhovateľka uchyľuje
k nepravdivým tvrdeniam, aby nemusela uznať, že spornú záhradu mohli užívať z dôvodu neformálneho
súhlasu právnych predchodcov odporkýň, ktorí už v tom čase boli preukázateľne vlastníkmi parcely

č. XXX. Pokiaľ by tvrdenie navrhovateľky bolo pravdivé, tak následne by prídelová listina právnych
predchodcov navrhovateľky preukazovala ich vlastníctvo, z toho dôvodu by určovacia žaloba bola
bezpredmetná, právne nástupníctvo by sa určilo v dedičských konaniach, a problematická by bola aj
aktívna legitimácia navrhovateľky, nakoľko nie je priamym výlučným dedičom a prednosť by dostali iní
zákonní dedičia.

Súd s poukazom na vyššie uvedené dospel k názoru, že navrhovateľka ani v tomto smere pokiaľ sa
týka vydržania neuniesla v konaní dôkazné bremeno a preto súd ani v tomto smere nemohol jej návrhu
vyhovieť.

Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má

nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.
Podľa ust. § 134 ods. 3 OZ do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej
držbe právny predchodca.
Podľa § 135a ods. 1 zák.č. 131/1982 Zb., vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom osobného

vlastníctvasastaneobčan,ktorýmánepretržitevdržbe(§132aods.1)hnuteľnúvectrirokyanehnuteľnú
vec desať rokov. Obdobne, pokiaľ nie je ustanovené inak, nadobudne občan aj právo zodpovedajúce
vecnému bremenu (§132a ods. 2).
Podľa § 135a ods. 2 zák.č. 131/1982 Zb., ak ide o pozemok, alebo jeho časť, ktorý má občan nepretržite
v držbe (§132a ods. 1) desať rokov a ku ktorému by sa inak mohlo zriadiť právo osobného užívania

(§199 ods. 1), nadobúda vlastníctvo k pozemku alebo k jeho časti štát; občan má právo, aby sa s ním
uzavrela dohoda o osobnom užívaní pozemku v rozsahu uvedenom v § 200.

V prejednávanej veci sa navrhovateľka domáha určenia, že nehnuteľnosť - parcela č. XXX k.ú. Limbach
- záhrada o výmere 252 m2, zapísaná na LV č. XXX je v podiele 1 jej vlastníctvom a v podiele 1 patrí do

dedičstva po jej neb. manželovi L. X., ktorú nadobudli do vlastníctva titulom vydržania na tom právnom
základe, že prídelovou listinou zo dňa 21.09.1969 im bola pridelená do vlastníctva, túto užívali v dobrej
viere že im patrí a nadobudli ju vydržaním.

V posudzovanej veci bolo preto potrebné posúdiť otázku, či existovali zákonné predpoklady na

nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, ktoré je originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho
práva a zároveň právnym následkom splnenia všetkých zákonných predpokladov.

Súd dospel k názoru, že navrhovateľka neosvedčila zákonný predpoklad nadobudnutia vlastníctva
vydržaním sporného pozemku a to oprávnenosť držby a následne trvanie oprávnenej držby po zákonom

stanovenú dobu.

Podľa ust. § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom
veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak
ide o nehnuteľnosť.

Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu
byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom
určených právnických osôb (§ 125).
Podľa § 130 ods. 1 OZ ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec
alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa R 50/1985 sú zákonom ustanovené podmienky vydržania a to existencia držby veci z toho
hľadiska, či držiteľ s vecou nakladá ako so svojou vlastnou a či je na všetky okolnosti dobromyseľný, že
mu vec patrí, ďalej uplynutie stanovenej doby, v ktorej má oprávnený držiteľ vec v držbe (desaťročná
doba pri nehnuteľných veciach) a spôsobilosť predmetu vydržania.Právny inštitút vydržania je osobitným originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva zo
zákona. Držiteľ je osoba (fyzická alebo právnická), ktorá fakticky ovláda vec a nakladá s ňou ako

s vlastnou. Zákonnými predpokladmi oprávnenej držby je faktické ovládanie veci alebo práva, vôľa
nakladať s vecou alebo právom ako svojimi, čo znamená správať sa k veci tak, ako by držiteľovi
vlastníckypatrilaadobráviera,ževecdržiteľovipatrí.Jenepochybné,žedobromyseľnosťakopsychický
stav nemožno dokázať, ale je možné o nej usudzovať len z okolností, v ktorých sa tento psychický stav
navonok prejavuje. Oprávnená držba je faktický stav s kvalifikovanými zákonnými pojmovými znakmi, pri

ktorých právny vzťah k subjektu k veci nie je doložený a ktorý požíva ochrany podľa zákona. Zákonnými
predpokladmi oprávnenej držby sú nakladanie s vecou ako vlastnou a držiteľova dobrá viera, že mu
vec patrí. Dobrou vierou sa myslí presvedčenie nadobúdateľa - že nekoná bezprávne, keď si prisvojuje
určitú vec. Ide o psychický stav a o vnútorné presvedčenie subjektu, ktoré však samo o sebe nemôže
byť predmetom dokazovania, avšak predmetom dokazovania musia byť skutočnosti vonkajšieho sveta,
ktorýchprostredníctvomsavnútornépresvedčenieprejavujenavonok,tedaokolnosti,zktorýchjemožné

dôvodiť presvedčenie nadobúdateľa o dobromyseľnosti, že mu vec patrí, pričom je nutné zdôrazniť,
že tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec patrí a že s ňou nakladal ako s vlastnou, musí byť podložené
konkrétnymi okolnosťami, z ktorých sa dá usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa po celú dobu vydržania
bolo dôvodné. Dobrá viera však zaniká v okamihu, kedy sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré
objektívne museli vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec právom patrí, na čom nemení nič skutočnosť, že

držiteľ bude i naďalej subjektívne v dobrej viere. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať aj k okolnostiam,
za ktorých vôbec mohlo vecné právo vzniknúť, teda aj k právnemu dôvodu (titulu), ktorý by mohol mať
za následok vznik práva.

V danom konkrétnom prípade sa súd stotožňuje s právnym názorom právneho zástupcu odporcov v 1.

a 2. rade, že navrhovateľka si odvodzuje svoj nárok na vydržanie nehnuteľnosti o predpoklad riadneho
nadobudnutia vlastníctva prídelovou listinou zo dňa 21.9.1969, na základe ktorej jej a neb. manželovi
malo vzniknúť vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti, pričom existencia samotného nadobúdacieho
titulu má význam pre posúdenie dobromyseľnosti v oprávnenú držbu.

Súd je toho názoru, že navrhovateľka nepreukázala, že s vecou, s ktorou nakladali s neb. manželom
ako s vlastnou - pozemkom parc.č. XXX k.ú. Limbach - boli na všetky okolnosti dobromyseľní, že im vec
patrí. Či držiteľ veci je v zmysle § 132a OZ (teraz § 130) dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne.
Nestačí jeho subjektívne presvedčenie, že mu vec patrí. Rozhodujúce pritom je, či držiteľ pri normálnej
opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu rozumne požadovať od každého

subjektu, mal, resp. mohol mať, alebo nemal, prípadne nemohol mať pochybnosti o tom, že mu vec patrí.
Navrhovateľkavkonaníuviedla,ženehnuteľnosťužívaliprávnypredchodcoviaodroku1951,čonemôže
byť pravdivé tvrdenie s poukazom na skutočnosť, že nebol žiadny ich právny titul, na základe ktorého by
od roku 1951 parcelu XXX k.ú. Limbach právny predchodcovia navrhovateľky a jej manžela mohli užívať,
nakoľko táto bola v roku 1948 výmerom pridelená do vlastníctva právnym predchodcom odporkýň, ktoré

potvrdili vo svojej výpovedi, že až od roku 1958 dali ich právny predchodcovia súhlas k tomu, aby
túto parcelu užívali právny predchodcovia navrhovateľky a jej manžela za účelom pestovania zeleniny
bezodoplatne, nakoľko výmer im neumožňoval prenechať hospodárenie s vecou bez súhlasu tretej
osobe. Ani v konaní vypočutí svedkovia, ktorí síce potvrdili užívanie parcely právnymi predchodcami
navrhovateľky a neskôr navrhovateľkou a jej manželom, avšak nevedeli sa vyjadriť k otázke, na základe

čoho túto navrhovateľka s manželom a predtým ich právny predchodcovia parcelu č. XXX užívali, či
disponovali nejakým rozhodnutím, prípadne či im bola daná parcela za súhlasu jej vlastníkov do nájmu.
Túto skutočnosť nevysvetľuje ani potvrdenie Obce Limbach a ani potvrdenie družstva. Teda v danom
prípade dobrou vierou sa myslí presvedčenie nadobúdateľa - navrhovateľky a jej manžela, že nekonajú
bezprávne, keď si prisvojujú určitú vec. Oprávnená držba je faktický stav s kvalifikovanými zákonnými

pojmovými znakmi, pri ktorých právny vzťah subjektu k veci nie je doložený a ktorý požíva ochranu
podľa zákona, avšak zákonnými znakmi oprávnenej držby sú nakladanie s vecou ako s vlastnou
a držiteľova dobrá viera, že mu vec patrí. V danom prípade zastáva súd názor, že navrhovateľka
uvedené v konaní pred súdom nepreukázala a teda neuniesla dôkazné bremeno. Predmetná parcela
bola pridelená výmerom v 1948 do vlastníctva právnych predchodcov odporcov, a pokiaľ ju právny

predchodcovia užívali od roku 1951, ako tvrdí navrhovateľka, museli mať súhlas vlastníkov, čo i len
ústny, aby ju užívať mohli. Následne je potom možné konštatovať, že vedeli, že im parcela XXX nepatrí
a teda nemohli s ňou v dobrej viere nakladať ako s vlastnou. Túto skutočnosť potvrdzuje aj žiadosť
navrhovateľky o vydanie prídelu v roku 1969, čo potvrdzuje, že do roku 1969 musela navrhovateľkaspolu s manželom vedieť, že im parcela XXX nepatrí, keď požiadali o jej prídel, a opätovne tu teda
absentuje dobromyseľnosť ako zákonný predpoklad pre vydržanie. Po smrti právnych predchodcov
navrhovateľky a jej manžela predmetná parcela nebola ani predmetom dedičského konania. Naopak

predmetom dedičského konania po právnych predchodcov odporkýň, ktoré ju v dedičských konaniach
prededili. Predmetom dokazovania dobromyseľnosti musia byť skutočnosti vonkajšieho sveta, ktorých
prostredníctvom sa vnútorné presvedčenie prejavuje navonok, teda okolnosti, z ktorých je možné
dôvodiť presvedčenie nadobúdateľa o dobromyseľnosti, že mu vec patrí, pričom je nutné zdôrazniť,
že tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec patrí a že s ňou nakladal ako s vlastnou, musí byť podložené

konkrétnymi okolnosťami, z ktorých sa dá usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa pop celú vydržaciu dobu
bolo dôvodné. Dobrá viera však zaniká v okamžiku, kedy sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré
objektívne museli vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec právom patrí, na čom nemení nič skutočnosť, že
držiteľ bude i naďalej v dobrej viere. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať aj k okolnostiam, za ktorých
vôbec mohlo vecné právo vzniknúť, teda k právnemu dôvodu (titulu), ktorý by mohol mať za následok
vznik práva. Je preto zaujímavé zistenie, že navrhovateľka si v roku 1969 po vydaní prídelovej listiny

túto nedala zapísať do katastra nehnuteľností, kedy by následne zistila, že vlastníkom parcely č. XXX
sú právny predchodcovia odporkýň.

VtejtosúvislostijepotrebnépoukázaťajnaObčianskyzákonník(zák.č.40/1964Zb.)účinnýod1.4.1964,
ktorý inštitút vydržania vôbec nepoznal a preto vydržanie nebolo spôsobom nadobudnutia vlastníckeho

práva. Vydržanie bolo opätovne zavedené do nášho právneho poriadku až novelou Občianskeho
zákonníka (zák.č. 131/1982 Zb.), účinnou od 1.4.1983, pričom podmienkami vydržania boli - oprávnená
držba, uplynutie vydržacej doby - 10 rokov pri nehnuteľnostiach a spôsobilý predmet vydržania, pričom
všetky tieto zákonné podmienky museli byť splnené súčasne. Je nevyhnutné však zdôrazniť, že podľa
platnej právnej úpravy v čase od 1.4.198 do 31.12.1991 nemohol nadobudnúť vlastníctvo k akémukoľvek

predmetu vydržania štát ani organizácia, ale iba občan. Jedinú výnimku tvorili pozemky, ku ktorým
by sa mohlo zriadiť právo osobného užívania, ktoré vydržal v prospech štátu občan, pokiaľ ich mal
po dobu 10 rokov nepretržite v držbe a občanovi vzniklo právo na uzavretie dohody o osobnom
užívaní pozemku. Okolnosti preukázané v súdnom konaní podľa názoru súdu jasne svedčili o tom, že
navrhovateľka a jej manžel a ich právny predchodcovia si boli vedomí toho, že vlastníctvo k spornému

pozemkuprávnenenadobudli,aničnatomnemeníaniskutočnosť,žeimbolavystavenáprídeloválistina
21.9.1969, nakoľko sa jednalo o nulitný akt, o čom museli vedieť, keď prídel neregistrovali v katastri
nehnuteľností, čo vylučuje tvrdenie o tom, že boli oprávnení držitelia spornej nehnuteľnosti (o čom
svedčí aj predvolanie navrhovateľky na jej žiadosť na geodéziu za účelom zápisu vlastníctva k dotknutej
nehnuteľnosti do katastra), a teda všetky uvedené okolnosti vylučujú domnienku o ich dobromyseľnosti,

že im pozemok patrí. Z uvedeného teda vyplýva, že ani právni predchodcovia navrhovateľky a jej
manžela, ani navrhovateľka a jej manžel nemohli byť oprávnenými držiteľmi sporného pozemku, nakoľko
so zreteľom na všetky okolnosti neboli dobromyseľní v tom, že im vlastnícke právo k pozemku patrí.

Súdzároveňdospelkzáveru,žeivprípadepreukázaniadobrejvierynastranenavrhovateľkyaprávnych

predchodcoch navrhovateľky, títo by sporný pozemok mohli vydržať, avšak iba v prospech štátu.

Podľa § 872 ods. 5 Občianskeho zákonníka, ak predo dňom účinnosti zákona č. 509/1991 Zb. vzniklo
občanovi právo, aby s ním bola uzavretá dohoda o osobnom užívaní pozemku, ale do účinnosti zákona
nedošlo k dohode, prípadne k jej registrácii právoplatným rozhodnutím štátneho notárstva, vzniká

oprávnenému právo na uzavretie kúpnej zmluvy k pozemku, ktorého sa týkalo rozhodnutie o pridelení do
osobného užívania. Ak oprávnený neuplatní svoje právo do jedného roka od účinnosti zák.č. 509/1991
Zb., právo zanikne.

Ustanovenie § 872 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení zák.č. 509/1991 Zb. (podľa ktorého ide o

vydržanie práva k pozemku podľa tohto zákona, kde na základe doterajších predpisov bolo možné
nadobudnúť len právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemku, môže si oprávnená osoba
započítať čas, po ktorý jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto
zákona), možno preto vysvetľovať iba tak, že sa vzťahuje na tie prípady, kedy držiteľ ešte nevydržal
vlastnícke právo pre štát podľa predchádzajúcej úpravy (§ 135a ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení

zák.č. 131/1982 Zb., podľa ktorého ak ide o pozemok alebo jeho časť, ktorý má občan nepretržite v
držbe /§132a ods. 1/ desať rokov a ku ktorému by sa inak mohlo zriadiť právo osobného užívania /
§ 199 ods. 1/, nadobúda vlastníctvo k pozemku alebo k jeho časti štát; občan nadobúda právo, aby
sa s ním uzavrela dohoda o osobnom užívaní pozemku v rozsahu uvedenom v § 200“). Až novelaObčianskeho zákonníka z roku 1964 vykonaná zákonom č. 131/1982 Zb. umožnila vydržanie pozemkov,
vlastnícke právo k vydržaným pozemkom však nadobudol štát a držiteľovi vzniklo právo, aby s ním bola
uzavretá dohoda o osobnom užívaní pozemku a následne podľa § 872 ods. 2 Občianskeho zákonníka

v znení zák.č. 509/1991 Zb., mal potom držiteľ právo na uzavretie kúpnej zmluvy k takémuto pozemku,
vydržanému pre štát, ktoré však musel uplatniť v jednoročnej prekluzívnej lehote, začínajúcej od
01.01.1992. Navrhovateľka však do 31.12.1991 dohodu o osobnom užívaní pozemku spolu s manželom
neuzavrela a preto ex lege vzniklo právo na uzavretie kúpnej zmluvy k pozemku, ktorý je predmetom
konania a keďže si toto právo v prekluzívnej jednoročnej lehote neuplatnili, i toto právo im zaniklo.

S poukazom na vyššie uvedené súd návrh navrhovateľky v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal
vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách právneho zastúpenia súd rozhodol v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb účinnej v čase poskytovania právnej služby, a
to nasledovne:

1. 2005 príprava a prevzatie veci suma bez DPH 50,75 eur
DPH 9,64 eur
suma s DPH 60,39 eur

2. 04.11.2005 vyjadrenie k žalobe suma bez DPH 50,75 eur

DPH 9,64 eur
suma s DPH 60,39 eur

3. 30.01.2007 vyjadrenie k úprave návrhu suma bez DPH 53,10 eur
DPH 10,09 eur

suma s DPH 63,19 eur

4. 20.06.2007 stanovisko k veci samej suma bez DPH 53,10 eur
DPH 10,09 eur
suma s DPH 63,19 eur

5. 20.09.2007 stanovisko k veci samej suma bez DPH 53,10 eur
DPH 10,09 eur
suma s DPH 63,19 eur

6. 10.03.2009 stanovisko k veci samej suma bez DPH 53,12 eur
DPH 10,09 eur
suma s DPH 63,21 eur

7. 03.09.2009 ďalšia porada s klientom suma bez DPH 53,12 eur

DPH 10,09 eur
suma s DPH 63,21 eur

8. 03.09.2009 stanovisko k veci samej suma bez DPH 53,12 eur
DPH 10,09 eur

suma s DPH 63,21 eur

9. 16.08.2010 stanovisko k veci samej suma bez DPH 53,12 eur
DPH 10,09 eur
suma s DPH 63,21 eur

10. 11.10.2006 pojednávanie suma bez DPH 53,10 eur
DPH 10,09 eur
suma s DPH 63,19 eur11. 19.03.2007 pojednávanie suma bez DPH 53,10 eur
DPH 10,09 eur

suma s DPH 63,19 eur

12. 16.05.2007 pojednávanie suma bez DPH 53,10 eur
DPH 10,09 eur
suma s DPH 63,19 eur

13. 17.09.2007 pojednávanie suma bez DPH 53,10 eur
DPH 10,09 eur
suma s DPH 63,19 eur

14. 23.03.2009 pojednávanie suma bez DPH 53,12 eur

DPH 10,09 eur
suma s DPH 63,21 eur

15. 15.03.2010 pojednávanie suma bez DPH 53,12 eur
DPH 10,09 eur

suma s DPH 63,21 eur

16. 17.06.2010 ohliadka suma bez DPH 33,20 eur
DPH 6,31 eur
suma s DPH 39,51 eur

17. 17.03.2011 pojednávanie suma bez DPH 33,20 eur
DPH 6,64 eur
suma s DPH 39,84 eur

18. 29.03.2012 pojednávanie suma bez DPH 33,20 eur
DPH 6,64 eur
suma s DPH 39,84 eur

tarifná odmena bez DPH 891,52 eur

DPH 170,04 eur
Spolu 1.061,56 eur

Náhrada za stratu času (cesty do Pezinka a späť, náhrada za 2 polhodiny za 1 cestu tam a späť:
Rok 2009 2 x 11,59 eur 23,18 eur

Rok 2010 4 x 12,02 eur 48,08 eur
Rok 2011 2 x 12,35 eur 24,70 eur
Rok 2012 2 x 12,71 eur 25,42 eur
Spolu 121,38 eur

Cestovné (cesta Bratislava - Pezinok a späť, 1 cesta 75 km) spolu vo výške 109,120 eur.

Režijný paušál (18 úkonov x 5,90 eur) spolu 106,20 eur

TROVY CELKOM 1.398,26 eur

Súd pri výpočte tarifnej odmeny vychádzal z hodnoty predmetu sporu - nehnuteľnosti zapísanej na
Katastrálnom úrade v Bratislave, Správa katastra Pezinok, k. ú. Limbach, na LV č. XXX ako parcela č.
XXX vo výmere 252 m2, ktorá bola podľa vyjadrenia zamestnankyne Obecného úradu Limbach v čase
podania návrhu 56 Sk/m2.

Podľa § 10 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu
výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí
poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky a hodnota záväzku.Vzhľadom k tomu, že v predmetnej právnej veci išlo o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch osôb,
súd znížil základnú sadzbu tarifnej odmeny v zmysle citovaných ustanovení vyhlášky č. 655/2004 Z.z.

účinnej v čase poskytovania právnych služieb.

Podľa § 13 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. účinnej v čase od 01.06.2006 sa základná sadzba tarifnej
odmeny zníži o 20 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb.
Podľa § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. účinnej v čase od 01.06.2009 sa základná sadzba tarifnej

odmeny zníži o 20 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb.
Podľa § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. účinnej v čase od 01.06.2010 sa základná sadzba tarifnej
odmeny zníži o 50 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb.
Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na
miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového
základuzakaždýúkonprávnejslužby.Tútosumumôžeadvokátpožadovaťajvtedy,aksanajejnáhrade

s klientom osobitne nedohodol.
Podľa § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré
nie je sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu
času vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu.
Podľa § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje

sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť
podľa osobitného predpisu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia na podpísanom súde písomne, trojmo.

Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať náležitosti všeobecné každého podania podľa § 42 ods. 3
O.s.p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a
datované, v dostatočnom počte rovnopisov a s prílohami, v opačnom prípade bude rovnopis s prílohami
vyhotovený na trovy účastníka), § 205 ods. 1 O.s.p. (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu

sa rozhodnutie napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.